Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/130/2023 1319205930 29. 10. 2024 JUDr. Roman Majerský ECLI:SK:KSBA:2024:1319205930.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: MISPRA, s.r.o., Mlynská 290, Parchovany, IČO: 46 834 303, zastúpeného: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 753 510, proti žalovanému: C.. G. V., G.., G. XX, Q. N., o zaplatenie 7.702,44 eura s príslušenstvom, na odvolania žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 16C/116/2019-99, zo dňa 1.7.2022, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiadnej zo strán nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.988,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.6.2019 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,46 % (výrok III.). V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 24.10.2019 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 7.702,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.6.2019 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 2.4.2019 sa uskutočnila obhliadka bazéna žalovaného 14 x 3,5 x 1 m pri rodinnom dome na G. XX, Q. N.-Č. E. a dňa 3.4.2019 na základe vykonanej obhliadky zaslal W.. C. C., G.. ako zástupca STAVAN spol. s.r.o prostredníctvom emailu cenovú ponuku týkajúcu sa stavby hydroizolácia a tesnenie bazéna 14 x 3,5, 5 x 1 m, ktorá bola vyčíslená na sumu 9.508,80 eura s DPH, pričom dňa 4.4.2019 žalovaný prostredníctvom emailu reagoval na cenovú ponuku č. 1 a objednal si u obchodnej spoločnosti STAVAN spol. s r.o. realizáciu tesnenia bazéna v 18. týždni a s vedomím a súhlasom žalovaného realizoval dohodnuté a vykonané práce v zmysle objednávky žalobca ako obchodný partner STAVAN, spol. s r.o. Košice. Žalobca bol v pozícii zhotoviteľa diela. Dňa 1.5.2019 začal realizovať stavebné práce v súlade s objednávkou žalovaného a v súlade s odsúhlasenou cenovou ponukou č. 1. zo strany žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že vykonanie dohodnutých prác nebolo možné realizovať s poukazom na nepripravenosť bazénu zo strany žalovaného (v bazéne sa nachádzalo cca 0,5 metra zakalenej vody) bolo nevyhnutné túto zakalenú vodu odčerpať na náklady žalobcu. Práce, ktoré boli vykonané z dôvodu prekážok na strane žalovaného, v čase ich realizácie žalovaný odsúhlasil ako práce naviac, o čom svedčí vlastnoručný podpis žalovaného v montážnom denníku zo dňa 1.5.2019. Poznamenal, že práce naviac z dôvodov na strane žalovaného boli zrealizované riadne, rovnako ako boli aj riadne zaznamenané v montážnom denníku zo dňa 1.5.2019. Následne dňa 4.5.2019 pokračoval s realizáciou stavebných prác podľa objednávky žalovaného. V montážnom denníku boli zo strany žalobcu opätovne zaznamenané a žalovaným odsúhlasené ako práce naviac č. 2 (tesnenie prestupov tlakovou injektážou, 2 ks). Svoj súhlas s
vykonaním uvedených prác naviac č. 2 žalovaný okrem ústneho súhlasu potvrdil aj svojim vlastnoručným podpisom v montážnom denníku zo dňa 4.5.2019. Dňa 8.5.2019 žalovaný na základe žalobcom vystavenej zálohovej faktúry na sumu 1.000 eur uhradil žalobcovi sumu 1.000 eur ako zálohu č. 1. Dňa 10.5.2019 žalobca vystavil žalovanému zálohovú faktúru č. 2 na sumu 2.000 eur, ktorá bola uhradená nie žalovaným, ale zo strany obchodnej spoločnosti P&T sport, s.r.o. ako záloha č. 2. Uviedol, že ďalšie práce žalobcu pokračovali v zmysle objednávky v dňoch 8.5.2019, 18.5.2019 a 26.5.2019. Všetky práce uskutočnené v priebehu týchto dní boli zaznamenané v montážnych denníkoch zo dňa 8.5.2019, 18.5.2019 a 26.5.2019 a žalovaným odsúhlasené, čo opäť žalovaný potvrdil svojim vlastnoručným podpisom na všetkých troch montážnych denníkoch. Konštatoval, že dielo bolo dokončené dňa 26.5.2019. Po ukončení diela sa žalobca opakovane pokúšal spojiť telefonicky aj prostredníctvom sms so žalovaným, avšak žalovaný odmietal stretnutie a nereagoval na jeho pokusy o riadne odovzdanie stavby a súčasne o riadne prevzatie faktúry a vykonanie úhrady za vykonané stavebné práce. Ďalej uviedol, že dňa 4.6.2019 zaslal žalobca žalovanému výzvu na prebratie stavby, ktorú žalovaný prebral dňa 7.6.2019. Na predmetnú výzvu žalovaný nereagoval. Následne dňa 13.6.2019 vystavil žalobca preberací protokol, na základe ktorého ukončil realizáciu diela a odovzdal dodané stavebné práce, ktoré žalovaný ako objednávateľ prevzal. Ukončenie diela a prevzatie stavebných prác vykonaných zo strany žalobcu žalovaný potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Dňa 20.6.2019 zaslal žalobca žalovanému konečnú faktúru - daňový doklad na sumu 7.702,44 eura, ktorá nebola do 20.6.2019 zo strany žalovaného uhradená a ktorú prevzal dňa 21.6.2019. Lehota splatnosti konečnej faktúry bola do 24.6.2019 a vzhľadom na to, že žalovaný do dňa 11.7.2019 neuhradil konečnú faktúru, ktorej splatnosť uplynula dňa 24.6.2019 a to ani z časti, zaslal žalovanému upomienku, ktorú žalovaný riadne prevzal. Následne dňa 11.9.2019 žalobca zaslal žalovanému poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy 7.702,44 eura, pričom žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 30.9.2019 a žalobcu kontaktoval prostredníctvom emailu právneho zástupcu o svojom stanovisku. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že dňa 2.4.2019 sa uskutočnila ohliadka bazéna pri rodinnom dome žalovaného, na základe ktorej žalovaný toho istého dňa prostredníctvom emailu adresovaného W.. C. C., G.. zo STAVAN spol. s r. o. požiadal o nacenenie prác pre hydroizoláciu predmetného bazéna. Nasledovný deň W.. C. C., G.. zaslal emailom žalovanému cenovú ponuku s možným začiatkom realizácie diela v 18. týždni roku 2019. Z cenovej ponuky vyplynula, že celková cena diela predstavovala sumu 9.508,80 eura s DPH s tým, že brúsenie betónu bolo ocenené na sumu 294 eur bez DPH, aplikácia pružnej izolačky na vodorovnú plochu na sumu 1.225 eur bez DPH, aplikácia pružnej izolačky na zvislú plochu na sumu 875 eur bez DPH, aplikácia podkladovej tesniacej omietky na obvodové steny bazéna na sumu 1.662,50 eura, tlaková injektáž na sumu 3.325 eur a zatesnenie spodnej pracovnej škáry na sumu 542,50 eura. Náklady na odvoz a likvidácia odpadu neboli zahrnuté v cenovej ponuke. Žalovaný emailom zo dňa 4.4.2019 adresovaným W.. C. C., G.. akceptoval cenovú ponuku a žiadal o realizáciu diela v 18. týždni. 3. Z montážneho denníka zo dňa 1.5.2019 vyplynulo, že v tento deň boli uskutočnené dohodnuté práce a aj práce naviac spočívajúce v čerpaní vody a čistenia kalu z bazéna (celkovo 12 hodín po 15 eur na hodinu) v celkovej cene 180 eur, pričom uvedený montážny denník obsahoval podpis žalovaného. Z montážneho denníka zo dňa 4.5.2019 vyplynulo, že okrem dohodnutých prác boli opäť vykonané aj práce naviac spočívajúce v tesnení prestupov horúcou injektážou v celkovej sume 300 eur s tým, že predmetný montážny denník obsahoval aj podpis žalovaného. Žalobca dňa 8.5.2019 vystavil zálohovú faktúru na sumu 1.000 eur, ktorú žalovaný toho istého dňa v hotovosti uhradil. Následne dňa 10.5.2019 vystavil žalobca ďalšiu zálohovú faktúru na sumu 2.000 eur, ktorú taktiež žalovaný v hotovosti uhradil. Z montážnych denníkov zo dňa 8.5.2019, 18.5.2019 a 26.5.2019 vyplynula realizácia ďalších dohodnutých prác. Následne dňa 4.6.2019 žalobca vyzval žalovaného na prevzatie diela, keďže dňa 26.5.2019 žalobca ukončil dohodnuté a objednané práce, pričom uvedená výzva bola žalovanému doručená poštou dňa 7.6.2019. Z preberacieho protokolu zo dňa 13.6.2019 vyplynulo, že žalovaný prevzal od žalobcu ním vykonané dielo, pričom v zozname nedorobkov bolo uvedená len požiadavka žalovaného na odvod odpadu, drte a smetí. Predmetný preberací protokol obsahoval podpis žalovaného a žalobcu. Následne žalobca vystavil žalovanému dňa 17.6.2019 konečnú faktúru na celkovú sumu 7.702,44 eura už po odpočítaní úhrad zálohových faktúr v sume 3.000 eur (t. j. celkom fakturovaná suma predstavovala 10.702,44 eura s DPH bez započítaných záloh) so splatnosťou dňa 24.6.2019. Predmetná faktúra bola žalovanému doručená dňa 21.6.2019, pričom žalovaný ju ani z časti neuhradil. Na základe toho žalobca zaslal žalovanému upomienku zo dňa 11.7.2019 k úhrade 7.702,44 eura, ako aj poslednú výzvu zo
dňa 11.9.2019, ktorá bola žalovanému doručená dňa 30.9.2019. Žalovaný emailom zo dňa 12.7.2019 namietal, že nebol dodaný kompletný montážny denník, profesionalitu W.. C. C., G.. spočívajúcu v strohom a nepríjemnom prístupe. Zároveň zobral späť svoj podpis a súhlas s prácami naviac uvedenými v montážnom denníku zo dňa 1.5.2019 z dôvodu, že nebol informovaný o konečnej cene diele, ktorú považoval za predraženú a vytkol aj nedodržanie odvozu odpadu po práci podľa dohody zo dňa 18.6.2019. 4. Súd prvej inštancie mal listinnými dôkazmi za preukázané (napokon aj za nesporné), že medzi žalobcom a žalovaným došlo akceptáciou cenovej ponuky žalovaným podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka k uzatvoreniu zmluvy konkludentným spôsobom, ktorá podľa svojho obsahu zahŕňala podstatné znaky zmluvy o dielo podľa § 631 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, keďže jej predmetom bol záväzok žalobcu vykonať hydroizolačné práce pre bazén žalovaného a záväzok žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu diela v sume 9.508,80 eura. Konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol podľa § 488 a § 491 Občianskeho zákonníka občianskoprávny záväzkový vzťah. Vzhľadom na to, že pri uzatváraní a plnení zmluvy žalobca vystupoval ako právnická osoba podnikateľ, podnikajúci v oblasti uskutočňovania stavieb a ich zmien a žalovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ, podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo potrebné uzatvorenú Zmluvu o dielo charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca dohodnuté dielo riadne a včas vykonal, čím si splnil svoj záväzok podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe čoho vznikla žalovanému podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinnosť uhradiť dohodnutú cenu diela. Mal za to, že cena diela bola určená v zmysle cenovej ponuky zo dňa 3.4.2019 a to na základe predchádzajúcej ohliadky, pričom obsahovala vyčíslenie množstva a ceny za jednotlivé etapy/práce na diele v sume 9.508,80 eura s DPH. V danom prípade teda bolo možné konštatovať, že cena diela bola podľa § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodnutá podľa rozpočtu v celkovej sume 9.508,80 eura a pri takto dohodnutej cene diela platí, že sa nesmie bez súhlasu objednávateľa zvýšiť, pričom práce a náklady, ktoré neboli do rozpočtu/cenovej ponuky zahrnuté, možno účtovať objednávateľovi len vtedy, ak boli objednávateľom schválené, prípadne keď si práce dodatočne písomne objednal. V danom prípade, okrem zahrnutých prác v cenovej ponuke, vyvstala pri vykonávaní diela žalobcom aj potreba vykonania ďalších prác naviac súvisiacich s čerpaním vody a čistenia kalu z bazéna, ktorých cena predstavovala sumu 180 eur a tesnenie prestupov, čo predstavovalo sumu 300 eur. Vykonanie predmetných prác naviac vyplývalo z montážnych denníkov zo dňa 1.5.2019 a 4.5.2019 s tým, že oba montážne denníky, obsahujúce konkretizáciu prác naviac vrátane ich celkovej ceny, boli písomne odsúhlasené žalovaným tým, že oba uvedené montážne denníky podpísal, čo znamená, že žalobca ako zhotoviteľ bol podľa § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený žalovanému ako objednávateľovi účtovať aj predmetné práce naviac v sume 180 eur a 300 eur, nakoľko cena diela predstavovala cenu určenú podľa rozpočtu navýšenú o odsúhlasené práce naviac v sume 480 eur, čo celkovo predstavovalo sumu 9.988,80 eura. 5. Mal za to, že žalovanému podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikla povinnosť uhradiť cenu diela v sume 9.988,80 eura, nakoľko považoval za preukázané a napokon aj za nesporné, že žalovaný ešte počas realizácie diela uhradil žalobcovi celkovo sumu 3.000 eur, na základe čoho jeho záväzok spočívajúci v povinnosti zaplatiť cenu diela predstavoval sumu 6.988,80 eura. Žalobca si však záverečnou faktúrou zo dňa 17.6.2019 vyúčtoval celkovú cenu diela v sume 10.702,44 eura, čo po odpočítaní už zaplatenej sumy 3.000 eur, predstavovalo cenu diela v sume 7.702,44 eura. Bol názoru, že v prípade ak by cenovú ponuku posúdil podľa § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako cenu určenú odhadom, v prípade jej podstatného prekročenia bol žalobca ako zhotoviteľ povinný žalovaného na uvedené bez meškania upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu. Následkom nesplnenia tejto povinnosti žalobcu je, že mu nevznikne právo na zaplatenie rozdielu v cene, nakoľko žalobca ako zhotoviteľ neupozornil žalovaného, že výsledná cena diela bude o 713,64 eura vyššia než cena určená cenovou ponukou a prácami naviac, následkom čoho mu nevznikol nárok na zaplatenie tohto rozdielu v cene diela. Dodal, že zo skutkových tvrdení a ani z predložených dôkazov nevyplynulo, prečo sa cena diela určená cenovou ponukou a prácami naviac a cena diela uvedená v záverečnej faktúre zo dňa 17.6.2019 takto líšili, pričom uvedený rozdiel v sume 713,64 eura definoval ako podstatný. 6. Súd prvej inštancie vyhodnotil námietku žalovaného týkajúcu sa povinnosti žalobcu odviesť odpad z miesta výkonu diela, ako nedôvodnú, keďže takáto povinnosť nebola súčasťou cenovej ponuky a teda ani súčasťou samotného diela. Zároveň posúdil ďalšiu námietku žalovaného týkajúcu sa spôsobu
komunikácie W.. C. C., G.., ako nedôvodnú, nakoľko uvedené nemohlo žiadnym spôsobom ovplyvniť povinnosť žalovaného zaplatiť za vykonané dielo a určenú cenu diela. Považoval za bezdôvodné, že žalovaný emailom vzal späť svoj súhlas s prácami naviac z dôvodu, že nebol informovaný o cene prác naviac, čo je v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, nakoľko z montážnych denníkov bola zrejmá aj cena prác naviac. Zároveň nepovažoval za potrebné vypočúvať žalobcom navrhnutých svedkov W.. C. C. S. B. Y., keďže skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci mal dostatočne ustálený z predložených listinných dôkazov, a preto by vykonanie týchto výsluchov bolo nehospodárne a viedlo by k preukazovaniu už preukázaných skutočností. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si peňažný dlh podľa § 559 Občianskeho zákonníka nesplnil riadne a včas, sa dostal podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola v období od 16.3.2016 do 18.9.2019 vo výške 0 %, t. j., že výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaného s plnením priznaného dlhu žalobcovi bola 5 % ročne. Vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 %, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti záverečnej faktúry, až do reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi. 7. Na uvedenom základe za použitia § 43c ods. 1, § 52 ods. 1, § 488, § 491, § 517 ods. 1 prvá veta, § 559, § 631, § 633, § 634, § 635, § 636, § 637 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 6.988,80 eura, čo predstavovalo cenu diela určenú cenovou ponukou vrátane prác naviac, pričom v ostatnej časti o zaplatenie sumy 713,64 eura žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 a § 262 ods. 1 C. s. p., nakoľko v súlade s princípom úspechu v konaní žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,46 %, čo korešpondovalo s jeho pomerom úspechu v konaní, ktorý súd prvej inštancie vypočítal tak, že žalobcov neúspech, ktorý predstavoval 9,27 % odpočítal od úspechu žalobcu, ktorý predstavoval 90,73 %, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti rozsudku. 8. Proti rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu vo zvyšnej časti, podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. S poukazom na § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za to, že nárok na zaplatenie celej ceny za dielo v sume vo výške 7.702,44 eura s príslušenstvom, tak, ako bola uvedená v konečnej faktúre je dôvodný. Súd prvej inštancie posudzoval nárok podľa § 635 Občianskeho zákonníka, a teda podľa rozpočtu, avšak v predmetnej veci išlo o určenie ceny diela podľa § 636 Občianskeho zákonníka, a teda na základe odhadu, o čom svedčí aj samotná Cenová ponuka č. 1, kde je cena za dielo určená iba orientačne, nie pevne a s upozornením, že cena za dielo sa bude líšiť od odhadnutej ceny vzhľadom k reálnym mieram a prácam vykonaným na diele. Bol názoru, že postupoval správne, nakoľko cenu za zhotovenie diela, t. j. za zhotovenie hydroizolácie a tesnenia bazéna, nebolo možné určiť na mieste po vykonaní obhliadky, a preto zaslal žalovanému orientačnú cenovú ponuku a určil tak cenu odhadom. Pokiaľ ide o navýšenie celkovej sumy za dielo o sumu vo výške 713,64 eura, ktorá predstavovala rozdiel medzi žalovanou sumou uvedenou na konečnej faktúre a sumou 6.988,80 eura, zodpovedá navýšeniu o 9,27%, čo je podľa odbornej literatúry v súlade so zákonnými ustanoveniami o možnosti prekročenia ceny za dielo stanovenej odhadom a preto pri navýšení o 9,27 % zhotoviteľovi diela ani nevyplýva notifikačná povinnosť voči objednávateľovi. Žalovaný o budúcom možnom navyšovaní celkovej ceny za dielo mal vedomosť, nakoľko potvrdením Cenovej ponuky č. 1 súhlasil s podmienkami žalobcu, ktoré boli uvedené v Cenovej ponuke č. 1. 9. Ďalej uviedol, že pri zhotovovaní takého diela, na ktoré znela aj objednávka žalovaného, nie je nikdy objektívne možné určiť pevnú cenu za dielo iba na základe vykonania obhliadky, a preto pri výkone svojej podnikateľskej činnosti na každej cenovej ponuke, uvádza upozornenie, že cena za zhotovenie diela nie je konečná a „fakturovaná cena bude podľa skutočných výmer a prác“. Dôvodil, že pod pojmom
podstatné prekročenie sa pritom v praxi využíva prekročenie ceny v rozmedzí od 10 % do 20 % z celkovej pôvodnej sumy určenej odhadom. V prípade žalobcu a žalovaného však nejde o podstatné prekročenie, nakoľko suma 713,64 eura v pomere ceny určenej pôvodne odhadom na základe obhliadky a na základe vypracovanej Cenovej ponuky č. 1 k celkovej cene vyčíslenej v konečnej faktúre za skutočne realizované práce na diele nedosahuje ani hodnotu 10 %. S poukazom na § 636 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že objednávateľ nevyužil právo na odstúpenie od zmluvy a to ani v čase, kedy podpísal montážne denníky a ani po vystavení a zaslaní konečnej faktúry a so žalobcom odmietal komunikovať a ani neuhradil požadovanú sumu. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z dokazovania, keďže v montážnych denníkoch sa uvádzali aj skutočne zistené rozmery a rozlohy bazénu, vzhľadom ku ktorým bolo potrebné vykonať väčší rozsah prác, s čím súvisela aj väčšia spotreba materiálov použitých pri zhotovovaní diela než sa uvádzalo v pôvodnej Cenovej ponuke č. 1. Z uvedeného je zrejmé, že pri väčšej spotrebe materiálov a pri vykonaní väčšej miery prác, než boli pôvodne odhadnuté Cenovou ponukou č. 1 a nakoľko súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný o zvýšení sumy musel mať vedomosť z dôvodu, že túto skutočnosť potvrdil na montážnych denníkoch, ale následne zvýšenie ceny za dielo vyhodnotil ako neopodstatnené, považoval hodnotenie dôkazov za nesprávne, svojvoľné a neodôvodnené, čím naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.. 10. Bol názoru, že súd prvej inštancie sa mal vysporiadať v odôvodnení napadnutého rozsudku s tým, prečo práce naviac, ktoré vznikli v dôsledku novozistených rozmerov a rozlohy bazénu považoval za nedôvodné a žalobu v tejto časti zamietol a práce naviac (odčerpávanie vody a čistenie kalu z bazéna) vyhodnotil ako dôvodné a žalobcov nárok v tejto časti uznal, pričom úkon žalovaného smerujúci k potvrdeniu týchto prác bol totožný. Mal za to, že ak by súd prvej inštancie vykonal výsluch žalobcu, došlo by k objasneniu celého skutkového stavu, avšak vzhľadom k tomu, že k ďalšiemu dokazovaniu nedošlo a súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok bez vykonania žalobcom navrhnutého dokazovania, tak napadnutý rozsudok je vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo odporuje princípom civilného konania a spravodlivému procesu. Uvedeným konaním súd prvej inštancie odoprel žalobcovi právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil, čím sa celé konanie javí ako nespravodlivé a zakladá dôvody na podanie odvolania v súlade s § 365 ods. 1 písm. b) a písm. e) C. s p. Napokon dodal, že súd prvej inštancie neuviedol, ktoré dôkazy vykonal a ktoré dôkazy nepovažoval za potrebné vykonať a dôvod, prečo sa mu javilo vykonávanie navrhovaných dôkazov nadbytočným, a súčasne nedostatočne vyhodnotil skutkový stav napriek tomu, že z listinných dôkazov je nesporné, že nárok žalobcu je dôvodný. 11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 12. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom z dôvodu, že finančná čiastka 6.988 eur je neúmerne vysoká kvalite práce reálne na mieste vyhotoveného diela, nakoľko je možné od obdobia prác hydroizolácie firmou Mispra s.r.o. vidieť odutie vnútorných častí bazénovej výplne/steny, ako dôsledok priesakov vonkajšej vody cez murivo bazéna dnu, po tom čo bolo robené pracovníkmi firmy Mispra s.r.o. a tento stav trvá od počiatku sporu zhotoviteľom diela a objednávateľom. Bol názoru, že Mispra s.r.o zneužíva svoje postavenie na trhu práce tým, že výrazne predražuje ceny práce ale aj materiálu, ktoré nakupuje za výrazne nižšie ceny, pričom toto je ich vlastná cenotvorba. Na základe uvedeného považoval za potrebné preveriť stav práce, zadokumentovanie a následné odstránenie nedostatkov, ktoré trvajú od 25.6.2019 a vytvárajú ujmu na kvalite športových činností. 13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiaden z odvolacích dôvodov podľa § 365 C. s. p. a nakoľko v odvolaní absentuje existencia niektorého z odvolacích dôvodov, ako aj akékoľvek konštatovanie, v čom vidí žalovaný nesprávne posúdenie právnej veci zo strany súdu prvej inštancie, bol názoru, že odvolanie žalovaného nespĺňa zákonne náležitosti. Žalovaný prezentuje svoj subjektívny názor, že žalobcom vymáhaný nárok je vysoký. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný akceptoval cenovú ponuku žalobcu a preto, ak žalovaný odmieta uhradiť dohodnutú cenu a ním samotným odsúhlasené práce, len z dôvodu, že podľa jeho názoru, je žalobca predražený, potom ide o zjavne účelové tvrdenia, ktoré s predmetom veci nemajú nič spoločné a tieto nemôžu mať ani žiadny vplyv na posúdenie nároku žalobcu. Hodnotenie žalovaného za koľko žalobca nakupuje tovar považoval vo vzťahu k predmetnému sporu za irelevantné, absurdné, nepodložené, nepreukázané a nesúvisiace s predmetom sporu. Namietal tvrdenia žalovaného, že práce vykazujú
nedostatky, nakoľko v zákonnej lehote žalovaný neuplatnil svoj nárok na reklamovanie nedostatkov a vád u žalobcu. 14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolania žalobcu a žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vecne správny, a preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.10.2024 (§ 219 ods. 3 C. s. p.). 15. Podľa § 380 ods. 2 C. s. p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 16. Podľa § 161 ods. 1 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 17. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného nebolo po vecnej stránke preskúmateľné, keďže neobsahuje dôvody odvolania a tieto nie je možné ani z obsahu odvolania vyabstrahovať, ide teda o tzv. „blanketové odvolanie“. Nakoľko je odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný odvolacími dôvodmi, v dôsledku čoho neskúma správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nad rozsah, ktorý odvolateľ vymedzil v odvolaní uplatneným odvolacím dôvodom; pre absenciu odvolacích dôvodov v odvolaní žalovaného bol rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti (t. j. v rozsahu odvolania žalovaného) podrobený odvolaciemu prieskumu len v rozsahu existencie prípadných vád týkajúcich sa procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, tak ako to ukladá § 380 ods. 2 C. s. p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.11.2023, sp. zn. 1VCdo/2/2023). 18. Hodno uviesť, že procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného konania. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam. Procesné podmienky sa rozdeľujú do štyroch základných skupín, a to na (i) procesné podmienky na strane súdu, kam patria právomoc a príslušnosť súdu na prejednanie veci, (ii) procesné podmienky na strane strán (strany) sporu, kam patria procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu strany sporu, (iii) vecné procesné podmienky, kam patria existencia návrhu na začatie konania (žaloby) a splnenie poplatkovej povinnosti a napokon (iv) negatívne procesné podmienky, medzi ktoré patrí prekážka rozhodnutej veci a prekážka litispendencie. 19. V posudzovanej veci nezistil odvolací súd žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok. 20. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Pretože odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov. 22. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, nakoľko má vychádzať nesprávneho procesného postupu, ktorým mu súd znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; nevykonania navrhnutých dôkazov potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na dostatočné a správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k čiastočnému vyhoveniu žaloby o zaplatenie ceny za vykonanie diela. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení
žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na jeho obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o čiastočnej dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie ceny za vykonané dielo, keď vychádzal zo záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť cenu za dielo v rozsahu cenovej ponuky zo dňa 3.4.2019, ktorá predstavuje dohodu o cene podľa rozpočtu v zmysle § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka, navýšenej o dodané práce naviac podľa montážneho denníka zo dňa 1.5.2019 a 4.5.2019; a nie je povinný zaplatiť cenu za dielo v zmysle faktúry č. 01/06/2019, zo dňa 17.6.2019. 23. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil prečo považoval žalobu za čiastočne dôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p.. Za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011). 24. V nadväznosti na námietku žalobcu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o vedomosti žalovaného o zvýšení ceny diela oproti cenovej ponuku, nakoľko ich potvrdil v montážnom denníku; odvolací súd pripomína, že riešenie skutkovej otázky je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo sa malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či nepravdivosť tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.3.2019, sp. zn. 3Cdo/27/2019). 25. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 až § 211 C. s. p.. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod.. 26. Hodno tiež uviesť, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane, z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, až potom môže súd pristúpiť k posudzovaniu, resp. k hodnoteniu
všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Pod hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Prostredníctvom hodnotenia dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy informujú, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. 27. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za dokázané. Až súhrn týchto skutočností vytvára zistený skutkový stav. Predmetom odvolacieho prieskumu nie je potom vlastné „hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože nemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem tej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie vykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Odvolací súd preto iba posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia hodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami logického myslenia, a to vo väzbe na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom - ktorom dôkaznom prostriedku sú rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý dôkaz, či určitú množinu dôkazných prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne odôvodneného hodnotenia) iný dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov. 28. Odvolací súd konštatuje, že žiadne pochybenie v hodnotení skutkového stavu v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, resp. z obsahu spisu nezaznamenal. 29. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu; odvolací súd upriamuje pozornosť na právny záver súdu prvej inštancie, že zmluvné strany si dohodli cenu diela rozpočtom podľa § 635 Občianskeho zákonníka, pričom súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutkového zistenia, že pred cenovou ponukou zo dňa 3.4.2019 bola u žalovaného (spotrebiteľa) dňa 2.4.2019 vykonaná obhliadka, ktorej účelom je nepochybne poznať podmienky realizácie diela a teda aj podstatné skutočnosti pre návrh ceny za dielo. Dohoda o cene za dielo podľa rozpočtu potom právne rámcuje možnosti jej dodatočnej úpravy, nakoľko Občiansky zákonník takto dohodnutú cenu definuje ako záväznú a úplnú. Nebolo možné súhlasiť so žalobcom, že cena za dielo bola určená odhadom, pretože cena za dielo určená podľa cenovej ponuky zo dňa 3.4.2019 bola len orientačná, a preto pri výkone podnikateľskej činnosti uvádza upozornenie, že cena za zhotovenie diela nie je konečná; nakoľko tento skutkový záver nevyplýva z vykonaného dokazovania. Z poznámky v cenovej ponuke zo dňa 3.4.2019 síce vyplýva, že cenová ponuka je orientačná, ale iba za podmienky, že sa presnejšie určí po obhliadke a dohode; v posudzovanej veci sa však obhliadka vykonala dňa 2.4.2019, t. j. pred vyhotovením cenovej ponuky, a preto sa žalobca dodatočného spôsobu úpravy ceny za dielo počiatočne určenej ako odhadom nemôže dovolávať. Ak súd prvej inštancie priznal žalobcovi nad rámec ceny dohodnutej podľa cenovej ponuky zo dňa 3.4.2019 tiež cenu za práce naviac spolu v sume 480 eur, postupoval v súlade s § 635 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, nakoľko z montážneho denníka zo dňa 1.5.2019 a 4.5.2019, oproti montážnemu denníku zo dňa 8.5.2019, 18.5.2019, 26.5.2019, vyplývajú nielen práce, ktoré boli dodané naviac, ale tiež náklady, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu a ktoré (práce a náklady) žalovaný ako objednávateľ schválil písomne. Z uvedených dôvodov preto správne ako nadbytočný súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhovaný výsluch svedkov W.. C. C. S. B. Y., nakoľko skutkový stav potrebný pre rozhodnutie sporu mal dostatočne ustálený z listinných dôkazov. 30. Nakoľko žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ďalšie odvolacie námietky žalobcu odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v ním napadnutej časti a súčasne odvolací súd nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok; preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalobca ani žalovaný nemali úspech v odvolacom konaní.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).