Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/32/2024 1324201841 31. 05. 2024 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2024:1324201841.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: SYSTEM PLUS, s.r.o., so sídlom Púpavova 48, 841 04 Bratislava, IČO: 31 385 702, právne zastúpeného: Mgr. Petra Toldyová, advokát, so sídlom Banskobystrická 4, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 035 268, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 81Cb/24/2024 - 61 zo dňa 18.03.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 81Cb/24/2024 - 61 zo dňa 18.03.2024 p o t v r d z u j e. II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 343 ods. 1 a § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a výrokom II. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 28.02.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd v prospech žalobcu zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného vo veľkosti podielu 1/1 z celku k stavbe so súpisným číslom XXX ako rodinný dom postavený na parcele reg. „C“ č. XXXX, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 366 m2 a k nasledovným pozemkom parcely reg. „C“ č. XXXX, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 366 m2, č. XXXX, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 48 m2 a č. XXXX, druh pozemku Záhrada, o výmere 945 m2 ako aj k pozemku parcely reg. „E“ č. XXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 140 m2, spoločne zapísané na LV č. XXX v k. ú. E. a k nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/48 z celku na pozemku parcely reg. „E“ č. XXX/XXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 580 m2, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. E. (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobca zároveň žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej, alternatívne, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že by súd zároveň uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho/
neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný bol konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti ELEE spol. s r.o., následne po zmene právnej formy ELEE v.o.s., ktorá bola ku dňu 15.08.2023 vymazaná z Obchodného registra SR bez právneho nástupcu. Žalobca mal voči uvedenej spoločnosti pohľadávku, ktorej uspokojenia sa domáhal v rámci exekučného konania, ktoré bolo zastavené z dôvodu zániku spoločnosti ELEE v.o.s. bez právneho nástupcu. Žalobca uviedol, že žalovaný porušil povinnosť ako konateľ spoločnosti ELEE v.o.s., nakoľko nepodal včas návrh na vyhlásenie konkurzu, keď zistil platobnú neschopnosť spoločnosti, čím žalobcovi vznikla škoda v celkovej výške 78.178,93 eur. Žalobca vyjadril svoju obavu, že v prípade, ak podá proti žalovanému žalobu o zaplatenie uvedenej škody, žalovaný by po doručení žaloby mohol nehnuteľnosti, ktoré vlastní, previesť na tretiu osobu alebo tieto zaťažiť. Žalobca zároveň vyjadril dôvodnú obavu zo zmarenia prípadnej exekúcie voči žalovanému, a to s ohľadom na doterajšie konanie žalovaného, kedy došlo k zmareniu uspokojenia nároku žalobcu v exekučnom konaní vedenom na majetok spoločnosti ELEE v.o.s.. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca mal súdom judikovanú pohľadávku voči spoločnosti ELEE, spol. s r.o., následne po zmene právnej formy, ELEE v.o.s., ktorá bola vymáhaná v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade F. G. G. H. pod sp. zn. 405EX 131/20. Uvedené exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu, že spoločnosť ELEE v.o.s. bola ku dňu 15.08.2023 vymazaná z OR SR bez právneho nástupcu. Súd prvej inštancie mal ďalej za osvedčené, že žalovaný bol konateľom a spoločníkom spoločnosti ELEE spol. s r.o. od 13.06.1996 do 11.04.2023 ako aj to, že žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX a na LV č. XXXX v k. ú. E.. 3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzoval pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zákonné predpoklady pre jeho nariadenie a mal za osvedčené, že na nehnuteľnosti je možné zriadiť záložné právo, t.j. tieto nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom záložného práva. Žalobca osvedčil aj existenciu pohľadávky, t.j. skutočnosť, že voči žalovanému eviduje pohľadávku (súd skúma len existenciu pohľadávky ako takú, nie je oprávnenosť, či dôvodnosť, pretože uvedené je predmetom konania vo veci samej). Súd prvej inštancie sa následne zaoberal aj existenciou obavy zo zmarenia budúcej exekúcie a túto nemal za osvedčenú. Žalobca pri osvedčení obavy zo zmarenia budúcej exekúcie argumentoval správaním sa žalovaného v rámci exekučného konania, ktoré bolo vedené na majetok spoločnosti ELEE v.o.s. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť žalobcu na to, že sa jednalo o exekúciu vedenú na majetok obchodnej spoločnosti a nie na majetok žalovaného ako majetok vo vlastnícke fyzickej osoby, preto akékoľvek procesné postupy vykonané v rámci exekúcie, boli konaním spoločnosti ELEE v.o.s. a nie konaním žalovaného ako fyzickej osoby. Spôsob správania sa obchodnej spoločnosti v rámci exekúcie nedeterminuje automaticky správanie jej, toho času, už bývalého spoločníka a konateľa v prípade ak bude vedená exekúcie na majetok v jeho vlastníctve. Spoločnosť ELEE v.o.s. bola z OR SR vymazaná ex offo, čo znamená, že spoločnosť naplnila také zákonné znaky, s ktorými zákon spája výmaz spoločnosti z OR SR. Pri takomto type výmazu príslušný registrový súd koná z úradnej povinnosti, preto nie je možné tvrdiť, že spoločnosť ELEE v.o.s. výmazom z obchodného registra zmarila exekúciu vedenú na jej majetok. To, že nakoniec nedošlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu v rámci exekučného konania, je dôsledok ex offo výmazu. Naviac žalovaný prestal byť spoločníkom a konateľom spoločnosti ku dňu 11.04.2023, tzn. v čase, kedy došlo k výmazu spoločnosti ELEE v.o.s. z obchodného registra (dňa 15.08.2023), už žalovaný nebol spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti, preto ani tvrdenie žalobcu o tom, že samotný žalovaný mal zmariť exekúciu vedenú na majetok spoločnosti ELEE v.o.s., nie je súladné so skutkovým stavom. Obava žalobcu z možného znemožnenia výkonu exekúcie zo strany žalovaného je preto založená len na domnienke žalobcu, t.j. nebola kvalifikovane osvedčená. Súd prvej inštancie ďalej nemal zo skutkových tvrdení žalobcu za osvedčené, že by žalovaný vykonával faktické alebo právne úkony, ktorými by sa svojho majetku zbavoval, či inak sťažoval a maril výkon budúcej (potenciálnej) exekúcie. Splnenie tejto podmienky je však jednou z obligatórnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko nebolo osvedčené, že by žalovaný svoj majetok ponúkal na predaj, predal, disponoval s týmto majetkom iným spôsobom, či ho zaťažoval s tým následkom, že by malo dôjsť k zníženiu hodnoty jeho majetku, neboli splnené podmienky, za ktorých by sa dalo konštatovať, že existuje reálna hrozba zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že primeranosť zásahu v danom prípade nemôže posúdiť, nakoľko žalobca nepredložil súdu žiadne listiny, prípadne neosvedčil iné skutočnosti, z ktorých by súd mohol posúdiť, či navrhovaný rozsahu záložného práva a samotná hodnota nehnuteľností, ktoré majú byť záložným právom zaťažené, sú úmerné vo vzťahu k výške pohľadávky. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil žalobcom tvrdené skutočnosti tak, že tento neosvedčil obavu zo zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie ako ani primeranosť navrhovaného zásahu,
t.j. navrhovaného rozsahu záložného práva k výške tvrdenej pohľadávky, a preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že nakoľko vyhodnotil, že nariadiť zabezpečovacie opatrenie nie je možné, zaoberal sa návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je práve to, aby na ten majetok, na ktorý je možné zriadiť záložné právo v prípade, ak ide o peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa, a to namiesto toho, aby sa zakázalo týmto majetkom žalovanému ako jeho vlastníkovi disponovať. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné situácie, keď žalobca nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.) alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri návrhoch podaných pred začatím konania alebo po jeho skončení je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana. Vzhľadom na to, že sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu jeho obavy z ohrozenia exekúcie, t.j. účelu, ktorý možno po naplnení zákonných podmienok dosiahnuť zriadením zabezpečovacieho opatrenia, súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladné opatrenie v tomto prípade nie je možné nariadiť, a to s poukazom na kogentný charakter § 324 ods. 3 CSP. Súd prvej inštancie preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote elektronicky s autorizáciou, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil alebo zmenil tak, že vo veci vydá zabezpečovacie alebo neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu žalobcu. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil tým, že predložil súdu dôkazy, ktoré preukazovali skutočnosti, že žalovaný pôvodnú exekúciu vedenú na obchodnú spoločnosť, ktorej bol konateľom a spoločníkom zmaril tým, že v zrýchlenom konaní previedol svoju historickú nehnuteľnosť z majetku spoločnosti a neposkytoval súdnej exekútorke žiadnu súčinnosť a zatajoval majetok (motorové vozidlá), čím došlo k zastaveniu exekúcie. S odôvodnením súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožnil a rozhodnutie považuje za nesprávne. Súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť okolnostiam, pre ktoré došlo k výmazu žalovaného z OR SR a akým spôsobom dochádzalo k postupnému zbavovaniu sa majetku. Podľa žalobcu nie je možné čakať na situáciu, že žalovaný bude svoje nehnuteľnosti ponúkať na predaj alebo ich zaťažovať. V prípade, ak už by na jeho nehnuteľnosť bolo vyznačené vkladové konanie, nebolo by možné dožadovať sa úspešne zriadenia záložného práva zo strany súdu. Žalobca predložil súdu tiež správu o priebehu exekúcie, z ktorej je zrejmé, že obchodná spoločnosť mala majetok, avšak potom, ako žalobca udelil súdnemu exekútorovi súhlas so zriadením záložného práva na nehnuteľnosť, spoločnosť podala zrýchlený návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech tretej osoby a k zmene vlastníctva došlo skôr ako katastrálny odbor rozhodol o zriadení exekučného záložného práva. Spoločnosť vlastnila tiež viaceré vozidlá, ktoré napriek výzvam leasingových spoločností neprepísala do vlastníctva spoločnosti. Išlo podľa žalobcu o účelové konanie, aby vozidla nemohli byť speňažené v rámci exekúcie. Žalobca podal na obchodnú spoločnosť tiež trestné oznámenie, pričom žalovaný sa dostavil na výsluch pred vyšetrovateľom, kde uviedol, že majú šesť vozidiel, pričom v prípade piatich splácajú leasing. Tvrdenia žalovaného však boli nepravdivé, keďže leasing bol už dávno splatený. Žalovaný zároveň napriek platobnej neschopnosti spoločnosti nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu. Obchodnú spoločnosť s ručením obmedzeným neskôr žalovaný zmenil na verejnú obchodnú spoločnosť a svoj obchodný podiel previedol za sumu 1,- eur na americkú spoločnosť, v ktorej bol jediným konateľom a spoločníkom, preto sa žalobca nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v čase výmazu obchodnej spoločnosti už nebol jej konateľom a spoločníkom. Žalovaný tak porušil ustanovenia Exekučného poriadku, keď previedol bez súhlasu súdneho exekútora nehnuteľnosť a svoj obchodný podiel a ešte k tomu obe za odplatu bez primeraného protiplnenia. Žalobca v podanom odvolaní ďalej uviedol, že viaceré súdy vydávajú zabezpečovacie opatrenia aj bez toho, aby bolo preukázané, či žalovaný svoju nehnuteľnosť predáva alebo zaťažuje a má za to, že v tomto konaní došlo k rozdielnemu rozhodnutiu ako je zvyčajná súdna prax, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na právnu istotu. Žalobca sa domnieva, že žalovaný sa bude rovnako správať aj pri žalobcovej budúcej exekúcii a svoje obavy považuje za oprávnené. V neposlednom rade má žalobca za to, že zriadením zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia bude mať žalovaný motiváciu a záujem v súdnom konaní ako aj v exekučnom konaní poskytovať riadnu súčinnosť a nevytvárať prieťahy ako v predchádzajúcom súdnom a exekučnom
konaní. Žalovaný od roku 2005, kedy bola splatná faktúra, konal preukázateľne tak, aby nemusel žalobcovi nič vyplatiť. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že žalovaný sa bude správať rovnako, ako sa správal ako jediný konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti a preto považuje za potrebné zriadiť záložné právo za účelom zabezpečenia svojho nároku pred zaťažením alebo prevedením na tretiu osobu. Žalobca nevie podať žalobu vo veci samej bez obavy, že nedôjde k reálnemu vymoženiu jeho nároku. 6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, a to napriek tomu, že mu dňa 10.05.2024 bola doručená výzva na vyjadrenie spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia s prílohami, uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie žalobcu. 7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 21. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 22. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 25. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a s odvolaním žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho, ako aj neodkladného opatrenia a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 26. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 27. Podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia Civilný sporový poriadok vymedzuje v § 343 ods. 1 CSP, pričom tieto sú nasledovné: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh a z toho vyplývajúce uplatňovanie dispozičnej zásady v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 28. Tieto podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sú kumulatívne, čo znamená, že ak čo i len jedna z nich nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť a návrh na jeho nariadenie musí byť zamietnutý (§ 344 v spojení s § 328 ods. 1 CSP). Zo zásady hospodárnosti (čl. 17 CSP) súčasne v tejto súvislosti vyplýva, že ak súd dospeje k záveru, že čo i len jedna z týchto podmienok nie je splnená, je nehospodárne sa zaoberať tým, či sú splnené ostatné, pretože ani ak by boli, nemohlo by to už viesť k inému rozhodnutiu. 29. Zároveň je s ohľadom na ustanovenie § 326 CSP nevyhnutné, aby návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia popri náležitostiach žaloby podľa § 132 obsahoval: a) opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, b) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, c) musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia (v danom prípade zabezpečovacieho opatrenia) sa navrhovateľ domáha. 30. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie prijal správny záver, že žalobca v podanom návrhu neosvedčil obavu zo zmarenia budúcej exekúcie, t.j. že zaplatenie jeho pohľadávky bude v prípade exekúcie ohrozené, keď neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje majetku predajom, ani že by tento ponúkal na predaj, či ho inak zaťažoval s tým následkom, že by malo dôjsť
k zníženiu hodnoty jeho majetku. Odvolací súd uvádza, že žalobca neosvedčil naliehavosť potreby upraviť vzájomné pomery medzi stranami sporu, keď z obsahu návrhu žalobcu nevyplýva, že by záväzok žalobcu bol ohrozený konaním žalovaného. Len samotné neuhradenie pohľadávky žalovaným a správanie sa iného subjektu (obchodnej spoločnosti ELEE v.o.s.) nemôžu byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca neosvedčil svoju obavu, že exekúcia bude ohrozená reálnym konaním žalovaného. Žalobca ani netvrdil, že by zo strany žalovaného existoval reálny úkon, ktorý by smeroval k zbavovaniu sa majetku žalovaným, a to spôsobom, ktorý by minimálne osvedčoval dôvodnosť obavy žalobcu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k naplneniu zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia obavy z ohrozenia budúcej exekúcie sa vyžaduje, aby šlo o reálnu obavu, keď úkony dlžníka dopadajú na majetkovú sféru dlžníka v tom zmysle, že jeho majetok sa znižuje. Žalobca však takéto správanie sa dlžníka neosvedčil a poukazoval len na to, že žalovaný bol v minulosti konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti, pričom exekúcia vedená na majetok danej obchodnej spoločnosti bola neúspešná pre správanie sa obchodnej spoločnosti ako povinného, ktorá vyústila do zastavenia exekúcie a nevymoženia judikovanej pohľadávky žalobcu ako oprávneného v danej exekúcii. Domnienky žalobcu, že žalovaný sa bude správať obdobne ako sa správala obchodná spoločnosť ELEE v.o.s., ktorej bol konateľom a spoločníkom, nepostačujú pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže sa musí jednať o reálne konanie priamo žalovaného, nie iného subjektu, ktoré má byť spôsobilé vyvolať obavy z ohrozenia exekúcie. Skutočnosti ohľadne exekúcie vedenej na majetok obchodnej spoločnosti ELEE v.o.s. podľa odvolacieho súdu nesvedčia o reálnom znižovaní majetkových hodnôt žalovaného. V danom prípade tak odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie uvádza, že nie je splnená podmienka existencie obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobca v podanom odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že žalovaný už nebol konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti ELEE v.o.s. v čase jej výmazu, keď podľa žalobcu žalovaný previedol svoj obchodný podiel na svoju americkú spoločnosť, v ktorej bol rovnako konateľom a spoločníkom. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ani uvedená skutočnosť nezakladá osvedčenie potreby upraviť vzájomné pomery, nakoľko ako už bolo uvedené, pre osvedčenie obavy je nevyhnutné, aby sa jednalo priamo o konanie žalovaného vo vzťahu k jeho majetku. Výmaz iného subjektu, prevod majetku iného subjektu a ani zmena v riadiacich štruktúrach iného subjektu (obchodnej spoločnosti) nepredstavuje také konanie, ktoré by osvedčovalo snahu o zbavovanie sa majetku žalovaného, znižovanie jeho hodnoty, či iné jeho zaťaženie. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo vôbec možné posúdiť, či ním navrhovaný zásah do práv žalovaného je v súlade so zásadou primeranosti. Záver súdu prvej inštancie o nemožnosti posúdenia proporcionality rozsahu záložného práva vo vzťahu k výške pohľadávky žalobcu je tak správny a dôvodný. 31. Žalobca svojím odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie ako celok, teda jeho odvolanie smerovalo nielen voči zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale aj voči zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom odvolanie vo vzťahu k obom zamietnutým návrhom odôvodňoval žalobca rovnakými skutkovými okolnosťami. 32. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na to, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu jeho obavy z ohrozenia exekúcie, t.j. účelu, ktorý možno po naplnení zákonných podmienok dosiahnuť zriadením zabezpečovacieho opatrenia, nebolo možné nariadiť žalobcom požadované neodkladné opatrenie, a to s poukazom na kogentný charakter § 324 ods. 3 CSP. Súd prvej inštancie preto správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákon inými slovami prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to: a/ potreba bezodkladnej úpravy pomerov a b/ obava z ohrozenia výkonu exekúcie. V každom prípade je však v zmysle § 324 ods. 3 CSP nariadenie neodkladného opatrenia podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP, teda vždy je potrebné splniť tiež podmienku subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej
povinnosti. Primárne tak musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje a následne tento vyhodnotiť vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Je potrebné uviesť, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ak sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania, bude naň nadväzovať konanie vo veci smej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú iba vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené (napr. ak dlžník nie je vlastníkom veci). 33. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienky podľa § 324 ods. 3 CSP a zaoberal sa skúmaním, či žalobcom sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Ako je zrejmé z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje jediný cieľ, a to aby nehnuteľný majetok, vo vzťahu ku ktorému žiada nariadiť neodkladné opatrenie, zostal vo vlastníctve žalovaného, aby tak nedošlo k zmareniu možnosti uspokojiť žalobcu, ktorý má voči žalovanému pohľadávku. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, čo v konaní nebolo sporné a uvedené zároveň vyplýva z predložených LV č. XXX a LV č. XXXX v k. ú. E.. Sám žalobca v návrhu uvádza, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia je zabrániť žalovanému zaťažiť majetok žalovaného, alebo tento previesť na tretiu osobu. V tejto súvislosti je odvolací súd nútený v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatovať, že z účelu, ktorý žalobca prezentuje a svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje, je jednoznačne zrejmé, že tento je možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže v dôsledku zriadenia záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného, by bola zabezpečená peňažná pohľadávka žalobcu a bolo by zároveň sťažené speňaženie takéhoto majetku žalovaného. V danom prípade tak zabezpečovacie opatrenie malo jednoznačne prednosť, keďže bolo možné zabezpečiť účel sledovaný žalobcom aj zriadením záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného. Bolo v záujme vlastného procesného úspechu žalobcu osvedčiť, že nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale že iba nariadením neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť ním sledovaný účel. Uvedené skutočnosti žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil a z návrhu žalobcu je zrejmé, že sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia na základe rovnakých skutkových okolností, teda bez ohľadu na jednotlivé špecifiká týchto inštitútov s cieľom akýmkoľvek spôsobom obmedziť žalovaného. Napokon odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní prezentoval zároveň aj iný účel nariadenia opatrenia (či už neodkladného alebo zabezpečovacieho), keď oproti pôvodnému návrhu uviedol, že nariadením zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia bude mať žalovaný motiváciu poskytovať súdom súčinnosť a nevytvárať prieťahy. Uvedené tvrdenie žalobcu je potrebné primárne vnímať ako neprípustnú novotu v odvolacom konaní, avšak takto prezentovaný účel nariadenia neodkladného opatrenia by nebol spôsobilým účelom ani v prípade, ak by ho žalobca uvádzal už v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože účelom nariadenia neodkladného opatrenia nie je odstrániť prieťahy v konaní, ani zlepšiť súčinnosť strán sporu. 34. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že žalobca nielen v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, ale ani v podanom odvolaní, neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie a neboli naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody. Odvolací súd uvádza, že v konaní sa súd prvej inštancie nedopustil žiadnej vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. Obsah odvolania žalobcu preto nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, nakoľko v konaní neboli zo strany žalobcu osvedčené základné predpoklady pre jeho nariadenie, keďže nebola splnená podmienka odsvedčenia existencie reálnej hrozby zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie. Rovnako správne súd prvej inštancie zamietol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko ak účel sledovaný žalobcom bolo možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, potom súd prvej inštancie správne konštatoval splnenie podmienok pre zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ak nie je splnená čo i len jedna z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, nie je možné takému návrhu vyhovieť.
35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 potvrdil. 36. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva). 39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).