Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/45/2024 1223201524 16. 10. 2024 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2024:1223201524.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Slovenská republika Slovenská správa ciest, Dúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava, IČO: 00 003 328, proti žalovanému ROTOS - STK, a.s., Račianska 184/B, 831 54 Bratislava, IČO: 44 991 347, práv. zast. AK MPF, s.r.o., Radvanská 1, 811 01 Bratislava, IČO: 55 309 437, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-26Cb/47/2023-145 zo dňa 17.10.2023, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-26Cb/47/2023-145 zo dňa 17.10.2023 p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu - časť stavby a to priestory označené ako b.01, b.02, b.08 stavba so súpisným číslom XXXX (administratívna technická budova) postavenej na pozemku parc. reg. „C“ KN parcelné číslo XXXXX/XX, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X v kat. území A., obec Bratislava, mestská časť Ružinov, okres Bratislava II, evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX o celkovej výmere 285,55m2, a to v lehote 14 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 5.4.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného vypratať a odovzdať žalobcovi vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. V žalobe uviedol, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 14.3.2016 nájomnú zmluvu č. 220/3300/2016, ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády SR dňa 5.4.2016. Predmetom nájomnej zmluvy bol nájom časti nehnuteľného majetku štátu, ktorého vlastníkom a správcom je žalobca za podmienok uvedených v nájomnej zmluve, a to priestorov nachádzajúcich sa v stavbe so súpisným číslom „C KN“ parc. č. XXXXX/X, v katastrálnom území A., obec Bratislava - m.č. Ružinov, okres Bratislava II, na Studenej ulici č. 9 v Bratislave, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX a to prevádzkové priestory o výmere 256 m2 (hala b.01, kancelária o výmere 18,5 m2 (b.02), sociálne zariadenie o výmere 4,2 m2 (b.08), prislúchajúci podiel na spoločnej chodbe o výmere 6,85m2, spolu o celkovej výmere 285,55 m2 (ďalej ako „nebytové priestory“), a to na účel výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného v oblasti vykonávania emisnej a technickej kontroly motorových vozidiel. Ministerstvo financií Slovenskej republiky udelilo súhlas s nájomnou zmluvou. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu 5 rokov od jej účinnosti, t.j. od 6.4.2016 do 6.4.2021. Žalovaný predmet nájmu užíval aj po skončení nájmu, pričom
predmet nájmu ani na výzvy žalobcu po skončení nájmu neodovzdal a naďalej ho užíva. Žalovaný na predmete nájmu bez súhlasu žalobcu vykonal zmeny, ktorými zväčšil priestor, a preto je nutné, aby dal predmet nájmu do pôvodného stavu. Žalobca ďalej uviedol, že mal po skončení nájmu záujem predmet nájmu ďalej prenajímať, preto rozhodol o dočasnej prebytočnosti majetku štátu a vypísal osobitné ponukové konanie, ktoré bolo zverejnené dňa 8.3.2021 v registri ponúkaného majetku štátu, pričom úspešným uchádzačom sa stal žalovaný, avšak Ministerstvo financií Slovenskej republiky k nájomnej zmluve neudelilo súhlas, a teda nájomná zmluva nenadobudla platnosť. V súčasnosti už predmet nájmu nepatrí medzi dočasne prebytočný majetok štátu, pretože rozhodnutím č. SSC/12303/2022/1110/43435 zo dňa 25.11.2022 došlo k zrušeniu dočasnej prebytočnosti majetku štátu týkajúceho sa predmetu nájmu z dôvodu, že žalobca pri plnení svojich úloh používa špeciálnu techniku, ktorú nemá kde garážovať. 3. Žalovaný na svoju procesnú obranu uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Uviedol, že prvou nájomnou zmluvou bola zmluva uzatvorená dňa 31.6.2009, ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov, a to na dobu určitú - päť rokov odo dňa podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu. Tieto nebytové priestory sú súčasťou väčšieho areálu, ktorý je celý v správe Slovenskej správy ciest a nachádzajú sa v ňom aj iné priestory - garáže sklady laboratóriá, ktoré využíva Slovenská správa ciest pri výkone vlastnej činnosti. Nájomná zmluva zo dňa 31.6.2009 bola odsúhlasená. Od tohto momentu sa žalovaný o všetky priestory tvoriace predmet nájmu riadne staral, udržiaval ich, zveľaďoval, opravoval, a to mnohokrát nad rámec povinností uvedených príslušnej nájomnej zmluve na vlastné náklady. Situácia sa bez zavinenia žalovaného zmenila v roku 2021, odkedy je žalovanému bezdôvodne a zároveň neoprávnene znemožňovaný riadny výkon jeho práv oprávneného nájomcu. Ďalej uviedol, že na základe ponukového konania na nájom nehnuteľného majetku štátu, bolo žalovanému zo strany Slovenskej správy ciest listom z 17.3.2021 č. SSC/9490/2021/0010/7887 oznámené, že sa stal úspešným záujemcom s najvyššou ponukou ceny nájmu a zároveň bol vyzvaný na podpísanie nájomnej zmluvy. Súčasne bola žalovanému na vedomie zaslaná aj zápisnica zo zasadnutia komisie z 15.3.2021 z vyhodnotenia ponukového konania spolu s príslušnou prezenčnou listinou, podľa ktorej bolo kritériom pre vyhodnotenie ponúk „najvyššie ponúknuté trhové nájomné“ a žalovaný predložil najvyššiu ponuku nájmu v sume 30.500,- EUR ročne. Od začiatku mája 2021, t.j. od okamihu, kedy Ministerstvo financií Slovenskej republiky z pozície oprávneného orgánu požiadalo o doriešenie situácie a o doplnenie určitých informácií, nebol zo strany žalovaného vykonaný v tomto smere jediný úkon, t.j. po dobu dvoch rokov žalovaný konal v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami vyplývajúcimi z ustanovení zákona o správe majetku štátu a okrem iného týmto svojim (ne)konaním porušil zákonné povinnosti vo vzťahu k účelnosti, hospodárnosti a bezodkladnosti nakladania s dočasne prebytočným majetkom štátu, pričom tak konal podľa žalovaného zjavne nedôvodne a svojvoľne. Žalovaný považuje nájomnú zmluvu z 19.3.2021, ktorá bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, za platnú. Nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu určitú, teda nájom je možné ukončiť pred uplynutím dohodnutej doby výlučne z taxatívne vymedzených dôvodov, k čomu však nedošlo. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa jeho názoru akákoľvek potenciálna možnosť neplatnosti, či neúčinnosti predmetnej nájomnej zmluvy bola vyvolaná v dôsledku zavineného porušenia povinnosti a účelového postupu na strane žalobcu a preto tieto okolnosti nemôžu byť pričítané na ťarchu žalovanému. 4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti a časť nehnuteľnosti aj v čase vyhlásenia rozsudku užíva a má v držbe žalovaný, ktorý ju odmieta žalobcovi vypratať a odovzdať. Spornou medzi žalobcom a žalovaným bolo naplnenie poslednej podmienky úspešnosti vypratávacej žaloby, ktorou je preukázanie protiprávnosti držby žalovaného. Tak, ako to vyplýva z nesporných skutkových tvrdení, ako aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný užíval časť stavby súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na Studenej ulici č. 9 v Bratislave od roku 2009, a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 31.6.2009. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to na obdobie piatich rokov. Po uplynutí nájmu dochádzalo medzi žalobcom a žalovaným k opakovanému uzatváraniu ďalších nájomných zmlúv, ktoré boli opäť uzatvárané na dobu 5 rokov. Takto došlo dňa 14.3.2016 aj k uzatvoreniu Nájomnej zmluvy č. 220/330/2016. Táto zmluva bola po jej uzavretí zverejnená aj v centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky dňa 5.4.2016. Aj nájom podľa tejto zmluvy bol dohodnutý na dobu 5 rokov, pričom podľa žalobcu práve uplynutím doby nájmu dohodnutej v tejto zmluvy zanikol medzi žalobcom a žalovaným nájomný vzťah a žalovaný ďalej užíva predmet nájmu neoprávnene. Žalovaný, naopak odvodzoval svoje právo užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, resp. jej časti, od nájomnej zmluvy, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dňa 19.3.2021. Táto zmluva bola taktiež uzatvorená na dobu piatich rokov. Podľa žalovaného
tak doba nájmu v súčasnosti ešte neuplynula a ako nájomca je oprávnený nehnuteľnosť žalobcu užívať a naopak žalobca nie je oprávnený domáhať sa jeho vypratania. 5. Súd prvej inštancie sa so skutkovým tvrdením žalovaného o existencii nájomného vzťahu nestotožnil, nakoľko takéto tvrdenie nenachádza oporu v zistenom skutkovom stave. Ako už bolo uvedené vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa žalobca touto žalobou domáha, je štát a tieto boli ako majetok štátu zverené do správy Slovenskej správy ciest, ktorá so žalovaným v mene štátu aj nájomnú zmluvu uzatvárala. V súlade s ustanovením § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám ide o povinne zverejňovanú zmluvu a v súlade s ustanovením § 47a OZ, povinne zverejňovaná zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr ako nasledujúci deň po jej zverejnení. Pokiaľ povinne zverejňovaná zmluva zverejnená nie je, nemôže nadobudnúť ani účinnosť a pokiaľ povinne zverejňovaná zmluva nie je zverejnená ani do troch mesiacov odo dňa jej uzavretia, alebo od udelenia súhlasu s jej uzavretím, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, platí dokonca, že k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo skutkových tvrdení strán sporu jednoznačne vyplývalo, že zmluva o nájme uzatvorená dňa 19.3.2021 zverejnená nikdy nebola. Ak teda žalovaný odvodzuje svoje právo užívať vec od nájomnej zmluvy zo dňa 19.3.2021, tak bolo nevyhnutné konštatovať, že táto zmluva nikdy nenadobudla účinnosť a v súčasnosti sa na ňu dokonca hľadí tak, že k jej uzatvoreniu ani nikdy nedošlo. Žalovaný tak v súčasnosti užíva vec bez právneho dôvodu. 6. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zároveň považoval za potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania je vypratanie nehnuteľnosti žalovaným. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby musí skúmať splnenie predpokladov pre úspešnosť takejto žaloby. Z tohto dôvodu súd v súvislosti s nájomnou zmluvou uzatvorenou dňa 19.3.2021 skúmal, či táto zmluva nadobudla skutočne účinnosť a oprávňuje žalovaného veci užívať. Nakoľko takáto skutočnosť zo skutkových tvrdení strán sporu a ani z vykonaného dokazovanie nevyplýva, súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. V tejto súvislosti nie je podstatné skúmať, z akého dôvodu zmluva zverejnená nebola, či sa na uzatvorenie tejto zmluvy vyžadoval súhlas príslušného orgánu, ba dokonca ani to, či k nezverejneniu zmluvy došlo v dôsledku porušenia povinností Slovenskej správy ciest ako správcu majetku štátu. Žiadna z týchto skutočností by totiž ani v prípade, ak by sa preukázala, nemala za následok vznik práva žalovaného nehnuteľnosť žalobcu užívať. Súd len pre úplnosť uviedol, že pokiaľ sa žalovaný domnieval, že na platnosť nájomnej zmluvy zo dňa 19.3.2021 sa žiaden súhlas príslušného orgánu nevyžadoval, nie je zrejmé prečo v súlade s ustanovením § 5a ods. 10 zákona č. 211/2000 Z.z. sám nepodal návrh na jej zverejnenie. 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) a h) C.s.p. Žalovaný má za to, že súd sa pri posudzovaní odôvodnenosti žaloby nesprávne zameral výlučne na skutočnosť nezverejnenia nájomnej zmluvy, od ktorej následne striktne formálne a bez ďalšieho odvodil neúčinnosť, resp. dokonca súčasnú neexistenciu dotknutej nájomnej zmluvy, a tým pádom aj údajnú neoprávnenosť užívania dotknutých nehnuteľností žalovaným - užívanie bez právneho dôvodu. Žalovaný je presvedčený, že v prípade, pokiaľ by bolo v rámci vykonaného dokazovania preukázané účelové a vedomé porušenie povinností na strane žalobcu ako správcu majetku štátu (čomu minimálne listinné dôkazy predložené do konania žalovaným jednoznačne nasvedčovali), resp. svojvoľnosť, subjektívna motivácia a zjavná nedobromyseľnosť vo vzťahu k žalovanému ako úspešnému uchádzačovi riadne vykonaného ponukového konania, táto skutočnosť by následne mala priamy vplyv aj na posudzovanie otázky účinnosti dotknutej zmluvy, nakoľko z nepráva nevzniká právo v prípade, že nezverejnenie dotknutej nájomnej zmluvy bolo výsledkom preukázaného úmyselného porušenia vlastných zákonných povinností na strane žalobcu ako správcu majetku štátu, nie je z hľadiska zachovania základných ústavných požiadaviek zákonnosti možné na základe tohto konštatovať neúčinnosť zmluvy, z dôvodu jej nezverejnenia voči druhému účastníkovi tohto zmluvného vzťahu, ktorý bol zjavne dobromyseľný. Zároveň argument, že žalovaný mohol sám podať návrh na zverejnenie dotknutej zmluvy, pokiaľ mal za to, že súhlas oprávneného orgánu s touto zmluvou nebol potrebný, neobstojí, nakoľko takýto postup je len jednou z „možností nápravy,“ ktorú toto zákonné ustanovenie druhej zmluvnej strane v takejto situácii priznáva, pričom žalovaný sa preukázateľne po celý čas odo dňa podpísania predmetnej nájomnej zmluvy 19.3.2021 rôznymi spôsobmi, na rôznych úrovniach a u rôznych orgánov verejnej moci usiloval o nápravu vzniknutého protiprávneho stavu. Žalovaný má za to, že súd odmietol vykonať všetky návrhy žalovaného na vykonanie dôkazov v podobe výsluchov svedkov, pričom jeho návrh je opodstatnený a pokiaľ súd dokazovanie nevykonal, priamo tým založil odvolací dôvod. Rozhodnutie v tejto veci vykonané len na podklade jedinej právnej skutočnosti, a to striktne
formálneho konštatovania o neúčinnosti zmluvy z dôvodu jej nezverejnenia (bez ohľadu na dôvody či zodpovedanie nastolených sporných právnych otázok), bolo predčasné. 8. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by súd po riadne vykonanom dokazovaní a na to nadväzujúcim právnym posúdením veci prijal záver, že sa na platnosť dotknutej nájomnej zmluvy v zmysle § 13 ods. 9 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu vyžaduje súhlas príslušného orgánu (MF SR), v takomto prípade by ešte vôbec nenastal moment, na základe ktorého by súd mohol s poukazom na § 47a ods. 4 OZ konštatovať, že v tomto prípade sa na dotknutú nájomnú zmluvu hľadí, ako by k jej uzatvoreniu nikdy nedošlo - zákonná trojmesačná lehota by v tomto prípade plynula od udelenia súhlasu príslušného orgánu, ktorý však v tomto prípade ešte nebol udelený a na jeho udelenie doposiaľ „čaká,“ t.j. tento právne relevantný moment ešte vôbec nenastal. Zo všetkých argumentov ako aj listinných dôkazov predložených žalovaným je zrejmé, že konanie žalobcu po podpísaní nájomnej zmluvy bolo svojvoľné, účelové a v rozpore so zákonom, pričom podanie samotnej žaloby o vypratanie, v ktorej už v úvode žalobca zatajil rad podstatných skutkových okolností, predstavovalo za danej situácie zjavné zneužitie práva na úkor žalovaného ako druhej zmluvnej strany, ktorá si na rozdiel od žalobcu od začiatku až doposiaľ všetky svoje zmluvné aj zákonné povinnosti riadne plnila. Podľa žalovaného konanie riaditeľa žalobcu evidentne nebolo v súlade so zákonom, pričom vzhľadom k najaktuálnejšiemu vývoju situácie žalovaný dodáva, že generálny riaditeľ žalobcu, ktorého svojvoľné a protiprávne konanie žalovaný po celú dobu namieta, bol z tejto pozície odvolaný. Žalovaný záverom uviedol, že svoju pozíciu oprávneného užívateľa dotknutej nehnuteľnosti odvádza od svojho postavenia úspešného uchádzača vykonaného ponukového konania na nájom predmetnej nehnuteľnosti, pričom následne s ním bola ako s riadnym „výhercom“ tohto zákonne regulovaného procesu podpísaná nájomná zmluva a všetky ostatné kroky už mali byť len „formalitou“ vo výlučnej dispozícii žalobcu, do ktorej objektívne žalovaný nemal ako zasiahnuť, resp. ju ovplyvniť, okrem podávania radu žiadostí o vykonanie nápravy a zvrátenia nezákonného stavu na rôzne oprávnené orgány, čo žalovaný aj urobil. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. K odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 8.10.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 14. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 15. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu na vypratanie nehnuteľností a ich odovzdanie žalobcovi v stave, v akom mu boli odovzdané. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nájomná zmluva nenadobudla účinnosť, pričom k uzatvoreniu
tejto zmluvy vôbec nedošlo, nakoľko nebola zverejnená v centrálnom registri plne stotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 16. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, pričom nesúhlasí s námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a má za to, že tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní, týkajúca sa vedomého a účelového porušenia povinnosti na strane žalobcu ako správcu majetku štátu, v prípade nezverejnenia dotknutej nájomnej zmluvy, nie sú dôvodné. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podmienky zverejnenia nájomnej zmluvy zo dňa 19.3.2021 boli v rozhodnom období upravené v § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Takáto zmluva je povinne zverejňovanou zmluvou v zmysle ustanovenia 5a ods.1 a jej účinnosť sa následne spravuje ustanovením § 47a Občianskeho zákonníka. Zo samotného znenia ust. § 47a OZ je zrejmé, že toto ustanovenie nezasahuje do zmluvnej voľnosti, iba odložením účinnosti zmluvy garantuje spoločenskú kontrolu uzatváraných zmlúv. Zmluvné strany limituje iba v tom, že nemôžu dohodnúť skoršiu účinnosť zmluvy ako nasledujúci deň po jej zverejnení. Ak v zmluve chýba zmienka o jej účinnosti, platí zákonná právna úprava, podľa ktorej zmluva nadobúda účinnosť až dňom nasledujúcim po jej zverejnení. Obsah a spôsob zverejňovanej informácie je upravený v § 5b zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Ustanovenie § 47a ods. 4 OZ obsahuje nevyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej, ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy /alebo od udelenia súhlasu príslušného orgánu na jej uzavretie/ zmluva nezverejnila, platí, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. V tomto prípade ide o špecifický zákonný dôsledok zániku zmluvného vzťahu. Tak to bolo aj v prejednávanej veci. Vzhľadom na odôvodnenie v bode 29. a 30. rozsudku, súd prvej inštancie nárok žalobcu na vypratanie a odovzdanie nehnuteľností považoval za dôvodný, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. 17. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že napriek žiadosti žalobcu o udelenie súhlasu podľa § 13 ods. 9 zák. č. 278/1993 Z.z., Ministerstvo financií neudelilo súhlas žalovanému k nájomnej zmluve / ako to bolo preukázateľne v predchádzajúcej nájomnej zmluve č. 220/3300/2016/, z čoho vyplýva, že v súlade s § 13 ods. 9 zák.č.278/1993 Z.z. zmluva nenadobudla ani platnosť, pričom je irelevantné, z akého dôvodu súhlas Ministerstva financií nebol udelený. Ďalšou podstatnou skutočnosťou, na ktorú odvolací súd upozorňuje je vydanie Rozhodnutia žalobcu o zrušení dočasnej prebytočnosti nehnuteľného majetku štátu zo dňa 25.11.2022 /č. l. 51/, ktorý mal byť predmetom nájmu. Ako dôvod bolo uvedené, že tento nehnuteľný majetok štátu potrebuje žalobca ako jeho správca užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že predmetná nájomná zmluva zo dňa 19.3.2021 je poslednou riadne uzatvorenou a stále platnou nájomnou zmluvou. Je nepochybné, tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že nájomná zmluva, keďže nebola nikdy zverejnená a nebol daný súhlas Ministerstva financií SR, nenadobudla platnosť a ani účinnosť, čím došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že je bez právneho významu, či k nezverejneniu nájomnej zmluvy došlo v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu /jeho riaditeľa/ ako správcu majetku štátu. 18. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aj nevykonanie navrhnutých dôkazov, a to výsluch svedkov. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný dôkaz navrhnutý stranou sporu, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Strany sporu sú totiž povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch svedkov. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov, ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli, budú vykonané, rozhoduje však súd. Právo strany sporu navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, nebol týmto postupom žalovaný vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu patrí. Na záver je nutné zdôrazniť, že ani žalovaným navrhnuté vykonanie dôkazov by nezvrátil daný skutkový a právny stav o užívaní nehnuteľností žalovaným bez právneho dôvodu.
19. Súd prvej inštancie nevykonanie ďalšieho dokazovania riadne a logicky odôvodnil tým, že výsledky dokazovania postačujú na konečné rozhodnutie vo veci samej, keďže predmetom výsluchu malo byť objasňovanie procesu uzatvárania zmluvy, ktoré je vo vzťahu k predmetu konania právne bez významu. S týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje. 20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 21. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. 23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).