Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/100/2023 1121204170 31. 07. 2024 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2024:1121204170.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu D/L/M, spol. s r.o., Odborárska 5, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 760 338, práv. zast. Weis & Partners s.r.o., Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, proti žalovanému 1/ ICM S.p.A., Viale dell´Industria no. 42, 361 00 Vicenza, Talianska republika, identifikačné číslo VI-229975, práv. zast. HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 856 584, žalovanému 2/ VÁHOSTAV, a.s., Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648, práv. zast. Advokát VASKÝ s.r.o., Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 166 950, o nahradenie prejavu vôle a o zaplatenie 1.650.000,- EUR s prísl., a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 31Cb/3/2021-987 zo dňa 1.12.2022 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 31Cb/3/2021-987 zo dňa 1.12.2022 p o t v r d z u j e. II. Žalovanému 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 9.6.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ a 2/ na úhradu sumy 1.650.000,- EUR. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými 1/ a 2/ ako členmi skupiny dodávateľov JV ICM - Váhostav uzatvoril zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, predmetom ktorej bola dohoda na podmienkach, za splnenia ktorých dôjde k uzavretiu budúcej zmluvy o dielo. Zmluva o dielo sa mala týkať komplexnej dodávky a zavedenia systému GSMR v rámci modernizácie železničnej trate Devínska Nová Ves - štátna hranica SR/ČR. Základným predpokladom pre uzatvorenie zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ bolo uzatvorenie hlavnej zmluvy o dielo medzi Železnicami Slovenskej republiky ako objednávateľom a žalovanými 1/ a 2/ ako zhotoviteľmi. Hlavná zmluva o dielo bola uzatvorená dňa 9.9.2020 a jej účinnosť nastala dňa 10.9.2020. V zmysle ustanovenia článku II. ods. 2 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy boli do 30.9.2020 žalovaní 1/ a 2/ oprávnení a žalobca bol povinný na výzvu žalovaných uzatvoriť budúcu zmluvu o dielo. Na druhej strane podľa článku II. ods. 3 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy boli žalovaní 1/ a 2/ povinní vyzvať žalobcu na uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo do 4 dní od podpisu hlavnej zmluvy o dielo, t. j. do 13.9.2020. Predmetné rozporuplné ustanovenia zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy vypracovanej žalovanými 1/ a 2/ podľa žalobcu vytvárajú priestor pre rôzny výklad vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Z predmetných ustanovení zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy vyplýva,
že obidve zmluvné strany boli povinné uzatvoriť budúcu zmluvu o dielo, kým nedôjde k naplneniu niektorej zo skutočností spôsobujúcich zánik zmluvných povinností. Žalovaní 1/ a 2/ porušili povinnosť vyzvať žalobcu na uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo, ako aj povinnosť uzatvoriť zmluvu o dielo, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % ceny diela uvedenej v prílohe č. 1 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, t. j. vo výške 1.650.000,EUR. Žalobca uviedol, že zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy nevyplýva jeho oprávnenie uskutočniť výzvu na uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo, a teda na uskutočnenie výzvy nebol oprávnený. Jediným oprávneným a zároveň povinným subjektom na realizáciu výzvu na uzatvorenie zmluvy o dielo boli žalovaní 1/ a 2/. 3. Žalovaný 1/ vo svojej procesnej obrane uviedol, že znenie článku II. ods. 2 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy jednoznačne stanovuje právo žalovaných 1/ a 2/ a povinnosť žalobcu uzavrieť zmluvu o dielo. Predmetné zmluvné ustanovenie je primárne a zakladá záväzok jednej strany a nie obidvoch strán. Právo žalovaných 1/ a 2/ nie je možné v žiadnom prípade zamieňať za ich povinnosť. Žalovaný 1/ poukázal na to, že oprávnená strana nevyužila svoje právo na uzavretie zmluvy o dielo, a preto záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zanikol. Žalovaný 1/ zároveň namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore, keďže zmluva o uzavretí budúcej zmluvy obsahuje na strane budúceho objednávateľa iba podpisy štatutárnych zástupcov žalovaného 2/. Žalovaný 1/ zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy nikdy nepodpísal. Žalovaný 2/ uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ sú v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy oprávnenými subjektmi, čo znamená, že to boli práve žalovaní 1/ a 2/, ktorí mali právo sa rozhodnúť, či uzavrú so žalobcom zmluvu o dielo. Znenie článku II. ods. 2 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy je rozhodujúce pre uplatňovanie si práv a plnenie záväzkov obsiahnutých v ďalších ustanoveniach zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. Tvrdenie žalobcu, že pri znení článku II. ods. 2 sa jedná o omyl, resp. o zabudnuté ustanovenie, označil žalovaný 2/ za špekulatívne, účelové, nelogické a nepreukázané. Právo na uzavretie zmluvy o dielo patrilo výlučne žalovaným 1/ a 2/, pričom toto právo nebolo doposiaľ využité, a preto nevznikla povinnosť žalobcu a ani žalovaných 1/ a 2/ zmluvu o dielo uzavrieť. Zároveň uviedol, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu akejkoľvek zmluvnej pokuty, a preto tento nárok uplatnený žalobcom označil za neoprávnený. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalovaný 1/ je v spore pasívne vecne legitimovaný. V rozhodovanom spore bolo nutné posúdiť, či zmluva o uzavretí budúcej zmluvy bola uzatvorená ako bilaterálna, t. j. či povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu mali obidve zmluvné strany, alebo či bola uzatvorená ako unilaterálna, keď povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu mala len jedna zmluvná strana a druhá zmluvná strana disponovala len oprávnením vyzvať druhú (t. j. povinnú) zmluvnú stranu na uzavretie budúcej zmluvy. Súd uviedol, že práve v ustanovení článku II. ods. 2 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy sú obsiahnuté podstatné náležitosti predpokladané ustanovením § 289 Obchodného zákonníka pre tento zmluvný typ a práve ustanovenie článku II. ods. 2 robí zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy, keďže v ňom je obsiahnutý záväzok (povinnosť) žalobcu (budúceho zhotoviteľa) a právo žalovaných 1/ a 2/ (budúcich objednávateľov) uzavrieť za splnenia ďalších podmienok zmluvu o dielo na dodávku a zavedenie systému GSM-R v lehote 21 dní od podpisu hlavnej zmluvy o dielo medzi žalovanými 1/ a 2/ a Železnicami Slovenskej republiky. Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy bola vyhotovená v dvoch jazykových verziách, v slovenskom jazyku a v anglickom jazyku. Pri vychádzaní z obsahu rozhodnej (slovenskej) verzie textu zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy súd konštatoval, že žalobca nebol subjektom oprávneným domáhať sa uzatvorenia zmluvy o dielo. V zmysle zmluvného dojednania obsiahnutého v článku II. ods. 2 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy mal žalobca len povinnosť zmluvu o dielo na základe včasnej výzvy žalovaných 1/ a 2/ uzavrieť. Oprávneným subjektom, ktorý mohol požadovať od druhej zmluvnej strany uzavretie zmluvy o dielo, boli výlučne žalovaní 1/ a 2/ a výlučne žalovaní 1/ a 2/ sa mohli domáhať v prípade nesplnenia povinnosti druhej zmluvnej strany (t. j. žalobcu) uzavrieť na výzvu budúcu zmluvu nahradenia prejavu vôle súdnym rozhodnutím. Podľa názoru súdu nemôže byť daný spor o výklad jednotlivých ustanovení zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. 5. Naopak, žalovaným 1/ a 2/ žalobcom označená bezpodmienečná povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o dielo zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy nevyplýva. Jednotlivé povinnosti (predovšetkým povinnosť upravená v článku II. ods. 3 zmluvy) žalovaných 1/ a 2/ mohli podľa názoru súdu vzniknúť jedine v situácii, kedy by žalovaní 1/ a 2/ využili svoje právo obsiahnuté v článku II. ods. 2, t. j. po uskutočnení výzvy žalobcovi na uzatvorenie zmluvy o dielo. Znenie článku II. ods. 3 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy je nutné podľa názoru súdu správne vykladať tak, že žalovaní 1/ a 2/ by
boli so žalobcom povinní uzavrieť zmluvu v situácii, ak by najprv využili svoje právo obsiahnuté v článku II. ods. 2 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a žalobca by na základe ich výzvy uskutočnil návrh na uzavretie zmluvy o dielo, a prípadné porušenie tejto povinnosti žalovanými 1/ a 2/ by bolo zabezpečené dojednanou zmluvnou pokutou v článku IV. ods. 4 zmluvy. Keďže nemožno mať pochybnosti o obsahu zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy pri súčasnom konštatovaní o obsahovej prednosti (žalobcom spochybňovaného) ustanovenia článku II. ods. 2 zmluvy pred inými zmluvnými ustanoveniami, žalobca ako budúci zhotoviteľ, ktorý mal len povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu, nemá právo požadovať, aby žalovaní 1/ a 2/ ako oprávnená zmluvná strana s ním budúcu zmluvu uzavreli. Žalobca ako zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zaviazaná strana preto nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie obsahu zmluvy súdom (t. j. žaloby o nahradenie prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/). 6. Záver o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v rozhodovanom spore by postačoval pre zamietnutie podanej žaloby, avšak súd prvej inštancie považoval za potrebné aspoň v stručnosti reagovať na ďalšie argumenty žalobcu, z ktorých však tiež vyplýva potreba zamietnutia podanej žaloby. Ak sa žalobca snažil spochybňovať obsah zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy s tým, že na rokovaniach pred jej uzatvorením bolo dojednané niečo iné, než je obsahom zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, resp. že znenie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy (konkrétne znenie článku II. ods. 2) nezodpovedá skutočnej vôli zmluvných strán (minimálne žalobcu), súd uviedol, že znenie podľa žalobcu sporného článku II. ods. 2 zmluvy je jednoznačné, a preto neprichádza do úvahy aplikácia výkladových pravidiel upravených v ustanovení § 266 Obchodného zákonníka. Preto - pri súčasnom konštatovaní o jednoznačnosti zmluvného dojednania obsiahnutého v článku II. ods. 2 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy - je pre rozhodnutie súdu v spore nepodstatné ústne dojednanie medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/, keďže ním nie je možné meniť (modifikovať) písomne uzatvorený kontrakt, v ktorom je dojednané oprávnenie žalovaných 1/ a 2/ a povinnosť žalobcu uzavrieť budúcu zmluvu o dielo takým spôsobom, že by oprávnenie a povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu o dielo zaväzovali rovnako žalobcu a aj žalovaných 1/ a 2/. Z tohto dôvodu súd nevykonal ako nadbytočný výsluch svedkov navrhnutých žalobcom v žalobe, keďže pre posúdenie obsahu práv a povinností vyplývajúcich zmluvným stranám zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore bol určujúcim text zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a nie obsah a priebeh rokovaní medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ v čase pred uzatvorením zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, resp. po jej uzatvorení. 7. Súd prvej inštancie zohľadnil aj tú skutočnosť, že obsah anglickej verzie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy (ktorá však nie je rozhodná) má odlišné znenie článku II. ods. 2, než jej slovenská verzia. Ak by sa malo vychádzať z obsahu anglickej verzie zmluvy, podľa ktorej by boli zo zmluvy oprávnené a zároveň povinné obidve zmluvné strany, tak je nevyhnutné poukázať na znenie článku II. ods. 2 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, v zmysle ktorého mala byť výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy zrealizovaná do 21 dní od uzatvorenia hlavnej zmluvy o dielo, ktorá bola medzi žalovanými 1/ a 2/ a Železnicami Slovenskej republiky uzatvorená dňa 10.9.2020. Výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo mala byť z tohto dôvodu zrealizovaná najneskôr do 1.10.2020, pričom žalobca a ani žalovaní 1/ a 2/ v tejto lehote výzvu na uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo druhej zmluvnej strane neadresovali, čo má za následok zánik všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. Nevyužitím práva v podobe nezrealizovania výzvy na uzatvorenie zmluvy o dielo v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy v zmluvne stanovenej lehote do 1.10.2020 zmluva o uzavretí budúcej zmluvy v súlade s ustanovením § 292 ods. 3 Obchodného zákonníka zanikla. 8. Ako nedôvodný považoval súd aj nárok žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.650.000,- EUR. Súd konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ vo vzťahu k žalobcovi neporušili zmluvnú povinnosť, ktorá by bola zabezpečená zmluvnou pokutou v článku IV. bod 4 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. Žalovaní 1/ a 2/ neporušili žalobcom označenú zmluvnú povinnosť vyzvať ho na uzatvorenie zmluvy o dielo, keďže takáto povinnosť im zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy nevyplývala, vzhľadom k tomu, že zmluva im ako oprávnenej strane priznávala právo uzatvoriť so žalobcom zmluvu o dielo. Taktiež súd dal do pozornosti, že nevyužitím práva oprávnenej strany vyzvať v lehote do 1.10.2020 povinnú stranu na uzatvorenie zmluvy o dielo zanikla zmluva o uzavretí budúcej zmluvy vrátane všetkých práv a povinností zo zmluvy (t. j. vrátane dojednania o zmluvnej pokute), čo rovnako vedie k záveru o neexistencii nároku žalobcu na zaplatenie žalobou uplatnenej zmluvnej pokuty.
9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p. Uviedol, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, nezaoberal sa s obsahom dokumentu memorandum o porozumení, ktorým sa mali meniť podmienky ďalšej spolupráce medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie sa v konaní vôbec nezaoberal a ani v odôvodnení napadnutého rozsudku sa nijako nevysporiadal ani s otázkou, či je možné považovať lehotu 60 dní od podpisu a účinnosti hlavnej zmluvy o dielo, dojednanú v článku IV. ods. 4 zmluvy o budúcej zmluve o dielo, za lehotu, v ktorej má medzi stranami dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle ustanovenia § 289 ods. 1 Obch. zák. a tiež sa nevysporiadal s otázkou, prečo je zmluva o dielo podpísaná všetkými jej účastníkmi, ak sa má jednať iba o prílohu zmluvy o budúcej zmluve o dielo. Žalobca v konaní argumentoval, že ustanovenie článku II. ods. 2 zmluvy o budúcej zmluve o dielo je celkom zjavne náhodným elementom zmluvy, ktorý v znení zmluvy pravdepodobne ostal pri jej vypracovávaní zo strany žalovaných, keď na jej vypracovanie pravdepodobne použili už existujúci vzor, z ktorého toto ustanovenie zabudli vymazať. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie taktiež spočíva aj v skutočnosti, že súd prvej inštancie nepredložil dovolaciemu súdu dovolanie žalobcu. 10. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to predovšetkým k nesprávnemu tvrdeniu, ktoré súd prvej inštancie rozvíja v bodoch 23. a nasledujúcich odôvodnenia napadnutého rozsudku, že zo zmluvy o budúcej zmluve o dielo sú žalovaní oprávnení a žalobca povinný uzatvoriť zmluvu o dielo. Zo zmluvy o budúcej zmluve o dielo, najmä z ustanovení článku II. ods. 3, článku IV. ods. 4 a článku V. ods. 2 a 5 pritom jednoznačne vyplýva, že zmluva zaväzuje obe zmluvné strany na uzatvorenie zmluvy o dielo. Ak by pritom boli žalovaní iba oprávnenou stranou zo zmluvy o budúcej zmluve o dielo, nemohli by porušiť žiadnu povinnosť zo zmluvy o budúcej zmluve o dielo, keďže by im zo zmluvy o budúcej zmluve o dielo žiadna povinnosť nevyplývala. V takom prípade by ustanovenia článku II. ods. 3, článku IV. ods. 4 a článku V. ods. 2 zmluvy o budúcej zmluve o dielo nedávali žiaden zmysel, keďže by nikdy nemohlo dôjsť k naplneniu predpokladu pre použitie predmetných ustanovení. Aj z uvedeného je zrejmé, že výklad zmluvy o budúcej zmluve o dielo zo strany súdu prvého stupňa je v rozpore so zmyslom zmluvy o budúcej zmluve o dielo a s účinkami zmluvy o budúcej zmluve o dielo zamýšľanými stranami sporu v čase jej uzatvorenia. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie sa prejavujú aj v nesprávnom skutkovom tvrdení súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluva o dielo nebola medzi stranami sporu uzatvorená. Žalobca pritom predložil súdu zmluvu o dielo podpísanú všetkými jej účastníkmi. Dôsledkom porušenia povinnosti žalovaných vyzvať žalobcu na uzatvorenie zmluvy o dielo nemôže byť strata práva žalobcu domáhať sa na súde voči žalovaným uloženia povinnosti prejavu vôle na uzatvorenie zmluvy o dielo. Lehota na uplatnenie tohto práva žalobcovi začala plynúť buď v zmysle ustanovenia § 50a ods. 2 OZ od márneho uplynutia lehoty, v ktorej malo dôjsť k uzatvoreniu budúcej zmluvy, pričom v zmysle ustanovenia článku IV. ods. 4 zmluvy dôjde k porušeniu strán zmluvy uzatvoriť zmluvu o dielo v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy o dielo ani v lehote do 60 dní od podpisu a účinnosti hlavnej zmluvy o dielo. Hlavná zmluva bola podpísaná dňa 9.9.2020, pričom účinnosť hlavnej zmluvy o dielo nastala dňa 10.9.2020, t. j. v deň nasledujúci po jej zverejnení v Centrálnom registri zmlúv. Posledný deň lehoty na podanie žaloby by v takom prípade pripadol na dňa 9.11.2021, pričom žaloba bola podaná dňa 9.6.2021. Právo žalobcu na podanie žaloby nie je, a ani nemôže byť viazané na uskutočnenie výzvy žalobcu, keďže takáto výzvy by bola uskutočnená v rozpore s dohodou strán v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, a teda nemohla by ani spôsobovať žiadne právne účinky. 11. Zmluva o budúcej zmluve o dielo nepredpokladala situáciu, že žalovaní porušia svoju povinnosť vyzvať žalobcu na uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo. Zmluva o budúcej zmluve o dielo preto neobsahuje lehotu určenú pre žalobcu na uskutočnenie výzvy v prípade, ak takúto výzvu neuskutočnia žalovaní. Takáto situácia je riešená zákonnými ustanoveniami, na základe ktorých v prípade porušenia povinnosti žalovaných vyzvať žalobcu na uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo vznikne žalobcovi právo na domáhanie sa ochrany jeho práv a právom chránených záujmov pred súdom v podobe podania žaloby o určenie povinnosti druhej strany uzatvoriť budúcu zmluvu. Ustanovenie § 290 ods. 1 Obch. zák. sa na právny vzťah medzi stranami sporu logicky nemôže použiť, pretože výzva žalobcu by bola uskutočnená v rozpore a nie v súlade so zmluvou o budúcej zmluve o dielo, ako to predpokladá ustanovenie § 290 ods. 1. V nadväznosti na uvedené sa nemôže použiť ani ustanovenie § 290 ods. 2, keďže toto ust. odkazuje na ustanovenie § 290 ods. 1. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že rozsudkom zaviaže žalovaných na uzatvorenie zmluvy o dielo so žalobcom v znení podľa žaloby, ako aj na zaplatenie sumy vo výške 1.650.000,- EUR žalobcovi s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého zo žalovaných.
12. Žalovaný 1/ vo svojej replike uviedol, že námietky, ktoré v tomto smere predkladá žalobca, ani nie sú námietkami nesprávneho procesného postupu, ale skôr ide o námietky (1) že neboli vykonané navrhované dôkazy (toto však patrí pod iný odvolací dôvod), (2) že sa údajne súd nezaoberal niektorými žalobcom popísanými otázkami (ide však o skutkové veci, ktoré patria pod iný odvolací dôvod, a najmä tiež o námietky žalobcu, ktoré jednak v prvostupňovom konaní nezazneli, a jednak sú úplne absurdné); (3) že súd prvého stupňa nepredložil dovolanie žalobcu vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Najvyššiemu súdu; avšak tento postup jednak nie je závadný, a jednak ide obsahovo o odlišnú vec (dovolanie vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo Najvyššiemu súdu predložené, a Najvyšší súd o tom rozhodne, a táto otázka nemá žiadny dopad na rozsudok vo veci). Tento odvolací dôvod teda jednoznačne nemôže obstáť. Len pre úplnosť, k námietkam žalobcu, že súd sa mal zaoberať otázkami, či je možné lehotu podľa čl. IV ods. 4 ZoBZ považovať za lehotu v zmysle § 289 Obchodného zákonníka (určite nie, ide o sankčnú lehotu); ďalej, prečo je (budúca) zmluva o dielo priložená k ZoBZ podpísaná účastníkmi, a či je možné ju považovať za platne uzatvorenú (toto ani nebolo predmetom sporu, žalobca naopak tvrdil, že zmluva nebola uzavretá a domáhal sa jej uzatvorenia); ďalej, či malo byť predmetom konania pred súdom iba určenie chýbajúcich častí (budúcej) zmluvy o dielo (predmet konania si definuje žalobca a definoval si ho odlišne), že obsah relevantného čl. II.2 ZoBZ „mohol byť“ špecifikovaný „ľsťou“ prípadne „omylom“ prípadne „nesprávnym podkladom“ (nemohol, išlo o kľúčové ustanovenie, a žalobca si ho musel byť vedomý). Všetky tieto otázky žalobcu nie sú relevantné. Žalobca sa iba znovu snaží absurdnými argumentami odviesť pozornosť od skutočnosti, že (1) v žalobe sa domáhal nahradenia prejavu vôle uzavrieť budúcu zmluvu (nie iných nárokov, ako sa teraz snaží implicitne a neurčito tvrdiť); (2) takýto nárok nie je daný, pretože žalovaní nemajú povinnosť budúcu zmluvu uzavrieť (a aj keby (hypoteticky) takúto povinnosť mali, tak by im zanikla ešte pred podaním žaloby). 13. Uviedol, že podľa žalobcu dospel súd k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď konštatoval, že čl. II. ods. 2 ZoBZ obsahuje lehotu, v ktorej má dôjsť k uzavretiu budúcej zmluvy o dielo, pretože podľa názoru žalobcu túto lehotu obsahuje čl. IV ods. 4 ZoBZ; toto neobstojí, čl. IV ods. 4 ZoBZ obsahuje iba sankčnú lehotu, nie však lehotu na uzavretie budúcej zmluvy, súd prvého stupňa postupoval správne. Tiež súd zrozumiteľne a správne konštatoval, že čl. II ods. 2 ZoBZ je relevantný a jasne konštatuje, že žalovaní majú „právo“ (nie však povinnosť) uzavrieť budúcu zmluvu a ostatné ustanovenia ZoBZ sú s ním v zrozumiteľnom súlade; navyše žalobca ani nedokladá, že by si strany skutočne vylúčili § 290-292 ObchZ (ZoBZ toto nikde neuvádza), a ani argument opretý o § 50a OZ per analogiam nie je možný. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný 1/ navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovanému 1/ náhradu trov konania v plnom rozsahu. 14. Žalovaný 2/ k odvolaniu žalobcu uviedol, žalobca v odvolaní odkazuje na ustanovenia článku II. ods. 3, článku IV. ods. 4 a článku V. ods. 2 ZoBZ s tým, že podľa neho je ZoBZ v zmysle týchto zmluvných ustanovení bilaterálna. Žalobca však opomína uviesť tie ustanovenia ZoBZ, ktoré svedčia o opaku, a to o tom, že ZoBZ priznáva žalovaným právo a žalobcovi povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu o dielo. Žalobca v odvolaní uvádza, že ustanovenie článku II ods. 2 ZoBZ má byť výsledkom ľsti žalovaných, ktorí mohli obsah tohto ustanovenia zmeniť v rozpore s výsledkami vzájomných rokovaní, pričom žalovaní mohli žalobcovi pred podpisom ZoBZ predmetnú zmenu zámerne zamlčať a žalobcu o predmetnej zmene schválne neinformovať. Žalovaný 2/ toto tvrdenie žalobcu považuje za nepravdivé a účelové. Úmyslom žalovaných nebolo a ani z logického a ani obchodného hľadiska nemohlo byť uzavretie zmluvy so žalobcom, ktorou by sa zaviazali k zadaniu časti diela žalobcovi, o ktorom v čase uzavretia ZoBZ ani nevedeli, či ho budú zhotovovať a aké budú jeho presnejšie parametre. Žalovaní nikdy neprezentovali žalobcovi na rokovaniach o uzavretí ZoBZ úmysel uzavrieť ZoBZ, v ktorej by boli žalovaní povinní uzavrieť riadnu zmluvu o dielo. Úmyslom žalovaných bolo uzavrieť ZoBZ, podľa ktorej bude mať budúci objednávateľ právo a budúci zhotoviteľ povinnosť uzatvoriť zmluvu o dielo, čo je reflektované v článku II ods. 2, článku III ods. 1 a článku V ods. 5 ZoBZ. K výsluchu svedkov, ktorých navrhoval žalobca vypočuť v počte 20 osôb, je treba uviesť, že svedkovia by neposkytli iné informácie ako tie, ktoré vo svojich podaniach už uviedli žalobca a žalovaní, preto výsluch svedkov aj vzhľadom na už predložené písomné dôkazy, a vzhľadom na ich navrhovaný počet (20 svedkov), považuje žalovaný 2/ za zbytočný a neefektívny. K rozdielu v jazykových verziách uviedol, že ustanovenie poslednej vety článku V bod 4 ZoBZ, v zmysle ktorého má v prípade rozporu jazykových verzií prednosť verzia v slovenskom jazyku. Žalovaný 2/ považuje rozsudok za správny a navrhol ho potvrdiť.
15. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniam žalovaných poukázal na ust. čl. III ods. 3 ZoBZ, ktorým sa žalobca zaviazal byť pripravený poskytnúť svoje vlastné kapacity pri plnení diela podľa hlavnej zmluvy. Zmluvná pokuta stanovená v ZoBZ má práve odradiť tú zmluvnú stranu, ktorá povinnosť uzatvoriť ZoD poruší a chráni obe zmluvné strany: Žalovaných, ktorý sa právom spoliehajú na nasadenie kapacít žalobcu a žalobcu, ktorý je podľa ZoBZ povinný garantovať pripravenosť nasadenia vlastných kapacít pri realizácii zákazky. Otázku existencie zmluvy o dielo v predsúdnom rokovaní však spochybnili žalovaní, nie žalobca, ktorý z dôvodu právnej opatrnosti ako aj pripravenosti realizovať predmet zákazky, podal na súd žalobu o nahradenie prejavu vôle spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd sa však uzatvorenou zmluvou o dielo absolútne nezaoberal. Verejný obstarávateľ však nezverejnil v profile na UVO, ako ani na internetovej stránke crz.gov.sk, všeobecné zmluvné podmienky FIDIC, na ktoré v súťažných podkladoch poukazuje. Z uvedeného je možné konštatovať absolútnu neplatnosť hlavnej zmluvy o dielo z dôvodu jej rozporu so zákonom - súťažné podklady neboli uchádzačom sprístupnené úplne a bezodplatne, pričom uvedené porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 16. Žalovaný 1/ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že pokiaľ potom žalobca odkazuje na súťažné podklady, tak táto jeho argumentácia je procesne neprípustná - novota v odvolacom konaní. Žalobca namieta, že súd sa mal zaoberať otázkou, či bola platne uzavretá budúca zmluva o dielo, a že súd pochybil, keď sa touto otázkou nezaoberal; táto argumentácia žalobcu je však nesprávna a skutočne absurdná: V skutočnosti (1) budúca zmluva o dielo uzavretá nebola; to potvrdili v prvom stupni zhodne všetky strany vrátane žalobcu; (2) žalobca si tohto bol samozrejme vedomý, a preto žaloval žalovaných práve na nahradenie prejavu vôle túto zmluvu uzavrieť; (3) súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobu zamietol. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.7.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného 1/ a 2/, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 18. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Podľa čl. II ods. 2 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o dielo, budúci objednávateľ a budúci zhotoviteľ sa dohodli tak, že po splnení všetkých podmienok v zmysle článku III. tejto zmluvy a do 21 dní od podpisu zmluvy o dielo medzi verejným obstarávateľom a budúcim objednávateľom (ďalej len „hlavná zmluva o dielo“) na zhotovenie predmetu zákazky, ktorá bola vyhlásená verejným obstarávateľom, bude mať budúci objednávateľ právo a budúci zhotoviteľ povinnosť uzatvoriť zmluvu o dielo, v ktorej by budúci zhotoviteľ mal mať pozíciu podzhotoviteľa, ktorý bude realizovať dielo aspoň všeobecne definované v článku II. tejto zmluvy (ďalej len „zmluva o dielo“) t.j. komplexná dodávka a zavedenie systému GSM-R podľa pokynov budúceho objednávateľa podľa podmienok zákazky podľa bodu 1 tohto článku. V zmysle ustanovenie poslednej vety článku V bod 4 ZoBZ má v prípade rozporu jazykových verzií prednosť verzia v slovenskom jazyku. 21. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal relevanciu svojej žaloby v žiadnom rozsahu.
22. Žalobca sa v konaní domáhal nahradenia prejavu vôle uzavrieť budúcu zmluvu a povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.650.000,- EUR. Odvolací súd má za to, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalobcu v odvolaní, že výklad zmluvy o budúcej zmluve o dielo zo strany súdu je v rozpore so zmyslom zmluvy o budúcej zmluve o dielo a vôľou strán sporu v čase je uzatvorenia. Odvolací súd poukazuje na z ustanovenia § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka z ktorého vyplýva, že záväzok uzavrieť budúcu zmluvu môže byť v zmluve o budúcej zmluve dohodnutý pre obe zmluvné strany alebo len pre jednu stranu. Ak sú zo zmluvy zaviazané obe zmluvné strany, tak každá z nich je oprávnená žiadať, aby druhá strana s ňou zmluvu uzavrela a zároveň je povinná zmluvu sama uzavrieť. Obe zmluvné strany sú tak stranami oprávnenými i povinnými. Ak je zo zmluvy zaviazaná len jedna zmluvná strana, tak povinnosť uzavrieť zmluvu má len ona. Druhá zmluvná strana má právo žiadať, aby zaviazaná strana zmluvu uzavrela, sama však nemá povinnosť zmluvu uzavrieť. Zo zmluvy zaviazaná strana naproti tomu v takom prípade nemá právo žiadať, aby druhá strana zmluvu uzavrela. Iniciatíva na uzavretie zmluvy, teda právo dať najavo záujem na uzavretí zmluvy, patrí oprávnenej strane. Je len na nej, či právo žiadať uzavretie zmluvy využije alebo nie. Svoje právo oprávnená strana vykoná tým, že povinnú stranu vyzve na uzavretie zmluvy podľa súčasne podaného návrhu zmluvy, prípadne vyzve povinnú stranu, aby podala návrh zmluvy ona (R 111/2001). V prejednávanej veci je v čl. II. ods. 2 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o dielo jasne a zrozumiteľne uvedené, že ide o právo budúceho objednávateľa, a teda v nijakom prípade nie jeho povinnosť a nemožno hovoriť o porušení povinnosti zo strany budúceho objednávateľa. Súd prvej inštancie tak správne v ods. 26.6. rozsudku uzavrel, že žalovaní 1/ a 2/ mali právo a nie povinnosť požadovať od žalobcu uzatvorenie zmluvy o dielo. Nevyužitie práva žalovaných 1/ a 2/ nie je teda možné stotožňovať s porušením povinnosti, ako to nesprávne prezentuje žalobca, a teda žalobca ako zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zaviazaná strana, nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ak právo budúceho zhotoviteľa nebolo využité, ustanovenia o zmluvnej pokute v sume 1.650.000,-EUR nie sú v tomto smere a v tomto konaní aplikovateľné. 23. Odvolací súd má za to, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil žiadne konkrétne argumenty, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že odôvodnenie súdu prvej inštancie je nedostatočné a nedáva odpovede na všetky rozhodujúce otázky. Žalobca v odvolaní uvádza argumenty, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal v napadnutom rozsudku. 24. K nevykonaniu navrhovaných dôkazov, a to znaleckého posudku a výsluchu svedkov odvolací súd poukazuje na to, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav vec a vzhľadom na právne posúdenie zmluvného nároku žalobcu ako nedôvodného je preto ďalšie navrhované dokazovanie zo strany žalobcu nadbytočné a nehospodárne. K námietke žalobcu o nevykonaní dôkazu oboznámením sa s memorandom o porozumení, odvolací súd udáva, že toto memorandum nebolo medzi stranami podpísané a preto žiaden vplyv na meritórne posúdenie sporu. 25. Čo sa týka námietky žalobcu uvedenej v odvolacej replike, ktorej odkazuje na súťažné podklady, tak odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca uvedené skutočnosti nenamietal v konaní pred súdom prvej inštancie, ale až v podanej odvolacej replike. Odvolací súd má za to, že uvedené skutočnosti, ako nové skutkové tvrdenie, je toto tvrdenie žalobcu v odvolacom konaní neprípustné podľa § 366 C.s.p. 26. Odvolací súd má za to, že žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.
27. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 28. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom. 29. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže boli v odvolacom konaní plne úspešní. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník 30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).