Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Co/46/2024 1319203533 31. 05. 2024 JUDr. Valéria Kleinová, st. ECLI:SK:KSBA:2024:1319203533.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: L.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Š. X/C, štátny občan SR, zast.: JUDr. Róbert Bockanič, advokát, AK v Bratislave, Seberíniho 1, IČO: 31 805 922, proti žalovanému: Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., so sídlom Bratislava, Elektrárenská 1, IČO: 45 668 914, zast.: BRICHTA & PARTNERS s.r.o., AK v Bratislave, Grösslingova 6-8, IČO: 35 740 809, o zaplatenie 10.000 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28. augusta 2023 č.k. B3-44C/66/2019-141 takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
v r a c i a na
odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému - Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., so sídlom Bratislava, Elektrárenská 1, IČO: 45 668 914 povinnosť zložiť do úschovy Mestského súdu Bratislava IV peňažnú sumu vo výške 15.873,42 Eur, do troch dní od doručenia tohto uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B3-44C/66/2019. 2. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 21.06.2019, doručenou súdu dňa 25.06.2019, domáhal voči žalovanému zaplatenia 10.000 Eur istiny s príslušenstvom, a to titulom zmlúv o pôžičke. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.07.2015 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle, ktorej je žalobca v postavení veriteľa a žalovaný dlžníka. Predmetom zmluvy bola pôžička finančných prostriedkov vo výške 5.000 Eur, ktoré mali byť žalovanému poskytnuté bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet v deň podpísania zmluvy o pôžičke oboma zmluvnými stranami. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť spolu s ročnou úrokovou sadzbou 5% ročne z celkovej sumy pôžičky do 31.12.2016, a to prevodom na účet veriteľa uvedený v zmluve. V súlade so zmluvou žalobca dňa 23.07.2015 poskytol pôžičku v dojednanej výške 5.000 Eur, ktorú odovzdal konateľovi dlžníka W. F. v hotovosti, a ten následne dňa 23.07.2015 uvedenú sumu previedol bezhotovostným prevodom v prospech bankového účtu dlžníka s poznámkou, že ide o pôžičku veriteľa L.. S. N.. Dňa 10.03.2016 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je žalobca v postavení veriteľa a žalovaný dlžníka. Predmetom zmluvy bola pôžička finančných prostriedkov vo výške 5.000 Eur, ktoré mali byť žalovanému poskytnuté bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet v deň podpísania zmluvy o pôžičke oboma zmluvnými stranami. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť spolu s ročnou úrokovou sadzbou 5% ročne z celkovej sumy pôžičky do 31.12.2016, a to prevodom na účet veriteľa uvedený v zmluve. V súlade so zmluvou o pôžičke poskytol žalobca pôžičku žalovanému v dojednanej výške 5.000 Eur bezhotovostným prevodom v prospech bankového účtu žalovaného. Ku dňu 30.11.2016 vykonal žalovaný inventarizáciu záväzkov a pohľadávok vo vzťahu k žalobcovi, o ktorej
spísali dokument, v ktorom navzájom potvrdili výšku a rozsah nesplatených záväzkov ku dňu 30.11.2016 vo výške 10.000 Eur a deň splatnosti jednotlivých pôžičiek na deň 31.12.2016. Žalovaný zároveň potvrdil dojednanie a úroku za poskytnutie pôžičky. Žalovaný nevrátil žalobcovi v deň splatnosti požičanú sumu, a to ani v čiastočnom rozsahu a ani dojednaný úrok z tejto sumy. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: zmluvu o pôžičke zo dňa 23.07.2015, výpis z obchodného registra spoločnosti žalovaného, zmluvu o pôžičke zo dňa 10.03.2016, potvrdenie o bezhotovostnom prevode zo dňa 23.07.2015 a zo dňa 10.03.2016, inventarizáciu záväzkov a pohľadávok ku dňu 30.11.2016, predžalobnú výzvu zo dňa 17.04.2018. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznával a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. V danom prípade mal za nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah, ktorý predstavuje príkaznú zmluvu, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu vykonávať činnosti, ktoré súvisia so zdrojom a ktoré budú spočívať najmä v príprave technických podkladov, zmluvných podkladov, nahlasovanie zmluvných hodnôt a poskytovanie dát pre URSO, ako aj pre zmluvných partnerov, ktorým v danom prípade bola aj SSE, aby tak spoločnosť žalovaného splnila podmienky na vznik nároku na plnenie v súlade so zákonom o podpore, t.j. obsahom záväzku žalobcu bola aj povinnosť oznámiť SSE do 15. augusta 2014 uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore na rok 2015 vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015. Žalovaný je presvedčený, že žalobca si nesplnil povinnosť oznámiť, resp. zabezpečiť oznámenie v mene našej spoločnosti do dňa 15. augusta 2014 uplatnenia podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ na rok 2015, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015 a zásielka zrejme obsahovala len faktúry zo zmluvného vzťahu za rok 2014. V prípade, ak by si žalobca túto svoju povinnosť splnil, vznikol žalovanému nárok na poskytnutie podpory podľa zákona o podpore, nakoľko všetky ostatné náležitosti boli splnené. Tým, že konaním (opomenutím) žalobcu nedošlo k splneniu formálnej podmienky podľa Zákona o podpore a poskytnutiu podpory spoločnosti žalovaného, na ktorú by inak mal právny nárok, vznikla žalovanému škoda. Listom zo dňa 28.7.2017 došlo zo strany spoločnosti žalovaného k jednostrannému zápočtu vzájomných pohľadávok so žalobcom a to vo výške 10.812,32 Eur, t. j. k zápočtu zvyšnej nesplatenej časti pôžičky a príslušenstva, ktorá je predmetom tohto súdneho konania a škody, ktorá bola žalovanému spôsobená žalobcom z dôvodu nesplnenia si jeho povinností (samozrejme vo výške v ktorej sa vzájomne kryjú), čím došlo k zániku pohľadávky žalobcu, ktorú mal voči žalovanému. Žiaden iný záväzok voči žalobcovi neeviduje a preto považuje predmetnú žalobu za nedôvodnú. Zároveň žalovaný žiadal o prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava II sp.zn. 10C/54/2017 (v závere uviedol sp.zn. 10Cb 54/2017) o zaplatenie 219.162,80 Eur s prísl., kde je podstatou náhrada škody, ktorá žalovanému mala vzniknúť nesplnením si povinnosti žalobcu, pričom v danom konaní sa súd musí vysporiadať s prejudiciálnou otázkou, a to, či si žalobca svoje povinnosti splnil riadne a včas - najmä povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o podpore (splnenie povinnosti oznámiť Stredoslovenskej energetike - Distribúcia, a.s. do 15. augusta 2014 uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ na rok 2015, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015) a či zodpovedá za takto vzniknutú škodu. 4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný nijakým hodnoverným tvrdením, resp. dôkazom nespochybnil reálnosť jeho splatnej pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Popiera dôvodnosť nároku, ktorého sa žalovaný domáha v konaní sp.zn. 10C/54/2017, nepovažujúc ho za reálny a daný a popiera jeho existenciu. Uplatnený nárok vníma ako účelovú snahu žalovaného o finančné poškodenie jeho záujmov. Žiadosť žalovaného možno preto vnímať iba ako snahu o odklonenie pozornosti od samotného predmetu sporu a nesúhlasil 5. Uznesením č.k. 44C/71/2022-81 zo dňa 09.10.2020, právoplatným dňa 20.11.2020, na návrh žalovaného súd prvej inštancie prerušil konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 44C 66/2019 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Bratislave II pod sp.zn. 16C 54/2017. Opravným uznesením Mestský súd Bratislava IV, ako právny nástupca Okresného súdu Bratislava III pre civilné konania, v zmysle ust. § 224 v spojení s § 234 ods. 2 CSP opravil uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C/66/2019- 81 zo dňa 09.10.2020 uvedením správnej spisovej značky konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 10C/54/2017, do právoplatného skončenia ktorého potrvá prerušenie konania.
6. Žalobca podaním zo dňa 03.08.2023, doručeným Mestskému súdu Bratislava III dňa 08.08.2023, ktorý následne podanie doručil Mestskému súdu Bratislava IV dňa 21.08.2023, navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení: Obchodná spoločnosť Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., so sídlom Bratislava, Elektrárenská 1, IČO: 45 668 914, je povinná zložiť do úschovy Mestského súdu Bratislava III peňažnú sumu vo výške 15.873,42 Eur, do troch dní od doručenia tohto uznesenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 31.03.2023 sa uskutočnilo valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti žalovaného, ktorého spoločníkom je aj žalobca, na ktorom nebol žalobca osobne prítomný, nakoľko sa ho z osobných dôvodov nemohol zúčastniť. Pozvánka na valné zhromaždenie s deklarovaným programom navyše nevzbudzovala dojem, že na predmetnom valnom zhromaždení budú prejednávať také skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť právne postavenie žalobcu, a to najmä pokiaľ ide o ohrozenie vymožiteľnosti poskytnutých pôžičiek vo výške 10.000 Eur istiny s prísl. Dňa 02.05.2023 bola žalobcovi doručená zápisnica z predmetného valného zhromaždenia, z ktorej zistil, že na valnom zhromaždení boli preberané skutočnosti a prijaté také rozhodnutia, ktoré môžu zásadným spôsobom zlepšiť jeho právne postavenie. Na valnom zhromaždení spoločnosť žalovaného rozhodla o ukončení prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch a predaji majetku slúžiaceho na ich prevádzkovanie. Táto skutočnosť musela byť konateľovi žalovaného známa už v čase, keď spisoval a zasielal pozvánky na valné zhromaždenie. Vyplýva to zo skutočnosti, že zápisnica z valného zhromaždenia odkazuje na znalecký posudok vypracovaný dňa 29.03.2023. Na prvej strane znaleckého posudku je uvedený dátum jeho vydania 15.02.2023. V pozvánke je datovaná dňa 14.03.2023. Žalobca má dôvodnú obavu, že v dôsledku rozpredaja majetku žalovaného, ktorý tvorí práve najmä majetok určený na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch bude znemožnené, aby sa domáhal svojho práva na zaplatenie žalovanej sumy. V uznesení z valného zhromaždenia sa uvádza, že takto získané prostriedky majú byť použité na úhradu ich pohľadávok, pričom vôbec nie je zrejmé, či sú tieto pohľadávky pôvodné, splatné, vymáhané. Zdôraznil, že jediným podnikateľským zámerom žalovaného je výroba a predaj elektrickej energie zo solárnej energie. Predaj výrobnej technológie, teda majetku určeného na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne (prevod práv a povinností z leasingu vzťahujúci sa majetok určený na prevádzkovanie elektrárne) podľa žalobcu spôsobí, že dôjde k strate základného a reálneho výrobného prostriedku na získanie príjmu pre žalovaného. Ukončenie prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne potvrdil vo svojom liste zaslanom žalobcovi aj konateľ žalovaného. Žalobcovi nebolo oznámené, že by si žalovaný vytvoril zo získaných finančných prostriedkov rezervu pre prípad, že by žalobe žalobcu o zaplatenie 10.000 Eur istiny s prísl. bolo vyhovené. Mal za to, že žalobou uplatnený nárok dostatočne osvedčil, keď žalovaný vo svojej procesnej obrane nikdy nespochybnil skutočnosť, že mu poskytol postupne pôžičku v celkovej sume 10.000 Eur. Procesná obrana žalovaného spočíva iba poukazom na domnelú škodu, ktorú mal žalobca žalovanému spôsobiť, avšak vzhľadom na vyššie uvedené možno o relevantnosti tejto procesnej obrany dôvodne pochybovať. Možno dôvodne predpokladať, že žalovaný v dôsledku predaja uvedeného majetku disponuje finančnými prostriedkami, ktorými by v súčasnosti bol schopný uspokojiť žalobou uplatnený nárok vrátane príslušenstva. V dôsledku ukončenia prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch a predaja majetku slúžiaceho na prevádzkovanie došlo k odpadnutiu hospodárskeho účelu existencie žalovaného. Podľa žalobcu jediný v súčasnosti možným prostriedkom na ochranu jeho právneho postavenia je, aby súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy žalovanú sumu vrátane príslušenstva od 01.01.2017 až do súčasnosti. Príslušenstvo žalovanej sumy žalobca vyčíslil na sumu 5.273,42 Eur. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listinné dôkazy: pozvánku na riadne valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného denne 14.03.2023, zápisnicu z konania riadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 31.03.2023, znalecký posudok číslo 6/2023 zo dňa 29.03.2023, odpoveď na žiadosť zo dňa 17.07.2023, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 10C/54/2017-292 do dňa 21.06.2022, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C/54/2017-243 do dňa 09.06.2021. 7. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č k. 10C/54/2017-292 do dňa 21.06.2022 súd prvej inštancie zistil, že ide o žalobu žalobcu Slnečná elektráreň a Lazany - blok 2 s.r.o. IČO: 45 668 914 so sídlom v Bratislave, Elektrárenská 1, proti žalovanému L.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Š. X/C o zaplatenie 219.162,80 Eur s prísl. Súd žalobu zamietol a v časti návrh na prerušenie konania zo dňa 09.01.2020 zastavil. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
Zo zápisnice z konania riadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 31.03.2023 v spojení so znaleckým posudkom č. 6/2023 zo dňa 29.03.2023 zistil, že žalovaný Uznesením č. 4 schválil zmenu obchodnej politiky spoločnosti vo forme ukončenia prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne žalovaným a predaj majetku určeného na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne tretej osobe za kúpnu cenu vo výške najmenej 650.729 Eur bez DPH, ako bola určená znaleckým posudkom znaleckej organizácie Inštitút monitoringu a analýz s.r.o. č. 6/2023. Získané prostriedky budú primárne použité na úhradu záväzkov spoločnosti voči poskytovateľovi financovania (Tatra - leasing s.r.o.). Podľa listu konateľa žalovaného žalobcovi zo dňa 17.07.2023 táto zmena obchodnej politiky vychádza z trhových podmienok a podnikania v oblasti výroby a predaja elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré spoločnosť žalovaného nepovažovala z dlhodobého hľadiska za priaznivú berúc do úvahy úverové zaťaženie spoločnosti a riziká z toho plynúce. 8. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 657, § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). 9. Konštatoval, že neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy resp. že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. 10. Uviedol, že Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, t.j. vyžaduje sa reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Právnym dôvodom pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci, napríklad peňazí. Nie je predpísaná písomná forma. Na vznik pôžičky je potrebná dohoda strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. V predmetnej veci mal za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, keď žalovaný vo vyjadrení k žalobe nespochybnil existenciu zmluvného vzťahu zo zmluvy o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, nesporoval prevzatie peňažných prostriedkov od žalobcu na základe zmlúv o pôžičke z 23.07.2015 a 10.03.2016 v celkovej výške 10.000 Eur a nespochybňoval ani príslušenstvo pohľadávky žalobcu. Žalovaný vo svojej obrane poukazoval na skutočnosť, že listom zo dňa 28.07.2017 došlo zo strany spoločnosti žalovaného k jednostrannému zápočtu vzájomných pohľadávok so žalobcom a to vo výške 10.812,32 Eur, t.j. k zápočtu zvyšnej nesplatenej časti pôžičky a príslušenstva, ktorá je predmetom tohto súdneho konania a škody, ktorá mala byť žalovanému spôsobená žalobcom z dôvodu nesplnenia si jeho povinností (vo výške v ktorej sa vzájomne kryjú), čím došlo k zániku pohľadávky žalobcu, ktorú mal voči žalovanému. Vyslovil, že otázka zániku záväzku žalovaného voči žalobcovi započítaním bude predmetom dokazovania v tomto konaní po právoplatnom skončení konania sp.zn. 10C/54/2017, ktoré je vedené medzi stranami sporu o náhradu škody. 11. Pokiaľ ide o preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu ku schopnosti žalovaného uspokojiť žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 10.000 Eur s príslušenstvom súd prvej inštancie mal za to, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal skutočnosť, že žalovaný ukončuje podnikateľskú činnosť, s následným predajom technológie tretej osobe, ktorá bola zdrojom jeho príjmu, pričom je úverovo zaťažený, a preto považoval za potrebné poskytnúť žalobcovi predbežnú ochranu vo forme nariadeného neodkladného opatrenia. Obava z ohrozenia exekúcie, je tak daná podľa neho objektívne existujúcim stavom právnej neistoty v právnom postavení žalobcu vzniknutého úkonmi žalovaného, ktoré vyvolávajú presvedčenie, že žalobcovi hrozí, že v prípade úspechu s uplatnenou pohľadávkou voči žalovanému sa žalobca nebude môcť efektívne domáhať jej uspokojenia exekúciou. Obava žalobcu vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný má v úmysle scudziť majetok prevodom na tretie osoby, pričom sám žalovaný konštatoval, že získané prostriedky budú primárne použité na úhradu záväzkov spoločnosti voči poskytovateľovi financovania. V zmysle cit. ust. § 324 ods. 3 CSP sa zaoberal aj aj posúdením, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a skonštatoval, že v tomto smere zabezpečovacie opatrenie súd môže nariadiť iba vtedy, ak to navrhne žalobca a môže slúžiť iba na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súdom nariadené zabezpečovacie opatrenie vznikne až zápisom do príslušného registra, v ktorom sa toto obmedzenie nakladať s
majetkom žalovaného vyznačí. V tomto konaní žalobca nenavrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ale neodkladné opatrenie. Zároveň mal za to, že zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do súdnej úschovy peňažnú sumu, nemožno nariadiť, pretože takéto uznesenie súdu o vydaní zabezpečovacieho opatrenia na peňažné prostriedky by neposkytlo žalobcovi predbežnú ochranu, nakoľko zabezpečovacie opatrenie súdu vo forme sudcovského záložného práva by nebolo možné zapísať do príslušného registra. a teda by nemohlo vzniknúť. Bol toho názoru, že v danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia v znení, ako to žiadal žalobca, je dôvodné, v plnom rozsahu sa stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a mal tiež za to, že žalobca v tejto súvislosti dostatočne preukázal opravu, že exekúcia môže byť ohrozená, čo odôvodňuje nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu v priebehu súdneho konania, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, t.j. konania o zaplatenie 10.000 Eur istiny s príslušenstvom. Vo vzťahu k zloženiu peňažných prostriedkov vo forme zloženia do súdnej úschovy, ustanovenie § 122 ods. 1 Vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy odkazuje na § 325 ods. 2 písm. b/ CSP, podľa ktorého súd prijíma predmet do súdnej úschovy na základe neodkladného opatrenia. Na základe neodkladného opatrenia súd prijíma do úschovy peňažnú sumu určenú v rozhodnutí súdu a postupuje pritom podľa ustanovení § 121 - § 125 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy, ktoré podrobne upravujú postup súdu. Táto súdna úschova nie je solučnou úschovou podľa § 568 Občianskeho zákonníka, na ktorú je oprávnený výlučne notár podľa § 68a zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Súdna úschova na základe neodkladného opatrenia má vždy dočasný (v tomto prípade do právoplatného skončenia tohto konania) a zabezpečovací charakter a realizuje sa na súde prvej inštancie, ktorý rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení mal za preukázané osvedčenie uplatnenej pohľadávky žalobcu, ako aj obavu žalobcu z ohrozenia budúcej exekúcie, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. V rozhodnutí nariadil žalovanému povinnosť zložiť peňažnú sumu do úschovy Mestského súdu Bratislava IV, a nie ako požadoval žalobca - Mestského súdu Bratislava III, nakoľko v zmysle zák. č. 150/2022 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov - čl. VIII ustanovenie § 18n ods. 2 písm. d/, podľa ktorého zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov neskorších predpisov sa mení tak, že od 1.júna 2023 prechádza výkon súdnictva v ostatných veciach Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV. 12. Nakoľko rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného počas konania vo veci samej, uviedol, že o trovách konania podľa § 262 ods. 1 CSP bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej. 13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že pri vydaní rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súdom zistený skutkový stav neobstojí a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie podľa neho predovšetkým nesprávne posúdil splnenie náležitostí a podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP, nesprávne posúdil predložené tvrdenia a dôkazy a vydal nesprávne rozhodnutie, ktoré nespĺňa teoreticko-právne náležitosti súdneho rozhodnutia. Navyše o návrhu rozhodol iný súd, než na ktorý žalobca návrh podal a contra petitum návrhu. Z opatrnosti a pre úplnosť popieral skutkové tvrdenia a nároky žalobcu uvedené v návrhu a jeho prílohách, okrem tých, ktoré sú ďalej v texte odvolania alebo iných podaniach v konaní na súde medzi stranami výslovne uznané a uplatnený návrh žalobcu mal za neopodstatnený a navrhol ho zamietnuť. Uviedol, že podmienkami na nariadenia neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku je predovšetkým potreba bezodkladne, naliehavo a nevyhnutne upraviť pomery sporových strán alebo obava z reálneho ohrozenia exekúcie, hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania jeho nároku žalobcom, možnosť objektívne dosiahnuť požadovanú ochranu nariadením neodkladného opatrenia a posúdenie, že nedochádza k porušeniu princípu proporcionality (t.j. že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimerane a nad nevyhnutný rozsah). Posúdenie týchto podmienok súdom musí byť objektívne preskúmateľné na základe odôvodnenia rozhodnutia. Obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle § 326 Civilného sporového poriadku opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje relevantné skutočnosti. Nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného dokazovania (a tým sa od neho osvedčovanie odlišuje), všetky skutočnosti ale súd musí individuálne posúdiť z hľadiska, či spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti, a teda ich možno považovať za osvedčené, pričom osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti musí javiť ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobná (obdobne napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 147/2011 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 5/2012). Procesu osvedčenia podliehajú všetky zákonné podmienky vyžadované na nariadenie neodkladného opatrenia (najmä dôvodnosť a trvanie nároku a potreba neodkladnej úpravy pomerov) a súd musí uviesť, na akom základe ich považoval za osvedčené. Hodnovernosť osvedčenia dôvodnosti a trvania meritórneho nároku je nevyhnutným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku a z dostupných skutkových tvrdení, listinných dôkazov a argumentácie strán sa musí návrh vo veci samej javiť ako dôvodný, t.j. miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vo veci samej musí byť vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (obdobne Števček M. a kol. Civilný sporový poriadok, komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1107). Uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobcom podaný po začatí a ako súčasť konania o zaplatenie 10.000 Eur s príslušenstvom, ktoré je vedené na základe žaloby zo dňa 25.6.2019. V konaní každá zo strán podala písomné vyjadrenia. Žalobou uplatnený nárok na zaplatenie 10.000 Eur s príslušenstvom žalovaný výslovne v konaní poprel, pričom jeho ďalšia procesná obrana je založená primárne na zániku tohto nároku započítaním vzájomných pohľadávok pred začatím konania. Vo veci sa ešte neuskutočnilo predbežné prejednanie sporu ani pojednávanie, nezačalo sa dokazovanie, súd neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, nerozhodol čiastočným ani medzitýmnym rozsudkom. Konanie je aktuálne navyše prerušené na základe uznesenia č.k. 44C/66/2016-81 v spojení s opravným uznesením č.k. B3-44C/66/2016-139 do právoplatného skončenia konania sp.zn. 10C/54/2017, vedeného pôvodne na Okresnom súde Bratislava II. Za týchto okolností podľa neho nárok žalobcu vo veci samej je potrebné považovať za sporný, miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe súdom je ešte neznáma, súd sa nijako (ani predbežne) nevyjadril k otázke zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky započítaním, naopak aj v rozhodnutí výslovne uviedol, že to ešte bude predmetom dokazovania po skončení prerušenia konania. Žalobca svoj návrh adresoval na Mestský súd Bratislava III, pričom v návrhu výslovne požadoval o vydanie neodkladného opatrenia v znení, že žalovaný je povinný zložiť do úschovy Mestského súdu Bratislava III peňažnú sumu 15.873,42 Eur, a to do 3 dní od doručenia tohto uznesenia. Aj keď súd nie je petitom návrhu bezpodmienečne viazaný, nemôže žalovanému uložiť niečo, čo žalobca zjavne nepožadoval (zloženie peňazí na účet Mestského súdu Bratislava IV) a odstraňovať sám formálne nedostatky podania žalobcu. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie vydaním rozhodnutia prejudikoval výsledok konania vo veci samej bez toho, aby nárok žalobcu meritórne posúdil a svoje posúdenie riadne odôvodnil a žalovaného vydaním rozhodnutia postavil do pozície, keď bol zaviazaný do úschovy súdu zložiť celú žalovanú (a stále spornú) istinu, úrok z omeškania ako aj náhradu časti trov konania (súdny poplatok). Žalovaný teda bol zbavený možnosti používať pre potreby svojho podnikania prakticky celú sumu, ktorá je predmetom konania bez toho, aby bolo vo veci samej akokoľvek rozhodnuté. Neodkladné opatrenie má byť pritom prostriedkom iba na dočasnú úpravu právnych (nie faktických) pomerov strán konania, ktorá je na základe preukázaných okolností potrebná, pritom ale súd významným spôsobom zasiahol do faktických pomerov žalovaného tým, že ho zbavil možnosti užívať svoj majetok. Odôvodnenie existencie hrozby zmarenia budúcej exekúcie v konaní uplatneného nároku pritom súd vidí len v tom, že žalovaný predáva svoj majetok a získané prostriedky použije na úhradu záväzkov voči poskytovateľovi financovania, nezaoberal sa vôbec tým, koľko finančných prostriedkov žalovanému zostane, ako ich bude používať a či týmto spôsobom v skutočnosti nedošlo k zlepšeniu pozície žalobcu vo vzťahu k možnej budúcej exekúcii. Žalobcovi bol rozhodnutím pre účely neodkladného opatrenia už vopred priznaný nárok na náhradu časti trov konania vo výške 600 Eur, ktorý mu bezpochyby ešte nevznikol, keďže súd ešte nerozhodol v konaní ani o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ani o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2CSP). Zo znenia § 262 ods. 1 CSP vyplýva, že výrok rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania má konštitutívny charakter (viď rovnako aj Števček M. a kol. Civilný sporový poriadok, komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, s. 868), pred momentom právoplatnosti tohto rozhodnutia takýto nárok na náhradu trov neexistuje. Zatiaľ neexistujúca pohľadávka nemôže byť z povahy veci ešte predmetom exekúcie, a preto nie je možné takúto pohľadávku „zabezpečiť“ vo forme nariadenia neodkladného opatrenia zaväzujúceho jednu zo strán konania zložiť sumu budúcich trov konania. V rozhodnutí navyše absentuje akékoľvek odôvodnenie výšky sumy, ktorú súd nariadil zložiť do úschovy nad rámec istiny 10.000 Eur, t.j. ako bolo určené príslušenstvo uplatnenej pohľadávky a ďalšia suma (trovy konania). Žalobca v návrhu tvrdí, že ukončením prevádzkovania fotovoltaickej
elektrárne nemá žalovaný iný príjem, čím je ohrození vrátenie žalobcom poskytnutých pôžičiek. Ako je celkom zrejmé zo zapísaného predmetu podnikania žalovaného, tento je držiteľom oprávnenia na 13 rôznych predmetov podnikania, výroba a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v solárnych zariadeniach je len jedným z nich, ktoré mimochodom získal až 3 roky po svojom založení. Bolo strategickým podnikateľským rozhodnutím žalovaného, vykonaným v súlade s právnymi a internými dokumentmi na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, zmeniť obchodnú politiku spoločnosti tak, že ukončila svoje prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne v Lazanoch, pristúpila k predaju súvisiaceho majetku za obvyklú cenu a vyporiadaniu súvisiacich finančných vzťahov, so zámerom nájsť nové, perspektívnejšie obchodné príležitosti. Žalobca ako spoločník žalovaného mal vytvorenú možnosť sa na tomto strategickom rozhodnutí podieľať, vypočuť si argumenty konateľa spoločnosti, predniesť svoje stanovisko a vyjadriť svoj názor hlasovaním na valnom zhromaždení (podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení), nič z toho ale z vlastného rozhodnutia nevykonal a valného zhromaždenia sa nezúčastnil. Valné zhromaždenia žalovaného nerozhodlo o jeho zrušení, žalovaný ďalej existuje, a teda tvrdenia o zániku predmetu podnikania sú špekulatívne, nepodložené a predčasné. Ako je aj žalobcovi veľmi dobre známe a uvádza to aj v návrhu, technológia určená na prevádzku fotovoltickej elektrárne v Lazanoch bola financovaná prostredníctvom leasingu poskytovaného spoločnosťou Tatra-Leasing, s.r.o. Súčasťou akéhokoľvek disponovania s právami týkajúcimi sa tohto majetku preto muselo byť primárne vyporiadanie vzťahov s leasingovou spoločnosťou, bez jej súhlasu nebol žalovaný oprávnený s právami týkajúcimi sa tohto majetku nakladať. Žalovaný teda musel vyporiadať vzťahy s leasingovou spoločnosťou, pričom to bolo aj v záujme žalobcu, nakoľko ako zabezpečenie slúžil aj jeho majetok (obchodný podiel v žalovanom). Konštatoval, že imanentnou vlastnosťou každého súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť niečo plniť je jeho vykonateľnosť. Len rozhodnutie, ktoré disponuje vlastnosťou vykonateľnosti, je spôsobilým exekučným titulom a podkladom na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, tvorí materiálny predpoklad nariadenia výkonu rozhodnutia. Na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti. Vykonateľnosť ako vlastnosť exekučného titulu má zložku formálnu, prejavujúcu sa ako existencia doložky vykonateľnosti (tzv. exequatur) a materiálnu, ktorá predstavuje súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúci bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej povinnosti (viď rovnako aj Števček M. a kol. Civilný sporový poriadok, komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, s. 844 a nasl.). Pri súdom vydanom rozhodnutí podľa neho materiálna vykonateľnosť absentuje a z tohto dôvodu rozhodnutie, ako bolo vydané, podľa žalovaného neobstojí, pretože napriek tomu, že ide o rozhodnutie na plnenie, nie je spôsobilé byť exekučným titulom, a teda mu chýba účel a podstata. Z rozhodnutia nie je zrejmé, kto by mal byť oprávnený subjekt (a potenciálny oprávnený v exekučnom konaní), podľa jeho názoru to nie je žalobca, pretože jemu sa nič podľa výroku rozhodnutia a ani z povahy veci plniť nemá a nie je to ani súd, nakoľko sa celkom zrejme nejedná o súdnu pohľadávku definovanú v § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov, ktorej správcom by bol súd alebo Justičná pokladnica, a tieto by mali zákonné oprávnenie pohľadávku vymáhať. Neexistuje teda žiadny subjekt, ktorý by bol oprávnený podať návrh na výkon exekúcie vo vzťahu k rozhodnutiu a požadovať jeho splnenie v exekučnom konaní. Ak teda súd vydal rozhodnutie na plnenie, ktorému chýba materiálna vykonateľnosť, postupoval v rozpore s Civilným sporovým poriadkom a takéto rozhodnutie bez ohľadu na ďalšie okolnosti neobstojí a je potrebné ho zrušiť. Vzhľadom na favorizovanie procesnej pozície žalobcu v konaní o neodkladných opatreniach je mimoriadne významné, aby súd pred vydaním rozhodnutia vyhodnotil, či požadované obmedzenie žalovaného nie je v hrubom nepomere k právu, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana tak, aby žalovaný nebol obmedzený nad adekvátny rozsah. Narušenie proporcionality v tomto smere nevyhnutne zakladá vecnú nesprávnosť neodkladného opatrenia z hľadiska absencie účelnosti (obdobne viď Števček M. a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1118). Rozhodnutie a vydanie neodkladného opatrenia na základe návrhu podľa žalovaného výrazne narušilo princíp proporcionality práv žalobcu a žalovaného a že neexistuje potreba naliehavo a nevyhnutne upraviť pomery sporových strán na Slovensku, resp. obava z ohrozenia exekúcie, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie podľa rozhodnutia predstavuje neprimerané obmedzenie bežného podnikania žalovaného vo forme odčerpania inak disponibilných finančných prostriedkov v nezanedbateľnej výške na relatívne dlhý čas konania vo veci samej, v dôsledku čoho vznikne žalovanému škoda spočívajúca v tom, že tieto prostriedky nebude môcť použiť na podnikanie s cieľom dosahovania zisku. Navyše finančné prostriedky, ktorých zloženie do úschovy súd žalovanému rozhodnutím prikázal, nie je v prípade neúspechu žalovaného v konaní vo veci samej (čo je nateraz len
špekulácia) možné reálne použiť na úhradu nároku, ktorý by bol právoplatným rozsudkom vo veci samej žalobcovi priznaný, nakoľko žiadne ustanovenia právnych predpisov neumožňujú súdu zložené peniaze s úschovy zaslať priamo žalobcovi ani neupravujú postup, ako a kedy by boli vrátené žalovanému. Konania o úschovách na súdoch sa spravujú štvrtou časťou, druhou hlavou, druhým oddielom vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Tento právny predpis neumožňuje súdu vydať predmet úschovy inej osobe ako zložiteľovi, a teda použiť zložené peniaze priamo na splnenie povinnosti uloženej rozsudkom na plnenie. Výsledkom vydania právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vo veci samej by teda bolo, že žalovaný by musel nárok žalobcu splniť z nejakých iných prostriedkov v lehote podľa § 232 ods. 3 CSP (štandardne 3 dni), inak by sa vystavoval riziku exekučného konania a bol by absolútne neprimerane zaťažený tým, že na účely splnenia povinností uložených mu súdom vo vzťahu k sporu so žalobcom musí alokovať dvojnásobnú výšku finančných prostriedkov, aká je vôbec predmetom vzneseného nároku žalobcu. Takýmto postupom by podľa žalovaného bolo zasiahnuté do jeho ústavného práva vlastniť majetok a nakladať s ním. Súd musí v konaní o nariadení neodkladného opatrenia vždy dodržať princíp proporcionality a poskytnúť ochranu ústavných pravidiel aj tomu, proti komu návrh smeruje, a teda zabezpečiť primeranosť obmedzení na strane žalovaného voči ohrozenému či porušenému právu žalobcu. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd nejakým spôsobom pri rozhodovaní zohľadnil práva žalovaného, ale naopak ho zaťažil povinnosťou alokovať sumu rovnajúcu sa súčtu istiny nerozhodnutého sporu a jej príslušenstvu do neúročenej úschovy súdu, kde sa znehodnocujú infláciou (ktorá je v konaní vo veci samej pre žalobcu (čiastočne) kompenzovaná úrokmi z omeškania), nemôže s nimi nijako nakladať, neexistuje presný rámec, kedy mu budú vrátené a nemôžu byť priamo použité ani na úhradu možného budúceho judikovaného nároku žalobcu. Prevodom práv k technológii fotovoltickej elektrárne nedošlo k situácii objektívne vyvolávajúcej obavu zo zmarenia možnej budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu. Ak by aj žalobca bol v konaní úspešný a žalovaný by právoplatné súdne rozhodnutie dobrovoľne nesplnil (čo je iba špekulácia) a následne by žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, spôsobilo by to zrejme tzv. cross default žalovaného s následkom, že by leasingová spoločnosť požadovala okamžité splatenie celej svojej pohľadávky voči žalovanému, žalovaný by nemal prostriedky na jej okamžitú úhradu, čo by viedlo k odobratiu predmetu leasingu a jeho predajom leasingovou spoločnosťou a k začatiu realizácie záložného práva k majetku žalovaného a jeho následnému predaju, pričom je dôvodné predpokladať, že suma získaných prostriedkov pri takto realizovanom nútenom predaji by bola nižšia. Situácia žalobcu a pravdepodobnosť úspešnej exekúcie by teda bola horšia, ako je v súčasnosti. Za takýchto okolností potom ale nebola splnená podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúca v obave z reálneho ohrozenia exekúcie. Z dôvodov uvedených vyššie označil žalovaný napadnuté rozhodnutie je vadné a nesprávne, súd prvej inštancie podľa neho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil, a teda rozhodnutie nie je možné v časti napadnutého výroku potvrdiť ako vecne správne. Vzhľadom na to, že zmyslom konania o neodkladnom opatrení je poskytnutie rýchlej a efektívnej regulácie dotknutých právnych vzťahov, mal za to, že zrušenie rozhodnutia ako nesprávneho a vrátenie veci súdu prvej inštancie by tento cieľ nesplnilo a z časového hľadiska by zaťažilo strany a konanie. V záujme poskytnutia efektívnej súdnej ochrany preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 14. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia za dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné a správne po faktickej ako aj právnej stránke. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Vo veci boli splnené procesné podmienky a zistený skutkový stav obstojí. Podľa názoru žalobcu nedošlo v konaní pred súdom prvej inštancie k žiadnej vade, ktorá by mala zakladať dôvod na zrušenie či zmenu uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalovaného uvedenými v bode 5.-7. jeho odvolania a tieto považoval za neopodstatnené. Žalovaný v bode 11. svojho odvolania poukazuje na to, že vo veci samej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy v konaní vo veci samej poprel, pričom jeho ďalšia procesná obrana je založená primárne na zániku tohto nároku započítaním vzájomných pohľadávok pre začatím konania. V nadväznosti na to žalovaný vyvodzuje záver, že nárok žalobcu vo veci samej je potrebné stále považovať za sporný, pričom miera pravdepodobnosti konečného úspechu žalobcu v spore je ešte neznáma. Následne v bode 13. svojho odvolania žalovaný implikuje, že neodkladné opatrenie so žalobcom navrhovaným obsahom by malo byť vydané až vtedy, keď je vo veci samej vydané právoplatné rozhodnutie súdu. K tomuto žalobca poukázal na to, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia nie je právoplatné
rozhodnutie súdu vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenia nie len po skončení konania, ale aj v priebehu konania, či dokonca pred jeho začatím. Ak je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v priebehu konania (tak, ako to je v tomto prípade), tak z povahy veci vyplýva, že nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana je sporný. Spornosť nároku však nemožno vnímať na ujmu subjektu, ktorý sa domáha jeho ochrany. Samotný zákon predpokladá a počíta s tým, že neodkladným opatrením sa poskytne ochrana aj nároku, ktorý je stále predmetom sporu. Žalobca nemôže byť znevýhodňovaný len preto, že sa domáha ochrany nároku, ktorý je ešte sporný. Sám žalovaný v odvolaní poukázal na to, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe musí byť vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Žalobca bol toho názoru, že ním žalobou uplatnený nárok je dostatočne osvedčený a zjavne dôvodný. Žalovaný vo svojej procesnej obrane v doterajšom konaní nikdy nespochybnil skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanému postupne pôžičku v celkovej sume 10.000 Eur. Procesná obrana žalovaného spočíva iba v poukaze na domnelú škodu, ktorú mal žalobca žalovanému spôsobiť, avšak o relevantnosti tejto procesnej obrany možno dôvodne pochybovať. Ako potvrdzuje sám žalovaný, tak jeho procesná obrana je postavaná výlučne na tom, že žalobcom uplatnený nárok mal zaniknúť v dôsledku započítania vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného pred začatím konania. Žalovaný uskutočnil jednostranný zápočet pohľadávky žalobcu so svojou domnelou pohľadávkou na náhradu škody voči žalobcovi, ktorá mala vzniknúť v dôsledku porušenia povinností žalobcu, resp. v dôsledku nesplnenia jeho povinností ako konateľa žalovaného. Žiadny iný právne relevantný argument a prostriedok procesnej obrany žalovaný v konaní neuviedol. K uvedeným zisteniam dospel aj súd prvej inštancie. Žalobca konštantne a dlhodobo odmieta procesnú obranu žalovaného, ktorou žalovaný odôvodňuje svoj odmietavý postoj k žalobcom uplatnenému nároku. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie v tomto smere správne vyhodnotil skutkové a práve okolnosti a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia správne vyhovel. Na margo procesnej obrany žalovaného, že uplatnená pohľadávka žalobcu v celkom rozsahu zanikla, žalobca opätovne poukázal na rozsudok Okresného súd Bratislava II zo dňa 21.06.2022 vo veci 10C/54/2017, ktorým rozsudkom zamietol žalobu obchodnej spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o. o zaplatenie 219.162,80 Eur voči L.. S. N., prostredníctvom ktorej sa žalovaný domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť údajne spôsobená konaním L.. S. N.. Nárok, ktorého uspokojenia sa domáha žalobou vo veci samej, teda nemohol zaniknúť v dôsledku započítania údajnej pohľadávky na náhradu škody, ktorú mal žalovaný voči žalobcovi. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (doposiaľ síce neprávoplatným) bolo rozhodnuté, že L.. S. N. žiadnu škodu žalovanému nespôsobil. Argumentácia žalovaného o údajom zániku žalovanej pohľadávky žalobcu je teda zjavne úplne bezpredmetná a nerelevantná. Ak teda žalovaný v konaní nikdy nerozporoval žalobcom tvrdené (a preukázané) okolnosti dojednania a poskytnutia pôžičky a žalovaného jediný relevantný prostriedok procesnej obrany bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II hodnoverne spochybnený, potom má dôvodne za to, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vo veci samej je preukázateľne vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Práve toho sa dovoláva vo svojom odvolaní žalovaný. Z uvedených okolností podľa názoru žalobcu vyplýva, že tomu tak v tomto prípade nepochybne je. Z povahy veci nie je možné presne percentuálne vyčísliť mieru pravdepodobnosti úspechu jednej alebo druhej strany v spore vo veci samej. To však nie je úlohou ani súdu ani žiadnej zo strán sporu. Tvrdenie žalovaného, že miera pravdepodobnosti konečného úspechu žalobcu v spore je neznáma, považoval žalobca za účelovo mätúce. Zdôraznil, že nepodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia krátko po začatí konania vo veci samej, ako ani za stavu, kedy by bol vo veci vydaný rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým by bol jeho žalobný nárok zamietnutý. Odmietal tvrdenie žalovaného, že by nariadené neodkladné opatrenie zo strany súdu prvej inštancie negovalo ústavné právo žalovaného na súdnu ochranu, a to v dôsledku toho, že nárok vo veci samej je sporný. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenia nie len po skončení konania, ale aj v priebehu konania, či dokonca pred jeho začatím. Je teda zrejmé, že poskytnúť možno ochranu aj nároku spornému. Ochrana nároku, ktorý je ešte sporný, formou neodkladného opatrenia je teda realizáciou ústavného práva žalobcu na súdnu ochranu. Nestotožnil sa preto s názorom, že je ním negované ústavné právo žalovaného na súdnu ochranu. Mal za to, že hodnoverne osvedčil existenciu a trvanie žalobou uplatneného nároku, a to v plnom rozsahu. Na základe toho, v kontexte procesnej obrany žalovaného, možno podľa neho dôvodne predpokladať, že žalobcovi bude priznaná okrem žalobou uplatneného nároku aj náhrada trov konania vo výške 100%. Trovami konania je v tomto prípade okrem iného aj zaplatený súdny poplatok. Súdny poplatok bol žalobcom zaplatený, a je preto dôvodné, že požadoval, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zložiť do úschovy súdu aj sumu zodpovedajúcu zaplatenému súdnemu poplatku, ktorý nárok považuje za dôvodný. Súd prvej inštancie vyhovením návrhu aj v tomto rozsahu postupoval v súlade so zákonom. Je pravdou, že žalovaný má vo výpise v obchodnom registri zapísaných viacero predmetov podnikania,
avšak v tejto veci je podľa neho potrebné prihliadať na reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti, a nie na formálnu stránku veci. Oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti bez reálneho a faktického vykonávania takejto činnosti je bezpredmetné v kontexte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podstata ekonomickej činnosti žalovaného bola naviazaná na výrobu elektrickej energie. Jediným podnikateľským zámerom žalovaného je výroba a predaj elektrickej energie zo solárnej energie. Predaj výrobnej technológie, teda majetku určeného na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne (resp. prevod práv a povinností z leasingu vzťahujúci sa majetok určený na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne) spôsobil, že došlo k strate základného materiálneho výrobného prostriedku na získanie príjmu pre žalovaného. Žalovaný nepreukázal ani to, že by mal príjem z inej činnosti, ako bola výroba a predaj elektrickej energie zo solárnej energie. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, uvedenou v bode 17.-19. odvolania, kde žalovaný namieta absenciu materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Uviedol, že neodkladné opatrenie s výrokom formulovaným súdom prvej inštancie predpokladá aj ustanovenie § 325 ods. 2 písm. b/ CSP. Neodkladné opatrenie v znení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia je teda možné považovať za štandardné a predvídané aj zákonom. Nestotožnil sa tiež s namietaním absencie proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia žalovaným a mal za to, že ním navrhované a v nadväznosti na to súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie je adekvátne, a to vzhľadom na žalobcom tvrdené a osvedčené skutkové okolnosti a skutočnosti. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa nedomáhal toho, aby žalovaný zložil do úschovy aj trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti so súdnou cestou uplatneným nárokom, a ktorých náhrada mu bola rozhodnutím súdu prvej inštancie taktiež priznaná. Žalobca sa teda zjavne nesnažil maximalizovať sumu, ktorú by mal žalovaný zložiť do úschovy súdu. Jeho cieľom bolo dosiahnuť ochranu svojho nároku v primeranej miere. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nepovažoval žalobca odvolanie žalovaného za dôvodné. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s jeho prílohami k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec správne právne posúdil, v konaní boli splnené procesné podmienky a súdom zistení skutkový stav vo veci obstojí. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ani konanie zo strany súdu prvej inštancie, ktoré vydaniu tohto uznesenia predchádzalo nie sú postihnuté nijakou vadou, dôsledkom ktorej by malo byť zrušenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Považoval uznesenie o nariadení neodkladného oparenia v celkom jeho rozsahu za vecne správne, a preto ho žiadal potvrdiť. 15. Žalovaný vo svojom vyjadrení nesúhlasil s argumentami, uvedenými žalobcom v jeho vyjadrení. Z opatrnosti a pre úplnosť popieral skutkové tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení, okrem tých, ktoré sú ďalej v texte tohto vyjadrenia alebo iných podaniach v konaní na súde medzi stranami výslovne uznané. Popieral, že by nárok žalobcu na zaplatenie 10.000 Eur s príslušenstvom, uplatnený v konaní, bol nesporným (žalobca v článku II tretí odsek vyjadrenia túto spornosť výslovne uznáva). Podrobné posudzovanie oprávnenosti tohto nároku nie je predmetom tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ale minimálne procesná obrana žalovaného, založená na zániku tohto nároku započítaním vzájomných pohľadávok pred začatím konania, činí tento nárok iste sporným. Žalobca nie je znevýhodňovaný tým, že jeho pohľadávka je sporná, rovnako ale nemôže byť znevýhodňovaný žalovaný, ktorého práva a oprávnené záujmy musia byť v každom štádiu civilného sporového konania tiež zohľadňované, vrátane jeho procesnej obrany uplatnenej v konaní. Tvrdenie žalobcu, že možno dôvodne pochybovať o relevantnosti procesnej obrany žalovaného a že túto obranu „konštantne a dlhodobo odmieta“, je len subjektívny názor jednej strany konania, keďže môže existovať množstvo hmotno- aj procesnoprávnych dôvodov, pre ktoré žalobca v konaní nebude úspešný. Súd prvej inštancie sa ale s pravdepodobnosťou žalobcovho úspechu v konaní ako podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia v rozhodnutí nevysporiadal. V zásade s každým súdnym konaním o zaplatenie peňažnej pohľadávky je spojená poplatková povinnosť voči súdu a nepopiera, že si ju žalobca splnil (v skutočnosti o tom nemá žiadnu vedomosť). To nič nemení na tom, že podľa § 2 ods. 1. písm. a) zákona SNR č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) je poplatníkom za návrh žalobca a zaplatil ho príslušnému súdu, zo zákona o súdnych poplatkoch nevyplýva možnosť preniesť túto povinnosť na žalovaného. V prípade úspechu v konaní (o ktorom je predčasné hovoriť), súd podľa § 255 CSP prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, prípadne môže náhradu trov aj nepriznať. Nárok na zaplatenie súdneho poplatku voči žalovanému môže žalobcovi vzniknúť len ako súčasť nároku na náhradu trov konania (viď § 251 CSP), o tomto nároku nebolo ešte rozhodnuté, a teda nepochybne ešte žalobcovi nevznikol, právoplatné rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania má konštitutívny charakter. Opätovne popieral, že prevodom práv a povinností z leasingovej zmluvy žalovaným a ukončením prevádzkovania konkrétnej fotovoltickej elektrárne v Lazanoch došlo de facto k zániku predmetu podnikania žalovaného a jeho jediného podnikateľského zámeru. Žalovaný je
obchodná spoločnosť založená na dobu neurčitú, ukončenie vykonávania jednej podnikateľskej činnosti na základe platného rozhodnutia na to príslušného orgánu spoločnosti nemá pre existenciu spoločnosti bez ďalšieho ďalšie následky. Z výpisu z obchodného registra žalovaného nevyplýva skutočnosť, že by jeho jediným alebo hlavným podnikateľským zámerom bola výroba a predaj elektrickej energie zo solárnej energie a žalobca neosvedčil, že by to malo byť inak. Žalovaný v tomto štádiu konania nemôže dokazovať skutočnosti týkajúce sa svojej aktuálnej činnosti, resp. zdroja príjmu, keďže podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie - teda rozhodnutia. Vo vzťahu k argumentácii o nedostatku materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia žalobca vo vyjadrení iba uvádza, že s ňou nesúhlasí a že takéto neodkladné opatrenie predpokladá § 325 ods. 2 písm. c/ CSP. Zo skutočnosti, že Civilný sporový poriadok vo všeobecnosti ako príklad neodkladného opatrenia uvádza zloženie peňazí do úschovy na súde nemožno vyvodiť záver, že konkrétne rozhodnutie je správne. Rozhodnutie, ako bolo podľa návrhu žalobcu vydané, nie je spôsobilé byť exekučným titulom, keď nemá „oprávneného“ a teda ako také neobstojí. Súdy konajú a rozhodujú ako súčasť prísne formálne regulovaného procesu a nemôžu vydávať rozhodnutia, ktorým chýba účel. Neodkladné opatrenie má svoje ústavné a zákonné limity a z ústavného hľadiska je nutné vychádzať z toho, že zloženie peňažnej čiastky v značnej výške (takmer 16.000 Eur) je zásahom do ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalovaného, ktorého súčasťou je dispozícia s vlastným majetkom a ktoré sa pripúšťa iba v nevyhnutnej miere. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia ako opatrenia z povahy veci výnimočnej povahy musí aj vlastnícke právo žalovaného rešpektovať. Žalobca síce vo vyjadrení píše, že jeho cieľom v tomto konaní bolo len dosiahnuť ochranu svojho nároku v primeranej miere, v skutočnosti to tak ale nebolo a žalovaný bol nútený zložiť do úschovy sumu vlastných prostriedkov vo výške, ako keby bola celá pohľadávka žalobcu oprávnená a žalovaný už bol v konaní v celom rozsahu neúspešný. Žalobca tiež ohľadne primeranosti uvádza (bod V. vyjadrenia), že mu rozhodnutím súdu prvej inštancie bol priznaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a on sa nedomáhal ich zloženia do úschovy súdu a teda sa zjavne „nesnažil maximalizovať sumu“ - toto tvrdenie ale nemá žiadny základ, nakoľko žiadne rozhodnutie vo veci samej o náhrade trov v konaní vydané nebolo. Rozhodnutie a vydanie neodkladného opatrenia na základe návrhu výrazne narušilo princíp proporcionality práv žalobcu a žalovaného. Nad rámec skôr v odvolaní uvedených argumentov zdôraznil tiež skutočnosť, že priamo podľa § 324 ods. 3 CSP je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť, a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. Splnenie uvedenej podmienky má súd skúmať pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti, a to na základe individuálnych okolností prípadu, ktoré je samozrejme povinný špecifikovať a osvedčiť žalobca v návrhu. Vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením a vyžaduje sa aktívna súčinnosť žalobcu. Bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov žalobcom nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené, inak by súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 324 Civilného sporového poriadku mal zamietnuť. Žalobca sa v návrhu s otázkou (ne)možnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vôbec nezaoberal a ani tento inštitút nespomenul, napriek tomu súd v bode 27 odôvodnenia rozhodnutia skonštatoval, že „zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do súdnej úschovy peňažnú sumu, nemožno nariadiť“ a „žalobca nenavrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie“ a neodkladné opatrenie v rozpore s podmienkami CSP vydal. Žalobca pritom v návrhu dokonca výslovne uviedol (článok VII, tretí odsek), že je dôvodný predpoklad, že žalovaný disponuje finančnými prostriedkami v dôsledku predaja majetku, pričom sa domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky z dôvodu obavy, že exekúcia bude zmarená - viď podmienky uvedené v § 343 ods. 1CSP, ktoré stanovujú, podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Za týchto okolností súd prvej inštancie podľa žalovaného postupoval nesprávne, ak tento formulovanému a osvedčenému návrhu vyhovel a rozhodnutím neodkladné opatrenie vydal. S poukazom na dôvody uvedené v jeho odvolaní, ako aj v tomto vyjadrení, žalovaný navrhol napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zmeniť a návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. 16. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad formálnym postupom pri dokazovaní a zisťovaní skutkových okolností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Zmyslom nariadenia neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu, teda nie s konečnou platnosťou. Ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto žiada o nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Je však potrebné konštatovať, že ochrana toho, proti komu navrhované neodkladné opatrenie smeruje, nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Neodkladné opatrenia je dočasným opatrením a je prostriedkom, ktorý zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Samotný nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana nemusí byť preukázaný nepochybne. Žalobca mal za to, že pokiaľ ide o hodnoverné osvedčenie nároku, pri ktorom sa posudzuje miera pravdepodobnosti úspešnosti žalobcu v konaní o žalobe vo veci samej, táto pravdepodobnosť je v tomto konaní vyššia než pravdepodobnosť zamietnutia žaloby. Bol toho názoru, že v tomto konaní osvedčil, že poskytol žalovanému peňažné pôžičky v celkovej sume 10.000 Eur, pričom túto skutočnosť žalovaný v konaní vôbec nerozporoval. Žalovaný nerozporoval ani skutočnosť, že poskytnuté peňažné pôžičky žalobcovi nevrátil. Vo vzťahu k otázke potreby naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov strán sporu konštatoval, že táto potreba spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol medzi stranami sporu priestor na konanie, ktoré by mohlo vytvoriť nezvratný stav, prípadne priestor pre také konanie, ktoré by mohlo viesť k neodstrániteľným následkom. V tomto konaní sa žalobca domáha vydania neodkladného opatrenia na ochranu svojho práva, keď ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičky, a to z dôvodu obavy ohrozenia vymožiteľnosti predmetnej, už splatnej pohľadávky, a to pre predaj majetku žalovaného primárne slúžiaceho na výkon jeho podnikateľskej činnosti v oblasti výroby a dodávky elektriny z obnoviteľných zdrojov, ako aj pre skutočnosť, že žalovaný uspokojil pohľadávku voči Tatra-Leasing s.r.o. hoci dlh z tejto pohľadávky nebol splatný. Zo zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 31.03.2023 vyplýva, že žalovaný (pravdepodobný nositeľ hmotnoprávnej povinnosti) zrealizoval právne a aj faktické úkony, ktoré smerujú k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúceho vymoženia pohľadávky žalobcu, ktorá je predmetom sporu vo veci samej. Žalovaný scudzil svoj majetok - slnečnú elektráreň v Lazanoch v prospech tretej osoby, pričom takto získané peňažné prostriedky použil primárne na splatenie dlhu voči TatraLeasing s.r.o. hoci dlh z tejto pohľadávky nebol splatný. Tým je daná dôvodná obava, resp. hrozba nedostatku finančných prostriedkov na strane žalovaného. Z pohľadu žalobcu je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia už aj samotná hrozba vykonania takýchto úkonov. Žalobca mal za to, že navrhovaným neodkladným opatrením (tak ako ho nariadil aj súd prvej inštancie) možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, čo napĺňa princíp efektívnosti neodkladného opatrenia. Súčasne s tým právne účinky navrhovaného neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže v konaní bolo osvedčené, že s finančnými prostriedkami získanými z predaja svojho majetku žalovaný disponuje bez ďalšieho a inú činnosť na vytváranie možnosti tvoriť zisky alebo vytváranie nových hodnôt, z ktorých by bol predpoklad uhradiť pohľadávku žalobcu v prípade jeho úspechu v konaní, žalovaný nevykonáva. Tým je naplnený princíp proporcionality neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že existuje dôvodná hrozba, resp. obava, že žalovaný môže kvantitatívne zmenšiť alebo kvalitatívne zmeniť svoj majetok, čo môže ovplyvniť a zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. V dôsledku toho navrhované neodkladné opatrenie nebude mať za následok reálne znemožnenie ochrany oprávnených záujmov žalovaného, resp. žalovanému nevznikne ani neprimeraná ujma. Z pohľadu žalobcu nedôjde navrhovaným neodkladným opatrením ani k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného nad nevyhnutnú mieru. V tomto prípade je nepochybne splnené, že môže dôjsť k obmedzeniu v nakladaní len vo vzťahu veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom strany sporu. Nestotožnil sa s názorom žalovaného o neprimeranom zásahu do jeho vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu dostatočným spôsobom vysporiadal aj s okolnosťou možnosti, resp. nemožnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Poukázal na prvý odsek bodu VII. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde uviedol: „Pokiaľ ide o samotnú podstatu rozhodnutia valného zhromaždenia, spočívajúcu v predaji majetku určeného na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne, tak možno dôvodne usudzovať, že dôsledkom (a potenciálne aj cieľom) uvedeného postupu je docielenie stavu, kedy obchodná spoločnosť Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., t.j. žalovaný bude nemajetný
a nebude schopný vrátiť žalobcovi poskytnuté pôžičky a ich príslušenstvo.“ Z uvedenej formulácie podľa názoru žalobcu implicitne jasne vyplýva, že majetok slúžiaci na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch je jediným majetkom žalovaného, po ktorého predaji nebude žalovaný disponovať žiadnym iným majetkom. Práve z uvedeného dôvodu použil žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pojem „nemajetný“. Ak by žalovaný disponoval ešte iným majetkom, o ktorom by mal žalobca vedomosť, tak by použitie výrazu „nemajetný“ nebolo adekvátne. Nakoľko žalovaný teda v dôsledku odpredaja fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch nedisponuje iným majetkom, predovšetkým teda nehnuteľným, tak nemožno uvažovať o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca nemá vedomosť o existencii iného majetku, vo vzťahu ku ktorému by bolo možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Zároveň nie je možné od žalobcu požadovať, aby preukázal neexistenciu niečoho, čo má trvalý charakter a je potrebné rešpektovať negatívnu dôkaznú teóriu. Žalobca síce nie výslovne, avšak zrozumiteľne uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okolnosti, pre ktoré nie je možné v tomto konaní uvažovať o možnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za účelom poskytnutia ochrany jeho nároku vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nepovažoval žalobca odvolanie žalovaného, ako aj jeho následné vyjadrenie za dôvodné. Súd prvej inštancie dospel podľa neho na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s jeho prílohami k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec správne právne posúdil, v konaní boli splnené procesné podmienky a súdom zistení skutkový stav vo veci obstojí. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ani konanie zo strany súdu prvej inštancie, ktoré vydaniu tohto uznesenia predchádzalo nie sú postihnuté nijakou vadou, dôsledkom ktorej by malo byť zrušenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Uznesenie o nariadení neodkladného oparenia v celkom jeho rozsahu považoval za vecne správne, a preto ho žiadal potvrdiť. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že je daný dôvod pre zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 18. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva § 326 ods. 2 CSP. 19. Uloženie povinnosti strane sporu, aby zložila peňažnú sumu do úschovy súdu neodkladným opatrením v zmysle § 325 ods. 2 písm. b/ CSP, je úschovou odlišnou od notárskej úschovy. Nejde o tzv. solučnú úschovu (s účinkom splnenia záväzku), akou je notárska úschova v zmysle ust. § 68a zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Konanie vo veciach notárskych úschov upravuje zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“) v ustanoveniach § 333 až § 358. Iné úschovy, než notárske, sú upravené v ust. § 359 CMP. Medzi prípady ustanovené osobitným predpisom v zmysle cit. ust. § 359 CMP patrí aj prijatie do úschovy súdu v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. b/, § 342 ods. 1, § 348, prípadne aj § 347 CSP. V týchto osobitných prípadoch sa úprava Civilného mimosporového poriadku o notárskych úschovách (§ 333 až § 358) použije len vtedy, ak postup nie je ustanovený osobitným predpisom (Civilným sporovým poriadkom). V nadväznosti na prijatie Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku sa zmenila aj vyhláška č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy. Druhá hlava štvrtej časti tejto vyhlášky upravuje konanie o úschovách, pričom rozlišuje tri druhy úschov: a/ notárske úschovy poľa § 333 až § 359 CMP, ktoré upravuje v prvom oddiely (§ 118 až § 120), b/ úschovy súdu v civilnom sporovom konaní a v trestnom konaní (napr. § 325 ods. 2 písm. b/ CSP, § 342 ods. 1 CSP), ktoré upravuje v druhom oddiely ako „Iné úschovy“ (121 až § 125), c/ úschovy u súdneho
komisára v konaní o dedičstve, ktoré upravuje v treťom oddiely (§ 126 až § 128). V zmysle ust. § 121 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy na úschovy v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní, s výnimkou úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve, sa použijú ustanovenia tohto oddielu. V zmysle ust. § 122 ods. 1 cit. vyhlášky súd prijme predmet do úschovy na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu (odkaz na § 325 ods. 2 písm. b/ CSP, § 342 ods. 1, § 348 CSP). Rozhodnutia podľa osobitného predpisu, ktorým súd prijíma predmet do úschovy, ja aj neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. b/ CSP. Na základe takéhoto rozhodnutia súd prijíma do úschovy peňažnú sumu alebo vec, určené v rozhodnutí súdu, pričom pri úschove postupuje podľa ustanovení §§ 121až 125 Spravovacieho poriadku, ktoré podrobne upravujú postup súdu. Nejde o solučnú úschovu v zmysle § 568 Občianskeho zákonníka, na ktorú je oprávnený výlučne notár v zmysle § 68a zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Úschova na základe neodkladného opatrenia má vždy dočasný a zabezpečovací charakter, pričom sa realizuje na súde prvej inštancie, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol. 20. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie sa týmto neradil a svoje rozhodnutie založil len na tvrdení žalobcu, že žalovaný ukončuje podnikateľskú činnosť, s následným predajom technológie tretej osobe, ktorá bola zdrojom jeho príjmu, pričom je úverovo zaťažený, a preto považoval za potrebné poskytnúť žalobcovi predbežnú ochranu vo forme nariadeného neodkladného opatrenia. Obavu z ohrozenia exekúcie mal tak za danú objektívne existujúcim stavom právnej neistoty v právnom postavení žalobcu vzniknutého úkonmi žalovaného, ktoré vyvolávajú presvedčenie, že žalobcovi hrozí, že v prípade úspechu s uplatnenou pohľadávkou voči žalovanému sa žalobca nebude môcť efektívne domáhať jej uspokojenia exekúciou. Obavu žalobcu mal za vyplývajúcu zo skutočnosti, že žalovaný má v úmysle scudziť majetok prevodom na tretie osoby, pričom sám žalovaný konštatoval, že získané prostriedky budú primárne použité na úhradu záväzkov spoločnosti voči poskytovateľovi financovania, bez toho ako sa tým zmení postavenie žalovaného. Takéto odôvodnenie existencie hrozby zmarenia prípadnej budúcej existencie je bez ďalšieho nedostatočné, teda bez toho, či žalovaný má aj iné podnikateľské aktivity, finančné a majetkové možnosti. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal aj žalobcovi rozhodnutím pre účely neodkladného opatrenia už vopred priznaný nárok na náhradu časti trov konania vo výške 600 Eur, ktorý mu bezpochyby ešte nevznikol, keďže súd ešte nerozhodol v konaní ani o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ani o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie ich priznanie žalobcovi neodkladným opatrením ničím neodôvodnil a absentuje aj celkové odôvodnenie sumy, ktorú uložil zložiť svojim rozhodnutím do úschovy súdu, keď v odôvodnení uviedol len ako žalobcom osvedčený nárok na sumu 10 000 eur s príslušenstvom, ktoré príslušenstvo vyčíslil žalobca v návrhu n nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 5 273,42 Eur, teda ide o rozpor medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné a vychádzajúce len z prevzatia tvrdenia žalobcu, netvoriace tak podklad pre preskúmanie odvolacím súdom. Navyše v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ale vysporiadava sa len s potrebou jeho nariadenia pre prípad úpravy pomerov strán sporu alebo ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. 21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom sa bude riadiť právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 391 ods. 2 CSP), výsledky vykonaného dokazovania aj náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP vyhodnotí tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 CSP nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP.