KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava24. 9. 2024plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/104/2024 z 24. 9. 2024

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2024, sp. zn. 3To/104/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1322010108.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 3To/104/2024 1322010108 24. 09. 2024 JUDr. Mária Šimková ECLI:SK:KSBA:2024:1322010108.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného S. B. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. B3-3T/21/2022 zo dňa 07.09.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.09.2024 jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku a § 2 ods. 1 Trestného zákona sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný S. B., nar. XX.XX.XXXX vo B. nad I., trvale bytom B. nad I., R. XX, u z n á v a z a v i n n é h o, že v júni 2020 z presne nezisteného miesta nadviazal prostredníctvom sociálnej siete Pokec vystupujúc ako osoba ženského pohlavia pod menom K. komunikáciu s poškodeným Bc. V. U., pričom následne začal s poškodeným komunikovať prostredníctvom aplikácie Whats app z telefónneho čísla XXXX XXX XXX registrovaného na meno obvineného S. B., kde v tejto komunikácii od poškodeného vylákal finančné prostriedky v celkovej výške 2.675 € tým spôsobom, že sa vydával za ženu s menom K. v ťažkej životnej situácii a potrebuje finančné prostriedky, lebo tieto teraz nemá, ale že peniaze vráti, keď mu príde sociálna podpora, avšak peniaze nikdy nevrátil, pričom poškodený takto vykonal zo svojho účtu W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet obvineného H. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX platby domnievajúc sa, že finančne pomáha žene, a to dňa 09.06.2020 v sume 150 €, 100 € a 150 €, dňa 10.06.2020 v sume 100 € a 60 €, dňa 12.06.2020 v sume 140 € a 70 €, dňa 11.08.2020 v sume 10 €, dňa 12.08.2020 v sume 10 €, dňa 14.08.2020 v sume 10 €, dňa 19.08.2020 v sume 20 €, dňa 03.09.2020 v sume 20 €, dňa 04.09.2020 v sume 15 €, dňa 10.09.2020 v sume 10 €, dňa 14.09.2020 v sume 10 €, dňa 16.09.2020 v sume 300 €, dňa 17.09.2020 v sume 160 €, dňa 21.09.2020 v sume 30 €, dňa 23.09.2020 v sume 150 €, dňa 20.10.2020 v sume 300 €, dňa 23.10.2020 v sume 30 €, dňa 18.11.2020 v sume 400 €, dňa 23.11.2020 v sume 100 €, dňa 17.12.2020 v sume 300 €, dňa 18.12.2020 v sume 30 €, taktiež od neho dňa 20.06.2020 vylákal sumu 50 €, všetko pod zámienkou osobného stretnutia s „Nikou“, ktoré poškodený previedol na účet H.: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom súčasne počas tejto komunikácie nadviazal obvinený S. B. s poškodeným aj ďalšiu komunikáciu a to prostredníctvom sociálnej siete Facebook, vystupujúc pod menom P. B. a vydávajúc sa klamlivo za príslušníka Policajného zboru, ktorý pozná osobu pod menom „K.! a vie pre poškodeného zabezpečiť, aby mu vrátila finančné prostriedky, ktoré jej zaslal, čím sa mu podarilo pod rôznymi zámienkami opäť oklamať poškodeného a vylákať od neho ďalšie finančné prostriedky vo výške 1.220 €, ktoré poškodený dňa 22.12.2020 v sume 120 € vložil na účet H. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a dňa 23.12.2020

v sume 20 €, dňa 28.12.2020 v sume 40 €, dňa 20.01.2021 v sume 100 €, dňa 01.02.2021 v sume 30 €, dňa 16.02.2021 v sume 200 €, dňa 23.02.2021 v sume 200 €, dňa 24.02.2021 v sume 50 €, dňa 08.03.2021 v sume 350 € a dňa 10.03.2021 v sume 110 € previedol zo svojho účtu vedeného v mBank IBAN W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX prostredníctvom internetbankingu na rovnaký účet H. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom po podaní trestného oznámenia a potom ako si osobu pod menom „P. B.“ poškodený na sociálnej sieti zablokoval, oslovil poškodeného prostredníctvom aplikácie Whats app z čísla XXXX XXX XXX registrovaného na obvineného S. B., vystupujúc ako K. B. z Policajného zboru s tým, že ak chce svoje peniaze naspäť, má to vyriešiť normálne, na čo už poškodený nereagoval, čím týmto svojim konaním poškodenému Bc. V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Y. 2, O. spôsobil škodu v celkovej výške 3.945 €. teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Za to sa odsudzuje podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov. odôvodnenie: Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp.zn. B3-3T/21/2022 zo dňa 07.09.2023 bol obžalovaný S. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v júni 2020 z presne nezisteného miesta nadviazal prostredníctvom sociálnej siete Pokec vystupujúc ako osoba ženského pohlavia pod menom K. komunikáciu s poškodeným Bc. V. U., pričom následne začal s poškodeným komunikovať prostredníctvom aplikácie Whats app z telefónneho čísla XXXX XXX XXX registrovaného na meno obvineného S. B., kde v tejto komunikácii od poškodeného vylákal finančné prostriedky v celkovej výške 2.675 € tým spôsobom, že sa vydával za ženu s menom Nika v ťažkej životnej situácii a potrebuje finančné prostriedky, lebo tieto teraz nemá, ale že peniaze vráti, keď mu príde sociálna podpora, avšak peniaze nikdy nevrátil, pričom poškodený takto vykonal zo svojho účtu SK42 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet obvineného H. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX platby domnievajúc sa, že finančne pomáha žene, a to dňa 09.06.2020 v sume 150 €, 100 € a 150 €, dňa 10.06.2020 v sume 100 € a 60 €, dňa 12.06.2020 v sume 140 € a 70 €, dňa 11.08.2020 v sume 10 €, dňa 12.08.2020 v sume 10 €, dňa 14.08.2020 v sume 10 €, dňa 19.08.2020 v sume 20 €, dňa 03.09.2020 v sume 20 €, dňa 04.09.2020 v sume 15 €, dňa 10.09.2020 v sume 10 €, dňa 14.09.2020 v sume 10 €, dňa 16.09.2020 v sume 300 €, dňa 17.09.2020 v sume 160 €, dňa 21.09.2020 v sume 30 €, dňa 23.09.2020 v sume 150 €, dňa 20.10.2020 v sume 300 €, dňa 23.10.2020 v sume 30 €, dňa 18.11.2020 v sume 400 €, dňa 23.11.2020 v sume 100 €, dňa 17.12.2020 v sume 300 €, dňa 18.12.2020 v sume 30 €, taktiež od neho dňa 20.06.2020 vylákal sumu 50 €, všetko pod zámienkou osobného stretnutia s „K.“, ktoré poškodený previedol na účet H.: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom súčasne počas tejto komunikácie nadviazal obvinený S. B. s poškodeným aj ďalšiu komunikáciu a to prostredníctvom sociálnej siete Facebook, vystupujúc pod menom P. B. a vydávajúc sa klamlivo za príslušníka Policajného zboru, ktorý pozná osobu pod menom „K.! a vie pre poškodeného zabezpečiť, aby mu vrátila finančné prostriedky, ktoré jej zaslal, čím sa mu podarilo pod rôznymi zámienkami opäť

oklamať poškodeného a vylákať od neho ďalšie finančné prostriedky vo výške 1.220 €, ktoré poškodený dňa 22.12.2020 v sume 120 € vložil na účet H. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a dňa 23.12.2020 v sume 20 €, dňa 28.12.2020 v sume 40 €, dňa 20.01.2021 v sume 100 €, dňa 01.02.2021 v sume 30 €, dňa 16.02.2021 v sume 200 €, dňa 23.02.2021 v sume 200 €, dňa 24.02.2021 v sume 50 €,dňa 08.03.2021 v sume 350 € a dňa 10.03.2021 v sume 110 € previedol zo svojho účtu vedeného v mBank IBAN W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX prostredníctvom internetbankingu na rovnaký účet H. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom po podaní trestného oznámenia a potom ako si osobu pod menom „P. B.“ poškodený na sociálnej sieti zablokoval, oslovil poškodeného prostredníctvom aplikácie Whats app z čísla XXXX XXX XXX registrovaného na obvineného S. B., vystupujúc ako K. B. z Policajného zboru s tým, že ak chce svoje peniaze naspäť, má to vyriešiť normálne, na čo už poškodený nereagoval, čím týmto svojim konaním poškodenému Bc. V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Y. 2, O. spôsobil škodu v celkovej výške 3.945 €. Súd prvého stupňa obžalovanému za uvedený trestný čin uložil podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), k), písm. l ), § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 16.10.2023 prostredníctvom obhajcu obžalovaný odvolanie čo do výroku o treste, ktoré odôvodnil tým, že uložený trest považuje na neprimeraný, nezohľadňujúci jednotlivé zásady ukladania trestov. Súd pri ukladaní restu nevzal do úvahy jednotlivé skutočnosti majúce vplyv na druh a výmeru uloženého trestu a nepremietol ich do uloženého trestu. V tejto súvislosti obžalovaný dal do pozornosti, že už v prípravnom konaní vyhlásil, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný a svojho konanie oľutoval. Následne poškodenému uhradil celú spôsobenú škodu, čo súd síce zohľadnil, ale opätovne nedostatočne premietol do druhu trestu. A v neposlednom rade obžalovaný poukázal na skutočnosť, že doposiaľ nebol trestne stíhaný a ani priestupkovo postihnutý a je tak možné jeho zaváhanie pričítať jednorazovému individuálnemu zlyhaniu. Zákon umožňuje uložiť alternatívny trest, ak sú na to splnené podmienky, pričom sa obžalovaný domnieva, že tomu tak v posudzovanom prípade bolo. V rámci návrhu na uloženie trestu obžalovaný navrhoval, aby súd v zmysle § 282 Trestného poriadku trestné stíhanie podmienečne zastavil, nakoľko sú splnené podmienky uvedené v § 216 ods. 1 Trestného poriadku. Súd sa týmto návrhom obžalovaného nezaoberal a ani dostatočne v rozsudku neodôvodnil, prečo nepripadá do úvahy podmienečné zastavenie trestného stíhania a preto je nutné na ochranu spoločnosti a naplnenie účelu trestného stíhania uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody, ak zákon umožňuje a dáva do popredia ukladanie alternatívnych druhov trestov. Súd v odôvodnení rozsudku nezdôvodnil, prečo neprichádza do úvahy uloženie iného alternatívneho trestu. Za danej situácie je možné hodnotiť rozhodnutie súdu ako nepreskúmateľné. Na základe uvedeného je obžalovaný toho názoru, že súd posudzovanú vec nesprávne právne posúdil a navrhol jeho odvolaniu vyhovieť a obžalovanému uložiť alternatívny trest. Prokurátor nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené. Odvolací súd po predložení veci nezistil také vážne procesné nedostatky napadnutého rozsudku či konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Preto nariadil vo veci verejné zasadnutie. Obžalovaný sa verejného zasadnutia odvolacieho súdu nezúčastnil, pričom dňa 24.09.2024 doručil odvolaciemu súdu písomnú žiadosť o konanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Nakoľko takémuto postupu nebránili žiadne zákonné prekážky, odvolací súd v zmysle § 293 ods. 5, ods. 7 Trestného poriadku žiadosti obžalovaného vyhovel. V rámci konečného návrhu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolanie podané obžalovaným proti výroku o treste je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou a v zákonnej lehote a spĺňa všetky

zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, a to z dôvodu zmeny Trestného zákona s účinnosťou od 06.08.2024, ktorou došlo k podstatnej zmene výšky spôsobenej škody, čo sa premietlo do právnej kvalifikácie trestného činu podvodu, čo bolo potrebné na podklade § 2 ods. 1 Trestného zákona premietnuť do výroku o vine a treste. Vecne však vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky obžalovaného ako neopodstatnené. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, alebo ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 2, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal dňa 24.02.2022 obžalobu na S. B. pre prečin podvodu podľa § 212 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Súd prvého stupňa vykonal podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol poučený o možnosti konať v jeho neprítomnosti a výslovne uviedol, že žiada, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Takémuto postupu nebránili žiadne zákonné prekážky, a teda postup súdu prvého stupňa bol plne v súlade so zákonom. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného S. B. z prípravného konania podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, vypočul poškodeného Bc. V. U. a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy, predovšetkým oboznámenie údajov telekomunikačnej prevádzky, odpovede príslušných bank, lustrácie telefónneho čísla a správy a posudky na obžalovaného. Vzhľadom na to, že v čase od vyhlásenia rozsudku prvostupňovým súdom do rozhodnutia vo veci odvolacím súdom došlo k zmene Trestného zákona, a to novelou č. 40/2024 Z.z. účinnou od 06.08.2024, v zmysle ktorej došlo k zmene právneho posúdenia konania obžalovaného a v súvislosti s tým aj k zmene trestnej sadzby, bolo potrebné preskúmať trestnosť skutku aj v znení novely Trestného zákona. Novelou Trestného zákona totiž došlo o. i. k úprave výšky škody, čo sa premietlo aj do kvalifikácie pri trestnom čine podvodu, čím došlo k zmierneniu zákonom ustanovenej sankcie pre konanie, ktorého sa obžalovaný S.J. dopustil. Pre úplnosť a prehľadnosť odvolací súd konštatuje, že obžalovaný bol súdom prvého stupňa uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, nakoľko na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku

škodu vo výške 3.945 eur, t. j. väčšiu škodu. Trestná sadzba pri daných znakoch skutkovej podstaty bola 6 mesiacov až 3 roky. Škoda vo výške 3.945 eur však podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 zodpovedá podľa § 125 Trestného zákona malej škode. Spôsobenie malej škody pri trestnom čine podvodu podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 zodpovedá právnej kvalifikácii prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, s trestnou sadzbou 0 až 2 roky. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Použitie nového práva však treba posudzovať ako celok, aby konečný výsledok bol pre páchateľa priaznivejší. Starý a nový zákon je potrebné hodnotiť jednak z hľadiska ustanovení osobitnej časti, jednak aj so zreteľom na ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona <https://app.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqga2v6mzqga&refSource=text>. Pri posudzovaní otázky, aký zákon použiť, nemôže teda ísť len o porovnanie trestných sankcií starého a nového zákona. Rozhodný je výsledok porovnania trestov, ktoré by boli pri použití zákonov ako celku páchateľovi za konkrétnych posudzovaných okolností uložené. Otázku aplikácie ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona je nutné riešiť aj za situácie, kedy je výrok o vine, o ktorom bolo rozhodnuté podľa Trestného zákona účinného do 06.08.2024, je právoplatný a v novom rozhodnutí po tomto dátume je ukladaný iba trest, nakoľko podľa citovaného zákonného ustanovia je treba rozumieť trestnosťou činu nielen možnosť páchateľa uznať vinným, ale aj uložiť mu primeraný trest (viď R11/1991). Odvolací súd je teda povinný na zmenu trestného zákona s účinnosťou od 06.08.2024 reagovať, a to aj prejednávanom prípade, keď odvolanie smerovalo len do výroku o treste, pretože v opačnom príde by došlo k porušeniu ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona. V intenciách § 2 ods. 1 Trestného zákona odvolací súd preto v tejto časti uzatvára, že trestnosť činu obžalovaného je potrebné posudzovať podľa novšieho znenia Trestného zákona, ktoré je pre obžalovaného priaznivejšie, a podľa tohto aj ukladať trest. Zmena zákonnej úpravy bola dôvodom, prečo odvolací súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku vo vzťahu k odvolateľovi v celom rozsahu a k uznaniu jeho viny na ustálenom skutkovom základe podľa znenia Trestného zákona účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, kedy konanie obžalovaného je prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Pri úvahách o druhu a výmere trestu odvolací súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, prihliadol na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ktoré v prípade obžalovaného ustálil tak, že sú u neho dané 3 poľahčujúce okolnosti a žiadna priťažujúca okolnosť. Obžalovaný nemá záznam v registri trestov, nedopustil sa ani žiadnych priestupkov, čo zodpovedá požiadavke § 36 písm. j) Trestného zákona pre vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu. K trestnému činu sa priznal a jeho spáchanie oľutoval, čo zodpovedá poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného

zákona. Obžalovaný tiež uhradil poškodenému spôsobenú škodu vo výške 3.945 eur, čo odôvodňuje priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) Trestného zákona. Ďalej odvolací súd prihliadal na okolnosti spáchaného skutku, kedy obžalovaný počas pomerne dlhého obdobia, t. j. od júna 2020 do decembra 2020, uvádzal do omylu poškodeného vydávajúc sa, najskôr za ženu v ťažkej životnej situácii a následne od decembra 2020 do marca 2021, za príslušníka policajného zboru, s úmyslom od poškodeného vylákať finančné prostriedky. Zo spôsobu spáchania skutku vyplýva, že obžalovaný sa neštítil za účelom svojho prospechu a ľahkého získania finančných prostriedkov, zneužiť ochotu poškodeného pomôcť človeku v núdzi, čo nemožno vyhodnotiť ako „mladícku nerozvážnosť“ a vzhľadom na dobu páchania skutku ani ako jednorazový exces z riadneho spôsobu života, ale naopak vypovedá to o morálnom nastavení obžalovaného. Odvolací súd ale prihliadol aj na to, že sa obžalovaný doposiaľ nedostal do rozporu so zákonom a poškodenému nahradil celú vzniknutú škodu. Vychádzajúc z vyššie rozvedených pomerov obžalovaného a okolností prípadu odvolací súd zastáva názor, že je potrebné monitorovať správanie obžalovaného z hľadiska jeho súladu so zákonom po určitý čas, čomu zodpovedá uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Uloženie alternatívneho druhu trestu vylučujú okolnosti prípadu, kedy obžalovaný demonštroval svoju amorálnu stránku osobnosti, kedy namiesto toho, aby sa zamestnal a tým si zabezpečil potrebné finančné prostriedky, zneužil naivitu iného človeka, a preto je žiaduce po určitý čas monitorovať jeho správanie z hľadiska súladu so zákonom. Pri výmere tohto trestu odvolací súd bral do úvahy zistené poľahčujúce okolnosti, t. j. že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, nie je kriminálne závadovou osobou, a nahradil spôsobenú škodu, ale aj na strategickú a dlhodobú zlomyseľnosť obžalovaného učinenú so zištným motívom. V rámci trestnej sadzby, ktorá je 0 až 2 roky, odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, čo je v spodnej polovici trestnej sadzby, a tento podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov, čo zodpovedá požiadavke kontroly obžalovaného z hľadiska súladu jeho správania so zákonom. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 3T/21/2022

    zrušené

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1322010108

  1. 7. 9. 2023Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-3T/21/2022 z 7. 9. 2023
  2. 24. 9. 2024Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/104/2024 z 24. 9. 2024 (toto rozhodnutie)