Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/55/2024 1222205948 04. 07. 2024 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2024:1222205948.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Blanky Malichovej v právnej veci žalobcu: Weis & Partners s.r.o., Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, zast. Lacko & Partners s.r.o., Miletičova 46, 821 08 Bratislava, IČO: 55 028 845, proti žalovanému 1/: CENTRAL BUILDING investičná, s.r.o., Mierové námestie 11, 903 01 Senec, IČO: 44 699 794, žalovanému 2/: BENZINOL SLOVAKIA s. r. o., Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820 704, o zaplatenie 687,96 eur s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/196/2022-151 zo dňa 19. októbra 2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/196/2022-151 zo dňa 19. októbra 2023 potvrdzuje. Žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zo dňa 20.09.2023 zamietol. Rozhodol tak s poukazom na §§ 324 ods. 1, 2, 3, 325 ods. 1, 2 písm. c/ a d/, 326 ods. 1, 2, 327, 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 343 ods. 1, 2, 3, § 344 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2022 sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 687,96 eur s príslušenstvom titulom úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov. Zároveň žalobca podaním z 20.09.2023 navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie voči žalovaným, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach žalovaných na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní a súčasne neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovaným previesť vlastnícke právo, či akokoľvek zaťažiť právom žalovaných, či tretej osoby špecifikované nehnuteľnosti žalovaných. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tvrdením, že žalovaní doposiaľ neuhradili žalobcovu splatnú pohľadávku v zmysle dohody o pristúpení k záväzku. Z lustrácie žalovaného 1/ vykonanej žalobcom prostredníctvom platenej časti portálu Epi monitoring dňa 13.09.2023 vyplýva, že žalovaný 1/ je vlastnený cyperskými obchodnými spoločnosťami a dlh žalovaného 1/ na daniach predstavuje sumu 47.545,10 eur. Žalovaný 1/ naposledy uložil individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín Obchodného registra za rok 2019. Vzhľadom na uvedené je daný dôvod na zrušenie žalovaného 1/ ex offo a zároveň nie je možné vykonať finančnú analýzu žalovaného 1/ za účelom určenia jeho ekonomickej situácie. Z výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/ sú zabezpečené záložným právom tretej osoby.
Voči žalovanému 1/ je vedené exekučné konanie na peňažný nárok oprávneného Mesto Senec. O finančných problémoch žalovaného 2/ pojednávajú viaceré články ktorých adresu žalobca uviedol v zozname príloh návrhu. Z lustrácie žalovaného 2/ vykonanej žalobcom prostredníctvom platenej časti portálu Epi monitoring dňa 13.09.2023 vyplýva, že žalovaný 2/ je vlastnený cyperskými obchodnými spoločnosťami a dlh žalovaného 2/ na daniach predstavuje sumu 3.151.016,96 eur. Celková zadlženosť majetku žalovaného je odhadovaná na 85,55 %. Na hnuteľný majetok žalovaného 2/ boli zriadené viaceré záložné práva. Voči žalovanému 2/ sú vedené viaceré exekučné a súdne konania. Z výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 2/ sú zabezpečené záložným právom tretej osoby. Postupom času sa zvyšuje dôvodná obava žalobcu o vymožiteľnosti jeho pohľadávky voči žalovaným v dôsledku pribúdania nových záložných práv na majetok žalovaných, v dôsledku narastania celkového dlhu žalovaného 2/ voči Slovenskej republike na dani a poistnom voči zdravotným poisťovniam, ako aj v dôsledku množstva súdnych a exekučných konaní. Pre stratu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovaným stačí, ak sa exekvovateľný majetok žalovaných zmenšuje v dôsledku pribúdania záložných práv. Žalobca získa na základe uznesenia súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia postavenie záložného veriteľa. Z omeškania žalovaných s úhradou ich splatných záväzkov voči viacerým subjektom je možné vyvodzovať aj úpadok žalovaných. Žalobca mal za to, že z návrhu jednoznačne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb a že došlo k uznaniu dlhu žalovaného 1/ voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky v zmysle dohody zo dňa 06.12.2019 a že v zmysle predmetnej dohody zároveň došlo aj k pristúpeniu žalovaného 2/ k záväzku žalovaného 1/ voči žalobcovi popri žalovanom 1/. Zásah do práv žalovaných nariadením zabezpečovacieho opatrenia je dostatočne primeraný nároku žalobcu na zabezpečenie jeho splatnej pohľadávky. Zriadením záložného práva žalovaní neprídu o vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia. Čím viac zabezpečení bude v čase výkonu pohľadávky žalobcu zriadených na majetok žalovaných, tým menšiu hodnotu bude mať predmetný majetok a tým menšia bude pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemôže samo osebe zabezpečiť vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu voči žalovaným, keďže zriadenie záložného práva súdom nebráni dlžníkovi nakladať so zálohom takým spôsobom, ktorý veriteľovi sťaží, či dokonca zmarí výkon záložného práva. Úlohou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia je teda preventívne zabrániť úkonom žalovaných, ktoré môžu sťažiť či úplne zmariť speňaženie zálohu. Žalovaní už s najväčšou pravdepodobnosťou nevykonávajú žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné očakávať nárast ich majetku. Práve naopak, žalovaní už pravdepodobne ukončili všetky svoje podnikateľské aktivity. Nie je teda predpoklad, že by žalovaní svojou činnosťou do budúcna zvyšovali hodnotu ich majetku. Práve naopak, hodnota ich majetku sa môže do budúcna ešte znižovať, ak by žalovaní začali vykonávať úkony smerujúce k zmareniu uspokojenia pohľadávok ich veriteľov. Súd dospel k záveru, že v predmetnej veci žalobca podaným návrhom zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal ich nariadení z dôvodu obavy, že výkon rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený. Žalovaní pohľadávku žalobcu, ktorá je predmetom konania vo veci samej neuznávajú a zdôrazňujú, že k žiadnemu omeškaniu so zaplatením pohľadávky žalobcu nedošlo, že všetky faktúry uvedené v žalobe boli riadne uhradené. Na základe uvedeného súd konštatoval, že v danom štádiu konania nie je osvedčená pohľadávka žalobcu, ktorú si v tomto konaní uplatňuje a na zabezpečenie ktorej požaduje, aby súd nariadil zabezpečovacie/ neodkladné opatrenie. Súd bude existenciu pohľadávky žalobcu, ktorú žalovaní spochybňujú skúmať v rámci konania vo veci samej, keďže v konaní o nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia vykonanie dokazovania nie je možné. Súd považoval za potrebné uviesť, že inštitút zabezpečovacieho/ neodkladného opatrenia je výnimočným prostriedkom súdnej ochrany, súd preto na jeho nariadenie vyžaduje naplnenie zákonných predpokladov, konkrétne existenciu bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi sporovými stranami alebo dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žiadny z uvedených predpokladov nie je podľa názoru súdu naplnený, pretože žalobca nijako neosvedčil, že sa žalovaní zbavujú svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíjajú činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými a ktorá by spôsobovala žalobcovi vznik škody značného rozsahu. Žalobca len na úrovni pravdepodobnosti tvrdí, že žalovaní nevykonávajú žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné očakávať nárast ich majetku, resp. že ukončili svoju podnikateľskú činnosť. Internetové články a Epi monitoring žalovaných o vývoji ziskov relevantne a hodnoverne neosvedčujú skutočné majetkové pomery žalovaných. Rovnako údaje o dlhoch žalovaných na daniach a v Sociálnej poisťovni, či plomby a vecné bremená na listoch vlastníctva nie sú dôkazom o tom, že by žalovaní neboli schopní v rámci prípadnej exekúcie na ich majetok uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorá je neprimerane nízka v
pomere k obmedzeniu ich práv a oprávnených záujmov, ku ktorým by došlo nariadením požadovaného zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené bol súd toho názoru, že v danom prípade žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho, a ani neodkladného opatrenia, preto návrh na ich nariadenie zamietol. O trovách konania o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). 2. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákon nej lehote odvolanie žalobca podľa ustanovení § 355 ods. 2, v spojení s ustanovením § 357 písm. d) CSP. Uviedol, že v konaní riadne preukázal existenciu pohľadávky voči žalovanému. Žalovaní síce pohľadávku žalobcu rozporujú, avšak doterajšie popieranie pohľadávky žalobcu z dôvodu, že tento záväzok žalovaného už zanikol jeho splnením, a to bez predloženia akéhokoľvek dôkazu o jeho riadnom a včasnom splnení, nemôže mať žiaden vplyv na konanie, keďže žalobca do konania predložil dostatočné dôkazy na preukázanie existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Vzhľadom na dôkazy predložené žalobcom nie je dôvod pochybovať o existencii pohľadávky žalobcu voči žalovanému, keďže žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o splnení svojho záväzku voči žalobcovi a pohľadávku rozporuje bez akéhokoľvek dôkazu na rozdiel od žalobcu, ktorý predložil dostatočné dôkazy preukazujúce existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Je na žalovanom, aby preukázal nie len riadnu, ale aj včasnú úhradu pohľadávky žalobcu, ak žalobcom riadne preukázanú pohľadávku žalobcu rozporuje. V zmysle teórie negatívneho dôkazu sa negatívne skutočnosti nepreukazujú. Práve naopak, dokazujú sa pozitívne skutočnosti. Žalobca v konaní riadne preukázal aj ohrozenie exekúcie jeho pohľadávky voči žalovanému, keď k návrhu pripojil dôkazy osvedčujúce zlú ekonomickú situáciu žalovaného v podobe internetových článkov, výstupov z portálu Epi monitoring týkajúcich sa žalovaného, ako aj v podobe údajov o dlhoch žalovaného, existencii zabezpečení dlhov žalovaného, či porušovania povinností žalovaného nie len vo vzťahu voči žalobcovi. Podstata návrhu žalobcu spočíva v existencii záväzku žalovaného a z obavy žalobcu, že žalovaný nebude mať dostatok majetku, čím by bola ohrozená vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu a samotný výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej. Ak by pritom žalovaný mohol uhradiť svoj dlh voči žalobcovi, či ostatné svoje splatné dlhy voči ďalším subjektom, ktoré sa pohybujú v miliónoch eur, už by tak urobil. Vzhľadom na existenciu množstva splatných dlhov žalovaného, nie len voči žalobcovi či iným súkromnoprávnym subjektom, ale aj dlhov na daniach a poistnom, je jediným logickým záverom, že žalovaný nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu svojich dlhov. Z návrhu je podľa žalobcu celkom zjavné, že žalovaný nemá majetok na úhradu svojich dlhov, a to nie len voči žalobcovi, ale ani voči iným subjektom, resp. že nehodlá rozpredať svoj nehnuteľný majetok za účelom dobrovoľnej úhrady svojich dlhov, ani nehodlá dobrovoľne plniť svoje záväzky. Bez nariadenia neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia sa tak môže stať, že v čase, keď konanie vo veci samej dôjde do štádia výkonu pohľadávky, nebude už z čoho pohľadávku žalobcu vymáhať. Žalovaný však nielenže svoje záväzky voči žalobcovi nechce dobrovoľne splniť, ale pohľadávku žalobcu rozporuje napriek tomu, že vzhľadom na dôkazy je tento dlh celkom zjavne daný. Nie je preto dôvodné očakávať, že žalovaný dobrovoľne uhradí dlh voči žalobcovi ani v prípade neúspechu v súdnom konaní z prostriedkov získaných z prípadného predaja nehnuteľností v jeho vlastníctve či z iných vlastných prostriedkov, ale práve naopak, v prípade predaja nehnuteľností v jeho vlastníctve nie len že svoj dlh voči žalobcovi dobrovoľne neuhradí, ale už ani nebude možné úhradu dlhu zabezpečiť. Prostriedky z predaja nehnuteľností môžu smerovať na účet, ktorý nepatrí žalovanému, a ktorý nie je možné zabezpečiť bez právneho vzťahu žalobcu k jeho disponentovi a bez vedomosti žalobcu o existencii takéhoto účtu a o prijatí úhrady kúpnej ceny z predaja nehnuteľností žalovaného na takýto účet. Ak by aj žalovaný prijal kúpnu cenu za svoje nehnuteľnosti na vlastný účet, tieto finančné prostriedky budú blokované v prospech iných veriteľov žalovaného, v prospech ktorých boli doposiaľ vydané exekučné príkazy na blokáciu prostriedkov na účtoch žalovaného. Z konania žalovaného je teda zrejmé, že jeho jediným cieľom je naťahovať čas, kým sa stane pohľadávka žalobcu nevymáhateľnou, k čomu súd svojím rozhodnutím napomáha. Preto ak sa v dôsledku ani len čiastočného vyhovenia žalobcovmu návrhu stane pohľadávka žalobcu nevymožiteľnou, žalobca si bude uplatňovať nárok na náhradu škody postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Ohľadom proporcionality návrhu je potrebné uviesť, že súd nie je viazaný ani formuláciou návrhu, ani rozsahom navrhovaného neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia. Súd mohol a mal nariadiť zabezpečovacie a neodkladné opatrenie aj voči len jednej (napr. tej najmenej hodnotnej) z navrhovaných nehnuteľností žalovaného, mohol nariadiť hoci len neodkladné opatrenie alebo len zabezpečovacie opatrenie, mohol určiť, že v prípade neúspechu žalobcu v konaní vo veci samej zanikne v časti
neúspechu žalobcu aj súdom nariadené zabezpečovacie opatrenie, a mohol sa s návrhom žalobcu vysporiadať množstvom ďalších spôsobov. Namiesto toho návrh žalobcu zamietol bez akéhokoľvek skúmania vlastných možností rozhodnutia o ňom takým spôsobom, aby žalobcovi poskytol relevantnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov bez toho, aby neprimerane zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalovaného. Žalobcovi však nie je zrejmé, ako vôbec môže zabezpečenie jeho pohľadávky ovplyvniť žalovaného vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a na množstvo iných dlhov žalovaného a ich zabezpečení. Na majetku žalovaného viaznu viaceré záložné práva a súd v konaní o návrhu neskúmal, v akej miere tieto záložné práva zaťažujú majetok žalovaného, teda akým majetkom žalovaný v skutočnosti disponuje. Žalobcovi nie je zrejmé, aké ďalšie dôkazy mal do konania predložiť, aby preukázal zlú finančnú situáciu žalovaného a ohrozenie exekúcie svojej pohľadávky voči žalovanému. Z lustrácie žalovaného vykonanej žalobcom prostredníctvom platenej časti portálu Epi monitoring dňa 13.9.2023 vyplýva, že žalovaný je vlastnený cyperskými obchodnými spoločnosťami, a že žalovaný dlhuje na poistnom voči Sociálnej poisťovni sumu vo výške 487.594,54 eur, na poistnom voči spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. dlhuje sumu vo výške 24.532,36 eur, na poistnom voči spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. dlhuje sumu vo výške 107.757,96 eur a voči Slovenskej republike dlhuje na daniach sumu vo výške 3.151.016,96 eur. V nadväznosti na uvedené Finančná správa Slovenskej republiky určila žalovanému index daňovej spoľahlivosti „menej spoľahlivý“. V zmysle strany 9 priloženého výstupu z platenej časti portálu Epi monitoring je celková zadlženosť majetku žalovaného odhadovaná na 85,55 %. V zmysle strán 14 až 16 priloženého výstupu z platenej časti portálu Epi monitoring boli na hnuteľný majetok žalovaného zriadené viaceré záložné práva v sumách pohybujúcich sa v miliónoch eur. V zmysle strán 17 a 18 priloženého výstupu z platenej časti portálu Epi monitoring sú voči žalovanému vedené viaceré súdne a exekučné konania. Z výpisov z listov vlastníctva týkajúcich sa nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného vyplýva, že všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú zabezpečené záložným právom tretej osoby. Bez nariadenia neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia sa tak môže stať, že v čase, keď konanie vo veci samej dôjde do štádia výkonu pohľadávky, nebude už z čoho pohľadávku žalobcu vymáhať. O tom, že žalovaný nevykonáva žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné očakávať nárast jeho majetku, resp. že ukončil svoju podnikateľskú činnosť, žalobca predložil do konania viacero internetových článkov a vyplýva to aj z ďalších dôkazov predložených žalobcom, ktoré preukazujú zlú ekonomickú situáciu žalovaného. Účtovné závierky žalovaného sú verejne dostupné a súd mohol a mal skúmať pomery žalovaného aj prostredníctvom verejne dostupných účtovných závierok, ak podľa neho podklady predložené žalobcom neosvedčujú zlú ekonomickú situáciu žalovaného. Žalovaný z ekonomického pohľadu už iba dožíva a jediným cieľom jeho nezmyselnej obrany bez dôkazov je naťahovať čas, kým nedôjde k predaju jeho majetku a k jeho zániku pre nedostatok majetku na vykonanie konkurzu. K strate vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému môže dôjsť aj v dôsledku úkonov nevykonaných zo strany žalovaného. Žalovaný sa nemusí zbavovať svojho majetku. Pre stratu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému stačí, že sa exekvovateľný majetok žalovaného zmenšuje napríklad v dôsledku postupného pribúdania záložných práv na jeho majetok, ako je tomu aj v prípade žalobcu. Je zrejmé, že ak dôjde k výkonu predmetných záložných práv tretích osôb, môže bez zriadenia súdneho či exekučného záložného práva v prospech žalobcu dôjsť k strate vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Ak by žalobca čakal s návrhom na zriadenie záložného práva až do exekučného konania, poradie záložného práva žalobcu by už nemuselo byť dostačujúce pre uspokojenie jeho pohľadávky voči žalovanému. Vyššie uvedeným došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z., keďže napadnuté rozhodnutie Mestského súdu Bratislava III ako súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nesprávne usúdil, (i) že žalobca neosvedčil zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia pre obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, teda že neosvedčil existenciu svojho nároku, resp. ohrozenie jeho exekúcie napriek tomu, že dôkazy predložené žalobcom celkom zjavne preukazujú existenciu jeho pohľadávky, ako aj ohrozenie jej exekúcie, a (ii) že navrhované neodkladné a zabezpečovacie opatrenie je neproporcionálne bez toho, aby sa zaoberal otázkou, či môže vyhovieť návrhu žalobcu aspoň v jeho časti, teda spôsobom, ktorý by menej zasahoval do práv žalovaného. V predmetnom smere navyše súd opomenul, že navrhované neodkladné a zabezpečovacie opatrenie má iba dočasný charakter a má trvať iba do uspokojenia žalobcovej pohľadávky.
Vyššie uvedeným došlo k naplneniu aj odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z., pričom iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočíva v skutočnosti, že Mestský súd Bratislava III sa v konaní opomenul dostatočným spôsobom vysporiadať s otázkou, či žalobca dostatočne osvedčil svoju pohľadávku, či žalovaný ešte má možnosť zvrátiť svoj neúspech v konaní vo veci samej, ak by do konania predložil relevantné dôkazy, či súd môže takéto dôkazy vzhľadom na štádium konania ešte prijať bez porušenia rovnosti zbraní strán sporu, na koho strane leží dôkazné bremeno pri preukazovaní riadnej a včasnej úhrady dlhu, či skutočnosti tvrdené žalobcom a dôkazy predložené žalobcom odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie jeho pohľadávky voči žalovanému, prečo žalovaný neuhrádza svoje splatné dlhy, prečo existuje také množstvo zabezpečení pohľadávok voči žalovanému, či vôbec môže zabezpečenie pohľadávky žalobcu výraznejším spôsobom ovplyvniť žalovaného vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a množstvo existujúcich zabezpečení pohľadávok iných subjektov voči žalovanému, či nie je dôvodné vyhlásiť na majetok žalovaného konkurz, či je dôvodné očakávať nárast hodnoty majetku žalovaného, či by sa žalobca mohol uspokojiť z kúpnej ceny za nehnuteľnosti žalovaného napriek tomu, že tieto by boli aj v prípade ich prijatia na účet žalovaného pravdepodobne blokované v dôsledku iných exekúcií, či v dôsledku iných exekúcií nie je dôvodné očakávať, že prípadná odplata za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaného by smerovala na iný než účet žalovaného v banke, prečo žalovaný neplní svoje záväzky riadne a včas, ak disponuj e dostatočnými prostriedkami na ich splnenie, ale namiesto toho zbytočne navyšuje svoje záväzky voči žalobcovi a ďalším subjektom o príslušenstvo či o trovy konaní, prečo žalovaný bezúspešne rozporuje celkom zjavne danú pohľadávku žalobcu, v akej miere záložné práva iných subjektov zaťažujú majetok žalovaného, teda akým majetkom žalovaný v skutočnosti disponuje, koľko z aktuálnych dlhov žalovaného je zahrnutých v údajoch ku dňu 31.12.2022 a koľko z nich vzniklo v roku 2023 do rozhodovania súdu o návrhu žalobcu, či žalovaný ešte vykonáva činnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné očakávať nárast jeho majetku, či môže dôjsť k strate vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému aj v dôsledku úkonov nevykonaných zo strany žalovaného, či sa žalovaný musí zbavovať svojho majetku, aby bolo možné považovať exekúciu pohľadávky žalobcu za ohrozenú, či môže súd nariadiť neodkladné, resp. zabezpečovacie opatrenie aj predtým, než dôjde zo strany žalovaného k úkonom, ktorým má navrhované neodkladné opatrenie zabrániť, resp. dôsledkom ktorých má zabrániť navrhované zabezpečovacie opatrenie, či s odkazom na ustanovenie § 61q ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. by žalobca mal ako uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanému aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva na majetok žalovaného aj napriek tomu, že majetok žalovaného je zaťažený už skoršími záložnými právami iných veriteľov žalovaného, keďže podľa predmetného ustanovenia je možné viesť exekúciu na záloh iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí, či z omeškania žalovaného s úhradou jeho splatných záväzkov voči viacerým subjektom nie je možné vyvodzovať úpadok žalovaného, ak vychádzame z predpokladu, že za bežného chodu vecí si dlžník svoje peňažné dlhy plní riadne a včas, ak mu v tom nebráni nedostatok jeho majetku, ako aj keď vychádzame z definície úpadku v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený, či vzhľadom na predložené dôkazy nie je dôvodné mať pochybnosti o schopnosti žalovaného v rámci prípadnej exekúcie na jeho majetok uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, prípadne či súd môže vyhovieť návrhu žalobcu aspoň v jeho časti, teda spôsobom, ktorý by menej zasahoval do práv žalovaného. Súd však predmetné skutočnosti v konaní dostatočne nepreveroval a bez toho, aby sa nad predmetnými skutočnosťami dostatočne zamyslel, vyhodnotil, že nie je daná potreba nariadenia neodkladného ani zabezpečovacieho opatrenia, teda že žalobcovu pohľadávku bude možné uspokojiť aj bez nariadenia neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia napriek aktuálnej situácii žalovaného, ktorú súd taktiež nevyhodnotil dostatočným spôsobom, v dôsledku čoho sa napadnuté uznesenie stáva aj nedostatočne odôvodneným, arbitrárnym, a tým aj nezákonným. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie v rámci autoremedúry podľa ustanovenia § 376 zákona č. 160/2015 Z.z. napadnuté uznesenie zrušil a vo veci ďalej konal a rozhodol tak, že nariadi žalobcom navrhované neodkladné a zabezpečovacieho opatrenie. V prípade, ak súd prvej inštancie nevyhovie predmetnému návrhu, žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, a aby vo veci nariadil žalobcom navrhované neodkladné a zabezpečovacieho opatrenie. V prípade, ak odvolací súd nevyhovie predmetnému návrhu, žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie. Žalobca zároveň v každom prípade navrhol, aby mu súd priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100%, k rukám právneho zástupcu žalobcu.
3. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP) a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 4. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. 9. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Podľa § 343 ods. 1 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa ods. 3 výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 13. Podľa § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 14. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 17. Odvolací súd poukazuje na to, že zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. CSP v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči odporcovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Pri zabezpečovacom opatrení ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je prostriedkom, ktorým možno poskytnúť okamžitú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam v tých prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práva oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 18. V prebiehajúcom súdnom konaní sa žalobca žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2022 domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 687,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 507,96 eur od 18.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 180,- eur od 30.6.2017 do zaplatenia, právnym titulom neuhradenia odmeny za poskytnuté právne služby a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky v zmysle dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 6.12.2019. Žalobca podaním z 20.09.2023 navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie a neodkladné opatrenie voči žalovaným, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti žalovaných na
zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní a súčasne neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovaným previesť vlastnícke právo, či akokoľvek zaťažiť právom žalovaných, či tretej osoby, špecifikované nehnuteľnosti žalovaných. Napadnutým uznesením súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zo dňa 20.09.2023 zamietol z dôvodu, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia. 19. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci súdom. Z priložených listinných dôkazov nemal odvolací súd dostatočne osvedčené splnenie zákonných podmienok, ktoré by odôvodňovali nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, a to jednak čo do osvedčenia pohľadávky žalobcu a ani nevyhnutnosti úpravy vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/. 20. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 1997, sp. zn. 5 Obo 144/97 (zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998), v zmysle ktorého: „Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“ Žalobca síce poukázal na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaných jednak lustráciou cez portál EPI a jednak článkami v médiách, no nijakým spôsobom neopísal žiadne konanie žalovaných, ktoré priamo nasvedčovalo zbavovania sa ich majetku. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči odporcovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotné tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neposkytol súdu také dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že sa žalovaní zbavujú svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, a preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 21. K posúdeniu primeranosti zásahu do majetkových práv žalovaného 1/, odvolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade sa javí nepomer medzi majetkom žalovaného 1/ a pohľadávkou žalobcu, pričom žalobca v návrhu na zriadenie sudcovského záložného práva neuviedol hodnotu majetku, ktorý žiada zabezpečiť zo strany súdu. Pri skúmaní nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je potrebné sa dostatočne venovať posúdeniu esenciálnych náležitostí pre nariadenie zabezpečovacieho nariadenia, t. j. skúmať princíp efektívnosti. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení v posudzovanom prípade nevedie k splneniu jeho účelu. Odvolací súd nevie ohodnotiť výšku nehnuteľností, na ktoré žalobca žiada zriadiť záložné právo, napriek tomu sa hodnota nehnuteľností javí mnohonásobne vyššia, ako pohľadávka žalobcu uplatnená vo výške 687,96 eur. Žalobca relevantným spôsobom neosvedčil naplnenie základných zákonných podmienok pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože hodnoverne neosvedčil hrozbu nepriaznivej finančnej situácie žalovaných. Odvolací súd dodáva, že táto hrozba musí byť v čo najvyššej miere objektivizovaná a nie je možné, aby bola založená len na subjektívnom vnímaní žalobcu. Zlá finančná situácia žalovaných, tak ako ju opísal žalobca, je len v rovine domnienok, ktoré nemôžu byť relevantným a dostatočne hodnoverným preukázaním pre potvrdenie skutočnosti, že žalovaní nebudú schopní v rámci prípadnej exekúcie uhradiť žalobcovi žalovanú sumu. 22. Argumenty žalobcu ohľadom obchodnej činnosti žalovaných, ich exekúciách a celkovo zlej finančnej situácii na základe lustrácie EPI nie je možné vyhodnotiť ako dostatočné pre nariadenie zabezpečovacieho, ako aj neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania súdu o nariadení zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia nebolo ešte rozhodnuté vo veci samej, a preto súd neviedol dokazovanie.
23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nepriznal nárok na náhradu odvolacích trov, pretože im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).