Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3To/54/2024 1222011087 27. 08. 2024 JUDr. Denisa Mészárosová ECLI:SK:KSBA:2024:1222011087.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci obžalovaného J. R. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 31T/112/2022 zo dňa 13.04.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.08.2024 pomerom hlasov 3:0 takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, písm. f/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa prvostupňový rozsudok vo výroku o treste, spôsobe jeho výkonu a vo výroku o náhrade škody. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému J. R., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom T. S. XXX, okres Q. ukladá Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona (v znení účinnom do 05.08.2024) s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Trestného zákona (v znení účinnom do 05.08.2024) trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona (v znení účinnom do 05.08.2024) súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (v znení účinnom do 05.08.2024) trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 (päť) rokov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Sociálna poisťovňa Bratislava, Z.: XX XXX XXX, Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10 odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 31T/112/2022 zo dňa 13.04.2023 bol obžalovaný J. R. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v čase o 10:30 h dňa 14.02.2020 ako vodič nákladného motorového vozidla továrenskej značky Mercedes Arocs, P.: ZM-XXXCF spôsobil smrť poškodenému X. F. a to tak, že obžalovaný viedol nákladné motorové vozidlo továrenskej značky J. G., P.: ZM-XXXCF na stavenisku D4R7, stavebný
objekt SO 101 Jarovce-Ivanka pri Dunaji, pričom počas cúvania narazil do stavebného robotníka poškodeného X. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý na stavenisku vykonával pracovnú činnosť, a ktorý po náraze spadol na vozovku, pričom ľavými kolesami vozidla po ňom obžalovaný prešiel, následkom čoho utrpel poškodený výhrez mozgu mimo lebečnú dutinu pri otvorenej zlomenine lebečnej klenby a mnohopočetné drvivé poranenia tela, ktorým na mieste podľahol, čím obžalovaný porušil ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a) zákona 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s poukazom na § 22 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a teda ako zamestnanec nedodržiaval právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tým, že ako vodič si na bezpečné cúvanie nezabezpečil spôsobilú a náležíte poučenú osobu, Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona bola obžalovanému uložená povinnosť podľa svojich schopností nahradiť v skúšobnej dobe škodu spôsobenú trestným činom. Podľa 61 ods. 1, ods. 2 a § 34 ods. 6 Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 (päť) rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému - Sociálna poisťovňa, Z.: XX XXX XXX so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava, škodu vo výške 4.011,43€. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. Odvolanie smeruje proti výroku o treste a bolo podané v neprospech obžalovaného. Prokurátor sa nestotožnil s výmerou uloženého trestu a dĺžkou skúšobnej doby. Zastáva názor, že súd prvého stupňa nepostupoval dostatočne dôsledne pri vyhodnocovaní kritérií uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zákona. Vo všeobecnosti je podľa prokurátora potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa zákonnej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov napr. alternatívnych, nespojených s odňatím slobody, prípadne povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody. Okresná prokuratúra Bratislava II je toho právneho názoru, že v trestnej veci obžalovaného J. R. Okresný súd Bratislava II vo výroku o trest nedostatočne zohľadnil závažný následok spáchaného trestného činu, kde obžalovaný svojim konaním spôsobil smrť poškodenému, pričom poukazuje aj na osobu obvineného, ktorý sa v minulosti, a to konkrétne v dňoch 22.02.2019, 18.05.2018, 10.05.2018, 07.05.2018, 04.05.2018, dňa 26.03.2017, 12.11.2013, 30.09.2013, 24.10.2012, 16.02.2011, 07.10.2009, 03.09.2009 a 26.01.2008 dopustil priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Taktiež je podľa názoru prokuratúry vo výroku o treste potrebné zohľadniť, že obžalovaný svojim konaní porušil aj iný právny predpis a to konkrétne § 12 odsek 2 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s poukazom na § 22 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a teda ako zamestnanec nedodržiaval právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tým, že ako vodič si na bezpečné cúvanie nezabezpečil spôsobilú a náležíte poučenú osobu. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto navrhol, aby nadriadený súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 31T/112/2022 zo dňa 13.04.2023 zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že uloží obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov. Súčasne navrhol uložiť probačný dohľad, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere päť rokov a rozhodnúť o nároku na náhradu škody.
K odvolaniu prokurátora podal prostredníctvom obhajcu svoje vyjadrenie obžalovaný J. R.. Konštatuje v ňom, že prokurátor v podanom odvolaní namieta, že pri rozhodovaní o výroku o treste súd nepostupoval v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona. Konkrétne prokurátor namieta, že súd nedostatočne zohľadnil jeho priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorých sa dopustil v minulosti. Namieta aj nedostatočné zohľadnenie porušenia ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2005 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Nič viac však v rámci svojho odvolania prokurátor neuvádza, preto celé odvolanie vyznieva skôr formálne, než dôvodne. S argumentáciou uvedenou v odôvodnení odvolania prokurátora sa nestotožňuje, nakoľko je toho názoru, že sa okresný súd v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli rozhodujúce pre výrok o treste, dokonca aj s tými, na ktoré poukazuje prokuratúra. Obžalovaný si je vedomý skutku, ktorý spáchal, v plnom rozsahu sa k nemu priznával už od počiatku tohto trestného konania. Je si vedomý, že traumu spôsobil rodinným príslušníkom osoby, ktorá v dôsledku skutku zomrela, avšak snáď si je súd aj prokuratúra vedomá toho, že traumu, ktorá ho bude sprevádzať po celý život, si privodil aj sám sebe. Nie je žiadny recidivista a celé trestné konanie, ktoré je vedené voči jeho osobe, ako aj dôsledok skutku, ktorý spáchal, berie samé o sebe ako trest. Preto je toho názoru, že trest, ktorý mu bol uložený, je trestom primeraným, ktorý plní výchovný ako aj preventívny vplyv vo vzťahu k jeho osobe. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada odvolací súd, aby odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné, podľa ustanovenia § 319 Trestného poriadku. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok uvedených v § 293 ods. 5 Tr. poriadku. Obžalovaný riadne prevzal upovedomenie o termíne konania verejného zasadnutia a prostredníctvom obhajcu prítomného na verejnom zasadnutí doručil písomnú žiadosť o konanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí zotrvala zástupkyňa krajskej prokuratúry na dôvodoch podaného odvolania, ako aj na návrhu na konečné rozhodnutie. Obhajca obžalovaného odkázal v celom rozsahu na písomné stanovisko k podanému odvolaniu. Podané odvolanie navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podaného odvolania prokurátora, v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal napadnutý rozsudok. Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia odvolací súd na základe revízneho princípu, ktorého rozsah je determinovaný práve týmto ustanovením, preskúmal nielen výrok o treste, ale preskúmal aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto napadnutému výroku a tiež prihliadol aj na chyby, ktoré síce odvolaním vytýkané neboli, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku t.j. dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. poriadku), pričom zistil, že odvolanie prokurátora je čiastočne opodstatnené. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 321 ods. 1 odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Tr. poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. V prejednávanej trestnej veci na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.04.2023 obžalovaný postupom podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku a zároveň na všetky otázky položené podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedal „áno“ a následne správne súd prvého stupňa uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. poriadku rozhodol, že ku skutkovým okolnostiam nebude vykonané dokazovanie. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovaného J. R. uznal vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na skutkovom základe tak, ako je uvedený v obžalobe. Je potrebné uviesť, že odvolací súd sa skutkovými zisteniami nezaoberal, pretože rozhodnutie o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a preto ho nemožno meniť ani v konaní o riadnom opravnom prostriedku. S poukazom na vyhlásenie obžalovaného o priznaní viny na hlavnom pojednávaní, zákonne a vecne správne okresný súd rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich iba s výrokmi o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Pokiaľ ide o výroky napadnutého rozsudku v súvislosti s uloženým trestom, je potrebné konštatovať, že formálny postup okresného súdu bol dodržaný a neboli v postupe súdu prvého stupňa zistené žiadne zásadné pochybenia, prípadne evidentné porušenia pri uplatňovaní základných zásad ukladania trestov. Nevyhnutnosť zásahu do výroku o treste odvolacím súdom je podmienená zistením nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (Občianskeho zákonníka) s dopadom nielen na výrok o náhrade škody, ale aj na uloženie povinnosti postupom podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona. Súčasne bolo na mieste vyhodnotiť odvolacie námietky prokurátora ako čiastočne opodstatnené a pristúpiť k úprave dĺžky skúšobnej doby pri treste odňatia slobody. Pokiaľ ide uložený trest odňatia slobody, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, z hľadiska druhu trestu a jeho výmery, ide o trest zákonný a uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby. S prihliadnutím na účel trestu je však možné dať čiastočne za pravdu odvolaniu prokurátora a konštatovať, že vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, zohľadnení spôsobeného následku a vyhodnotení všetkých zistení vo vzťahu k osobe obžalovaného, je úvaha o nutnosti predĺženia skúšobnej doby opodstatnená. Čo sa týka obligatórneho postupu v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona, v posudzovanom prípade bolo možné akceptovať uznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona, ktorú správne zohľadnil aj súd prvého stupňa. Obžalovaný priznal spáchanie skutku a svoje konanie úprimne oľutoval. Súhlas možno vysloviť aj so záverom okresného súdu, že v posudzovanom prípade neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zákona. Prvostupňový súd preto správne uzavrel, že v danom prípade bol zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a preto bol opodstatnený
postup v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona, teda zníženie hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v § 149 ods. 2 Tr. zákona z piatich rokov na štyri roky. S prihliadnutím na všetky zistené okolnosti na strane obžalovaného, ako aj okolnosti prípadu, nevidí odvolací súd žiadny dôvod na zmenu pokiaľ ide o uloženie trestu odňatia slobody, pretože tento považuje za adekvátny druh trestu v zodpovedajúcej výmere. Obžalovaný sa dopustil nedbanlivostného trestného činu, ide o jeho prvé závažnejšie vybočenie z medzí zákona a možno teda dôvodne predpokladať, že trest odňatia slobody preferujúci výchovný pôsobenie, bude dostačujúcim postihom a nie je v jeho prípade nevyhnutné pôsobiť trestom odňatia slobody v podobe trestu nepodmienečného. Výhrady v tomto smere nevznáša ani prokurátor a s voľbou trestu odňatia slobody, ktorého výkon je podmienečne odložený, súhlasí, avšak žiada navýšenie výmery uloženého trestu a predĺženie skúšobnej doby. Pokiaľ ide o argumenty, o ktoré prokurátor opiera svoje odvolanie, tieto sa týkajú predchádzajúcich postihov obžalovaného ako vodiča v priestupkovom konaní a takisto kumulovaného porušenia dôležitých povinností vodiča v zmysle predpisov o pravidlách cestnej premávky a tiež zamestnanca v zmysle predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Podľa názoru nadriadeného súdu, týmito argumentami je možné odôvodniť potrebu predĺženia času, v rámci ktorého bude možné monitorovať správanie obžalovaného a súčasne počas dlhšej doby pôsobiť hrozbou nariadenia trestu v prípade, ak obžalovaný nebude viesť riadny život. Odôvodňujú to najmä zistenia o tom, že si ako vodič aj v predchádzajúcom období nie vždy dôsledne plnil svoje povinnosti uložené zákonom a zároveň pri spáchaní skutku nepostupoval ako vodič nákladného motorového vozidla dostatočne obozretne a s vynaložením maximálnej opatrnosti, zohľadňujúc špecifiká situácie na stavenisku. Zároveň však treba uviesť, že ani doterajší život obžalovaného a ani jeho správanie, ktoré vyústilo do spáchania nedbanlivostného trestného činu s najťažším a nenapraviteľným následkom, si nevyžaduje uloženie dohľadu probačného a mediačného úradníka, nakoľko predchádzajúce porušenia zákona mali u obžalovaného iba charakter priestupkov a neboli u neho preukázané žiadne sklony k páchaniu trestnej činnosti, či náznaky dissociálneho správania. Samotný skutok je napriek veľmi ťažkému následku možné hodnotiť ako menej závažnú formu trestnej činnosti, naviac v nedbanlivostnej forme zavinenia. Hodnotiac komplexne predchádzajúci život obžalovaného, jeho postoj k spáchanému trestnému činu, priznanie a oľutovanie trestnej činnosti a prvé protiprávne konanie posúdené ako trestný čin, nie je podľa názoru krajského súdu opodstatnené prijatie záveru o neprimeranosti postihu trestom odňatia slobody, ktorý je uložený na dolnej hranici trestnej sadzby. Vo vzťahu k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, ktorý bol súdom prvého stupňa uložený vo výmere päť rokov, voči tomuto výroku nesmerovali odvolacie námietky prokurátora. Súčasne je potrebné uviesť, že uloženie tohto druhu trestu je plne v súlade s podmienkami uvedenými v § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona. Je nepochybné, že k spáchaniu trestného činu obžalovaným došlo v súvislosti s výkonom činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis, rovnako je vzhľadom na právne posúdenie konania obžalovaného dostatočne preukázané, že došlo k porušeniu dôležitej povinnosti upravenej v § 22 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Vzhľadom na uvedené nezistil nadriadený súd žiaden zákonný podklad pre akúkoľvek korekciu tejto časti výroku o treste a preto bol výrok o uložení trestu zákazu činnosti iba prevzatý do rozsudku krajského súdu. Po preskúmaní výroku o treste bolo však zistené pochybenie, na ktoré nepoukazuje prokurátor vo svojom odvolaní, avšak prijatie výroku o uložení povinnosti podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona priamo nadväzuje na nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, konkrétne § 420 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa primárne dotýka výroku o náhrade škody. Vzhľadom k tomu, že uvedené pochybenie bolo krajským súdom vyhodnotené ako pochybenie, ktoré môže zakladať dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku, pristúpil súd k zrušeniu výroku o náhrade škody z dôvodu nezákonnosti a následne aj k zrušeniu výroku o uložení povinnosti podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona ako výroku, ktorý bol okresným súdom prijatý na podklade záveru, že obžalovaný priamo zodpovedá za škodu spôsobenú trestným činom. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní a čiastočne vo vzťahu k výroku o náhrade škody aj na hlavnom pojednávaní, je možné spoľahlivo ustáliť, že k spáchaniu skutku obžalovaným J. R. došlo v rámci plnenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu. Obžalovaný riadil nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes Arocs, P.:M ako zamestnanec spoločnosti KUKUČKA PLUS
s.r.o. so sídlom Lovce 225, Z. XX XXX XXX. Okrem výpovede obžalovaného potvrdzujú túto skutočnosť početné listinné dôkazy zaslané zamestnávateľom obžalovaného, predovšetkým pracovná zmluva, doklady o spôsobilosti obžalovaného, doklady od vozidla a tiež závery znaleckého dokazovania z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na podklade takto ustáleného skutkového stavu bolo možné prijať záver, že za škodu podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá v tomto prípade zamestnávateľ obžalovaného, teda právnická osoba, vzhľadom k tomu, že škoda bola spôsobená pri jej činnosti osobou, ktorú na túto činnosť použila. Osoba, ktorá bola právnickou osobou na výkon činnosti použitá, sama za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedá; jej zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Znamená to, že v teoretickej rovine by bol postup, ktorý uplatnil okresný súd, správny iba v prípade, ak by si v adhéznom konaní uplatnil voči obžalovanému škodu iba jeho zamestnávateľ a to na podklade pracovnoprávnych predpisov. K takejto situácii však v posudzovanom prípade nedošlo. Subjekt, ktorý si nárok na náhradu škody voči obžalovanému uplatnil, konkrétne Sociálna poisťovňa, nemal byť pri správnej aplikácii vyššie uvedeného hmotnoprávneho ustanovenia pripustený do konania s nárokom na náhradu škody postupom podľa § 256 ods. 4 Tr. poriadku. Vzhľadom k tomu, že postup podľa citovaného ustanovenia Trestného poriadku využitý nebol a v rámci celého konania sa spomenutému subjektu priznávala pozícia poškodeného s priamo uplatniteľným nárokom na náhradu škody voči obžalovanému, mohol po preskúmaní výroku o náhrade škody postupovať krajský súd iba v súlade s § 288 ods. 1 Tr. poriadku a Sociálnu poisťovňu odkázať s nárokom na náhradu škodu na civilný proces. S poukazom na predchádzajúce úvahy, krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, písm. f/, ods. 2 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, spôsobe jeho výkonu a vo výroku o náhrade škody a v súlade s § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám v tejto časti vo veci rozhodol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.