Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6CoCsp/14/2024 1322203407 14. 08. 2024 JUDr. Renáta Janáková ECLI:SK:KSBA:2024:1322203407.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské Nivy č. 1, Bratislava, IČO : 31 320 155, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického č. 4012/30, Martin, IČO : 36 715 352, proti žalovanému: H.. G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XXXX/.X, U., o zaplatenie 856,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.02.2023, č. k. 62Csp/47/2022-40, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol odpor žalovaného proti platobnému rozkazu č. k. 62Csp/47/2022 - 33 zo dňa 10.11.2022. V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.07.2022 sa domáhal žalobca proti žalovanému zaplatenia istiny v sume 856,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 856,36 eur od 28.12.2019 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX uzavretej medzi sporovými stranami dňa 20.08.2018. 2. Súd platobným rozkazom č. k. 62Csp/47/2022-33 zo dňa 10.11.2022 uložil žalovanému povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 856,36 eur a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 856,36 eur od 28.12.2019 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal na súd odpor s vecným odôvodnením. V platobnom rozkaze súd žalovaného poučil, že odpor musí byť vecne odôvodnený, s uvedením opisu rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalovaný opiera svoju procesnú obranu proti uplatnenému nároku s tým, že k odporu treba pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd v platobnom rozkaze žalovaného zároveň poučil, že oneskorene podaný a vecne neodôvodnený odpor odmietne, následkom čoho platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť. 3. Právne odkazujúc na ust. § 265 ods. 1, § 267 ods.1, ods. 2 písm. c), ods. 3, § 268 písm. b) Civilného správneho poriadku (ďalej len „C.s.p.“) dospel súd prvej inštancie k záveru, že odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 62Csp/47/2022-33 zo dňa 10.11.2022 bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej. Napriek tomu, že právne predpisy bližšie neupravujú rozsah a obsah odôvodnenia odporu, zo zmyslu tohto prostriedku procesnej obrany možno vyvodiť, že by malo ísť o námietky týkajúce sa dôvodnosti alebo výšky peňažnej sumy priznanej žalobcovi platobným rozkazom.
Žalovaný však v podanom odpore len uviedol, že dlžobu riadne spláca v mesačných splátkach po 97,06 eur, nepopiera, že mu bol úver už raz zosplatnený a to 22.09.2019, ale splátky pokračovali ďalej ani jedna mu nebola vrátená a ani nebol upozornený, že úver je zosplatený a teda splátky mu budú vrátené. Žalovaný v odpore uviedol, že je chorý a má finančné problémy, a preto nebude mať možnosť túto sumu v celosti uhradiť, exekvovať mu dôchodok je zbytočné, nakoľko má trvalý príkaz a jeho jediným príjmom je starobný dôchodok, čo by spôsobilo pre žalovaného len ďalšie výdavky na exekúciu, a preto navrhol platobný rozkaz zrušiť. Žalovaný inak účinným spôsobom nepoprel dôvodnosť priznanej sumy a najmä nepripojil k odporu žiadne listinné dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť právnu opodstatnenosť a výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky. Žalovaným v odpore deklarované skutočnosti nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej, pretože neuviedol žiadne dôvody, ktorými by čo i len spochybnil opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Žalovaný nielenže k odporu nepripojil žiadne listiny, ale ani žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení neoznačil, a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným podaný odpor proti platobnému rozkazu č.k. 62Csp/47/2022-33 zo dňa 10.11.2022, ktorým fakticky svoj dlh voči žalobcovi uznal s tým, že ho spláca v splátkach po 97,06 eur, a žiadny doklad o celkovo uhradenej čiastke (súhrn zaplatených splátok po 97,06 eur) nepredložil ani neoznačil, nie je možné kvalifikovať odpor ako vecne odôvodnený, a preto postupom podľa § 267 ods. 2 písm. c) C.s.p. odpor žalovaného odmietol. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol rovnaké dôvody ako v podanom odpore, a to, že: uvedenú dlžobu riadne spláca v mesačných splátkach po 97,06 eur, nebude to však dokazovať množstvom originálov alebo fotokópií, lebo na to nemá finančné prostriedky. Dodal, že je pravdou, že úver mu bol už raz zosplatnený, a to 22.09.2019, ale splátky pokračovali ďalej, ani jedna mu nebola vrátená a ani nebol upozornený, že úver je už zosplatnený, a teda splátky mu budú vrátené. Je chorý a má finančné problémy, nebude mať možnosť túto sumu v celosti uhradiť. Exekvovať dôchodok je zbytočné, nakoľko ma trvalý príkaz, a keďže jeho jediným príjmom je starobný dôchodok, spôsobilo by to pre neho ďalšie výdavky na exekúciu, nakoľko už 2 exekúcie má. Postup súdu a advokáta žalobcu považuje za neseriózny, neľudský, a preto žiadal, aby bol vytýčený termín pojednávania, na ktorom predloží všetky potrebné doklady. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.10.2023 navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol z dôvodu, že neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 363 a nasl. C.s.p. a aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.03.2023 nepoužil prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré by mali vplyv na posudzovanie oprávnenosti žalovanej pohľadávky. V konaní po vzájomných vyjadreniach neostali sporné skutočnosti a žalobca je názoru, že žalovaný pohľadávku nerozporuje ale ako sám uviedol, z jeho strany dochádza k ďalším úhradám žalovanej pohľadávky. 6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu sa nevyjadril, hoci vyjadrenie žalobcu mu bolo doručené dňa 12.01.2024. 7. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 385 ods. l, § 379, § 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal len tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalovaný výslovne v odvolaní uviedol a skutkovo vymedzil; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutoční v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva aj požiadavka na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúcej svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje procesné právo aj v odvolacom konaní.
9. Pokiaľ ide o samotnú odvolaciu argumentáciu žalovaného, tá z pohľadu jej obsahu neobsahuje žiadne námietky vo vzťahu k nosnému dôvodu súdu prvej inštancie, pre ktorý odpor proti platobnému rozkazu odmietol, a to jeho zjavnú vecnú neodôvodnenosť. 10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.) a dodáva nasledovné: 11. V zmysle § 265 ods. 1 C.s.p. ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie. Súd teda v platobnom rozkaze žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor. Odpor je taký prostriedok procesnej obrany proti platobnému rozkazu, ktorý sa musí vecne odôvodniť. Inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, a teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, t. j. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Žalovaný musí v odpore uvádzať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, čiže žalovaný musí opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku, a k odporu musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Platobný rozkaz musí obsahovať poučenie podľa § 267 ods. 1 a § 267 ods. 2 písm. c) C.s.p.. Pokiaľ žalovaný odpor vecne neodôvodní, súd nemôže v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia vyzvať žalovaného na doplnenie, resp. opravu odporu, a preto odmietne odpor, ak je podaný bez vecného odôvodnenia, t.j. žalovaný neuviedol v odpore žiadne skutočnosti spochybňujúce žalobcom tvrdený nárok. O odmietnutí odporu rozhoduje sudca formou uznesenia, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. b/ C.s.p.). 12. Súd prvej inštancie v tomto prípade urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. V danej právnej veci žalovaný priamo v podanom odpore totiž neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli právne významné vo vzťahu k predmetu konania, t. j. k opodstatnenosti či neopodstatnenosti žalobou uplatnenej istiny s príslušenstvom. V odpore proti platobnému rozkazu neuviedol nič podstatné, čo by súd mohol posúdiť ako kvalifikovanú obranu proti rozhodnutiu súdu o žalobe žalobcu. Vzhľadom na to bolo možné konštatovať, že napriek riadnemu poučeniu súdu v platobnom rozkaze o následkoch neodôvodneného odporu žalovaný podal odpor bez relevantného vecného odôvodnenia. 13. Žalovaný v odpore poukázal len na to, že dlžobu riadne spláca v mesačných splátkach po 97,06 eur, nepopiera, že úver mu už bol dňa 22.09.2019 zosplatnený, ale splátky pokračovali ďalej a ani jedna mu nebola vrátená a nebol ani upozornený, že úver je zosplatený, a že splátky mu budú vrátené. Vôbec pritom neuviedol v odpore vecné dôvody, prečo so žalobou nesúhlasí a aké sú jeho konkrétne výhrady voči žalobcom požadovanej povinnosti zaplatiť mu sumu 856,36 eur s príslušenstvom. Neopísal skutkový stav týkajúci sa uplatneného nároku žalobcu z jeho pohľadu, a teda ani to, prečo žalobca nemá právo na zaplatenie žalovanej sumy. Nie je zrejmé, čo mu bránilo v súlade s riadnym a zákonným poučením súdu v platobnom rozkaze priamo do odporu uviesť vecné dôvody nesúhlasu so žalobou. Svoje tvrdenie o splácaní úveru po jeho zosplatnení ani nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi. Poukázanie len na jeho zlý zdravotný stav, a že má finančné problémy, bolo podľa názoru odvolacieho súdu pre posudzovanie náležitostí podaného odporu proti platobnému rozkazu právne bezvýznamné. Žalobca ani v podanom odvolaní neviedol žiadne relevantné dôvody, zopakoval len dôvody uvedené v odpore. 14. S ohľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že odpor žalovaného neobsahoval vecné odôvodnenie, t. j. neobsahoval opis rozhodujúcich skutočností, o ktoré by žalovaný opieral relevantnú obranu proti uplatnenému nároku žalobcu, a k odporu neboli pripojené ani súvisiace podstatné listinné dôkazy. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 C.s.p.).
15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., keďže v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorému patrí náhrada trov účelne vynaložených v rozsahu 100%, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).