Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/93/2024 1223201829 21. 06. 2024 JUDr. Eva Fulcová ECLI:SK:KSBA:2024:1223201829.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: MAJES výťahy a eskalátory, a.s. v reštrukturalizácii, so sídlom Bojnická 18, Bratislava, IČO: 35 770 732, zastúpený: Kinstellar, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava, IČO: 35 873 833, proti žalovanému: L.. T. M., narodenému XX.XX.XXXX, so sídlom B. XX/XXXXX, N., zastúpenému: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova 15, Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, IČO: 47 253 983, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-26Cb/58/2023-562 zo dňa 18.1.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-26Cb/58/2023-562 zo dňa 18.1.2024 potvrdzuje. II. Žalovanému súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, špecifikovaných v tomto návrhu a druhým výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie okrem skutkových a právnych východísk svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „17. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, listinami k nemu pripojenými ako aj celým obsahom spisu súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný. 19. Zároveň súd v zhode s názorom odvolacieho súdu konštatuje, že samotná skutočnosť, že žalovaný previedol nehnuteľnosti, ku ktorým žalobca požaduje zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením, sama o sebe neodôvodňuje obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobca súdu žiadnymi dôkazmi neosvedčil, že konanie žalovaného je úmyselné s cieľom zbaviť sa majetku na úkor žalobcu ako jeho údajného veriteľa. Rovnako neosvedčil, že majetkový substrát žalovaného, z ktorého by žalobcov nárok mohol byť prípadne uspokojený, je tvorený výlučne nehnuteľnosťami v k.ú. A. N.. Žalobca ďalej nepreukázal, že žalovaný odpredáva svoje nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu, teda, že by sa zbavoval svojho majetku za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za vec nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery. Predaj jednotlivých bytov sám osebe nemožno považovať za zbavovanie sa majetku, keď za jednotlivé byty žalovaný získa finančnú protihodnotu. Súd na základe uvedeného konštatuje, že žalobca nepreukázal, že žalovaný má majetok pozostávajúci výlučne len z označených nehnuteľností, a že peňažnými prostriedkami, ktoré žalovaný získal na základe kúpnych zmlúv, nakladá tak, aby bola exekúcia na jeho majetok v budúcnosti znemožnená. Okrem iného súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu požadovanom žalobcom by podľa názoru súdu neprimeraným spôsobom zasiahlo do majetkovej sféry žalovaného. Sporná pohľadávka žalobcu má predstavovať sumu minimálne 323.914,93 Eur. Žalobca neuviedol, aká
je hodnota daných nehnuteľností, preto súd nemohol posúdiť adekvátne posúdiť zásadu primeranosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, na ktorú sa pri rozhodovaní o návrhu má prihliadať. 20. Podľa oznámenia Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 21.06.2023, doručenom súdu dňa 07.07.2023, žalovaný už nie je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. A. N. ako vlastník nehnuteľností, ku ktorým žalobca navrhol zriadiť záložné právo. 21. Pre vydanie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia je v súlade s ust. § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Žalovaný v čase opätovného rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je vlastníkom nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. A. N.. V zmysle § 343 ods. 1 CSP už nie je možné účinne zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré dlžníkovi nepatria, ale podľa oznámenia žalobcu boli prevedené v prospech W.. W.. Návrh navrhovateľa je tak toho času nevykonateľný. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 22. Nakoľko v danom konaní nebol zároveň podaný aj návrh vo veci samej, súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vrátane trov odvolacieho konania. V tomto samostatnom konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mal procesný úspech žalovaný, preto mu súd proti neúspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samotným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto uznesenia.“ 3. Po právnej stránke súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na ustanoveniach § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, § 343 ods. 1 až ods. 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). 4. Proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-26Cb/58/2023-562 zo dňa 18.1.2024 podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol označené rozhodnutie v celom rozsahu a uplatnil odvolacie dôvody, vymedzené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a h) / nesprávne právne posúdenie/ CSP. Tieto odvolacie dôvody žalovaný špecifikoval nasledovne: 5. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalobca poukázal na záver súdu prvej inštancie: „Rovnako neosvedčil, že majetkový substrát žalovaného, z ktorého by žalobcov nárok mohol byť prípadne uspokojený, je tvorený výlučne nehnuteľnosťami v k. ú. Podunajské Biskupice“ s tým, že nemá vedomosť o ďalšom majetku žalovaného, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku, čo žalovaný nepoprel, preto je toto jeho skutkové tvrdenie nesporné. 6. K otázke primeranosti predmetu zabezpečenia žalobca uviedol, že z porovnania ceny, za ktorú žalovaný dotknuté nehnuteľnosti predal je nepochybné, že predmet zabezpečenia spĺňa kritérium primeranosti k zabezpečovanej pohľadávke. 7. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobcom označenú pohľadávku nepovažoval za osvedčenú z dôvodu jej popretia žalovaným. Trval na tom, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia svoju pohľadávku osvedčil dostatočne. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že neosvedčil to, že „konanie žalovaného je úmyselné s cieľom zbaviť sa majetku na úkor žalobcu ako jeho údajného veriteľa.“ Toto tvrdenie je nesprávne a v rozpore s aktuálnym názorom právnej vedy, podľa ktorého ohrozenie exekúcie môže spočívať aj v takých úkonoch, ktoré majú kvalitatívny dopad na majetok. 8. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný previedol dotknuté nehnuteľnosti na osobu z jeho blízkeho okolia, pána W. W., ktorý je syn dlhoročnej spolupracovníčky žalovaného, pani G. W.P.. Zároveň si žalovaný na týchto nehnuteľnostiach nechal zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania, čím podľa žalobcu potvrdil, že účelom prevodu skutočne bolo zmariť exekúciu. Žalovaný bude nehnuteľnosti doživotne a bezplatne užívať, avšak formálne ich previedol na tretiu osobu, aby neboli postihnuteľné v exekúcii. 9. K otázke vlastníctva žalovaného k dotknutým nehnuteľnostiam v súvislosti s oznámením príslušného katastrálneho úradu o tom, že žalovaný nie je vlastníkom týchto nehnuteľností žalobca tvrdil, že katastrálny úrad pochybil, keď povolil vklad vlastníckeho práva v prospech pána W. W.V.. 10. Podľa jeho názoru mal kataster vedomosť o prebiehajúcom konaní a teda v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. Katastrálny zákon v znení neskorších predpisov bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na vklad prihliadať, okrem iného, aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Takouto skutočnosťou je jednoznačne aj prebiehajúce konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.
11. Zo skôr uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 27. apríla 2023 a prizná mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 12. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 7.5.2024 tak, že ani jedna z odvolacích námietok, ani v prípade, ak by ju odvolací súd posúdil ako relevantnú, nie je spôsobilá nič zmeniť na tom, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nedôvodný. Zákon vyžaduje splnenie celého radu podmienok pre jeho nariadenie, pričom tieto musia byť splnené kumulatívne. Žalovaný bol názoru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nespĺňa ani jeden zo zákonom ustanovených predpokladov. Popieral aj existenciu pohľadávky, ktorej žalobca žiadal priznať ochranu ako aj danosť obavy z ohrozenia exekúcie žalobcom tvrdenej pohľadávky. 13. K žalobcom tvrdenému pochybeniu katastrálneho úradu bol žalovaný názoru, že toto nemôže byť predmetom tohto konania. 14. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania. 15. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 16. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania a ďalšími vyjadreniami dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 17. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 20. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 21. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 22. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 24. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 25. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 26. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 27. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 29. Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 30. Z ustanovenia § 343 a nasl. CSP možno dovodiť základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a to: a) zabezpečovacie opatrenia možno zriadiť len na návrh b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty
c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku d) existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie 31. Spôsobilým predmetom záložného práva na účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP je taký predmet, ktorého vlastníkom je dlžník, voči ktorému má navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pohľadávku, ktorú žiada týmto procesným inštitútom zabezpečiť. 32. Je nepochybné, že v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol vlastníkom dotknutých nehnuteľností žalovaný, avšak v priebehu tohto konania došlo k prevodu dotknutých nehnuteľností na tretiu osobu a teda žalovaný už nie je ich vlastníkom. Uvedená skutočnosť medzi procesnými stranami nebola sporná a naviac vyplýva aj z kópie listu vlastníctva, ktorú predložil žalobca. Na zmenu vlastníctva nemá žiadny právne relevantný vplyv to, či príslušný katastrálny úrad pri rozhodovaní o zmene vlastníctva pochybil, ako tvrdí žalobca. V súlade s § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje z katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, vrátane údajov o tom, kto je vlastníkom nehnuteľností. Prípadné pochybenia katastrálneho úradu pri rozhodovaní o vklade práv k nehnuteľnostiam tento súd nie je oprávnený skúmať. 33. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že na posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 329 ods. 2 CSP). V čase vydania napadnutého rozhodnutia už bola nepochybne vlastníkom dotknutých nehnuteľností tretia osoba - uvedené vyplýva z Oznámenia Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 21.6.2023 (čl. 463), ktoré je datované pred vydaním napadnutého rozhodnutia. 34. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie absentoval spôsobilý predmet zabezpečovacieho opatrenia a teda aj jeden zo zákonom ustanovených predpokladov na jeho nariadenie, pričom všetky zo zákonom ustanovených predpokladov (vymenované vyššie) musia byť splnené súčasne. Absencia jedného zo zákonom ustanovených predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má preto nevyhnutne za následok zamietnutie celého návrhu, pričom skúmanie ďalších predpokladov je už nadbytočné. Rovnako je v danom prípade nadbytočné aj skúmanie dôvodnosti ďalších odvolacích dôvodov, pretože v danom prípade už rozhodnutie súdu prvej inštancie o totožnom návrhu bolo odvolacím súdom zrušené a podľa § 390 CSP odvolací súd musí o veci meritórne rozhodnúť aj v prípade, ak by niektorí z odvolacích dôvodov bol naplnený a bol by inak napríklad daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 36. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1, ods. 2 CSP a úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).