Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/80/2024 1120217770 21. 08. 2024 Mgr. Nina Dubovská ECLI:SK:KSBA:2024:1120217770.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobkyne: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, Bratislava, IČO: 00 420 166, právne zast. Mgr. Peter Kubovič, advokát, s.r.o., so sídlom Nám. Biely kríž 3, Bratislava, IČO: 54 167 370, proti žalovanému: Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, so sídlom Odborárske nám. 3, Bratislava, IČO: 30 779 618, právne zast. PETKOV & Co s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430 742, o zaplatenie 865,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28.11.2023, č.k. B1-11Ca/23/2020-218, takto rozhodol: I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II. o trovách konania m e n í tak, že žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. II. Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (výrok I.), žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.) a žalobkyni vrátil súdny poplatok v sume 18,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., po právoplatnosti uznesenia (výrok III.). 2. Uznesenie právne odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobkyňa dňa 20.05.2022 doručila súdu prvej inštancie podanie, ktorým vzala svoju žalobu späť v celom rozsahu, žiadala konanie zastaviť a vrátiť krátený súdny poplatok za žalobu, pričom ako dôvod späťvzatia žaloby uviedla, že sa po podaní žaloby (až z odporu žalovaného) dozvedela, že žalovaný za žalované obdobie vložil peňažné prostriedky za použitie predmetov ochrany v správe žalobkyne v sume 510,90 eur do notárskej úschovy v súvislosti s konaním o určenie obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy vedeným na súde prvej inštancie pod sp. zn. B1-4Ca/1/2018, pričom žalovaný uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom pred podaním žaloby nepreukázal a žalobkyni neuvádzal, napriek viacerým výzvam na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa poprela tvrdenie žalovaného, že o danej skutočnosti ju žalovaný informoval, nakoľko žalovaný nepreukázal, že by notársku zápisnicu o ukladaní prostriedkov doručoval žalobkyni. Žalobkyňa uviedla, že ak by si žalovaný splnil svoju informačnú povinnosť podľa ust. § 165 zákona č. 185/2015 Z.z. autorský zákon (ďalej len „autorský zákon“) a riadne a včas žalobkyni preukázal zloženie prostriedkov za použitie predmetov ochrany do notárskej úschovy, tak by žalobkyňa žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia nepodala, takto nemala inú možnosť, preto vznik konania teda zavinil žalovaný, ktorý by mal znášať trovy konania žalobkyne. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v predmetnej veci boli splnené podmienky na zastavenie konania - žalobkyňa svojím dispozitívnym úkonom zobrala žalobu v celom rozsahu späť predtým, než súd prvej inštancie začal predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, teda súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa nevyžadoval, preto súd prvej inštancie postupom podľa ust. §
145 ods. 1 CSP konanie zastavil. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP a uviedol, že v prejednávanej veci muselo byť konanie zastavené pre späťvzatie žaloby z dôvodu, že žalobkyňa pred podaním žaloby nemala vedomosť o tom, že žalovaný zložil do notárskej úschovy peňažné prostriedky za použitie predmetov ochrany v správe žalobkyne s tým, že žalovaný si nesplnil svoju informačnú povinnosť v zmysle ust. § 165 autorského zákona, čím podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, preto súd prvej inštancie priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 3. Proti uzneseniu vo výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), g) a h) CSP a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a priznať žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie predtým a ani potom, ako vydal napadnuté uznesenie, nedoručil žalovanému späťvzatie žaloby, žalovaný tak nemal adekvátnu procesnú príležitosť (súd prvej inštancie mu ju nevytvoril) vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré zrejme žalobkyňa v späťvzatí uvádzala, a z ktorých jednostranne a bez poskytnutia možnosti žalovanému vyvrátiť ich pravdivosť, vychádzal súd prvej inštancie pri konštatovaní, že žalobkyňa pred podaním žaloby nemala vedomosť o tom, že žalovaný zložil do notárskej úschovy peňažné prostriedky za použitie predmetov ochrany v správe žalobkyne s tým, že žalovaný si nesplnil svoju informačnú povinnosť v zmysle ust. § 165 autorského zákona, z čoho dovodil, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Žalovaný namietal, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že žalovaný na účely sporu vedeného vtedy na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4Ca/1/2018 a za účelom nadobudnutia zákonnej licencie na použitie diel v žalovanom období, zložil peňažné prostriedky do notárskej úschovy. Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska, vystupujúca ako žalobca v konaní sp. zn. 4Ca/1/2018 (ďalej len „AHSR“) aj v mene žalovaného informovala organizácie kolektívnej správy (§ 175 ods. 1 autorského zákona), teda ja žalobkyňu, o zložení prostriedkov za použitie diel do notárskej úschovy, čo sa preukázateľne stalo listom zo dňa 29.03.2019. Žalobkyňa podala žalobu v tomto spore v 12/2020, teda po 21 mesiacoch, odkedy boli organizácie kolektívnej správy informované a boli im predložené dôkazy o skladaní peňažných prostriedkov do notárskej úschovy. Žalovaný dovodil, že žalobkyňa z vlastnej nedbanlivosti vyvolala spor v tejto veci a zapríčinila skončenie sporu späťvzatím žaloby, a to bez akéhokoľvek pričinenia žalovaného v čase po začatí konania. Žalovaný dal do pozornosti odvolaciemu súdu jeho vlastné uznesenia (sp. zn. 6Co/95/2021 zo dňa 30. 09. 2021 a sp. zn. 7Co/67/2022 zo dňa 09.11. 2022), v ktorých poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 7 MCdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011. 4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 23.04.2024, v ktorom uviedol, že dňa 06.05.2022 doručil súd prvej inštancie žalobkyni odpor žalovaného zo dňa 18.03.2022, v ktorom žalovaný uviedol, že skladal peňažné prostriedky za použitie predmetov ochrany v správe žalobkyne do notárskej úschovy v súvislosti s konaním o určenie obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy vedeným na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4Ca/1/2018, čo však žalovaný žiadnym spôsobom pred podaním žaloby nepreukázal ani žalobkyni neuvádzal, a to napriek viacerým výzvam žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia a túto skutočnosť žalovaný prvýkrát uviedol až v podanom odpore. Žalobkyňa nepoprela, že list AHRS zo dňa 29.03.2019 bol doručený organizácii kolektívnej správy SOZA, a to aj s jedným USB nosičom, bez akejkoľvek špecifikácie jeho obsahu. Žalobkyňa poprela, že by bol list AHRS zo dňa 29.03.2019 doručený žalobkyni a poprela, že by mu bol kýmkoľvek doručený USB nosič, ktorý mal byť prílohou listu AHRS zo dňa 29.03.2019, čo žalovaný nepreukázal. O obsahu USB nosiča nadobudla žalobkyňa vedomosť iba na základe informácie od organizácie kolektívnej správy SOZA, čo nemožno považovať za splnenie si informačnej povinnosti, ktorú mala voči žalobkyne žalovanému. Žalobkyňa osobitne poprela skutočnosť, že by sa na USB nosiči priloženom k listu AHRS zo dňa 29.03.2019 nachádzala notárska zápisnica o zložení prostriedkov na používanie predmetov ochrany zo strany žalovaného, čo žalovaný nepreukázal. List AHRS zo dňa 29.03.2019 neobsahoval žiadnu špecifikáciu obsahu priloženého USB nosiča a pokiaľ by sa na nosiči nachádzala notárska zápisnica o zložení prostriedkov zo strany žalovaného, tak by žalobkyňa žalobu nepodala. Z vyššie uvedeného dovodila žalobkyňa, že žalovaný si teda voči nej nesplnil zákonnú informačnú povinnosť podľa ust. § 165 autorského zákona a je nepochybné, že žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že uvedeným postupom žalovaný nadobudol postavenie oprávneného používateľa predmetov ochrany v správe žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na ust. § 165 ods. 9 a 10 a § 190a autorského zákona účinných v čase podania žaloby vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4Ca/1/2018, v zmysle ktorých mal žalovaný povinnosť nielen zložiť peňažné prostriedky do úschovy, ale zloženie v zákonných lehotách preukázať žalobkyni, čo žalobkyňa až do podania odporu neurobila a včasné a riadne splnenie svojej informačnej
povinnosti nepreukázala ani v podanom odvolaní. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 11Co/52/2021-237, kedy v skutkovo a právne obdobnej veci odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým prvoinštančný súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania a odvolací súd nemal pochybnosť o tom, že to bolo konanie žalovaného, ktoré viedlo k podaniu žaloby a jej následnému späťvzatiu, ktorým konaním žalovaného je v tomto smere aj jeho nekonanie - nesplnenie zákonom mu uloženej povinnosti zloženie peňažných prostriedkov organizácii kolektívnej správy preukázať. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že vznik konania a jeho následné zastavenie zapríčinil svojím postupom výlučne žalovaný, pretože nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 169 ods. 9 a 10 autorského zákona, a preto by mal žalovaný nahradiť trovy konania žalobkyne, tak ako správne a zákonne rozhodol súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správe a žiadala, aby zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyne. 5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne viac nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1, § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 7. Ako prvoradé konštatuje odvolací súd, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). 8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.12.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd prvej inštancie z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu neoprávneného zásahu do autorských práv uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 865,80 eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. V podanom odpore doručenom súdu prvej inštancie dňa 28.04.2021 žalovaný uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu z jeho strany nedošlo, pretože peňažné prostriedky vkladal v zmysle ust. § 165 ods. 9 písm. b) bod 2 autorského zákona do notárskej úschovy. Žalobkyňa po doručení odporu žalovaného dňa 20.05.2022 zobrala žalobu v celom rozsahu späť a uviedla, že žalovaný porušil svoju povinnosť podľa ust. § 165 ods. 9 písm. b) bod 2 autorského zákona, keď mu nepreukázala, že skladala peňažné prostriedky do notárskej úschovy, čím zapríčinila (procesne zavinila) zastavenie konania. 9. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 10. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. Podľa ust. § 165 ods. 9 písm. b) bod 2 autorského zákona účinného do 31.12.2018, používateľ môže použiť predmety ochrany, ktoré mali byť predmetom zmluvy podľa odseku 1 písm. a) až c) odo dňa podania návrhu na začatie konania podľa odseku 8, ak preukáže organizácii kolektívnej správy notárskou zápisnicou uloženie peňažných prostriedkov za použitie týchto predmetov ochrany do notárskej úschovy. 12. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní zavinenia zastavenia konania postupoval podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, postupoval správne. Je však potrebné stotožniť sa s odvolacou argumentáciou žalovaného, že uvedené ustanovenie súd prvej inštancie nesprávne aplikoval (teda vec nesprávne právne posúdil) a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak dospel k záveru, že žalovaný zavinil zastavenie konania. 13. V zmysle vyššie citovaného zákonného ust. § 256 ods. 1 CSP, ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby), zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. V prípadoch, v ktorých bolo zastavenie konania zavinené stranou sporu, súd prizná protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila
na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Otázku, či strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené, je potrebné posudzovať nielen podľa procesného výsledku. Zavinenie nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie strany sporu a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ak došlo k zastaveniu konania podľa ust. § 145 ods. 1 CSP v prípade, že žalobca vzal účinne späť svoju žalobu, je v zásade žalobca povinný nahradiť trovy konania protistrane, nakoľko späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. Ak má žalobca za to, k späťvzatiu žaloby a teda aj zastaveniu konania došlo zavinením žalovaného, je na žalobcovi, aby uvedenú skutočnosť súdu preukázal, pretože na ňom leží dôkazná povinnosť. 14. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania, čo konštatuje NS SR v rozhodnutí sp. zn. 5 MCdo 12/2008, podľa ktorého zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak zobral žalobca/navrhovateľ žalobu/návrh späť, zásadne platí (ak nejde o prípad uvedený v ust. § 256 ods. 1 CSP), že zavinil zastavenie konania, a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy. 15. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie porušil ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K porušeniu predmetného ustanovenia dochádza, ak súd prvej inštancie postupuje nesprávne pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. 16. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 17. Pri skúmaní otázky procesného zavinenia zastavenia konania vzal odvolací súd do úvahy, že žalobkyňa za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá viedla k späťvzatiu žaloby považovala, že žalovaný skladal žalované peňažné prostriedky do notárskej úschovy, o čom žalobkyňa nemala vedomosť. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že uvedená skutočnosť nastala pred začatím konania, keďže žalovaný zložil peňažné prostriedky do notárskej úschovy za žalované obdobie (01.01.2019-31.12.2019) dňa 28.03.2019 a druhú časť do 3 mesiacov od podpisu notárskej zápisnice dňa 28.03.2019, t.j. do 28.06.2019 (čl. 176). V čase podania žaloby dňa 21.12.2020 tak už bol dosiahnutý účel žaloby a z toho dôvodu bola žaloba podaná nedôvodne. Uloženie peňažných prostriedkov do notárskej úschovy nastalo pred začatím konania a žalovaný nemohol týmto konaním procesne zaviniť zastavenie konania, pretože procesne zaviniť zastavenie konania mohol žalovaný iba svojím konaním počas konania, teda po podaní žaloby. Odvolací súd v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať, určovať, či preskúmavať aké povinnosti mal žalovaný voči žalobkyni a či si tieto povinnosti podľa ust. § 165 ods. 9 pís. b) bod 2 autorského zákona plnil, pretože sa jedná o hmotnoprávnu otázku a predmetom odvolacieho konania je iba posúdenie procesného zavinenia zastavenia konania. 18. Odvolací súd však je povinný skúmať, či žalobkyňa v čase podania žaloby mala alebo mohla mať vedomosť o skutočnosti, že žalovaný zložil peňažné prostriedky do notárskej úschovy a napriek tomu podala žalobu, čím procesne zavinila zastavenie konania. Z odporu žalovaného je zrejmé, že dňa 29.12.2017 uzavrel s AHRS príkaznú zmluvu, za účelom aby príkazník v mene žalovaného ako príkazcu konal s organizáciou kolektívnej správy (žalobkyňou) a usporiadal v mene príkazcu (žalovaného) s organizáciou kolektívnej správy vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z použitia diel požívajúcich autorskoprávnu ochranu v súvislosti s verejným prenosom. AHRS ako záujmové združenie právnických osôb na základe príkaznej zmluvy obstarával záležitosti svojich členov. Z uvedeného je zrejmé, že
so žalobkyňou nekomunikoval priamo žalovaný, ale jeho príkazník AHRS, ktorý žalobkyni (a ďalším organizáciám kolektívnej správny práv) listom zo dňa 29.03.2019 preukázal ukladanie peňažných prostriedkov do notárskej úschovy hromadným podaním za veľké množstvo svojich členov. Odvolací súd preto považuje za nepravdepodobné tvrdenie žalobkyne, že toto hromadné podanie jej nebolo doručené a nemala vedomosť o tom, že žalovaný skladal finančné prostriedky do notárskej úschovy. Uvedené hromadné podanie sa týkalo veľkého množstva subjektov, ktoré prostredníctvom AHRS skladali peňažné prostriedky do notárskej úschovy a zároveň toto podanie bolo adresované aj iným organizáciám kolektívnej správy, s ktorými žalobkyňa komunikuje. Odvolací súd preto nepovažuje za vierohodné, že by práve žalobkyňa zo svojej činnosti nemala vedomosť o tom, že desiatky subjektov vo veľkom finančnom objeme skladali prostredníctvom príkazníka AHRS finančné prostriedky do notárskej úschovy a ktoré. Rovnako nevierohodné je tvrdenie žalobkyne o tom, že by sa na USB nosiči priloženom k listu AHRS zo dňa 29.03.2019 nachádzala zrovna notárska zápisnica o zložení prostriedkov na používanie predmetov ochrany zo strany žalovaného. 19. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím č.k. 11Co/52/2021-237 v skutkovo a právne obdobnej veci potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobkyni priznané právo na náhradu trov konania, odvolací súd uvádza, že týmto rozhodnutím nie je viazaný. Citované rozhodnutie je rozhodnutím všeobecného súdu Slovenskej republiky a nejedná sa o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorú by mal odvolací súd ako všeobecný súd Slovenskej republiky povinnosť rešpektovať resp. povinnosť dôkladne a presvedčivo odôvodniť prípadný odklon od nej (viď. uznesenie NS SR zo dňa 11.12.2019 sp. zn. 3Obdo/64/2019). 20. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo správanie sa žalobkyne, ktorá zavinila, že konanie sa muselo zastaviť a uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým za daného skutkového a právneho stavu rozhodol, že žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu nie je vecne a právne správne. 21. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. týkajúcej sa trov konania podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 378 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a priznal v odvolaní úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni s tým, že rovnako o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).