Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4To/178/2024 1124013458 19. 12. 2024 JUDr. Karol Kováč ECLI:SK:KSBA:2024:1124013458.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala Kačániho, PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného O. V. a spol., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v konaní o odvolaniach obžalovaných O. V. W. P. proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 30.10.2024, sp. zn. 22T/51/2024, o žiadosti obžalovaného O. V. o prepustenie z väzby doručenej krajskému súdu dňa 06.12.2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. decembra 2024 takto rozhodol: Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku sa žiadosť obžalovaného O. V., nar. XX.XX.XXXX, o prepustenie z väzby na slobodu, zamieta. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa písomný sľub obžalovaného O. V. neprijíma. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa väzba obžalovaného O. V. dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza. odôvodnenie: Obžalovanému O. V. bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II z 11.05.2024, ČVS: ORP-474/1-VYS-B2-2024, vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v uznesení o vznesení obvinenia. Spolu s ním bolo obvinenie vznesené aj W. P.. Do väzby bol obžalovaný O. V. vzatý uznesením Mestského súdu Bratislava I z 13.05.2024, sp. zn. 6Tp/36/2024, právoplatným dňa 13.05.2024, z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť dňom 11.05.2024. Súčasne bolo negatívne rozhodnuté aj o záruke podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Dňa 23.08.2024 podala na obžalovaného O. V. (popri obžalovanom W. P.) prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II na Mestský súd Bratislava II obžalobu pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že spoločným konaním sa dňa 11.05.2024 v čase asi o 04.00 hod. na ulici na adrese P. hrdlo XX, Bratislava, predstavili poškodeným Y. T. a C. U. ako kriminálna polícia s tým, že obvinený O. V. poškodeného Y. T. opakovane udrel otvorenou dlaňou do tváre, pričom žiadal od neho mobilný telefón, ktorý ale poškodený nemal pri sebe, nakoniec mu zobral power banku, potom pýtal peniaze, ktoré poškodený nemal pri sebe, na čo ho znovu O. V. udrel dlaňou do tváre, následne mu prehrabal peňaženku, vyhodil z nej doklady a túto si prisvojil, a poškodeného C. U. obvinený W. P. násilím odtiahol a oprel o strom, kopol mu do nôh, začal ho prehľadávať, najskôr batoh, ktorý mal poškodený na chrbte, batoh, ktorý mal krížom cez telo, tento mu odopol, vyťahoval mu z neho všetky veci a rozhadzoval ich, poškodený sa zo strachu nebránil, z
tohto batohu mu odcudzil obvinený W. P. mobilný telefón zn. E. redmi 12C, glukomer, USB hub, kľúče od domu, slúchadlá, kombinované kliešte, čím poškodenému Y. T. spôsobili škodu na odcudzených veciach najmenej 10,- eur a poškodenému C. U. škodu vo výške najmenej 112,- eur. Uznesením Mestského súdu Bratislava I z 23.09.2024, sp. zn. 22T/51/2024, právoplatným dňa 23.09.2024, bolo rozhodnuté o ponechaní obžalovaného O. V. vo väzbe po podaní obžaloby. Súčasne bolo negatívne rozhodnuté aj o záruke podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Dňa 30.10.2024 súd prvého stupňa rozhodol vo veci odsudzujúcim rozsudkom, ktorým uznal (popri obžalovanom W. P.) obžalovaného O. V. vinným v zmysle obžaloby a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 7 mesiacov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a súčasne obžalovanému uložil aj ochranný dohľad. Rozsudok napadli odvolaním obaja obžalovaní O. V. a W. P.. Dňa 02.12.2024 bola trestná vec obžalovaného O. V. a spol. predložená Krajskému súdu v Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaniach obžalovaných O. V. a W. P. proti rozsudku. Dňa 05.12.2024 bolo vo veci bolo nariadené verejné zasadnutie na termín 23.01.2025. Dňa 19.12.2024 bolo krajskému súdu doručené podanie obžalovaného O. V., ktorým požiadal o prepustenie z väzby. Žiadosť odôvodnil tým, že dôvody väzby pominuli a hrozba pokračovania v trestnej činnosti nie je relevantná, nakoľko prišlo k odsúdeniu a voči jeho osobe sa nevedie žiadne trestné stíhanie. Nakoľko sa voči rozsudku odvolal, je väzba nezákonná a nedôvodná. Má za to, že do rozhodnutia krajského súdu môže byť na slobode so svojou rodinou a pripraviť sa na nástup do výkonu trestu. Má trvalé bydlisko, kde žije s rodinou. Súhlasí aj s monitorovacím zariadením, nakoľko spĺňa všetky podmienky. Súhlasí aj s probačným a mediačným úradníkom. Ďalšie trvanie väzby bezpochyby neplní svoj účel a nenapĺňa svoju zabezpečovaciu funkciu pre účely prebiehajúceho trestného konania, nakoľko je ukončené. Uzavrel, že terajšie trvanie väzby je najväčší zásah do ľudských práv podľa európskeho dohovoru. Na neverejnom zasadnutí konanom postupom podľa § 302 Trestného poriadku krajský súd vypočul obžalovaného O. V. za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry a obhajcu obžalovaného. Obžalovaný v rámci svojho výsluchu k otázke väzby pred odvolacím súdom uviedol, že zotrváva na podanej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu. Požiadal o prepustenie z väzby na slobodu z rodinných dôvodov, nakoľko chce byť so svojou rodinou a pripraviť sa na nástup do výkonu trestu. Bude sa zdržiavať na adrese svojich rodičov a to P., R. rad XX. Na nariadené verejné zasadnutie pred odvolací súd sa riadne dostaví. Príde aj jeho rodina a aj obhajca. Požiadal, aby jeho väzba bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka, spolu s uloženými primeranými povinnosťami a obmedzeniami, prípadne aj s technickým prostriedkom - náramkom. Nedopustí sa žiadnej trestnej činnosti, bude žiť riadnym životom a do termínu verejného zasadnutia chce byť so svojou rodinou. Obžalovaný ďalej predložil krajskému súd písomný sľub v zmysle § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Obhajca obžalovaného v rámci záverečného návrhu navrhol, aby bolo žiadosti obžalovaného vyhovené a obžalovaný bol prepustený z väzby na slobodu. Prokurátorka v rámci záverečného návrhu uviedla, že má za to, že dôvody väzby tak, ako boli ustálené v prvotnom väzobnom rozhodnutí, naďalej trvajú. Navrhla, aby krajský súd žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, písomný sľub neprijal a jeho väzbu nenahradil ani dohľadom probačného a mediačného úradníka. Obžalovaný záverečným návrhom navrhol, aby jeho žiadosti bolo vyhovené tak, ako to uviedol v rámci svojho výsluchu. Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81. Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania, najneskôr do piatich pracovných dní po predložení celého doposiaľ získaného spisového materiálu, so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.. Podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju, b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu. Odvolací súd v rámci svojej zákonnej povinnosti zistil, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú, že skutok uvedený v obžalobe, pre ktorý je trestné stíhanie vedené, sa stal, tento vykazuje znaky trestného činu, pričom existuje dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal (popri obžalovanom W. P.) aj obžalovaný O. V.. Krajský súd pri rešpektovaní prezumpcie neviny obžalovaného O. V. dospel na podklade dôkazov zabezpečených tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, k záveru, že je tu aj naďalej dostatočne odôvodnené podozrenie, že obžalovaný sa mal dopustiť predmetnej trestnej činnosti. Na tomto mieste je potrebné poukázať najmä na vyhlásenia o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, učinené obomi obžalovanými O. V. a W. P. na hlavnom pojednávaní, ktoré boli mestským súdom prijaté. V prospech dôvodnosti podozrenia zo spáchania skutku aj obžalovaným O. V. svedčia tiež výpovede poškodených Y. T. a C. U., ktorí podrobne popísali priebeh skutkového deja spôsobom zodpovedajúcim obsahu skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia, resp. obžaloby. Dôvodnosť podozrenia je podporená aj výsluchmi svedkov Y. Vu, H. P. a T. C.. Konanie obžalovaného O. V. napĺňajúce znaky stíhaného zločinu je podložené napr. aj zápisnicou o obhliadke miesta činu, vrátane fotodokumentácie, príp. v kontexte ďalších dôkazov aj znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z 28.06.2024, č. PPZ-KEÚ-BA-EXP-2024/5593. Z procesu dokazovania teda doposiaľ nevyplynula žiadna taká skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o neopodstatnenosti trestného stíhania obžalovaného O. V. za trestný čin kladený mu za vinu. Napokon toto dôvodné podozrenie sa ešte posilnilo odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa, hoci ešte tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko voči nemu podal obžalovaný odvolanie. Okrem dôvodného podozrenia, ako jedného z predpokladov ďalšieho trvania väzby obžalovaného O. V., je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu súdneho konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka a to trvajúca existencia väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Dôvody trvania preventívnej väzby sa dajú naďalej vyvodiť tak z charakteru žalovaného skutku, oko aj z osoby obžalovaného i jeho kriminálnej minulosti. Z odpisu registra trestov vyplynulo u obžalovaného O. V. 7 záznamov, z toho v štyroch prípadoch išlo o odsúdenie pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, ďalej išlo o odsúdenie pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, pre drogovú trestnú činnosť a majetkovú trestnú činnosť, za ktoré trestné činy mu boli ukladané prevažne nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom dva podmienečné tresty odňatia slobody mu boli neskôr premenené na nepodmienečné. Ostatnýkrát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 06.03.2019, sp. zn. 1T/8/2019, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný súhrnný 3-ročný trest odňatia slobody so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom k vykonaniu trestu došlo dňa 01.10.2023, teda len 1 roka predtým, ako sa mal dopustiť skutku, za ktorý je stíhaný v teraz posudzovanej trestnej veci. Pokiaľ ide o charakter trestnej činnosti, z odsudzujúceho rozsudku, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť, vyplynulo, že obžalovaný O. V. mal spoločným konaním použiť proti poškodeným násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Dôvod preventívnej väzby je u obžalovaného O. V. podporený zároveň aj zistenou závislosťou od metamfetamínu a marihuany a tiež aj tým, že obžalovaný je nemajetný, nezamestnaný a bez stabilného príjmu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti možno vysloviť a zopakovať, že u obžalovaného O. V. naďalej trvá dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti, keďže túto obavu možno vyvodiť na základe charakteru a závažnosti trestnej činnosti, ako aj na základe osoby páchateľa i jeho kriminálnej minulosti. Aj pri rešpektovaní zásady, že väzba ako krajné riešenie s najzávažnejším zásahom do základných ľudských práv spomedzi zaisťovacích inštitútov má trvať iba nevyhnutný čas, je ďalej nutné konštatovať u obžalovaného O. V. jej opodstatnenosť. Doterajšia dĺžka väzby s prihliadnutím na závažnosť konania a očakávaný postih v prípade uznania viny, ako aj v kontexte rozsahu dokazovania, je primeraná. Napokon krajský súd dospel k presvedčeniu, že väzbu obžalovaného O. V. nemožno nahradiť písomným sľubom, ani dohľadom probačného a mediačného úradníka, a to ani za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení (§ 82 Trestného poriadku), keďže substitúcia väzby s poukazom na špecifické okolnosti prípadu a osobu obžalovaného sa javí v danej veci oko celkom nedostatočná. Tieto prostriedky nahradzujúce väzbu sú len možnosťou a nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody. V danom prípade osoba obžalovaného i stupeň jeho narušenia, v spojitosti s charakterom prejednávaného prípadu, znemožňuje nahradiť väzbu písomným sľubom obžalovaného, ako ani dohľadom probačného a mediačného úradníka, nakoľko tieto inštitúty nedokážu zatiaľ eliminovať obavu z možného páchania ďalšej trestnej činnosti. Totiž aj v prípade uvedených náhrad väzby musí byť splnená podmienka, že súd považuje príslušný inštitút za dostatočný a to vzhľadom na osobu obžalovaného a povahu prejednávaného prípadu. Aj písomný sľub obžalovaného považuje krajský súd z hľadiska materiálneho za nedostačujúci a formálny. Ani v tomto štádiu trestného stíhania nemožno dôvodne očakávať, že prípadný písomný sľub obžalovaného, ako aj dohľad probačného a mediačného úradníka, by boli vôbec schopné zmysluplným spôsobom korigovať, resp. udržiavať správanie sa obžalovaného v zákonných mantineloch, zvlášť, ak obžalovanému ani predchádzajúce odsúdenia pre úmyselnú trestnú činnosť, z ktorých sa nemal nijako poučiť, žiadnym spôsobom nemali zabrániť v páchaní opäť úmyselnej závažnej trestnej činnosti, z ktorej je teraz dôvodne podozrivý, preto je nepravdepodobné, že by mu v tom zabránil jeho písomný sľub, resp. dohľad probačného a mediačného úradníka. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného O. V., že dôvody väzby pominuli a väzba je nezákonná, nakoľko prišlo k odsúdeniu a voči jeho osobe sa nevedie žiadne trestné stíhanie, s týmito sa nie je možné stotožniť. Totiž odsudzujúci rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný proti nemu podal odvolanie, čo znamená, že stále je voči obžalovanému vedené trestné konanie. Správna nie je ani úvaha obžalovaného, že ďalšie trvanie väzby neplní svoj účel a nenapĺňa svoju zabezpečovaciu funkciu pre účely prebiehajúceho trestného konania, nakoľko je ukončené. Okrem už uvedeného sa žiada dodať, že zaisťovacia funkcia preventívnej väzby sa netýka zabezpečenia obžalovaného na prebiehajúcom trestnom konaní (jeho úkonoch), resp. vykonania potrebných úkonov trestného konania, ale účelom preventívnej väzby v tomto konkrétnom prípade je zabrániť škodlivým dôsledkom, ktoré by konaním obžalovaného mohli nastať. Aj keď obžalovaný prehlásil, že po prepustení z väzby na slobodu sa bude zdržiavať na adrese u rodičov s rodinou a že sa dostaví na verejné zasadnutie odvolacieho súdu, takéto deklarované skutočnosti, okrem toho, že sa týkajú skôr potenciálnej útekovej väzby podľa § 71 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku, samy osebe ešte automaticky neznamenajú, že obžalovaný sa nebude dopúšťať rovnakej alebo obdobnej trestnej činnosti, z ktorej je teraz dôvodne podozrivý. Námietky vo vzťahu ku konkrétnym dôvodom väzby nie sú zo strany obžalovaného nateraz v tejto fáze trestného konania dôvodné. Pri skúmaní otázky doterajšieho postupu súdov oboch stupňov z hľadiska rýchlosti konania a dodržania občianskych práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, nadväzujúcich aj na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na § 2 ods. 6 Trestného poriadku nebola zistená nečinnosť, ani prieťahy v konaní. Na základe vyššie uvedeného krajský súd rozhodol podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku, teda zamietol žiadosť obžalovaného O. V. o prepustenie z väzby a súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku neprijal písomný sľub obžalovaného a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nenahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 83 ods. 1 veta druhá Trestného poriadku).