Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4CoCsp/32/2022 1317217055 31. 05. 2024 JUDr. Anna Kašajová ECLI:SK:KSBA:2024:1317217055.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej st. v právnej veci žalobcu: Q. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XA, J. W. F., zastúpený advokátskou kanceláriou ACCEPTUM, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, IČO: 36 863 459, proti žalovanému v 1. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava a žalovanému v 2. rade: BNP Paribas Cardif Poisťovňa, a.s., so sídlom Bottova 2A, Bratislava, IČO: 36 534 978, zastúpený Mgr. Stanislavom Hutňanom, advokátom, so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, o zaplatenie 15.700 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku pôvodne Okresného súdu Bratislava III teraz Mestský súd Bratislava IV zo dňa 16. júla 2020 č. k. 11Csp/55/2017-237 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. júna 2022 č. k. 11Csp/55/2017-277 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
vraci
odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.700 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 26.08.2016 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnej výške a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 942 eur. 2. Vec právne posúdil podľa ust. § 788, § 795, § 797 ods. 1,2,3,4, § 517 Občianskeho zákona, § 164 zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve, § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. 3. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.700 eur a to tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 15.227,56 eur s príslušenstvom a žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 472,42 eur s príslušenstvom, z titulu poistných zmlúv. Tvrdil, že so žalovaným 1/ uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie EuroKasko motorového vozidla P. P., EČV: B. s určenou cenou 57.080 eur a poistnú zmluvu XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie finančnej straty GAP s cenou vozidla 26.700 eur, bez spoluúčasti poisteného. Konštatoval, že zo zmluvy vyplýva, že hlavným poisťovateľom je žalovaný 1/ a spolupoisťovateľom je žalovaný 2/. Uviedol, že dňa 18.10.2015 došlo ku škodovej udalosti tak, že v čase asi o 22,30 hod. žalobca nedobrzdil svoje motorové vozidlo a narazil do pred ním stojaceho vozidla V. E.-X, EČV: A., v dôsledku čoho došlo ku poškodeniu oboch vozidiel. Žalobca poistnú udalosť nahlásil aj Krajskému riaditeľstvu PZ, ktoré oznámilo, že škodová udalosť nespĺňa podmienky dopravnej nehody, ale ide o škodovú udalosť. Žalovaný 1/ oznámil, že škodu na vozidle vyhlásil ako totálnu škodu a bude ju aj tak likvidovať, s odpočtom zvyškov vozidla,
všeobecnú hodnotu vozidla vypočítal na sumu 17.251,85 eur a hodnotu predajných zvyškov na sumu 11.000 eur. Žalobca urgoval ukončenie šetrenia škodovej udalosti a jej vyplatenie, vrátane poistenia finančnej straty GAP. Dňa 09.08.2016 žalovaný 1/ oznámil, že ukončil šetrenie a uzavrel škodovú udalosť bez náhrady škody, s odôvodnením, že nedošlo ku vzniku škodovej udalosti spôsobom, aký bol opísaný v oznámení o vzniku škodovej udalosti a na svojom stanovisku zotrval aj po následných urgenciách. Žalobcu kontaktoval vlastník druhého poškodeného vozidla, ktorému rovnako nevyplatili poistné plnenie, s rovnakým odôvodnením a uviedol, že si dal vypracovať znalecký posudok č. 8/2016 vo veci posúdenia príčinnej súvislosti poškodenia a výpočtu výšky škody pri danej škodovej udalosti, podľa ktorého bol jednoznačne ustálený záver, že ku škodovej udalosti došlo spôsobom, aký bol opísaný v oznámení o vzniku škodovej udalosti. Podľa žalobcu v dôsledku škodovej udalosti došlo ku totálnej škode, čím vznikol nárok na poistné plnenie predstavujúce sumu 26.700 eur. Od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu predajných zvyškov vozidla, ktoré poisťovňa stanovila na 11.000 eur a preto požadovaná výška poistného plnenia je 15.700 eur. Uviedol, že žalovaný 1/ má povinnosť zaplatiť sumu krytú z havarijnej poistnej zmluvy v plnej výške 6.251,58 eur, pozostávajúcu z totálnej škody určenej na 17.251,58 eur, od ktorej sa odpočíta suma predajných zvyškov vozidla. Žalovaný 1/ a 2/ majú povinnosť zaplatiť aj sumu vo výške 9.448,42 eur v podiele žalovaný 1/ 95 %, t.j. 8.976 eur a žalovaný 2/ v podiele 5 %, t.j. 472,42 eur. Skonštatoval, že poistná zmluva finančnej straty bola uzatvorená na hodnotu 26.700 eur, od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu predajných zvyškov vozidla a sumu 6.251,58 eur, ktorá je krytá z havarijnej poistnej zmluvy. Na základe týchto výpočtov žalobca vypočítal povinnosť žalovaného 1/ zaplatiť mu 15.227,58 eur a žalovaného 2/ sumu 472,12 eur. 4. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na havarijné poistenie motorových vozidiel - Euro Kasko a to podľa návrhu zmluvy zo dňa 17.07.2015, so začiatkom poistenia dňom 17.07.2015 na dobu neurčitú. Základné poistenie predstavovalo sumu 57.080 eur, spoluúčasť 5%, minimálne 66 eur. Nepovažoval za sporné, že žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie finančnej straty - GAP, podľa návrhu zo dňa 27.07.2015. Hlavný poistiteľ bol žalovaný 1/ v rozsahu 95 % a spolupoistiteľ žalovaný 2/ v rozsahu 5 %. Poistná suma predstavovala 57.080 eur. Nepovažoval za spornú ani skutočnosť, že žalobca oznámil poistnú udalosť zo dňa 18.10.2015, ktorú popísal tak, že v čase asi o 22,30 hod. v Devínskej Novej Vsi na ulici Jána Jonáša neubrzdil svoje motorové vozidlo a pred priechodom pre chodcov narazil do vozidla V. E.-X, EČV: A.. Žalovaný 1/ žalobcovi oznámil, že náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla a vyhlásil škodu za totálnu. Všeobecnú hodnotu vozidla stanovil na sumu 17.251,58 eur a hodnotu zvyškov vozidla na sumu 11.000 eur. Listom zo dňa 09.08.2016 žalovaný 1/ oznámil žalobcovi, že vykonaným šetrením bolo zistené, že ku vzniku škodovej udalosti nedošlo spôsobom aký bol opísaný v oznámení o vzniku škodovej udalosti a uzatvoril škodovú udalosť bez náhrady škody. 5. Mal za preukázané, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako ju popisoval žalobca a ďalší účastník škodového deja. Túto skutočnosť podľa prvoinštančného súdu v spore preukázala jednak svedecká výpoveď svedkyne R. M., ktorá ako svedok nárazu vozidiel potvrdila popisovaný priebeh škodového deja a hlavne znalecké dokazovanie, v rámci ktorého znalec ustanovený súdom konštatoval, že ku stretu motorových vozidiel mohlo dôjsť tak, ako vodiči popísali skutkové okolnosti, teda priebeh škodovej udalosti a znalkyňa po vykonaní analýzy priebehu škodovej udalosti uviedla, že poškodenia vozidiel navzájom korešpondujú. Nakoľko súd prvej inštancie považoval za preukázané, že ku poistnej udalosti došlo, mal za to, že vznikol žalobcovi nárok na poistné plnenie v zmysle uzatvorenej zmluvy. Skonštatoval, že výšku poistného plnenia žalovaný 1/, ani 2/ nespochybnili a mal za to, že povinnosťou žalovaných bolo poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Nebolo sporné, že došlo ku totálnej škode a žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie predstavujúce podľa zmluvy sumu 26.700 eur, od ktorej sumy odpočítal sumu predajných zvyškov vozidla, ktoré žalovaný ocenil na 11.000 eur, preto poistné plnenie podľa súdu prvej inštancie predstavuje sumu 15.700 eur. Poukázal na § 164 zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve s tým, že podľa uzatvorenej zmluvy predstavoval podiel v spolupoistení 95 % žalovaný 1/ a 5% žalovaný 2/. Skonštatoval, že v zmluve nebolo ustanovené, že má žalobca právo na celé plnenie iba voči hlavnému poisťovateľovi, preto zaviazal oboch žalovaných. Uviedol, že napriek tomu, že súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne, žalovaní sa podieľajú na poistnom plnení v podiele určenom v zmluve a to žalovaný 1/ 95 % poistného plnenia a žalovaný 2/ 5 %. 6. O príslušenstve pohľadávky rozhodol v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, s tým, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Považoval za preukázané, že oznámenie o riešení škodovej udalosti a ukončení šetrenia bolo datovené 09.08.2016, plnenie sa stalo splatným dňa 25.08.2016, preto zaviazal žalovaných na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške od 26.08.2016 do zaplatenia. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 C.s.p a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Žalobca bol v spore od súdneho poplatku oslobodený v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, preto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 942 eur a to na účet súdu prvej inštancie. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol rozsudok v celom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - § 365 ods. 1 písm. f) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 9. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 25 rozsudku a mal za to, že z jeho strany požadované poistné plnenie nebolo možné uskutočniť, čo v konaní pred súdom prvej inštancie niekoľkokrát deklaroval. Konštatoval, že vzhľadom na to, že predpokladom likvidácie škodovej udalosti z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy pre poistenie finančnej straty - GAP je primárne vznik nároku na poistné plnenie z Havarijného poistenia je podaná žaloba nedôvodná, žalovaný 2/ teda nemal ani inú možnosť a v rozsahu 5 % plniť poistenie nemohol, pričom uvedená skutočnosť je potvrdená a vyplýva z ustanovenia bodu 16. Čl. 1 Všeobecných poistných podmienok GAP č. XXX zo dňa 01.05.2014, podľa ktorého je samotný vznik nároku na poistné plnenie podmienený plnením z havarijného poistenia. Namietal, že tieto skutočnosti súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil, navyše v celom napadnutom rozsudku sa nevysporiadal s právnou argumentáciou žalovaného 2/ o jeho možnosti plniť až subsidiárne. Podľa žalovaného 2/ súd prvej inštancie arbitrárne tieto skutočnosti vo svojom rozhodnutí vôbec neuviedol a má za to, že sa týmito podstatnými ustanoveniami vôbec nezaoberal ani ich nehodnotil. Namietal aj bod 23 rozsudku súdu prvej inštancie a dôvodil, že v konaní boli predložené ďalšie dva znalecké posudky, ktoré vôbec nekorešpondujú so závermi v znaleckom posudku vypracovaným J.. Z. P. a tieto negujú skutočnosti uvádzané žalobcom. Súd prvej inštancie podľa žalovaného 2/ v odôvodnení vôbec neuviedol, prečo považoval zvyšné dva znalecké posudky za neprijateľné, alebo prečo ich nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy len uviedol, že boli v konaní predložené, avšak bez akéhokoľvek právneho záveru, resp. bez zaujatia relevantného stanoviska a bez ich vzájomnej komparácie. Žalovaný 2/ mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo dostatočne preukázané a to ani s poukazom na znalecký posudok č. 58/2019 vypracovaný znalcom J.. Z. P.Š., ktorý bol predložený v predmetnom konaní a z ktorého záverov vychádzal aj súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní, že k škodovej udalosti došlo tak, ako to uviedol žalobca. Konštatoval, že znalecký posudok č. 58/2019 obsahuje závery resp. záver v polohe spochybniteľných domnienok, keď tento obsahuje spojenie „mohlo dôjsť“, čo podľa názoru žalovaného 2/ neznamená, že k tomu tak v skutočnosti došlo. Podľa žalovaného 2/ je nepochybné, že nie je dostatočne preukázaná skutočnosť, že tvrdenie žalobcu o vzniku celého škodového deja je pravdivé. Uviedol, že v konaní nebol predložený len znalecký posudok č. 58/2019, ale boli do konania predložené ďalšie dva znalecké posudky a to znalecký posudok č. 2/2016 zo dňa 19.01.2016 vypracovaný J.. K. K.Š., ako aj znalecký posudok č. 8/2016 zo dňa 22.06.2016 vypracovaný znalcom J.. Q. T.. Poukázal na znalecký posudok č. 58/2019, v ktorom znalkyňa na str. 14 uviedla prečo nie je možné považovať energetickú korešpondenciu poškodenia predmetných vozidiel za presnú a vychádzala len z ilustračnej simulácie . V znaleckom posudku č. 2/2016 však znalec v závere skonštatoval, že z technického hľadiska poškodenie vozidiel nevzniklo pri vzájomnom silovom pôsobením, popisovanom v priebehu nehody. Poškodenie vozidiel nevzniklo popisovaným vzájomným kontaktom a ani na mieste, kde bola udalosť zadokumentovaná. Znalec ďalej uviedol, že najmä energetický rozsah poškodenia vozidiel vylučuje vzájomný kontakt popísaným spôsobom, nárazom nebrzdeného vozidla Audi rýchlosťou 60 až 80 kilometrov za hodinu spomaľujúceho vozidla Mazda v rýchlosti 10 kilometrov za hodinu. V tejto súvislosti s poukázal aj na znalecký posudok č. 8/2016 s tým, že ani uvedený znalecký posudok závery uvedené v znaleckom posudku č. 2/2016 nevyvrátil, pričom skutočnosti v ňom uvedené ani nespochybnil. Žalovaný 2/ má preto za to, že s poukazom na závery súdu o preukázaní skutkového deja, tak ako to uviedol žalobca, toto nie je z
vykonaného dokazovania dostatočne zrejmé a ani preukázané. Namietal, že súd prvej inštancie však v odôvodnení rozhodnutia znalecké posudky č. 8/2016 a 2/2016 úplne opomenul, nie je zrejmé akým spôsobom vyhodnotil tieto dva znalecké posudky a na základe akých právnych úvah k uvedenému dospel. 10. Žalovaný 2/ ďalej považoval za značné pochybenie súdu prelomenie zásady iudex ne eat ultra petita partium teda, že súd nemôže ísť nad rámec návrhov strán sporu. Uviedol, že žalobca v žalobnom petite navrhoval, aby súd vydal rozsudok v znení: „Žalovaní v I. a II. rade súd povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.700 EUR a to tak, že žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť sumu vo výške 15.227,58 EUR s 5,00 %-ným ročným úrokom z omeškania od 26.08.2016 do zaplatenia a žalovaný v II. rade je povinný zaplatiť sumu vo výške 472,42 EUR s 5,00 %-ným ročným úrokom z omeškania od 26.08.2016 do zaplatenia a žalovaný v I. a II. rade súd povinní zaplatiť trovy konania na účet žalobcu “. Poukázal na výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý prvým výrokom rozhodol: „Žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.700 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. od 26.08.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Skonštatoval, že žalobca v žalobnom petite požadoval, aby súd zaviazal žalovaného 1/ úhradou sumy 15.227,58 EUR a žalovaného 2/ úhradou sumy 472,42 EUR, pričom nie spoločne nerozdielne ako uviedol súd, ale každý podľa svojho pomeru. Uviedol, že spoločne a nerozdielne znamená že žalovaní 1/ a 2/ majú povinnosť túto sumu splatiť spoločne, hneď bez rozdielu, pričom takto to žalobca v podanej žalobe neuvádzal. Mal za to, že ani z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, na základe akých právnych úvah k takémuto niečomu dospel. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 164 ods. 2 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve: „Hlavný spolupoisťovateľ spravuje spolupoistenie, najmä určuje všeobecné poistné podmienky a výšku poistného, prijíma poistné, prijíma od poisteného oznámenia o poistnej udalosti, vedie vyšetrovanie nevyhnutné na zistenie rozsahu povinnosti spolupoisťovateľov poskytnúť poistné plnenie a v tomto rozsahu koná hlavný spolupoisťovateľ v mene ostatných spolupoisťovateľov.“ Ďalej poukázal na bod 28. rozsudku a uviedol, že vedený záver súdu prvej inštancie je nesprávny a to s ohľadom na dikciu § 164 ods. 2 zákona o poisťovníctve, nakoľko podľa zákona hlavný poisťovateľ žalovaný 1/, poskytuje poistné plnenie a koná v tomto rozsahu ako hlavný poisťovateľ v mene ostatných spolupoisťovateľov, t. j. aj v mene žalovaného 2/. Konštatoval, že súdu prvej inštancie z predložených dôkazov - najmä poistnej zmluvy - bolo známe, akým pomerom sa hlavný spolupoisťovateľ spolu so spolupoisťovateľom podieľa na prípadnom poistnom plnení, napriek tomu zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ uhradiť poistné plnenie spoločne a nerozdielne a ani racionálne nezdôvodnil, na základe akých úvah prípadne právnych noriem dospel k uvedenému záveru. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanému 2/ priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že považuje za mimoriadne zvláštny postup žalovaného 2/, ktorý podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie napriek tomu, že žalovaný 1/ odvolanie voči rozsudku nepodal a po jeho doručení uhradil žalobcovi 95 % žalovanej pohľadávky, o čom bol žalovaný 2/ informovaný oboma zostávajúcimi sporovými stranami. Konštatoval, že v konaní riadne preukázal a osvedčil vznik nároku na plnenie z havarijného poistenia, ako aj z poistenia finančnej straty GAP. K argumentácii žalovaného 2/ a to údajnej absencii nároku na plnenie z poistenia finančnej straty GAP pred tým, ako došlo k plneniu z havarijného poistenia zdôraznil, že daný stav v žiadnom prípade nezavinil žalobca, ale ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, zavinil ho žalovaný 1/. Konštatoval, že si u žalovaného 1/ riadne a včas uplatnil nárok na vyplatenie poistného plnenia z oboch poistení, pričom žalovaný 1/ svojvoľne odmietol poskytnúť poistné plnenie, preto žalobca nemal žiadnu inú možnosť, ako uplatniť svoj oprávnený nárok súdnou cestou. Má za to, že s prihliadnutím na plynutie lehôt by nebolo zo strany žalobcu opatrné, ak by ako žalovaného označil len žalovaného 1/ a vo vzťahu k nároku na plnenie z poistenia finančnej straty GAP voči žalovanému 2/ čakal na skončenie takého konania. Uviedol, že vzhľadom na znenie poistnej zmluvy mohol komunikovať výlučne so žalovaným 1/ a voči nemu si mohol (a musel) uplatňovať všetky svoje nároky z uzavretých poistných zmlúv. Je toho názoru, že nemôže byť na ťarchu žalobcu - spotrebiteľa, ak kvôli vzájomne na prvý pohľad nekoordinovanému postupu oboch žalovaných malo dôjsť k údajnému predčasnému podaniu žaloby voči žalovanému 2/. Tento argument odvolateľa podľa názoru žalobcu neobstojí a žalobca postupoval pri uplatnení svojich nárokov v súlade s obsahom poistných zmlúv. Žalobca si u žalovaného 1/ riadne uplatnil nárok na vyplatenie poistného plnenia z oboch poistení, pričom žalovaný 1/ svojvoľne odmietol poskytnúť poistné plnenie, preto žalobca nemal žiadnu inú možnosť, ako uplatniť svoj oprávnený nárok súdnou cestou. Konštatoval, že
s prihliadnutím na úhradu 95 % žalovanej pohľadávky žalovaným 1/ po doručení rozsudku, v súčasnosti už neexistuje ani žalovaným 2/ uvádzaná údajná prekážka plnenia nároku z titulu poistenia finančnej straty GAP aj zo strany žalovaného 2/, takže splneniu pohľadávky zo strany odvolateľa nič nebráni. K argumentácii vo vzťahu k záverom súdu týkajúcim sa preukázania okolnosti vzniku škodovej udalosti a jej priebehu zdôraznil, že žalovanému 2/ boli doručené všetky tri znalecké posudky obsiahnuté v súdnom spise, ako aj vyjadrenia sporových strán a ďalšie dôkazy. Pred skončením dokazovania sa žalovaný 2/ k obsahu znaleckých posudkov vôbec nevyjadril a jeho argumenty obsiahnuté v časti IV. odvolania by tak podľa žalobcu nemali byť vzaté do úvahy. Z opatrnosti považoval za potrebné uviesť, že priebehu konania žalobca uviedol, že akýkoľvek znalecký posudok k okolnostiam vzniku škodovej udalosti a jej priebehu môže trpieť nedostatkom objektívnych východiskových dát spôsobeným absenciou meraní a zadokumentovania relevantných stôp na mieste škodovej udalosti. Má za to, že pokiaľ obsah jednotlivých znaleckých posudkov je v tejto časti relativizovateľný, bolo nevyhnutné okolnosti vzniku škodovej udalosti a jej priebeh preukázať inými dôkaznými prostriedkami - v danom prípade výsluchom žalobcu, výsluchom vodiča poškodeného vozidla p. T. E., ako aj výsluchom svedka škodovej udalosti pani R. M.. Tieto výsluchy boli počas konania vykonané a ani jeden zo žalovaných nepredložil žiadny argument, ktorými by tvrdenia svedkov boli spochybnené či vyvrátené. Žalovaný 2/ žiadnemu zo svedkov nepoložil ani jednu otázku, preto podľa žalobcu sú závery o nesprávnosti vyhodnotenia skutkového stavu konajúcim súdom v rozsudku sú zo strany žalovaného 2/ oneskoreným pokusom spochybniť konkrétne skutočnosti bez existencie konkrétnych dôvodov, pre ktoré by závery obsiahnuté v rozsudku mali byť nesprávne. K namietanému nesprávnemu postupu súdu prvej inštancie , ktorý podľa žalovaného 2/ rozhodol nad rámec petitu uvedeného v žalobnom návrhu poukázal na § 164 ods. 2 zákona o poisťovníctve a je toho názoru, že postup súdu prvej inštancie sa v tomto smere dá pochopiť práve s odkazom na ustanovenie § 164 ods. 2 zákona o poisťovníctve. Konštatoval, že v nedávnej minulosti mali obaja žalovaní spoločný produkt poistenia finančnej straty GAP nastavený v tejto súvislosti veľmi neprehľadne, nebol daný žiadny pomer, akým si má poistený uplatniť svoje nároky vo vzťahu k obom poisťovniam, preto vznikali neprehľadné situácie a viacerí poistení boli vystavení do nevďačnej pozície, kedy sa domáhali svojich nárokov komplikovaným spôsobom, na etapy, zdĺhavo a so zvýšenými nákladmi. Podľa žalobcu súd pravdepodobne túto pochybnú prax pozná a práve s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona o poisťovníctve, doterajšiu prax oboch žalovaných a aj ich pomerne pasívny prístup k predmetnému konaniu zvolil aj túto cestu ochrany práv spotrebiteľa (žalobcu) pri rozhodovaní o jeho nároku voči obom žalovaným. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 12. Žalovaný 2/ v odvolacej replike uviedol, že aj naďalej trvá na dôvodnosti podaného odvolania, ako aj na odvolacích dôvodoch. Konštatoval, že aj samotný žalobca pripúšťa v predmetnom vyjadrení, že ako žalovaného označil v žalobe žalovaného 2/ len z právnej opatrnosti. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že sa k obsahu znaleckých posudkov nevyjadril a preto argumenty obsiahnuté v časti IV. odvolania by nemali byť podľa jeho názoru vzaté odvolacím súdom do úvahy. Skonštatoval, že žalobca nevyhodnotil skutočnosť, že závery z posledného znaleckého posudku relevantne spochybnil aj žalovaný 1/, s ktorého výhradami sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal, resp. tieto úplne ignoroval. K prezentovaným tvrdeniam žalobcu týkajúcich sa výsluchov svedkov R. M. a T. E., poukázal na to, že v konaní boli predložené ďalšie dva znalecké posudky, ktoré vôbec nekorešpondujú so závermi v znaleckom posudku vypracovaným J.. Z. P.. Zdôraznil, že tieto nepreukazujú skutočnosti, ktoré uvádza žalobca, a rovnako tak svedecké výpovede. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný 2/ považuje argumentáciu ohľadom „nepoloženia otázok“ za vyvrátenú v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca sa snaží navodiť dojem, akoby bol žalovaný 2/ v súdnom konaní úplne bol pasívny s čím nesúhlasí s tým, že vznesené výhrady k opomenutiu zohľadnenia zvyšných dvoch znaleckých posudkov boli uvedené v podanom odvolaní, nakoľko má za to, že tieto budú súdom riadne reflektované, pričom ale súd prvej inštancie arbitrárne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ich vôbec neuviedol, v čom ich mal považovať za neprijateľné resp. prečo ich nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy. Uvedené výhrady považuje za dôvodné, ak znalecký posudok č. 58/2019 obsahuje závery resp. záver v polohe spochybniteľných domnienok, keď tento obsahuje spojenie eventuality „mohlo dôjsť“, pričom uvedené bolo spochybnené žalovaným 1/ z titulu hlavného poisťovateľa aj dňa 30.06.2020 pred záverečnou rečou. Opätovne zdôraznil, že súd prvej inštancie nemôže ísť nad rámec návrhov strán sporu, čo je podľa žalovaného 2/ popieraním práva na spravodlivý proces. Má za to, že preukázal, že obaja žalovaní nemôžu byť povinní plniť spoločne a nerozdielne, nakoľko je to nielen v rozpore s uzavretými zmluvami medzi žalovanými, ale aj v rozpore s uzatvorenou zmluvou medzi žalovaným 1/ a žalobcom, rovnako tak
aj v rozpore so žalobným petitom. Skonštatoval, že žalobca si je vedomý tejto skutočnosti, keď podanou žalobou v petite žiadal žalované strany plniť v rozsahu podľa zmluvného dojednania. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14. Po preskúmaní spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, pretože prvoinštančný súd rozhodol ultra petitum a nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie. Žalovaný 2/ v odvolaní namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo dostatočne preukázané, že k škodovej udalosti došlo tak, ako tvrdil žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal len zo záverov znaleckého posudku č. 58/2019 vypracovaného znalkyňou J.. Z. P., pričom v konaní boli predložené ďalšie dva znalecké posudky, znalecký posudok č. 2/2016 zo dňa 19.01.2016 vypracovaný J.. K. K. a znalecký posudok č. 8/2016 zo dňa 22.06.2016 vypracovaný znalcom J.. Q. T., ktoré vôbec nekorešpondujú so závermi v znaleckom posudku vypracovaným J.. Z. P., a ktoré negujú skutočnosti uvádzané žalobcom. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení vôbec neuviedol, prečo považoval zvyšné dva znalecké posudky za neprijateľné, alebo prečo ich nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy resp. v odôvodnení rozhodnutia znalecké posudky č. 8/2016 a 2/2016 úplne opomenul, nie je zrejmé, akým spôsobom tieto dva znalecké posudky vyhodnotil a na základe akých právnych úvah dospel k záveru, že k škodovej udalosti došlo tak, ako tvrdil žalobca. 15. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 16. Citované ustanovenie je procesnou garanciou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na spravodlivé súdne konanie totiž v sebe zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, lebo len dodržaním tohto čiastkového oprávnenia môže byť v konečnom dôsledku naplnené právo na spravodlivý súdny proces ako celok. Za rozhodnutie napĺňajúce toto právo možno pokladať potom iba súdne rozhodnutie obsahovo zodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku ustanovením § 220 ods. 2 CSP. K otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí existuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá v konečnom dôsledku nadväzuje na východiská definované Európskym súdom pre ľudské práva v rozhodnutiach týkajúcich sa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jej spoločným menovateľom je v zásade jednoduchá téza: strana sporu (resp. účastník) má v rámci práva na spravodlivý súdny proces právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatneným právom a obranou proti takému uplatneniu (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005, rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 119/03, rozhodnutie ESĽP vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21.01.1999, prípadne Ruiz Torija proti Španielsku z 09. 12.1994, atď.). 17. Základným atribútom odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia je právne posúdenie veci a presvedčivosť odôvodnenia. Súdne rozhodnutie nerešpektujúce zásady uvedené v citovaných ustanoveniach o zákonných náležitostiach odôvodnenia je nepreskúmateľné. Nedostatok zákonného obsahu súdneho rozhodnutia sa prejavuje v jeho nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, keď nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. V rozpore s korektným a ústavne konformným výkladom ust. 220 ods. 2 CSP je úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia. 18. Odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie z pohľadu preskúmateľnosti úvah vedúcich k rozhodnutiu práve spôsobom zvoleným prvoinštančným súdom (a možnosti buď akceptovania takýchto úvah alebo naopak ich odmietnutia) možno označiť za vnútorne nekonzistentné a nepresvedčivé,
nakoľko súd prvej inštancie samotné dôvody svojho rozhodnutia v súvislosti s preukázaním škodovej udalosti zhrnul len v bode 23 rozsudku, z ktorého však nie je možné jednoznačne posúdiť ako sa vysporiadal s dôvodnosťou resp. nedôvodnosťou žaloby vzhľadom na žalovanými 1/ a 2/ namietanú jej nedôvodnosť a takéto všeobecné závery súdu prvej inštancie nie je možné akceptovať. V danej veci je nepochybné, že žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na havarijné poistenie motorových vozidiel - Euro Kasko, so začiatkom poistenia dňom 17.07.2015 na dobu neurčitú. Základné poistenie predstavovalo sumu 57.080 eur, spoluúčasť 5 % , minimálne 66 eur. Žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie finančnej straty - GAP, podľa návrhu zo dňa 27.07.2015. Hlavný poistiteľ bol žalovaný 1/ v rozsahu 95 % a spolupoistiteľ žalovaný 2/ v rozsahu 5 %. Poistná suma predstavovala 57.080 eur. Dňa 18.10.2015 došlo ku škodovej udalosti, ktorú žalobca popísal tak, že v čase asi o 22,30 hod. v Devínskej Novej Vsi na ulici Jána Jonáša neubrzdil svoje motorové vozidlo a pred priechodom pre chodcov narazil do vozidla V. E.-X, EČV: A.. Žalovaný 1/ žalobcovi oznámil, že náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla a vyhlásil škodu za totálnu. Všeobecnú hodnotu vozidla stanovil na sumu 17.251,58 eur a hodnotu zvyškov vozidla na sumu 11.000 eur. Listom zo dňa 09.08.2016 žalovaný 1/ oznámil žalobcovi, že vykonaným šetrením bolo zistené, že ku vzniku škodovej udalosti nedošlo spôsobom aký bol opísaný v oznámení o vzniku škodovej udalosti a uzatvoril škodovú udalosť bez náhrady škody. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako ju popisoval žalobca a ďalší účastník škodového deja a nakoľko považoval za preukázané, že k poistnej udalosti došlo, mal za to, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie v zmysle uzatvorenej zmluvy. 19. Platná procesná úprava medzi odvolacie dôvody zaraďuje aj námietky, týkajúce sa vád v skutkových zisteniach prvoinštančného súdu (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam); v tomto prípade ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané; odvolacia námietka v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, podľa ktorej rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zahŕňa hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť. 20. Odvolací súd skutkové okolnosti vzniku poistného vzťahu nepovažoval za sporné; sporným bolo či k škodovej udalosti došlo spôsobom ako uviedol žalobca. Za účelom zodpovedania tejto otázky boli v konaní predložené znalecké posudky č. 58/2019 vypracovaný znalkyňou J.. Z. P., znalecký posudok č. 2/2016 zo dňa 19.01.2016 vypracovaný J.. K. K. a znalecký posudok č. 8/2016 zo dňa 22.06.2016 vypracovaný znalcom J.. Q. T.. Odvolacia argumentácia žalovaného 2/ spočívala v tvrdení, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal len zo záverov znaleckého posudku č. 58/2019 vypracovaného znalkyňou J.. Z. P., a na ďalšie dva znalecké posudky ktoré negujú skutočnosti uvádzané žalobcom vôbec neprihliadol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol prečo ich nebral do úvahy. Odvolací súd sa stotožnil s touto odvolacou námietkou žalovaného 2/ a konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé a súdom vysvetlené na základe akých právnych úvah vychádzal len zo záverov znaleckého posudku č. 58/2019 a ako sa vysporiadal so znaleckými posudkami č. 2/2016 a č. 8/2016, ktoré nekorešpondujú so závermi v znaleckom posudku vypracovanom J.. Z. P. resp. prečo ich vôbec nebral do úvahy. 21. Odvolací súd sa stotožnil aj s odvolacou námietkou žalovaného 2/, že súd prvej inštancie pochybil a porušil zásadu iudex ne eat ultra petita partium teda, že súd nemôže ísť nad rámec návrhov strán sporu. Zo žaloby je nepochybné, že žalobca v žalobnom petite navrhoval, aby súd vydal rozsudok v nasledovnom znení: „Žalovaní v I. a II. rade súd povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.700 EUR a to tak, že žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť sumu vo výške 15.227,58 EUR s 5,00 %-ným ročným úrokom z omeškania od 26.08.2016 do zaplatenia a žalovaný v II. rade je povinný zaplatiť sumu vo výške 472,42 EUR s 5,00 %-ným ročným úrokom z omeškania od 26.08.2016 do zaplatenia a žalovaní v I. a II. rade súd povinní zaplatiť trovy konania na účet žalobcu .“ Súd prvej inštancie rozhodol v bode I. napadnutého rozsudku: „Žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.700 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. od 26.08.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Je potrebné zdôrazniť, že súd je návrhom žalobcu, obsiahnutým v tzv. petite alebo žalobe viazaný. Platí zásada iudex ne eat ultra petit, ktorá znamená, že súd nemôže prisúdiť viac, ako sa požaduje petitom. Súd prvej inštancie na
rozdiel od žalobcom navrhovaného petitu, aby zaviazal žalovaného 1/ úhradou sumy 15.227,58 EUR a žalovaného 2/ úhradou sumy 472,42 EUR, rozhodol v rozpore s návrhom žalobcu tak, že zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 15.700 EUR spolu s úrokom z omeškania 5 % p.a. od 26.8.2016 do zaplatenia, pričom nezdôvodnil, na základe akých úvah prípadne právnych noriem dospel k uvedenému záveru. 22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení v spojení s § 391 ods. 1 CSP keď súd prvej inštancie jednak nesprávnym procesným postupom resp. nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tomto smere odňal stranám sporu právo na spravodlivý proces vzhľadom na ich nemožnosť náležite sa brániť proti vysloveným argumentom, pričom v rámci zásady zachovania dvojinštančnosti súdneho konania tieto nedostatky nemožno napraviť súdom odvolacím. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní v prvom rade vysporiadať sa s predloženými znaleckými posudkami, ich závery vzájomne vyhodnotiť, náležite sa vysporiadať sa so všetkými argumentami prednesenými sporovými stranami a po vykonanom dokazovaní opätovne posúdiť, či k škodovej udalosti došlo spôsobom ako uviedol žalobca. V prípade ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žaloba je dôvodná rozhodnúť v zmysle navrhovaného petitu a všetky prijaté závery v novom rozhodnutí riadne odôvodniť tak, aby spĺňalo požiadavku § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie musí byť zrozumiteľné, presvedčivé a konzistentné, a jeho právne závery jednoznačné, aby naň mohli sporové strany v prípadnom odvolaní reagovať a právne voči nemu argumentovať, a aby bolo v odvolacom konaní preskúmateľné. 23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 3 CSP) v novom rozhodnutí vo veci. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).