Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/208/2024 1121206482 29. 10. 2024 JUDr. Blanka Malichová ECLI:SK:KSBA:2024:1121206482.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: AUTOOPRAVY Geci Borov, s.r.o., so sídlom Podhrunkovská 1A/2635, Vranov nad Topľou, IČO: 43 884 849, zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 6, Bratislava, IČO: 52 058 310, o zaplatenie 326,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/87/2021-218 zo dňa 2. februára 2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-30Cb/87/2021-304 zo dňa 7. augusta 2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/87/2021-218 zo dňa 2. februára 2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-30Cb/87/2021-304 zo dňa 7. augusta 2024 v napadnutom II. výroku mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 152,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 152,09 eur od 14.02.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/87/2021-218 zo dňa 2. februára 2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-30Cb/87/2021 - 304 zo dňa 7. augusta 2024 v napadnutom III. výroku mení tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. III. Žalobcovi súd proti žalovanej priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom, právne odôvodneným ust. § 788 ods. 1, 3, § 797 ods. 1, 2, 3, § 799 ods. 1, 2, 3, § 806, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), ust. § 365 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „OBZ“), čl. IX ods. 2 písm. c/ zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911 (ďalej aj „zmluvné dojednania“), a nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., bývalý Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“ ) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 174,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 174,67 eur od 14.02.2020 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6,92 %. 2. Za nespornú považoval poistnú udalosť zo dňa 27.07.2019, v podobe vzniku škody na motorovom vozidle zn. Š. G. XJ, EČV: V. (ďalej aj „motorové vozidlo“) poisteného P. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, V. Z. K. (ďalej aj „poistený“ alebo „právny predchodca žalobcu“), v čase vzniku poistnej udalosti havarijne poisteného u žalovanej, ktorá poistnú udalosť zaregistrovala pod č. 9567606506.
Poistený si vzniknutú škodu nechal opraviť v servise žalobcu, ktorý opravu vyúčtoval faktúrou č. 19146 zo dňa 17.12.2019 na sumu 3.229,94 eur s DPH. Pohľadávka bola následne uplatnená u žalovanej, ktorá na účet žalobcu uhradila poistné plnenie len vo výške 2.903,18 eur. Rozdiel sumy vo výške 326,76 eur si žalobca ako právny nástupca poisteného uplatnil ako nepriznaný nárok v rámci poistného plnenia z poistnej udalosti. 3. Sporným v konaní podľa súdu prvej inštancie nebolo, k čomu dospela aj žalovaná, ktorá podstatnú časť poistného plnenia aj poskytla, že žalobcovi podľa zmluvných dojednaní vznikol nárok na poistné plnenie, keďže k poškodeniu poisteného motorového vozidla v dôsledku poistnej udalosti došlo v čase trvania poistnej zmluvy. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovanej o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na článok I zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2020, z ktorého jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je postúpenie sumy 326,76 eur, predstavujúcej nezaplatenú časť faktúry žalobcu (servisu) č. 19146. Uviedol, že poistený môže už odo dňa vzniku nároku na poistné plnenie (t. j. odo dňa vzniku poistnej udalosti), aj keď ešte nie je zrejmá výška poistného plnenia, s týmto nárokom disponovať, a teda ho aj postúpiť na inú osobu. Poistený P. Č. tak bol oprávnený nárok postúpiť na poistné plnenie na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2020 obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, sú v nej špecifikované zmluvné strany a pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia. S odkazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) konštatoval, že v rozhodovanom spore je žalobca nositeľom práva uplatneného žalobou a aktívne vecne legitimovaným subjektom. 4. Súd prvej inštancie poukázal na článok IX ods. 2 písm. c/ zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911 podľa ktorého „pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou.“ Vo vzťahu ku kráteniu výšky ceny za normohodinu práce konštatoval, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalovanú a tá nepreukázala, že by v danom regióne, prípadne kdekoľvek na Slovensku existoval autoservis, ktorý by pri vozidlách rovnakej značky realizoval opravu rovnakého rozsahu poškodení za ňou uvádzanú jednotkovú cenu práce 20,- eur bez DPH za normohodinu. Táto námietka zostala len v rovine tvrdenia a žalovaná o nej neuniesla dôkazné bremeno na rozdiel od žalobcu, ktorý náklady na opravu poškodeného motorového vozidla preukázal predloženou faktúrou a cenníkmi servisných prác autoservisov v regióne a tiež preukázal, že išlo o náklady primerané a zohľadňujúce hodinovú sadzbu servisných prác pre príslušný typ vozidla a región. Pri určení výšky primeraných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla bolo teda potrebné vychádzať z cenníkov (autorizovaných aj neautorizovaných) servisov z daného regiónu. 5. Žalobca (resp. poistený) faktúrou autoservisu riadne zdokladoval poškodenie a opravu motorového vozidla a aj výšku škody, čím si splnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvného vzťahu so žalovanou, ktorá kvalifikovaný právny dôvod krátenia poistného plnenia, aj keď ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázala. Za neprípustný súd označil postup poisťovne, ex post definovať pojmy použité vo všeobecných poistných podmienkach (ďalej aj „VPP“) v neprospech poisteného tak, aby bolo po vzniku poistnej udalosti poskytnuté poistné plnenie v čo najmenšom rozsahu a žalovanú zaviazal na doplatenie poistného plnenia v sume 174,67 eur. 6. Na žalobcom spochybňovaný článok IX ods. 2 písm. c/ posledná veta zmluvných dojednaní: „V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100 %,“ súd prvej inštancie poukázal na zmluvnú voľnosť strán pri uzatváraní poistnej zmluvy, v ktorej poistený súhlasil s jej obsahom vrátane zmluvných dojednaní, s ktorými sa oboznámil, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti aspoň oboznámiť mal, a preto pri určení výšky poistného plnenia z ich obsahu vychádzal. Poistený si z poisťovní poskytujúcich havarijné poistenie motorových vozidiel vybral práve žalovanú, možno napríklad pre nižšiu výšku poistného v porovnaní s konkurenciou na trhu, ktorá však môže byť v rámci zmluvných dojednaní kompenzovaná napríklad nepriaznivejším spôsobom určenia výšky poistného plnenia v porovnaní s inými poisťovňami. Zmluvné dojednania musia platiť rovnako ak je to v prospech, ale i neprospech poisteného. Neprípustná je aplikácia zmluvných dojednaní len ak sú v prospech poisteného a preto neobstojí ani námietka žalobcu o neprijateľnej zmluvnej podmienke podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže zmluvná podmienka uvedená v poslednej vete čl. IX ods. 2 písm. c/ zmluvných dojednaní sa týka hlavného predmetu plnenia, primeranosti ceny a súčasne je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. 7. Za účelovú v snahe získať neoprávnenú výhodu označil súd aj argumentácia žalobcu „blokovou výnimkou,“ ktorá má dopadať na dvojstranné dohody poisťovní s predajcami automobilov, vykonávajúcich činnosť opravovní alebo so združením týchto predajcov. Nárok žalobcu nie je z takejto dohody ani odvodený a nie je ani jej dôsledkom, pretože dojednanie o určení výšky poistného plnenia
bolo obsiahnuté v poistnej zmluve uzatvorenej medzi poisteným (nie autoservisom) a poisťovateľom, na ktorú však „bloková výnimka“ nedopadá. Argumentácia žalobcu je postavená na uzatváraní zmlúv medzi autoservismi a žalovanou ako poisťovateľom, avšak zmluvné dojednanie, podľa ktorého žalovaná určovala poistné plnenie, bolo súčasťou právneho vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom, pri ktorom nemožno hovoriť o akomkoľvek obmedzovaní hospodárskej súťaže. Poisteného nemožno považovať za súťažiteľa, ktorý mal znevýhodňovať iného súťažiteľa v hospodárskej súťaži, preto tvrdenia žalobcu o údajnom rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže sú absolútne mimo rámca sporu, a z tohto dôvodu nie je ani možné dospieť k záveru o neplatnosti sporného zmluvného dojednania. Na základe uvedeného súd žalobu v časti nepriznaných nákladov na lakovací materiál, zamietol. 8. O príslušenstve pohľadávky rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 174,67 eur od 14.02.2020 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po 15. dni od ukončenia šetrenia poistnej udalosti dňa 29.01.2020. 9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol pomerným rozdelením v zmysle ust. § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešný v časti 53,46 %, žalovaná v časti 46,54 % predmetu sporu a preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6,92 % (53,46 % - 46,54 %). O výške náhrady rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 10. Proti II. a III. výroku rozsudku podal odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa písm. h/ ods. 1 ust. § 365 CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v napadnutej časti navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V súvislosti s ods. 18 rozsudku (aplikácia poslednej vety čl. IX ods. 2 písm. c/ zmluvných dojednaní) konštatoval, že opravovňa s povolením vykonávať opravárenskú činnosť môže služby poskytovať rovnako kvalitne ako akákoľvek iná opravovňa. Aj podľa praxe a usmernení EÚ, ak opravovňa dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť využitie opravovne mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Rozlišovanie opravovní spočívajúce v akceptácií rozdielnych cien za vykonané rovnaké (porovnateľné) práce možno vnímať len ako cielené znevýhodňovanie neautorizovaných či nezmluvných opravovní poisťovňou. Oprava poškodeného vozidla neautorizovaným alebo nezmluvným servisom nemôže byť dôvodom na krátenie ceny práce, nakoľko táto skutočnosť sama o sebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu. Rozlišovanie opravovní na nezmluvné a neautorizované nemá oporu v práve Slovenskej republiky a ani Európskej únie, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku o ktorej už súdy rôznych stupňov opakovane rozhodli (napr. rozsudok Krajského súdu Košice, sp. zn.: 5Co/383/2019 zo dňa 19.11.2020 a sp. zn. 4Cob/67/2020 zo dňa 29.09.2020, Krajského súdu Prešov, sp. zn.: 20Co/121/2019 zo dňa 25.06.2020, Krajského súdu Bratislava, sp. zn.: 2Cob/39/2020 zo dňa 29.03.2022, atď.). 11. Žalovanej vytkol, že v celom konaní nezdôvodnila použitie lakovacej konštanty PK51 na úrovni 100% pre neautorizované alebo nezmluvné opravovne, výšku lakovacej konštanty určila svojvoľne, len na základe vlastnej kategorizácie servisov a žiaden dôkaz na odôvodnenie použitia tejto konštanty nepredložila. Svoje tvrdenie podložil právoplatným rozsudkom „tohto“ súdu, sp. zn. 11Csp/75/2018 zo dňa 26.06.2020 a rozsudkom Krajského súdu Košice, sp. zn. 4Cob/77/2020 zo dňa 29.09.2020 v obdobnej veci. 12. Žalobca apeloval na rovnaké postavenie všetkých opravovní, bez možnosti zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich, pretože takýto postup je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže, s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a s nariadením komisie (EÚ) č. 461/2010 zo dňa 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahujú najmä k popredajnému trhu. 13. Vo vzťahu k ZMLUVNÝM DOJEDNANIAM PRE HAVARIJNÉ POISTENIE VOZIDIEL Auto komplet č. 911, konkrétne k aplikácii článku IX, PLNENIE POISŤOVNE, čl. IX ods. 2 písm. c/ žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3CoCsp/19/2021 zo dňa 29.11.2022 a Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 20Co/205/2012 zo dňa 05.09.2013 za konštatovania, že zmluvné dojednania, ktoré neboli podpísané poškodeným, bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie podmienok zaväzujúcich spotrebiteľa, predstavujú nekalú zmluvnú podmienku, a to s aj s poukazom na článok 3, bod 1/ a 2/ Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorých: 1/ Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2/ Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. 14. Poškodený ako spotrebiteľ, pri podpise poistnej zmluvy a uzavretí poistného vzťahu v dobrej viere očakával, že v prípade poistnej udalosti, ako náhodnej a neočakávanej udalosti, mu budú uhradené náklady, ktoré mu v súvislosti s ňou vznikli a ktorých náhrada mu prináleží na základe poistnej zmluvy a aj samotného zmyslu a účelu poistenia, ktorým je prenos negatívnych finančných dôsledkov poistnej udalosti na poisteného. Žalovaná však zavádzajúcim spôsobom, limitáciou lakovacej konštanty na základe rozlišovania opravovní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Túto skutočnosť mal súd prvej inštancie skúmať z úradnej povinnosti, nakoľko hmotnoprávny základ tohto sporu vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a na žalobcu bola postúpená pohľadávka. Žalovaná nepreukázala žiadne dôvody na krátenie poistného plnenia, ide iba o jeho svojvôľu. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“), sp. zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.01.2011 a rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 43Cob/96/2017 zo dňa 21.09.2017, pričom poznamenal, že dôvody v uvedených rozhodnutiach NS SR a krajského súdu, ktoré kogentne definuje zákon neboli naplnené, porušenie povinností nebolo ani predmetom tohto sporu, a tak ku kráteniu poistného plnenia zo strany žalovanej nemohlo dôjsť. 15. Súd prvej inštancie neuplatnil podľa žalobcu ani princíp právnej istoty spočívajúci v predvídateľnosti práva, čo je zároveň predpokladom dôvery v obsahovú i formálnu kvalitu práva, právneho poriadku a právneho štátu. V danej veci prvostupňový súd nerešpektoval ustálenú rozhodovaciu prax a dostatočne neodôvodnil odklon od nej (uznesenie ÚS SR IV. ÚS 499/2011-25, zo dňa 22.11.2011). Žalobca odvolanie zavŕšil konštatovaním, že napadnutým rozhodnutím bolo porušené aj jeho právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko predložil množstvo rozhodnutí, ktorými bolo v obdobných veciach rozhodnuté odlišne, dostatočne preukázal nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktorý vo svojom odôvodnení dostatočne nezdôvodnil odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. 16. Vo vyjadrení zo dňa 05.04.2023 označila žalovaná napadnutý rozsudok za zákonný, vecne a právne správny, spĺňajúci všetky náležitosti písomného vyhotovenia podľa ust. § 220 CSP, jeho odôvodnenie za úplné, preskúmateľné, a spôsobilé odstrániť právnu neistotu strán sporu. Rozsudok navrhla potvrdiť a priznať jej nárok na 100% náhrady trov odvolacieho konania. 17. Uviedla, že žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k II. a III. výroku rozsudku, ani s jeho skutkovými a právnymi závermi uvedenými v odôvodnení, čo ale nie je odvolacím dôvodom. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd sa podrobne oboznámil so skutkovým stavom a okolnosťami predmetnej škodovej udalosti, ako i argumentáciou oboch strán sporu. Žalovaná poukázala na právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07) v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ ESĽP“) podľa ktorých súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz proti Španielsku z 21.01.1999), avšak nevyžadujú, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku naplnil tieto podmienky, jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky otázky vo veci samej právne i skutkovo relevantné, rozsudok je spravodlivý a účinný, napĺňajúci princíp právnej istoty. 18. Už z predchádzajúcich podaní žalobcu vyplýva jeho opakovaná argumentácia k lakovacej konštante, či ku kvalite jeho služieb, porovnateľnej s akoukoľvek opravovňou, dokonca i opravovňou servisnej siete výrobcu toho-ktorého motorového vozidla. Opäť poukázal na ním účelovo vybraté rozhodnutia
(KS KE sp. zn. 5Co/383/2019, KS PO sp. zn. 20Co/121/2019 atď.), hoci túto argumentáciu už použil aj počas konania a súd prvej inštancie sa s ňou oboznámil a v rozsudku vysporiadal. Ani jedno z týchto rozhodnutí nevyslovuje nejasnú, neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorá by sa mala vzťahovať aj na poistnú zmluvu v posudzovanom prípade ), a takáto odvolacia argumentácia nedáva ani zmysel, keďže súd prvej inštancie v rozsudku o.i. (ods. 16) uviedol: „je neprípustné, ak sa poisťovňa snaží ex post definovať pojmy použité vo všeobecných poistných podmienkach v neprospech poisteného tak, aby bolo po vzniku poistnej udalosti poskytnuté poistné plnenie v čo najmenšom rozsahu.“ Zároveň však žalobca akcentoval právny titul, od ktorého svoju postúpenú pohľadávku, vzniknutú na základe zmluvy dobrovoľne a slobodne uzavretej medzi havarijne poisteným a žalovanou uplatňuje, (ods. 19 ), a teda táto „námietka“ o neprijateľnej zmluvnej podmienke neobstojí. Žalobca už vo veci samej argumentoval aj tzv. „blokovou výnimkou,“ s ktorou sa súd prvej inštancie už riadne a aj správne vysporiadal. 19. Rozhodnutia, na ktoré žalobca poukazoval, nie sú takými rozhodnutiami NS SR, ktoré by v rámci právnej istoty mohli byť považované za aplikovateľné aj na posudzovaný prípad. Ak by súdy v týchto konaniach skutočne mali za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, označili by ju tak vo výrokovej časti rozhodnutí a naviac skutkové okolnosti v nich sú úplne iné. Napr. v konaní KS PO sp. zn. 20Co/121/2019 išlo o iného poisťovateľa a súd tak dôvodil preto, lebo poistený nemal vôbec k dispozícii všeobecné poistné podmienky, a ani v jednom z týchto rozhodnutí nešlo ani o posudzovanie rovnakej poistnej zmluvy. Žalovaná nesúhlasila ani so zjavne účelovou odvolacou argumentáciou žalobcu, že ak zmluvné dojednania neboli podpísané poškodeným, ide o nekalú zmluvnú podmienku, pričom opäť len podsúva časť ním vybratých, skutkovo ani právne s vecou nesúvisiacich a v danej veci neaplikovateľných rozhodnutí. Táto argumentácia je aj v zjavnom rozpore s ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 20. Poistné podmienky sú obligatórnou súčasťou každej poistnej zmluvy, a jej znenie sa na ne musí priamo odvolávať. Zákon vyžaduje ich fyzické odovzdanie poistníkovi spolu s poistnou zmluvou, alebo ich oznámenie ešte pred jej uzavretím. Podpis na zmluvných dojednaniach, nie je preto potrebný. Ak by sa poistná zmluva odvolávala na neexistujúce poistné podmienky, považovala by sa za neurčitú a nezrozumiteľnú a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, čo by bolo zjavne v neprospech samotného žalobcu. Z poistnej zmluvy jasne a zrozumiteľne vyplýva, že pre toto poistenie platia o.i. aj zmluvné dojednania (č. 911) a poistený vyhlásil (a svojim podpisom potvrdil), že bol s nimi oboznámený a že mu boli pred uzavretím poistnej zmluvy odovzdané, a sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Ak teda žalobca v odvolaní prvýkrát účelovo tvrdí, že zmluvné dojednania poistený nepodpísal, ide len o zavádzajúcu špekuláciu, pretože na viaceré ich ustanovenia sám poukazoval, pričom ich nepodpísanie resp. ich platnosť/účinnosť nenamietal ani nerozporoval. Z jeho podaní je od počiatku konania zrejmé, že k postúpenej pohľadávke pristupuje ako k nároku poškodeného z titulu náhrady škody z PZP škodcu, opakovane a početne citoval rozhodnutia, ktoré sa takýchto nárokov týkali, čo je v tejto veci bezpredmetné. Poškodený uzavrel havarijné poistenie so žalovaným dobrovoľne a slobodne, t.j. dohodli sa na podmienkach poistenia, vrátane podmienok poskytnutia poistného plnenia. 21. Zmluvné strany sa o.i. v Článku IX. ods. 2 písm. c/ ZD dohodli, že po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: „Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100%.“ Nakoľko opravovňa žalobcu nie je zmluvná ani autorizovaná, lakovací koeficient bol poškodenému/poistenému priznaný podľa metodiky AZT vo výške 100%, pri ktorej je navyšovanie v rozsahu 15 až 20 % možné iba v prípade, že vozidlo je lakované špecifickým druhom laku (napr. perleť, prifarbované laky a podobne). V predmetnej veci však ide o štandardnú metalízu tzv. 2-vrstvovú a kontrolná kalkulácia žalovanej rátala s týmto typom lakovania. Žalobca ako servis pri vytváraní vlastnej kalkulácie nákladov na opravu zadal do svojho výpočtu práce spojené s tmelením opravovaných dielov do metodiky AZT - teda k lakovaniu, čo malo spolu s navýšeným koeficientom lakovania za následok navýšenie ceny lakovacieho materiálu. Likvidácia predmetnej poistnej udalosti preto prebehla v zmysle dohodnutých (zmluvných) poistných podmienok a zákona.
22. Žalovaná po vykonanej obhliadke poškodeného vozidla zaslala poistenému P. Č., na ním uvedenú e-mailovú adresu ešte v ten istý deň o.i. kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom a aj kalkuláciu platnú pre opravu v nezmluvnom servise, ďalej dokument - zmluvné opravovne, s uvedením dvoch spoločností - jej zmluvných partnerov (v prípade ktorých účtovanú opravu nerozporuje), ktoré majú miesto výkonu podnikania priamo v mieste dopravnej nehody a bydliska poisteného. Uvedený dokument tiež obsahuje návod pre postup poisteného v prípade výberu autoservisu, ktorý nie je zmluvným partnerom žalovanej a informáciu, že pred začatím opravy vozidla si má od autoservisu vyžiadať kalkuláciu nákladov na opravu, a porovnať ju s kalkuláciou žalovanej po obhliadke. Žalobca vystavil poistenému faktúru dňa 17.12.2019, ale kalkuláciu vyhotovil až deň po vystavení faktúry, dňa 18.12.2019, t.j. podľa platných daňových predpisov po dodaní zdaniteľného plnenia. Žalobca ako právny nástupca poisteného sa teraz snaží nedôvodne domáhať plnenia, ktoré zrejme vzniklo práve nedodržaním povinností a poistných podmienok poisteným. 23. Z uvedeného vyplýva, že poistený nie len že neposkytol bezodkladnú súčinnosť nevyhnutnú pre šetrenie poistnej udalosti, ale aj že žalovaná ho riadne vopred oboznámila s postupom pri poskytovaní poistného plnenia, dôsledkami výberu servisu a sadzbou, ktorá bude použitá, čo poistenému poskytovalo dostatok informácií na zváženie svojho postupu. Inak povedané, či si dá poškodené vozidlo opraviť za podmienok odporúčaných žalovanou, alebo do iného autoservisu s tým, že si musí byť vedomý možných následkov pri likvidácii škodovej/poistnej udalosti. Ak sa rozhodol pre vykonanie opravy u žalobcu, vznikli mu tak vyššie náklady na opravu, ktoré potom znáša výlučne sám. 24. Pri rozhodnutiach žalobcom citovaných v odvolaní, nemožno hovoriť ani o ustálenej súdnej praxi, nakoľko existujú rozhodnutia, a to aj vyšších inštancií, s iným názorom, keď súdy prihliadali napr. aj na to, čo bolo zmluvnými stranami v poistnej zmluve dohodnuté (rovnako ako súd prvej inštancie). Krajský súd v Banskej Bystrici v obdobnej veci v rozsudku sp.zn. 14Co/142/2018 (žaloba bola zamietnutá) o.i. konštatoval: „Vzhľadom na uvedený skutkový stav možno konštatovať, že súd prvej inštancie správne posúdil postup žalovaného pri krátení poistného plnenia v tejto časti (cena práce pri oprave poškodeného vozidla) ako správny a uznal dôvodnosť krátenia poistného plnenia s poukazom na dohodnuté všeobecné poistné podmienky a osobitné poistné podmienky k predmetnému typu havarijného poistenia“....„Z vykonaného dokazovania potom vyplýva záver, že pokiaľ si žalobca zvolil neautorizovanú opravovňu, mohol v zmysle dohodnutých VPP a OPP žalovaný ako poisťovateľ posudzovať účelnosť a primeranosť nákladov na opravu a vychádzať z maximálnej výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej opravovňami obdobnej technologickej výbavy a rozsahu opravárenských služieb pre danú značku a typ predmetu poistenia v mieste opravy poškodeného predmetu poistenia v Slovenskej republike (článok V. ods. 3 písm. b/ OPP) a poskytnúť teda plnenie do výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej opravovňami obdobnej technologickej výbavy v tomto prípade takzvaných neautorizovaných servisov“..... „Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku najmä v otázke rozlišovania autorizovaných, resp. neautorizovaných servisov konštatujúc zložitosť procesu, pri ktorom by bola preskúmaná otázka kvalitatívnych požiadaviek autoservisov, odvolací súd konštatuje, že je síce pravda, že náš právny poriadok nerieši definíciu statusu autorizovaného či neautorizovaného servisu, je však bez akýchkoľvek pochybností, že pojem autorizovaný (či už predajca alebo servis) je pojem všeobecne zaužívaný a známy a v prípade autoopravovní ho treba vykladať ako opravovňu (servis), disponujúcu oprávnením vykonávať opravy so súhlasom výrobcu daného motorového vozidla, pričom práve takáto autoopravovňa disponuje práve takými technológiami, ktoré sú pre daný typ vozidla najvhodnejšie“ .... „Žalobca v odvolaní poukazuje na svoj spotrebiteľský status s akcentom na to, že má postavenie slabšej zmluvnej strany, a preto mu patrí zvýšená ochrana“.... „Odvolací súd toto postavenie nespochybňuje, musí však zároveň konštatovať, že toto nemožno vykladať takým spôsobom, že by vzhľadom na svoje postavenie spotrebiteľa nebol viazaný všeobecnými poistnými podmienkami, resp. osobitnými poistnými podmienkami v zmysle dohodnutej poistnej zmluvy a z dôvodu, že je slabšou zmluvnou stranou, má zásadne nárok na doplatok celej sumy vynaloženej na opravu vozidla aj za situácie, že bude preukázané, že táto nie je v súlade s dohodnutými podmienkami, v tomto konkrétnom prípade nespĺňa atribút účelne vynaložených a primeraných nákladov v zmysle vyššie citovaných VPP a OPP.“ 25. Ani žalobcom vybraté rozhodnutia na margo argumentácie o údajnom nedôvodnom krátení poistného plnenia žalovanou (NS SR sp. zn. 1Cdo/152/2009, KS BB sp. zn. 43Cob/96/2017) nie sú použiteľné, nakoľko v prvom prípade ide o krátenie poistného plnenia poisťovateľom z dôvodu neodovzdania náhradného kľúča od odcudzeného MV pre jeho znehodnotenie a neoznámenie tejto
skutočnosti poisťovateľovi a v druhom prípade ide o krátenie z dôvodu nepreukázania originality použitých náhradných dielov (ani jeden skutkový stav nie je ani len sčasti podobný preskúmavanej veci). 26. Z odvolania je zrejmé, že žalobca sa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, čo však nie je odvolacím dôvodom. Neuviedol v čom konkrétne malo nesprávne právne posúdenie veci spočívať, t.j. či súd prvej inštancie neaplikoval tú-ktorú právnu normu, či aplikoval nesprávnu právnu normu (a ktorú konkrétne) alebo či aplikoval správnu normu (a ktorú konkrétne) ale jej obsah nesprávne interpretoval alebo či nesprávne aplikoval tú-ktorú právnu normu (a ktorú konkrétne) i keď ju správne interpretoval. Toto mal byť totiž jediný (údajný) odvolací dôvod žalobcu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), ktorý však v odvolaní nijako bližšie nešpecifikoval ani neodôvodnil, a preto ani samotné odvolanie nespĺňa náležitosti odvolania. 27. K vyjadreniu žalovanej podal dňa 05.05.2023 vyjadrenie žalobca a konštatoval, že v odvolaní presne označil dôvody nesprávneho právneho posúdenia, ktoré je odvolacím dôvodom. Keďže žalovaná sa vo vyjadrení venovala len neprijateľnosti zmluvnej podmienky, je nútený znova poukázať na ďalšie dôvody, kvôli ktorým došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie. Žalovaná rozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, avšak takéto rozlíšenie nemá oporu ani v slovenskej, ani v európskej legislatíve. Podľa praxe a usmernení EÚ, návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu nemôže byť dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a dôvodom krátenia poistného plnenia, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s legislatívou EÚ a jej zárukami. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou Európskej únie a to konkrétne s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Žalobca s povolením na vykonávanie opravárenskej činnosti, môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako ktorýkoľvek iný servis. Žalovaný kvalitu práce alebo použitie materiálov nespochybnil, len arbitrárne a bez akéhokoľvek odôvodnenia krátil poistné plnenie len na základe toho, že oprava bola vykonaná nezmluvným a neautorizovaným servisom. 28. V súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 a č. 461/2010 zo dňa 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu, majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať/nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Ak je rozlišovanie servisov v rozpore s právom Európskej únie a tým automaticky aj s právom Slovenskej republiky, nie je možné takéto rozlišovanie servisov „legalizovať“ tým, že bude obsahom Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel. V uvedených súvislostiach poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu Košice, sp. zn. 4Cob/158/2022, zo dňa 28.02.2023 a Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/39/2020 zo dňa 29.03.2022. 29. Žalobca akcentoval, že rozlišovanie servisov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a na jej základe nemôže dôjsť ku kráteniu poistného plnenia. Právne posúdenie okresného súdu vo vzťahu k tejto problematike označil za nesprávne a zotrval na tvrdení, ktoré uviedol vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky s poukazom na článok 3, bod 1/ a 2/ smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorých nie je možné považovať podmienku za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nemohol jej podstatu ovplyvniť. Žalovaná odôvodnila použitie lakovacej konštanty PK51 na úrovni 100% len rozlišovaním servisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné. Ak je teda neprípustné rozlišovanie servisov, tak akékoľvek krátenie na základe tohto rozlišovania nemá oporu v zákone a je nedôvodné. Poukázal aj na samotné oznámenie o poistnom plnení zo dňa 30.01.2020, v ktorom sa vôbec neuvádza, že pri krátení poistného plnenia bola použitá lakovacia konštanta PK51 na úrovni 100%, a nie je z neho možné zistiť aká lakovacia konštanta bola použitá. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je krátenie poistného plnenia z dôvodu „Rozdiel v účtovanej nh a lakovacom materiáli.“ Ustanovenie Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel, ktoré vo svojom odôvodnení citoval okresný súd, sa nezmieňuje o krátení poistného plnenia vo vzťahu k lakovaciemu materiálu ale iba k použitiu lakovacej konštanty.
30. Do pozornosti dal žalobca aj skutočnosť, že z oznámenia nie je možné zistiť o koľko malo byť poistné plnenie z dôvodu rozdielu účtovanej nh a v lakovacom materiáli krátené, pretože žalovaný v oznámení len uviedol: „Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou.“ Nie je teda zrejmé, ako okresný súd dospel k tomu, že je potrebné priznať sumu vo výške 174,67 eur, nakoľko ani on to v odôvodnení rozsudku neuviedol. Z uvedených dôvodov tak jednoznačne vyplýva, že nie je možné sa stotožniť s názorom žalovanej, ktorá vo vyjadrení tvrdí, že: „súd prvej inštancie v rozsudku vecne, presvedčivo, zrozumiteľne dôvodil a odôvodnil, prečo rozhodol tak, ako rozhodol vo veci samej.“ Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, a svojom odvolacom dôvode, že okresný súd nesprávne právne danú vec posúdil, nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a na základe toho nemohlo dôjsť k správnemu právnemu posúdeniu. 31. Vo vyjadrení k tomuto vyjadreniu, doručenom súdu dňa 07.06.2023 žalovaná konštatovala, že žalobca na jej vyjadrenie reaguje len sčasti, opakovaním už ním uvádzanej argumentácie, a na to najpodstatnejšie nereaguje vôbec. Napriek tomu, že žalovaná vo svojom vyjadrení uvádzala a príkladmo citovala rozhodnutie tiež potvrdzujúce, že súdna prax nie je v tejto oblasti ustálená, žalobca vo vyjadrení opätovne poukázal na dve rozhodnutia, ktoré uvádzal už v odvolaní. Poznamenala, že rozsudok KS KE sp. zn. 4Cob/158/2022 medzi právoplatne skončenými rozhodnutiami ani nenašla, a vo vzťahu k veci samej ho teda nevie vyhodnotiť. Zotrvala však na tom, že ani odkazy na vybraté rozhodnutia v iných konaniach nie sú odstránením podstatného nedostatku odvolania žalobcu, v ktorom neuviedol v čom konkrétne malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, čo bol jeho jediný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), ku ktorému je v zásade ťažké sa vyjadriť. Z jeho odvolania vyplýva, že v zásade len nesúhlasí s názorom, skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení rozsudku, čo však odvolací dôvod nie je. Zo súdneho spisu je zrejmé, čo je medzi stranami sporné, čo nie, a v čom spočíva odlišný (aj) právny názor tej-ktorej strany sporu na vec samu. Napadnutý rozsudok navrhla potvrdiť a priznať jej nárok na 100% náhrady trov odvolacieho konania. 32. V následnom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.07.2023 žalobca uviedol, že k vyjadreniu predkladá rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Cob/158/2022 a v plnom rozsahu poukazuje na jeho odôvodnenie, v ktorom sa odvolací súd vysporiadal s tým, že žalovaná so žalobcom uzavreli poistnú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú poistné podmienky, v ktorých síce je uvedená limitácia NH, avšak súd takéto poistné podmienky nepovažoval za dohodnuté poistné podmienky a už vôbec nie, že limitácia NH je platná: „že takéto všeobecné určenie hodinovej sadzby 32,- eur neobstojí, pretože hodinová sadzba za opravu motorového vozidla sa odvíja od jednotlivých typov opravovaných motorových vozidiel a nemôže byť určená jednotne pre všetky typy motorových vozidiel...“, pričom v odvolaní aj v ďalšom vyjadrení poukázal aj na iné rozhodnutia krajských súdov. Odvolanie založil na ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. na nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, čo nie je len jeho subjektívny názor a nie je to ani nesúhlas s právnym názorom súdu, ako sa to snaží prezentovať žalovaná. Tá tiež konštatovala, že v odvolaní neuviedol, v čom konkrétne malo (údajne) spočívať nesprávne právne posúdenie veci súdom. V odvolaní sa k tomu pritom rozsiahlo vyjadril, a ak to žalovanej nie je zrejmé, nie je jeho povinnosťou jej to vysvetľovať. 33. Nesprávne práve posúdenie, ktorého dôvody vysvetlil v odvolaní, spočívalo v tom, že súd prvej inštancie: - rozlišuje autoservisy na autorizované a neautorizované, čo je v rozpore so zákonom aj s ustálenou súdnou praxou - nebral do úvahy, že ide o spotrebiteľa a v danom prípade limitácia NH je neprijateľnou zmluvnou podmienkou - nesprávne právne posúdil poistné podmienky a poistnú zmluvu, keď mal za to, že v danom prípade je limitácia NH platná - nesprávne právne posúdil povinnosť uniesť dôkazné bremeno, ktoré je na žalovanej a tá v konaní nijako nepreukázala dôvodnosť krátenia nároku na poistné plnenie - nesprávne právne posúdil poistné podmienky vo vzťahu k lakovacej konštante - nesprávne právne posúdil blokovú výnimku - sa nezaoberal súladom zmluvných dojednaní žalovanej s vnútroštátnym právnym poriadkom a právnym poriadkom Európskej únie - napadnutým rozsudkom porušil jeho právo na spravodlivý proces, nakoľko predložil množstvo rozsudkov nielen krajských súdov, ktoré rozhodovali v obdobných veciach odlišne ako súd v danej veci.
34. Žalobca poznamenal, že dôkazné bremeno tvrdených skutočností je povinná uniesť žalovaná, pričom poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 2Co/25/2022 a sp. zn. 2Co/35/2022, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23Co/23/2020 a podporne na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 21.01.2015, sp. zn.: II. ÚS 38/2015). Konštatoval, že žalovaná krátila poistné plnenie v rozpore so zákonom, o škodovej udalosti nevykonala riadne šetrenie a o záveroch šetrenia neposkytla v prípade krátenia riadne odôvodnenie. 35. Dňa 27.08.2024 doručil žalobca bez výzvy Krajskému súdu podanie „doplnenie argumentácie spotrebiteľ,“ v ktorom poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy o poistení s tým, že poistenému je potrebné poskytnúť ochranu podľa zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Článok IX ods. 2 písm. c/ zmluvných dojednaní označil za v rozpore s ust. § 4 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalovaná podmieňuje vyplatenie poistného plnenia vo výške, na ktorú má poistený nárok (teda vo výške škody, ktorá mu vznikla) tým, že poistený si musí dať opraviť svoje poškodené vozidlo v autorizovanom servise, ale v zmluvnom servise poisťovne. V opačnom prípade poisťovňa pristúpi ku kráteniu poistného plnenia. Takéto konanie je však v rozpore so zákonom. Poistený je oprávnený sa slobodne rozhodnúť či si svoje poškodené vozidlo dá opraviť, a v ktorom servise bude táto oprava vykonaná. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať žiadne neprijateľné podmienky, čo nevyplýva len z ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa, ale aj z ust. § 53 OZ a zo smernice Rady 93/12/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poistený nemal žiadnu možnosť meniť obsah ZD, na ktoré sa žalovaná odvoláva. Nemožno teda hovoriť o tom, že boli individuálne dojednané, a teda sa jedná o neprijateľnú podmienku, ktorá je ex lége neplatná. Konaním žalovanej došlo v neposlednom rade aj k porušeniu ust. § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa. 36. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 4Cob/158/2022 a sp.zn. 5Co/383/2019 zo dňa 19.11.2020 a doplnil, že v prejednávanej veci dokonca ZD nemajú ani žiadnu limitáciu normohodín, čiže o to viac spotrebiteľ ani nevedel koľko mu reálne poisťovňa preplatí v prípade poistnej udalosti a už vôbec nevedel ako poisťovňa postupovala pri šetrení poistnej udalosti, keďže žiaden postup z oznámenia o poistnom plnení nevyplýva. Spotrebiteľ nevie ako poisťovňa dospela k sume 20 Eur za Nh práce a jej konanie v rozpore s dobrými mravmi je viditeľné aj vo výraznej nerovnosti zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa platiaceho poistné v stanovenej výške, avšak bez reálnej protihodnoty. Článok IX ods. 4 ZD poisťovne napĺňa znaky jednej z nekalých obchodných praktík, a to agresívnej obchodnej praktiky. Žalovaná totiž núti poistených realizovať svojho poškodeného vozidla v ňou určenej opravovni pod hrozbou nevyplatenia poistného plnenia vo výške rovnajúcej sa nákladom vynaloženým a potrebným na navrátenie vozidla do stavu pred poistnou udalosťou. Takáto praktika je rovnako neprijateľná a zakázaná. 37. Dňa 08.10.2024 doručila žalovaná bez výzvy súdu podanie, ktorým reagovala na vyššie uvedené podanie žalobcu. Akcentovala, že toto podanie žalobca urobil bez výzvy súdu a po podanom odvolaní, preto naň, ako ani na podanie zo dňa 04.07.2023 nemôže súd prihliadať. Žalobca aj bez výzvy súdu produkuje ďalšie podania, v ktorých rozširuje svoju argumentáciu, čo označila s odkazom na ust. § 364, § 365 ods. 3, § 366 a § 373 ods. 4 CSP za neprípustné. Pokiaľ by však odvolací súd aj ostatné podanie žalobcu považoval za prípustné, považuje za potrebné sa k nemu vyjadriť. 38. Žalobca - podnikateľský subjekt - autoservis, ktorý vykonal opravu vozidla poisteného v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti (a tak si uplatňuje aj nárok) sa dovoláva (a až teraz) spotrebiteľskej ochrany poisteného dôvodiac nerovnováhou v právach a povinnostiach poisteného a žalovanej, resp. že žalovanou vymedzené poistné podmienky sú v rozpore s dobrými mravmi, pričom sám žalobca na jednej strane poukazoval na viacero rozhodnutí zo súdnej praxe, avšak zo žiadneho nevyplýva, že by tieto konkrétne poistné podmienky boli určené súdom ako neprijateľné. Žalobca však zjavne napáda len tie konkrétne poistné podmienky, ktoré považuje za nevýhodné pre seba a svoje podnikanie (ako nezmluvný/neautorizovaný servis so zjavne vyššou/nadhodnotenou normohodinou ceny práce), čo z jeho strany vyznieva zvláštne a aj značne účelovo, nakoľko on samotný opomína, že v takomto postavení bol zjavne poistený (ako objednávateľ opravy Vozidla) aj voči žalobcovi (ako autoservisu, ktorý mal vykonať poisteným objednanú opravu). Ten však doposiaľ vo veci samej predložil len faktúru, ktorú mal poistenému (spotrebiteľovi) vystaviť a zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú mal s poisteným uzavrieť. Samotnú zmluvu k oprave vozidla nepredložil a nepredložil ani objednávku, cenník služieb, atď. Zmluva medzi žalobcom a poisteným by tiež mala podliehať spotrebiteľskej ochrane, a potom to isté, čo konštatuje žalobca vo vyjadrení, by malo platiť aj na zmluvu medzi žalobcom a poisteným. Tvrdenia žalobcu vo vyjadrení sú preto nedôvodné a neopodstatnené.
39. Žalovaná si je vedomá (a zrejme aj právne zastúpený žalobca), že do pojmu ustálenej rozhodovacej praxe patria predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora EÚ. Žalobca vo vyjadrení na podporu svojho záveru o neprimeranosti/ neprijateľnosti a teda neprípustnosti ním vymedzených zmluvných/ poistných podmienok neuviedol žiadne rozhodnutie ustálenej súdnej praxe. Žalobca síce od počiatku akcentoval, že práve z dôvodu právnej istoty, je nevyhnutné zohľadniť súdnu prax t.j. rozhodovanie o tých istých/konkrétnych zmluvných/poistných podmienkach, a na viacero rozhodnutí aj poukázal, avšak ani na jedno také, v ktorom by tieto podmienky boli určené ako neprijateľné. Vzhľadom k tomu, že sankcia neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve má absolútny charakter, súdy sú povinné na ňu prihliadať ex offo. V prípade, ak súd dôjde k záveru, že určitá zmluvná podmienka je neprimeraná, je povinný ju aj bez návrhu výslovne uviesť vo výroku rozhodnutia, jednak preto, že mu to ukladá ust. § 298 CSP, ale najmä preto, že určenie neprijateľnej podmienky vo výroku rozsudku má dôležité prevenčné účinky. Žalovaná si je vedomá toho, že poistná zmluva uzavretá so spotrebiteľom je zmluvou spotrebiteľskou, a že preto podlieha prísnejšej kontrole a ochrane, a že spotrebiteľská právna ochrana limituje zmluvnú autonómiu. Napriek tomu však platí, a to aj v zmysle smernice č. 93/13/EHS a Občianskeho zákonníka, že neprijateľné zmluvné podmienky a použitie tohto režimu nie je bezbrehé a v niektorých prípadoch je dokonca aj vylúčené, ako napr. ak ide o a/ individuálne dojednané zmluvné podmienky, pretože aj smernica č. 93/13/EHS predpokladá, že spotrebiteľ je dostatočne samostatný v tom, že ak si niektoré ustanovenie v zmluve dojedná individuálne, dokáže posúdiť jeho obsah a dopad na výsledný obsah zmluvného vzťahu. 40. Aj pri formulárových zmluvách totiž platí, že za individuálne dojednané sa budú považovať také ustanovenia, ktoré obsahujú odchýlku od štandardného, poisťovňou pripraveného obsahu poistnej zmluvy, najmä v podobe osobitného ustanovenia, ktoré dopĺňa alebo modifikuje predbežne formulovanú poistnú zmluvu. V zmysle smernice č. 93/13/EHS a Občianskeho zákonníka sú z režimu neprijateľných zmluvných podmienok však vylúčené aj b/ zmluvné podmienky týkajúce hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. V rámci poistných zmlúv nie sú predmetom skúmania tie zmluvné ustanovenia, ktoré definujú predmet poistenia, rozsah poistných rizík, výluky alebo obmedzenia poistného plnenia, pretože tieto ustanovenia vymedzujú predmet zmluvy. Tento výklad podporuje aj text smernice č. 93/13/EHS kde sa v recitáli o. i. uvádza: Keďže na účely tejto smernice sa hodnotenie nekalého charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy ani vzťah kvalita/cena tovaru alebo dodávateľských služieb; keďže hlavný predmet zmluvy a vzťah cena/ kvalita môže byť napriek tomu braný do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok; keďže zámerom je medzi iným, aby poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, neboli podriadené tomuto hodnoteniu, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom. 41. Pre rozhodnutie poisteného (spotrebiteľa) pre uzavretie tej-ktorej poistnej zmluvy je určujúce, kedy a aké poistné plnenie mu bude pri vzniku poistnej udalosti na základe poistnej zmluvy poskytnuté. Poistné pri havarijnom poistení je vyššie ako pri PZP, preto je prirodzené, že záujemca o poistenie sleduje v prvom rade ponúkanú protihodnotu - poistnú ochranu. Žalovaná od počiatku odôvodňovala nevyhnutnosť zaoberať sa samotnou poistnou zmluvou (a nielen žalobcom extrahovanými ustanoveniami), od ktorej žalobca svoj tvrdený nárok odvádza. Aj samotné ust. § 53 ods. 12 OZ ukladá, že neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Žalobca zjavne úplne opomenul samotnú podstatu poistnej zmluvy ako tzv. odvážnej zmluvy, tj. že poistník nemá v čase uzavretia poistnej zmluvy žiadnu istotu, či za svoje zaplatené poistné dostane počas trvania zmluvy nejakú protihodnotu, nakoľko poskytovaná poistná ochrana sa materializuje iba v prípade, ak dôjde k vzniku dohodnutej poistnej udalosti, a potom za podmienok v poistnej zmluve dohodnutých. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-96/2014, Jean-Claude Van Hove v. CNP Assurances SA, v ktorom okrem iného uviedol: Podmienky týkajúce sa hlavného predmetu poistnej zmluvy možno považovať za sformulované jasne a zrozumiteľne, ak sú pre spotrebiteľa zrozumiteľné nielen z gramatického hľadiska, ale zároveň transparentne opisujú konkrétne fungovanie poistného mechanizmu s prihliadnutím na zmluvný rámec, do ktorého patria, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. Aj podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-143/13, Bogdan Matei, Iona Ofelia Matei v. SC Volksbank Romania SA, bod 54: Zmluvné podmienky vzťahujúce sa na pojem „hlavný predmet zmluvy“ v zmysle čl. 4 ods. 2 smernice 93/13 sa musia chápať ako podmienky, ktoré upravujú základné plnenia tejto zmluvy
a ktoré ju ako také charakterizujú. Aj preto nie je žalovanej zrejmé, prečo žalobca vo vyjadrení tvrdí, že žalovaná poistenému neposkytla protihodnotu. Zo skutkového stavu veci vyplýva, že mu poskytla poistné plnenie z poistnej zmluvy, a nie je ani pravdou, že by zmluvné/poistné podmienky eliminovali protihodnotu pre poisteného za zaplatené poistné a tak spôsobovali nerovnováhu. Žalobca v zásade len napáda, že tieto podmienky neposkytli takú protihodnotu, akú žalobca vyúčtoval poistenému za opravu. 42. V poistných podmienkach je jasne, určito a zrozumiteľne dohodnuté, a teda poistený bol objektívne schopný posúdiť na aké poistné plnenie mu vznikne nárok, ak nastane poistná udalosť, a to aj podľa toho, aký postup pri oprave poisteného vozidla zvolí. Žalovaná pri uzavretí predmetnej poistnej zmluvy s poisteným, a teda aj pri dohode o dotknutých zmluvných/poistných podmienkach nezneužívala ani svoje postavenie ani svoju východiskovú pozíciu a nemala ani žiaden zlý úmysel na úkor poisteného. Naopak poistníkovi/poistenému mala záujem poskytnúť poistnú ochranu, a ponúkla mu také poistenie, ktoré chce a (najmä) vie poskytnúť na poistnú ochranu a podľa toho, čo považuje za poistiteľné a za čo poskytne poistné plnenie. Poistený toto bez výhrad akceptoval. 43. Podľa čl. 2 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty; pričom Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Práve preto je dôvodné, legitímne a v súlade s princípom právnej istoty, aby za identických skutkových i právnych okolností nebolo rozhodnuté voči žalovanému neskorším súdnym rozhodnutím opačne, ako už bolo rozhodnuté skorším právoplatných rozhodnutím. Poukázala na rozhodnutie - Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č. k. IV. ÚS 499/2011 , v ktorom ÚS SR o.i. konštatoval: Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06); Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09); Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05); Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). V danom prípade však akcentovanie rovnakého rozhodovania o tých istých zmluvných/ poistných podmienkach čo do ich (ne)prijateľnosti je dané už len tým, že ich súd skúma ex offo a ich prípadná neprijateľnosť musí byť uvedená vo výroku rozhodnutia, nakoľko je sankcionovaná absolútnym účinkom (na ochranu iných/ďalších/ostatných týmto prípadne dotknutých spotrebiteľov). Aj súdna prax však len potvrdzuje, že (zrejme aj z dôvodov vyššie uvedených, ktoré boli už viaceré súdy povinné zohľadniť aj v iných veciach) žalobcom napádané zmluvné/poistné podmienky nie sú neprijateľné. 44. Žalovaná zdôraznila, že ani odkazovanie na žalobcom vybraté rozhodnutia v iných konaniach a ani vyjadrenie nie je odstránením podstatného nedostatku odvolania žalobcu, v ktorom neuviedol, v čom konkrétne malo (údajne) spočívať nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tj. in concreto. Na základe uvedených skutočností, a nakoľko žalovaná rozsudok považuje za zákonný, vecne a právne správny (s dostatočne vyčerpávajúcim, úplným, presvedčivým, preskúmateľným, a teda v zmysle Ústavy SR udržateľným odôvodnením), naďalej navrhuje (pokiaľ odvolací súd odvolanie neodmietne podľa ust, § 386 písm. d/ CSP), aby napadnutý rozsudok odvolací súd potvrdil a žalovanej priznal nárok na 100% náhrady trov odvolacieho konania. 45. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že rozsudok v odvolaním napadnutej časti nie je správny, je potrebné postupovať podľa ust. § 388 CSP a napadnuté výroky rozsudku zmeniť.
46. Podľa § 788 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 47. Podľa § 790 Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä: a/ majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b/ fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c/ zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu). 48. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 49. Podľa § 799 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 50. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 51. Podľa čl. 6 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 52. Podľa čl. 8 CSP, strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 53. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce sa sporu. 54. Podľa § 186 ods. 1 CSP, skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
55. Podľa čl. IX ods. 2 písm. c/ Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911, po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100 %. 56. Podľa ods. 3, 4 citovaného článku primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu vozidla v autoopravovni neprekročí podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach. Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. 57. Právny predchodca žalobcu P. Č.A. a žalovaná uzatvorili poistnú zmluvu č. 6588494167, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla Š. G. XJ, EČV: V. a jej súčasťou boli Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911. Poistený si na základe škodovej udalosti zo dňa 27.07.2019 dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu, ktorý náklady na opravu vyfakturoval faktúrou č. 19146 na sumu 3.229,94 eur. Uvedenú sumu si poistený následne uplatnil u žalovanej, ktorá mu oznámením o poistnom plnení zo dňa 30.01.2020 oznámila ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 29.01.2020 s konštatovaním: „Plnenie do výšky primeraných nákladov na opravu vozidla podľa kalkulácie 2.903, 18 eur s DPH. Rozdiel v účtovanej nh a lakovacom materiáli.“ Neuhradenú čiastku vo výške 326,76 eur postúpil poistený zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2020 na žalobcu, ktorý v konaní na porovnanie opodstatnenosti žalovanej pohľadávky predložil cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre typ motorového vozidla Š. G., a to spoločnosti Auto Gabriel, s.r.o. Košice - mechanické, elektrické, lakovacie a klampiarske práce 37,- eur bez DPH a spoločnosti Moris Slovakia, s.r.o., Košice - mechanické práce 35,- eur bez DPH, lakovacie a klampiarske práce 32,- eur bez DPH, z ktorých je zrejmé, že ním fakturovaná výška mechanickej práce 23,- eur bez DPH a lakovacej práce 25,- eur bez DPH, je na podstatne nižšej cenovej úrovni. 58. Poistenie majetku je škodovým poistením, čo znamená, že výška poistného plnenia závisí od rozsahu škody, ktorá na poistenom majetku vznikne v dôsledku škodovej udalosti a je závislé od konkrétnej poistnej zmluvy. Potrebné je však prihliadať na rozsah následkov poistnej udalosti, výšku poistnej sumy, limity poistného plnenia, spoluúčasť, príp. podpoistenie alebo dohodnutý spôsob plnenia. Právny vzťah poisteného a poisťovateľa sa spravuje poistnou zmluvou, poistnými podmienkami, zmluvnými dojednaniami a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poistná zmluva je právnou skutočnosťou, na základe ktorej vzniká, trvá a zaniká zmluvné poistenie a poistiteľ sa ňou zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená, a osoba (fyzická alebo právnická), ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva, a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Pri poistení majetku je jeho poškodenie alebo zničenie poistnou udalosťou, s ktorou je spojená povinnosť poistiteľa poskytnúť poistné plnenie. 59. Havarijné poistenie je poistením majetku pre prípad vzniku škody na ňom. O poistnú udalosť ide vtedy, ak sa s ňou spája následok prejavujúci sa v majetkovej ujme na poistenej veci. Poistné plnenie (na rozdiel od náhrady škody) je nárok vyplývajúci zo zmluvného vzťahu a jeho vznik a výška sú podmienené a determinované dojednaniami v poistnej zmluve a vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. V danom prípade podmienky poistného vzťahu boli medzi stranami sporu dohodnuté v poistnej zmluve zo dňa 24.02.2016, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné poistné podmienky a zmluvné dojednania Auto komplet č. 911. 60. V preskúmavanej veci žalovaná krátila poistné plnenie, teda zvolila postup, ktorý jej umožňuje ods. 3 ust. § 799 OZ, napriek tomu, že nenastala situácia vedomého porušenia povinností uvedených v ust. § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka poisteným, s podstatným vplyvom na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov, za ktorej by bola oprávnená plnenie z poistnej zmluvy znížiť v závislosti od vplyvu tohto porušenia na rozsah jej povinnosti plniť.
Poistený si opravu motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zabezpečil v servise, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry zo dňa 17.12.2019 vystavenej na sumu 3.229,94 eur s pripojenou kalkuláciou/posudkom nákladov na opravu, predloženej žalovanej, ktorá žalobcovi listom zo dňa 30.01.2020 oznámila ukončenie šetrenia poistnej udalosti s výpočtom výšky poistného plnenia 2.903,18 eur a vyjadrením likvidátora: „Plnenie do výšky primeraných nákladov na opravu vozidla podľa kalkulácie 2.903, 18 eur s DPH. Rozdiel v účtovanej nh a lakovacom materiáli,“ bez akejkoľvek pripojenej kalkulácie, vysvetlenia krátenia poistného plnenia, či zdôvodnenia svojho postupu, ktorý by mohol založiť dôvody aplikácie ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dôvod krátenia možno vyvodiť len z procesnej obrany žalovanej v súdnom konaní, ktorú založila na limitácii normohodiny opravárenských prác v dôsledku nerovného postavenia autorizovaných/neautorizovaných, resp. zmluvných/nezmluvných servisov v čl. IX. ods. 2 písm. c/ Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911 a nepreukázaní, resp. navýšení konštanty použitého lakovacieho materiálu nad ňou zadaných 100%. 61. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by súčasťou poistnej zmluvy, či zmluvných dojednaní Auto komplet č. 911 bol zoznam zmluvných či autorizovaných servisov, tie boli podľa tvrdenia žalovanej poistenému oznámené na ním uvedenú e-mailovú adresu až po vykonanej obhliadke poškodeného vozidla, spolu s kalkuláciou nákladov na opravu rozpočtom a aj kalkuláciou platnou pre opravu v nezmluvnom servise, s návodom pre postup poisteného v prípade výberu autoservisu, ktorý nie je zmluvným partnerom žalovanej a informáciou, že pred začatím opravy vozidla si má od autoservisu vyžiadať kalkuláciu nákladov na opravu, a porovnať ju s kalkuláciou žalovanej po obhliadke. Kľúč, ktorým žalovaná k rozdielu žalobcom vyfakturovanej ceny a plnením poisťovne dospela, nie je z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.01.2020 zrejmý. V jej argumentácii odvolací súd nenašiel ani objasnenie rozdielu medzi autorizovaným a neautorizovaným, resp. zmluvným a nezmluvným servisom v porovnaní so servisom, ktorý si poistený na opravu svojho poškodeného motorového vozidla zvolil. Žalobca, ako servis, ktorý opravu vozidla realizoval, má v predmete podnikania zapísané činnosti opravy cestných motorových vozidiel, opravy karosérií a žalovaná nie je kvalifikovaným subjektom s právomocou hodnotenia výsledkov činnosti tohto (neautorizovaného) servisu ako menej kvalitného, nedostačujúceho, či nezodpovedajúceho jej nastaveným požiadavkám a limitovania ho fixne určenou lakovacou konštantou/normohodinou. Ak žalovaná žalobcom vynaložené a fakturované náklady považovala za nadhodnotené a neúčelne vynaložené na uvedenie vozidla do pôvodného stavu, jej povinnosťou bolo tento svoj záver žalobcovi (poistenému) písomnou formou oznámiť a objasniť. 62. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na náhradu sumy 174, 67 eur, v ktorej výške bez racionálneho odôvodnenia nepreukázala a neobjasnila bezdôvodné zníženie poistného plnenia v časti normohodiny práce nad ňou stanovenú výšku 20 eur bez DPH, bez ohľadu na priemerné a primerané ceny vo vzťahu k hodnote servisných prác, zohľadňujúcich príslušný typ vozidla a región. Žalobu však zamietol v časti týkajúcej sa lakovacej konštanty PK51 použitej na úrovni 120%, čo odôvodnil zmluvnou voľnosťou a slobodným a individuálnym výberom poisťovne, napr. poskytujúcej lepšie poistné podmienky. Nesúhlasil s názorom žalobcu o neprijateľnej zmluvnej podmienke podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže zmluvná podmienka uvedená v čl. IX ods. 2 písm. c/ poslednej vete zmluvných dojednaní č. 911 sa týka hlavného predmetu plnenia, primeranosti ceny a súčasne je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne a ani s argumentáciou žalobcu o „blokovej výnimke,“ ktorá nemá podľa súdu pre rozhodnutie v danom spore žiadnu právnu relevanciu, keďže má dopadať na dvojstranné dohody poisťovní s predajcami automobilov vykonávajúcimi činnosť opravovní alebo so združením týchto predajov. V rozhodovanom spore však nárok žalobcu nie je odvodený z takejto dohody, alebo ako dôsledok takejto dohody, nakoľko dojednanie o určení výšky poistného plnenia je obsiahnuté v poistnej zmluve uzatvorenej medzi poisteným (a nie autoservisom) a poisťovateľom, na ktorú však „bloková výnimka“ nedopadá. 63. S týmto, podľa názoru odvolacieho súdu nie celkom zrozumiteľným odôvodnením nemožno súhlasiť, nakoľko súd prvej inštancie nevysvetlil a nepoukázal na žiaden logický a legitímny argument, oprávňujúci žalovanú rozdielne pristupovať k výške poistného plnenia v závislosti od typu autoservisu, v ktorom bola oprava havarijne poisteného motorového vozidla vykonaná, s fixným určením lakovacej konštanty pri neakceptovaní ňou určenej opravovne a na základe toho poistné plnenie krátiť. Nestotožnil sa ani s nesúhlasom súdu prvej inštancie so žalobcom tvrdenou neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zakotvenou v čl. IX ods. 2 písm. c/ posledná veta zmluvných dojednaní, keďže poistný vzťah je založený na poistnej zmluve uzavretej medzi poisťovňou a poisteným
P. Č., ako fyzickou osobou - spotrebiteľom, ktorý si u žalovanej nárok na poistné plnenie uplatnil a jeho krátenie mu bolo dňa 30.01.2020 žalovanou oznámené. Charakter tohto spotrebiteľského vzťahu sa nezmenil ani postúpením pohľadávky poisteného na žalobcu dňa 18.02.2020. Z poistnej zmluvy vyplýva, že Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911 sú jej súčasťou a poistený bol s nimi oboznámený. Neobstojí však poukaz súdu prvej inštancie na zmluvnú voľnosť strán pri uzatváraní poistnej zmluvy, v ktorej poistený súhlasil s jej obsahom vrátane zmluvných dojednaní, s ktorými sa oboznámil, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti aspoň oboznámiť mal, a preto pri určení výšky poistného plnenia z ich obsahu vychádzal, keďže z poistnej zmluvy a ani zo žiadnej z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise nevyplýva, že by s predmetnými zmluvnými dojednaniami poistený v zmluve alebo inak vyslovil písomnou formou súhlas. 64. Odvolací súd nemohol prisvedčiť ani dôvodeniu súdu prvej inštancie vo vzťahu k argumentácia žalobcu „blokovou výnimkou.“ Postavenie na trhu s poukazom na ochranu hospodárskej súťaže majú všetky servisy rovnaké, čo podporuje aj európska legislatíva v prepojení na nadnárodnú ale aj národnú súdnu prax, podľa ktorej preferovať, či zvýhodňovať len niektoré z nich nie je možné. Tento záver vyplýva aj z nariadenia (Komisie EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010, o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä na predajný trh (tzv. bloková výnimka), v zmysle ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie. Zvýhodňovať či znevýhodňovať niektoré z nich, je neprípustné. Ak servis má oprávnenie na vykonávanie opravárenskej činnosti, služby môže poskytovať rovnako kvalitné, ako akýkoľvek iný servis. Aj podľa praxe a usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne dôvodom krátenia poistného plnenia. Naviac ceny na trhu sú tvorené všetkými servismi, bez ohľadu na to, či ide o servis zmluvný, nezmluvný, autorizovaný či neautorizovaný. Zdôrazniť treba aj to, že výber servisu, v ktorom si poškodené motorové vozidlo nechá opraviť, pokiaľ náklady boli účelne vynaložené a smerovali k odstráneniu následkov spôsobených poistnou udalosťou, ktorá je predmetom poistného krytia, je na poistenom, od ktorého nemožno spravodlivo žiadať, aby zohľadňujúc ekonomické záujmy poisťovne, si pred opravou motorového vozidla robil prieskum trhu, oslovoval servisy ponúkajúce najnižšiu cenu v regióne, a bez zohľadnenia ďalších vstupujúcich okolností ovplyvňujúcich napr. kvalitu opravy, si vybral ten najlacnejší. 65. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd sa so zastabilizovanou cenou lakovacej konštanty 100%, bez možnosti zohľadnenia rastu cien na trhu, individuality poškodeného motorového vozidla, zohľadnení kvality práce a s nepriznaním skutočnej ceny lakovania a tým aj závermi súdu prvej inštancie nestotožnil. Z obsahu spisu je zrejmé, že poškodené motorové vozidlo malo pred škodovou udalosťou nanesený lak - metalíza v dvoch vrstvách, a na jeho uvedenie do pôvodného stavu, teda stavu pred škodovou udalosťou, bolo nutné naniesť lak rovnako v dvoch vrstvách, čím sa náklady na lakovací materiál zvýšili na koeficient 120 %. 66. Povinnosťou žalovanej, disponujúcej kvalifikovaným personálom, je v zmysle ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka s odbornou starostlivosťou vykonať šetrenie za účelom zistenia výšky poistného plnenia, v danom prípade aj za zohľadnenia spotrebiteľského charakteru daného vzťahu (keďže predmetný poistný vzťah je vzťahom fyzickej osoby - spotrebiteľa a poisťovne). Ak pri šetrení poistnej udalosti dospela k nezrovnalostiam, nemôže ťarchu preukázania, v danom prípade použitia lakovacej konštanty 120 % preniesť na poisteného a vec uzavrieť krátením poistného plnenia, bez riadneho (nielen formálneho) odôvodnenia vlastného šetrenia poistnej udalosti. V prípade pochybností pri technologickom postupe pri lakovaní, príp. množstve a druhu použitého laku, bola túto nezrovnalosť povinná prostredníctvom autoopravovne preveriť a nie bez ďalšieho a bližšieho zdôvodnenia pristúpiť ku kráteniu poistného plnenia. Žalovaná za účelom riadneho zistenia skutočných nákladov servis (žalobcu) nekontaktovala a z pohľadu súdu za dostatočné šetrenie poistnej udalosti nemožno okrem obhliadky motorového vozidla považovať len samotné porovnanie nákladov v automatizovanom systéme poisťovne. Suplovať šetrenie poistnej udalosti žalovanou nie je úlohou súdu, jeho úlohou je len posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku, ktorý však súd prvej inštancie aj s ohľadom na žalobcom namietaný princíp právnej istoty, predvídateľnosti práva a aj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe v časti týkajúcej
sa dôvodnosti nepriznanej lakovacej konštanty v rozsahu 120 % nijako nevyhodnotil a veľmi stroho odôvodnil. 67. Záverom odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje na bohatú judikatúru všetkých stupňov súdov, napr. rozsudky Krajského súdu Košice zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/67/2020, zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/77/2020, zo dňa 17.12.2020, sp. zn. 4Cob/153/2020, zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020, zo dňa 15.07.2020, sp. zn. 4Cob/20/2020, zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 27.07.2023, sp. zn. 3Cob/165/2022, zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 4Cob/158/2022, rozsudky Krajského súdu Prešov zo dňa 25.06.2020, sp. zn. 20Co/121/2019, zo dňa 05.05.2021, sp. zn. 23Co/23/2020, rozsudky Krajského súdu Bratislava zo dňa 09.06.2021, sp. zn. 4Cob/16/2021, zo dňa 18.06.2020, sp. zn. 1Cob/76/2019, zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 2Cob/39/2020, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 21.09.2017, sp. zn. 4Cob/16/2021, rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.01.2009 a množstvo ďalších. Táto judikatúra by mala žalovanú viesť k prehodnoteniu svojich zmluvných dojednaní a odstráneniu neplatnosti v danom prípade čl. IX ods. 2 písm. c/ zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911. 68. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v súlade s ust. § 388 CSP zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 69. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 70. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu dovolanie nie je prípustné (§ 422 ods. 1 písm. a/, b/).