Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/84/2021 1210225400 26. 06. 2024 Mgr. Adela Unčovská ECLI:SK:KSBA:2024:1210225400.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, B., zastúpeného: Mgr. Andrea Ondriašová, advokátka, so sídlom Nám. Hraničiarov 18, Bratislava proti žalovanej: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, G., zastúpenej: JUDr. Zlatica Višňovská, advokátka, so sídlom Slowackého 28, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, na odvolanie žalovanej proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.3.2021, č.k. 17C/221/2010-363, jednomyseľne takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žaloba sa zamieta. Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2869 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v pomere 32,73% (výrok II.) a v časti o zaplatenie 1 151,91 eur, v ktorej súd konanie zastavil, priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100% (výrok III.). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 38 ods. 2, § 42, § 420 ods. 1, 2, 3, § 422 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.11.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5 526,79 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a sumy 4 388,46 eur z titulu náhrady škody z dôvodu neplatnosti právneho úkonu zavinenou žalovanou, ako aj plnením správcovi bytu z dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/42/2007-157 zo dňa 26.10.2009, ktorým bolo určené, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou zo dňa 16.10.2003, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. H., okres G. I. a to bytu č. 1, 2 C. bytového domu so súp. č. XXXX, F. J. F. X, postavený na C. F. XXXX/X, je absolútne neplatná z dôvodu, že kúpnu zmluvu uzavrela žalovaná ako predávajúca v stave duševnej poruchy, ktorá ju robila na tento úkon právne nespôsobilou. Na základe uvedeného žalobca žiadal o vrátenie kúpnej ceny vo výške 166 500 Sk (5 526,79 eur), ktorú zaplatil za prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti titulom vydania bezdôvodného obohatenia a ďalších výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy, a to správneho poplatku 500 Sk (16,60 eur) za podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, úhradu nedoplatkov voči správcovi bytu v celkovej výške 86 460 Sk (2 869,95 eur), ktoré vznikli žalobkyni v roku 2003 a úhradu trov konania v spore o neplatnosť kúpnej zmluvy vo výške 1 501,91 eur. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 14.3.2017, č.k. 17C/221/2010-287 konanie v časti o zaplatenie 1 151,91 eur nezastavil, žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2 869 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v pomere 28,93 eur k uplatnenej sume. Na odvolanie strán sporu rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29.4.2020, č.k. 7Co/282/2017-338 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 1 151,91 eur zmenil tak, že konanie v tejto časti zastavil, v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 1 151,91 eur zamietol, rozsudok zrušil, v časti o zaplatenie 5 526,79 eur, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, rozsudok potvrdil a v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 869 eur a v časti o náhradu trov konania rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po uvedenom rozhodnutí zostala predmetom konania už iba žaloba v časti o zaplatenie 2 869 eur a trovy konania. Pri posudzovaní existencie zavinenia žalovanou súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy D. K. L., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa uzavrela kúpnu zmluvu v stave duševnej choroby, ktorá ju robila na tento právny úkon nespôsobilou, teda nebola si vedomá následkov tohto právneho úkonu, nebola schopná posúdiť (predvídať - rozoznať) následky svojho konania, absentovala rozumová - intelektuálna stránka a zároveň svoje konanie nebola schopná ovládnuť, pričom kúpnu zmluvu neuzavrela v jasnom medziobdobí, teda v čase kedy by jej duševná porucha nebola prítomná (duševnou poruchou trpela od detstva, ide o poruchu trvalú a neliečiteľnú). Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná nemôže byť zodpovedná za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorá by z právneho úkonu mohla vzniknúť a vzhľadom na to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalovaná nemala ustanoveného opatrovníka, je vylúčená aj zodpovednosť osoby, ktorá by bola povinná nad žalovanou vykonávať dohľad. Žalobca navrhol súdu, aby v prípade, ak by sa súd nestotožnil s právnym názorom žalobcu ako nároku na náhradu škody, nárok subsumoval pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. Z obsahu spisu súd prvej inštancie zistil, že správca bytu na základe Sumárnej analýzy platieb vyúčtoval nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu a poplatku do fondu opráv za obdobie od roku 2004 do roku 2005 v sume 14 919,50 Sk (495 eur). Žalobca uhradil na účet správcu dňa 20.9.2005 sumu 10 006 Sk (332 eur) a toho istého dňa aj ďalšiu platbu vo výške 4 913 Sk (163 eur), spolu sumu 495 eur. Dňa 3.8.2007 vydal správca bytu potvrdenie, podľa ktorého bola od žalobcu prijatá suma 71 541 Sk (2 374 eur) za poplatky a služby spojené s užívaním bytu. Spolu žalobca uhradil správcovi bytu sumu 2 869 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že vyslovením absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa táto zrušila ex tunc, preto platí, že ak žalobca aj plnil v čase, keď ešte súd nevyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy, vyslovením absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa táto ruší ex tunc, ergo žalobca plnil za žalovanú, ktorá podľa práva mala plniť sama, keďže na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby ani nevznikol. V dôsledku uvedenej absolútnej neplatnosti právneho úkonu bola teda jedine žalovaná ako výlučná vlastníčka bytu počas celého obdobia, za ktoré žalobca uhradil nedoplatky správcovi, povinná uvedené platby uhradiť. Výlučne žalovaná mala vždy odo dňa vzniku vlastníckeho práva k bytu, bez ohľadu na uzavretú kúpnu zmluvu zo dňa 18.10.2003, uhrádzať poplatky spojené s užívaním a vlastníctvom bytu správcovi. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 2 869 eur a priznal mu nárok voči žalovanej z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, že Sumárna analýza platieb ako i ďalšie platby, ktoré realizoval žalobca, boli vypočítané na jeho spoluvlastnícky podiel k bytu vo veľkosti 1 a ona sama svoj podiel z vyúčtovania správcovi riadne uhradila, pričom na pojednávaní dňa 22.3.2021 navrhovala, aby súd zistil u správcu bytového domu, ktoré platby za obdobie rokov 2004 až 2007 realizoval žalovaný a ktoré žalovaná, prvoinštančný súd uviedol, že žalovaná bola v konaní zastúpená advokátkou, preto súd voči nej nemal poučovaciu povinnosť o jej procesných právach a povinnostiach; žalovaná vedela odo dňa podania žaloby, že žalobca si uplatňuje aj nárok na vrátenie uhradených nedoplatkov správcovi bytu, mala teda dostatok časového priestoru aby svoje tvrdenia preukázala a nešlo o taký dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohla do pojednávania súdu konaného dňa 22.3.2021 zabezpečiť. Súd prvej inštancie konštatoval, že povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, ležia na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, spravidla ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. V záujme zachovania zásady rýchlosti a hospodárnosti konania a ustanovenia § 215 ods. 1,2 C.s.p. vyvodil, že nemal dôvod zabezpečovať dôkaz, ktorý bez akýchkoľvek ťažkostí mohla súdu predložiť žalovaná. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 9 915,25 eur (5 526,79 eur + 4 388,46 eur), z toho zastavené konanie bolo v časti o zaplatenie 1 151,91 eur, v ktorej časti súd rozhodol o trovách konania osobitne podľa § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že v tejto časti priznal žalovanej voči žalobcovi plnú náhradu trov konania, keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie 8 763 eur súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. podľa pomeru úspechu sporových
strán (8 763 eur uplatnená suma, úspešnosť žalobcu v časti 2 869 eur, neúspešnosť žalobcu v časti 5 894,34 eur, 286 900 : 8 763 = 32,73 %). 3. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaná namietala právnu kvalifikáciu posudzovaného nároku vykonanú súdom prvej inštancie, nakoľko mala za to, že platby žalobcu v prospech správcu bytu, ktoré žalobca vykonal v období od vkladu spoluvlastníckeho práva k podielu bytu po vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, nemožno kvalifikovať ako plnenie za toho, kto podľa práva mal plniť sám, nakoľko platby realizoval žalobca v domnení, že ich v danom čase mal podľa práva plniť sám. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR R 1/1979 a sp.zn. 21Cdo/16/2012. Uviedla, že ak žalobca plnil platby správcovi s vedomím, že ako spoluvlastník bol povinný tieto platby podľa práva uhrádzať sám, nemožno vyhodnotiť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej titulom plnenia za ňu, pričom zároveň absentuje vedomie žalobcu o tom, že poskytoval plnenie za žalovanú. Poukázala aj na právny názor vyslovený odvolacím súdom v tejto veci, ktorým sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní neriadil. Zároveň z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či plnenia žalobcu vyhodnotil súd prvej inštancie ako plnenia žalobcu spojené s užívaním a vlastníctvom bytu v pomere jeho spoluvlastníckeho podielu alebo ako plnenia žalobcu spojené s užívaním a vlastníctvom bytu za žalovanú, ktoré mala podľa práva vykonať ako podielová spoluvlastníčka. Pokiaľ ide o platby žalobcu zo dňa 20.9.2005 (10 006 Sk a 4 913 Sk), ktorých podkladom je Sumárna analýza platieb za obdobie od 1.12.2004 do 31.8.2005, je zrejmé, že predstavovali nedoplatok žalobcu ako podielového spoluvlastníka bytu v jednej polovici, berúc do úvahy tvrdenia žalobcu ako aj žalovanej, že uhrádzali každý svoju polovicu nákladov súvisiacich s bytom. Pokiaľ ide o príjmový pokladničný doklad zo dňa 3.8.2007 o zaplatení sumy 71 541 Sk, tento neobsahuje žiadny údaj, ktorého obdobia sa týka a nemožno z neho podľa názoru žalovanej preukázať, že by sa jednalo o vyrovnanie nedoplatkov za žalovanú. Podľa názoru žalovanej žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o špecifikáciu výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Nemožno preto paušálne, bez ďalšieho dokazovania, platby zrealizované žalobcom v prospech správcu kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, ktoré je povinná vydať žalobcovi. Odvolateľka tiež namietala, že súd prvej inštancie napriek jej námietkam uplatneným v konaní, nevykonal navrhovaný dôkaz doložením správy od správcu bytu ohľadom špecifikácie jednotlivých položiek uhradenej sumy. Zároveň uviedla, že žalobca je povinný preukázať nárok, ktorého sa domáha čo do právneho dôvodu aj čo do výšky, toto dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi a nemožno ho preniesť na žalovanú. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.). 7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 16.11.2010 domáhal voči žalovanej zaplatenia celkovej sumy 9 915,25 eur. Skutkovo odôvodnil žalobu tým, že kúpna zmluva zo dňa 16.10.2003, ktorú uzatvoril so žalovanou, bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6.4.2006, č.k. 20C/209/2005-71 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2009, č.k. 10Co/42/2007-157 určená za neplatnú z dôvodu, že žalovaná uvedený právny úkon urobila v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 5 526,79 eur (166 500 Sk) titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške kúpnej ceny, ktorú uhradil žalovanej na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Ďalej sa domáhal zaplatenia sumy 16,60 eur titulom náhrady škody za zaplatený správny poplatok v konaní o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, sumy 2 869,95 eur titulom náhrady škody, event.
vydania bezdôvodného obohatenia za úhrady spojené s užívaním a vlastníctvom bytu a sumy 1 501,91 eur titulom náhrady škody za trovy konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. 8. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 14.3.2017, č.k. 17C/221/2010-287 v spojení s uznesením zo dňa 14.3.2017, č.k. 17C/221/2010-289 konanie v časti o zaplatenie 1 151,91 eur nezastavil, žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2 869 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v pomere 28,93%. Uznesením priznal žalovanej právo na náhradu trov konania v pomere 71,07%. 9. Na odvolanie sporových strán rozhodoval Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29.4.2020, č.k. 7Co/282/2017-338, ktorým zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým nezastavil konanie o zaplatenie 1 151,91 eur tak, že konanie v tejto časti zastavil, zrušil výrok, ktorým súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 1 151,91 eur zamietol, potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu o zaplatenie 5 526,79 eur zamietol, zrušil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 869 eur a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uznesenie súdu prvej inštancie týkajúce sa trov konania zrušil. Predmetom sporu tak ostal nárok na zaplatenie sumy 2 869 eur. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k tomuto nároku uviedol, že v § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia a v § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka zákon uvádza konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmý jednak záver, pod akú skutkovú podstatu priradil nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a tiež, na základe akých skutkových okolností dospel k záveru, že v danom prípade ide vôbec o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a nie o nárok na náhradu škody. V prejednávanej veci bolo vyriešenie uvedených otázok podstatné pre riadnu kvalifikáciu nároku žalobcu a teda správne právne posúdenie veci v tejto časti. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou bola súdom právoplatne určená za neplatnú, z čoho žalobcovi vyplývalo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení z neplatného právneho úkonu, pričom týmto plnením bola kúpna cena. Je zrejmé, že ďalšie prípadné nároky žalobcu súvisiace s neplatnosťou kúpnej zmluvy však nemožno pod túto skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podradiť. Úhrady žalobcu spojené s vlastníctvom bytu nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení z neplatného právneho úkonu (tým je iba kúpna cena). Zároveň je potrebné konštatovať, že nejde ani o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže uvedená skutková podstata bezdôvodného obohatenia sa týka iba prípadov, keď v okamihu poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ale ten dodatočne odpadol (v danom prípade má absolútna neplatnosť zmluvy účinky ex tunc). Do úvahy teda prichádza právna kvalifikácia nároku žalobcu ako nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla dôsledkom neplatnosti právneho úkonu (v prípade plnení žalobcu spojených s užívaním a vlastníctvom bytu prislúchajúcich jeho vlastníckemu podielu na byte) alebo ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení za iného (v prípade plnení žalobcu spojených s užívaním a vlastníctvom bytu, ktoré vykonal za žalovanú). Bolo preto potrebné zo strany súdu prvej inštancie riadne sa vysporiadať s tvrdeniami žalobcu a predloženými dôkazmi ako aj argumentáciou žalovanej. Ak súd prvej inštancie bez ďalšieho posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bez toho, aby uviedol, ako vyhodnotil plnenia žalobcu spojené s užívaním a vlastníctvom bytu na základe vyššie uvedených kritérií, jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. 10. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom opätovne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 869 eur; rozsudok je predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní. 11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 15. Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. 16. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením nároku žalobcu ako náhrady škody vykonaným súdom prvej inštancie a vyvodením jeho nedôvodnosti pre absenciu zavinenia zo strany žalovanej. Súd prvej inštancie preto správne posudzoval žalobcom uplatnený nárok aj z pohľadu jeho právneho subsumovania pod nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu, ktorý konštatoval, že žalobca plnil za žalovanú, ktorá mala podľa práva plniť sama, keďže žalobca plnil v čase, keď ešte súd nevyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy a vyslovením absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa táto ruší ex tunc, pričom jedine žalovaná bola ako výlučná vlastníčka bytu povinná uvedené platby uhradiť. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom rozhodnutí ozrejmil, že v prejednávanej veci ide o nárok, ktorý nemôže byť kvalifikovaný ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu, nakoľko nejde o plnenie vyplývajúce z neplatnej zmluvy (takýmto plnením bola iba kúpna cena). Rovnako nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, nakoľko v danom prípade právny dôvod plnenia neexistoval od samého začiatku, keďže absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy má účinky ex tunc. Vo vzťahu k žalovanej by teda prichádzalo do úvahy posúdenie nároku ako nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla dôsledkom neplatnosti právneho úkonu, a to v prípade plnení žalobcu spojených s užívaním a vlastníctvom bytu prislúchajúcich jeho vlastníckemu podielu na byte (ktorý bol však vyhodnotený ako nedôvodný) alebo ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení za iného, a to v prípade plnení žalobcu spojených s užívaním a vlastníctvom bytu, ktoré vykonal za žalovanú. 17. Podstatou vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka je, že ten, kto plnil inému, túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný, pričom medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu, bolo zrejmé, že sa plní za iného. Na rozdiel od skutkových podstát zodpovednosti podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka má v prípade skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia ten, kto plnil za iného, od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. V prejednávanej veci sa skutkové tvrdenia žalobcu v priebehu konania rôznili, keď žalobca tvrdil, že plnil správcovi dlh žalovanej z predchádzajúceho obdobia (keď ešte nebol spoluvlastníkom bytu) a neskôr tvrdil, že plnil správcovi úhrady spojené s užívaním bytu v domnení, že je spoluvlastníkom bytu. Odvolací súd berúc do úvahy solidárnosť záväzku spoluvlastníkov bytu voči správcovi (resp. ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome) vyplývajúceho z užívania bytu, konštatuje, že by mohlo prísť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej podľa § 454 Občianskeho zákonníka (plnením za iného) iba v prípade, ak by žalobca vedome plnil za žalovanú dlh, ktorý jej vznikol v období pred zavkladovaním žalobcovho podielového spoluvlastníctva k bytu (t.j. išlo by o výlučný dlh žalovanej). Ak sa však žalobcove skutkové tvrdenia v tomto ohľade (či plnil za žalovanú alebo za seba) rozchádzali a zároveň z predložených dôkazov nebolo možné uvedené závery vyvodiť, nie je možné jeho nárok právne posúdiť ako vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením za iného, a teda vyvodiť zodpovednosť žalovanej z takto získaného prospechu. Zo žalobcom predložených príkazov na úhradu vyplýva, že žalobca „doplatil“ polovicu predpísaných nákladov na byt (polovica nákladov bola priebežne hradená), čo zodpovedá jeho tvrdeniu (a aj tvrdeniu žalovanej), že po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k bytu hradil polovicu nákladov s užívaním bytu spojených, t.j. nákladov pripadajúcich na jeho spoluvlastnícky podiel. Z uvedených tvrdení a dôkazov preto nemožno vyvodiť, že žalobca plnil záväzok žalovanej a v zásade ani nemohol plniť, keďže v čase plnenia bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako spoluvlastník a uhrádzal platby ako solidárny dlžník. Ani z príjmového pokladničného dokladu nemožno vyvodzovať záver, že plnil za žalovanú, keď z neho nie je zrejmé, za aké časové obdobie uhradené náklady vznikli, ktorú skutočnosť žalovaná namietala. Bolo povinnosťou žalobcu predovšetkým skutkovo tvrdiť a špecifikovať, ktoré z úhrad vykonal za účelom splnenia (predchádzajúceho) záväzku žalovanej, a toto svoje tvrdenie aj preukázať. Súd prvej inštancie nesprávne požadoval preukázanie uvedených skutočností od žalovanej. Iba v prípade preukázania uvedených skutočností žalobcom, t.j. zaplatenia
dlhu žalovanej, by došlo k zániku dlhu žalovanej a zároveň k vzniku bezdôvodného obohatenia na jej strane. Súd prvej inštancie tak nemohol nárok žalobcu právne posúdiť ako vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka iba všeobecným odkazom na skutočnosť, že žalobca plnil za žalovanú, ktorá mala podľa práva plniť sama z dôvodu, že jedine žalovaná bola ako výlučná vlastníčka bytu povinná uvedené platby uhradiť. Zároveň v prípade, ak by žalobca platil v domnení, že ide o jeho dlh, mohlo by dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, ale nie na strane žalovanej, ale na strane toho, kto prevzal plnenie. 18. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu zamietol. 19. O trovách konania (celkových) rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1, 2 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnej žalovanej voči neúspešnému žalobcovi, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).