Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/95/2023 1220203264 27. 11. 2024 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2024:1220203264.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Plastcom, spol. s r.o., Hattalova 4, 831 03 Bratislava, IČO: 17 318 378, práv. zast. Mgr. Oliver Krist, advokát, Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, proti žalovanému T.. I. W., J., A. XX, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX, o zaplatenie 647,93 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 58Cb/82/2020-213 zo dňa 17.1.2023, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 58Cb/82/2020-213 zo dňa 17.1.2023 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 647,93 EUR spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 30.6.2020 do zaplatenia, druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 22.6.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 647,93 EUR s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca ako príkazca na jednej strane a žalovaný ako príkazník na strane druhej uzatvorili dňa 14.6.2017 príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl. OZ v spojení so zákonom č. 586/2003 Z.z. a Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie právnych služieb zo strany príkazníka príkazcovi spočívajúce v zastupovaní žalobcu v právnej veci proti žalovanému D.. C. Ď. o zaplatenie sumy 5.455,69 EUR s prísl., titulom bezdôvodného obohatenia, a to od prevzatia veci až do jej právoplatného skončenia na príslušnom súde. Žalobca súčasne udelil žalovanému plnú moc osobitnou listinou. Zmluvné strany sa v zmysle bodu 1. Článku III. zmluvy dohodli na odmene za právne služby podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a Vyhlášky (tarifná odmena). Podľa bodu 2. Článku III., sa zmluvné strany dohodli na tom, že žalobca zaplatí žalovanému zálohu vo výške 1.200,- EUR v lehote uvedenej vo faktúre zo strany žalovaného. Žalovaný môže žiadať žalobcu o poskytnutie ďalšej zálohy, a to podľa počtu ďalších vykonaných úkonov právnej služby (bod 3 článku III. zmluvy). Podľa bodu 5 článku III. zmluvy, žalobca môže od zmluvy kedykoľvek odstúpiť, je však povinný uhradiť bez zbytočného odkladu odmenu za prácu vo výške platnej tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky. Zmluva bola opatrená podpisom žalobcu ako príkazcu, v mene ktorého koná konateľka I.. D. P. a konateľ I.. T. W. a podpisom žalovaného ako advokáta. Žalovaný vystavil žalobcovi dňa 22.10.2017 faktúru č. 13/2017 na sumu 1.525,38 EUR za právne zastupovanie žalobcu vedenej na Okresnom súde Bratislava III. Faktúra bola uhradená bankovým prevodom zo dňa 31.10.2017. Z prílohy k faktúre č.
13/2017 vyplýva, že žalovaný si účtoval odmenu za 6 úkonov právnej služby z hodnoty sporu, ktorá je vo výške 5.455,69 EUR podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, pričom ide o tieto úkony: príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 21.6.2017 (190,89 EUR), písomné podanie protistrane zo dňa 21.6.2017 (190,89 EUR), písomné podanie protistrane zo dňa 20.7.2017 (190,89 EUR), porada s klientom zo dňa 18.8.2017 (190,89 EUR), porada s klientom zo dňa 26.9.2017 (190,89 EUR), písomné podanie na súd zo dňa 12.10.2017 (190,89 EUR), 6 x režijný paušál za rok 2017 po 8,84 EUR (53,04 EUR), všetko spolu vo výške 1.198,38 EUR. Listom zo dňa 26.10.2017 žalobca vyzval žalovaného na podanie informácie o tom, kedy bola príkazná zmluva uzatvorená a o doručenie všetkých listín, ktoré v právnej veci žalovaný vykonal a za ktoré si účtuje odmenu. Žalovaný e-mailom totožného dňa odpovedal žalobcovi, že príkazná zmluva bola uzatvorená dňa 14.6.2017 a odmena je účtovaná podľa tarify a počtu úkonov, pričom na začiatku právneho sporu nikto z určitosťou nedokáže povedať, koľko právnych úkonov sa vykoná. Z tohto dôvodu bol dohodnutý s pánom W. preddavok na 6 úkonov právnej služby, ktoré od prevzatia veci aj žalovaný vykonal. Žalobca zastúpený konateľmi I.. D. P. a I.. T. W. splnomocnil dňa 14.6.2017 žalovaného ako advokáta na zastupovanie žalobcu v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia vo výške 927,53 EUR od zamestnanca žalobcu D.. C. Ď.E. za obdobie od mesiaca október 2016 až do marca 2017, pričom splnomocnenie sa vzťahuje aj na eventuálny súdny spor, na spracovanie a podpísanie všetkých písomností ako aj k ich preberaniu až do právoplatného ukončenia veci pre spoločnosť. Žalovaný splnomocnenie (ďalej len „splnomocnenie 1“) prijal totožného dňa, skutočnosť ktorú potvrdil svojim podpisom. Na základe splnomocnenia 1, žalovaný listom zo dňa 21.6.2017 vyzval zamestnanca žalobcu D.. C. Ď.E. na zaplatenie sumy 927,53 EUR v lehote do 10 dní od prevzatia tejto výzvy (ďalej len „výzva 1“) na bankový účet žalobcu. Žalobca zastúpený konateľmi I.. D. P. J. I.. T. W. splnomocnil dňa 20.7.2017 žalovaného ako advokáta na zastupovanie žalobcu v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia vo výške 2.169,24 EUR od zamestnanca žalobcu D.. C. Ď. za obdobie od mesiaca január 2016 až do septembra 2016, pričom splnomocnenie sa vzťahuje aj na eventuálny súdny spor, na spracovanie a podpísanie všetkých písomností ako aj k ich preberaniu až do právoplatného ukončenia veci pre spoločnosť. Žalovaný splnomocnenie (ďalej len „splnomocnenie 2“) prijal totožného dňa, skutočnosť ktorú potvrdil svojim podpisom. Na základe splnomocnenia 2, žalovaný listom zo dňa 20.7.2017 vyzval zamestnanca žalobcu D.. C. Ď.E. na zaplatenie sumy 2.169,24 EUR v lehote do 3.8.2017 (ďalej len „výzva 2“) na bankový účet žalobcu. Žalobca zastúpený konateľmi splnomocnil dňa 8.8.2017 žalovaného ako advokáta na zastupovanie žalobcu v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia vo výške 5.455,69 EUR od zamestnanca žalobcu D.. C. Ď. za obdobie od mesiaca január 2016 až do marca 2017, pričom splnomocnenie sa vzťahuje aj na eventuálny súdny spor, na spracovanie a podpísanie všetkých písomností, ako aj k ich preberaniu až do právoplatného ukončenia veci pre spoločnosť. Týmto plnomocenstvom sa nahrádzajú plnomocenstvá uzatvorené dňa 14.6.2017 a zo dňa 20.7.2017. Žalovaný splnomocnenie (ďalej len „splnomocnenie 3“) prijal totožného dňa, skutočnosť ktorú potvrdil svojim podpisom. Žalobca (zastúpený konateľom I.. T. W.) a žalovaný mali podľa § 13a ods. 1 písm. b) Vyhlášky dňa 18.8.2017 rokovanie v kancelárii žalovaného v čase od 10:00 do 11:30 hod., o čom svedčí písomný záznam rokovania s klientom. Žalobca (zastúpený konateľom I.. T. W.) a žalovaný mali podľa § 13a ods. 1 písm. b) Vyhlášky dňa 26.9.2017 rokovanie v kancelárii žalovaného v čase od 15:00 do 16:40 hod., o čom svedčí písomný záznam rokovania s klientom. Žalobca zastúpený žalovaným podal dňa 12.10.2017 na Okresný súd Bratislava III, žalobu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 5.455,69 EUR s prísl. Slovenská advokátska komora listom zo dňa 12.9.2019 adresovanom žalobcovi rozhodla o odložení veci vedenej proti žalovanému, nakoľko skutky, ktoré žalobca označuje za previnenie advokáta, nie sú disciplinárnymi previneniami. Postup advokáta, ktorý popísal žalobca, navyše Slovenská advokátska komora nevyhodnotila ako protiprávny, porušujúci etické princípy advokácie alebo neoprávnene zasahujúci do práv sťažovateľa. V preskúmavanej veci nebolo zistené ani to, že by advokát svojim konaním pri vyúčtovaní odmeny za poskytnuté právne služby porušil niektoré z ustanovení zákona o advokácii alebo stavovských predpisov, pričom základným kritériom pre určenie odmeny advokáta je dohoda medzi ním a klientom. Slovenská advokátska komora nie je oprávnená posudzovať odmeny advokátov za poskytnuté právne služby, pretože tieto sú vecou vzťahu medzi klientom a advokátom. Ústavný súd SR uznesením č.k. II.ÚS 574/2018-11 zo dňa 6.12.2018 sťažnosť žalobcu odmietol, ako zjavne neopodstatnenú. Podstatou sťažnosti bol nesúhlas žalobcu s postupom Okresnej prokuratúry Bratislava III a jej uznesením č.k. 1Pn 174/18/1103-9 zo dňa 11.6.2018, ktorým bolo trestné oznámenie sťažovateľa odmietnuté. Trestné oznámenie sa týkalo podozrenia zo spáchania trestného činu sfalšovania príkaznej zmluvy, resp. jej antedatovaním zo strany advokáta, klamlivou výpoveďou advokáta a konateľa žalobcu, sfalšovaním záznamov z rokovania medzi advokátom a klientom, resp. sfalšovaním ďalších dôkazov, ktoré mali byť podkladom pre vyúčtovanie odmeny advokáta pri zastupovaní sťažovateľa
3. Súd prvej inštancie vo veci už raz rozhodol, kedy rozsudkom (v poradí prvým) č. k. 58Cb/82/2020-153 zo dňa 3.12.2020 žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/60/2021-195 zo dňa 7.9.2022 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uvedeného uznesenia Krajský súd okrem iného uviedol, že „Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal, resp. nereagoval na celú argumentáciu žalobcu, podľa ktorej suma 5.455,69 EUR nemohla byť predmetom príkaznej zmluvy zo dňa 14.6.2017, pretože v tom čase nebola suma ustálená a ustálila sa až pred podaním žaloby, čo bolo v októbri 2017. V posudzovanej veci sa súd prvej inštancie nezaoberal tarifnou odmenou vyúčtovanou z vyššej sumy, než aká bola predmetom služieb a nezaoberal sa ani jednotlivými vyúčtovanými právnymi úkonmi a ich výškou, a to v rozsahu v akom bol žalovaný jednotlivými plnomocenstvami splnomocnený na poskytovanie právnych služieb žalobcovi. Ak žalobca v celom konaní pred súdom prvej inštancie namietal správnosť a dôvodnosť odmeny za vykonané právne služby, nedá sa prisvedčiť argumentu súdu prvej inštancie o jej dodatočnom schválení žalobcom, až po tom, ako sám ustálil výšku pohľadávky. Žalovanému v súlade s § 9 ods. 1, Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. prislúcha odmena za poskytnuté právne služby tarifná odmena, pričom základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci, alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal. Ak žalovaný poskytoval žalobcovi právne služby, prislúcha mu odmena za úkon, ktorý vykonal z hodnoty veci. Hodnota veci sa v priebehu času menila, a preto sa menila aj výška tarifnej odmeny, a to v rozsahu, v ktorom bolo žalovanému udelené splnomocnenie na zastupovanie žalobcu. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť rozsah jednotlivých úkonov právnych služieb, ustáliť výšku tarifnej odmeny vo vzťahu k hodnote veci a následne posúdiť dôvodnosť nároku uplatneného žalobou.“ 4. Súd prvej inštancie opätovne, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený. Právny vzťah medzi advokátom a klientom založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb uzatvorenou podľa zákona o advokácii sa subsidiárne riadi ustanoveniami o zmluve príkaznej (§ 724 a nasl. OZ) alebo o zmluve mandátnej (§ 566 Obchodného zákonníka). Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom (klient) a žalovaným (advokát klienta) subsidiárne podľa § 724 a nasl. OZ, nakoľko záväzkom žalovaného voči žalobcovi nebolo (resp. nebolo preukázané) vykonávanie ďalšej činnosti (okrem poskytovania právnych úkonov voči dlžníkovi žalobcu vo veci uplatnenia a vymáhania pohľadávky) ako je napríklad spisovanie zmlúv (v zmysle uznesenia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 5.8.2004, sp. zn. II.ÚS 792/2002). V opačnom prípade by išlo o právny vzťah subsidiárne založený mandátnou zmluvou (čo týmto prípadom nie je). Otázky neupravené zákonom o advokácii sa tak riadia OZ, na ktorý odkazuje i príkazná zmluva v bode 1. článku IV. Žalovanému ako advokátovi poskytujúcemu žalobcovi právne služby prislúcha odmena za vykonané úkony. Pri určovaní a uplatňovaní odmeny za jednotlivé právne úkony mal však žalovaný zohľadniť hodnotu veci, ktorá sa v priebehu času menila a v nadväznosti na to sa menila aj výška tarifnej odmeny v rozsahu, ako boli žalovanému postupne udeľované plné moci na zastupovanie. Za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie protistrane - oba zo dňa 21.6.2017 prináleží odmena 51,45 EUR z tarifnej hodnoty veci 927,53 EUR. Nakoľko žalovaný vyčíslil odmenu za uvedené úkony z tarifnej hodnoty 5.455,69 EUR v sume á 190,89 EUR, bezdôvodne sa obohatil o sumu 278,88 EUR, keďže za uvedené dva úkony mu prináleží odmena v sume 102,90 EUR a nie ním vyúčtovaná suma 381,78 EUR. Za úkon právnej služby - písomné podanie zo dňa 20.7.2017 prináleží odmena 91,29 EUR z tarifnej hodnoty veci 2.169,24 EUR. Nakoľko žalovaný vyčíslil odmenu za uvedený úkon z tarifnej hodnoty 5.455,69 EUR v sume á 190,89 EUR, bezdôvodne sa obohatil o sumu 99,60 EUR, keďže za uvedený úkon mu prináleží odmena v sume 91,29 EUR a nie ním vyúčtovaná suma 190,89 EUR. Za úkon právnej služby - rokovanie s klientom zo dňa 18.8.2017 prináleží odmena 121,17 EUR z tarifnej hodnoty veci 3.099,77 EUR. Nakoľko žalovaný vyčíslil odmenu za uvedený úkon z tarifnej hodnoty 5.455,69 EUR v sume á 190,89 EUR, bezdôvodne sa obohatil o sumu 69,72 EUR, keďže za uvedený úkon mu prináleží odmena v sume 121,17 EUR a nie ním vyúčtovaná suma 190,89 EUR. Za úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom zo dňa 26.9.2017 neprináleží žiadna odmena, pretože medzi poradami s klientom nedošlo k inému úkonu právnej služby. Nakoľko žalovaný vyčíslil odmenu aj za uvedený úkon v sume á 190,89 EUR a uplatnil si aj režijný paušál v sume 8,84 EUR, bezdôvodne sa obohatil o sumu 199,73 EUR, keďže za uvedený úkon mu odmena neprináleží. V tejto súvislosti súd poukázal aj na zmluvné
dojednanie (článok III. ods. 1), ktorý odkazoval aj na ustanovenie § 13a Vyhláška č. 655/2004 Z.z. Celková suma neoprávnene vyúčtovanej odmeny je tak vo výške 647,93 EUR, na zaplatenie ktorej bol žalovaný zaviazaný titulom bezdôvodného obohatenia. 5. Záverom súd prvej inštancie k úrokom z omeškania uviedol, že keďže žalobca nepreukázal, kedy žalovaného o plnenie požiadal, pre určenie tohto dňa je rozhodujúce, kedy bola žalovanému doručená žaloba, ktorú je možné považovať za kvalifikovanú výzvu na plnenie. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 29.6.2020 a dňom nasledujúcim, t.j. 30.6.2020 je žalovaný v omeškaní. Od tohto dňa súd priznal aj nárok na úrok z omeškania a v časti úroku z omeškania za obdobie od 1.11.2017 do 29.6.2020 žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Proti výroku I. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), h), f) C.s.p.. Žalovaný má za to, že súd nesprávne zamieňa právne služby, ktoré boli poskytnuté spoločnosti Plastcom, spol. s r.o. zo strany advokáta, s trovami súdneho konania, kde o nároku na náhradu trov súdneho konania súd postupuje podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a nasl.. Advokát sa s klientom dohodol na tarifnej odmene v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 Vyhlášky. Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia a tá bola v právnej veci vedenej pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 23Cpr/12/2017 ustálená na výške 5.455,69 EUR, a ktorá bola v konečnom dôsledku aj žalovaná. Preto jeden úkon právnej služby bol vo výške 190,89 EUR + rež. paušál za rok 2017 (8,84 EUR). Konštatovanie súdu v bode 34. odôvodnenia rozsudku nemá oporu v žiadnom zákone, pričom je v rozpore s ust. zákona o advokácii ako aj Vyhlášky. Je vecou klienta a advokáta, aký spôsob odmeňovania si dohodnú a v tejto veci klient nemal žiadne výhrady voči dohodnutej výške odmeny, túto v plnom rozsahu akceptoval, z jeho strany nedošlo ani k vráteniu faktúry a napokon aj vyfakturovaná suma bola uhradená. Žalovaný dal do pozornosti súdu § 2 Vyhlášky, kedy si advokát s klientom môže dohodnúť spôsob a výšku zmluvnej odmeny a tá nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd odignoroval § 24 ods.1, z ktorého vyplýva, že advokát má právo požadovať za právne služby primeraný preddavok a odmena advokáta sa určuje na základe dohody, ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmeny. Podľa názoru žalovaného, stotožňujúc sa so závermi aj SAK, ktorá prešetrovala sťažnosť na advokáta a prijala záver, že základným kritériom pre určenie odmeny advokáta je dohoda medzi ním a klientom. Zo sťažnostnej veci vyplýva, že advokát vychádzal z hodnoty pohľadávky, ktorá bola predmetom súdneho konania a uplatnil si odmenu za úkony, ktoré sú účelné a preukázateľné. Spoločnosť Plastcom, spol. s r.o. advokátovi odmenu za poskytované právne služby v tejto veci riadne uhradila, čím uznala správnosť a dôvodnosť odmeny čo do jej výšky a základu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamieta. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje rozsudok za vecne správny. Poukázal na to, že žalovaný priamo potvrdzuje, že sa dohodol so žalobcom na tarifnej odmene za poskytované právne služby. Suma 5.455,69 EUR však bola v zmysle vykonaného dokazovania ustálená až v októbri 2017, ako to uvádza aj Krajský súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu mal tak žalovaný ako advokát nárok na úkon právnej služby vychádzajúci z tejto tarifnej odmeny až z úkonov od októbra 2017, čo v tomto prípade bol iba úkon podania žaloby. Naopak právne služby poskytnuté pred októbrom 2017 boli ustálené na inej sume, keď predmetom poskytovaných právnych služieb bolo dňa 14.6.2017 prevzatie zastupovania vo výške 927,53 EUR, dňa 21.6.2017 zaslanie výzvy na zaplatenie 927,53 EUR, dňa 20.7.2017 prevzatie zastupovania vo výške 2.169,24 EUR, dňa 20.7.2017 zaslanie výzvy na zaplatenie 2.169,24 EUR, dňa 18.8.2017 stretnutie s klientom, kde bola deklarovaná vymáhaná suma 3.096,77 EUR, dňa 26.9.2017 ďalšie stretnutie s klientom, kde bola deklarovaná vymáhaná suma taktiež 3.096,77 EUR. Z uvedeného tak vyplýva, že žalovaný ako advokát bol za poskytnuté právne služby oprávnený vyúčtovať z tarifnej hodnoty výšku peňažného plnenia, ktorá bola predmetom poskytovanej právnej služby. Žalovaný si ale zo všetkých vyššie uvedených úkonov právnych služieb vyúčtoval odmenu z tarifnej hodnoty 5.455,69 EUR, čím postupoval v priamom rozpore s Vyhláškou a uhradením takto neoprávnene fakturovanej odmeny sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Je pravdou, že je vecou klienta a advokáta, aký spôsob odmeňovania si dohodnú. Pokiaľ si ale advokát s klientom dohodli odmeňovanie na základe tarifnej odmeny, tak je povinnosťou advokáta účtovať klientovi odmenu podľa tarifnej odmeny. To že žalobca ako klient advokáta - žalovaného zistil neoprávnené konanie žalovaného až dodatočne, t.j. po tom ako mu zaplatil vyúčtovanú odmenu z neoprávnene navýšenej tarifnej hodnoty neznamená, že akceptoval takéto protiprávne konanie žalovaného. Pokiaľ žalovaný na jednej strane odkazuje na dohodu medzi advokátom a klientom, a na druhej strane sám opakovane potvrdzuje, že medzi advokátom a klientom
došlo k dohode na tarifnej odmene, tak je zrejmé, že žalovaný bol oprávnený účtovať žalobcovi iba tarifnú odmenu, a to v zmysle ustanovenia § 9 a nasledovné Vyhlášky. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.11.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej časti nie je možné vyhovieť. 9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku I. a III. rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 12. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 13. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, vyplývajúci z uzatvorenej príkaznej zmluvy. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade pri určovaní a uplatňovaní odmeny za jednotlivé právne úkony mal žalovaný ako advokát zohľadniť hodnotu veci, ktorá sa v priebehu času menila a v nadväznosti na to sa menila aj výška tarifnej odmeny v rozsahu, v akom boli žalovanému postupne udeľované plné moci na zastupovanie, stotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 14. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, pričom nesúhlasí s námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a má za to, že obrana žalovaného v podanom odvolaní, týkajúca sa toho, že je vecou klienta a advokáta, aký spôsob odmeňovania si dohodnú, nie je dôvodná. Odvolací súd má za to, že strany sporu a ako aj sám žalovaný uviedol v odvolaní, sa dohodli na tarifnej odmene podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a Vyhlášky, v zmysle čl. III. ods. 1 Príkaznej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 14.6.2017, na základe čoho bol žalovaný oprávnený si účtovať odmenu za právne služby z tarifnej hodnoty. Faktúra č. 13/2017 zo dňa 22.10.2017 je vystavená zo sumy 5 455,69 EUR, avšak bola vypočítaná z podľa tarify z hodnoty veci - sumy 5.455,69 EUR. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že hodnota veci - suma, sa v priebehu konania menila (viď plné moci žalobcu žalovanému zo dňa 14.6.2017 na sumu 927,53 EUR, zo dňa 20.7.2017 na sumu 2.169,24 EUR, zo dňa 8.8.2017 na sumu 5.455,69 EUR, výzvy na zaplatenie a záznam z rokovania s klientom, ktorý bol o zaplatenie 3.096,77 EUR dňa 18.8.2017, 26.9.2017, pričom žaloba bola podaná dňa 12.10.2017 o zaplatenie sumy 5.455,69 EUR), a teda, ak sa hodnota veci v priebehu času menila, menila sa aj výška tarifnej odmeny, a to v rozsahu, v ktorom bolo žalovanému udelené splnomocnenie na zastupovanie žalobcu. 15. Odvolací súd má za to, že nie je dôvodný odvolací argument, že výška peňažného plnenia v právnej veci vedenej pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 23Cpr/12/2017 bola ustálená na výške 5.455,69 EUR. Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené a konštatuje, že uvedená suma
bola ustálená až neskôr v priebehu konania, a teda ak dôjde k zmeny ceny v priebehu poskytovania právnej služby, táto zmena má potom vplyv na výšku tarifnej hodnoty, a tým aj na spôsob výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. 16. Ak žalovaný v odvolaní namietal, že súd odignoroval § 24 ods.1 zákona o advokácii, z ktorého vyplýva, že advokát má právo požadovať za právne služby primeraný preddavok a odmena advokáta sa určuje na základe dohody, ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena, tak odvolací súd poukazuje na uzatvorenú príkaznú zmluvu, kde došlo k dohode na tarifnej odmene, a teda žalovaný bol oprávnený účtovať žalobcovi iba tarifnú odmenu v zmysle ust. § 9 a nasl. Vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 17. Vzhľadom na odôvodnenie v bode 34. rozsudku, súd prvej inštancie nárok žalobcu považoval za oprávnený, dostatočne odôvodnený, s tým, že celková suma neoprávnene vyúčtovanej odmeny je vo výške 647,93 EUR, na základe čoho bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie titulom bezdôvodného obohatenia, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. 18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 19. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III., ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).