Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4To/54/2024 1124010778 30. 05. 2024 JUDr. Zuzana Molnárová ECLI:SK:KSBA:2024:1124010778.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného A. L., pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 27. marca 2024 č. k. 22T/15/2024-366, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. mája 2024, pomerom hlasov 3:0, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. L., nar. XX.XX.XXXX v H., z a m i e t a. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom mestského súdu sp. zn. 22T/15/2024 z 27.03.2024 bol obžalovaný A. L. uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že dňa 24.09.2024 v čase asi o 08.30 hod. ako vodič motorového vozidla značky Iveco Daily, EČV: A za sľúbenú finančnú odmenu vo výške 50 000,- Maďarských forintov, umožnil 27 osobám: - H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. arabská republika, - H. C. C.,nar. XX.XX.XXXX, bytom R. arabská republika, - C. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - C. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - C. R., nar.XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. arabská republika, - T. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, R. AL E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,
- W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - C. C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, - C. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, na hraničnom prechode Rajka - Čuňovo nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky a to takým spôsobom, že tieto osoby naložil dňa 24.09.2024 v čase približne o 04.00 hod. na bližšie nezistenom mieste v blízkosti mesta Szeged na území Maďarska do uvedeného motorového vozidla značky Iveco Daily, tieto následne previezol cez hraničný prechod na územie Slovenskej republiky a chcel s nimi pokračovať cez Slovenskú republiku na neznáme miesto, pričom dňa 24.09.2024 v čase o 08.30 hod. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru Slovenskej republiky, kde bolo zistené, že okrem vodiča sa vo vozidle nachádza vyššie uvedených 27 osôb pôvodom zo Sýrskej arabskej republiky, všetci bez dokladov totožnosti a platných víz umožňujúcich osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky, Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam, bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci: mobilný telefón Samsung Galaxy A04s, A. 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI X:XXXXXXXXXXXXXXX s tým, že podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Trestného poriadku odvolanie obžalovaný A. L. po porade s obhajcom, ktoré písomne zdôvodnil obhajca a toto podanie bolo okresnému súdu doručené dňa 10.04.2024, v ktorom odvolateľ konštatoval, že uložený trest vo výmere 4 roky a 8 mesiacov považuje za neprimerane prísny. Zdôraznil zásady ukladania trestov a je presvedčený, že súd sa týchto zásad nepridržiaval. Najmä upozornil na to, že trest má postihovať výlučne páchateľa a to tak aby sa zabezpečil čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby. K tomuto poukázal na to, že matka odvolateľa (R. U.) postúpila operáciu chrbtice, čo má vplyv na jej mobilitu a tiež, že brat obžalovaného (F.) je postihnutý a vyžaduje opateru 24 hodín. Má za to, že treba brať ohľad na rodinné a osobné pomery páchateľa, čo má mať tiež odzrkadlenie vo výmere trestu. Tiež požaduje, aby bolo prihliadané na mieru akou prispel k spáchaniu trestného činu, za ktorý mu je trest ukladaný, pretože je nesporné, že na páchaní skutku sa podieľalo viacero osôb. Je presvedčený, že mu možno priznať aj ďalšie poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. a/, písm. f/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona. Poľahčujúcu okolnosť podľa písmena a/ požaduje priznať z dôvodu, že niektoré osoby ho využili, pred vstupom na Slovensko, keď to odmietol, sa mu vyhrážali. Trestnú činnosť spáchal z obavy o zdravie a život, nielen seba, ale aj svojej rodiny. Podľa jeho názoru mu mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. f/ Trestného zákona, nakoľko trestnú činnosť páchal výlučne z dôvodu, že bol na neho vyvíjaný nátlak a hrozba v značnej intenzite. K poľahčujúcej okolnosti podľa písmena l/ zopakoval, že sa k spáchaniu skutku priznal a tento oľutoval. S poukazom na vyargumentované je presvedčený, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu nepostupoval v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona. Zdôrazniac funkciu trestu je odvolateľ presvedčený, že trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne je viac ako postačujúci pre naplnenie ochrannej funkcie trestu, pretože nie je osobou pre spoločnosť nebezpečnou a nejde o majetkový alebo násilný delikt, ale proti poriadku vo verejných veciach. Zabrániť v ďalšom možnom páchaní trestnej činnosti mu môže aj trest nižšej výmery a je presvedčený, že ďalšej trestnej činnosti sa rozhodne dopúšťať nebude.
Teda má za to, že funkcia trestu odňatia slobody v kombinácii s inými druhmi trestu by bola dosiahnutá aj v prípade uloženia miernejšieho trestu a to vo výmere 3 roky nepodmienečne. K uvedenému zdôraznil rozhodnutia všeobecných súdov za obdobie rokov 2015-2016 s konštatovaním, že z ním vymenovaných rozhodnutí jednoznačne vyplýva zaužívaná prax súdov spočívajúca v ukladaní nižších trestov odňatia slobody pri totožnom skutku, za ktorý ho súd prvého stupňa uznal vinným a v mnohých prípadoch, podľa odvolateľa, súd dokonca uložil podmienečné tresty. Opätovne zdôrazniac, že uložený trest odňatia slobody opovažuje za neprimerane prísny, navrhol aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby rozhodol sám tak, že postupom podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona trest mimoriadne zníži pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uloží trest vo výmere 3 roky nepodmienečne. Preskúmavaná trestná vec bola tunajšiemu súdu predložená predkladacou správou dňa 25.04.2024. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom dňa 30.05.2024 obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania ako aj návrhu ako má súd rozhodnúť, majúc za to, že uložený trest je neprimerane prísny, z ktorého dôvodu spolu s obžalovaným požiadali o zhovievavosť a uloženie trestu nižšej výmery. Prokurátorka krajskej prokuratúry považujúc odvolanie obžalovaného za nedôvodné, navrhla odvolanie zamietnuť. Má za to, že rozsudok vo výroku o treste považuje za správny, zákonný a spravodlivý. Obžalovaný predniesol, že chce miernejší trest a pripojil sa k prednesu obhajcu. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len obžalovaným a to ohľadom výroku o treste, na podklade čoho odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo odvolací súd nezistil a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil nasledovné skutočnosti: Na obžalovaného A. L. bola Okresnou prokuratúrou Bratislava V pod č.k. 4Pv 336/23/1105-35, dňa 22.02.2024 podaná obžaloba pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom v obžalobnom návrhu. Obžalovaný A. L. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň na všetky otázky podľa § 333 ods. 3
písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“ a následne súd prvého stupňa správne uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku rozhodol, že v rozsahu priznania sa obžalovaného nebude vykonané dokazovanie o vine a budú vykonávané dôkazy k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného A. L. za vinného podľa podanej obžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu podaného odvolania meniť priznaný skutkový stav ani právnu kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, uznesenie je právoplatné, vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku, mimo zistených pochybení, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (§ 317 ods. 1 Trestného poriadku). Teda inak povedané čo sa týka žalovaného skutku sa výrok o vine stal právoplatným už v konaní pred súdom prvého stupňa a preto odvolací súd, vzhľadom na vyššie rozvedené, tento nepodrobil preskúmavaciemu konaniu. Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálené na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti. Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávanom na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka druhu a výmery uloženého trestu súd prvého stupňa výrok o treste a uloženom ochrannom opatrení odôvodnil nasledovne: „Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 7 rokov až 10 rokov. K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého obžalovaný nebol súdmi SR dosiaľ súdne trestaný. Zároveň súd oboznámil s výpisom z Centrálnej evidencie priestupkov, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo riešený. Súd postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona u obžalovaného prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona - viedol pred spáchaním riadny život, § 36 písm. 1/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd u obžalovaného priťažujúcu okolnosť nezistil. Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 2:0. Uvedené malo za následok, že trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne upravovala v jeho prospech znížením hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, preto súd ukladal obžalovanému trest v sadzbe 7 rokov až 9 rokov. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd bral na zreteľ, že uložený trest z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a zároveň uložený trest zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku, ako aj zavineniu a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd pri ukladaní trestu obžalovanému analogicky použil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona a znížil obžalovanému spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu (porov. stanovisko NS SR č. 44/2017 zo dňa 27.06.2017). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny je významnou pomocou predovšetkým pre prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena a v neposlednom rade prijaté vyhlásenie o viny predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a právnom posúdení žalovaného skutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny dopad tiež na hospodárnosť celého trestného konania. Následne uložil obžalovanému za skutok uvedený v obžalobe trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, keďže takýto trest považuje na nápravu obžalovaného za dostatočný (uložený na samom spodu upravenej zníženej dolnej hranice zákonnej trestnej sadzby). Takto uložený trest považuje súd za primeraný, nie neprimerane prísny a zabezpečujúci ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného. V tejto súvislosti sa súd zároveň zaoberal aj obhajobou požadovaného trestu vo výmere 3 roky podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku, v súvislosti so zdravotnými problémami matky obžalovaného, ktorá má navyše funkciu opatrovníčky vo vzťahu k ďalšej osobe. Na základe vykonaného dokazovania samosudca konštatuje, že tieto okolnosti nemali vplyv na spáchanie trestného činu obžalovaným. Vzhľadom na uvedené z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti (okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného), pre ktoré by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.“ Odvolací súd vo vzťahu k výroku o treste dospel k záveru, že súd prvého stupňa dôsledne zohľadnil príslušné ustanovenia upravujúce otázku ukladania trestu a výsledkom uvedeného je to, že trest uložený prvostupňovým súdom obžalovanému A. L. možno označiť za trest zákonný a primeraný. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Uložený trest má postihovať výlučne páchateľa trestného činu a to tak, aby sa príliš nedotkol jeho rodiny a jemu blízkych osôb. Na druhej strane pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. V nadväznosti na vyššie rozvedené, k argumentácii odvolateľa predostretej prostredníctvom obhajcu, odvolací súd uvádza: Ak odvolateľ apeluje na súd aby pri určený výšky trestu, ktorú považuje za neprimerane prísnu, prihliadol na jeho rodinné pomery a skutočnosť, že uložený trest nemá mať zásadný negatívny vplyv na rodinu obžalovaného, k čomu dal do pozornosti zdravotný stav matky obžalovaného, ktorá podstúpila operáciu chrbtice a tiež, že brat obžalovaného je postihnutý a vyžaduje opateru, je potrebné uviesť, že aj táto skutočnosť našla odzrkadlenie vo výmere trestu, keďže tento bol ukladaný na samej dolnej hranicu trestnej sadzby zníženej o jednu tretinu analogicky podľa ustanovenia § 39 ods. 4
Trestného zákona. Odvolací súd zdôrazňuje, že za trestný čin, pre ktorý je súdený, vzhľadom na jeho závažnosť v podobe množstva osôb, ktoré prevážal vo vozidle, zákonodarca určil rozpätie od 7 rokov do 10 rokov. Rozhodne nie je povinnosťou súdu za každých okolností a v každom prípade uložiť trest použitím aplikácie mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby tak, ako to urobil v danom prípade súd prvého stupňa. Ak je odvolateľ presvedčený, že mu možno priznať aj ďalšie poľahčujúce okolnosti, tak k tejto argumentácii je nutné uviesť nasledovné: Ak má za to, že možno priznať poľahčujúcu okolnosť -podľa § 36 písm. a/ Trestného zákona - že trestný čin spáchal v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, je potrebné ozrejmiť, že má ísť o také duševné rozpoloženie, tj. stav spôsobený takým silným rozrušením, že to ovplyvnilo rozumovú a vôľovú zložku (môže sa jednať o strach, hnev, radosť a pod.) a ak sa obžalovanému mali vyhrážať, o čom mal v prípravnom konaní vypovedať, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, z čoho obhajoba vychádza. Totiž bolo preukázané, že viedol motorové vozidlo s nelegálnymi migrantmi a išiel podľa pokynov, videl, že do auta nastupuje väčšie množstvo ľudí a vypovedal, že bol presvedčený, že im pomáha. O vyhrážkach sa zmienil len pri záverečnom preštudovaní spisu a to, že sa mu neznámy vyhrážal rodinou, k čomu odvolací súd uzatvára, že neznámy zrejme nepoznal jeho rodinu a ani osobu obžalovaného a potom v tomto smere požiadavku obžalovaného na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti vyhodnotil ako nie konkrétnu so zásadným významom a považuje ju za účelovú, -podľa § 36 písm. f/ Trestného zákona - že trestnú činnosť spáchal pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, možno obdobne uviesť, že túto poľahčujúcu okolnosť možno priznať ak iná osoba voči páchateľovi pôsobí na prejav jeho vôle, avšak musí ísť o dostatočne silnú hrozbu alebo nátlak, pričom má ísť o hrozbu násilím, či inej ťažkej ujmy (na zdraví), čo v danej veci splnené nebolo a je v priamom rozpore s vyjadrením obžalovaného, ktorý uviedol, že sa domnieval, že ľuďom pomáha, -podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, podľa názoru konajúceho senátu má ísť o výrazne kvalitné napomáhanie, napr. ak by jeho pričinením bola „odkrytá celá sieť prevádzačov“, avšak zaistenie mobilného telefónu, cez ktorý dostával pokyny kadiaľ a kedy ísť vozidlom, do ktorého nastúpilo väčšie množstvo ľudí, o čom vedomosť mal, nemožno považovať za napomáhanie v zmysle daného ustanovenia. Oprávnene boli obžalovanému A. L. priznané poľahčujúce okolnosti podľa písm. j/ a písm. l/ § 36 písm. l/ Trestného zákona, tj. viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, pričom nebola ustálená žiadna priťažujúca okolnosť. K tomto sa dostatočným spôsobom vyjadril už prvostupňový súd. Na podklade vyššie rozvedeného potom odvolací súd považuje uložený trest vo výmere 4 roky 8 mesiacov, na výkon ktorého bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za trest zákonný, primeraný a spravodlivý. Ak odvolateľ zdôrazňuje iné rozhodnutia jak prvostupňových, tak aj odvolacích súdov, ktoré v odvolacích námietkach konkretizuje a apeluje na zásadu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, je potrebné uviesť, že sa jedná o rozhodnutia z roku 2016, tj. ide o odsúdenia, v ktorých nebol aplikovaný osobitný kvalifikačný znak podľa § 138 písm. j/ Trestného zákona - na viacerých osobách - judikovaný pod č. R 18/2019 v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 2/2019, podľa ktorého je práve množstvom osôb vyjadrená kvantifikácia závažnosti konania, tj. podľa počtu „prevádzaných osôb“, ktorých v prejednávanom prípade bolo 27 osôb - príslušníkov Sýrskej arabskej republiky. Žiada sa poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2022 z 03.05.2022, podľa ktorého výklad, v zmysle ktorého trestný čin prevádzačstva spáchaný závažnejším spôsobom konania, ak je spáchaný na viacerých osobách, je ústavne konformný. Takýto výklad má základ v znení príslušných ustanovení Trestného zákona, je predvídateľný a v súlade s podstatou uvedeného trestného činu. Vyššie rozvedené dáva v celom rozsahu odpoveď na odvolacie námietky prezentované obhajcom v dôvodoch odvolania v kontexte správneho odôvodnenia súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Krajský súd uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri roky osem mesiacov (na samej dolnej hranici trestnej sadzby zníženej podľa ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu) považuje za dostačujúci a
schopný docieliť nápravu obžalovaného i s prihliadnutím na to, že bol ukladaný trest za zločin, pri ktorom zákon určuje rozpätie trestnej sadzby od 7 rokov do 10 rokov s prihliadnutím na množstvo prevádzaných ľudí. Odvolací súd je presvedčený, že uložený trest, je trestom, ktorý zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným rozhodným kritériám podľa ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona, je trestom primeraným, zákonným a predovšetkým takým, ktorý dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu. Nezistil pochybenie ani vo výroku, ktorým obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia (podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona). Za správny považuje aj výrok o uložení trestu prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy A04s, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI X:XXXXXXXXXXXXXXX s tým, že podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemajúc dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného A. Batta ako nedôvodné, postupom podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.