Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/583/2013 1210218651 25. 06. 2024 JUDr. Darina Kriváňová ECLI:SK:KSBA:2024:1210218651.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová v spore žalobkyne: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, B., právne zast.: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti žalovaným: 1/ INTERSET Bratislava, s.r.o., so sídlom Židovská 3/104716, Bratislava, IČO: 35 879 190, 2/ T. L., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, B., o určenie, že žalovaný 1/ a 2/ nie je vlastníkom nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 6C/158/2010-255 zo dňa 28.5.2013, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B2-6C/158/2010, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 6C/158/2010-255 zo dňa 28.5.2013, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B2-6C/158/2010 vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu proti žalovanému v 1. rade z r u š u j e a konanie vo veci z a s t a v u j e. II. Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu proti žalovanému v 2. rade, o t v r d z u j e.
p
III. Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 6C/158/2010-255 zo dňa 28.5.2013 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný v 1. rade nie je vlastníkom rozostavaného bytu č. X Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: 1691/361585, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: 1622/361585, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: 2383/361585, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. X Z. XX,
X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. X Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X .p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. X Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. X Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, Č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, a že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom rozostavaného bytu č. XX Z. XX, X.p. a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X,p. a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, č. XX Z. XX, X.p. a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: XXXX/XXXXXX, zapísaných na LV Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. XXXX Okres: Bratislava II, Obec: Bratislava - m.č. J., Katastrálne územie: J.. 3. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa na Z. ul. č. XX /4. posch./ a spoluvlastníčkou spoločných častí a spoločných zariadení domu a podielu k pozemku XXXX/XXXXXX, ktorej vlastnícke právo je zapísané na LV Správy katastra pre Hl. m. SR Bratislavu č. XXXX, okres Bratislava, obec BA, m.č. J., kat. územie J., ktorej vlastnícke a spoluvlastnícke práva boli činnosťou žalovaných v 1. a 2. rade ohrozené. Vlastnícke právo žalobkyňa k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 14.3.2002 a jej vlastnícke právo bolo zapísané pod V-XXXX/XX. Rozsah vlastníckeho práva nik nespochybnil, stav pretrvával do času, kým žalobkyňa zistila, že Správa katastra pre Hl. m. SR Bratislavu na základe neznámeho návrhu podaného spoločnosťou INTERSET Bratislava, s.r.o. vykonala na LV č. XXXX zápis k rozostavaným bytom, podľa ktorého vlastníkmi rozostavaných bytov majú byť žalovaní v 1. a 2. rade. Žalobkyňa zistila, že správe katastra bola dňa 3.12.2009 predložená Zmluva o postúpení práv a povinností, ktorou mali byť od postupcu spol. INTERSET Group s.r.o. postúpené na žalovaného v 1. rade práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
ktorú v minulosti uzavrelo Hlavné mesto SR Bratislava zastúpené Mestskou časťou Bratislava J. so stavebníkom STAVMET spol. s.r.o. s poukázaním na ust. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Následne žalovaný v 1. rade postúpil časť práv a povinností na žalovaného v 2. rade, a to Zmluvou o postúpení práv a povinností, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol zapísaný pod V-XXXX/XX dňa 29.4.2010. K predmetnému zápisu nehnuteľnosti v prospech žalovaných došlo na základe množiny simulovaných právnych úkonov v rozpore s realitou a s právnou úpravou zápisu vlastníckeho práva k rozostavaným bytom. Postup Správy katastra pri zapísaní vlastníckeho práva k rozostavaným bytom v prospech žalovaných nemá vecnú, zmluvnú a ani faktickú oporu. Ide o postup, ktorý je vadný a protiprávne zasahuje do individuálnych vlastníckych práv a svojvoľne žalovaným buduje neprimeranú a neprávnu výhodu. Zákonná úprava zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona bola prehliadnutá, nakoľko žalovaní nemôžu byť vlastníkmi údajne rozostavaných bytov, nakoľko tieto fyzicky neexistujú. Nik na bytovom dome na Z. ul. č. XX-XX v B. nezrealizoval žiadnu stavebnú činnosť. Na strechu, či inú časť uvedeného bytového domu nebol položený žiadny stavebný materiál a neexistuje akákoľvek rozostavanosť, ktorú na zápis „rozostavaných bytov“ vyžaduje existujúca právna úprava. Žalobkyňa poukázala na neudržateľnosť uvedených zápisov aj z dôvodu prebiehajúceho konania o stavebnom povolení na „Nadstavbu bytového domu Z. XX-XX“, ktoré bolo v priebehu konania ukončené a v rámci ktorého má byť realizovaná stavba - vytvorenie 10 mezonetových bytov. Žalobkyňa odmieta zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaných v 1. a 2. rade, ktorý je v rozpore s existujúcou právnou úpravou, k bytom, ktoré nie sú ani rozostavané, t.j. fakticky neexistujú, v prospech osoby, ktorá k nim nemá žiadny vzťah a nie je ani údajným stavebníkom, bez prihliadnutia na stav, že nik nemá právoplatné stavebné povolenie na ich zhotovenie, v rozsahu, ktorý nemá akúkoľvek zmluvnú oporu /ani podľa zmluvy o postúpení práv stavebníka, ktorej účinnosť bola popretá/. Žalobkyňa nemôže súhlasiť s takýmito simulovanými právnymi úkonmi, v dôsledku ktorých dochádza k obmedzeniu jej vlastníckych či spoluvlastníckych práv. Poukazuje na to, že týmito úkonmi si žalovaní prisvojili právo a vytvorili dojem o existencii vlastníctva a práv z toho vyplývajúcich. Žalobkyňa môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty a ochrany vlastníckych práv a oprávnených záujmov len autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktorým dôjde k určeniu neexistencie vlastníckeho práva žalovaných v 1. a 2. rade k uvedeným nehnuteľnostiam. 4. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanej žalobe v rámci konania pred súdom prvej inštancie nevyjadrili. 5. Súd prvej inštancie právne spor posúdil podľa § 80 písm. c) O.s.p. (zákona účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie); podľa § 132 ods. 1, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka; § 3 ods. 16, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 36 a § 46 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon); § 31 ods. 2 vyhlášky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z,.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. 6. S poukazom na predmetné zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je opodstatnená. Súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané, že žalobkyňa uzavrela s Hlavným mestom SR Bratislavou Zmluvu o prevode vlastníctva bytu nachádzajúceho sa na Z. ul. č XX v B., byt č. 7. X. zmluvu akceptovala a potvrdila svojim podpisom i skutočnosť, že berie na vedomie, že Hlavné mesto SR Bratislava uzavrelo dňa 9.8.1999 Zmluvu o nadstavbe bytov na bytovom dome so stavebníkom STAVMET s.r.o.. Z obsahu predmetnej zmluvy je zrejmé, že podiely na spoločných častiach a zriadenia domu a pozemku sú v zmluve upravené už s výpočtom výšky podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkoch priradených k jednotlivým bytom s prihliadnutím na zmluvu o nadstavbe bytov. Žalobkyňa teda nadobudla okrem bytu aj podiel na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti 6511/361585. Z pripojených spisov Správy katastra nehnuteľností Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a listu vlastníctva č. XXXX mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sú zapísaní ako vlastníci rozostavaných bytov nachádzajúcich sa na streche bytového domu na Z. ul. č. XX - XX s určenými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne vo vzťahu k uzavretej zmluve o nadstavbe bytov na dome na Z. ul. č. XX-XX a radu právnych úkonov spočívajúcich v uzatvorení zmlúv o postúpení práv a záväzkov vyplývajúcich z pôvodnej Zmluvy o nadstavbe bytov zo dňa 9.8.1999, je nesporné, že Zmluvu o nadstavbe bytov uzatvorilo Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so stavebníkom pred uzavretím zmluvy o prevode vlastníckeho práva žalobkyne k bytu č. X na Z. ul. č. XX. Z obsahu zmluvy o nadstavbe bytov je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že stavebník STAVMET s.r.o. nadobudne vlastníctvo bytov dňom,
kedy nadobudne právoplatnosť rozhodnutie príslušného stavebného úradu o kolaudácii bytov. Súčasne sa zmluvné strany dohodli na podmienke termínu podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia na nadstavbu bytov v lehote 6 mesiacov od účinnosti zmluvy a do 12 mesiacov od právoplatnosti stavebného povolenia dokončiť nadstavbu bytov a vykonať kolaudáciu, najneskôr do 31.12.2000. Súd prvej inštancie mal taktiež preukázané, že spol. STAVMET s.r.o., t.j. stavebník, postúpil zmluvou o prevode práv a povinností, záväzkov a pohľadávok na spol. ANEXUS, s.r.o. všetky práva povinnosti, záväzky a pohľadávky zo Zmluvy o nadstavbe bytov uzatvorenej medzi postupcom a Hlavným mestom SR Bratislava. Následne spol. ANEXUS. s.r.o. postúpila tieto práva a povinnosti na spol. INTERSET Group s.r.o. a Interset Group na žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade nadobudol časť práv zmluvou o postúpení práv a povinností uzatvorenej so spol. Interset Bratislava s.r.o.. Je nesporné, že vlastníci bytov predmetného bytového domu sa domáhajú viacerými žalobami o opravu zápisu na liste vlastníctva č. XXXX, resp. opravy chýb v zápise, pričom katastrálne konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Žalobkyňa taktiež preukázala potvrdenie Mestskej časti Bratislava Ružinov, že uvedené byty nachádzajúce na 5. poschodí bytového domu na Z. ul. č. XX-XX neexistujú, nikdy nebolo žalovaným v 1. a 2. rade vydané stavebné povolenie a územné konanie k predmetnej stavbe bolo zastavené. Podporne doložila i rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení neexistencie uvedených bytov, ktoré však zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Pokiaľ žalobkyňa namieta nesprávnosť postupu a zápisu nehnuteľností do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX v prospech žalovaných v 1. a 2. rade odvolávajúc sa na porušenie zákona v rámci konania pred katastrálnym úradom, súd prvej inštancie mal z pripojených spisov katastrálneho úradu preukázané, že tieto neobsahujú znalecký posudok o stupni rozostavanosti bytov a zápis vlastníctva nehnuteľností bol vykonaný na základe zmlúv o postúpení práv, povinností, záväzkov zo zmluvy o nadstavbe bytov. V prípade, že argumentovala vydaným rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 21 C/132/2010-167, ktorým rozhodol o neexistencii rozostavaných bytov na uvedenom bytovom dome, na predmetné rozhodnutie súd prvej inštancie neprihliadal, nakoľko doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. V prípade, že sa žalobkyňa domáha určenia, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX špecifikovaných vyššie v zmysle navrhovaného petitu žaloby, je potrebné konštatovať, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu. Žalobkyňa uzatvorila zmluvný vzťah s Hlavným mestom SR Bratislava Zmluvou o prevode vlastníctva bytu. Jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach spoločných častiach, zariadeniach domu na Z. ul. č. XX-XX v B. vyjadruje mieru, akou sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a je číselným vyjadrením jej právneho postavenia vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Takéto isté postavenie, pokiaľ ide o spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti majú i ostatní spoluvlastníci. V prípade, že žalovaní v 1. a 2. rade boli zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci nehnuteľnosti - rozostavaných bytov a podielu na spoločných častiach a zariadeniach a pozemku bytového domu a tento zápis bol chybný, resp. nebol vykonaný v súlade so zákonom /nedoloženie znaleckého posudku o rozostavanosti bytov, zastavené územné konanie, zrušené stavebné povolenie, resp. nevydané stavebné povolenie stavebníkovi/ tieto okolnosti sú predmetom preskúmania rozhodnutia katastrálneho úradu v rámci správneho konania. Keďže žalobkyňa nie je v priamom zmluvnom vzťahu so žalovanými v 1. a 2. rade, neprináleží jej domáhať sa určenia, že títo nie sú vlastníkmi uvedených nehnuteľností. Súd prvej inštancie zastáva názor, že veľkosť podielov na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku vo vzťahu k jednotlivým bytom bola jasne definovaná už v čase uzatvárania zmluvy o prevode vlastníctva bytu, kedy predávajúcim bolo Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. V prípade určenia neplatnosti zmlúv, ktorých neplatnosť žalobkyňa namietala, súd prvej inštancie poukazuje na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie pri stanovení okruhu účastníkov konania na strane žalovaných. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je určenie, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľností, súd prvej inštancie posudzoval predmet sporu i v súlade s ustanovením § 80 písm. c) O.s.p., ktoré umožňovalo navrhovateľom domáhať sa určenia či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Navrhovatelia sa mohli domáhať pozitívneho aj negatívneho určenia. Podmienkou pre úspešnosť takéhoto návrhu bola daná tým, že navrhovatelia na určení preukážu naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľov alebo kde by bez tohto určenia ich právne postavenie sa stalo neistým, preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem s poukazom na skutočnosť, že zápisom vlastníckeho práva žalovaných v 1. a 2. rade k neexistujúcim bytom v katastri nehnuteľností je žalobkyňa obmedzená vo výkone svojho vlastníckeho práva k spoločným častiam a zariadeniam domu a k
pozemku /nemožnosťou ochrany svojho vlastníckeho práva, napr. v prípade nevyhnutnej opravy strechy domu/. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania ako účastníkom úspešným v konaní, keďže si náhradu trov konania neuplatnili. 7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a nespravodlivý a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel rozšírenému žalobnému návrhu v plnom rozsahu alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní namietala, že je síce pravdou, že Hlavné mesto SR Bratislava ako predávajúci uviedol do Zmluvy o prevode vlastníctva bytu ako úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome 361585 dm2, t. j. vrátane výmery podlahovej plochy budúcich 10 bytov - nadstavby, avšak išlo o postup odporujúci reálnemu stavu veci. Hlavné mesto prehliadlo skutočnosť, že podľa Zmluvy o nadstavbe mohol tento stav nastať dňom právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii nadstavby 10 bytov, ktorá mala byť ukončená najneskôr do 31.12.2000. Z toho dôvodu v časti vymedzenia veľkosti spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a podiele na pozemku jednotlivých bytov jednoznačne pochybil, keď úhrn jestvujúcich plôch všetkých bytov a nebytových priestorov o veľkosti 294515 dm2 zamenil za 361585 dm2, t.j. vrátane výmery podlahovej plochy budúcich 10 bytov - nadstavby. Pozornosti Hlavného mesta SR Bratislava pravdepodobne unikla skutočnosť, že v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva bytu so žalobkyňou, t.j. dňa 7.2.2000 Zmluva o nadstavbe zanikla, nakoľko k realizácii stavby v dojednanej lehote a ani k predĺženiu termínu kolaudácie nedošlo. Z dôvodu márneho uplynutia dohodnutej lehoty podľa § 578 Občianskeho zákonníka bol úhrn jestvujúcich plôch všetkých bytov a nebytových priestorov bytového domu Z. XX - XX v B. 2945515 dm2, a preto žalobkyni ako výlučnej vlastníčke bytu č. 7, vchod Z. XX (X.p.) prináležal spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v pomere 6511/294515. Ide o stav zrejmý a naisto preukázateľný. Ďalej žalobkyňa namieta, že sa ani nemôže domáhať určenia vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, či iného návrhu voči Hlavnému mestu SR Bratislava, nakoľko prevodom vlastníckeho práva k predmetnému bytu vstúpila do práv a povinností Hlavého mesta SR Bratislava vyplývajúcich zo Zmluvy o nadstavbe. Uvedené je naviac zrejmé zo zmluvných dojednaní zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi žalobkyňou a Hlavným metom. Vzhľadom na vyššie opísaný stav sa žalobkyni javí ako nemožné, aby vzniknutý stav bol, resp. mohol byť odstránený konaní, vedeným voči Hlavnému mestu SR Bratislava, a to aj z dôvodu, že jednostranným (a viacnásobným) postupovaním práv a povinností stavebníka zo Zmluvy o nadstavbe a následným zápisom práv stavebníka do katastra nehnuteľností sú súčasnými spoluvlastníkmi podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a k podielom na pozemku žalovaní v 1. a 2. rade. Práve fikcia vlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade ako vlastníkov údajne rozostavaných bytov a k nim prislúchajúcich podielov na priestore na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a k spoluvlastníckemu podielu na pozemku v katastri nehnuteľností v súčasnosti zabraňuje žalobkyni, ako skutočnej vlastníčke podielu na pozemku v pomere 7196/294515, predmet svojho vlastníctva držať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Neistotu a ohrozenie spoluvlastníckeho práva žalobkyne konkrétne vyvoláva existencia zápisu vlastníckeho práva žalovaných v 1. a 2. rade v katastri hnuteľností, keďže údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Bytový dom Z. XX-XX v B. sa nachádza v havarijnom stave, súčasní vlastníci bytov a nebytových priestorov nemôžu pristúpiť k jeho rekonštrukcii, nakoľko strecha bytového domu patrí žalovaným a naviac má ísť o plochu zastavanú. Rekonštrukcia bytového domu staršieho ako 40 rokov si vyžaduje značné finančné prostriedky, ktorými vlastníci bytov a nebytových priestorov nedisponujú, a rozhodnutie o úvere sa javí vzhľadom na vlastníctvo žalovaných ako zmarené. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nemá inú možnosť brániť svoje vlastnícke právo, ako domáhať sa jeho určenia voči žalovaným v 1. a 2. rade na súde. Správa katastra napriek predloženiu potvrdenia Mestskej časti Bratislava - J. zo dňa 3.1.2013 nevykonala výmaz údajov neexistujúcich 36 údajne rozostavaných bytov z katastra nehnuteľností. Išlo o žiadosť podanú podľa § 31 ods. 2 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. ku katastrálnemu zákonu. Listom zo dňa 21.2.2013 označeným ako Žiadosť - odpoveď konajúca Správa katastra oznámila, že údaje vzťahujúce sa k neexistujúcim bytom nachádzajúcim sa na Z. XX až XX v B. nevymaže. Dôvodom zvoleného postupu má byť skutočnosť, že návrh na vykonanie záznamu v zmysle vyhlášky môže podať iba vlastník alebo oprávnená osoba. Preto v tomto prípade ani potvrdenie obsahujúce údaje katastra nehnuteľností s presnou špecifikáciou neexistujúcich stavieb podaný nevlastníkom, resp. neoprávnenou osobou, nemá byť spôsobilým na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. S poukazom na uvedené neostáva žalobkyni nič iné ako domáhať sa ochrany
svojich práv súdnou cestou, t.j. podaním návrhu na určenie neexistencie vlastníctva žalovaných, keďže ako nevlastníčka rozostavaných bytov nemá možnosť domôcť sa zjednania tohto právneho stavu inak ako súdnou cestou. Až na základe pozitívneho súdneho rozhodnutia bude totiž možné aj bez návrhu vykonať záznam v katastri nehnuteľností, a to výmazom údajov o neexistujúcich bytoch a spoluvlastníckych podieloch z katastra nehnuteľností. Z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho podielu. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 26.1.1957, Cz 694/56, zo dňa 8.3.1973 Cpj 8/72. V prejednávanom prípade uplatňuje žalobkyňa právnu ochranu len pokiaľ ide o jej spoluvlastnícky podiel proti žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí jej spoluvlastníctvo popierajú nepravdivým zápisom v katastri nehnuteľností. Z opatrnosti poukazuje na skutočnosť, že práva ďalších spoluvlastníkov takouto žalobou ani prípadným rozhodnutím súdu podľa nej nebudú dotknuté. Nemožno preto požadovať, aby účastníkmi konania boli v takomto prípade všetci spoluvlastníci. Len v prípade, že by predmetom žaloby bolo určenie výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo určenie, že je ich spoluvlastníkom v podiele, ktorý je väčší, než je spoluvlastnícky podiel žalovaného subjektu, o ktorom by sa v žalobe tvrdilo, že vôbec nie je spoluvlastníkom, v takom prípade by museli byť všetci spoluvlastníci účastníkmi tohto konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobkyňa za preukázané, že i ona sama má voči žalovanému v 1. a 2. rade aktívnu legitimáciu na požadovanom určení. 8. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaní v 1. a 2. rade nevyjadrili, napriek riadnemu doručeniu odvolania. 9. Súd prvej inštancie predložil súdny spis dňa 9.10.2013 Krajskému súdu v Bratislave na konanie o odvolaní. Následne v rámci odvolacieho konania došlo Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. 2K/35/2014 k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade. Z daného dôvodu tak došlo k obligatórnemu prerušeniu odvolacieho konania v zmysle § 47 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu. Dňa 7.2.2024 bolo odvolaciemu súdu doručené rozhodnutie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-2K/35/2014-378 zo dňa 23.11.2023, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade pre nedostatok majetku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2023. Vzhľadom na uvedené tak odvolací súd ex offo pokračoval v prerušenom súdnom konaní po odpadnutí danej prekážky. 10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 28.5.2013, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolania, ako aj celého obsahu spisu, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.6.2024 podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, resp. ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom. 12. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Odvolateľka v podanom odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 13. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala dôvodnosť svojej žaloby, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných
skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán, resp. z obsahu spisu vyplynuli počas konania najavo, následne tieto, v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.), správne vyhodnotil, a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, ktoré aj správne vyložil a aj riadne vysvetlil v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p., a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, dôkladne posúdil opodstatnenosť skutkovo významných tvrdení strán sporu a relevantnosť ich právnych argumentov a dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky strán sporu súvisiace s predmetom konania. Odvolanie žalobkyne nie je z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov a jeho obsahového vymedzenia, spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. 14. Ako už poznamenal odvolací súd, žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné námietky a zásadné argumenty, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie poukázal na všetky významné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ veci, a preto jeho rozhodnutie možno považovať za presvedčivé. So zreteľom na uvedené, odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a preto sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto jeho záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 15. V prvom rade odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa v podanom odvolaní navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe v jej rozšírenom znení vyhovel, avšak v prejednávanom prípade bolo súdom prvej inštancie uznesením č.k. 6C/158/2010-181 zo dňa 13.6.2012 rozhodnuté o nepripustení zmeny žalobného petitu, a preto sa odvolací súd rozšíreným petitom žaloby nezaoberal. 16. Súd prvej inštancie svoj záver o zamietnutí žaloby založil na tom, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. (zákona účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), a preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby v danom prípade. 17. Odvolací súd z výpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: Bratislava II, obec: Bratislava - m.č. J., k.ú. J. zo dňa 8.4.2024 zistil, že podľa časti B: VLASTNÍCI A INÉ OPRÁVNENÉ OSOBY predmetného výpisu je žalobkyňa ako výlučná vlastníčka bytu č. 7, nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu, vchod Z. XX tiež vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 6511/361585-in vzhľadom k celku, a teda v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, akým žalobkyňa disponovala pred zápisom vlastníckeho práva k vyššie uvedeným rozostavaným bytom v prospech žalovaných v 1. a 2. rade na predmetný list vlastníctva. Tiež odvolací súd z predmetného výpisu z LV č. XXXX zistil, že na tomto nie sú evidované (zapísané) vyššie uvádzané rozostavané byty na Z. ul. č. XX - XX, vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, a teda nemožno vyhovieť žalobnej požiadavke žalobkyne na určenie, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi bytov, ktoré právne či fakticky neexistujú. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd totožne s názorom súdu prvej inštancie za to, že na požadovanom určení žalobkyne neexistuje naliehavý právny záujem, naliehavosť právneho záujmu a teda potreba odstránenia právnej neistoty nie je časovo aktuálna a žalobkyňou požadované určenie neslúži potrebám praktického života, nakoľko ohrozenie vlastníckeho práva žalobkyne k podielu na príslušenstve bytu či pozemku podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 217 ods. 1 C.s.p. neexistuje. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené a aktuálne znenie zapísaných údajov v katastri nehnuteľností sa tak stal návrh žalobkyne bezdôvodný, a preto mu ani odvolací súd nemohol vyhovieť. Odvolací súd tak ako vecne a právne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým tento súd zamietol žalobu. 19. Navyše odvolací súd uvádza, že aj napriek tomu, že rozhodol tak, ako je vyššie uvedené z dôvodu odpadnutia predmetu sporu, v predmetnom prípade by žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Na základe právoplatného rozsudku, ktorým by bolo žalobe vyhovené, by boli žalovaní vymazaní z katastra nehnuteľností ako vlastníci (neexistujúcich) bytov s podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu a podielmi na pozemku pripadajúcimi na tieto byty a v dôsledku toho by sa zväčšil spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na pozemku pripadajúci na byt žalobkyne. Na druhej strane však treba vziať do úvahy, že žaloba o určenie vlastníckeho práva či už pozitívna alebo negatívna sa musí týkať práva ku konkrétne vymedzenej a špecifikovanej hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. Tento záver vyplýva z toho, že Občiansky zákonník v druhej časti (§ 123 a nasl.) upravuje vecné práva a v ich rámci vlastnícke právo ako právo k existujúcej veci. Pojmovo napr. nie je možné držať neexistujúcu vec, užívať ju, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou. Je síce zrejme možné uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka aj ohľadom veci, ktorá vznikne až v budúcnosti, ale táto vec musí existovať pri uzavretí samotnej budúcej kúpnej zmluvy. 20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na negatórnej vlastníckej žalobe vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade. Negatórnou žalobou sa domáhala určenia, že žalovaní nie sú vlastníkmi konkretizovaných nehnuteľností, pričom ani v prvoinštančnom a ani v odvolacom konaní neosvedčila, v čom spočíva jej právna neistota a akým spôsobom je ohrozené jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré vlastní. Nedomáhala sa pritom odstránenia neoprávneného zásahu do svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 alebo § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré poskytujú ochranu vlastníckym právam, ale žiadala negatórny petit, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi označených nehnuteľností, čo nijakým spôsobom nezmení jej právne postavenie bez toho, aby prípadne mohla podať ďalšiu žalobu na vymoženie svojich nárokov. Navyše pri prevode bytu bola žalobkyňa uzrozumená s tým, že strecha domu bola pridelená na vybudovanie desiatich bytových jednotiek (neskôr rozčlenených na základe projektovej dokumentácie pri zachovaní pôvodnej podlahovej plochy), pričom veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku bola vyrátaná už s prihliadnutím na tieto bytové jednotky v súlade s § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním ďalších, pre aktuálny stav irelevantných, odvolacích námietok žalobkyne už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie. Žalobkyňa v podanom odvolaní len zopakovala skutočnosti, na ktoré poukazovala pred súdom prvej inštancie. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 C.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 C.s.p. zdôvodnil. 23. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu proti žalovanému v 2. rade, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. 24. Vo výroku, ktorým okresný súd zamietol žalobu proti žalovanému v 1. rade, odvolací súd rozsudok zrušil a konanie vo veci proti žalovanému v 1. rade zastavil. 25. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, postupoval podľa § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pri použití ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 C.s.p. a § 62 C.s.p..
26. Podľa § 378 ods. 1 C.s.p. na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa ustanovenia § 378 ods. 1 C.s.p., o odvolaní po vykonaní úkonov súdu prvej inštancie koná a rozhoduje odvolací súd s primeranou aplikáciou ustanovení Civilného sporového poriadku o konaní v prvej inštancii. 28. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 29. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 30. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka "procesné podmienky", nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku. Sú nimi právomoc súdu (§ 3 a nasl. C.s.p.), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. C.s.p.), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 C.s.p., neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 C.s.p., procesná subjektivita (§ 61 a nasl. C.s.p.), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) podľa § 67a nasl. C.s.p. , zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§ 127, § 132 C.s.p...), povinné zastúpenie (§ 90 C.s.p.) a iné. 31. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 32. Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Inak ju má len ten, komu ju zákon výslovne priznáva. Pri fyzických osobách spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou (§ 7 OZ). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak. 33. Z uvedeného vyplýva, že právnické osoby zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu, dňom svojho vzniku, ktorým je deň zápisu do uvedeného registra, a túto subjektivitu strácajú dňom výmazu z obchodného registra. 34. V danom prípade odvolací súd vychádzal z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava II vl. č. 31034/B, podľa ktorého žalovaný v 1. rade INTERSET Bratislava, s.r.o., zanikol výmazom z Obchodného registra ex offo dňa 6.1.2024. 35. Odvolací súd z dôvodu, že žalobca nemá právnu subjektivitu a spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesnú subjektivitu), ktorú stratil dňom výmazu z obchodného registra 6. januára 2024, podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p., zrušil rozsudok okresného súdu, vo výroku proti žalovanému v 1. rade, lebo neboli splnené procesné podmienky, ktoré nebolo možné odstrániť podľa § 161 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 62 C.s.p. a konanie zastavil § 391 ods. 1 C.s.p.. 36. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
37. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie žalobkyne ako nedôvodné, tak potom žalovaný v 2. rade mal v rámci odvolacieho konania úspech, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania žalobkyne proti žalovanému v 1. rade odvolací súd nemohol rozhodovať, lebo žalovaný v 1. rade zanikol a tak je neexistujúci subjekt. 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov
3 : 0.
Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon (§ 419 C.s.p.).
pripúšťa
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).