Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/9/2024 1211215907 29. 10. 2024 JUDr. Darina Kriváňová ECLI:SK:KSBA:2024:1211215907.6
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcov: 1.) N.. J. P., B.. XX.XX.XXXX, X. I.É. X, X., 2.) H. P., B.. XX.XX.XXXX, X. I. X, X., 3.) Q. P., B.. XX.XX.XXXX, X. X. X, X., 4.) Z. W., B.. XX.XX.XXXX, X. B.. U. XXXX/XX, Z., spoločne zastúpení advokátom JUDr. Petrom Dlhopolčekom, so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, proti žalovaným: 1.) INFRASTAV s.r.o., so sídlom Haburská 25, Bratislava, IČO: 36 762 423, zast. JUDr. RNDr. Silviou Prachovou, správcom konkurznej podstaty, so sídlom Miletičova 21, Bratislava 2.) N. T., B.. XX.XX.XXXX, X. B. O. XXX, Z. W., 3.) Š. P., B.. XX.XX.XXXX, X. L. XXX, I., 4.) AJ. P., B.. XX.XX.XXXX, X. Y.. Y. XX, X., žalovaní 2, 3 a 4 zastúpení slc partners s.r.o, so sídlom Hviezdoslavovo nám. 16, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 24. októbra 2023, č.k. B2-45C/125/2011-351, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 24. októbra 2023, č.k. B2-45C/125/2011-351, z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV uznesením IV zo dňa 24. októbra 2023, č.k. B2-45C/125/2011-351 zastavil konanie a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k pozemkom k.ú. Ružinov, okres Bratislava II, zapísaných na LV č. XXXX, pod A, parcely registra ,,C“ evidované na kat. mape a to: p.č. W. XXXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2, p.č. W. XXXX/XX Orná pôda o výmere XXXX m2, p.č. W. XXXX/XX- Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXm2, p.č. W. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere Xm2, ako aj k novovytvoreným parcelám označeným v GO pláne pre k.ú. Ružinov, pod č.p. XX/XXXX, overený dňa 09.03.2011 pod. č. XXX/XX a to: S. XXXX/XXX - Orná pôda o výmere XXXX m2, S. XXXX/XXX - Orná pôda o výmere XXX m2. Uznesením č.k. 45C/125/2011-263 zo dňa 20.06.2016 súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu v znení: Súd určuje vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú pôvodne evidované u Okresného úradu Bratislava II, katastrálny odbor, obec Bratislava m.č. Ružinov, k.ú. Ružinov, LV č. XXXX pod A, parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu ako p.č. Q. XXXX - Orná pôda o výmere XXXX m2, p.č. Q. XXXX/X - Orná pôda o výmere 5816 m2 a ktoré pozemky sú označené v identifikácii parciel Katastrálneho úradu v Bratislave, - Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, pod č.zák.: W.-XXX/XX k.ú. Ružinov, vyhotovenej dňa 04.03.2011 a totožné s pozemkami k.ú. Ružinov, okres Bratislava II, zapísaných na LV č. XXXX, pod A, parcely registra ,,C“ evidované na kat. mape a to: p.č. W. XXXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2, p.č. W. XXXX/XX Orná pôda o výmere XXXX m2, p.č. W. XXXX/XX- Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXm2, p.č. W. XXXX/X- Zastavané plochy a nádvoria o výmere Xm2 a určuje vlastnícke právo navrhovateľom v 14.rade, každému po 1/8 a odporcom v 4 - 6 rade, každému po 1/6, tak že sú ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi pozemkov v k.ú. Ružinov- parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape ako:p.č. W. XXXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2, - p.č. W. XXXX/XX Orná pôda o výmere XXXX m2, -
p.č. W. XXXX/XX- Zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXm2, - p.č. W. XXXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere Xm2. 3. Podaním zo dňa 03.01.2019 JUDr. RNDr. U. L., správca konkurznej podstaty, so sídlom Miletičova 21, Bratislava oznámila súdu, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8K/39/2018 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti INFRASTAV s.r.o., so sídlom Haburská 88/25, 821 02 Bratislava, IČO: 36 762 423 (ďalej aj ako „úpadca“) a zároveň bola prvou schôdzou veriteľov zvolená do funkcie správcu v konkurznej veci úpadcu. Vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného sa v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) automaticky prerušilo súdne konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 45C/125/2011. Poukazom na ustanovenie § 47 ods. 4 ZKR súd prvej inštancie vyzval správcu, dlžníka a nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka, aby súdu uviedol, či navrhuje pokračovanie v tomto konaní. Správca na výzvu súdu odpovedal listom zo dňa 07.09.2023 tak, že s pokračovaním v konaní nesúhlasí. Žalovanému v 1.rade bola výzva doručená dňa 23.09.2023, avšak na ňu nereagoval. Žalovaným v 2. až 4. rade bola doručená výzva prostredníctvom ich právneho zástupcu dňa 11.09.2023, ktorý na ňu nereagoval. 4. Súd prvej inštancie po právnej stránke vec posúdil podľa § 47 ods. 1, ods. 4, § 206j ZKR a dospel k záveru, že nakoľko na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, súdne konania vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. B2-45C/125/2011 sa v zmysle § 47 ods. 1 ZKR automaticky prerušilo. Keďže následne správca konkurznej podstaty a ani úpadca a ani nerozluční spoločníci na strane úpadcu nenavrhli pokračovanie v konaní, nastali účinky späťvzatia žaloby v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 posledná veta ZKR, na základe čoho súd prvej inštancie pri analogickej aplikácii ustanovenia § 145 ods. 1 CSP rozhodol o zastavení konania. Súd prvej inštancie považuje za potrebné dodať, že v obdobných prípadoch žaloba nie je vzatá späť, ale nastávajú iba účinky späťvzatia. Tieto účinky nastávajú bez ohľadu na to, či úpadca je v procesnom postavení žalobcu alebo žalovaného. Ak je úpadca v procesnom postavení žalovaného ako je tomu aj v tomto prípade, tak k zastaveniu konania dôjde proti vôli žalobcu, ktorý si však môže svoju pohľadávku uplatniť formou prihlášky v konkurze. 5. Súd prvej inštancie v nadväznosti na aplikáciu § 47 ods. 4 ZKR v prípade konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/10/2020-127 z 12.05.2020, podľa ktorého „Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZKR. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania, v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen zo znenia § 47 ods. 4 ZKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní.“ Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 256 ods. 1 a § 257 CSP. To, že žalovaný nenavrhol pokračovať v konaní, pričom si musel byť vedomý právnych dôsledkov takéhoto procesného postupu, nevylučuje záver o jeho procesnom zavinení na zastavení konania. Zároveň však okolnosti prejednávanej veci, v dôsledku ktorých došlo k zastaveniu konania, súd prvej inštancie posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie videl v tom, že stav, ktorý v konaní nastal, je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a preto rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. 6. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia, ktorí nesúhlasili so zastavením konania a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V podanom odvolaní namietali, že nepochopili postup súdu prvej inštancie v tomto prípade, na základe ktorého sa dopracoval k danému právnemu názoru. Podľa ich názoru, si súd prvej inštancie neuvedomil tú skutočnosť, čo je predmetom súdneho konania. V danom súdnom konaní sa nerieši problematika žaloby na plnenie, ale žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ku ktorým ako vlastník v celosti je nezákonne zapísaný žalovaný v 1. rade - úpadca. Teda v prípade, že by aj žalobcovia rešpektovali a akceptovali právny názor súdu prvej inštancie, že aj v takomto prípade je potrebné konanie v zmysle § 47 ods. 4 ZKR zastavovať, tak nie je im známe, akú pohľadávku by si mali uplatňovať formou prihlášky v konkurze. Súd vo svojom odôvodnení sa ďalej touto problematikou nezaoberal a teda nedal ani odpoveď na túto otázku, prečo sa k takémuto riešeniu dopracoval, prípadne
z ktorého príslušného ustanovenia zákona táto skutočnosť vyplýva. Súd prvej inštancie sa v bode 14. odôvodnenia uznesenia odvoláva na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/10/2020 z 12.05.2020. S obsahom tohto rozhodnutia sa žalobcovia podrobne oboznámili. Je potrebné uviesť na pravú mieru, že toto rozhodnutie rieši problematiku žaloby, ktorá bola žalobou na plnenie. Riešilo sa tu vymáhanie pohľadávky a následne späťvzatie žaloby po vyhlásení rozsudku okresného súdu, pričom vyhlásenie rozsudku bolo v čase, keď na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz. Následne žalobca pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku okresného súdu vzal žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Možno teda konštatovať, že tak rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj dôvodová správa k ustanoveniu § 47 ods. 4 ZKR rieši len tie prípady späťvzatia žaloby postupom podľa § 47 ods. 4 ZKR, keď predmetom týchto žalôb je uplatnený nárok na plnenie bez ohľadu na tú skutočnosť, či úpadca vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného. Možno ale jednoznačne konštatovať, že nerieši problematiku danej súdenej veci, v ktorej predmetom konania je žaloba na určenie vlastníckeho práva. Žalobcovia sú toho názoru, že zákonodarca chcel novelou § 47 ods. 4 ZKR riešiť a riešil výlučne problematiku tých súdnych konaní, v ktorých boli uplatňované nároky na plnenie a neriešil problematiku žalôb, ktorých predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k majetku zapísanému do konkurznej podstaty, tak ako je to v ich súdenej veci. A teda len žalobcovia majú právo disponovať so žalobu a to tým skôr, že v súdnom konaní sa domáhajú určujúcim výrokom ochrany ich vlastníckeho práva voči úpadcovi, ktorý nezákonným spôsobom bol zapísaný na katastri na list vlastníctva ako evidenčný vlastník. Žalobcovia ďalej poukazujú na to, že žalobou zo dňa 24.04.2019 podali správcovi konkurznej podstaty vylučovaciu žalobu, ktoré konanie prebieha pred Mestským súdom Bratislava I. pod č.k. 28Cbi/15/2019 a v tomto konaní súd vytýčil v poradí už druhé pojednávanie na deň 24.11.2023. Z uvedeného vyplýva, že v prípade úspešnosti tejto vylučovacej žaloby by bol dôvod pokračovať v prerušenom konaní a súd následne by mohol rozhodnúť vo veci samej. Zastávajú tak názor, že zo strany súdu prvej inštancie došlo v konaní č.k. B2-45C/125/2011 k rozhodnutiu nielen nezákonnému, ale aj predčasnému. 7. Odvolanie žalobcov bolo riadne doručené žalovaným, ktorí v odvolacom konania ostali nečinní. 8. Krajský súd v Bratislave preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. V prejednávanom prípade došlo k prerušeniu súdneho konania a následne k jeho zastaveniu v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade, súd prvej inštancie svoj postup odôvodnil poukazom na § 47 ods. 4 ZKR, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2020 zákonom č. 390/2019 Z.z.. 10. Podľa názoru odvolacieho súdu bola dôvodná námietka žalobcov, že dané ustanovenie nemožno aplikovať na prejednávaný prípad. V danom súdnom konaní sa nerieši problematika žaloby na plnenie, ale žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k pozemkom. § 47 ods. 4 ZKR rieši len tie prípady späťvzatia žaloby, keď predmetom týchto žalôb je uplatnený nárok na plnenie bez ohľadu na tú skutočnosť, či úpadca vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného. Možno ale jednoznačne konštatovať, že nerieši problematiku danej súdenej veci, v ktorej predmetom konania je žaloba na určenie vlastníckeho práva. Odvolací súd zhodne s názorom žalobcov uvádza, že zákonodarca chcel novelou § 47 ods. 4 ZKR riešiť a riešil výlučne problematiku tých súdnych konaní, v ktorých boli uplatňované nároky na plnenie a neriešil problematiku žalôb, ktorých predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k majetku zapísanému do konkurznej podstaty, tak ako je to v ich súdenej veci. A teda len žalobcovia majú právo disponovať so žalobu a to tým skôr, že v súdnom konaní sa domáhajú určujúcim výrokom ochrany ich vlastníckeho práva voči úpadcovi. 11. Žalobcovia správne poukázali na skutočnosť, že na Mestskom súde Bratislava I pod č.k. 28Cbi/15/2019 sa vedie súdne konanie o vylúčenie danej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty. Pri úspechu žalobcov v danom súdnom konaní, by tak bol dôvod pokračovať v prerušenom konaní a súd následne by mohol rozhodnúť vo veci samej, preto možno rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania považovať aj za predčasné. 12. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalobcov, že súd prvej inštancie svoj postup o zastavení konania s poukazom na § 47 ods. 4 ZKR odôvodnil veľmi stručne, bez náležitého vysvetlenia, ktoré nebolo súladné s § 236 CSP (resp. analogicky § 220 ods. 2 CSP).
13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 256 ods. 1 a § 257 CSP. To, že žalovaný nenavrhol pokračovať v konaní, pričom si musel byť vedomý právnych dôsledkov takéhoto procesného postupu, nevylučuje záver o jeho procesnom zavinení na zastavení konania. Zároveň však okolnosti prejednávanej veci, v dôsledku ktorých došlo k zastaveniu konania, súd prvej inštancie posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie videl v tom, že stav, ktorý v konaní nastal, je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a preto rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. 14. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP o náhrade trov konania platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a pod.. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a so zreteľom na procesný výsledok. 15. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie, podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, neprizná súd výnimočne náhradu trov konania. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa uvedeného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod. Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania strane, ktorej na ňu vznikol nárok, možno len za predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takejto strany spravodlivo požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sama hradila jej vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. 16. V preskúmavanom prípade odvolací súd konštatuje, že skutkové okolnosti, v ktorých súd prvej inštancie videl naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej, neboli žiadnym spôsobom v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané (žalobca ich dokonca ani len netvrdil). V konaní neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa predpokladané ustanovením § 257 CSP. Pre absenciu výnimočných okolností odvolací súd aplikáciu ustanovenia § 257 CSP na rozhodovanie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie považoval za nedôvodnú. 17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP) a vec vrátiť na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
18. Úlohou súdu prvej inštancie bude, v ďalšom konaní, sa náležite vysporiadať s otázkou, či v predmetnom prípade sú dané dôvody na zastavenie súdneho konania, nakoľko predmetom konania je žaloba u určenie vlastníckeho práva a nie žaloba na plnenie, alebo čakať v prerušenom súdnom konaní do odpadnutia prekážky spôsobujúcej prerušenie konania (zastavenie konkurzu/vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty), svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 19. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).