Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Co/67/2024 1317206836 09. 10. 2024 JUDr. Ivana Jahnová ECLI:SK:KSBA:2024:1317206836.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v spore žalobkyne: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, proti žalovaným: X/ V.Q. Č., G.. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, I., zastúpený AKPO s.r.o. so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 55741452, 2/ Š. A., G.. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s. r. o., so sídlom Hlavná 949/53, Galanta, IČO: 47 252 987, o zaplatenie 4.334,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III, č.k. 44C/63/2017-214, zo dňa 15. júla 2020, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III, č.k. 44C/63/2017-214 zo dňa 15. júla 2020, v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe proti žalovanému 1/ vyhovené p o t v r d z u j e. II. Žalobkyňa má proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Bývalý Okresný súd Bratislava III (aktuálne je vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV, sp.zn. B3-44C/63/2017) rozsudkom zo dňa 15. júla 2020, č.k. 44C/63/2017-214 uložil žalovaným 1/, 2 spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.334,42 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobkyni súd prvej inštancie priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 21.03.2016 došlo na Brečtanovej ul. v Bratislave k dopravnej nehode, a to tak, že vodič - žalovaný 2/ pri cúvaní s motorovým vozidlom zn. Y. Y., EČV A.-XXX V., držiteľom ktorého bol v tom čase žalovaný 1/, narazil do zaparkovaného motorového vozidla zn. E. S., EČV K.-XXX J., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola K. M. (poškodená). Dopravnú nehodu zavinil žalovaný 2/. Motorové vozidlo žalovaného 1/ nebolo v čase nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa preto škodu uhradila poškodenej v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj zákon č. 381/2001 Z.z.) z poistného garančného fondu ako poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to dňa 08.11.2016 vo výške 4.334,42 eur. Škoda pozostávala z nákladov na opravu vozidla poškodenej a z nákladov na nájom náhradného vozidla. Z tohto skutkového
stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je opodstatnená. Dôvodil tým, že žalobca ako poisťovateľ si uplatnil postihové právo voči žalovanému 1/, ktorý zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj Občiansky zákonník alebo OZ) ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a voči žalovanému 2/, ktorý zodpovedá za škodu ako vodič podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Spornými skutočnosťami, na ktoré strany navrhli dokazovanie, boli otázky, či žalovaný 2/ spôsobil škodu ako osoba vo vzťahu závislosti podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a súčasne či bola spôsobená škoda pri činnosti osoby, ktorá vodiča použila na plnenie svojich úloh. Sporným zostalo i to, s prihliadnutím na tvrdenia žalovaného 1/ o použití jeho motorového vozidla žalovaným 2/ bez jeho vedomia, resp. proti jeho vôli, či vôbec, resp. o aký druh nedbanlivosti u žalovaného 1/ došlo. Podľa judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/54/2009) poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok § 12 ods. 2 písm. a) až h) zákona č. 381/2001 Z.z. nielen proti osobe, ktorá uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon v citovanom ustanovení teda priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník. Poistením podľa tohto zákona nie je len prevádzateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok ustanovených v § 420 Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť, napríklad aj vodič vozidla. Citované ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa podľa súdu prvej inštancie vzťahuje na prípady, keď konkrétnu činnosť, pri ktorej vznikla škoda, nevykonáva právnická alebo fyzická osoba (podnikateľ) sama, ale prostredníctvom iných osôb, ktoré zamestnáva alebo ktorých prácu na svoju činnosť využíva. Osoba použitá na činnosť neuskutočňuje prácu vo vlastnom mene a na vlastné riziko, ale pre právnickú (fyzickú) osobu podľa jej pokynov či príkazov. Podstatné je, či konaniu toho, kto škodu spôsobil nechýbal miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh podnikateľa v rámci jeho činnosti, teda či nešlo o konanie, ktorým škodca sledoval svoj vlastný záujem. Priama zodpovednosť toho, kto škodu spôsobil nastáva len v prípade, že jeho konanie, ktorým bola škoda spôsobená, nespadá do rámca činnosti podnikateľa, pre ktorého prácu vykonal (tzv. exces). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/1855/2012. Podľa súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalovaného 2/ (vodiča), že spôsobil škodu ako zamestnanec resp. brigádnik žalovaného 1/, resp. prevádzkovateľa pizzerie P. A..P..U.., keď z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný 2/ vykonával odborný výcvik na pracovisku O. L. až od 22.03.2016 do 06.05.2016, teda nie v čase dopravnej nehody. Výsluchy strán sporu a navrhnutých svedkov nepreukázali, že by žalovaný 2/ vykonával na základe pokynov právnickej alebo fyzickej osoby, s ktorou by bol v pracovnom alebo obdobnom pomere činnosť - rozvoz pizze. Žalovaný 1/ a svedok V. O. zhodne uviedli, že žalovaný 2/ vykonával odbornú prax len v rozsahu práce na prevádzke a obsluhu ľudí. Výpoveď svedka B. E., ktorý nevedel, aké vozidlo malo byť používané žalovaným 2/ na rozvoz, nebol pri dopravnej nehode, sa súdu javila ako účelová. Vykonaným dokazovaním tak nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ použil motorové vozidlo žalovaného 1/ bez jeho vedomia, resp. proti jeho vôli. Žalovaný 2/ tvrdil, že vozidlo mu dal svedok V. O., ten tvrdil, že nemal čas dohliadať na všetko. Pokiaľ by však aj k prípadnému zneužitiu došlo, súd prvej inštancie sa zaoberal posúdením, či žalovaný 1/ takéto zneužitie umožnil svojou nedbanlivosťou. Z výsluchov strán sporu a svedka V. O. súd prvej inštancie zistil, že predmetné vozidlo bolo zaparkované vo dvore podniku pizzerie, na rozvoz pizze sa nepoužívalo, kľúče od neho sa nachádzali v pizzerii za barom v uzamykateľnej zásuvke, ku ktorej mali prístup viaceré osoby. Za tejto situácie, keď žalovaný 1/ bol na dovolenke, pričom ako štatutár prevádzkovateľa - pizzerie ponechal kľúče v dispozícii zamestnancov, umožnil svojou nedbanlivosťou prípadné zneužitie vozidla, ku ktorému navyše si nesplnil zákonnú povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že vozidlo sa na rozvoz pizze nepoužívalo, nebol dôvod ponechávať kľúče od neho (navyše v čase jeho dovolenky) prístupné v prevádzke podniku, a teda vzhľadom na okolnosti a na svoje postavenie vedieť mal a mohol, že spôsob jeho zabezpečenia, ktorý zvolil, nie je dostačujúci a umožňujúci zneužitie dopravného prostriedku. Preto žalovaný 1/ zodpovedá za škodu ako prevádzateľ motorového vozidla spoločne so žalovaným 2/ ako vodičom, keď takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. S poukazom na vyslovené závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.334,42 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) a žalobkyni ako úspešnej v spore priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 1/ a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe proti nemu vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe proti žalovanému 1/ vyhovel, zmenil tak, že žalobu proti žalovanému 1/ zamietne alebo aby ho v tomto rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že vozidlo zn. Y. Y., ktorým bola spôsobená škoda, bolo jeho súkromným vozidlom. Zamestnanci pizzerie L. mali výslovne zakázané toto vozidlo používať. Kľúče od vozidla boli v uzamykateľnej zásuvke za barom, do ktorej mal prístup len kuchár alebo vedúci zmeny. Nikdy počas existencie prevádzky Pizza L. sa nestalo, že by zo strany zamestnancov alebo študentov na odbornej praxi došlo k použitiu akéhokoľvek vozidla proti vôli vedúceho zmeny, prevádzkara alebo konateľa spoločnosti P., A.. A. P.. U.., Žalovaný 1/ preto nemal žiadny dôvod nejakým iným ako dovtedajším spôsobom zabezpečovať kľúče od jeho súkromného vozidla zn. Y. Y. spoliehajúc sa na bežný chod veci a zdravý rozum zamestnancov, že budú rešpektovať jeho pokyn vozidlo nepoužívať. Z toho je podľa žalovaného 1/ zrejmé, že žalovaný 2/ predmetné vozidlo žalovaného 1/ použil proti vôli žalovaného 1/ a v priamom rozpore s jeho pokynmi. Naviac, v čase nehody žalovaný 2/ nebol v žiadnom pracovnoprávnom, zmluvnom, ani v inom právnom vzťahu so žalovaným 1/, a preto neexistoval žiaden objektívny dôvod na základe ktorého by žalovaný 1/ mohol žalovanému 2/ umožniť použiť predmetné motorové vozidlo v čase nehody. Ďalej žalovaný 1/ v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil a rozhodol svojvoľne bez rešpektovania judikatúry. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Argumentovala, že žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ vozidla zodpovedá za škodu v zmysle § 427 OZ a je osobou, proti ktorej má žalobca právo postihu. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný 2/ si bez vedomia a dovolenia žalovaného 1/ „požičal“ vozidlo žalovaného 1/ mimo výkonu svojej odbornej praxe. Žalobkyňa poukázala na to, že sa jedná o pozitívne tvrdenie žalovaného 1/, ku ktorému nesie bremeno dôkazu žalovaný 1/ a nikto iný, a ktoré žalovaný 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesol. Zastáva názor, že žalovaný 1/ si nielen vo svojich vyjadreniach, ale aj v podanom odvolaní protirečí. Žalovaný 1/ na jednej strane tvrdí, že vozidlo používal výlučne na súkromné účely, a na strane druhej kľúče od vozidla ponechával medzi svojimi zamestnancami v prevádzke Pizzería L. v uzamykateľnom „šuplíku“ medzi viacerými kľúčmi od iných vozidiel slúžiacich na rozvoz pizze. Svedok O. potvrdil, že kľúče s dokladmi od motorových vozidiel aj s peniazmi boli v jednom veľkom šuplíku za barom, teda boli voľne prístupné. Žalobkyňa argumentuje, že ak žalovaný 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že žalovaný 2/ použil jeho vozidlo proti jeho vôli a bez jeho vedomia, tak uvedené náležitým spôsobom nepreukázal a zastáva názor, že údajné ústne vyhlásenie žalovaného 1/, že zakázal zamestnancom používať jeho vozidlo, ho nezbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla ako prevádzkovateľa vozidla. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo podľa žalobkyne preukázané, že žalovaný 1/ svojou nedbanlivosťou umožnil žalovanému 2/ použitie jeho vozidla, pretože kľúče od vlastného vozidla, ktoré nebolo používané na rozvoz pizze ako tvrdil žalovaný 1/, zostali nezabezpečené v prevádzke pizzerie (v šuplíku za barom). Ak vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, neslúžilo na pracovné účely (rozvoz pizze), tak kľúče od takéhoto vozidla nemali čo robiť medzi kľúčmi od vozidiel slúžiacich k rozvozu pizze, a preto nie je namieste zo strany žalovaného 1/ zastierať takéto svoje konanie s poukazovaním na spoliehanie sa na bežný chod vecí v pizzerii. Žalobkyňa považuje za absurdné tvrdenie žalovaného 1/, že ona má dokazovať a preukazovať, že žalovaný 2/ mal použiť motorové vozidlo žalovaného 1/ s jeho vedomím a v súlade s jeho vôľou. Občiansky zákonník v druhej vete § 430 ods. 1 konštruuje zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla na báze vyvrátiteľnej právnej domnienky, ktorá zakladá solidárnu zodpovednosť prevádzkovateľa a vodiča. Vyvrátenie tejto zákonnej právnej domnienky je na prevádzkovateľovi, t.j. žalovanom 1/. Žalobkyňa poprela tvrdenia žalovaného 1/, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. 5. Krajský súd v Bratislava ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 26. mája 2021, č.k. 6Co/52/2021-270 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe proti žalovanému 1/ vyhovené, zmenil tak, že žalobu proti žalovanému 1/ zamietol. Žalovanému 1/ proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd bol na rozdiel od súdu prvej inštancie toho názoru, že žalovaný 1/ nezavinil zneužitie svojho motorového vozidla, a to ani vo forme nevedomej nedbanlivosti. Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci totiž nič nenasvedčovalo tomu, že by v rámci bežnej činnosti pizzerie, ktorú prevádzkovala spoločnosť, v ktorej je žalovaný 1/ jedným zo spoločníkov, existovalo riziko zneužitia predmetného vozidla žalovaným 2/, keď navyše žalovaný 2/ nebol v čase vzniku škody v žiadnom právnom (pracovnoprávnom, zmluvnom) vzťahu k podniku Pizza L.. Okrem
toho, predmetné vozidlo vlastníkom ktorého je žalovaný 1/ (teda nie podnik Pizza L.), bolo odstavené na dvore a nepoužívalo sa na rozvoz pizze, keďže podľa žalovaného 1/ bolo opakovane „buchnuté“. Kľúč od vozidla sa nachádzal v uzamykateľnej zásuvke, do ktorej mal podľa pokynu žalovaného 1/ prístup iba kuchár alebo vedúci zmeny. Nikdy počas existencie podniku nedošlo k zneužitiu akéhokoľvek vozidla zo strany zamestnancov alebo študentov vykonávajúcich prax. Žalovaný 1/ preto podľa názoru odvolacieho súdu nemal dôvod, aby počas svojej neprítomnosti v uvedenom podniku zabezpečoval predmetné motorové vozidlo nejakým dôkladnejším spôsobom, napr. vzatím kľúčov od neho so sebou pri odchode z podniku. Keďže v žiadnom právnom predpise nie je stanovená povinnosť prevádzateľovi motorového vozidla ako majú byť kľúče od vozidla zabezpečené, treba vychádzať z požiadavky rozumného prístupu k zabezpečeniu kľúčov od vozidla. Vzhľadom na vyššie popísané okolnosti bol odvolací súd toho názoru, že žalovaný 1/ zabezpečil kľúče od predmetného vozidla primeraným spôsobom. Odvolací súd teda uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ nedbanlivostne zavinil zneužitie vozidla, resp. jeho použitie žalovaným 2/ a preto nemožno urobiť záver, že by za škodu zodpovedal v zmysle § 430 ods. 1 druhá veta OZ spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobu proti žalovanému 1/ zamietol. Odvolací súd dodal, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý však po právnej stránke posúdil odlišne. Preto odvolací súd nemusel dopĺňať, prípadne opakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.334,42 eur s príslušenstvom, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému 1/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie (ďalej aj „dovolateľka“). Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo potrebné zrušiť. Podľa dovolacieho súdu z odôvodnenia odvolacieho súdu nevyplýva na základe akých skutkových okolností, inak bez vykonaných, resp. zopakovaných prípadne doplnených dôkazov pred odvolacím súdom dospel k odlišným skutkovým záverom ako súd prvej inštancie (ak v príslušnej časti žalobu voči žalovanému 1/ na rozdiel od súdu prvej inštancie zamietol). Uviedol, že len nepodložené úvahy odvolacieho súdu o tom, žalovaný 1/ zabezpečil kľúče od vozidla primeraným spôsobom, čím nemalo byť preukázané, že nedbanlivostne zavinil zneužitie vozidla, resp. jeho použitie žalovaným 2/, a preto nemohol zodpovedať v zmysle § 430 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/, bez zohľadnenia relevantných konkrétnych skutkových okolností danej veci, ktoré vyšli najavo z vykonaného dokazovania výlučne súdom prvej inštancie, nenapĺňajú náležitosti odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúce z § 220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 3 CSP. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje ani postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní so súdom prvej inštancie k odlišným záverom v otázke charakteru nároku žalobkyne (či ide o postihové právo, alebo o nárok na náhradu škody) a z čoho vyvodil aplikovateľnosť právnej normy § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka na zodpovednosť žalovaného 2/ ako vodiča, ktorý mal vozidlo použiť bez vedomia jeho vlastníka a prevádzkovateľa, ktorým bol žalovaný 1/ a spôsobiť ním dopravnú nehodu. V odôvodnení napadnutého rozsudku zároveň úplne absentuje náležité zhodnotenie zisteného skutkového stavu podľa § 427 ods. 2 v spojení s § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré jediné súd na prejednávanú vec aplikoval. Odvolací súd sa pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia potom dostatočne neriadil ustanovením § 393 ods. 2 CSP a zrozumiteľným spôsobom neozrejmil spôsob, akým dospel k svojím záverom. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy; dovolací súd je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania. Dovolací súd síce nehodnotí dôkazy vykonané doposiaľ v konaní súdmi nižšej inštancie, avšak skúmajúc, či postupom odvolacieho súdu mohlo dôjsť k popretiu práva na spravodlivý proces, musí posúdiť, či napadnuté rozhodnutie dáva jasné a logické odpovede na sporné otázky a či z jeho obsahu je zrejmá úvaha súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, prijatí konečných skutkových záverov a ich právnom posúdení vo svetle platnej právnej úpravy. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôraznil i to, že možnosť zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie je vlastnosťou apelačného opravného systému, vrátane systému neúplnej apelácie, na ktorom je založené odvolacie konanie v sporovom konaní (§ 388 CSP). Odôvodnil, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom.
Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám zopakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci (pozri sp.zn. 5Cdo/131/2009, 5Cdo/68/2011, 7Cdo/110/2018). 7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 379 a § 378 ods. l CSP v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania na odvolacom pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné. 8. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie, pričom pre danú vec považoval za rozhodujúce, že žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ spôsobil dňa 21.03.2016 dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené cudzie motorové vozidlo. Keďže žalovaný 1/ nemal svoje vozidlo povinne zmluvne poistené, poskytla žalobkyňa v súlade s ustanovením § 24 odsek 2, písmeno b/ zákona č. 381/2001 Z.z. vlastníkovi poškodeného vozidla náhradné plnenie z garančného fondu vo výške 4.334,42 eur. 9. Podľa § 24 odsek 2, písmeno b/ zákona č. 381/2001 Z.z. v znení ku dňu 21.03.2016 poskytuje kancelária z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. 10. Podľa § 24 odsek 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení ku dňu 21.03.2016 má kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e). 11. Predmetom žalobkyňou uplatneného nároku je jej tzv. postihové právo v zmysle § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že označené ustanovenie je potrebné vykladať tak, že žalobkyňa má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila, nie teda voči tomu kto nesplnil povinnosť poistiť svoje motorové vozidlo. Z označených ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že žalobkyňa má právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, teda aj proti vodičovi, ako aj proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu (podporne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 190/2014, z 24.06.2015, aj sp.zn. 4 Cdo 134/2009 z 31.08.2010). Prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vodič motorového vozidla zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ spôsobil škodu zavineným porušením právnej povinnosti, ak nejde o prípad uvedený v § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 12. Aj keď súd prvej inštancie rozhodol o veci jedným výrokom a žalobkyňou uplatnenú povinnosť uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne (solidárne), rozhodoval v danom spore o dvoch samostatných nárokoch s odlišným skutkovým základom. Žalovaní 1/ a 2/ nie sú vo vzťahu zodpovednosti v postavení nerozlučných spoločníkov, ale každý z nich koná sám za seba (podporne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/544/2015, sp.zn. 4Cdo/203/2005). Žalovaný 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie nepodal, preto nebol rozsudok v tomto rozsahu odvolacím súdom preskúmaný a rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ nadobudol právoplatnosť. 13. Podľa § 427 odsek 1 Občianskeho zákonníka zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 14. Podľa § 430 odsek 1 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. 15. Zodpovednosť podľa § 427 odsek 1 OZ je zodpovednosťou objektívnou. Subjektom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zásadne prevádzateľ dopravného prostriedku, a to aj vtedy, ak v okamihu vzniku škody sám vozidlo neriadil. Súd prvej
inštancie správne právne argumentoval, že len v prípade, kedy bol dopravný prostriedok použitý bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa, zodpovedá za škodu ten, kto týmto spôsobom dopravný prostriedok použil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nie je zrozumiteľne dôkazne zrejmý jeho skutkový záver o tom, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ použil motorové vozidlo žalovaného 1/ bez jeho vedomia, respektíve proti jeho vôli (bod 39 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). O použitie dopravného prostriedku bez vedomia prevádzateľa ide v prípade, keď prevádzateľ nevedel o použití vôbec alebo nevedel o tom, že dopravný prostriedok sa použije za okolností, ktoré vo svojich dispozičných pokynoch nepredpokladal. O použitie dopravného prostriedku proti vôli prevádzateľa ide vtedy, keď prevádzateľ použitie dopravného prostriedku výslovne zakázal. Súd prvej inštancie argumentoval, že žalovaný 2/ v spore tvrdil, že mu motorové vozidlo dal svedok V. O., ktorý vypovedal, že nemal čas dohliadať na všetko. Proti tomuto tvrdeniu stálo tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že V. O.Á. nedal súhlas k tomu, aby žalovaný 2/ predmetným vozidlom mohol rozvážať objednanú pizzu, podporené svedeckým výsluchom V.Q. O., podľa ktorého predmetné vozidlo používal výlučne žalovaný 1/ pre účely zásobovania alebo súkromné účely, a to navyše v spojení s tvrdením o tom, že žalovaný 1/ bol dňa 21.03.2016 na dovolenke, teda v podniku pizzerie, ktorú prevádzkuje spoločnosť, v ktorej je žalovaný 1/ jedným zo spoločníkov a konateľov, sa žalovaný 1/ nezdržiaval. Za takéhoto stavu, aj keď podľa svedka V. O.Á. mal v čase neprítomnosti žalovaného 1/ v prevádzke pizzerie na starosti jej chod, záver o tom, že by žalovaný 2/ použil predmetné vozidlo so súhlasom, respektíve s vedomím žalovaného 1/, nemá presvedčivú oporu vo výsledkoch dokazovania. Súkromné vozidlo žalovaného 1/ bolo síce zaparkované v priestore, kde podnik pizzerie parkuje aj svoje prevádzkové vozidlá, avšak z výpovede svedka V. O. nevyplynulo, že by žalovaný 1/ V. O.C. svoje súkromné vozidlo odovzdal do dispozície, minimálne pre účely, pre ktoré vozidlo v spojení s chodom prevádzky pizzerie užíval sám žalovaný 1/. 16. Zásada, že prevádzateľ nezodpovedá za škodu spôsobenú dopravným prostriedkom, keď bol dopravný prostriedok použitý bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli je čiastočne prelomená v prospech spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti pôvodcu škody a prevádzateľa v prípadoch, keď prevádzateľ zneužitie svojho dopravného prostriedku umožnil svojou nedbanlivosťou (§ 430 odsek 1, veta druhá OZ). Podľa ustálenej judikatúry dôkazné bremeno v spore leží v súvislosti s určitými skutočnosťami na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. To pre danú vec znamená, že pri skutkovom závere o tom, že dopravný prostriedok vo vlastníctve žalovaného 1/ bol žalovaným 2/ použitý bez vedomia žalovaného 1/, kde dôkazné bremeno spočívalo na žalovanom 1/, povinnosť preukázať, že prevádzateľ zneužitie dopravného prostriedku umožnil svojou nedbanlivosťou spočívala na žalobcovi (podporne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/313/2013 zo dňa 14.04.2016). Vzhľadom na to, že ustanovenie § 430 ods. 1, druhá veta OZ výslovne porušenie povinnosti na strane prevádzateľa nevyžaduje, potom podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá prevádzateľ spoločne a nerozdielne s pôvodcom škody aj vtedy, ak zneužitie dopravného prostriedku svojou nedbanlivosťou umožnil iným spôsobom ako porušením právnej povinnosti (podporne pre totožnosť právnej úpravy, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 2157/2004, zo dňa 26.01.2006 /rovnaká právna úprava ako v SR/). Pojem nedbanlivosti nie je v Občianskom zákonníku bližšie definovaný. Zavinenie znamená psychický vzťah škodcu k vlastnému porušeniu. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbalosť. Pri nedbanlivosti chýba vôľový prvok - vôľa škodcu ku škodlivému výsledku nesmeruje. Pri nevedomej nedbanlivosti škodca nevie, že môže spôsobiť určitý následok, hoci by to vzhľadom k okolnostiam a k svojim osobným pomerom vedieť mal a mohol. 17. V posudzovanej veci sa vzhľadom na skutkové zistenia odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyslovil pre prípad zneužitia vozidla žalovaného 1/, že žalovaný 1/ zneužitie dopravného prostriedku zavinil. Z hľadiska ustanovenia § 430 ods. 1, vety druhej, Občianskeho zákonníka pre naplnenie podmienky nedbanlivosti postačuje nedbanlivosť nevedomá, ktorá v podmienkach danej veci predstavuje psychický vzťah prevádzateľa k zákonom predvídanému následku, ktorým je možnosť zneužitia jeho dopravného prostriedku, a ktorá je charakteristická tým, že prevádzateľ nechcel, aby dopravný prostriedok bol zneužitý, a ani nevedel, že spôsob jeho zabezpečenia, ktorý zvolil, nie je dostačujúci a umožňuje zneužitie dopravného prostriedku v čase jeho neprítomnosti, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje postavenie a osobné pomery vedieť mal a mohol. V preskúmavanej veci je podstatné to, že žalovaný 1/ kľúče od svojho súkromného vozidla nemal vo svojej súkromnej dispozícii, vo svojom súkromnom priestore, respektíve, že ich neuložil tak, aby neboli prístupné. Z výpovede samotného žalovaného 1/ potvrdenej svedeckou výpoveďou V. O.
je zrejmé, že kľúče od súkromného vozidla žalovaného 1/ boli umiestnené spolu s kľúčmi od vozidiel vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, ktorá prevádzkuje podnik pizzerie, a ktoré sa používali na rozvoz pizze, v spoločnej zásuvke. Hoci žalovaný 1/ tvrdil, že jeho súkromné vozidlo sa nemalo používať na rozvoz pizze a že jeho zamestnanci si toho boli vedomí, tým ale, že tieto kľúče zmiešal s kľúčmi od vozidiel, ktoré sa na rozvoz pizze používali, vyvolal stav použitia jeho vlastného súkromného vozidla v určitom okamihu na jazdu. Žalovaný 1/ vypovedal, že žalovaný 2/ chodil do podniku za svedkom V. O., ktorého výpoveďou nebolo spoľahlivo spochybnené tvrdenie žalovaného 2/, že bol dňa 21.03.2016 nasadený ako vodič na rozvoz pizze, a že teda konal v záujme pizzerie. V prospech tvrdenia žalovaného 2/ nakoniec svedčia aj časové súvislosti, keď rovnaké tvrdenie predniesol aj dňa 13.04.2016 (č. l. spisu 82) na dopravnom inšpektoráte v súvislosti so šetrením dopravnej nehody, kedy o postihovom práve žalobkyne nemal ešte vedomosť (žalobkyňa žalovaných 1/ a 2/ na plnenie vyzvala listom zo dňa 10.11.2016 - č. l. spisu 39-42). Škode bolo možné predísť oddelením kľúčov od súkromného vozidla žalovaného 1/ od kľúčov podnikových vozidiel do súkromného priestoru žalovaného 1/ oddeleného od priestorov prevádzky pizzerie. Za takéhoto stavu nie je možné v prospech žalovaného 1/ konštatovať, že ako prevádzateľ vozidla urobil všetko pre to, aby nedošlo k použitiu vozidla, respektíve, že situáciu nemohol ovplyvniť. Preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyni vzniklo proti žalovanému 1/ postihové právo. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním žalovaného 1/ napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odsek 1 ako výrok vecne správny potvrdil. 18. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že odchodom JUDr. Martina Murgaša do starobného dôchodku, a teda zmenou v zložení senátu 6Co, ktorý pôvodne rozhodoval o odvolaní žalovaného 1/, bola v súvislosti s pravidlami rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave pre rok 2024 pridelená predmetná vec na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 1/ po zrušení skoršieho rozhodnutia senátu 6Co v tejto veci dovolacím súdom, senátu 2Co. Senát 2Co bol pri svojom rozhodovaní o odvolaní žalovaného 1/ viazaný právnym názorom dovolacieho súdu ale nebol viazaný právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím senátu 6Co o odvolaní žalovaného 1/ v tejto veci. 19. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému 1/ nárok na náhradu odvolacieho a dovolacieho (§ 453 odsek 3 CSP) konania v plnom rozsahu. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).