Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/3/2021 1214219865 27. 06. 2024 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2024:1214219865.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: FACTOR ASSET MANAGEMENT GROUP, a.s., so sídlom Čelakovského 2, 811 03 Bratislava, IČO: 35 851 996, právne zastúpeného: JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 47 233 931, proti žalovanému: LIKO Bratislava a.s., so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 35 809 710, právne zastúpenému: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231 157, o zaplatenie 36.826,26 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 24Cb/232/2014 - 591 zo dňa 29.09.2020, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 24Cb/232/2014 - 591 zo dňa 29.09.2020 v časti zamietajúceho výroku I. o zaplatenie istiny 35.105,45 eur s úrokom z omeškania 6% ročne zo sumy 35.105,45 eur od 03.01.2012 do zaplatenia a v súvisiacom výroku II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania z r u š u j e a vec v r a c i a v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“ ), § 325 ,§ 437 ods. 1, ods. 2, § 439 ods. 1 a ods. 4, § 536 ods. 1, ods. 2, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1 prvá veta, § 560 ods. 1 ods. 3, § 564 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca Mgr. Boris Kotleba, správca konkurznej podstaty úpadcu A.K.K. Stavebná spoločnosť, s. r. o., IČO: 36 780 391, sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 36.826,26 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uznesením č. k. 24Cb/232/2014 - 74 zo dňa 01.04.2015 súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila do konania ako žalobca spoločnosť FACTOR ASSET MANAGEMENT GROUP, a.s.. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného vykonal v zmysle objednávky stavebné práce na prednej fasáde na stavbe Rekonštrukcia opláštenia AB LIKO, časť: 03 Predná fasáda - južný pohľad, a to v celkovej sume (po odpočte zálohy) 36.826,26 eur. Žalobca riadne vystavil faktúru č. 19122011 zo dňa 19.12.2011 so splatnosťou dňa 02.01.2012. Nakoľko žalovaný nezaplatil faktúru riadne a včas, dostal sa týmto do omeškania a je podľa žalobcu povinný zaplatiť okrem istiny aj príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v úroku z omeškania. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalobca vykonával pre žalovaného na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo rekonštrukciu opláštenia objektu na administratívnej budove na Miletičovej ulici 23 v Bratislave. Dielo bolo žalobcom odovzdané a žalovaným prevzaté dňa 30.12.2011, o čom svedčia dva podpísané protokoly zo dňa 30.12.2011, v ktorých boli spísané vady diela. Tieto vady diela boli žalovaným podložené znaleckým
posudkom č. 82/2011 zo dňa 28.09.2011, vypracovaným Q.. X. V., znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby. Listom zo dňa 24.01.2012, označeným ako "Oznámenie o vadách diela", žalovaný vyzval žalobcu, aby v lehote do 31.05.2012 vady diela odstránil. Nakoľko žalobca vady diela v uvedenej lehote neodstránil, žalovaný opätovne vyzval žalobcu na odstránenie vád vytýkaných v protokoloch v lehote do 31.07.2014, ani v tejto lehote však žalobca vady neodstránil. Nakoľko zhotoviteľ vady diela neodstránil, nevznikol žalobcovi podľa žalovaného nárok na zaplatenie žalovanej istiny, ktorú žalovaný zadržal podľa ustanovenia § 439 ods. 4 ObZ. Žalovaný nárok žalobcu neuznal a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca potvrdil, že zmluva o dielo bola uzatvorená ústne a cena diela bola dojednaná podľa rozpočtu. Fakturované čiastky zodpovedali rozpočtu a žalovaný nikdy nenamietal správnosť výšky fakturácie. Predmetom diela bola rekonštrukcia opláštenia aplikovaním kontaktného zatepľovacieho systému juhovýchodnej, resp. prednej fasády otočenej do Trenčianskej ulice (južná strana), za ktoré žalobca vyfakturoval faktúrou č. 19122011 sumu vo výške 96.826,26 eur, z čoho bolo zálohovo uhradených 60.000,- eur a zvyšok v podobe žalovanej istiny. Podľa žalobcu okrem tejto faktúry vykonával právny predchodca žalobcu aj práce týkajúce sa zateplenia na juhozápadnej (bočnej) fasáde otočenej do Miletičovej ulice (západná strana), tieto boli vyfakturovaná faktúrou č. 15122011 vo výške 34.279,39 eur a zálohovo bolo uhradených 36.000,- eur. Predmetom sporu je tak len cena za fasádu na južnej strane. Právny predchodca žalobcu vykonával pre žalovaného dve samostatné diela (zateplenie južnej a západnej fasády), tieto boli vykonané dvomi rôznymi dohodnutými technologickými postupmi, boli samostatne rozpočtované, samostatne odovzdané a samostatne fakturované. Ide teda o dva samostatné právne vzťahy. Vady diela vytýkané v znaleckom posudku predloženom žalovaným sa týkajú fasády Miletičova (bočná strana), ktorá nie je predmetom sporu. Posudok, podľa žalobcu, navyše nemožno považovať za znalecký posudok, ale iba za listinný dôkaz. V posudku nie je zvolená ani správna metodika merania nerovností a nevypovedá o tom, či nerovnosti fasády uvádzané v posudku, sú nerovnosťami pôvodnej fasády (ktorú opláštenie kopíruje), alebo vadami prác. Navyše, zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne výhrady týkajúce sa funkcie fasády, iba jej estetickej stránky. Žalobca má k dispozícii stavebný rozpočet na odstránenie vytýkaných estetických vád v približne tretinovej výške, než je cena predmetu sporu. Výhrady znalkyne V. týkajúce sa nerovnosti fasády sa z povahy veci nemôžu týkať plnenia zhotoviteľa, nakoľko právny predchodca žalobcu realizoval zateplenie opláštenia budovy (nie opláštenie samotné), pričom zateplenie kopíruje pôvodnú stenu vrátane jej nerovností, ktoré tam boli aj pred vykonaním prác a teda s plnením diela, či s kvalitou nijak nesúvisia. Vady diela tak žalobca považoval len za estetické, ktoré s funkčnosťou diela nesúvisia a teda technicky je dielo vykonané riadne. Žalobcovi zároveň nebolo jasné, či si žalovaný mienil uplatniť zľavu z ceny diela, náhradu škody, prípadne aký iný nárok si voči žalobcovi uplatňoval. 3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že zhotoviteľ vykonal pre žalovaného ako objednávateľa zateplenie fasády budovy na Miletičovej ulici 23 v Bratislave, a to steny budovy od Miletičovej ulice a steny budovy od Trenčianskej ulice. Za sporné považoval to, či zhotoviteľ vykonával dielo na základe dvoch rôznych zmlúv o dielo, alebo iba na základe jednej zmluvy o dielo a či si žalovaný riadne a včas uplatnil nároky z vád diela voči zhotoviteľovi ako i výšku zľavy z ceny diela, keď je zrejmé, že obe steny budovy vykazovali vady, čo je zachytené v odovzdávajúcich a preberajúcich protokoloch. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie najprv posudzoval otázku záväzkového vzťahu medzi žalovaným ako objednávateľom na jednej strane a zhotoviteľom na strane druhej. Z vykonaného dokazovania (najmä z cenovej ponuky, krycích listov rozpočtu, zo zálohových faktúr, vyúčtovacích faktúr, ale aj z nepodpísanej zmluvy o dielo, či z jednotlivých protokolov) nebolo zistené, že by sa jednalo o dve zmluvy o dielo, ale došlo len k odovzdaniu diela po častiach, ktoré sú v protokoloch označené. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal projektovej dokumentácie pojednávajúcej o jednom architektonickom zadaní a podporne i z výpovede H. V., zamestnanca žalovaného, ktorý bol za žalovaného účastný všetkých rokovaní s právnym predchodcom žalobcu a aj pri uzatváraní zmluvy o dielo. Z uvedených dôkazov vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (zhotoviteľom) a žalovaným bola uzavretá len jedna ústna zmluva o dielo, ktorej predmetom bolo zateplenie celej budovy nachádzajúcej sa na Miletičovej ulici 23 v Bratislave, v dokumentoch označená aj ako "AB Liko" (administratívna budova Liko). Podľa súdu prvej inštancie žalobca v rámci svojho procesného útoku nenavrhol vykonať také dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia žalovaného o existencii jednej ústnej zmluvy o dielo. Skutočnosť, že boli vyhotovené dva protokoly a prebiehalo viacero fakturácii, nepostačuje samo o sebe na prijatie záveru o uzavretí dvoch ústnych zmlúv o dielo na dve rôzne diela žalovaného, pričom toto sa v konaní ani nepreukázalo, keď dielo bolo odovzdávané po častiach. Podľa súdu prvej inštancie je nepochybné, že pokiaľ sa vyskytli vady na jednej stene, ktorú v rámci svojho záväzku bol povinný právny predchodca žalobcu zatepliť ako jednu časť celého diela,
mal žalovaný oprávnenie vo vzťahu k fakturovanej časti ceny celého diela, resp. inej časti tohto diela, uplatniť svoje nároky z vád. Pokiaľ ide o preukázanie vád diela, súd prvej inštancie skúmal podmienky riadneho a včasného uplatnenia si nároku z vád diela zo strany žalovaného voči zhotoviteľovi. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil, že vady, ktoré sa vyskytli na diele činnosťou právneho predchodcu žalobcu, sú len estetickými vadami a nemajú vplyv na funkčnosť zateplenia týchto stien a tiež, že krivosť fasády po dokončení diela právnym predchodcom žalobcu nie je vadou diela, keďže činnosťou žalobcu nedošlo k vadám diela, keď tento len kopíroval nerovnosti pôvodnej fasády. Žalovaný si navyše u právneho predchodcu žalobcu nikdy neobjednal vyrovnanie pôvodnej fasády, a preto dielo vyhotovené právnym predchodcom žalobcu považoval žalobca za vykonané riadne, od čoho odvodil svoj nárok na zaplatenie celej ceny diela (uplatnené žalobou). Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu H. V. a z faktúry č. 24102011, ktorou právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému stavebné práce podľa priloženého súpisu vykonaných prác a dodávok, z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu vykonal pre žalovaného "Sekanie omietky" a "Murárske vysprávky", čo možno vyložiť ako vykonanie vyrovnávania pôvodnej fasády (opak sa nepreukázal), možno podľa súdu prvej inštancie dospieť k záveru, že žalovaný si u právneho predchodcu žalobcu vyrovnanie pôvodnej fasády skutočne ústne objednal. Ani v rámci tejto procesnej obrany žalovaného žalobca nenavrhol vykonať také dôkazy, ktoré by vyvrátili uvedené tvrdenia žalovaného. Bolo zodpovednosťou právneho predchodcu žalobcu ako zhotoviteľa diela, aby podklad, na ktorý bude zhotovovať zateplenie fasády, zodpovedal technickej norme a tiež aby konečný výsledok jeho činnosti, teda zateplenie fasády, zodpovedalo Slovenskej technickej norme č. 73 2901. Žalovaný ďalej v rámci procesnej obrany úspešne vyvrátil i tvrdenia žalobcu o pokyne uvedenom v stavebnom denníku, aby zhotoviteľ pri vykonávaní stavebných prác kopíroval pôvodne nerovnú omietku, nakoľko tento pokyn sa týkal steny od Ružovej doliny, ktorá nie je predmetom sporu, čo vyplýva najmä z chronológie prác uvedených v stavebnom denníku. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že nesúhlasil so žalobcom, že vady diela uvádzané žalovaným, spočívajúce v nerovnosti fasády, resp. jej krivosti, nie sú vadou, ale ide len o estetickú vadu nemajúcu vplyv na funkčnosť vyhotoveného zateplenia. Podľa súdu prvej inštancie fasáda na stene Miletičova má vady, čo bolo deklarované znaleckým posudkom znalkyne H.. Q.. X. V. č. 82/2011, z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu použil nesprávny technologický postup pri aplikácií armovania a namerané hodnoty nespadajú do hodnôt maximálnej tolerancie nerovnosti vonkajšej omietky. Existenciu vád napokon deklaruje aj znalecký posudok Ing. B. Š. č. 4/2018, ktorý predložil žalobca. To, že na diele sú vady, potvrdil aj svedok U. B., zástupca spoločnosti Sto Slovensko, s.r.o., dodávajúcej zatepľovací systém na predmetnú stavbu, ktorý uviedol, že pri krivej fasáde dochádza práve v tých nerovnostiach fasády k rýchlejšiemu zašpineniu a následne k skorému poškodeniu fasády z dôvodu rastu plesní a rias na fasáde. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za to, že fasáda, ktorej krivosť, resp. nerovnosť nezodpovedá slovenskej technickej norme č. 73 2901 a má kratšiu životnosť ako fasáda bez týchto vád. Navyše podľa súdu prvej inštancie aj estetickú vadu je možné považovať za vadu diela s ohľadom na § 560 ObZ, nakoľko niet pochýb o tom, že žalovaný má záujem aj na estetickej úprave budovy, ktorú vlastní, v opačnom prípade by sa poprela samotná podstata vád diela. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že estetické vady nie sú vadami, keďže nie je dotknutá funkčnosť veci, potom by pri zateplení nemalo význam ani vyberať farbu fasádnej omietky alebo riešiť rôzne iné detaily, ktoré majú len estetickú funkciu. Tomu, že žalovaný mal záujem aj na peknom vzhľade jeho budovy, svedčí tiež výpoveď svedka U. B., ktorý vo svojom výsluchu potvrdil, že žalovaný mal záujem na "peknej a funkčnej" fasáde. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na diele boli preukázateľne zistené vady. V nadväznosti na existenciu vád a prípadných nárokov z vád diela súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný si uplatnil u zhotoviteľa vady diela a nárok na odstránenie vád diela opravou včas s poskytnutím primeranej dodatočnej lehoty, avšak zhotoviteľ tieto vady neodstránil, resp. neoznámil žalovanému, že ich v poskytnutej lehote neodstráni, z dôvodu ktorého žalovanému vznikol nárok na zľavu z ceny diela. Žalovaný tak mohol uplatniť zľavu z ceny diela pri podstatnom i nepodstatnom porušení podmienok zmluvy zo strany zhotoviteľa, pričom Obchodný zákonník striktne neupravuje spôsob uplatnenia nároku na zľavu z ceny diela objednávateľom a teda objednávateľ tak môže urobiť aj spôsobom upraveným v ustanovení § 439 ods. 2 prvá veta ObZ (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.09.2010 sp. zn. 1Co/3/2009). Na základe uvedeného nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela, keď tento by vznikol až po splnení podmienky, ktorou bolo odstránenie vád diela. Nakoľko právny predchodca žalobcu ani žalobca vady diela neodstránil a ani nijakým spôsobom nepreukázal, že k ich odstráneniu došlo, je možné tvrdiť, že takáto pohľadávka nevznikla a nemožno na ňu prihliadať.
5. V neposlednom rade súd prvej inštancie posudzoval výšku zľavy z ceny diela uplatnenú žalovaným v nadväznosti na ustanovenia § 439 ods. 4 ObZ, resp. či žalovaným zadržaná suma 35.105,45 eur zodpovedá jeho nároku na zľavu z ceny diela. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca žaluje na zaplatenie istiny vo výške 36.826,26 eur, ktorú odvodzuje z faktúry č. 19122011 a zo zmluvy o postúpení pohľadávok, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nezaplateným nárokom žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, je práve suma vo výške 35.105,45 eur, nakoľko preplatok z faktúry č. 15122011 bol započítaný na nedoplatok z faktúry č. 19122011 (i podľa vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu, zhotoviteľ evidoval vo svojom účtovníctve len sumu vo výške 35.105,45 eur). Vo zvyšku (1.720,81 eur) súd prvej inštancie preto žalobu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal, že by žalovaný nezaplatil uvedenú čiastku. Súd prvej inštancie poukázal na jednotlivé znalecké posudky a zistil, že zo znaleckého posudku č. 82/2011 vypracovaného znalkyňou H.. Q.. X. V. a znaleckého posudku č. 4/2018 vypracovaného znalcom Ing. B. Q. vyplýva, že vady je možné odstrániť dvoma spôsobmi, pričom pri prvom spôsobe odstránenia vád je všeobecná hodnota stavebných prác stanovená na sumu 48.891,65 eur s DPH a pri druhom spôsobe odstránenia vád je všeobecná hodnota stavebných prác stanovená na sumu 74.000,- eur s DPH. Žalobca predložil do súdneho spisu tiež znalecký posudok č. 4/2018 vypracovaný znalcom Ing. B. Š., podľa ktorého je možné vady diela odstrániť stavebnými prácami v hodnote 8.078,- eur s DPH. Z výsluchov U. B. a H.. U.. Q. O. mal súd prvej inštancie za preukázané, že vady je možné odstrániť len spôsobmi uvedenými v znaleckom posudku Ing. B. Q.. Taktiež vyjadrenie právneho predchodcu žalobcu v liste zo dňa 08.03.2012 potvrdzuje, že odstránenie vád si vyžaduje vykonanie prác v hodnote najmenej 32.929,14 eur vrátane DPH. Suma zadržiavaná žalovaným vo výške 35.105,45 eur v súlade s ustanovením § 439 ods. 4 ObZ tak podľa súdu prvej inštancie zodpovedá nároku na zľavu z ceny diela, resp. je v nižšej výške ako prípadná zľava z ceny diela, na ktorú by mal žalovaný nárok, pričom výpočet zľavy z ceny diela je v súlade s ustanovením § 439 ods. 1 ObZ. Súd prevej inštancie tak dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela a preto zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a náhradu trov konania priznal žalovaného ako plne úspešnému v konaní. 6. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa v podanom odvolaní domáhal zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia žalobe v celom jej rozsahu, avšak z obsahu podaného odvolania je nepochybné, že žalobca odvolaním nenapáda tú časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorou bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby v časti sumy 1.720,81 eur s príslušenstvom. Všetky odvolacie námietky smerujú proti tej časti zamietnutej žaloby, ktorá bola zamietnutá s ohľadom na existenciu vád diela a s tým súvisiacu zľavu z ceny diela vo výške zadržanej sumy. Zadržanou bola suma 35.105,45 eur. Nakoľko odvolací sú nie je viazaný odvolacím návrhom žalobcu, je s ohľadom na obsah podaného odvolania predmetom odvolacieho konania zamietajúci výrok I. napadnutého rozsudku, a to konkrétne v tej časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 35.105,45 eur s úrokom z omeškania 6% ročne zo sumy 35.105,45 eur od 03.01.2012 do zaplatenia. Podľa žalovaného sporným bolo, či si žalovaný od právneho predchodcu žalobcu objednal zarovnanie spornej JZ (Miletičova) fasády budovy na Trenčianskej/Miletičovej pred inštaláciou zatepľovacieho systému a či teda zarovnanie fasády bolo alebo nebolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie usúdil zo skutočnosti, že predmetná faktúra obsahovala položky „sekanie omietky“ a „murárske vysprávky“, že žalovaný si zarovnanie fasády skutočne ústne objednal. Tento záver súdu je podľa žalobcu v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko krycí list, ktorý je prílohou predmetnej faktúry, uvádzal, že ide o „Časť: Práce nad rámec ZOD“. Je teda zrejmé, že išlo o práce navyše nad vopred dohodnutý rozsah dojednaný v ústne uzavretej zmluve o dielo. Z výpovede svedka Barčíka vyplýva, že zarovnanie fasády nebolo súčasťou projektovej dokumentácie a rovnako aj z výpovede H. V. vyplýva, že zarovnanie fasády pôvodne dohodnuté nebolo. Potreba odstránenia/ osekania omietky nevyplynula z jej nerovnosti, ale z jej nesúdržnosti zistenej po postavení lešenia. Osekanie omietok právny predchodca žalobcu ako naviacpráce na základe pokynov žalovaného vykonal. Túto skutočnosť potvrdzuje aj zápis v stavebnom denníku. Práce na spornej stene Miletičova boli zrealizované v júni až auguste 2011 a v dňoch 05. až 09. septembra bolo následne z predmetnej steny demontované lešenie. Rovnako aj H. V. uvádzal, že práce na stene Miletičova boli vykonané v júni až auguste a práce sa následne presunuli na stenu Trenčianska. Je preto zrejmé, že sekanie omietky a murárske vysprávky vykonané v období september 2011 sa predmetnej steny JZ (Miletičova) nemôžu týkať, ale ide o práce vykonané na stene zo strany Trenčianskej ulice. Murárske vysprávky vykonané v septembri 2011, fakturované faktúrou č. 24102011 zo dňa 24.10.2011 v celkovej sume 597,- eur sú drobnými vysprávkami. Preto podľa žalobcu záver
súdu prvej inštancie, že fakturovaná položka 597,- eur za murárske vysprávky predstavuje zarovnanie omietky na stene s plochou 380m2, je zjavne mylný. S uvedeným sa podľa žalobcu zároveň viaže aj nesprávny záver súdu o tom, že nerovnosti fasády sú vadou plnenia právneho predchodcu žalobcu, pričom žalobca mal za to, že preukázal, že dôvodom estetických vád fasády bola jej nerovnosť, ktorá existovala už predtým. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu, že žalovaný úspešne vyvrátil tvrdenia o pokyne v stavebnom denníku, aby zhotoviteľ pri vykonávaní stavebných prác kopíroval pôvodne nerovnú omietku, keďže citovaný pokyn sa vzhľadom k chronológii prác týkal steny od Ružovej doliny (Trenčianskej ul.). Žalobca poukazujúc na predmetný zápis v stavebnom denníku netvrdil, že pokyn sa týka spornej JZ steny (Miletičova), ale poukazoval na fakt, že žalovaný pri zateplení budovy nepožadoval zarovnanie fasády pred inštaláciou zateplenia. Bolo by nelogické, zvlášť ak žalovaný aj súd tvrdia, že išlo o jedno dielo, keby si na jednej stene žalovaný objednával omietku zarovnať (existenciu takéhoto pokynu, alebo objednávky žalovaný nepreukázal) a na inej stene tej istej budovy výslovne požadoval inštaláciu zateplenia kopírujúcu nerovnosti fasády. Pokyn v stavebnom denníku naopak preukazuje, že žalovaný si u právneho predchodcu žalobcu zarovnanie steny neobjednal. Právny predchodca žalobcu použil kontaktný zatepľovací systém ETICS StoTherm Vario, ktorý kopíruje nerovnosti fasády, pričom žalovaný sa preň rozhodol bez toho, že by zmeral nerovnosti fasády a nedal navrhnúť spôsob, ako vyrovnať pôvodný krivý podklad. To, že žalovaným vybraný systém je možné aplikovať na nerovnosti podkladovej vrstvy maximálne do 3 cm, potvrdil aj žalovaným predložený posudok H.. V.Í. (str. 6 bod 4 prvý odsek). Z vykonaných dôkazov tak vyplýva, že žalovaný vybral nevhodný systém, ktorý bez zarovnania fasády kopíruje jej nerovnosti a inštaláciu tohto systému si objednal u právneho predchodcu žalobcu. Podľa žalobcu sa však nejedná o vadu plnenia právneho predchodcu žalobcu, čo preukázal okrem iného aj znaleckým posudkom Ing. B. Š.. Nesprávny technologický postup, ktorý vyústil do nerovností, je podľa žalobcu dôsledkom výberu nevyhovujúceho systému zateplenia. Na výber systému pritom nemal právny predchodca žalobcu žiaden vplyv, čo napokon potvrdil aj svedok B. a aj H. V. v rámci svojich výsluchov. Právny predchodca žalobcu sčasti osekal omietky aj na spornej JZ stene avšak nie s cieľom zarovnať fasádu, ale z dôvodu, že omietka bola „na veľkej časti odtrhnutá od obvodového muriva, popraskaná, na viacerých miestach opadávala a nebola dostatočne pevná na ukotvenie izolačných dosiek“ čo je zrejmé aj z posudku H.. B. Š.. O tom, že by si žalovaný v rámci osekávania omietok objednal aj zarovnanie podkladu, alebo dal podobný pokyn právnemu predchodcovi žalobcu, stavebný denník nehovorí. Naviac ani žalovaný v konaní netvrdil, že by sa takýto z povahy veci zásadný pokyn v stavebnom denníku alebo niekde inde objavil. Podľa žalobcu tvrdenie žalovaného, že takýto pokyn/ objednávka bol vydaný ústne, nie je podporený žiadnymi dôkazmi. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že listom zo dňa 08.03.2012 právny predchodca žalobcu uznal vady diela, pričom tento navrhol vykonanie opravy odplatne a priložil rozpočet vo výške 32.929,14 eur, čo nemožno vykladať ako úkon uznávajúci vady diela. Predmetný list z 08.03.2012 nie je uznaním zodpovednosti za vady, ale návrhom na dohodu o urovnaní formou zľavy z ceny diela vo výške 16.464,57 eur s DPH, ktorý nebol prijatý. Podľa žalobcu bolo z predložených dôkazov zrejmé, že oprava vytknutých estetických vád diela bola možná spôsobom navrhnutým znalkyňou V. v posudku č. 82/2011, ktorý vychádzal z odporúčania dodávateľa. Tento technologický postup bol ocenený aj znalcom Ing. Š. v znaleckom posudku č. 4/2018. Na základe výpovedí svedkov B. a O. súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento spôsob opravy nie je možný. Podľa žalobcu však svedkovia nič také netvrdili. Medzi stranami nebolo sporné a svedok B. aj O. aj potvrdili, že postupy opravy ocenené znalcom Ing. B. Q. v posudku, ktorý predložil súdu žalovaný, nie sú opravou namietaných vád diela, ale úplne novým dielom s využitím iného systému zateplenia na základe novej projektovej dokumentácie. To, že si súd „vybral“ práve posudok Ing. Q., ktorý oceňoval iné - nové dielo a ignoroval závery posudkov Ing. V. a Ing. Š. o oprave existujúceho diela, je arbitrárne. Žalobca mal za to, že riadne preukázal, že ak by aj boli oprávnené námietky žalovaného a žalobca by za vytknuté vady zodpovedal, primeranou zľavou by neboli náklady na zhotovenie úplne nového zateplenia iným zatepľovacím systémom, ale náklady na zarovnanie nerovností - odstránenie vytknutých estetických vád diela postupom uvedeným v znaleckom posudku Ing. V. a oceneným v posudku Ing. Š., teda suma 8.077,- eur. Súd prvej inštancie tak podľa žalobcu vyvodil nesprávny právny záver o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku s poukazom na právo žalovaného na zľavu z diela podľa § 439 ObZ. V neposlednom rade žalobca uviedol, že ak by aj tento nárok existoval, bol by vyčíslený podľa zásad uvedených v § 439 ods. 1 ObZ, teda vo výške nákladov potrebných na dosiahnutie toho, aby dielo vytknuté vady nemalo. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril podaním zo dňa 07.12.2020 a uviedol, že žalovaný považuje odvolaním napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Žalovaný súhlasil s názorom žalobcu, že potreba vykonania zarovnania pôvodnej
fasády sa zistila až po vykonaní odtrhových skúšok, kedy došlo k odtrhnutiu pôvodnej mozaiky na predmetnej fasáde. Z uvedeného dôvodu nemohlo byť súčasťou projektu zarovnanie pôvodnej fasády, keďže projekt bol vyhotovovaný skôr ako došlo k vykonaniu odtrhových skúšok a preto je logické, že osekanie pôvodnej fasády (mozaiky) a zarovnanie pôvodnej fasády bolo objednané ako naviac práce. Podľa žalovaného je nesprávne tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní, kde žalobca uvádza že osekanie omietky a zarovnanie fasády fakturované faktúrou č. 24102011 malo byť vykonané v mesiaci september 2011, pretože táto informácia z predmetnej faktúry podľa žalovaného nevyplýva, ale z jej obsahu je zrejmé, že išlo o osekanie omietky a vykonanie murárskych vysprávok na dvoch stenách diela. Žalovaný mal za to, že žalobca mohol túto námietku vzniesť počas konania pred súdom prvej inštancie, pričom v žiadnom zo svojich vyjadrení nenamietal, že práce fakturované faktúrou č. 24102011 mali byť vykonávané v mesiaci september 2011, teda až po ukončení prác na stene Miletičova. Podľa žalovaného bolo zodpovednosťou právneho predchodcu žalobcu ako zhotoviteľa diela, aby podklad, na ktorý bude zhotovovať zateplenie fasády, zodpovedal technickej norme a tiež aby konečný výsledok jeho činnosti, teda zateplenie fasády, zodpovedalo tejto technickej norme. Žalovaný si u právneho predchodcu žalobcu objednal vyhotovenie zateplenia a jeho legitímnym očakávaním bolo zhotovenie diela, ktoré bude nielen funkčné ale aj estetické, avšak výsledok činnosti právneho predchodcu tomuto nezodpovedal. Ako vyplýva z výsluchu svedka B., pri krivej fasáde dochádza práve v tých nerovnostiach fasády k rýchlejšiemu zašpineniu a následne k skorému poškodeniu fasády z dôvodu rastu plesní a rias na fasáde. Možno teda povedať, že takáto fasáda, ktorej krivosť, resp. nerovnosť nezodpovedá slovenskej technickej norme, má kratšiu životnosť ako fasáda bez týchto vád. Právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ diela bol povinný podľa § 551 ods. 1 ObZ upozorniť na nevhodnosť vecí prevzatých od objednávateľa alebo na nevhodnosť jeho pokynov na vykonanie diela. Právny predchodca žalobcu ako osoba odborne spôsobilá na vykonávanie zatepľovania budov mala povinnosť upozorniť žalovaného ako objednávateľa na nevhodnosť pokynov o kopírovaní pôvodnej krivej fasády, ak taký pokyn bol zo strany žalovaného daný (čo však z dokazovania nevyplýva vo vzťahu k stene Miletičova a ani k stene Trenčianska) a len vtom prípade by sa zbavil zodpovednosti za vady vzniknuté na základe týchto nevhodných vecí alebo pokynov žalovaného. Rovnako mal právny predchodca žalobcu upozorniť na nevhodnosť zatepľovacieho systému, ak mal za to, že použitím tohto zatepľovacieho systému vzniknú vady, resp. jeho dielo nebude vykonané riadne. Dôkazné bremeno o tomto upozornení však zaťažovalo žalobcu a z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že by právny predchodca upozornil žalovaného ako objednávateľa na akúkoľvek nevhodnosť jeho pokynov alebo nevhodnosť zatepľovacieho systému, ktorý mu bol poskytnutý na vykonanie diela. Právny predchodca žalobcu mal vedieť, že zarovnanie pôvodnej fasády je nevyhnutnosťou preto, aby výsledná fasáda po zateplení spĺňala slovenskú technickú normu a nebola krivá, teda bez vád. Z vykonaného dokazovania navyše nevyplýva, že by žalovaný ako objednávateľ dal pokyn na kopírovanie nerovnej pôvodnej fasády na stene Miletičova a Trenčianska. Pokiaľ ide o list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 08.03.2012, žalovaný nesúhlasí, že ide o návrh na odstránenie vád diela odplatne. Žalovaný mal za to, že síce prílohou predmetného listu je rozpočet na vykonanie opravy, ale v samotnom liste nie je ani zmienka o tom, že by právny predchodca žalobcu navrhoval uzavretie zmluvy o dielo na vykonanie opravy podľa tohto rozpočtu. Právny predchodca v uvedenom liste len potvrdzuje, že na fasáde sú vady a navrhuje jeho zodpovednosť za tieto vady vyriešiť tak, že poskytne žalovanému zľavu z celkovej ceny diela vo výške polovice nákladov na opravu týchto vád podľa priloženého rozpočtu. Žalovaný sa preto domnieval, že priložený rozpočet nemal slúžiť ako návrh na opravu vád diela, ale iba ako podklad pre výpočet zľavy z ceny diela. Pre určenie primeranej zľavy z ceny diela nebolo možné použiť znalecký posudok Ing. Š.. Vady boli zistené po zložení lešenia zo steny Miletičova začiatkom septembra 2011. Napriek tomu, že žalobca mal k dispozícií všetky vyjadrenia a stanoviská dotknutých osôb (Ing. V., firma Sto Slovensko, s.r.o., Ing. O.), nechal si u Ing. Š.H. vypracovať znalecký posudok na ocenenie prác potrebných k odstráneniu vád fasády podľa návrhu spoločnosti Sto Slovensko, s.r.o. zo dňa 28.09.2011, teda podľa návrhu, ktorý vychádzal iba z predpokladov a v čase vydania tohto návrhu neboli známe namerané hodnoty nerovnosti fasády. Namerané hodnoty nerovnosti fasády uvedené v znaleckom posudku Ing. V. sú väčšie ako spoločnosť Sto Slovensko, s.r.o. predpokladala a teda nimi predložený návrh zo dňa 28.09.2011 nie je možné ani zrealizovať. Z rovnakého dôvodu potom nemožno brať do úvahy ani znalecký posudok Ing. Š., ktorý oceňuje práce na odstránenie vád spôsobom, ktorý nie je možné zrealizovať. Preto súd prvej inštancie podľa žalovaného správne vyhodnotil výšku nákladov potrebných na odstránenie vád fasády podľa znaleckého posudku Ing. B. Q.. V konaní tak podľa žalovaného bolo preukázané, že dielo vykonávané právnym predchodcom žalobcu malo vady, ktoré boli riadne reklamované, a preto žalovanému ako objednávateľovi vznikol nárok zo zodpovednosti z vád diela, okrem iného na zľavu z ceny diela, preto si zadržal časť ceny diela zodpovedajúcu výške zľavy z ceny
diela podľa § 564 v spojení s § 439 ods. 4 ObZ, na ktorú by mal nárok. Výšku zľavy z ceny diela žalovaný preukázal znaleckým posudkom H.. B. Q. v spojení s vyjadrením spoločnosti Sto Slovakia, s.r.o. ako dodávateľa zatepľovacieho systému a Ing. arch. Q. O. ako hlavného projektanta diela. Nakoľko vady diela neboli odstránené, žalobca nedisponuje pohľadávkou voči žalovanému, a preto podľa žalovaného súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril, a to napriek tomu, že vyjadrenie žalovaného spolu s výzvou na vyjadrenie mu boli doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 15.12.2020. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné v časti zamietajúceho výroku I. o zaplatenie istiny 35.105,45 eur s úrokom z omeškania 6% ročne zo sumy 35.105,45 eur od 03.01.2012 do zaplatenia a v súvisiacom výroku II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 12. Podľa § 536 ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 13. Podľa § 546 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 14. Podľa § 548 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 15. Podľa § 551 ods. 1 ObZ zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť. 16. Podľa § 551 ods. 2 ObZ zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu. 17. Podľa § 551 ods. 3 ObZ zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.
18. Podľa § 564 ObZ pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. 19. Podľa § 439 ods. 1 ObZ nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. 20. Podľa § 439 ods. 2 ObZ kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502. 21. Podľa § 439 ods. 3 ObZ, ak vada nebola včas oznámená ( § 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1. 22. Podľa § 439 ods. 4 ObZ do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. 23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému nárok na úhradu ceny za dielo vo výške 36.826,26 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bola uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej právny predchodca žalobcu vykonal pre žalovaného stavebné práce na zateplení budovy AB LIKO, pričom cena za dielo bola fakturovaná dvomi faktúrami: faktúrou č. 19122011 na sumu 96.826,26 eur, z ktorej časť sumy vo výške 60.000,- eur bola uhradená vo forme zálohy (čl. 4 spisu) a faktúrou č. 15122011 na sumu 34.279,39 eur (čl. 173 spisu), na ktorú sumu bola započítaná záloha vo výške 36.000,- eur (čl. 163 spisu). Žalovaný v konaní namietal existenciu vád diela, ktoré podľa žalovaného založili dôvodnosť neuhradenia časti ceny za dielo s tým, že neuhradená časť ceny predstavuje zľavu z ceny diela, ktorú bol oprávnený ponechať si v zmysle ustanovenia § 439 ObZ. Realizované dielo bolo odovzdané dňa 13.12.2011, pričom vyhotovené boli dva Protokoly o odovzdaní a prevzatí diela, jeden na stenu z južného pohľadu (čl. 53 spisu) a jeden na stenu zo západného pohľadu (čl. 55 spisu). V oboch protokoloch boli uvedené jednotlivé zistené vady a tiež skutočnosť, že v lehote do 31.05.2012 budú uvedené vady diela odstránené. K odstráneniu vád nedošlo, preto žalovaný opätovne žiadal o ich odstránenie listom zo dňa 24.01.2012 (čl. 56 spisu) a tiež listom zo dňa 09.04.2014 (čl. 58 spisu), kde bola opätovne poskytnutá lehota na odstránenie vád, tentokrát do 31.07.2014. Ďalej z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pôvodný žalobca postúpil pohľadávku na spoločnosť FACTOR ASSET MANAGEMENT GROUP, a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2014 (čl. 70 spisu) a súd prvej inštancie o zmene účastníka konania na strane žalobcu rozhodol uznesením č. k. 24Cb/232/2014 - 74 zo dňa 01.04.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/160/2015 87 zo dňa 30.09.2015. V konaní boli predložené znalecké posudky a odborné vyjadrenie ohľadne zistených vád a tiež na určenie sumy potrebnej na odstránenie vád. Zo znaleckého posudku č. 82/2011 od Ing. V. vyplýva, že JZ stena budovy po 2. NP v kvalite nezodpovedá estetickým požiadavkám kladeným na fasády budov (čl. 39 spisu). Znalkyňa zistila nedostatky v nesprávnom technologickom postupe pri aplikácii armovania, ktorý spôsobil viditeľný raster v miestach prekrytia armovacej mriežky a nahromadenie omietacej hmoty v jednotlivých úrovniach podlaží lešenia s tým, že po odstránení lešenia zostali nerovnosti v miestach kotvenia lešenia z dôvodu nedokonalého vyhladenia konečnej povrchovej úpravy omietky. Zároveň znalkyňa uviedla, že v dôsledku nedostatočnej kontroly rovinnosti omietky počas jej realizácie vzniklo na stene množstvo nerovností, z ktorých najvýraznejšia je preliačina tiahnuca sa po ľavej strane fasády JZ steny objektu. Na mnohých miestach JZ steny boli namerané hodnoty, ktoré nespadajú do hodnôt maximálnej tolerancie nerovnosti vonkajšej omietky a najväčšia nameraná hodnota bola až 49 mm. Podľa znalkyne je nedostatky potrebné odstrániť, aby vyhotovená fasáda spĺňala estetické požiadavky na ňu kladené a tieto navrhla odstrániť postupom, ktorý navrhla spoločnosť Sto, s.r.o. ako výrobca omietacieho systému vo svojom liste. Technologický postup opravy fasády od spoločnosti Sto, s.r.o. zo dňa 28.09.2011 na základe obhliadky realizovanej dňa 27.09.2011, je zároveň súčasťou znaleckého posudku Ing. V. (čl. 50 spisu). Z odborného vyjadrenia P. S. vyplýva, že cena opravy fasády je 15.138,67 eur (čl. 264 spisu). V znaleckom posudku č. 4/2018 vypracovanom Ing. Q. (čl. 329 spisu) bola určená všeobecná hodnota stavebných prác na sumu 48.891,65 eur (doplnenie
zateplenia so zarovnaním nerovností), resp. na sumu 74.001,88 eur (výmena zateplenia). Po zvážení všetkých okolností znalec zvolil možnosť výmeny zateplenia v hodnote 74.000,- eur. V znaleckom posudku č. 4/2018 vypracovanom Ing. Š. (čl. 385 spisu) bol určený odhad hodnoty stavebných prác v troch alternatívach: na sumu 8.115,68 eur (náter fasády s použitím lešenia), na sumu 8.077,85 eur (náter fasády bez lešenia, výškové stavebné práce), na sumu 16.534,12 eur (vyrovnanie povrchu fasády podľa ZP č. 82/2011). Na základe technicky a ekonomicky najjednoduchšieho riešenia estetickej opravy povrchu fasády potom Ing. Š. určil hodnotu stavebných prác na opravu fasády bez použitia lešenia celkom na sumu 8.078,- eur (čl. 392 spisu). Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, keď v časti 1.720,81 eur žalobu zamietol z dôvodu, že táto čiastka už bola uhradená žalovaným formou zálohy a vo zvyšnej časti predstavujúcej sumu 35.105,45 eur žalobu zamietol z dôvodu, že považoval predmetnú sumu za primeranú zľave z ceny diela, ktorú bol žalovaný oprávnený zadržať (neuhradiť) žalobcovi v zmysle § 439 ods. 4 ObZ, pričom podľa súdu prvej inštancie uvedená suma (ako zľava z ceny diela) je zároveň v súlade s ustanovením § 439 ods. 1 ObZ. 24. Žalobca v podanom odvolaní namietal primárne nesprávne závery súdu prvej inštancie o tom, že nerovnosti na fasáde sú vadou, keď podľa žalobcu žalovaný ako objednávateľ nepožadoval zarovnanie fasády pred zateplením a zarovnanie nebolo ani súčasťou projektu. Navyše žalobca poukázal na skutočnosť, že druh zateplenia si vybral sám žalovaný bez toho, aby si zmeral nerovnosti na fasáde, pričom si mohol vybrať iný druh zateplenia. Nesprávny technologický postup potom podľa žalobcu vyústil do nerovností. Pokiaľ ide o zarovnanie (osekanie omietky), ktoré žalobca ako zhotoviteľ realizoval, toto nerealizoval ako zarovnanie nerovností, ale kvôli ukotveniu, ktoré nemohlo ísť na odlupujúcu sa omietku. Odvolací súd uvedené odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné a stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o základ nároku. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o uzatvorení jednej zmluvy o dielo na zateplenie celej budovy na Miletičovej ulici v Bratislave (AB LIKO) a svoje závery aj riadne odôvodnil (ods. 60 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Na základe uvedeného záveru potom správne posudzoval súd prvej inštancie nároky z vád uplatnené žalovaným vo vzťahu k dielu ako k celku (teda aj vo vzťahu k celej cene za dielo) a nie podľa jednotlivých zatepľovaných stenách samostatne ako požadoval žalobca. Z uvedeného dôvodu potom súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že sumu uhradenú na faktúru č. 15122011 realizovanú vo vyššej sume ako bola fakturovaná suma, je potrebné zamietnuť. Žalovaný započítal uvedenú sumu na zvyšnú časť ceny diela, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 19122011. Uvedenú skutočnosť napokon žalobca v podanom odvolaní ani nenamietal a táto časť nároku žalobcu preto ani nie je predmetom odvolacieho konania. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal tiež na skutočnosť, že správca konkurznej podstaty právneho predchodcu žalobcu evidoval len pohľadávku vo výške 35.105,45 eur. Uvedené je zrejmé z komunikácie medzi žalobcom a správcom (čl. 116 spisu), kde správca oznamuje žalobcovi, že postúpená pohľadávka bola vo výške 36.826,26 eur, avšak v súpise majetku je uvedená suma 35.105,45 eur z dôvodu, že iba táto suma bola interne evidovaná v účtovníctve. Odvolací súd sa ďalej stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o existencii vád diela, ktorý vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckých posudkov Ing. V. a Ing. Š., ale aj z ostatných dôkazov (listín a výsluchov), z ktorých bolo zistené, že fasáda realizovaná právnym predchodcom žalobcu má nerovnosti, pričom súd prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa jedná len o estetickú vadu bez vplyvu na funkčnosť diela. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že pri nerovnostiach na fasáde dochádza práve v týchto miestach k rýchlejšiemu zašpineniu a skoršiemu poškodeniu fasády z dôvodu rastu plesní a rias na fasáde. Fasáda vyhotovená právnym predchodcom žalobcu preto nespĺňa ani technickú normu STN 73 2901. Záver súdu prvej inštancie o existencii vád diela je preto správny, vychádza z riadne vykonaného dokazovania a súd prvej inštancie svoje závery aj riadne zdôvodnil (ods. 62). Žalovaný opakovane požadoval odstránenie vád u právneho predchodcu žalobcu, avšak k ich odstráneniu nedošlo. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný si u žalobcu nároky z vád uplatnil riadne a včas (ods. 63), keď tieto žalovaný uplatnil prvýkrát ústne po demontáži lešenia v septembri 2011 (kedy bolo možné prvýkrát vizuálne zistiť nerovnosti fasády) a následne aj písomne, najskôr pri preberaní diela dňa 13.12.2011 a neskôr aj písomnými výzvami na odstránenie vád diela zo dňa 24.01.2012 a zo dňa 09.04.2012. K odstráneniu vád nedošlo, čo v konaní sporné nebolo a právny predchodca žalobcu ani žalovanému neoznámil, že vady v poskytnutej primeranej lehote neodstráni, čím žalovanému vznikol nárok na zľavu z ceny diela. Odvolací súd považuje za dôležité tiež uviesť, že nerovnosti na fasáde sú skutočne vadou diela, ktoré nespĺňa normu STN 73 2901 a za túto vadu zodpovedá právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ diela, ktorý bol povinný upozorniť žalovaného ako objednávateľa na nevhodné pokyny, resp. na nevhodnosť zatepľovacieho systému, ktorý si vybral žalovaný. Bolo povinnosťou zhotoviteľa
pri zhotovovaní diela pri vynaložení minimálnej odbornej starostlivosti v priebehu realizácie zateplenia rozpoznať nevhodnosť zatepľovacieho systému dodaného žalovaným ako objednávateľom, a to najmä v nadväznosti na zistené nerovnosti pôvodnej fasády zatepľovanej budovy a na nevhodnosť tohto systému žalovaného upozorniť. Je bez právneho významu tvrdenie žalobcu, že zarovnanie steny pred jej zateplením nebolo súčasťou projektovej dokumentácie, keďže o odlupovaní pôvodnej omietky a skutočných nerovnostiach stien budovy AB LIKO sa strany dozvedeli až pri odtrhových skúškach. Rovnako žalobcu nezbavuje zodpovednosti tvrdenie uvádzané v podanom odvolaní, že žalovaný sa mal otázkou zarovnania nerovností zaoberať pred výberom zatepľovacieho systému. Je nepochybné, že žalovaný mal možnosť si vybrať vhodnejší zatepľovací systém, s týmto tvrdením žalobcu súhlasí aj odvolací súd, avšak na to, že žalovaným vybratý systém nie je vhodný, bol zhotoviteľ povinný žalovaného ako objednávateľa upozorniť pred jeho inštaláciou, čo však neurobil. Podľa odvolacieho súdu bol práve zhotoviteľ odborne spôsobilý rozpoznať nevhodnosť vybraného zatepľovacieho systému a tým, že zhotoviteľ na túto nevhodnosť systému objednávateľa neupozornil, porušil svoju povinnosť uloženú mu v § 551 ods. 2 ObZ. Nevhodnosť vecí alebo pokynov môže mať za následok nemožnosť dokončenia diela, resp. jeho vadnosť, čo sa stalo aj v prípade zateplenia budovy AB LIKO, ktorej steny hoc mali nerovnosti, boli zateplené nevhodným zatepľovacím systémom, ktorý tieto nerovnosti kopíruje, pričom ide o nerovnosti, ktoré sú už v rozpore s technickou normou STN 73 2901. Iba včasné upozornenie na nevhodnosť systému a písomné vyhlásenie objednávateľa, že trvá na použití nevhodného zatepľovacieho systému, oprávňovalo zhotoviteľa pokračovať vo vykonávaní diela a iba takýto postup by zhotoviteľa zbavoval zodpovednosti za vady diela. Nakoľko však právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ diela neupozornil žalovaného ako objednávateľa na nevhodnosť zatepľovacieho systému, stal sa zodpovedným za vady diela v dôsledku jeho inštalácie. Je tak nepochybné, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre riadne uplatnenie nároku z vád diela v podobe zľavy z ceny diela, a to a/ existencia vád diela, b/ ich včasné uplatnenie, c/ zodpovednosť zhotoviteľa za vady a d/ neodstránenie vád diela zhotoviteľom v poskytnutej dodatočnej primeranej lehote. 25. V prípade odvolacej námietky žalobcu súvisiacej s výškou zľavy odvolací súd uvádza, že záver súdu prvej inštancie je minimálne predčasný, keď z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či výška zľavy z ceny diela (35.105,45 eur) je v súlade s ustanovením § 439 ods. 1 ObZ tak, ako to tvrdí súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (ods. 64). Žalobca v podanom odvolaní uvádzal, že ak by aj námietky žalovaného vo vzťahu k nároku boli oprávnené, tak primeranou zľavou by neboli náklady na zhotovenie úplne nového diela - nové zateplenie iným zatepľovacím systémom, ale náklady na zarovnanie nerovnosti - odstránenie vytknutých estetických vád diela. Odvolací súd uvádza, že ak si objednávateľ uplatnil nároky z vád diela vo forme odstránenia vád (čo v danom prípade žalovaný preukázateľne urobil), do doby odstránenia vád objednávateľ nie je povinný uhradiť časť ceny diela, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. Toto oprávnenie má objednávateľ iba v prípade, ak vady riadne a včas reklamoval (čo v predmetnom konaní preukázané bolo). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/3/2020 zo dňa 27.05.2020 (R 59/2020) vyplýva, že pokiaľ ide o samotnú výšku zľavy z ceny diela, túto limituje ustanovenie § 439 ods. 1 ObZ. Zľava z ceny diela v zmysle uvedeného ustanovenia predstavuje rozdiel medzi dohodnutou cenou diela (t. j. cenou diela, ktorú by malo dodané dielo bez vád) a cenou, ktorú malo dielo dodané zhotoviteľom s vadami, pričom určujúci je čas, kedy malo byť dielo dodané. Uvedená limitácia zľavy z ceny diela pritom nemusí celkom zodpovedať výške ujmy, ktorá vznikne objednávateľovi v súvislosti s odstraňovaním vád. Náklady na odstránenie vád v rozsahu, v akom by prípadne prevyšovali zľavu z ceny diela, predstavujú ujmu objednávateľa, ktorú je možné reparovať prostredníctvom náhrady škody. Uvedené vychádza z toho, že objednávateľ musí mať právnu možnosť dosiahnuť náhradu celej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku vadného plnenia zo strany zhotoviteľa. Je tak nepochybné, že nebolo možné stotožňovať výšku zľavy z ceny diela s nákladmi na odstránenie vád nerovnej fasády. Základom pre zistenie výšky zľavy je najmä zhodnotenie rozsahu vadnosti diela, závažnosť vád a ich vplyv na využitie diela a jeho úžitkovú hodnotu. Poskytnutá zľava má kompenzovať vzniknutú situáciu s cieľom zachovania práv objednávateľa diela s očakávanými vlastnosťami, ktorému zodpovedá protiplnenie v cene za dielo. Súd prvej inštancie však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že suma 35.105,45 eur zodpovedá rozdielu hodnoty, ktorú by malo dielo bez vád a dielo s vadami. Súd prvej inštancie mal k dispozícii v rámci dôkazov viacero znaleckých posudkov a odborné vyjadrenie, ktoré uvádzali náklady na opravu (nie rozdiel hodnôt diela bez vád a diela s vadami) a navyše tieto náklady boli vyčíslené vo veľmi rozdielnych výškach (od 8.078,- eur do 74.000,- eur). Súd prvej inštancie pri posudzovaní samotnej výšky zľavy z ceny diela síce poukázal na ustanovenie § 439 ods. 1 ObZ, avšak jeho výšku nesprávne určoval zo sumy nákladov potrebných na odstránenie vád diela. Výška
zľavy je zvyčajne stanovená dohodou strán alebo znaleckým posudkom, a preto nebolo možné zľavu stotožniť len s nákladmi spojenými s odstránením vád. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolacia námietka žalobcu súvisiaca s nesprávnym určením primeranej zľavy z ceny diela je dôvodná. 26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP v časti zamietajúceho výroku I. o zaplatenie istiny 35.105,45 eur s úrokom z omeškania 6% ročne zo sumy 35.105,45 eur od 03.01.2012 do zaplatenia a v súvisiacom výroku II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä v rozsahu odseku 25. tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie za účelom zistenia výšky primeranej zľavy z ceny diela a v závislosti od ďalších prípadných procesných návrhov sporových strán aj inými dôkaznými prostriedkami v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového konania, a to aj za využitia aplikácie ustanovenia § 150 ods. 2 CSP vyžiadaním ďalších skutkových tvrdení strán sporu za účelom zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo možné kvalifikovaným spôsobom ustáliť, či suma zadržaná žalovaným zodpovedá výške zľavy z ceny diela v zmysle ustanovenia § 439 ods. 1 ObZ, teda či zodpovedá rozdielu medzi cenou diela, ktorú by malo dodané dielo bez vád a cenou, ktorú malo dielo dodané zhotoviteľom s vadami. Iba v nadväznosti na tieto zistenia bude možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností posúdiť dôvodnosť žalobného nároku. Zároveň súd prvej inštancie s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti určí, ktoré z ďalších navrhnutých dôkazov v konaní vykoná, či sú to dôkazy, ktoré je potrebné vykonať pre meritórne rozhodnutie a ak jednotlivé navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykoná, bude jeho úlohou riadne a presvedčivo zdôvodniť, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštancie povinný náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodniť a v odôvodnení sa vysporiadať so všetkými podstatnými skutočnosťami postupom podľa § 220 CSP. 27. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).