Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/141/2023 1220205206 31. 07. 2024 JUDr. Eva Mészárosová ECLI:SK:KSBA:2024:1220205206.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členiek senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: C.. E. N. F. Ö. G. G. W. D. X. Á. , O. Y. X.X.XXXX, Z. V. V., Š. Č.. XX, zastúpená procesnou opatrovníčkou: Beata Hovanová, narodená dňa 24.5.1973, trvale bytom Bratislava, Šulekova č. 44, zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Ivančo, s.r.o., IČO: 55 192 734, Bratislava, Na križovatkách č. 78, za ktorú koná JUDr. Vladimír Ivančo, proti žalovanému: E. E. É. T. W. G. Q. , O. Y.R. XX.XX.XXXX, Z. V. V., F. Č.. XXXX/XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Marta Urbánková, Bratislava, Šafárikovo námestie č. 2, o zaplatenie sumy 246.400,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 21. apríla 2023, č. k. 7 C 81/2020-448, takto rozhodol: I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 21. apríla 2023, č. k. 7 C 81/2020-448, p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.4.2023, č. k. 7 C 81/2020-448, vo výroku I. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 246.400,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 7.11.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo výroku III. zamietol návrh žalovaného na zrušenie časti zabezpečovacieho opatrenia. 2. Po právnej stránke súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 38 ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 458 ods. 1, ods. 2, § 489, § 460, § 481 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2, § 563, § 628 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa ako univerzálna dedička zo závetu ku dňu smrti poručiteľky nadobudla dedičstvo (vrátane pohľadávky voči žalovanému vo výške 246.000,- €), a to po poručiteľke U. I., narodenej dňa XX.XX.XXXX, zosnulej dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „poručiteľka“). Tieto skutočnosti vyplývajú z uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 46 D 359/2019-235, zo dňa 17.2.2020 (právoplatné a vykonateľné dňa 17.2.2020) a z uznesenia Okresného súd Bratislava II č. k. 51 D 366/2020-92, zo dňa 22.9.2020 (právoplatné a vykonateľné dňa 22.9.2020). Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v čase pred smrťou poručiteľky previedol z účtu poručiteľky vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. celkom sumu 246.400,- €, a to dvoma platobnými príkazmi na prevod finančných prostriedkov (prvý bol realizovaný dňa 17.5.2019 na prevod sumy 140.000,- € a druhý dňa 20.5.2019 na prevod sumy 106.400,- €). Následne dal žalovaný príkaz k zrušeniu účtu poručiteľky. Uvedené finančné prostriedky nechal previesť na svoj účet na základe splnomocnenia zo dňa 15.5.2019, ktoré podpísala poručiteľka v nemocnici, pričom jej podpis bol overený notárskou
koncipientkou. Z obsahu splnomocnenia okrem iného vyplýva oprávnenie udelené žalovanému na dispozíciu s účtom poručiteľky, disponovanie s finančnými prostriedkami na účte a na jeho zrušenie. Ďalej nebolo medzi stranami sporné ani to, že v súvislosti s prevodom týchto finančných prostriedkov je vedené trestné konanie, v ktorom došlo k podaniu obžaloby na žalovaného. Súd prvej inštancie dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania žalovaný ničím nepreukázal a ani netvrdil, že príkaz na prevod finančných prostriedkov z účtu poručiteľky na svoj účet vykonala (zadala) poručiteľka. Samotná skutočnosť, že poručiteľka splnomocnila žalovaného na dispozíciu s jej účtom plnomocenstvom zo dňa 15.5.2019 nepreukazuje, že mu finančné prostriedky na tomto účte darovala, teda žalovaný nepreukázal reálne uzavretie darovacej zmluvy medzi ním a poručiteľkou. Mal tiež za to, že ničím nepreukázal ani tvrdenie, že vôľou poručiteľky, ktorú prezentovala ešte pred hospitalizáciou bolo, aby predmetné finančné prostriedky dostala jej rodina. Tomuto tvrdeniu súd prvej inštancie neuveril aj z dôvodu, že aj z tvrdení samotného žalovaného o údajnej snahe poručiteľky spísať nový závet je zrejmé, že poručiteľka ani pri návšteve notára nezmenila svoju vôľu, nezmenila svoj existujúci závet a neurobila tak ani do svojej hospitalizácie. Z vykonaného dokazovania, najmä zo záverov odborného vyjadrenia č. 43/2020, zo dňa 18.8.2020, vypracovaného znalkyňou MUDr. W. U. v trestnom konaní vyplýva, že v čase overovania podpisu dňa 15.5.2019 poručiteľka trpela duševnou poruchou - vaskulárnou demenciou, pri ktorej si nebola schopná uvedomiť význam, dosah a následky tohto právneho úkonu, nebola schopná sa vyznať v situácii, rozpoznať podstatné od nepodstatného, jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli vymiznuté. Z uvedeného vyplýva nespôsobilosť poručiteľky na akýkoľvek právny úkon, čo žalovaný ničím relevantne nevyvrátil a čo naopak potvrdil aj vypočutý svedok MUDr. U., ktorý rovnako potvrdil, že poručiteľka bola prijatá do nemocnice vo vážnom telesnom stave so zhoršenými srdcovými problémami, srdečné zlyhávanie, dekompenzácia, zadržiavanie tekutín a vykazovala znaky zhoršených rozumových funkcií, t. j. dementný syndróm s atakmi delíria počas hospitalizácie, ktoré sa prejavujú zmätočnosťou, inkoherentným myslením a môžu trvať rôzny časový interval. Pokiaľ ide o priebeh hospitalizácie došlo k zlepšeniu fyzického stavu pacientky s pretrvávajúcim dementným syndrómom, mala byť preložená na doliečovacie oddelenie, avšak predtým došlo k náhlemu zhoršeniu jej fyzického stavu a bola premiestnená na JIS. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že poručiteľka nebola v čase podpísania plnomocenstva zo dňa 15.5.2019 schopná si uvedomiť význam, dosah a následky tohto právneho úkonu, nebola schopná sa vyznať v situácii, rozpoznať podstatné od nepodstatného, nakoľko jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli vymiznuté, preto považuje toto plnomocenstvo za neplatný právny úkon s poukazom na § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na tejto skutočnosti nič nemení ani námietka žalovaného, že poručiteľka v tom čase nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Pre úplnosť súd prvej inštancie k overovaniu podpisu poručiteľky notárskou koncipientkou uviedol, že hoci ide o úradnú osobu, táto nemá odborné medicínske znalosti, spôsobilosť poručiteľky nekonzultovala ani u ošetrujúcich lekárov, pričom mala vychádzať len z neverbálnych prejavov poručiteľky. Žalovaný teda v spore ničím relevantne nevyvrátil tvrdenia žalobkyne, že by na prevod finančných prostriedkov z účtu poručiteľky na svoj účet mal akýkoľvek právny titul a že splnomocnenie zo dňa 15.5.2019 bolo neplatným právnym úkonom. Nakoľko súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa je univerzálnou závetnou dedičkou poručiteľky, t. j. všetkého jej majetku, práv, záväzkov a pohľadávok a tým, že bez právneho dôvodu previedol žalovanú sumu z majetku poručiteľky na svoj účet bez právneho dôvodu, tak sa na úkor žalobkyne v tomto rozsahu bezdôvodne obohatil. Žalobkyni priznal popri istine aj nárok na príslušenstvo pohľadávky, t. j. na úrok z omeškania zo sumy 246.400,€ vo výške 5 % ročne od 7.11.2020 až do zaplatenia; počiatok omeškania určil dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby žalovanému v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, pričom za účinnú výzvu na splnenie dlhu považoval doručenie žaloby žalovanému dňa 6.11.2020. Námietky žalovaného týkajúce sa prípadnej nespôsobilosti žalobkyne považoval za neopodstatnené, nakoľko žalobkyňa nie je a nebola ani v čase podania žaloby obmedzená v svojej spôsobilosti na právne úkony a navyše má v konaní súdom ustanoveného procesného opatrovníka. 3. Výrok II. o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. tak, že nakoľko mala žalobkyňa v konaní plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4. Výrok III. (ktorým zamietol návrh žalovaného na zrušenie časti zabezpečovacieho opatrenia) súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 334, § 344 C.s.p. a uviedol, že uznesením č. k. 7 C 81/2020-195, zo dňa 21.3.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Co 62/2021-221, zo dňa 31.5.2021, zriadil v prospech žalobkyne záložné právo, resp. k
spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia jej peňažnej pohľadávky. Dôvodil, že žalovaný sa návrhom zo dňa 22.2.2022 domáhal zrušenia časti zabezpečovacieho opatrenia k spoluvlastníckym podielom žalovaného k nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. XXXX., v katastrálnom území P. V., kde podielovým spoluvlastníkom v podiele 5/12 je aj K. E., brat žalovaného. Návrh odôvodnil tým, že realitná kancelária O.K. REAL, s.r.o. na jeho žiadosť vykonala obhliadku nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve a potvrdila ich trhovú hodnotu v celkovej hodnote 650.000,- €. Predmetná suma tak značne prevyšuje žalovanú sumu a z tohto dôvodu nie je dôvod zasahovať do majetkových práv nezainteresovanej osoby (majúc na mysli brata žalovaného - poznámka odvolacieho súdu). Poukázal na skutočnosť, že obava ohrozenia exekúcie je nedôvodná, nakoľko uvedené nehnuteľnosti značne prevyšujú žalovanú sumu a týka sa aj nezainteresovanej osoby, ktorá so svojou nehnuteľnosťou nemôže disponovať. K návrhu na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho nariadenia sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 14.12.2022, pričom zdôraznila, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočne preukázala existenciu dôvodnej obavy, že exekúcia jej pohľadávky (v prípade úspechu vo veci samej) bude ohrozená, čo preukazovala výpismi z bankového účtu žalovaného, z ktorých vyplýva, že v období od 17.5.2019 do 7.12.2020 žalovaný zo svojho účtu previedol na iný (neznámy) účet takmer všetky finančné prostriedky (vo výške 242.533,11 €). Uvedené výbery vykonal napriek tomu, že mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, ako aj o prebiehajúcom trestnom konaní a reálne vykonal úkony, ktoré mali dopad na jeho majetok, a to či už kvantitatívny dopad (zmenšenie jeho majetku) alebo kvalitatívny dopad (zmena štruktúry a likvidity jeho majetku). Dôvodila, že má za to, že tak ako v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, tak aj dnes existuje dôvodná obava, že exekúcia (vymožiteľnosť jej pohľadávky) bude ohrozená. Žalovaný sa po zmocnení finančných prostriedkov začal týchto postupne zbavovať spôsobom, ktorý objektívne znemožňuje tretím stranám zistiť, kde sa nachádzajú a zastávala názor, že rozhodujúce skutkové okolnosti sa nezmenili. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie časti zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodpadli. Poukázal na to, že žalobe žalobkyne vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy vrátane príslušenstva, ako aj na náhradu trov konania. Záložné právo bolo zriadené na základe právoplatného rozhodnutia súdu na nehnuteľnosti žalovaného, resp. k spoluvlastníckym podielom žalovaného k nehnuteľnostiam a nie k nehnuteľnostiam, resp. k spoluvlastníckym podielom iného subjektu. Nijako teda neobmedzuje iné osoby v práve disponovať s ich vlastníctvom. Pokiaľ ide o hodnotu zabezpečených nehnuteľností vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke táto vyplýva iba z odhadu realitnej kancelárie, z ktorého nie je možné zistiť, z akých skutočností tento odhad ich hodnoty vychádza. 5. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Uviedol, že s názorom súdu prvej inštancie sa nestotožňuje. Žalovaný bol vo veľmi úzkom kontakte s poručiteľkou, staral sa o ňu, nakupoval jej všetky potrebné veci, vybavoval jej poštu. Neustále opakovala, že chce zrušiť testament a o takýchto jej výrokoch mal vedomosť aj notár JUDr. V., ktorému sa poručiteľka opakovane sťažovala aj na žalobkyňu, že sa o ňu nestará tak dôkladne, ako by ona potrebovala. Z., že poručiteľka finančné prostriedky chcela darovať svojej pokrvnej rodine, ktorým je žalovaný, resp. jeho mama, ktorá bola sesternicou poručiteľky a mali dobrý vzťah. Poručiteľka sa žalobkyne bála, nakoľko ju manipulovala, strážila a o všetkých jej krokoch chcela mať vedomosť, žalobkyňa alebo aj jej dcéra vypínali poručiteľke domáci telefón. Báli sa, že poručiteľka zruší testament, resp. určí nového dediča. Tento krok poručiteľka aj chcela urobiť, návštevu notára však odkladala zo strachu zo žalobkyne. Ďalej uviedol, že žalobkyňa na neho podala trestné oznámenie, aj napriek tomu, že nikdy nebol trestne stíhaný, je teraz obžalovaný za obzvlášť závažný zločin podvodu, za čo mu hrozí odňatie slobody na 10 až 15 rokov. Následne citujúc niektoré tvrdenia svedka, notára JUDr. V. vypovedajúcom v trestnom konaní, skonštatoval, že aj z jeho výpovede vyplýva, že aj tento svedok mal pocit, že žalobkyňa poručiteľkou manipulovala z dôvodu vidiny veľkého majetku. Uviedol tiež, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že „skutočnosti doteraz zistené v trestnom konaní potvrdzujú, že žalovaný si finančné prostriedky poručiteľky prisvojil len na základe splnomocnenia, bez akéhokoľvek právneho titulu, pričom na vylákanie splnomocnenia žalovaný zneužil nepriaznivý zdravotný stav poručiteľky krátko pred jej smrťou. Žalovaný sa predtým opakovane neúspešne pokúšal presvedčiť poručiteľku, aby zmenila závet v jeho prospech. Ona mu však odmietla odkázať svoj majetok. Poručiteľka finančné prostriedky žalovanému nikdy nedarovala.“ V
tejto súvislosti poukázal na výpovede svedkov v trestnom konaní, ktoré v žiadnom prípade tieto tvrdenia nepotvrdzujú a pripomenul zásadu prezumpcie neviny. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal jedine z tvrdení žalobkyne, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku len opisuje výpovede a tvrdenia sporových strán, pričom však žiadnym spôsobom svoje rozhodnutie neodôvodňuje. Nesúhlasil s tvrdením súdu ohľadne svedka MUDr. U. s tým, že to bol práve žalovaný, ktorý tohto svedka navrhol za účelom vyjadrenia sa k zdravotnému stavu poručiteľky, k jej rozlišovacej schopnosti ohľadom svojich úkonov. Svedok U. vo výpovedi uviedol, že poručiteľka bola prijatá na kliniku vo vážnom a v zanedbanom stave. Rozlišovacia schopnosť u takej pacientky sa mení, niekedy spolupracovala, niekedy nie. Vyjadrovala sa stroho a vždy vedela povedať koho chce vidieť, koho nie, resp. odmietnuť nejaké vyšetrenie. „Bola taká svojská dáma.“ Poukázal na to, že nikde, ani v znaleckom posudku MUDr. U. nie je uvedené, že rozlišovacia schopnosť takejto pacientky je nemenná. P. mala absolútne jasno v tom, prečo požiadala žalovaného o zabezpečenia notára za účelom podpísania plnomocenstiev. Pritom dobre vedela, že finančné prostriedky z účtu neprepadnú štátu a že ich mala na základe závetu zdediť žalobkyňa, avšak tento fakt si nechcela pripustiť, preto navrhla, aby žalovaný „zachránil“ čo sa dá a nech dostane aspoň finančné prostriedky jej rodina, keď už nehnuteľnosti a značné finančné prostriedky dostala žalobkyňa. Taktiež vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobkyne, podľa ktorého pri osvedčovaní podpisu poručiteľky na splnomocnení došlo k porušeniu povinnosti notárskej koncipientky. Poručiteľka pri podpisovaní plných mocí bola pri vedomí a zorientovala sa v čase a priestore. Notárska koncipientka JUDr. B. konzultovala samotné podpisovanie s notárom, keď poručiteľke vypadlo pero, opätovne jej prečítala plné moci s tým, že keď nechce nemusí podpisovať, avšak poručiteľka pero neodhodila a podpísala. Išlo o jej poslednú slobodnú vôľu. Poručiteľka mu povedala, aby išiel do banky, vedela sa orientovať, vedela čo chce, čo vyvodil z toho, že dva-tri dni pred smrťou ho požiadala, aby jej zabezpečil farára. Vôbec sa nezakladá na pravde, že ju mal presvedčiť, aby podpísala plné moci, resp. aby zmenila závet. Uviedol, že skutočnosť, že ho žalobkyňa žaluje, ako aj to, že na neho podala trestné oznámenie, je v rozpore s dobrými mravmi. Poručiteľka by podľa jeho názoru nikdy nežiadala vrátenie finančných prostriedkov, podpísanie plných mocí bolo jej poslednou vôľou, ktorú prejavila v čase, keď už nemala strach a tušila, že z nemocnice sa nevráti domov. Ohľadne nespôsobilosti žalobkyne poukázal na obsah znaleckého posudku č. 34/2022 vypracovaného MUDr. Y. U. v trestnom konaní, v ktorom má žalobkyňa postavenie poškodenej a z ktorého vyplýva, že žalobkyňa nie je schopná chápať zmysel trestného konania, nie je v dostatočnej miere schopná chápať zmysel súdneho konania a v potrebnej miere porozumieť jednotlivým právnym úkonom. V priebehu rokov 2019 a 2020 u nej konštatovali ošetrujúci lekári podozrenie na počínajúcu demenciu. Plynutím času sa jej zdravotný stav zhoršil natoľko, že jej dňa 9.9.2021 bola diagnostikovaná demencia a zahájená liečba. Z uvedeného teda má vyplývať, že v čase podania žaloby, ako aj v čase podania trestného oznámenia žalobkyňa nemohla byť v dostatočnej miere schopná chápať zmysel svojho konania a v potrebnej miere porozumieť jednotlivým právnym úkonom. Ďalej namietol, že v tomto prípade sudca nerozhodoval objektívne. Nesúhlasil ani s výrokom III., ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na zrušenie časti zabezpečovacieho opatrenia a uviedol, že návrh na zúženie predmetu zabezpečovacieho opatrenia bol podaný na podnet jeho brata. Pridržiavajúc sa doterajších písomných, či ústnych prejavov uviedol, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie dôsledne nevysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi a námietkami zo strany žalovaného, ktoré mohli mať podstatný vplyv na objektívne rozhodnutie vo veci. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť Mestskému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, v plnom rozsahu sa stotožňujúc so závermi súdu prvej inštancie a považujúc napadnutý rozsudok za správny, spravodlivý a zákonný konštatovala, že z obsahu odvolania žalovaného nie je zrejmé, ktoré žalovaným tvrdené pochybenia súdu prvej inštancie napĺňajú odvolacie dôvody; žalovaný v ňom neurobil nič iné len to, že zopakoval svoje ničím nepodložené tvrdenia, ktoré uvádzal už pred súdom prvej inštancie. Žalovanému bol poskytnutý viac ako dostatočný priestor na to, aby svoje tvrdenia v rámci konania na súde prvej inštancie riadne preukázal, napriek tomu tak neurobil. Uvedené preukazuje skutočnosť, že súd prvej inštancie neprihliadal na opakované návrhy žalobkyne na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania, aj napriek tomu, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jej uplatnenie. V prospech žalovaného bolo dokonca opakovane odročené pojednávanie za účelom zabezpečenia a vypočutia svedka MUDr. P. U., ktorého kvôli opakovaným pochybeniam/nedôslednosti na strane žalovaného nebolo možné
vypočuť. O. je preto pravda, že by súd prvej inštancie postupoval nespravodlivo alebo v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania, resp. inými zásadami civilného sporového konania, ako vo svojom odvolaní zjavne účelovo podsúva žalovaný. K tvrdeniu žalovaného o tom, že poručiteľka chcela zrušiť závet a darovať finančné prostriedky rodine žalovaného, nakoľko mala mať strach zo žalobkyne, ktorá poručiteľkou mala manipulovať a kontrolovať, pričom tieto vedomosti mal mať aj JUDr. V., žalobkyňa uviedla, že ide o nepravdivé tvrdenia. Zo zápisnice o výsluchu L.. V. zo dňa 6.5.2022, ktorú predložil žalovaný spolu s odvolaním, takéto tvrdenie nevyplýva. S odkazom na stranu 7 zápisnice o výsluchu menovaného citovala odpoveď svedka na otázku obhajcu žalovaného: „O jej dcére (dcére žalobkyne - poznámka odvolacieho súdu) nič neviem, ani ju myslím nespomínala. Nespomínam si, že by takýto závet mala, viem len že stále rozmýšľala komu tie majetky, spomínala E. aj p. N., ale komu ich konkrétne chcela dať, to neviem.“ O zrušení závetu hovoril len obhajca žalovaného v trestnom konaní a nie menovaný svedok. Tiež teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že poručiteľka mala byť rozhodnutá odkázať alebo darovať svoj majetok žalovanému, resp. jeho rodine. V súvislosti s výpoveďou JUDr. V. v trestnom konaní uviedla, že nejde o nestranného svedka, nakoľko to bola práve jeho zamestnankyňa - notárska koncipientka JUDr. M. B., ktorá overovala podpis poručiteľky na splnomocnení zo dňa 15.5.2019 v čase, kedy podľa zistení súdu bola poručiteľka nespôsobilá na právne úkony z dôvodu, že trpela duševnou poruchou. Vzhľadom na jeho pomer k veci je preto možné mať dôvodné pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti. Pri otázke nejakého nátlaku vyvíjaného na poručiteľku svedok uviedol, že: „S odstupom času to hodnotím, že žiadny fyzický či psychický tlak by som tam nevidel, ale určité chovanie p. N. voči p. I. bolo také, akoby ju niekam smerovala, p. N. stále sledovala čo sa deje, čo p. I. robí, boli minimálne možnosti byť osamote s p. I.. Pani N. bola teda skoro na všetkých konzultáciách s p. I.. Ona jej dôverovala a brala si ju tam ako svoju poradkyňu.“ Je zrejmé, že žalobkyňa na poručiteľku žiaden nátlak nevyvíjala, naopak jej dôverovala. Aj keby žalovaný preukázal, že mu poručiteľka chcela odkázať alebo darovať finančné prostriedky, musel by zároveň preukázať, že došlo k platnému darovaniu alebo odkázaniu finančných prostriedkov. V tomto smere však žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz, t. j. žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by finančné prostriedky od poručiteľky nadobudol platným darovaním alebo na základe iného platného právneho titulu. Absencia akéhokoľvek platného právneho titulu je primárnym dôvodom, prečo žalovaný nemal nárok prisvojiť si finančné prostriedky poručiteľky na úkor žalobkyne, ako univerzálnej závetnej dedičky. K spôsobilosti poručiteľky udeliť splnomocnenie zo dňa 15.5.2019 a súvisiacou otázkou neplatnosti tohto právneho úkonu žalobkyňa uviedla, že súd vychádzal zo záveru odborného vyjadrenia MUDr. W. U., pričom žalovaný sa spôsobilosť poručiteľky pokúsil preukázať svedeckou výpoveďou MUDr. U., prednostu geriatrickej kliniky v Podunajských Biskupiciach, kde bola poručiteľka hospitalizovaná. Svedok pritom vypovedal, že nebol jej ošetrujúcim lekárom, podrobnosti o jej zdravotnom stave si bezprostredne nepamätal a informácie k jej zdravotnému stavu získal tak, že si pred pojednávaním prečítal tieto informácie z jej zdravotnej dokumentácie. K rozpoznávacím schopnostiam pacientov trpiacich demenciou sa vyjadroval v zásade len všeobecne a jeho vyjadrenia, že poručiteľka niekedy spolupracovala a niekedy nie, vyjadrovala sa stroho, nemožno považovať za odborné posúdenie jej rozpoznávacích schopností. Žalobkyňa zdôraznila, že menovaný svedok nie je psychiater a je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že MUDr. U. nebol ošetrujúcim lekárom poručiteľky a jej zdravotný stav mohol bezprostredne navnímať len počas pravidelných vizít (dvakrát do týždňa), svedok si jej zdravotný stav bezprostredne nepamätal, osobne sa nezúčastnil pri psychiatrickom vyšetrení poručiteľky a keďže poručiteľka bola z jeho oddelenia prevezená viac ako dva týždne pred podpisom splnomocnenia objektívne nemohol navnímať progresiu a stav poručiteľky v čase podpisu splnomocnenia. Preto podľa názoru žalobkyne postupoval súd prvej inštancie správne, keď duševný stav poručiteľky v čase podpisu poručiteľky na predmetnom splnomocnení posúdil na základe odborného vyjadrenia MUDr. W. U. vyhotoveného osobitne za účelom posúdenia zdravotného stavu poručiteľky ku dňu podpisu splnomocnenia. Súd prvej inštancie sa podľa žalobkyne vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal aj s otázkou neobmedzenia poručiteľky v spôsobilosti na právne úkony v čase podpisu splnomocnenia. Na potvrdenie správnosti tohto záveru dodala, že Občiansky zákonník obsahuje osobitnú úpravu neplatnosti právneho úkonu, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony a neplatný je aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozsudku k správnemu záveru, že splnomocnenie, ktoré poručiteľka udelila žalovanému dňa 15.5.2019 na disponovanie s finančnými prostriedkami je neplatným právnym úkonom, keďže ho poručiteľka vykonala v stave duševnej poruchy, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. Opakovane zdôraznila, že aj keby toto splnomocnenie bolo platné, primárnym dôvodom pre priznanie nároku žalobkyne proti žalovanému v tomto konaní na vydanie bezdôvodného obohatenia
je skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu platného právneho titulu na to, aby si mohol prisvojiť finančné prostriedky poručiteľky na úkor žalobkyne ako univerzálnej závetnej dedičky po poručiteľke. Žalobkyňa tiež zásadne odmietla tvrdenie žalovaného o tom, že konala v rozpore s dobrými mravmi, keď voči nemu podala civilnú žalobu alebo trestné oznámenie. Poukázala na to, že žalovaný po prevode finančných prostriedkov poručiteľky na svoj účet od mája 2019 do decembra 2020 postupne viac ako deväťdesiatimi výbermi z bankomatu a výbermi hotovosti z účtu väčšinu finančných prostriedkov v sume 141.500.- € vybral zo svojho účtu a použil neznámym spôsobom. Sumu 100.000,- € previedol na neznámy účet. V dôsledku toho ku dňu 7.12.2020 zostala na jeho účte z celkovej pôvodnej sumy finančných prostriedkov poručiteľky len suma 3.921,99 €. Toto svoje konanie žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil, a to ani v civilnom konaní, ani v trestnom konaní. Zdôraznila pritom, že orgány činné v trestnom konaní po nezávislom vyšetrovaní všetkých skutočností predmetného prípadu nielenže začali trestné stíhanie a vzniesli obvinenie voči žalovanému, ale v predmetnej trestnej veci prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II dňa 5.10.2022 podal na súd obžalobu proti žalovanému pre obzvlášť závažný zločin podvodu. Je teda zrejmé, že žalobkyňa nekoná v rozpore s dobrými mravmi, keď v civilnom konaní zákonným spôsobom uplatňuje svoj legitímny nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia a platí to aj v prípade podania trestného oznámenia. Tieto tvrdenia žalovaného považuje za ničím nepodložené, ktoré rovnako ako ostatné dôvody uvedené v odvolaní žalovaného, nepreukazujú nesprávnosť napadnutého rozsudku. K tvrdeniu žalovaného, že nemá spôsobilosť byť účastníkom predmetného súdneho konania žalobkyňa uviedla, že žalovaný účelovo citoval len vybrané časti znaleckého posudku MUDr. Y. U., pričom chcel navodiť dojem, že nemala procesnú spôsobilosť na podanie žaloby v roku 2020 a poukázala na závery tohto posudku uvedené na stranách 19. a 20. Práve závery tohto znaleckého posudku viedli k tomu, že dňa 7.7.2022 podali na súd podnet na ustanovenie procesného opatrovníka žalobkyni. Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku MUDr. Y. U., konštatoval, že má dôvodné pochybnosti o procesnej spôsobilosti žalobkyne samostatne konať v tomto konaní, preto dospel k záveru, že je potrebné žalobkyni ustanoviť procesného opatrovníka v súlade s ustanovením § 69 C.s.p., z čoho je zrejmé, že súd postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Zo znaleckého posudku zároveň nevyplýva, že by už v čase podania žaloby v roku 2020 nemala procesnú spôsobilosť na podanie žaloby. Konštatovala, že aj v tejto časti je odvolanie žalovaného nedôvodné. K tvrdeniu žalovaného o nesprávne zistenom skutkovom stave, keď súd prvej inštancie mal vychádzať jedine z jej tvrdení, žalobkyňa uviedla, že kľúčovými skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie je nepochybne zistenie, že žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že by mu poručiteľka finančné prostriedky darovala, resp. že by mal iný platný právny titul k tomu, aby si mohol prisvojiť finančné prostriedky poručiteľky na úkor žalobkyne ako univerzálnej závetnej dedičky, ako aj zistenie, že v čase, kedy poručiteľka podpísala splnomocnenie zo dňa 15.5.2019 trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila nespôsobilou (neschopnou) na podpis splnomocnenia, preto je splnomocnenie neplatným právnym úkonom v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôvodila, že tieto podstatné skutkové zistenia boli v súdnom konaní riadne preukázané a žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť uvedených skutkových záverov. Zdôraznila, že aj keby predmetné splnomocnenie bolo platné, žalovaný nepreukázal darovanie finančných prostriedkov, ani iný platný právny titul, ktorý by ho oprávňoval si peniaze poručiteľky prisvojiť a zároveň, že žalobkyňa na podporu všetkých svojich argumentov predložila všetky potrebné dôkazy a tiež riadne odôvodnila aj potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného. Argument žalovaného opäť považuje za zjavne účelový a nepravdivý. V reakcii k návrhu žalovaného na zúženie rozsahu zabezpečovacieho opatrenia poukázala na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní nespochybňuje dôvodnosť nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, ale namieta jeho rozsah keď tvrdí, že predmetom zabezpečovacieho opatrenia by nemali byť spoluvlastnícke podiely žalovaného k nehnuteľnostiam, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho brata K. E.. Žalobkyňa zastáva názor, že súd prvej inštancie sa s predmetným návrhom žalovaného dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal v bode 52. napadnutého rozsudku, s ktorými závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolaciemu súdu navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 7. Ďalšie vyjadrenia sporové strany nepodali. 8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. júla 2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v tomto výroku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť nasledovné. 9. V prejednávanej veci sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala splnenia povinnosti - zaplatenia sumy 246.400,- € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a právnom posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. 11. Odvolací súd sa stotožnil v plnom rozsahu so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorého v prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobkyňa je univerzálnou závetnou dedičkou poručiteľky, t. j. všetkého jej majetku, práv, záväzkov a pohľadávok a tým, že žalovaný previedol žalovanú sumu z majetku poručiteľky na svoj účet bez právneho dôvodu, tak sa na úkor žalobkyne v tomto rozsahu bezdôvodne obohatil. Popri istine ho zároveň správne zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne od 7.11.2020 (odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému) až do zaplatenia. 12. Obranu žalovaný založil na tvrdeniach, jednak, že poručiteľka finančné prostriedky chcela darovať svojej pokrvnej rodine, teda jemu, resp. jeho mame, ako aj tvrdením, že poručiteľka mala absolútne jasno v tom, prečo ho požiadala o zabezpečenia notára za účelom podpísania plnomocenstiev a pri ich uzatváraní bola pri vedomí, orientovaná v čase a priestore, išlo tak o jej poslednú slobodnú vôľu. Tvrdil, že zmeniť, resp. zrušiť testament mala strach, nakoľko žalobkyňa ju strážila a kontrolovala. Tvrdil tiež, že ak ho žalobkyňa žaluje o vydanie bezdôvodného obohatenia a podala na neho trestné oznámenie, je jej konanie v rozpore s dobrými mravmi a platnosť týchto úkonov spochybňoval z dôvodu jej nespôsobilosti. S týmito tvrdeniami sa podľa názoru odvolacieho súdu nemožno stotožniť a prihliadnuť na ne ako na účinné odvolacie námietky. Odvolací súd tak zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za to, že žalovaný svoje podstatné skutkové tvrdenia nijako nepreukázal, naopak žalobkyňa v konaní preukázala, že sa stala univerzálnou dedičkou majetku po poručiteľke U. I. predložením dedičských rozhodnutí. Súd prvej inštancie tiež správne posúdil splnomocnenie zo dňa 15.5.2019, ako neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže z odborného vyjadrenia č. 43/2020, zo dňa 18.8.2020, vypracovaného v trestnom konaní MUDr. W. U. vyplýva, že v čase overovania podpisu dňa 15.5.2019 U. I. trpela duševnou poruchou - vaskulárnou demenciou, v dôsledku ktorej boli jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti vymiznuté. Žalovaný tvrdenie, že poručiteľka mala úmysel odkázať všetok svoj majetok svojej rodine (jemu, prípadne jeho matke) nijako nepreukázal (tento úmysel nepotvrdili ani výpovede svedkov MUDr. U. a JUDr. F. V.) a tvrdenie, že sporné splnomocnenie predstavovalo poslednú vôľu poručiteľky, zostalo len v rovine nepreukázaných domnienok žalovaného. Odvolací súd má zhodne s názorom žalobkyne za to, že podanie žaloby, resp. trestného oznámenia nemôže predstavovať konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď si v civilnom konaní zákonným spôsobom uplatnila svoj legitímny nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia a rovnako tak aj v prípade podania trestného oznámenia, kedy orgány činné v trestnom konaní na základe uznesenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Odbor kriminálnej polície č. ČVS:KRP-65/2-VYS-BA-2020Ga, zo dňa 17.9.2020, začali trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu. Rovnako tak je bez právnej a skutkovej relevancie aj ostatná námietka žalovaného spochybňujúca dôvodnosť žaloby žalobkyne z dôvodu jej nepriaznivého duševného stavu, keďže jej bola v roku 2019 - 2020 diagnostikovaná ľahká kognitívna porucha (organický psychosyndróm), to znamená, že mala v tom čase znížené ovládacie schopnosti
a od roku 2021 do súčasnosti sú u nej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti takmer vymiznuté. Súd prvej inštancie opäť správne považoval túto námietku za neopodstatnenú (bod 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku), keďže žalovaný spochybnil „len“ procesnú spôsobilosť žalobkyne, ktorá bola v konaní pred súdom prvej inštancie odstránená ustanovením procesnej opatrovníčky (§ 69 C.s.p.), pričom nespôsobilosť žalobkyne na právne úkony v čase podania žaloby (i trestného oznámenia) nebola preukázaná tak, ako to vyplýva nielen zo záverov znaleckého posudku MUDr. Y. U., ale aj zo skutočnosti, že žalobkyňa nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. 13. V súvislosti s odvolaním žalovaného proti výroku III., ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na zrušenie časti zabezpečovacieho opatrenia, bola podstatná odvolacia námietka založená na tom, že návrh na zúženie predmetu zabezpečovacieho opatrenia žalovaný podal na podnet svojho brata a nie s úmyslom nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho brata K. E.. Stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že návrh žalovaného je nedôvodný, nakoľko z dikcie ustanovenia § 334 C.s.p. vyplýva jediný možný dôvod zrušenia neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je prípad, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný v odvolaní namieta rozsah nariadeného zabezpečovacieho opatrenia (a netvrdí a nepreukazuje, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené odpadli), odvolací súd považuje aj v tomto smere odvolaciu námietku žalovaného za neopodstatnenú. Súd prvej inštancie s odkazom na uvedené zákonné ustanovenie dospel k správnym právnym záverom, z ktorých vyplýva, že dôvody, pre ktoré bolo predmetné zabezpečovacie opatrenie zrušené, neodpadli (žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené) a navyše správne dôvodí, že záložné právo bolo právoplatným rozhodnutím súdu zriadené na nehnuteľnosti žalovaného, resp. k jeho spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam a nie k nehnuteľnostiam, resp. k spoluvlastníckym podielom iného subjektu, preto nemôžu žiadnym spôsobom obmedzovať vo vlastníckom práve iné osoby spoluvlastniace predmetné nehnuteľnosti. Odvolací súd sa aj s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožnil a s ohľadom na nedôvodnosť v tejto súvislosti žalovaným podanej odvolacej námietky, rozsudok súdu prvej inštancie čo do výroku III., potvrdil. 14. Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd považoval odvolací dôvod žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, za nedôvodnú (žalovaný pri tomto odvolacom dôvode ani bližšie nešpecifikoval tzv. inú vadu konania). Odvolací súd sa tak plne stotožnil zo závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobkyne, že by na prevod finančných prostriedkov z účtu poručiteľky na svoj účet mal akýkoľvek právny titul a že splnomocnenie zo dňa 15.5.2019 bolo neplatným právnym úkonom, pričom univerzálnou závetnou dedičkou poručiteľky je žalobkyňa a tým, že žalovaný bez právneho dôvodu previedol žalovanú sumu z majetku poručiteľky na svoj účet bez právneho dôvodu, tak sa na úkor žalobkyne v tomto rozsahu bezdôvodne obohatil a napadnuté rozhodnutie považuje za vecne a právne správne. 15. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
16. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).