Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Co/67/2024 1223201432 14. 08. 2024 Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI:SK:KSBA:2024:1223201432.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: ETP Management bytových budov, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 30, Bratislava, IČO: 51 479 834, zast.: JUDr. Eva Krištofiaková, advokátka, so sídlom Zelená 11, Malinovo, IČO: 44 495 145, proti žalovanému v 1. rade: C.. R.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, V., žalovanej v 2. rade: C.. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, V., o zaplatenie 1.593,79 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12.04.2024 č.k. B2-53C/19/2023-143, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhého výroku o trovách konania potvrdzuje. II. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ktorý sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie v napadnutej časti druhého výroku rozhodnutia rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade v plnom rozsahu, ktorý sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaných zaplatiť mu sumu 1.593,79 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania, titulom úhrad z ročného vyúčtovania za rok 2019 vyčíslených predchádzajúcim správcom bytu vo vlastníctve žalovaných ako aj mesačných preddavkov na byt od 09/2022 do 30.03.2023. Dňa 06.03.2024 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie žaloby, v ktorom žalobca uviedol, že v lete 2023 telefonicky informoval žalovaný v 1. rade právneho zástupcu žalobcu, že uhradí svoje nedoplatky. Vo februári 2024 opäť žalovaný v 1. rade telefonoval, že žalovaným prišlo zrušenie platobného rozkazu, už uhradil nedoplatky, a prečo je to na súde a žiadal, aby to správca vyriešil. Žalovaný v 1. rade v tejto dobe komunikoval aj s ekonómom domu - pracovníkom správcu p. E.. Žalobca zároveň predložil súdu sumárne analýzy platieb, z ktorých vyplýva, že žalovaní uhradili nedoplatky postupne dňa 19.06.2023 v sume 919,92 Eur a dňa 20.07.2023 v sume 450 Eur a dňa 23.12.2023 uhradili 1.359,12 Eur, pričom po telefonáte žalovaného čiastka nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2019 v sume 479,62 Eur bola z uhradenej sumy 1.359,12 Eur preúčtovaná dňa 26.02.2024, čím došlo k úhrade celej istiny vyplývajúcej z návrhu na vydanie platobného rozkazu. Uspokojením nárokov uplatnených v žalobe po ich podaní na súde prvej inštancie žalovaní okrem iného uznali existenciu predmetného nedoplatku vrátane žalovaného príslušenstva a potvrdili taktiež dôvodnosť úkonov právnej služby vykonaných právnym zástupcom žalobcu v predmetnej právnej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca vzal žalobu podľa § 144 a § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) späť v časti istiny z
dôvodu úhrady žalovanými, úroky z omeškania si žalobca neuplatnil a navrhol, aby súd späťvzatie žaloby pripustil, konanie zastavil a rozhodol o trovách konania v prospech žalobcu v rozsahu 100 %. 3. Súd prvej inštancie následne na základe späťvzatia žaloby konanie zastavil a pri rozhodovaní o trovách konania skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Dospel k záveru, že procesné zastavenie konania zavinili žalovaní, nakoľko žalovanú sumu uhradili po podaní žaloby. Zároveň uviedol, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 4. Proti druhému výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania, podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhali, aby odvolací súd zmenil II. výrok o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnili tým, že II. výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nepovažujú za správny, nakoľko po tom ako im bolo doručené napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie sa spojili so žalobcom, s ktorým sa dohodli, že nakoľko si splnili svoju povinnosť a došlo k urovnaniu sporu bude rokovať so svojou právnou zástupkyňou na tom, aby netrvala na zaplatení súdnych trov. Mali za to, že nakoľko v predmetnej veci ako žalovaní pred podaním žaloby zo strany žalobcu neboli žiadnym spôsobom upovedomení o jeho zámere podať žalobu, nebola im doručená žiadna predžalobná výzva a žalobca konal v ich nevedomosti s tým, že mali za to, keď sa dohodli na splátkovom kalendári v júni a boli utvrdení zo strany konateľky spoločnosti, že všetko bude vyriešené pred podaním žaloby a na schôdzi majiteľov bytu sa odsúhlasilo, že podávanie žaloby sa musí najskôr prerokovať s majiteľom bytu, aby o tom vedel a mohol spraviť nápravu, aby uvedené bolo pre spravodlivé urovnanie vzťahov vzaté na zreteľ. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že ho považuje za nedôvodné, dôvodiac, že žalovaní uhradili nedoplatky po podaní žaloby, a teda súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. K vyjadreniu žalovaných o nevedomosti podanej žaloby a údajnej dohody na schôdzi vlastníkov, že podanie žaloby sa musí prerokovať s vlastníkom bytu, uviedol, že správca nemá vedomosť o zmene zmluvy o výkone správy a rozhodnutí nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, pričom postupoval v zmysle Zmluvy o výkone správy, kedy je povinný nedoplatky vymáhať a kedy boli vlastníci upozornení upomienkou, a následne bola podaná žaloba prostredníctvom právneho zástupcu v zmysle Zmluvy o výkone správy. Dodal, že je pravdou, že žalovaný v 1. rade volal, avšak až po podaní žaloby v lete 2023, že by chcel požiadať o splátkový kalendár, no aj zo sumárnej analýzy platieb bolo zrejmé, že žalovaní neuhrádzali riadne a včas, preto bolo žalovanému oznámené, že po úhrade platieb bude žaloba vzatá späť, avšak odpustenie trov konania mu sľúbené nebolo, preto žalobca navrhol rozhodnutie v napadnutej časti potvrdiť a priznať nárok aj na náhradu trov v odvolacom konaní. 6. Podľa ust. § 378 ods. 1 C.s.p., na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Odvolací súd viazaný ust. § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým rozhodol o trovách konania a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. 8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 9. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v napadnutej časti rozhodnutia rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovaným v 1. a 2. rade. Pri rozhodovaní vychádzal zo zásady zavinenia zastavenia konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p. dôvodiac, že žalovaní v 1. a 2. rade uhradili žalovanú sumu až po podaní žaloby, a teda procesne zavinili zastavenie konania. 15. Odvolací súd v medziach rozsahu a dôvodov odvolania podaného žalovanými preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutej časti uznesenia súdu prvej inštancie. So záverom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil pri rozhodovaní o náhrade trov konania zavinenie zastavenia konania zo strany žalovaných v 1. a 2. rade a následné priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu protistrane v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., teda žalobcovi, sa odvolací súd v plnej miere stotožnil. Vychádzal rovnako ako súd prvej inštancie z toho, že žalovaní v 1. a 2. rade zavinili zastavenie konania tým, že uhradili žalovanú sumu až po podaní žaloby. Túto skutočnosť ani v odvolaní žalovaní nesporovali a zároveň dohodu so žalobcom o tom, že si po uhradení žalovanej čiastky nebude uplatňovať trovy konania, nepreukázali. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane v odvolacom konaní priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a žalobcovi voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ktorý sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).