Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/17/2024 z 22. 10. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 14Co/17/2024 1406203825 22. 10. 2024 JUDr. Darina Kriváňová ECLI:SK:KSBA:2024:1406203825.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová v právnej veci žalobkyne v 1. rade: C. E., X.. XX.XX.XXXX, V. L. P. Č.. XXX/X, XXX XX L. - G., žalobkyne v 2. rade: F. - C. E., X.. XX.XX.XXXX, V. L. P. Č.. XXX/X, XXX XX L. - G., obidve zastúpené: Mgr. Martinom Dohňanským, advokát s. r. o., so sídlom Dobrovičova 16, 811 09 Bratislava, IČO: 52 780 091, proti žalovanej v 1. rade: A. H., K.. Y., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J. Č.. XXXX/XX, XXX XX L. - J., proti žalovanej v 2. rade: U. Y., X.. XX.XX.XXXX, V. L. P. XXX/X, XXX XX L. - G., obidve zastúpené: Advokátska kancelária Ficek & Partners, so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobkýň v 1. a v 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/42/2006-642 zo dňa 14.04.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/42/2006-642, zo dňa 14. apríla 2022, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. 7C/42/2006, p o t v r d z u j e . II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 7C/42/2006-642 zo dňa 14.04.2022, teraz vedená na Mestskom súde Bratislava IV 7C/42/2006 vo veci o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o zriadenie vecného bremena rozhodol tak, že I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo C. E., X.. XX.XX.XXXX, F. - C. E., X.. XX.XX.XXXX C. A. H.A., K.. Y., X.. XX.XX.XXXX C. U. Y., K.. J., X.. XX.XX.XXXX, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Devín zapísaným Katastrálnym úradom v Bratislave, správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava IV na LV č. XXX: - parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2 - parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2 - parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 88 m2 - parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 131 m2, tak, že do podielového spoluvlastníctva C. E., X.. XX.XX.XXXX C. F. - C. E., X.. XX.XX.XXXX súd prikazuje - z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 229 m2 v novom stave parcelu č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 124 m2 - z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 89 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 98 m2, každá v 1/2-ici,

do podielového spoluvlastníctva A. H., K.. Y., X.. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/12 a U. Y., K.. J., X.. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 5/12, súd prikazuje - z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 229 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 14 m2, - z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 194 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 107 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 79 m2, z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 131 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 121 m2, tak ako je zaznačené v Geometrickom pláne na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/X - 5 a č. XXXX/X, 2, č. 120/2005 vyhotovenom dňa 29.09.2005 Ing. Milicou Vaškovou, spolu so záznamom o podrobnom meraní zmien č. 2756 v znaleckom posudku č. 1/2016 znalca z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie geodézia A.. K. F., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. II. Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech žalovaných v 1. a 2. rade podľa znaleckého posudku č. 1/2016 znalca A.. K. F., zapracované vo variante "C" znaleckého posudku č. 1/2016, spočívajúce v povinnosti žalobkýň v 1. a 2. rade strpieť právo prechodu žalovaných v 1. a 2. rade cez p. č. XXXX/ XX, B. J.. Č.. XXXX/XX, F. J.. Č.. XXXX/XX (R.), Y. J. Ž. Y. X. C. X. K. R. J. Ž. Y. X. C. X. K. F. J.. Č.. XXXX/XX (R.) B. J.. Č.. XXXX/XX C. F. J.. Č.. XXXX/XX (H. U.) B. J.. Č.. XXXX/XX C. B. Y. F. C. R. Y. J. Ž.Ý. Y. X. C. X. K. Y. J. Ž. Y. X. C. X. K. R. Y. A. R. F. J.. Č.. XXXX/XX (R.) B. J.. Č.. XXXX/XX C. F. J.. Č.. XXXX/XX (H. U.) B. J.. Č.. XXXX/XX. III. Súd žalobkyni v 1. a 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania. IV. Súd priznal nárok na náhradu trov konania štátu Slovenskej republike titulom znalečného vyplateného zo štátnych finančných prostriedkov voči stranám sporu. 2. Žalobkyne v 1. a v 2. rade sa podanou žalobou domáhali proti pôvodne označeným žalovaným v 1. a v 2. rade E. Y. (B. XX.XX.XXXX) C. U. Y., zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nasledovne: "Podielové spoluvlastníctvo C. E., X.. XX.XX.XXXX, F. - C. E., X.. XX.XX.XXXX C. E. Y. X.. XX.XX.XXXX s manželkou U. Y., K.. J., X.. XX.XX.XXXX, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Devín zapísaným Katastrálnym úradom v Bratislave, správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava IV na LV č. XXX: - parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2 - parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2 - parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 88 m2 - parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 131 m2, sa zrušuje. Do podielového spoluvlastníctva C. E., X.. X.X.XXXX C. F. - C. E., X.. XX.XX.XXXX súd prikazuje: - z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 229 m2 v novom stave parcelu č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 124 m2 - z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 89 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 98 m2, každá v 1/2-ici - do bezpodielového spoluvlastníctva manželov E. Y., X.. XX.XX.XXXX C. U. Y., K.. J., X.. XX.XX.XXXX sa prikazuje - z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 229 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 14 m2 - z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 194 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 107 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 79 m2 - z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 131 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 121 m2, tak ako je zaznačené v geometrickom pláne na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/ X - 5 a č. XXXX/X, 2, č. 120/2005 vyhotovenom dňa 29.9.2005 A.. H. Y., ktorý je nedielnou súčasťou rozsudku." Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. a 2. rade so žalovanými v 1. a 2. rade (E. Y. C. U. Y.) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Devín, v obci Bratislava - MČ Devín zapísaných na LV č. XXX ,a to - parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2 - parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2 - parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 88 m2

- parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 131 m2, v nasledovných spoluvlastníckych podieloch: Pôvodne označení žalovaní v 1. a 2. rade v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sú vlastníkmi 1-ice nehnuteľnosti, žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v druhom rade 1-iny (žalobkyne v 1. a 2. rade nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam dedičským rozhodnutím č. G.-XX, G. zo dňa 25.10.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.12.2004.) Na parc. č. XXXX/X sa nachádza stavba - rodinný dom so súp. č. 956, ktorý je zapísaný na LV č. XXX kat. územie Devín, v obci Bratislava - m.č. Devín, ktorého vlastníkom je žalobkyňa v 1. a 2. rade každá v 1-ici. Strany sporu nehnuteľnosti užívajú spoločne, ale nevedia sa dohodnúť o hospodárení so spoločnou vecou, jej užívaní, ani na stavebných úpravách, ktoré sú vzhľadom k tomu, že stavba na pozemkoch, ktoré sú v spoluvlastníctve, je v stave vyžadujúcom rekonštrukciu, nevyhnutné. Nehnuteľnosti sú reálne deliteľné a žalobkyne v 1. a 2. rade navrhli vysporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že nehnuteľnosť sa reálne rozdelí, ako je zaznačené v geometrickom pláne na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/X-X C. Č.. XXXX/X, X C. Č.. XXX/XXXX, Y. G. XX.X.XXXX A.. H. Y. tak, že: a) z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 229m2 vzniknú v novom stave pozemky: 1. parc. č. XXXX/X - zast. plocha o výmere 99 m2 2. parc. č. XXXX/X - zast. plocha o výmere 124 m2 3. parc. č. XXXX/X - zast. plocha o výmere 14 m2 b) z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 194m2 vzniknú v novom stave pozemky: 1. parc. č. XXXX/X - zast. plocha o výmere 107 m2 2. parc. č. XXXX/X - zast. plocha o výmere 79 m2 c) z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 88 m2 vznikne v novom stave pozemok 1. parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 98m2 sa d) z pôvodnej parc. č. 1XXX/X o výmere 131m2 vznikne v novom stave pozemok 1. parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 121m2 Žalobkyne v 1. a 2. rade poukázali na § 142 ods. 1 Obč. zák. a žiadali, aby súd v nadväznosti na uvedené prihliadol na účelnosť využitia nehnuteľnosti a navrhli vyporiadanie reálnou deľbou na základe predloženého geometrického plánu. 3. Žalovaní v 1. a 2. rade (označení v žalobe - E. Y. C. U. Y.) písomným podaním zo dňa 15.08.2006 (označili ho ako "vzájomný návrh k žalobe", ale podľa §142 Obč. zák. návrh žalovaných na iný spôsob vyporiadania než aký požadujú žalobkyne nie je vzájomným návrhom, ale len súčasťou ich procesnej obrany viď rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo1962/2002) sa k podanej žalobe vyjadrili s tým, že spôsob navrhnutý v žalobe nezohľadňuje reálne užívanie pozemkov ani hodnotu pozemkov, keďže navrhovaným rozdelením nevzniknú dve časti rovnakej hodnoty. S bývalými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností (H. C. E. J. - rodičmi žalovanej) sa žalovaní dohodli na užívaní spoločných pozemkov a dostali do užívania pozemky parc. č. XXXX/X C. J.. Č.. XXXX/X, uvedený pozemok - záhradu zveľaďovali vysádzaním drevín, kríkov, navážaním rekultivačnej zeminy a vybudovaním skleníka a tu sa nachádza žumpa žalovaných. Pozemok s parc. č. XXXX/X bol v užívaní bývalých spoluvlastníkov a je v zanedbanom stave rozdelený asymetricky niekoľkými betónovými chodníkmi, pôda je kamenistá. V navrhovanom vyporiadaní by tento pozemok mali nadobudnúť žalovaní v 1. a 2. rade (E. Y. C. U. Y.). Vzhľadom na dlhodobé užívanie záhrady, vynaloženú prácu a finančné prostriedky na jej zveľaďovanie nepokladali navrhované vyporiadanie pozemkov za prijateľné. Žalovaní v 1. a 2. rade (E. Y. C. U. Y.) si k užívanej záhrade vytvorili vzťah, predstavuje pre nich miesto oddychu aj pre vek žalovaných v 1. a 2. rade, a nemožno spravodlivo očakávať, že si pozemok parc. č. XXXX/X, ktorý by im mal pripadnúť a ktorý je ako záhrada nevyužiteľný, zveľadia obdobným spôsobom. Obaja žalovaní v 1. a 2. rade sú poberateľmi starobného dôchodku a tento je ich jediný príjem. Poukázali na skutočnosť, že žalobkyne v 1. a 2. rade v rodinnom dome nebývajú, chodievajú tam nepravidelne, nemajú k nehnuteľnostiam vybudovaný taký úzky vzťah ako žalovaní v 1. a 2. rade (E. Y. C. U. Y.), nepodieľajú sa ani na zveľaďovaní spoločných nehnuteľností. Pri rozdelení nehnuteľností by sa tak malo prihliadnuť na evidentne bližší vzťah strán k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko rozdelenie nehnuteľností v prospech žalobcov v 1. a 2. rade by výraznejšou mierou zasiahlo do záujmu žalovaných v 1. a 2. rade a spôsobu ich života, ako by to bolo pri rozdelení v prospech žalovaných v1. a 2. rade. S bývalými vlastníkmi žalovaní v 1. a 2. rade (E. Y.U. C. U. Y.) užívali nehnuteľnosti spoločne na základe vzájomnej dohody a nemali s nimi žiadne konflikty. Žalobkyne v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam dedením po zosnulom manželovi žalobkyne v 1. rade, vnukovi bývalých vlastníkov,

ktorý nadobudol vlastnícke právo k domu a nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy. Poukázali na § 139 ods. 1 Obč. zák. s tým, že konanie žalobkyne v 1. rade nasvedčuje tomu, že nerešpektuje práva žalovaných v 1. a 2. rade (E. Y. C. U. Y.) ako spoluvlastníkov nehnuteľností. Žalovaní v 1. a 2. rade bývajú v tzv. dvojdome a majú vo vlastníctve dom vedený na LV č. XXX a tento má spoločnú stenu a časť strechy, spoločný rozvodový držiak je umiestnený po dohode s predchádzajúcimi vlastníkmi domu na tej časti strechy, ktorá je vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade (22.06.2006 žalobkyňa v 1. rade odpojila prívod el. energie zo strešného rozvádzača do domovej rozvodnej skrine žalovaných v 1. a 2. rade - žalovaní E. C. U. Y., podali oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. v znení neskorších priestupkov). Namietali, že navrhované riešenie žalobkýň v 1. a 2. rade nerieši otázku inžinierskych sietí (potrubie, kanalizácie, vodovodu, prívod káblovej televízie, telefónny kábel - tieto by sa ocitli na pozemku, ktorý žalobkyne navrhujú nadobudnúť do ich vlastníctva bez vyriešenia oprávnenia žalovaných k uvedeným sieťam). Základným princípom vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi obe strany je rozdelenie podľa toho, ktorú časť nehnuteľnosti reálne užívajú a obhospodarujú (predložili grafické zobrazenie reálneho užívania pozemkov) a s poukazom na § 142 ods. 1 Obč. zák. žiadali súd, aby prihliadol aj na účelné využitie veci a navrhli, aby žalobkyne v 1. a 2. rade nadobudli do podielového spoluvlastníctva parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X a žalovaní v 1. a 2. rade (E. Y. C. U. Y.) aby nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pozemok parc. č. XXXX/X C. Č.. XXXX/X (celková rozloha pozemkov žalobkýň by bola 360m2 a žalovaných 282m2 a za tento rozdiel by žalovaní (E. Y. C. U. Y.) nepožadovali finančnú kompenzáciu. Poukázali na § 142 ods. 3 Obč. zák. a navrhli v záujme zabezpečenia prístupu žalobkýň v 1. a 2. rade k ich pozemku parc. č. XXXX/X zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu žalobkýň v 1. a 2. rade cez pozemok parc. č. XXXX/X, ktorý by bol vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade (E. C. U. Y.). V záujme zabezpečenia prístupu žalovaných v 1. a 2. rade k ich domu a pozemku navrhujú zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu žalovaných v 1. a 2. rade cez pozemok parc. č. XXXX/ X, ktorý by bol vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade a povinnosti žalobkýň v 1. a 2. rad strpieť vedenie inžinierskych sietí cez ich pozemok, a to súčasných: potrubie, kanalizácie, vodovodu, prívod káblovej televízie, telefónny kábel, el. vedenie, prívod plynu. Týmto by zostalo zachované užívanie súčasného chodníka, ktorý sa nachádza na pozemkoch parc. č. XXXX/X C. Č.. XXXX/X vrátane inžinierskych sietí pod jeho povrchom. Navrhované riešenie žalovaných v 1. a 2. rade rešpektuje súčasný dlhodobý stav užívania pozemkov, vynaložené náklady, energiu a čas na ich obhospodarovanie zo strany žalovaných, rešpektuje súčasnú podobu a rozlohu parciel a nie je potrebné vyhotovovať nový geometrický plán a vytyčovať nové parcely, zachováva využitie súčasného chodníka cez nehnuteľnosti, kadiaľ vedú aj inžinierske siete. Navrhli alternatívne riešenie: Do vlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade aby pripadol pozemok parc. č. XXXX/X o rozlohe 229 m2, do vlastníctva žalovaných by pripadli pozemky XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X o celkovej rozlohe 413m2. V záujme zabezpečenia prístupu žalovaných k ich domu a pozemku by sa v ich prospech zriadilo vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu žalovaných cez pozemok parc. č. XXXX/X, ktorý by bol vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade ako aj povinnosť žalobkýň v 1. a 2. rade strpieť vedenie inžinierskych sietí cez ich pozemok. Vzhľadom k tomu, že by žalovaní v 1. a 2. rade (E. Y. C. U. Y.) získali pozemky o celkovej rozlohe 413m2, pričom veľkosť pozemkov pripadajúca na podielového spoluvlastníka v 1-ici je 321 m2 (čo je polovica z celkovej rozlohy nehnuteľnosti 642 m2), za tento rozdiel - 92 m2 - by žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili žalobkyniam finančnú kompenzáciu za pomoci ich dcéry (súčin čísla 92 a hodnoty 1m2 pozemku parc. č. XXXX/X určenú znaleckým posudkom). S poukazom na uvedené súd po výsluchoch strán sporu a vykonanej obhliadke nehnuteľnosti nariadil znalecké dokazovanie. 4. Vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 7C/42/2006-524 zo dňa 11.04.2017 a žalobu zamietol s tým, že s poukazom na uvedené rešpektoval dispozičnú zásadu a svojím rozhodnutím proti vôli strán nezaložil stav, za ktorého by strany sporu na zrušení podielového spoluvlastníctva nemali vôbec záujem s poukazom na skutočnosť, že akékoľvek rozdelenie pre obidve strany sporu bez zváženia finančného dopadu na obidve strany, nie je absolútne korektné. Stany sporu nepredložili podľa ust. § 209 CSP súkromný znalecký posudok a ani v zmysle CSP nenavrhli lehotu na jeho doloženie (§ 181 ods. 4 CSP) súkromného znaleckého posudku (§ 153, § 154 CSP - sudcovská a zákonná koncentrácia - prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí) týkajúci sa odborného posúdenia vykonateľnosti a nákladovosti príslušných stavebných úprav v súvislosti s rozdelením a vznikom vecných bremien (v danom prípade bolo potrebné skúmať a riešiť aj prístup k stavbám a to aj s ohľadom na zlý zdravotný stav žalovaných, príjazd sanitky, hasičov a pod. čo súvisí aj s následnými stavebnými úpravami prístupu k nehnuteľnosti - k vzniknutým parcelám a k rodinnému domu, pričom žalobkyne vyslovili obavu z

budúcich vzájomných vzťahov po vytvorení vecného bremena a reálnym rozdelením sa snažili vyriešiť už aj tak zlé vzťahy spoluvlastníkov), príslušných stavebných úprav z hľadiska funkčnosti stavieb a ich pripojenia vody a energií, a teda do vyhlásenia uznesenia ktorým bolo dokazovanie skončené strany sporu neoznámili súdu, akú sumu s poukazom na uvedené sú ochotní vynaložiť na rozdelenie (sudcovská a zákonná koncentrácia podľa § 153 a nasl. CSP, pričom uvedené je odbornou otázkou, ktorú nie je možné zodpovedať bez súčinnosti znalca). Síce platí, že nikoho zo spoluvlastníkov nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, avšak na druhej strane v zmysle § 142 ods. 2 Obč. zák. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo. Súd v danom prípade vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré nepovažoval za predčasné či nepodložené a to už jednak vzhľadom na dĺžku prebiehajúceho konania a dokazovanie vykonávané od roku 2006 do roku 2017 a teda vzhliadol dôvody pre ktoré sa rozhodol nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nakoľko v priebehu dokazovania (po dobu 11 rokov) zistil tieto vážne okolnosti na strane žalovaných v 1. a 2. rade a to najmä ich vysoký vek, vážny a zlý zdravotný stav ( žalovaný v 1. rade bol zdravotne ťažko postihnutý - preukaz FO ZŤP so sprievodcom *186550 - č.l.426 a mal vážne ochorenie, pohyboval sa pomocou barlí a vozíka), ako aj na ich zlú sociálnu situáciu ( ich jediným zdrojom príjmu bol/je dôchodok, pričom súdnym znalcom uvedené v znaleckom posudku č. 1/2016 verzie B, C vyžadujú finančnú investíciu a s verziou A žalobkyne nesúhlasili), pričom žalovaní v 1. a 2. rade boli/sú odkázaní na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti a nemali inú možnosť ako uspokojiť svoje bytové potreby. S ohľadom na vysoký vek žalovaných v 1. a 2. rade a dobu po ktorú predmetnú nehnuteľnosť užívajú sa u žalovaných v 1. a 2. rade vytvorila silná osobná citová väzba na predmetnú nehnuteľnosť. Z predložených listinných dôkazov a výpovedí strán sporu bolo preukázané, že u žalobkýň v 1. a 2. rade ide v prvom rade o vyriešenie vzájomných užívacích vzťahov (problémy s užívaním nehnuteľností, a vzniknuté problémy so stavebným konaním či susedské nezhody), pričom otázka zániku spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností nemala pre žalobkyne v 1. a 2. rade prioritu (žalovaní v 1. a 2. rade v prípade, ak by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo, tak by súhlasili s verziou súdneho znalca A, ale žalobkyne v 1. a 2. rade s verziou A nesúhlasili z dôvodu budúcich možných nezhôd, súhlasili iba s verziou B, C, pričom tieto znalcom opísané verzie vyžadujú investíciu nielen času, ale aj nemalé množstvo finančných prostriedkov, ktoré ale žalovaní v 1. a 2. rade nemali - dokladovali majetkové pomery, ich jediným príjmom bol/je dôchodok žalovaného v 1. rade 346,60,- eur a žalovaného v 2. rade 378,60,- eur - č.l. 429-448). Nakoľko žalobkyne v 1. a 2. rade si touto žalobou riešili ich sporné užívacie vzťahy (problémové vzťahy so žalovanými v 1. a 2. rade ohľadom nutnosti rekonštrukcie domu vo vlastníctve žalobkýň, pričom sa nevedeli dohodnúť na spôsobe užívania a na hospodárení), súd dospel k záveru, že teda nie je u nich otázka zániku spoluvlastníctva prioritou a s ohľadom na uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v opísaných skutočnostiach (rozsudok NS SR z 25. januára 1998 sp.zn. 4Cdo137/97, R100/1999) dospel k záveru, že tieto sú takej povahy, že záujem žalovaných v 1. a 2. rade ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený (t.j. stav v akom sa nehnuteľnosť momentálne nachádza) v porovnaní so záujmom žalobkýň v 1. a 2. rade zrušiť spoluvlastníctvo, sa súdu ukázal v tomto prípade významnejší, prednejší, a preto žalobu zamietol. Dňa 05.05.2017 (č.l. 546) doručili žalobkyne v 1. a 2. rade odvolanie proti rozsudku a žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Devín, zapísaným na LV č. 1XX a to: - parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2 - parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2 - parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 88 m2 - parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 131m2 , zruší a rozdelí ho medzi strany sporu v súlade s geometrickým plánom, ktorý tvorí prílohu č. 5 (Variant "C") - neoddeliteľnú súčasť znaleckého posudku č. 1/2016 súdneho znalca A.. K. F., pričom nevyhnutné náklady s rozdelením predmetu podielového spoluvlastníctva zaviaže strany sporu hradiť rovnakým dielom. 5. Pôvodne žalovaný v 1. rade: E. Y.U., B. G. XX.XX.XXXX. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.12.2018, sp. zn. XXD/XXX/XXXX, G. XX/XXXXM (právoplatného dňa 11.12.2018) vyplýva, že poverený notár schválil Dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva poručiteľa menom E. Y., X.. XX.XX.XXXX, B.. XX.XX.XXXX, podľa ktorej spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto sporu, nadobudli: - A. H., K.. Y., X.. XX.XX.XXXX, dcéra poručiteľa a - U. Y., K.. J., X.. XX.XX.XXXX, manželka poručiteľa.

6. Podľa § 63 ods. 1, 2 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 14Co/204/2017-568 zo dňa 10.12.2019, právoplatným dňa 24.01.2020, rozhodol o pokračovaní v konaní s IY. H., K.. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. J. XX, L. (dcérou poručiteľa), ako so žalovanou v 1. rade, namiesto pôvodného žalovaného v 1. rade: E. Y., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol odvolací súd o tom, že ako so žalovanou v 1. rade pokračuje ďalej v konaní s dcérou poručiteľa, ktorá podľa výsledku dedičského konania nadobudla predmetné nehnuteľnosti v 1/3-ine k podielu patriaceho do dedičstva. O pokračovaní v konaní s manželkou poručiteľa - U. Y., K.. J., X.. XX.XX.XXXX, ktorá podľa výsledku dedičského konania nadobudla predmetné nehnuteľnosti v 2/3-inách k podielu patriaceho do dedičstva, nebolo potrebné rozhodnúť, lebo je už od začatia konania stranou sporu - žalovanou v 2. rade. 7. Podľa LV č. XXX, okres Bratislava, obec BA - m.č. Devín, kat. úz.: Devín, je stav vlastníctva nasledovný: Okres: Bratislava IV, Obec: BA-m.č. DEVÍN, Katastrálne územie: Devín, Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape: - parc.č. XXXX/X, výmera 229m2, zastavaná plocha a nádvorie (právny vzťah k stavbe je evidovaný na LV č. XXX), spôsob využívania pozemku 15, - parc.č. XXXX/X, výmera 194m2, zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku 16, - parc.č. XXXX/X, výmera 88m2 záhrada, spôsob využívania pozemku 4, - parc.č. XXXX/X, výmera 131m2 záhrada, spôsob využívania pozemku 4, (15 - Pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, 4 - Pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny, 16 - Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, 1 - Pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, 5 - Vlastník pozemku nie je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku) Vlastníci : 1. Y. U., K. J., P. X, L., J. XXX XX, R. 2. E. C., K. XX 3. E. F. - C., K. XX 4. H. A., K. Y., J. XX, L., J. XXXXX, R. 8. Žalobkyne v 1. a 2. rade doručili súdu odvolanie (č.l. 546-548) proti rozsudku. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu vyjadrili písomným podaním doručeným dňa 24.07.2017 (č.l. 552-553) s tým, že žiadali rozsudok ako vecne správny potvrdiť, rozdelenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nerieši ich sporné vzťahy so žalobkyňami a v prípade, ak by súd rozhodol o rozdelení a vyporiadaní, z finančných dôvodov by súhlasili s variantom "A" znaleckého posudku A.. F., poukázali na svoju zlú sociálnu situáciu. Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/42/2006-524 zo dňa 11.04.2017, uznesením č.k. 14Co/204/2017-571 zo dňa 31.08.2021, právoplatným dňa 11.10.2021 s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu § 142 ods. 2 OZ je možné aplikovať výnimočne, ak reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov nie je možné, umožňuje súdu, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, toto spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať ho prikázaním veci za náhradu alebo predajom vecí a rozdelením výťažku. V takom prípade môže súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť s tým dôsledkom, že bude naďalej prakticky a právne existovať. Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Z účelu ust. § 142 ods. 2 OZ slúžiaceho

na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania v neprospech žalobcov. Vo všeobecnosti na prospech žalovaných sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej alebo materiálnej. V neprospech žalobcov môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenej žalobe, alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že po jej prikázaní do jej vlastníctva majú v úmysle ju predať. V prejednávanom spore správne namietali žalobkyne v 1. a 2. rade vo svojom odvolaní, že žalovaní v 1. a 2. rade v súdnom konaní prejavili svoju vôľu a súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, keď k návrhu žalobkýň doručili súdu prvej inštancie dňa 15.08.2006 svoj protinávrh a aj v priebehu konania na súde prvej inštancie uvádzali, s ktorou variantou znaleckého posudku č. 1/2016 na zrušenie spoluvlastníctva a rozdelenie sporných pozemkov by súhlasili. Sporná medzi stranami ostala len skutočnosť, že sa tieto strany nevedeli zhodnúť na konkrétnej variante zrušenia a vyporadania ich podielového spoluvlastníctva. Preto súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak v zmysle § 142 ods. 2 OZ zamietol žalobu z dôvodov hodných osobitného zreteľa a nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo, obe strany sporu vyjadrili svoj súhlas so zrušením daného spoluvlastníctva. Dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby, by mali v predmetnom spore svoju relevanciu v prípade, ak by žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu súdneho konania nevyjadrili svoju vôľu zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vo vyjadrení zo dňa 15.08.2006 neuviedli, že by boli ochotní časť sporných pozemkov od žalobkýň odkúpiť s pomocou ich dcéry. Takéto vyjadrenia žalovaných preto jasne zakladajú ich vôľu zrušiť podielové spoluvlastníctvo a súd prvej inštancie mal podľa názoru odvolacieho súdu postupovať v súlade s § 142 ods. 1 OZ. Čo sa týka reálnej deliteľnosti sporných nehnuteľností, tak podľa názoru odvolacieho súdu, aj túto otázku vyhodnotil súd prvej inštancie nesprávne, keď vyhodnotil nedeliteľnosť predmetných nehnuteľností na tom základe, že vzhľadom na neochotu z dôvodu zlých ekonomických podmienok na strane žalobkýň v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí vzhľadom na túto skutočnosť, že nemajú dostatok finančných prostriedkov, požiadali aj súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov mal za dané, že nie sú ochotní a schopní hradiť náklady na rozdelenie veci vyslovené v znaleckom posudku č. 1/2016. Vzhľadom na skutočnosť, že znaleckým posudkom č. 1/2016 boli vypracované tri varianty (A, B a C), v zmysle ktorých mohlo prísť k reálnemu rozdeleniu sporných nehnuteľností, bolo toto skonštatovanie o nedeliteľnosti nesprávne. Správne uviedli žalobkyne v 1. a 2.rade v odvolaní, že súd prvej inštancie neskúmal, či strany sporu sú alebo nie sú ochotné vynaložiť finančné prostriedky na náklady nevyhnutné na reálne rozdelenie nehnuteľností. Avšak už z vyššie uvedeného, zo súdneho spisu vyplýva, že obe strany v priebehu súdneho konania vyjadrili svoju vôľu zrušiť daný spoluvlastnícky vzťah a uhradiť potrebné náklady s tým spojené. V ďalšom konaní odvolací súd, súd prvej inštancie zaviazal vykonať dokazovanie v dostatočnom rozsahu (na preukázanie vôle strán sporu zrušiť podielové spoluvlastníctvo a ochoty vynaložiť finančné náklady na takéto zrušenie), zhodnotiť zistený skutkový stav veci a na základe právneho posúdenia veci znovu rozhodnúť. 9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a to najmä: Žaloba doručená Okresnému súdu Bratislava IV dňa 09.03.2006 č.l. 1-4, Výpis z LV č. XXX, č. XXX č.l. 5-6, Geometrický plán č.l. 7, Oznámenie hodnoty nehnuteľnosti + uznesenie OS BA IV sp. zn. G.-XX, G. XXX/XX z 25.10.1999 č.l. 12-14, Úhrada súdneho poplatku za žalobu 6.354,- Sk č.l. 16, Podanie označené ako: Vzájomný návrh žalovaných v 1. a 2. rade z 15.08.2006 č.l. 25-36, Nákres súčasného stavu užívania pozemkov, kúpna zmluva na rodinný dom, žiadosť o prešetrenie neoprávneného odpojenia prípojky el. energie z 27.06.2006, Potvrdenie OO PZ zo dňa 03.07.2006, Trestné oznámenie zo dňa 13.07.2006, Odpoveď na žiadosť zo 17.07.2006 č.l. 37-44, Zápisnica o pojednávaní z 20.09.2006 (doručený vzájomný návrh žalovaných v 1. a 2. rade, právnemu zástupcovi žalobkýň v 1. a 2. rade) č.l. 46-47, Uznesenie č.k. 7C/42/2006-51 zo dňa 15.12.2006 (predbežné opatrenie) č.l. 51-53, Vyjadrenie k protinávrhu žalovaných v 1. a 2. rade č.l. 54-58, Uznesenie č.k. 7C/42/2006 - 60 zo dňa 09.01.2007 (predbežné opatrenie zamietnuté) č.l. 60-62, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 15.1.2007 (výsluch žalovaných v 1. a 2. rade) č.l. 63-64, List (založený žalovanými v 1 a 2 rade) č.l. 65-68, Záznam MČ Devín z 07.07.2006 + prezenčná listina č.l. 69-70, Zaslanie záznamu (obhliadka stavby domu P. X) č.l. 71, Odpoveď ZSE zo dňa 17.07.2006 (riešenie problému bolo navrhnuté vybudovanie samostatnej el. prípojky pre odb. miesto) č.l. 72, Zriadenie el. prípojky, list žalobkyne v 1 rade zo dňa 09.11.2006 č.l. 73, uznesenie č.k. 7C/42/2006-75 zo dňa

30.01.2007 (nariadenie dokazovania - odhad hodnoty nehnuteľnosti), námietky zo dňa 12.02.2007 č.l. 77-78, uznesenie č.k. 7C/42/2006-80 zo dňa 27.02.2007 (ustanovený znalec A.. Š. Š.) č.l. 80-81, Znalecký posudok č. 9/2007 A.. Š. + vyúčtovanie, odmena, geometrický plán č.l. 86-107, Uznesenie č.k. 7C/42/2006-108 zo dňa 01.02.2008 (súd priznal znalcovi A.. Š. znalečné 11.285,- SK č.l. 108-110, Vyjadrenie k Znaleckému posudku č. 9/2007 zo dňa 27.02.2008 č.l. 111-113, vyjadrenie k Znaleckému posudku č. 9/2007 zo dňa 17.09.2008 č.l. 119 - 121, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 22.09.2008 (súd vykonal výsluch znalca A.. Š.) č.l. 122-124, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 29.09.2011 (strany sporu sa pokúsili o uzavretie dohody tak, že žalovaní v 1 a 2 rade odkúpia od žalobkýň v 1 a 2 rade nehnuteľnosť ) č.l. 168-169, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 12.12.2011 (pojednávanie odročené na žiadosť PZ žalobkýň v 1 a 2 rade) č.l. 175-176, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 17.07.2013 (strany sporu požiadali poskytnutie lehoty do konca septembra 2013 na mimosúdne vyriešenie sporu ) č.l. 209-210, oznámenie na výzvu súdu, že k dohode nedošlo zo dňa 28.02.2014 č.l. 222, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 08.01.2015 (súd oboznámil doteraz vykonané dokazovanie č.l. 1-232, pokúsil sa o mimosúdnu pokonávku, vykonal výsluch žalobkyne v 1. rade, výsluch žalovaného v 1. rade, žalovanej v 2. rade , súd nariadil obhliadku nehnuteľnosti č.l. 233-239, Zápisnica o obhliadke nehnuteľnosti, fotografické zábery č.l. 240-296, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.01.2015 (súd vykonal výsluch žalobkyne v 2. rade), pokúsil sa o mimosúdnu pokonávku, pojednávanie odročené na termín dňa: 26.03.2015 č.l. 297-299, Súčasný stav užívania pozemkov č.l. 300, Podanie právneho zástupcu žalobkýň v 1. a 2. rade (doloženie listinných dôkazov do súdneho spisu: žiadosť o vydanie stavebného povolenie zo dňa 18.11.2005, úhrada 700,-Sk MÚ Devínska Nová Ves zo dňa 07.12.2005, rozhodnutie MČ BA - Devín č. D-XXXX-XX/ XXX/pr/Mt (MČ vyzvala žiadateľku C. E., aby doplnila doklady o. i. súhlas spoluvlastníkov pozemku parc. č. XXXX/X podľa Z. Č.. XXX k prestavbe RD, konanie bolo prerušené, rozhodnutie MČ BA Devín zo dňa 19.06.2006 č. D-2006-05/515/prer-2/Mt-stavebné konanie prestavba RD P. Č.. X na J. J.. Č.. XXXX/X v KÚ Devín stavebníčke C. E. bolo zastavené, Projekt pre stavebné povolenie prestavba RD Devín č.l. 303-314, Uznesenie č.k. 7C/42/2006-345 zo dňa 10.08.2015 (nariadené znalecké dokazovanie znalcom A.. K. F.) č.l. 345-349, Podanie - návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov žalobkyňou v 1. rade zo dňa 11.9.2015 č.l. 352-372 (originál 373-386), uznesenie č.k. 7C/42/2006-387 zo dňa 16.11.2015 (žalobkyni v 1. rade súd priznal čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 50%) č.l. 387-389, Uznesenie č.k. 7C/42/2006-390 zo dňa 16.11.2015 (súd priznal žalobkyni v 1. rade oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu) č.l. 390-392, Znalecký posudok č. 1/2016 (súdny znalec A.. F. navrhol variant A, B, C riešenia predmetného sporu) č.l. 397-419, Vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade k Znaleckému posudku zo dňa 24.03.2016 (žalovaní v 1. a 2. rade súhlasili s navrhovaným variantom súdneho znalca A) č.l. 422-426, Tlačivo pre zdokladovanie pomerov účastníka konania žalovanej v 2. rade č.l. 429-438, Tlačivo pre zdokladovanie pomerov účastníka konania žalovaného v 1. rade č.l. 439-448, Uznesenie č.k. 7C/42/2006-449 zo dňa 30.6.2016 (súd priznal znalcovi A.. F. znalečné 773,33,eur) l. č 449-455, e-mailové podanie PZ žalobkýň v 1 a 2 rade doručené súdu dňa 29.11.2016 (vyjadrenie žalobkýň k Znaleckému posudku zo dňa 28.11.2016) č.l. 475-477, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 01.12.2016 (súd doručil vyjadrenie žalobkýň a ústne čítaním oboznámil jeho obsah) č.l. 483-486, emailové podanie žalovaných v 1. a 2. rade (stanovisko k vyjadreniu žalobkýň v 1 a 2 rade, doručené súdu dňa 23.01.2017, žalovaní v 1. a 2. rade oznámili že variant A je pre nich najrealistickejší, s variantom B, C nesúhlasili a navrhli ďalší variant, a to odkúpenie podielu pozemkov žalobkýň v 1 a 2 rade s tým, že ich dcéra by predmetný podiel žalobkýň odkúpila za prijateľnú cenu, aby sa zamedzilo ďalším problémom a súdnym pojednávaniam), prílohy: Vyjadrenie k znaleckému posudku č. 1/2016 znalca A.. K. F. ( č.l. 498-500 ), Kúpna zmluva a dohoda o zriadení právo osobného užívania stavebného pozemku zo dňa 28.03.1967 č.l. 501-502 , geografická identifikácia parciel č.l. 503, správa o prvej odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia č.l. 504-506 , Zápisnica o pojednávaní z 13.03.2017 ( súd určil, ktoré dôkazy vykoná strany sporu nemali návrhy na doplnenie dokazovania a podľa § 182 CSP zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci č.l. 518-521, Zápisnica o vyhlásení rozsudku zo dňa 11.04.2017 - súd žalobu zamietol č.l. 522-533, rozsudok č.k. 7C/42/2006-524 zo dňa 11.04.2017 - súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodov hodných osobitného zreteľa, vzhľadom na zlý zdravotný stav žalovaných v 1. a 2. rade a ich ekonomickú situáciu zo zváženým finančného dopadu pre obidve strany, odvolanie voči rozsudku zo dňa 03.05.2018 žalobkýň v 1. a 2. rade č.l. 546-548 , Vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19.07.2017 - žalovaný v 1. a 2. rade súhlasili s rozhodnutím súdu prvej inštancie vzhľadom na ich zlý zdravotný stav a zlú ekonomickú situáciu strán sporu, žiadali rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť č.l. 552-553, uznesenie Krajského súdu Bratislava č.k. 14Co/204/2017-568 zo dňa 10.12.2019, právopl. dňa 24.01.2020 - odvolací súd pokračoval v konaní s A. H. ako žalovanou v 1. rade namiesto pôvodne žalovaného v 1.rade: Jozefa Vrabčeka, ktorý zomrel dňa 30.07.2018, Krajský súd Bratislava uznesením č.k. 14Co/204/2017-571 zo dňa 31.08.2021, právopl.

dňa 11.10.2021 - zrušil vec a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 17.03.2022 - výsluch právnych zástupcov strán sporu a strán sporu, oboznámenie dôkazov, záverečné reči - č.l.625-637) a zistil nasledovný skutkový stav: 10. Z obsahu listu vlastníctva č. XXX, okres Bratislava IV, obec : BA m.č. Devín, v čase rozhodnutia súdu boli preukázaní vlastníci spornej nehnuteľnosti a to: 1. Y. U., K. J., P. X, L., J. XXX XX, R. 2. E. C., K. XX 3. E. F. - C., K. XX 4. H. A., K. Y., J. XX, L., J. XXXXX, R. 11. Z listinných dôkazov mal súd za nesporne preukázané, že znaleckým posudkom č. 9/2007 znalca A.. Š. Š. z odboru geodézie a kartografie bol vypracovaný geometrický plán na reálne rozdelenie predmetných nehnuteľnosti podľa veľkosti podielov, aby na základe takto vypracovaného geometrického plánu bola možná realizácia zápisu vlastníctva vkladu do Katastra nehnuteľnosti. Znalec vyslovil že nie je možné reálne rozdelenie tak, aby rešpektoval umiestnenie objektov, osobitne priložil 3 vyhotovenia geometrických plánov, ktoré po rozhodnutí budú slúžiť na vklad do Katastra nehnuteľnosti. K znaleckému posudku č. 9/2007 právny zástupca žalobkýň v 1. a 2. rade doručil dňa 27.2.2008 vyjadrenie a nestotožnil sa so záverom znalca a požiadal súd o preskúmanie inému znalcovi. 12. Žalovaní v 1. a 2. rade sa dňa 18.09.2008 vyjadrili k znaleckému posudku s tým, že riešenie si vyžaduje zásah do doterajšieho spôsobu života, nezodpovedá žiadnemu z návrhov strán, kombinuje časti návrhov oboch strán, alternatívne navrhli zrušiť podielové spoluvlastníctvo a do podielového spoluvlastníctva U. E., X.. XX.XX.XXXX C. F. - C. E., X.. XX.XX.XXXX, aby súd prikázal nasledovné novovytvorené parcely: - Pozemok parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 99 m2 - Pozemok parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 88 m2 - Pozemok parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 43 m2 - Pozemok parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 91 m2 každá vlastníkom v 1. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov JS. Y., X.. XX.XX.XXXX C. U. Y. K.. J., X.. XX.XX.XXXX, aby súd prikázal nasledovné novovytvorené parcely: - Pozemok parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 107 m2 - Pozemok parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 30 m2 - Pozemok parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 87 m2 - Pozemok parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 97 m2. Uvedené novovytvorené parcely sú takto vyznačené v geometrickom pláne č. XC/XX/XXXX tvoriacom prílohu znaleckého posudku č. 9/2007 vypracovaného znalcom A.. Š. Š., a boli vytvorené z pôvodných parciel č. XXXX/X (S. Y. XXXmX), Č.. XXXX/X (S. Y. XXX H.) , Č.. XXXX/X (S. Y.Ý. XX H.) C. Č.. XXXX/ X (S. Y. XXX H.). V prospech oprávneného - vlastníka pozemku parc. č. XXXX/X zriadiť vecné bremeno spočívajúce v povinnosti povinného - vlastníka pozemku parc. č. XXXX/X strpieť vedenie inžinierských sietí - t.j. elektrickej prípojky a vedenia, plynovej prípojky a vedenia, vodovodu, kanalizačnej prípojky, rozvodu káblovej televízie a telefónneho káblu oprávneného cez pozemok parc. č. XXXX/X, ako aj strpieť prístup k týmto sieťam za účelom ich opráv a údržby. 13. Súd vykonal obhliadku predmetných nehnuteľností a z obsahu Zápisnice o obhliadke nehnuteľností zo dňa 20.01.2015 okrem iného vyplýva, že ohliadka začala vstupom cez bránu. Z pravej strany je starší dom, súpis. č. IV 956/5. Z ľavej strany je vodovodný kohútik a kanalizačný poklop a garáž. Za garážou je zostatok z altánku, ktorý, ako navrhovateľka uvádza, bol užívaný ako prístrešok. Za ním nasleduje pivnica so vstupnými dverami. Vedľa pivnice je záhradka oplotená múrom a pletivom s kovovými stĺpikmi. Pred prístreškom a múrom záhradky je studňa, oproti dverám do domu žalobkýň. Dom žalobkýň siaha po časť domu, kde je umiestnené druhé okno a za touto časťou nasleduje dom žalovaných, oproti ktorému je fóliovník, ktorý patrí žalovaným. Koncom fóliovníka pokračuje záhradka, o ktorú sa starajú žalovaní. Je umiestnená oproti vstupným dverám domu žalovaných. Za záhradkou žalovaných je záhradka žalobkýň, na ktorej je umiestnená drevená šopa, ktorá patrí žalobkyniam. Záhradka je vyvýšená, opletená cca 1m vysoká múrom, na ktorom je oplotenie. Oproti tejto záhradke je cca 1m široký chodník. Vedľa neho

je časť domu žalovaných a konča tohto domu, oproti záhradke žalobkýň je parcela (dvor, na ktorom je umiestnené drevo na kúrenie, prikryté plachtou). Tento koniec domu žalovaných má okná dve, oproti drevu na kúrenie a jedno okno oproti parcele žalobkýň, kde je umiestnená drevená šopa. A ďalšie dve okná na dome žalovaných sú taktiež otočené smerom do parcely, ktorú užívajú žalovaná ako záhradku a na ktorom majú fóliovník (fotodokumentácia sa nachádza v súdnom spise na č.l. 244-296). 14. S poukazom na uvedené dokazovanie súd t.j. po výsluchoch strán sporu a vykonanej obhliadke nehnuteľnosti, nariadil znalecké dokazovanie (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, výmera a čísla nových parciel a ak dôjde k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva geometrický plán sa stáva súčasťou rozsudku). Z obsahu znaleckého posudku č. 1/2016 znalca A.. K. F. z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, ktorý bol vypracovaný za účelom rozhodnutia o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou a zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu a uloženia inžinierskych sietí vyplýva, že na reálnu deľbu predmetných nehnuteľností boli vypracované geometrické plány A.. Š. C. A.. Y. XXXXXXXX-XXX/XXXX a sú súčasťou spisového materiálu. Dňa 07.01.2016 znalec vykonal obhliadku nehnuteľností spojenú s geodetickým meraním. Pri rozdelení predmetných pozemkov boli rešpektované zásady reálnej deliteľnosti parciel a zásada rešpektovania minimálneho zásahu do súčasných vlastníckych práv žalobkýň v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade. Vzhľadom na relatívne menšiu plochu nehnuteľností, priebeh inžinierskych sietí a morfológiu terénu, nie je možné vykonať delenie súčasne zohľadňujúce návrhy strán sporu. Priebeh podzemných inžinierskych sietí v navrhovanom geometrickom pláne situoval do ucelenej homogénnej časti pre vecné bremeno okrem kanalizácie, ktorej priebeh možno vyznačiť podľa povrchových znakov a spracoval varianty A, B, C: A/ Variant "A" - je návrh rozdelenia vychádzajúci z návrhu právneho zástupcu žalovaných v 1 a 2 rade z mája 2015, pričom je do neho zapracovaná zóna z realizovaných inžinierskych sietí (vyznačením územia) riešená formou vecného bremena. Reálnym rozdelením znalec vytvoril parcely, pričom pre každú stranu príp. výmera v súčte 321 m2 pre žalobkyne v 1. a 2. rade a 321 m2 pre žalovaných v 1. a 2. rade. Danými sú stavba rodinného domu žalobkýň v 1 2 rade p.č. XXXX/X o výmere 99 m2 a stavba rodinného domu žalovaných v 1 a2 rade p.č. XXXX/X o výmere 107 m2. Ostalo k prerozdeleniu 22 m2 pre žalobkyne v 1. a 2. rade 214 m2 pre žalovaných v 1 a2 rade, pričom požiadavky a limity prerozdelenia boli spomenuté. Žalovaním v 1. a 2. rade vznikne J.. J..Č.. XXXX/X S. Y. XXX H. (G.), J..Č.. XXXX/X S. Y. XX H. (G.) C. J..M. Č.. XXXX/X S. Y. XXX H. (B.). Ž. Y. X. C. X. K. Y. J. J..Č.. XXXX/X S. Y. XX H. (G.), J. J..Č.. XXXX/X S. Y.H. XX H. (B.), J. J..Č.. XXXX/XX S. Y. XX H. (G.), J.. Č.. XXXX/XX S. Y. XX H. (G.), J. J..Č.. XXXX/XX S. Y. XmX (B. J.), J. J..Č. XXXX/XX S. Y. XmX (zastavaná plocha). Uvedené riešenie však vyžaduje kompromis žalobkýň v 1 2 rade znášať vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez súkromný pozemok vrátane práva uloženia inžinierskych sietí na súkromnom pozemku. B/ Variant "B" - je návrh rozdelenia vychádzajúci z variantu A.. Š., pričom je do neho zapracovaná zóna umiestnenia zrealizovaných inžinierskych sietí riešená formou vecného bremena a prístup k J..Č. XXXX/ XX (R.) B. J..Č.. XXXX/XX F. J..Č.. XXXX/XX (H. U.) B. J..Č.. XXXX/XX a aj z verejnej komunikácie. Reálnym rozdelením sú vytvorené parcely, pričom pre každú stranu príp. výmera v súčte 321 m2 pre žalobkyne v 1. a 2. rade a 321 m2 pre žalovaných v 1., 2 . rade. C/ Variant "C" - by mohol byť podľa znalca za určitých okolností vhodným kompromisom pre obidve strany, vychádza z konceptu rozdelenia Ing. Vaškovej s rozdielom, že prístup má šírku 2,00m (rovnaká šírka je aj v súčasnom prístupe k domu žalovaných v 1. a 2. rade). Variant "C" zohľadňuje pripomienky žalobcov v 1. a 2. rade a aj žalovaných v 1. a 2. rade, t.j. pred domom žalovaných v 1. a 2. rade bude priestor 2,60m a 3,85m, žalobkyne v 1. a 2. rade budú mať záhradu prístupnú zo svojej parcely bez nutnosti využívať obecnú komunikáciu. Variant síce nerozdelí ideálne spoluvlastníctvo v presnom spoluvlastníckom podiele, no vzniknutý rozdiel predstavujúci 36m2 v prospech žalovaných v 1. a 2. rade je vynútene vytvorený za cenu rešpektovania požiadaviek žalobkýň v 1. a 2. rade. Žalovaný v 1. a 2. rade strácajú m2 v zdĺhavejšom prístupe (parcela prístupu od hl. komunikácie má výmeru 63 m2, čiže ide len o relatívne výmerové zvýhodnenie), v nutnosti realizácii prístupu. Tento variant C však reflektuje zámer žalobkýň v 1., 2. rade a tiež prihliada na nevyhnutné požiadavky žalovaných v 1 a 2 rade. Vo variante je zapracovaná zóna umiestnenia zrealizovaných inžinierskych sietí riešená formou vecného bremena prístup k p.č. 1XXX/XX (R.) B. J..Č.. XXXX/XX C. F. J..Č.. XXXX/XX (H. U.) B. J..Č.. XXXX/ XX a aj z verejnej komunikácie. Znalec vyslovil záver: rozdelenie zohľadňujúce prerozdelenie výmery

parciel pre strany sporu naráža na budúce investičné náklady spojené s projekčnými a stavebnými prácami vrátane zemných úprav pri variantoch B, C. Pri variantoch B, C vznikajú budúce projekčné stavebné práce finančne aj časovo z pohľadu znalca neodhadnuteľné. Po rozhodnutí súdu o definitívnej verzii geometrického plánu, bude následne tento geometrický plán 7C/42/20006 spolu so záznamom po podrobnom meraní zmien č. 2756 a spracovanými digitálnymi výkresmi pripravený a podaný v zmysle platných predpisov na úradné overenie na Okresný úrad, Katastrálny odbor Bratislava IV a schválená verzia rozdelenia nehnuteľností z geometrického plánu bude definitívne vytýčená v teréne pre obidve strany. 15. Žalovaní v 1. a 2. rade (E. Y. C. U. Y.U.) písomným podaním doručeným súdu 31.03.2016 (č.l. 422-424) vyslovili: - súhlas s navrhnutým variantom A s tým, že do Výkazu výmeru je potrebné doplniť v Poznámke č. 3 p.č. XXXX/XX pre vecné bremeno priznania práva prechodu a prejazdu; - s navrhovaným variantom B a C nesúhlasili vzhľadom na ich vek, zdravotný stav, žalovaný v 1. rade je fyzická osoba s ťažkým zdrav. postihnutým, osoba s obmedzenou schopnosťou pohybu a bolo by potrebné pre prístup do ich rodinného domu vybudovať rampu v zmysle vyhl. č. 532/2 Z. z. v znení neskorších predpisov a v zmysle tejto vyhlášky nebude postačovať navrhovaná plocha chodníka cca 1,5 m. A týmto variantom by sa predĺžila prístupová cesta. Variant C nezohľadňuje reálnosť, finančnú a technickú náročnosť vybudovania prístupovej cesty prechodu a prejazdu. 16. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa podaním doručeným súdu 29.11.2016 vyjadrili k znaleckému posudku č. 1/2016 s tým, že: - nesúhlasia s variantom A vzhľadom na doterajšie vzťahy medzi stranami sporu z dôvodu budúcich možných nezhôd, - nesúhlasili s variantom B, keďže vstup na záhradu žalobkýň parc. č. XXXX/X by bol možný len z cestnej komunikácie, - s variantom C súhlasili, tento považovali za najlepšie riešenie pre strany sporu, vychádza z pôvodného konceptu rozdelenia A.. Y. s tým rozdielom, že prístup k pozemku žalovaných by mal šírku 2 m. A pred domom žalovaných by bol priestor 2,6 m a 3,85 m. Žalobkyne v 1. a 2. rade by mali záhradu prístupnú zo svojej parcely bez nutnosti využívať obecnú komunikáciu. Vznikol by rozdiel v prospech žalovaných v 1. a 2. rade vo veľkosti 64 m2 bez plochy zastavanej domami a rozdiel vo veľkosti 72 m2 s plochou zastavanou domami (a nie 36 m2 ako sa uvádza v znaleckom posudku A.. F.). Žalobkyne v 1. a 2. rade nevideli dôvod na zriadenie vecného bremena, práva prechodu cez p. č. 1XXX/XX , B. J.. Č.. XXXX/ XX, F. J.. Č.. XXXX/XX (studňa) z dôvodu, že studňa bola historicky vždy v užívaní vlastníkov domu nachádzajúcom sa na p.č XXXX/X, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade majú vlastný prívod vody. Zároveň žalobkyne nevideli dôvod ani na zriadenie vecného bremena práva prechodu cez parc. č. XXXXXX B. J.. Č.. XXXX/XX F. J.. Č.. XXXX/XX (merač energií) z dôvodu, že k predmetnému meraču je prístup z verejnej komunikácie. 17. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 18. Podľa ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. 19. Podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. 20. Podľa ust. § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. 21. Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

22. Podľa ust. § 141 ods. 2 Občianskeho zákonníka každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu. 23. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 24. Podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti. 25. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. 26. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. 27. Podľa čl. 20 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon. 28. Podľa ust. § 153 ods. 1, 2, 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 29. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 30. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 31. Podľa čl. 2 ods. 3 CSP, ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. 32. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 33. Podľa ust. § 470 ods.21 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

34. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 35. Súd (§ 391 CSP) súc viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, skúmal poradie, v ktorom bola daná možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania : a/ reálne rozdelenie (prichádza do úvahy podľa výšky podielov v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva a rozdelením musia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej veci - to znamená, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada ktorá sa prizná príslušnému spoluvlastníkovi) b/ prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom (toto prichádza do úvahy, keď reálne rozdelenie nie je možné - čo sa žalovaní v 1. a 2. rade vzhľadom na zlú ekonomickú situáciu strán sporu snažili riešiť cestou odkúpenia spoluvlastníckeho podielu žalobkýň a to za finančnej pomoci ich dcéry v rámci mimosúdnych pokonávok) c/ predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov ( toto by prichádzalo do úvahy, ak by vec žiaden zo spoluvlastníkov nechcel, ale počas konania strany sporu prejavili vôľu vec naďalej vlastniť). Pri záväznosti spôsobov vyporiadania, ich poradia a zásad (ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, uvedenými v § 142 ods. 1 Obč. zák.) u každej z uvedených nehnuteľnosti zvlášť, bolo potrebné najskôr riešiť otázku reálnej deliteľnosti predmetných nehnuteľností (uvedené v bode 1-2 odôvodnenia). 36. Súd úplne zistil skutkový stav (strany sporu po oboznámení dôkazov nové návrhy na doplnenie dokazovania nemali § 181 ods. 4 CSP) a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva v znaleckom posudku uvedenými troma spôsobmi A, B, C a dôsledne zvážil a porovnal situáciu, ktorá by pre žalobkyne v 1. a 2. rade vznikla vyhovením žalobe (dňa 17.03.2022 žalobkyne v 1. a 2. rade vyslovili súhlas do Zápisnice o pojednávaní pred súdom s tým, že budúce investičné náklady spojené s projekčnými a stavebnými prácami vrátane zemných úprav pri variante "C" uhradia, pričom zvážili finančný dopad (viď vyjadrenie žalobkyne 1. a 2. rade cestou splnomocneného právneho zástupcu do Zápisnice pred súdom dňa 17.03.2022 - č.l. 625-637), t.j. že "akékoľvek náklady ktoré budú sprevádzať variantu "C" pri zrušení spoluvlastníctva pozemkov, tieto budú znášať žalobkyne v 1. a 2. rade". Súd taktiež zvažoval a porovnal súčasnú situáciu so situáciou, ktorá by pre žalobkyne v 1. a 2. rade vznikla zrušením spoluvlastníctva návrhom podľa variantu "A" navrhnutým žalovanými v 1. a 2. rade. 37. Dňa 17.03.2022 žalobkyne v 1. a v 2. rade C. E. C. F.na - C. E. vypovedali, že variant "C" podľa znaleckého posudku je najviac vyhovujúci, nesúhlasili, aby chodník viedol popod okná ich domu. 38. Dňa 17.03.2022 žalovaná v 1. rade A. H.A. vypovedala, že vzhľadom na plynutie času sa situácia na strane žalovaných zmenila, finančné prostriedky boli minuté na bezbarierový prístup (nebohý žalovaný v 1. rade sa pohyboval za pomoci invalidného vozíka). V súčasnosti je žalovaná v 1. rade invalidná dôchodkyňa a žalovaná v 2. rade starobná dôchodkyňa, žijú z dôchodkov, nemajú finančné prostriedky a variant "C" by vyžadoval preloženie infraštruktúry, mal by sa vybudovať chodník a zotrvala aj so žalovanou v 2. rade na variante riešenia "A". Poukázala na vek žalovanej v 2. rade (82 rokov), na jej zlý zdravotný stav s tým, že si nevie predstaviť ako by rekonštrukcia prebiehala. Namietala, že pri variante "C" budú mať žalobkyne v 1. a 2. rade pozemok pod ich oknami, chodník, ktorý by sa mal vybudovať, by zasahoval až za vchod do domu, skončil by za vchodom do bytu (zhodne ako pri variante "A"). Žalovaná v 1. rade vyslovila nedôveru voči žalobkyniam v 1. a 2. rade a poukázala na zlé skúsenosti z minulosti, na zlé vzťahy. 39. Právny zástupca žalobkýň v 1. a 2. rade v rámci pokusu o mimosúdnu pokonávku (§ 179 CSP) prehlásil do Zápisnice pred súdom, že žalované v 1. a 2. rade nemusia pri variante "C" vynaložiť finančné prostriedky, žalobkyne v 1. a 2. rade potvrdili, že zabezpečia na vlastné náklady rekonštrukciu, postavenie chodníka, pričom žalovaným v 1. a 2. rade ostane navyše výmera 70m2 podľa Geometrického plánu č. 5 (č.l. 416-417) a znaleckého posudku č. 1/2016. Navrhla, že by žalované v 1. a 2. rade mali zriadené vecné bremeno tak, aby mali prístup k prípojkám a v prípade závady aby mohlo dôjsť k ich oprave. Zotrvali na tom, že variant "C" znaleckého posudku č. 1/2016 zohľadňuje požiadavky oboch strán (znalec sa vyjadril, že tento variant je korektný pre obe strany, prihliada na účel využitia nehnuteľnosti a z týchto nehnuteľností vzniknú dve samostatné nehnuteľnosti a žalované v 1. a 2. rade budú mať o 72m2 viac, čo bude práve cesta, ktorá povedie pozdĺž pozemku a žalobkyne v 1. a 2. rade uhradia všetky náklady spojené s realizáciou variantu "C"). Žalobkyne v 1. a 2 rade žiadali,

aby súd rozhodol v súlade s variantom "C" a v prospech žalovaných v 1. a 2. rade budú zriadené vecné bremená tak ako navrhoval znalec. Čo sa týka namietaného umiestnenia chodníka, ten je zhodný ako pri variante "A". V súdnom spise sa nachádza zmluva z roku 1967, na základe ktorej je studňa vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade. 40. Predmetné konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je iudicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 CSP). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia. Súd s prihliadnutím na ustálený skutkový stav žalobe vyhovel, podielové spoluvlastníctvo zrušil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (variant "C") tak, že do podielového spoluvlastníctva C. E., X.. XX.XX.XXXX C. F. - C. E., X.. XX.XX.XXXX súd prikázal: - z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 229 m2 v novom stave parcelu č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 124 m2 - z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 89 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 98 m2, každá v 1-ici, do podielového spoluvlastníctva A. H., K.. Y., X.. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/12 a U. Y., K.. J., X.. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 5/12, súd prikázal : - z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 229 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 14 m2, - z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 194 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 107 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 79 m2, z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 131 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 121 m2, tak ako je zaznačené v Geometrickom pláne na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/X-X a č. XXXX/X, X, Č.. XXX/XXXX vyhotovenom dňa 29.09.2005 A.. H. Y., spolu so záznamom o podrobnom meraní zmien č. 2756 v znaleckom posudku č. 1/2016 znalca z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie geodézia A.. K. F., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. 41. Podľa ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 42. Podľa ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. 43. Podľa ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. 44. Podľa ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 45. Podľa ust. § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. 46. Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 47. Podľa ust. § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. 48. Podľa ust. § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. 49. Podľa ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. 50. Podľa ust. § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom. 51. Súd môže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v dvoch prípadoch a to pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci a to k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Vecné bremená vznikajú: - písomnou zmluvou, - na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, - rozhodnutím príslušného orgánu, - zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 52. Vo všeobecnosti súd uvádza, že vecné bremená sú právne vzťahy, na základe ktorých vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať v prospech niekoho iného. Tieto povinnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. To znamená, že pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa prevádza aj vecné bremeno, ktoré sa na nehnuteľnosť vzťahuje. Vecné bremeno znamená, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je v prospech niekoho iného povinný napríklad: strpieť, napr. prechod cez svoj pozemok, tak ako to bolo v tomto prípade. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu môže vzniknúť len vo vzťahu k nehnuteľnej veci. Vlastník nehnuteľnosti je následne povinným subjektom z vecného bremena a oprávneným subjektom je ten, voči komu sa vecné bremeno zriaďuje. 53. V rámci právneho vzťahu vyplývajúceho z vecného bremena v čase tohto rozhodnutia súdu môžu byť práva zodpovedajúce vecným bremenám dvojakého druhu, a to: spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (in rem - každý vlastník tejto nehnuteľnosti je oprávneným z vecného bremena pri zmene vlastníctva tak na základe univerzálnej, ako aj singulárnej sukcesie a právo vyplývajúce z vecného bremena je tu nerozlučne späté s vlastníckym právom k nehnuteľnosti, prechádza s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. To právo patriace určitej osobe (in personam - právo patrí fyzickej alebo právnickej osobe bez toho, aby táto osoba bola vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti, uvedené právo neprechádza na jej právneho nástupcu a zaniká najneskôr smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby).

54. Strany sporu môžu po právoplatnosti rozsudku uzatvoriť v zmysle platných právnych predpisov aj Dohodu o vzniku vecného bremena (súdu nový návrh po rozhodnutí odvolacieho súdu ohľadom zriadenia vecného bremena nepredniesli). V zmysle CSP, napriek tomu, že žiadne z riešení neobsahovalo komplexné riešenie geometrického plánu aj s inžinierskymi sieťami formou vecného bremena v prospech žalovaných v 1. a 2. rade (A.. Š. vo svojom posudku v prílohe "technické zariadenia a objekty" znázornil priebeh elektrického vedenia, vodovodnej prípojky a kanalizačné šachty, ale A.. Y. inžinierske v GP 11909561-120/2005 nezohľadňovala, pričom náčrt žalovaného priložený v spise je podľa znalca nerealizovateľný a nevychádza z technických princípov), strany sporu nenavrhli súdu vypracovanie nového Geometrického plánu (či znaleckého posudku) za účelom vyznačenia vecného bremena - práva prechodu, prejazdu cez spornú nehnuteľnosť, prístup k studni, kanalizačnej či vodovodnej prípojke. Znalec v prílohe č. 2 k znaleckému posudku č. 1/2016, okrem iného uviedol, že vzhľadom na relatívne menšiu plochu predmetných nehnuteľností, priebeh inžinierskych sietí a morfológiu terénu nie je možné vykonať delenie súčasne zohľadňujúce návrhy strán sporu, priebeh podzemných inžinierskych sietí len na základe orientačného vyznačenia bez presného vyznačenia správcami sietí v teréne, okrem povrchových znakov Príloha č. 2, znalec v navrhovanom geometrickom pláne situoval do ucelenej homogénnej časti pre vecné bremeno okrem kanalizácie, ktorej priebeh možno vyznačiť podľa povrchových znakov. Ak je vecné bremeno zriaďované má byť vymedzené tak, aby nedochádzalo k ďalším sporom, a to nielen medzi stranami sporu, ale aj medzi všetkými neskoršími vlastníkmi dotknutých nehnuteľností (t.j. bez ohľadu na to, kto bude v budúcnosti vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej a tiež v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje). Na zriadenie vecného bremena, práva prechodu cez p. č. XXXX/XX, B. J.. Č.. XXXX/XX, F. J.. Č.. XXXX/XX (studňa) nebol súdu po zrušení rozsudku odvolacím súdom predložený nový návrh strán sporu ako žiadajú aby súd o vecnom bremene rozhodol, pričom žalobkyne v 1. a 2. rade zotrvali na tom, že predmetná studňa bola/je v užívaní vlastníkov domu nachádzajúcom sa na parc.č XXXX/X, pričom žalované v 1. a 2. rade majú vlastný prívod vody. Na zriadenie vecného bremena práva prechodu cez parc. č. XXXXXX B. J.. Č.. XXXX/XX k parc. č. XXXX/XX (merač energií) súdu nebol predložený nový geometrický plán, a preto súd pri zriadení vecného bremena v prospech žalovaných v 1. a 2. rade vychádzal zo znaleckého posudku č. 1/2016 s tým, že k predmetnému meraču je možný prístup aj z verejnej komunikácie, tak ako uviedol znalec v znaleckom posudku č. 1/2016 v bode 3.5. (č.l.404). Vo variante "C" je zapracovaná zóna umiestnenia zrealizovaných inžinierskych sietí riešená formou vecného bremena a prístup k p.č. XXXX/XX (R.) E. B. J..Č.. XXXX/XX C. F. J..Č.. XXXX/XX (H. U.) E. B. J..Č.. XXXX/XX a aj z verejnej komunikácie. S poukazom na uvedené súd zriadil vecné bremeno v prospech žalovaných v 1. a 2. rade podľa znaleckého posudku č. 1/2016 znalca A.. K. F. a to vecné bremeno zapracované vo variante "C" znaleckého posudku spočívajúce v povinnosti žalobkýň v 1. a 2. rade strpieť zriadenie vecného bremena - práva prechodu cez p. č. XXXX/XX , B. J.. Č.. XXXX/XX, F. J.. Č.. XXXX/XX (studňa), t.j. prístup žalovaných v 1. a 2. rade: - k p.č. XXXX/XX (R.) B. J..Č.. XXXX/XX a - k p.č. XXXX/XX (H. U.) B. J..Č.. XXXX/XX a - z verejnej komunikácie a - strpieť vedenie inžinierskych sietí. Súd má za to, že po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vzhľadom na dôkaznú situáciu v toto konaní medzi stranami sporu môže dôjsť k vzniku vecného bremena aj dohodou. 55. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 57. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 58. Citované ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku predpokladá rozhodovanie súdu o trovách konania v dvoch fázach (v prvej fáze súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhoduje o tom, komu sa priznáva nárok na náhradu trov konania, v druhej fáze po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí súd rozhodne o samotnej výške náhrady trov konania). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného

ustanovenia nepriznal náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorému inak patrí ich náhrada. Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré Civilný sporový poriadok neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu, treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že si uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že strana sporu bola úspešná, a to bez zreteľa na jej postavenie v konaní. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliadol na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu (rozhodnutie súdu záviselo od objektívneho posúdenia veci súdnym znalcom s ohľadom na ekonomickú situáciu strán sporu). Súd v okolnostiach danej veci dospel k záveru, že dôvody osobitného zreteľa skutočne a bezvýhradne v tomto prípade existujú a to nielen vzhľadom na tento konkrétny prípad, nielen s ohľadom na vek, zdravotný stav pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade (v čase podania žaloby boli žalovaní v 1. a 2. rade starobní dôchodcovia s vážnymi zdravotnými problémami, pričom žalovaný v 1. rade E. Y. X.. XX.XX.XXXX, zomrel počas konania), ale aj vzhľadom na majetkové pomery v čase rozhodnutia súdu vo veci samej, a to žalovanej v 1. rade ako dedičky po zomrelom E. Y. (invalidná dôchodkyňa vo veku 59 rokov, jej zdrojom príjmu je podľa lustrácie súdu v SP invalidný dôchodok), ako aj žalovanej v 2. rade (starobná dôchodkyňa vo veku 83 rokov, jediným jej zdrojom príjmu podľa lustrácie súdu v SP je starobný a vdovský dôchodok), a preto súd zhodnotiac skutkové okolnosti, v ktorých zistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni v 1. a 2. rade, týmto náhradu trov konania nepriznal. 59. V predmetnom konaní vznikli trovy štátu nasledovne: - uznesením č.k. 7C/42/2006-75 z 30.01.2007 bol ustanovený znalec a zložené preddavky ( D14 po.9/07 , žalobkyne 5000,-Sk, žalované 5000,-Sk), - uznesením č.k. 7C/42/2006-80 z 27.02.2007 bola zmena znalca A.. Š. Š. (Znalecký posudok č. 9/2007č.l. 91 a priznané znalečné Fa č.l. 87-88 v sume 12.500,-Sk, - uznesením č.k. 7C/42/2006-108 z 01.02.2008 bolo priznané znalečné v sume 11285,-Sk a vyplatené tak, že 5000,-Sk z preddavku D14/pol.9/07 a suma 6285,-Sk zo štátnych rozpočtových prostriedkov, - uznesením č.k. 7C/42/2006-345 z 10.08.2015 bol ustanovený znalec A.. K. F. a preddavky žalobkyne v sume 500,-eur a žalované v sume 500,- eur neuhradili (uznesením č.k. 7C/42/2006-387 z 16.11.2015 a č.k. 7C/42/2006-390 z 16.11.2015 bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov). Za znalecký posudok č.1/2016 bola vystavená FA č.l. 315 na sumu 773,33,- eur, - uznesením č.k. 7C/42/2006-449 z 30.06.2016 bolo priznané znalečné A.. K. F. v sume 773,33,- eur zo štátnych rozpočtových prostriedkov. 60. S poukazom na uvedené vzniknuté trovy štátu, súd priznal nárok na náhradu trov konania štátu Slovenskej republike titulom znalečného vyplateného zo štátnych finančných prostriedkov voči stranám sporu. Súčasná právna úprava neobsahuje ustanovenia o náhrade trov štátu, a preto neumožňuje štátu znášať trovy konania, preto túto povinnosť v plnom rozsahu znášajú sporové strany. O výške náhrady trov štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 61. Proti rozsudku podali odvolanie žalobkyne v 1. a v 2. rade proti výroku II. a výroku III. V odvolaní žalobkyne uviedli, že vo výroku II. napádajú výlučne zriadenie vecného bremena v prospech žalovaných 1. a 2. spočívajúce a) v povinnosti žalobkýň 1. a 2. strpieť právo prechodu žalovaných 1. a 2. cez p.č. XXXX/XX, B. J..Č.. XXXX/XX, F. J..Č.. XXXX/XX (studňa), b) v povinnosti žalobkýň 1. a 2. strpieť prístup žalovaných 1. a 2. k p.č. XXXX/XX (R.), B. J..Č.. XXXX/ XX a, c) v povinnosti žalobkýň 1. a 2. strpieť vedenie inžinierskych sietí žalovaných 1. a 2 k p.č. XXXX/XX (R.), B. J..Č.. XXXX/XX C., d) v povinnosti žalobkýň 1. a 2. strpieť prístup žalovaných 1. a 2 k p.č. XXXX/XX (H. U.), B. J..Č.. XXXX/XX. Zriadenie zostávajúcich vecných bremien týmto odvolaním nenapádame. Vo výroku III. rozsudku napádame nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni 1. a 2. K napadnutému výroku II.: Okresný súd v rozsudku uvádza, že napriek tomu, že žiadne z riešení neobsahovalo komplexné riešenie geometrického plánu aj s inžinierskymi sieťami formou vecného bremena v prospech žalovaných 1. a 2.,

strany sporu nenavrhli vypracovanie nového geometrického plánu, či znaleckého posudku, za účelom vyznačenia vecného bremena - prístupu k studni (bod 53). Súd teda rozhodoval o zriadení vecných bremien podľa vlastnej úvahy, na základe technickej dokumentácie. A) Žalobkyne 1. a 2. predložili v konaní súdu zmluvu na základe ktorej je studňa v ich vlastníctve (bod 38 rozsudku). V konaní bolo taktiež preukázané, že rodinné domy oboch sporových strán majú vodovodné prípojky. V tejto skutkovej a dôkaznej situácii (týkajúcej sa aj vzájomných vzťahov), súd rozhodol o vecnom bremene v prospech žalovaných 1. a 2., ktoré im má umožniť využívať studňu, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkýň 1. a 2.. O tomto vecnom bremene rozhodol bez návrhu žalovaných 1. a 2, bez akejkoľvek náhrady a najmä o ňom rozhodol opakovane. Podľa nášho názoru tu okresný súd zjavne pochybil. Ad a) podľa nášho názoru nemožno v danej situácii zaťažiť nehnuteľnosť - stavbu - studňu žalobkýň 1 a 2. bez reálnej potreby ju využívať zo strany žalovaných. Žalované 1. a 2. toto vecné bremeno nenavrhli, ani nežiadali súd o využitie studne vo vlastníctve žalobkýň 1. a 2. a ani nepreukázali potrebu, takto obmedziť vlastníctvo tejto nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň 1. a 2. Žalovaní 1. a 2. majú na nimi využívanej časti záhrady vodovodnú prípojku, ktorú na účel zavlažovania používajú. Ide tu zo strany súdu o rozhodnutie o vecnom bremene, ktoré teda prináša ďalšie sporné situácie, neželaný fyzický kontakt sporových strán, bez preukázanej a deklarovanej potreby ho zriaďovať. Ad b) studňu nadobudli predchodcovia žalobkýň riadne kúpou a teda odplatne. Ani túto skutočnosť pri zriaďovaní vecného bremena k studni súd nezohľadnil. Je otázne, či, ak by aj súd o náhrade kompenzácii za využívanie studne rozhodol, by nešiel proti potrebám a záujmom žalovaných 1. a 2. V tejto skutkovej situácii však išlo o nespravodlivé a neúčelné rozhodnutie súdu o vecnom bremene k studni, ktorá patrí žalobkyniam a majú ju využívať žalované 1. a 2. bez akejkoľvek náhrady - kompenzácie a preukázanej a opodstatnenej potreby. Ad c) pri rozhodnutí o vecnom bremene k studni vo vlastníctve žalobkýň, súd niekoľkokrát „zaťažil" žalobkyne 1. a 2. nakoľko neopodstatnene rozhodol o povinnosti žalobkýň 1. a 2.: 1. strpieť právo prechodu žalovaných 1. a 2. cez p.č. XXXX/XX, B. J..Č.. XXXX/XX, F. J..Č.. XXXX/XX (studňa), 2. strpieť prístup žalovaných 1. a 2 k p.č. XXXX/XX (R.), B. J..Č.. XXXX/XX a, 3. strpieť vedenie inžinierskych sietí žalovaných 1. a 2 k p.č. XXXX/XX (R.), B. J..Č.. XXXX/XX. Táto konštrukcia vecného bremena je vzhľadom na predmetné konanie a jeho dôkaznú a skutkovú situáciu ako sme uviedli, absolútne nespravodlivá a prekračuje rozsah potrebného a žiaduceho obmedzenia vlastníckeho práva žalobkýň. Trojnásobne zaťažiť rôznou povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti nemá žiadne opodstatnenie, najmä ak by prípadne sledovanému a žiaducemu účelu (čo však nie je tento prípad) postačuje zriadenie jednej z uvedených povinností. V prípade, ak by žalované prejavili záujem, mohol súd rozhodovať podľa nášho názoru v maximálnej možnej miere o zriadení vecného bremena v podobe povinnosti žalobkýň strpieť vedenie inžinierskych sietí žalovaných 1. a 2. k p.č. XXXX/XX (studňa) za kompenzáciu, aby tak v čo najmenšej miere obmedzil vlastnícke právo žalobkýň, a aby toto obmedzenie zohľadňovalo výlučné vlastníctvo studne žalobkyňami 1. a 2. v podobe kompenzácie. Uvedené riešenie by však mohlo vzhľadom na potreby a možnosti žalovaných v 1. a 2. rade byť pre nich aj tak neprijateľné a nepotrebné, nakoľko ako sme uviedli, ho v konaní nenavrhovali, ani nevyžadovali keďže majú vodovodnú prípojku, a bolo by s týmto riešením spojená povinnosť zdieľania nákladov za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň 1. a 2.. B) Vecné bremeno žalobkýň 1. a 2. strpieť prístup žalovaných 1. a 2 k p.č. XXXX/XX (merač energií), z p.č. XXXX/XX je podľa nášho názoru úplne zbytočné a nenapĺňa účel, ktorý priznáva vecnému bremenu ako nevyhnutnému obmedzeniu vlastníka hmotné právo. Ak súd vychádzal z geometrického plánu A.. F. a bol skutočne vedený princípom, že vecné bremeno sa má zriadiť len v nevyhnutnej miere a má reflektovať ozajstné potreby oprávnených z vecného bremena, ako aj princípom, že rozhodnutím o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva sa nemá založiť situácia, ktorá spôsobuje alebo má potenciál založiť ďalšie občianske spory, nielen medzi stranami sporu, ale aj budúcimi vlastníkmi nehnuteľností (str. 22 bod 53. rozsudku), tak súd v tejto časti rozhodol podľa nášho názoru nesprávne. Strpieť prístup žalovaných 1. a 2. k p.č. XXXX/XX (H. U.), B. J..Č.. XXXX/12 je v tomto prípade, neúčelný a ide podľa nášho názoru o nespravodlivo zriadené obmedzenie nehnuteľnosti žalobkýň 1. a 2., nakoľko je k meraču energií na p.č. XXXX/XX, riadny a bezproblémový prístup z ulice. Prístup z verejnej komunikácie súd spomína v tejto súvislosti aj v samotnom výroku, avšak žalobkyne 1. a 2. nemôžu strpieť prístup k meraču energií z verejnej komunikácie nakoľko im táto komunikácia vlastnícky nepatrí. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu zastávame názor, že v častiach vyššie označených súdom zriadených vecných bremien (tri vecné bremená k studni vo výlučnom vlastníctve žalobkýň a vecné bremeno k meraču energií, ktoré žalobkyne 1. a 2. vybudovali na svoje náklady v plote z uličnej

časti, aby k nemu bol prístup z ulice - verejnej komunikácie) súd rozhodol nesprávne a nespravodlivo v neprospech žalobkýň v 1. a 2. rade, bez toho, aby bol týmito obmedzeniami vlastníčok splnený zákonný predpoklad. Preto navrhujeme, aby po preskúmaní našej argumentácie odvolací súd vecné bremená napadnuté týmto podaním zriadené okresným súdom, vo svojom rozhodnutí zrušil ako neopodstatnené a neúčelné. Súd neposúdil situáciu pri rozdelení a vysporiadaní tohto spoluvlastníctva komplexne, ale vychádzal čisto iba z technického riešenia uvedeného v znaleckom posudku, čo však ako sme uviedli nepredchádza konfliktným situáciám medzi sporovými stranami a nepredchádza ani fyzickému stretávaniu sa sporových strán. To je zásadný problém, ktorý bol v konaní opísaný a ktorý je jedným z hlavných dôvodov tohto vysporiadania. K napadnutému výroku III.: Nepriznanie náhrady trov konania považujeme za nespravodlivé, aj keď sa javí správne vzhľadom na situáciu žalovaných 1. a 2. Žalobkyne 1. a 2. sa z žalovanými snažili dohodnúť pred podaním návrhu na súd, aby sa predišlo niekoľkoročnému nákladnému súdnemu sporu. Náklady na vedenie súdneho sporu, ktorému sa žalobkyne chceli vyhnúť však znášať museli a musia. Potreba vysporiadať spoluvlastníctvo bola v danom prípade, pre možnosť užívať nehnuteľnosti žalobkýň 1. a 2. existenčná, avšak žalovaným 1. a 2. bolo vzhľadom na ich situáciu jasné, že môžu vysporiadanie spoluvlastníctva brzdiť, môžu robiť obštrukcie, nakoľko ich súd nepostihne náhradou trov konania. To bolo aj zjednania žalovaných zjavné a v konečnom dôsledku je to vidieť aj na dĺžke konania. V ustanovení § 257 CSP je fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich postup súdu pri posudzovaní a rozhodovaní o náhrade trov konania. Zákonná úprava aplikácie moderačného ustanovenia podľa citovaného ustanovenia predpokladá, že musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považujú určité druhy konania alebo určitá procesná situácia, ide teda o dôvod daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie. Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa tiež považujú sociálne aspekty. Tieto aspekty však nemožno sporovou stranou účelovo a takticky zneužívať vo svoj prospech. Naviac v tomto prípade, že žalobkyne 1. a 2. tiež nemôžu znášať náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sami nezavinili, chceli sa dohodnúť mimosúdne. Je tiež potrebné prihliadať aj na komplexné pomery žalobkýň 1. a 2., ktoré si museli platiť právnu pomoc v predmetnej veci, aby bolo možné zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva zrealizovať. Dovoľujeme si preto odvolací súd požiadať, aby pri revízií III. výrokovej časti napadnutého rozhodnutia okresného súdu zvážil aj pohľad a pozíciu žalobkýň 1. a 2. v tomto konaní a ich skutkovú a ekonomickú situáciu. Naviac sa žalobkyne 1. a 2. zaviazali, že na svoje náklady vybudujú prístupovú cestu k nehnuteľnostiam žalovaných 1. a 2. Z uvedených dôvodov žalobkyne v 1. a v 2. rade navrhli odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 62. Proti rozsudku podali odvolanie žalované v 1. a v 2. rade a namietali odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalované namietali, že súd nesprávne vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán. V súvislosti s námietkou, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolateľky tvrdili, že výrok rozsudku nemá podklad v geometrickom pláne, ktorý by bol jeho súčasťou. Súd vo výroku II., ktorým vyporiadava podielové spoluvlastníctvo rozdelením medzi sporové strany odkazuje na geometrický plán na oddelenie pozemkov parc. Č.. XXXX/X-X C. Č.. XXXX/X, X, Č.. XXX/XXXX vyhotovených dňa 29.09.2005 A.. H. Y.. Tento však nie je prílohou rozsudku. Druhý geometrický plán vyhotovený A.. K. F. dňa 22.01.2016, o ktorý súd opiera výrok rozhodnutia je súčasťou rozsudku, ale tento nie je úradne overený. Táto skutočnosť zakladá pochybnosť, či je vôbec možné zmenu na podklade takéhoto geometrického plánu zapísať do katastra nehnuteľností, resp. či jeho zápis okresný úrad katastrálny odbor po rozhodnutí súdu neodmietne vykonať. Poukázali na ustanovenie § 67 ods. 5 katastrálneho zákona a na uznesenie Krajského súdu Prešov sp.zn. 11Co/8/2006 a na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti nie je možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, výmera a čísla nových parciel (Z IV, str. 487). Predmetné potom zakladá takú vadu konania, ktorá skutočne môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie je tak de facto listinou, ktorá nie je spôsobilá vyvolať zmenu zápisu v katastri. 63. V súvislosti s námietkou nesprávneho a neúplne zisteného skutkového stavu odvolateľky tvrdili, že súd pristúpil k takému rozdeleniu nehnuteľností, ktoré absolútne nezodpovedá miestnym pomerom.

64. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutie v bode 39 uviedol, že s prihliadnutím na ustálený skutkový stav žalobe vyhovel a podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal podľa variantu „C“. Uvedený variant však absolútne nezohľadňuje skutočné miestne pomery na vyporiadavaných nehnuteľnostiach. Pozemok nachádzajúci sa pred stavbou patriacou žalovaným by mal byť podľa napadnutého rozhodnutia rozparcelovaný na menšie parcely, v dôsledkom čoho nebude využiteľný tak, ako doteraz. Žalované stratia záhradu, v ktorej si žalovaná v 2. rade pestuje každý rok zeleninu, aby si ju nemusela nakupovať a ušetrili si čo to k dôchodku. Zároveň príde týmto k jeho znehodnoteniu, pozemok nie je neupravený a má výškové rozdiely. Jedná sa totiž o bývalý majer. Pokiaľ ide o vybudovanie prístupového chodníka, ktorý sa má podľa napadnutého rozhodnutia súdu zriadiť na novovzniknutej parcele č. XXXX/XX z verejnej komunikácie cez garáž, je potrebné zohľadniť technické možnosti jeho vyhotovenia, a to najmä z dôvodu veľkého výškového rozdielu pozemku oproti verejnej komunikácii. Ide o výškový rozdiel 1,5 m. V prípade, že by sa pristúpilo k jeho stavbe, hrozilo by, že sa zosype, nakoľko na časti miesta, kde by mal stáť stojí toho času pivnica. Navyše v prípade jeho stavby by bolo nevyhnutné zasiahnuť do garáže, ktorá stojí na hranici susedovho pozemku, t. j. na hranici s parcelou č. XXXX, dôsledkom čoho by prišlo k jej demolácií (viď obrázok č. 1, 2 a 3) a následným občiansko-právnym sporom, nakoľko do úpravy chodníka by nebolo možné zasiahnuť bez súhlasu suseda. Tieto fakty sú dôkazom toho, ako súd vôbec nezohľadnil miestne pomery. A to napriek tomu, že bola vykonaná aj obhliadka na mieste samom. Riešenie, ktoré stanovil súd je nelogické a nehospodárne. V prípade stavby chodníka by taktiež bolo potrebné vybudovať schodisko, nakoľko pozemok, na ktorom v súčasnosti stojí záhradka žalovaných je vyvýšený. Toto je však pre žalobkyňu v 2. rade vzhľadom na jej vysoký vek a zdravotný stav nepredstaviteľné. Žalované nie sú ani pripravené znášať náklady na vybudovanie chodníka, je to pre nich finančne náročné. Žalovaná v 1. rade je invalidnou dôchodkyňou a žalovaná v 2. rade je starobnou dôchodkyňou. Vzhľadom na to, ich jediný zdroj príjmu je ich dôchodok. Toto súd taktiež nezohľadnil. Pokiaľ ide o prísľuby žalobkýň a ich právneho zástupcu, že tieto sú údajne ochotné znášať náklady spojené s výstavbou chodníka, tieto žalobkyne považujú za právne irelevantné, keďže sa jedná len o obyčajné vyhlásenia v konaní na súde prvej inštancie, ktoré sa nijako nepremietli do záväzku vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nepredstavujú nič iné, len planý prísľub a nie právny záväzok. Uvedeným dôkazom však žalované nenavrhujú odvolaciemu súdu vykonávať nové dôkazy, naopak iba poukazujú na miestne pomery, ktoré boli súdu už známe a ktoré súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil. Ako už bolo uvedené, v tomto spore bola vykonaná aj miestna obhliadka, a preto by tento zistený skutkový stav už mal byť súčasťou súdneho spisu a mal z neho súd vychádzať. 65. V súvislosti s uvedeným súd prvej inštancie pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva takisto absolútne neprihliadol na poslednú výpoveď žalovanej v 1. rade zo dňa 17.03.2022 a s touto v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nevysporiadal. Táto súdu jasne uviedla, že zdravotný stav žalovanej v 2. rade je v súčasnosti tak zlý, že si nevie predstaviť ako by rekonštrukcia prebiehala. Žalovaná v 2. rade trpí okrem iného aj Parkinsonovou chorobou, má vrodenú srdečnú chorobu, hypertenziu a ďalšie závažné chronické choroby. Z dôvodu Parkinsona má zníženú mobilitu, je fyzicky ťažko zdravotne postihnutá osoba (má preukaz ZŤP), chodí o paličke, potrebuje opatrovateľku a kľud. Navyše vo vyporiadavanej nehnuteľnosti žije žalovaná v 2. rade už 83 rokov. Prístupový chodník do rodinného domu žalovaných by sa takto extrémne predĺžil, čo vzhľadom na vek žalovanej v 2. rade, jej zlý zdravotný stav, sociálnu situáciu, prístup sanitky, či hasičov, nie je akceptovateľné. Pôvodný chodník až po vstup do vchodu rodinného domu meria 20 m, nový chodník by meral cca 60 m, pričom žalované budú nútené obchádzať celý pozemok žalobkýň. Zároveň bude veľmi sťažená úprava chodníka v zimnom období ako aj jeho opravy, nakoľko by mal stáť na hranici s pozemkom žalobkýň. Vzhľadom na to žalovaným nie je zrejmé, ako súd mohol pristúpiť na takýto variant vyporiadania napriek tomu, že na vyporiadavanej nehnuteľnosti absolvoval obhliadku, a teda si musel byť vedomý všetkých komplikácií, ktoré budú s takýmto spôsobom vyporiadania spojené. Uvedené však vôbec pri rozhodovaní nezohľadnil, pričom z odôvodnenia je zrejmé, že o tom, že sa jedná o nevodorovný skokovitý terén, vedel. V bode 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku ešte aj uviedol, že „Záhradka je vyvýšená“. Prečo to však nezohľadnil? 66. S poukazom na uvedené žalované majú za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov (obhliadka na mieste) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Taktiež neprihliadol na to, že základným princípom vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi dve sporové strany je rozdelenie podľa toho, ktorú časť nehnuteľnosti reálne užívajú a obhospodarujú. Žalované v súčasnosti obhospodarujú aj parcely, ktoré súd prvej inštancie výrokom napadnutého rozsudku

prikázal do vlastníctva žalobkyniam. Všetky okná rodinného domu žalovaných (obývacia miestnosť, spálňa, kuchyňa, vstup do domu s prístreškom) smerujú do vnútra pozemkov súčasnej parcely XXXX/ X (záhrada), ktorá by podľa variantu „C“ mala patriť žalobkyniam, t.j. hranica pozemkov by bola popri oknách žalovaných menej ako 7m (cca 4m) v rozpore s Vyhláškou k Stavebnému zákonu. Zároveň by bol týmto znížený komfort bývania žalovaných (hluk), nehovoriac o tom, že by dôsledkom tohto prichádzalo len k ďalším občiansko-právnym sporom pri využívaní pozemkov žalobkyňami. 67. Súčasne však súd nijako neodôvodnil prečo rozdelil pozemky tak ako ich rozdelil (podľa variantu „C“). Vôbec sa nezaoberal inými variantami rozdelenia, pritom žalované s variantom „C nesúhlasili a tento od počiatku namietali. Podotýkame, že žalované sú tie, ktoré skutočne vyporiadavané nehnuteľnosti užívajú a sú odkázané na bývanie v nich. Na nehnuteľnostiach stojí ich rodinný dom. Žalobkyne naopak nehnuteľnosť stojacu na parcele č. 1088/1 de facto od momentu, kedy ju zdedili ani nevyužívajú (cca 16 rokov) a nestarajú sa o ňu. Nehnuteľnosť je doslova zanedbaná a narúša aj statiku nehnuteľnosti žalovaných, s ktorými ma spoločnú stenu a strechu. Nehovoriac o tom, že nehnuteľnosť nemá ani elektrinu, ani vodu, ani plyn, či kúrenie. Súd vlastne svojím rozhodnutím vytvoril stav, kedy žalované, ktoré užívajú nehnuteľnosť na bývanie, ako svoj dom, budú zásadným spôsobom obmedzené. Užívanie ich domu bude značne sťažené. Na druhej strane žalované, nebudú v podstate obmedzené nijako a nebudú ani nútené vykonávať nejaké zásadné úpravy. Žalobkyne bývajú toho času podľa vedomosti žalovaných v obci Nová Dedinka v rodinnom dome. Trvalý pobyt si dali na adresu P.Í. zapísať medzi rokmi 2019-2022. Takéto rozhodnutie nemožno absolútne považovať za spravodlivé. Ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka nehovorí len o rozdelení, ale o tzv. „dobrom a možnom“ rozdelení. Toto rozdelenie dobré a možné nie je. Práve slovné spojenie „dobre možne“ predstavuje akýsi korektív, ktorý umožňuje súdu nepostupovať striktne formálne a rozdeliť nehnuteľnosť za každých okolností, resp. prikazuje súdu ju rozdeliť tak, aby to bolo aj vzhľadom na technické možnosti a miestne pomery možné. 68. Žalované preto poukazujú najmä na to, že súd prvej inštancie nielenže nesprávne aplikoval právny predpis (§ 142 OZ) ale zároveň nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Jeho odôvodnenie vôbec nedáva odpoveď na to, prečo súd prvej inštancie rozdelil pozemky tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vzhľadom na to odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavku ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu tak porušuje právo žalovaných na spravodlivý súdny proces, a to najmä právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve súdom zvoleným spôsobom. V konečnom dôsledku im tak odníma možnosť konať pred súdom, pretože im upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Z každého rozhodnutia musí byť zrejmé, aké právne a skutkové dôvody viedli súd k rozhodnutiu, ktoré je uvedené v jeho výroku. Inak nemožno hovoriť o zákonnom rozhodnutí. Rozhodnutie je už len z tohto titulu nepreskúmateľné, a teda aj nezákonné. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie tak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktoré je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované tak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004, sp.zn. I. ÚS 226/2003) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Žalované aj vzhľadom na miestne pomery a náročnosť rozdelenia navrhovali žalobu zamietnuť, resp. boli pripravené vyporiadať nehnuteľnosť takým spôsobom, ktorý zodpovedá miestnym pomerom. Je nemysliteľné, aby sa žalované zo svojho okna pozerali na pozemok, ktorý patrí žalobkyniam, nehovoriac o tom, že prístup k ich stavbe z verejnej komunikácie by viedol cez celú nehnuteľnosť, čo je o 40 metrov naviac ako tomu bolo doposiaľ. Takýto prístup je úplne nelogický, nakoľko chodník k stavbám, ktoré na vyporiadavaných nehnuteľnostiach stoja, už vybudovaný je. Prečo súd nezriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu práve cez tento už existujúci chodník v prospech žalovaných? Navyše situácia sa od roku 2006, kedy bol spor začatý, rapídne zmenila. Žalovaná v 2. rade dôsledku jej veku a zdravotného stavu v súčasnosti potrebuje bezbariérový prístup k svojmu obydliu. Žalované si ešte dovoľujú poukázať aj na to, že ony boli tie, kto zaviedol do pozemkov inžinierske siete, vodovod a kanalizáciu. Počas mnohých rokov ich trvalého pobytu vo vyporiadavaných nehnuteľnostiach si zveľadili záhradu (parcela 1089/1), naviezli ornicu, vybudovali si skleník na pestovanie zeleniny a nasadili ovocné kríky a stromy. Nie je absolútne spravodlivé, aby teraz takúto parcelu, ktorú užívali mnohé roky a o ktorú sa starali, súd bez náhrady prikázal žalobkyniam.

69. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci žalované poukázali na rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 31.08.2021, ktorý uznesením zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie v ktorom odvolací súd nijako nezakázal posúdiť spor takým spôsobom akým urobil súd v predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu. Poukázali na to, že skutočným dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia súd prvej inštancie bolo jeho nedostatočné odôvodnenie. Záver odvolacieho súdu, ktorý zo súhlasu žalovaných s nejakým variantom vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyvodil ich súhlas s jeho zrušením ešte nezakladá dôvod, aby súd žalobu nezamietol z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd tiež konštatoval, že súd neskúmal či strany sporu sú ochotné vynaložiť finančné prostriedky na náklady nevyhnutné na reálne rozdelenie nehnuteľnosti. Toto súd neskúmal ani v novom rozhodnutí a vôbec neprihliadol na vyjadrenie žalovaných, že nie sú schopné financovať náklady na rozdelenie nehnuteľnosti spôsobom ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Súd sa uspokojil len s vyhláseniami žalobkýň o tom, že tieto sú ochotné znášať finančné náklady spojené s rozdelením vyporiadavaných nehnuteľností. Podľa názoru žalovaných mal súd skúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré evidentne v prejednávanom spore existujú a s prihliadnutím na to, žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Podľa žalovaných, rozdelenie nehnuteľnosti spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku bude viesť len k ďalším sporom medzi sporovými stranami a situáciu vôbec nevyrieši. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/137/97. Žalované v podanom odvolaní ďalej uviedli, že ak odvolací súd zistí, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa navrhujú, aby nariadil vo veci nové znalecké dokazovanie, ktoré by zohľadňovalo ako miestne pomery na vyporiadavaných nehnuteľnostiach, tak aj pomery samotných žalovaných a tiež funkčnosť a hospodárnosť rozdelenia. Nad rámec vyššie uvedeného žalované uvádzajú, že výrok rozsudku súdu absolútne nereflektuje na to, že majetok (studňa, skleník, prístrešok do domu s inžinierskymi sieťami, plynová prípojka, vodovodná prípojka s vodomerom a hlavným uzáverom vody,...) patriaci do vlastníctva žalovaných, podľa výroku napadnutého rozsudku zostal na parcele prikázanej do vlastníctva žalobkýň. Žalované majú vzhľadom na doterajšie skúsenosti so žalobkyňou v 1. rade obavy, že táto zničí tento ich majetok, nakoľko obdobná situácia v ich živote už nastala. Žalobkyňa v 1. rade zničila nástrešný držiak elektrickej prípojky žalovaných nachádzajúci sa na streche stavby vo vlastníctve žalobkýň. Žalovaná v 2. rade vtedy ešte so svojím už nebohým manželom (pôvodne žalovaný v 1. rade) ostali bez prívodu elektrickej energie viac ako polroka. Z týchto dôvodov, nakoľko žalobkyne neustále vyvolávajú konflikty, sa žalované obávajú, že aj napriek vecnému bremenu, ktoré súd napadnutým rozhodnutím zriadil v ich prospech, ich žalobkyne na tento pozemok nepustia. Žalované preto trvajú na tom, aby deliaca hranica medzi pozemkami žalobkýň a žalovaných viedla tak, že bude rešpektovať terajší stav užívania nehnuteľností žalovanými. Navyše všetok vyššie uvedený hnuteľný majetok vyhotovili, zaplatili a využívali žalovaná v 2. rade so svojím nebohým manželom (pôvodne žalovaný v 1. rade), vykopali studňu a zaplatili jej využitie. V súčasnosti sa studňa používa na úsporu pitnej vody, voda zo studne je pripojená na WC a kúpeľňu v rodinnom dome žalovaných, a preto k nej žalované musia mať prístup každý deň. Zároveň je táto úžitková voda zo studne používaná na polievanie záhrady, umývanie a pod., čo by sa za stavu založeného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie značne skomplikovalo. Žalované súčasne odvolaciemu súdu uvádzajú, že ak by žalobkyniam malo prekážať zriadenie vecného bremena na už existujúcom chodníku z dôvodu ich práva na súkromie (nakoľko tento chodník vedie popod okná stavby patriacej žalobkyniam), žalované navrhujú, presunúť chodník cca o 2 metre a na tomto mieste zriadiť nový chodník spolu s ich právom prechodu. Domnievajú sa, že takáto investícia by nebola taká nákladná ako investícia spojená s vybudovaním nového chodníka v súlade s výrokom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. 70. Žalované preto namietali, že súd vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie je tak nepreskúmateľné, pretože nedošlo k rešpektovaniu zásad uvedených v ustanovení § 142 Občianskeho zákonníka a § 220 ods. 2 CSP. Následkom uvedeného by mal odvolací súd takéto rozhodnutie v súlade s § 390 CSP zmeniť nakoľko v predmetnej veci odvolací súd rozhodnutie už raz zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Preto navrhli, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie a vo veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne z dôvodu, že nehnuteľnosť nie je deliteľná a pre nezrušenie spoluvlastníctva existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo aby rozsudok zmenil tak, že podielové spoluvlastníctvo sporových strán zruší a vyporiada spôsobom podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri zohľadnení miestnych pomerov najmä funkčnosť a hospodárnosť.

71. K podaniu žalovaných sa vyjadrili žalobkyne v 1. a 2. rade podaním zo dňa 16.07.2023, ktoré rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vo vyjadrení uviedli, že žalobkyne v 1. a 2. rade uvedený variant „C“ zo znaleckého posudku A.. F., prevzatý rozhodnutím súdu prvej inštancie považujú za kompromisné riešenie. Námietka žalovaných, že variant „C“ absolútne nezohľadňuje skutočné miestne pomery na vyporiadavaných nehnuteľnostiach je samozrejme závislé na uhle pohľadu. Ak majú žalované tak zásadné a podstatné výčitky k užívaniu danej lokality a pomerom, prečo potom nesúhlasili s mimosúdnou dohodou a boli pasívne, bez záujmu o vecné riešenia? Nenavrhli žiadnu alternatívu k návrhom strany žalobkýň. Argumentovať, že nám sa ubližuje a všetky riešenia sú nehospodárne a nelogické, avšak nezapájať sa do snahy ich riešiť aktívne, prípadne mimosúdne je podľa nášho názoru kontraproduktívne a účelové. Súhlasili s tým, že zákon vyžaduje, aby rozdelenie bolo dobre možné. To znamená, že súd prihliada nielen na to, či je rozdelenie technicky možné, ale aj na to, či takémuto rozdeleniu nebránia iné objektívne alebo subjektívne skutočnosti na oboch sporových stranách. Žalobkyne súhlasia s riešením podľa geometrického plánu variant „C„ avšak rozhodnutie súdu sprístupniť studňu vo vlastníctve žalobkýň nemá logické opodstatnenie ani dôvod nakoľko žalované majú vlastný prístup k vode. Žalobkyne nesúhlasia s argumentáciou žalovaných, pozemok je v rovine, čoho sú dôkazom fotografie. Výškový rozdiel v rozsahu 20 cm je medzi verejnou komunikáciou a vstupom na pozemok, čo je vyriešené hneď pri vstupe na pozemok miernym stúpajúcim vybetónovaným brehom. Rovnako nie je pravda, ako tvrdí strana žalovaných, že pozemky sú udržiavané a upravené a že sa na pozemkoch nachádzajú kríky, stromy. Na dôkaz prikladáme fotodokumentáciu. Pozemky sú jedno veľké zanedbané smetisko, a kým sa podielové spoluvlastníctvo nevyrieši, bude to tam vyzerať ako na smetisku. Zároveň poukázali na tvrdenie žalovaných o zlom zdravotnom stave žalovanej v 2. rade, nakoľko je mobilná a o paličke sa nepohybuje, čo svedkovia susedia vedia potvrdiť. Z uvedených dôvodov žalobkyne tvrdili, že súd nesprávne právne posúdil vec a navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 72. K odvolaniu žalobkýň v 1. a v 2. rade sa podaním zo dňa 18.07.2023 vyjadrili žalované v 1. a v 2. rade, ktoré vo vyjadrení tvrdili, že odvolanie žalobkýň neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti odvolania v zmysle § 363 Civilného sporového poriadku, a to konkrétne z akých dôvodov sa napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne teda odvolacie dôvody, čo je dôvodom na odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku. Žalované považujú podané odvolanie žalobkýň za úplne zmätočné a de facto popierajúce formálnu logiku veci, a to z nižšie uvedených dôvodov. Súčasne však uvádzajú, že taktiež podali voči týmto výrokom, ktoré odvolaním napadli aj žalobkyne odvolanie, ale z iného dôvodu, a síce z dôvodu nadväznosti a závislosti týchto výrokov na výrok I. napadnutého rozsudku, s ktorým žalobkyne nemohli súhlasiť. V zmysle odvolania žalobkýň, ktoré rozhodnutie súdu prvej inštancie napadli čo do výroku II. (zriadenie vecného bremena v prospech žalovaných) čiastočne a čo do výroku III. (o náhrade trov konania) v plnom rozsahu, mal súd rozhodovať o zriadení vecných bremien podľa vlastnej úvahy na základe technickej dokumentácie a súčasne nepriznaním náhrady trov konania mal podľa tvrdení žalobkýň konať voči nim nespravodlivo. Úvodom si žalované dovoľujú uviesť, že nesúhlasia s argumentmi žalobkýň uvedenými v odvolaní aj napriek tomu, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do výroku II. napadli aj ony. Toto rozhodnutie totiž nepovažujú za vecne správne v celom rozsahu, t.j. vo všetkých jeho výrokoch, ako uviedli v podanom odvolaní zo dňa 29.04.2022. Žalované sa preto pridržiavajú svojich doterajších tvrdení v ňom uvedených, a síce, že súd vec nesprávne právne posúdil, pričom zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K žalobkyniam uvedeným tvrdeniam v podanom odvolaní považujú žalované za potrebné uviesť nasledovné skutočnosti: K napadnutému výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie žalované si dovoľujú najprv uviesť na správnu mieru tvrdenie žalobkýň, že studňa je v ich vlastníctve. Uvedené tvrdenie je absolútne klamlivé. Žalobkyne iba využili samotné pochybenie súdu, ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 38. uviedol, že "v súdnom spise sa nachádza zmluva z roku 1967, na základe ktorej je studňa vo vlastníctve žalobkýň 1. a 2. rade." Je zrejmé, že súd sa v tomto prípade evidentne pomýlil, nakoľko v súdnom spise sa nachádza kúpna zmluva č. K. z roku 1967, na základe ktorej je studňa vo vlastníctve žalovaných a nie žalobkýň. Z tohto dôvodu aj tvrdenie žalobkýň v podanom odvolaní, že si studňu kúpili za odplatu, nie je vôbec pravdivé, čo je možné overiť priamo v súdnom spise prostredníctvom predložených dôkazov (kúpna zmluva). Nielenže je studňa vo vlastníctve žalovaných, ale tieto dokonca zabezpečili aj jej celkovú rekonštrukciu na vlastné náklady, pričom studňu nikdy nikomu nepredali. V čase kúpy nehnuteľnosti totiž nebol na ich nehnuteľnosti zavedený vodovod, a preto sa rozhodli kúpiť studňu, aby mali potrebnú vodu na zabezpečenie svojich životných potrieb. Navyše nielen studňa, ale aj skleník, prístrešok do domu s inžinierskymi sieťami, plynová prípojka, vodovodná prípojka s vodomerom

a hlavným uzáverom vody, atď. patria do vlastníctva žalovaných. Tento majetok vyhotovili, zaplatili a využívali žalovaná v 2. rade so svojím nebohým manželom (pôvodne žalovaný v 1. rade), vykopali studňu a zaplatili jej využitie. V súčasnosti sa studňa používa na úsporu pitnej vody, voda zo studne je pripojená na WC a kúpeľňu v rodinnom dome žalovaných, a preto k nej žalované musia mať prístup každý deň. Zároveň je táto úžitková voda zo studne používaná na polievanie záhrady, umývanie a pod., čo by sa za stavu založeného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie značne skomplikovalo. Rovnako tak tvrdenie, že vodovodné prípojky majú rodinné domy oboch sporových strán je zavádzajúce. Vodovodná prípojka totiž nie je samostatná ani pre jednu z nehnuteľností. Naopak, táto je spoločná a vyúsťuje do vodovodnej šachty, v ktorej sú len samostatné merače. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zriadiť vecné bremeno pre žalovaných aj pokiaľ ide o merače energií. Žalované nemajú zriadenú vodovodnú prípojku v záhrade ako tvrdia žalobkyne. Vodu na polievanie záhrady čerpajú priamo zo studne, pričom studňu používajú od roku 1967 až doposiaľ. Ďalej nie je zrejmé, prečo žalobkyne namietajú zriadenie vecného bremena vedenia inžinierskych sietí. V opačnej situácii, a síce že tieto inžinierske siete by bolo možné viesť iba cez pozemok žalovaných, by zrejme žalobkyne súhlasili s tým, aby vecné bremeno zriadené bolo. Pritom inžinierske siete sú vedené cez všetky parcely ako súčasť oboch nehnuteľností. Okrem týchto je cez nevedený aj vodovod a odpad z oboch nehnuteľností. Merač vody sa nachádza na parc. č. XXXX/XX (merač energií), zároveň je na tejto parcele aj hlavý uzáver vody, ku ktorému je nutný prístup žalovaných v prípade, ak by došlo k rozdeleniu pozemkov podľa napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to najmä pre prípady, ak by došlo na nehnuteľnostiach k havárií alebo požiaru a pod. Preto žalované nerozumejú, prečo žalobkyne rozsudok napádajú aj čo do tejto časti výroku II., nakoľko nielenže je to nelogické, ale nie je to ani z hľadiska zabezpečenia budúcej bezpečnosti správne. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že súd rozhodol o zriadení vecného bremena bez návrhu žalovaných, čím mal podľa tvrdenia žalobkýň zjavne pochybiť, žalované poukazujú predovšetkým na to, že nielenže je takéto tvrdenie absolútne zavádzajúce, ale možnosť zriadiť vecné bremeno v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti pripúšťa sám zákon, a to bez ohľadu na to, či to strana sporu navrhne alebo nie. V tomto prípade však žalované zriadenie vecného bremena fakticky navrhli, nakoľko potom, čo bol spis odvolacím súdom opätovne vrátený súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, sa jasne vyjadrili, že by súhlasili s rozdelením nehnuteľnosti v zmysle variantu A, v ktorom bolo zriadenie vecného bremena v ich prospech znalcom zahrnuté. Navyše je potrebné poukázať na § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), v ktorom je explicitne uvedené, za akých podmienok môže súd (aj bez návrhu) pristúpiť v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k zriadeniu vecného bremena. Podľa ust. § 142 ods. 3 OZ: "Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti." Z uvedeného je zrejmé, že súd toto môže zriadiť aj bez návrhu sporových strán. O uvedenom výklade vo vzťahu k citovanému ustanoveniu svedčí aj komentár k Občianskemu zákonníku (I. a II. zväzok), 1. vydanie, 2017 (ŠTEVČEK, DULAK, BAJÁNKOVÁ, FEČÍK, SEDLAČKO, TOMAŠOVIČ A KOL.), v ktorom sa uvádza: "Je na úvahe súdu, v akom rozsahu a či vôbec zriadi vecné bremeno, no je nutné zriaďovať so zreteľom na čo najmenšie zaťaženie zaťaženej nehnuteľnosti. Na zriadenie vecného bremena v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie sa nevyžaduje návrh účastníka konania. Súd pritom nebude postupovať správne, ak návrh účastníka konania na zriadenie vecného bremena odkáže na samostatné konanie. Takisto v prípade, ak súd dospeje k záveru o neúčelnosti zriadenia vecného bremena, nemusí tento záver v rozhodnutí nijak zdôvodňovať, a pokiaľ vecné bremeno nezriadi, predpokladá sa, že zriadenie vecného bremena bolo neopodstatnené." Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno konštatovať iné než to, že žalobkyne nechcú strpieť zriadenie vecného bremena na parc. č. XXXX/XX (studňa) v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti, a preto sa snažia uviesť súd do omylu. Dôvodom je predovšetkým fakt, že v prípade zriadenia vecných bremien by nehnuteľnosti žalobkýň klesli na hodnote, resp. dokonca možno by to viedlo až k tomu, že tieto by po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením, nevedeli vôbec predať. Preto sa snažia odvolaním dosiahnuť zrušenie vecných bremien, ktoré súd prvej inštancie logicky a právom zriadil vzhľadom na rozdelenie nehnuteľností, ku ktorému v napadnutom rozsudku pristúpil. Žalované sa preto nestotožňujú s tvrdením žalobkýň, že konštrukcia vecných bremien zriadených napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, prekračuje rozsah potrebného a žiaduceho obmedzenia vlastníckeho práva žalobkýň. Uvedené tvrdenie popierajú v celom rozsahu. Každá z povinností (zriadenie vecných bremien), ktorou súd zaťažil žalobkyne voči žalovaným, má osobitný charakter, každá vyjadruje iný typ konania, resp. nekonania žalobkýň. Preto tvrdenie žalobkýň, že sledovanému účelu by postačovalo zriadenie jednej z uvedených povinností (vecných bremien) v prospech žalovaných, nie je ani správne, ani

logické, nakoľko sama logika veci hovorí, že zriadením vecného bremena spočívajúcom výlučne v práve prechodu cez parcelu, na ktorej stojí studňa, sa ešte nezakladá samo o sebe aj právo prístupu k nej. Nehovoriac o tom, že strpenie vedenia inžinierskych sietí je diametrálne odlišné právo, ktoré nemožno subsumovať ani pod povinnosť strpieť prechod cez pozemok, ani pod povinnosť strpieť prístup k studni. Z vyššie uvedených dôvodov by preto zriadenie vecných bremien rozsudkom súdu prvej inštancie bolo namieste za predpokladu, že by odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok, dôsledkom čoho by žalované mali prístup k veciam patriacim do ich vlastníctva, avšak ktoré stoja na parcele, ktorú súd prvej inštancie prikázal do vlastníctva žalobkýň. Opačný postup súdu prvej inštancie, t.j. nezriadenie vecného bremena za stavu, akým súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal podielové spoluvlastníctvo, by bolo v rozpore so zákonom. Takýmto postupom by súd de facto zasiahol do vlastníckeho práva žalovaných. Pritom vyvlastniť majetok možno len za naplnenia zákonom ustanovených predpokladov, ktoré v predmetnom prípade naplnené neboli v žiadnom ohľade. K napadnutému výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie: v predmetnom prípade, pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, ktorý znel v prospech žalovaných, v tomto smere sa žalované stotožňujú s argumentáciou súdu, aj keď tento podaným odvolaním samé napadli. Je evidentné, že bolo namieste nepriznať náhradu trov konania žalobkyniam, nakoľko cieľom žalobkýň bolo bezohľadne vyporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením nehnuteľnosti nehladiac na okolnosti konkrétneho prípadu. Ak by mali skutočný záujem na spravodlivom usporiadaní vzťahov, tak by súdu navrhli aj možnosť odkúpenia nehnuteľnosti žalovaných, tak ako to urobili samotné žalované. S takýmto návrhom však počas celého konania neprišli. Navyše počas celého konania robili neustále obštrukcie, a preto spor trvá už pomaly takmer 20 rokov (žaloba bola podaná v roku 2006). Ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, súd preveroval majetkovú situáciu žalovaných, skúmal nielen ich majetkové pomery, ale rovnako aj tie osobné, zárobkové, ako aj postoj sporových strán k samotnému vyriešeniu veci. Žalované (ako aj pôvodný žalovaný 1.) počas celého konania spolupracovali na vyriešení tohto sporu, preto nie je dôvod na to, aby boli zaviazané na náhradu trov konania voči žalobkyniam. Žalované predmetný spor nezavinili, čo súd prvej inštancie správne právne posúdil. V tomto smere sa preto žalované stotožňujú s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorú tento uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. S poukazom na uvedené je zrejmé, že tvrdenia a argumentácia žalobkýň prezentovaná v odvolaní je absolútne účelová, nekonzistentná a vykonštruovaná. Žalované si opätovne dovoľujú uviesť, že žalobkyne nikde v podanom odvolaní netvrdili, z akých dôvodov považujú napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Naopak žalované vo svojom odvolaní jasne, konkrétne a vecne pomenovali odvolacie dôvody, ako aj to, akým spôsobom, resp. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti), boli tieto súdom prvej inštancie naplnené. Vymedzením odvolacích dôvodov totiž odvolateľ vymedzuje konkrétny predmet, t.j. hĺbku odvolacieho prieskumu. Odvolací súd je pritom týmto viazaný, a teda nemôže napadnutý rozsudok preskúmavať nad rozsah vymedzený odvolateľom. Žalované trvajú na podanom odvolaní, ktorým napadli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a na tomto mieste naň odkazujú. Navyše nemožno neuviesť samú skutočnosť, že návrh žalobkýň, ktorý v petite odvolania predniesli, nie je v súlade s Civilným sporovým poriadkom, nakoľko v tomto štádiu konania, je vo veci oprávnený rozhodovať už len odvolací súd. Tento v súlade s ust. § 390 CSP už nemôže vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, naopak musí vo veci sám rozhodnúť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyne navrhujú, aby odvolací súd odvolanie žalobkýň zo dňa 26.04.2022 odmietol z dôvodu, že nemá náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku a s poukazom na žalovanými podané odvolanie rozsudok Okresného súdu Bratislava IV., č.k. 7C/42/2006-642 zo dňa 14. apríla 2022 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne eventuálne aby rozsudok Okresného súdu Bratislava IV., č.k. 7C/42/2006-642 zo dňa 14. apríla 2022 zmenil tak, že podielové spoluvlastníctvo sporových strán zruší a vyporiada spôsobom podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zohľadňujúc však miestne pomery, najmä funkčnosť a hospodárnosť a žalovaným priznal nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 73. K vyjadreniu žalovaných v 1. a v 2. rade sa podaním zo dňa 19.08.2023 vyjadrili žalobkyne v 1. a v 2. rade, ktoré uviedli, že nesúhlasia s názorom žalovaných, že je potrebné odvolanie odmietnuť, pretože odvolacie dôvody riadne uviedli. 74. K vyjadreniu žalobkýň sa podaním zo dňa 21.09.2023 vyjadrili žalované v 1. a v 2. rade, ktoré poukázali na doterajšie vyjadrenia k odvolaniu žalobkýň. Pokiaľ ide o vlastníctvo studne, táto bola zakúpená žalovanými v roku 1967 spoločne s rodinným domom, pričom kúpna zmluva, ktorá uvedené tvrdenie preukazuje, je súčasťou súdneho spisu. Studňa bola následne zrekonštruovaná pôvodným žalovaným 1. neb. E. Y.. Rekonštrukcia sa týkala vybudovania betónovej šachty studne,

jej vyčistenia, vybudovania poklopu studne, osadenia ručného čerpadla, ktoré žalobkyňa 1. rozbila, aby žalované studňu nemohli používať. V súčasnosti preto žalované používajú studňu manuálne alebo prostredníctvom čerpadla. Pritom náklady na rekonštrukciu studne znášali výlučne žalované, resp. žalovaná 1. spolu s jej nebohým manželom - pôvodným žalovaným 1.. Tvrdenie žalobkýň, že elektrickú, plynovú a vodovodnú prípojku vybudovali žalobkyne nie je pravdivé, nakoľko tieto v čase ich vybudovania ešte neboli na svete. Tak ako žalované už uviedli, predmetné prípojky vybudovala spolu so svojim nebohým manželom žalovaná 2.. Pokiaľ ide o žalobkyňami zmienenú peňažnú náhradu za zriadenie vecných bremien, k takejto požiadavke žalované uvádzajú, že zaviazanie žalovaných na náhradu za zriadenie vecných bremien by nebolo v predmetnom spore spravodlivé, nakoľko prípojky, ktoré boli napadnutým rozsudkom súdu rozdelením nehnuteľnosti de facto prikázané do vlastníctva žalobkýň, boli pôvodne vo vlastníctve žalovaných, ktoré tieto vybudovali (žalovaná 2. s jej manželom - taktiež pôvodne žalovaným). Vo zvyšku preto žalované zotrvávajú na svojej doterajšej argumentácii vo vyjadrení k odvolaniu, na ktorú týmto odkazujú a navrhujú, aby súd rozhodol tak ako je uvedené v petite tohto podania. 75. K tvrdeniam žalobkýň sa v podaní zo dňa 26.08.2023 si žalované dovoľujú uviesť, že nie je pravdou, že by súd prvej inštancie vyhotovoval počas obhliadky na mieste samom, ktorú v konaní na prvom stupni vykonal, nejaké fotografie vyporiadavaných nehnuteľností. Vyhotovil iba zápisnicu o obhliadke, ktorá je súčasťou spisu. Rovnako tak ako už žalované uviedli, v odvolacej replike, vyporiadavaný pozemok nie je ani rovný, ani vyspádovaný. O uvedenom svedčia fotografie, ktoré žalované prikladajú ako prílohu tohto podania, ktoré boli vyhotovené dňa 14.09.2023, a na ktorých je jasne vidieť výškový rozdiel pozemku od verejnej komunikácie a zároveň výškové rozdiely priamo na pozemku, t. j. jeho nerovný povrch. Preto v žiadnom smere nemožno tvrdiť, že povrch pozemku je prevažne rovný. Takéto tvrdenie žalobkýň je zavádzajúce a de facto klamlivé. Pokiaľ ide o prísľuby žalobkýň, že tieto sú údajne ochotné znášať náklady spojené s výstavbou chodníka, tieto žalované ako už uviedli v podanom odvolaní považujú za právne irelevantné, keďže ide len o obyčajné vyhlásenia v konaní na súde prvej inštancie a teraz už aj na odvolacom súde, ktoré sa nijako nepremietli do záväzku vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nepredstavujú nič iné než planý prísľub žalobkýň a nie právny záväzok. Žalované preto navrhujú zriadiť vecné bremeno prechodu po súčasnom chodníku, ktorý taktiež vybudovali v roku 1967, a síce žalovaná 2. spolu s pôvodným žalovaným 1., potom čo zakúpili rodinný dom. Žalované si dovoľujú zopakovať, že na časti pozemku, na ktorej má byť vybudovaný nový chodník (ktorého vybudovanie sa nijako nepremietlo do výroku napadnutého rozsudku), sa nachádzajú vodovodné a elektrické prípojky, ako aj hlavný uzáver vody, ktorý taktiež na vlastné náklady vybudovala žalovaná 2. spolu s pôvodným žalovaným 1., nehovoriac o tom, že treba prihliadať aj na technické možnosti jeho vybudovania, kedy výškový rozdiel medzi verejnou komunikáciou a pozemkom je viac ako 1 meter. Tiež je na tomto mieste vybudovaná pivnica, ktorú využívali rodičia žalovanej 2., ktorí boli pôvodnými vlastníkmi tohto pozemku, dôsledkom čoho hrozí, že by sa takýto chodník mohol zosypať. Zároveň je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že na celom pozemku je vybudované ochranné pásmo v súlade s ust. § 79 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, čo komplikuje možnosť výstavby chodníka. V zmysle ust. § 79 ods. 5 citovaného zákona: "Zriaďovať stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete. Súhlas prevádzkovateľa siete na zriadenie stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia je dokladom pre územné konanie a stavebné konanie." Navyše spodnú hranicu pozemku lemuje rodinný dom suseda, ktorý nedal súhlas na odkrytie základov jeho rodinného domu. Čo sa týka tvrdení o povodni v roku 2002, tieto sú absolútne v predmetnej veci irelevantné a s prejednávanou vecou nijako nesúvisia, preto sa k nim žalované nebudú viac vyjadrovať. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalované zotrvávajú na svojich doterajších tvrdeniach a na podanom odvolaní a navrhujú, aby odvolací súd rozhodol v súlade s nižšie uvedeným petitom. Vzhľadom na uvedené žalované trvajú na podanom odvolaní a navrhli aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zmietol, pretože nehnuteľnosť nie je deliteľná a pre nezrušenie a zachovanie spoluvlastníctva existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo aby rozsudok zmenil tak, že podielové spoluvlastníctvo zruší a vyporiada spôsobom podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri zohľadnení miestnych pomerov najmä funkčnosti a hospodárnosti. 76. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolaní, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že odvolania žalobkýň a žalovaných sú nedôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.10.2024

podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 77. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). Odvolateľky v podaných odvolaniach neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 78. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyne preukazovali dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalované bránili proti žalobkyňami uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán, z obsahu spisu vyplynuli počas konania najavo, následne tieto, v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 CSP v spojení s § 191 CSP) správne vyhodnotil, a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, ktoré aj správne vyložil a aj riadne vysvetlil v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 CSP, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, dôkladne posúdil opodstatnenosť skutkovo významných tvrdení strán sporu a relevantnosť ich právnych argumentov a dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Odvolania žalobkýň ani žalovaných nie sú z hľadiska nimi uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Ako už uviedol odvolací súd, žalobkyne ani žalované vo svojich odvolaniach neuviedli žiadne podstatné námietky a zásadné argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto jeho záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na neodkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 79. Vecné bremená vo všeobecnosti obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n ods. l OZ). Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. 2 OZ). Toto právo môže prislúchať buď vlastníkovi určitej nehnuteľnosti (právo charakteru in rem) alebo určitej osobe (právo charakteru in personam). Zákon pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva umožňuje aj zriadenie vecného bremena. Táto možnosť prichádza do úvahy len vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti v prípadoch, keď je pre dosiahnutie ideálneho vyporiadania spoluvlastníctva pri rozdeľovaní nehnuteľnosti nevyhnutné vyriešiť problémy, ako napríklad že stavba má spoločné vodovodné, elektrické či plynové prípojky alebo novovzniknutý pozemok nemá priamy prístup ku cestnej komunikácii a pod. Vecné bremeno by pritom malo obmedziť vlastníkov novovzniknutých nehnuteľností v rovnakom rozsahu a pokiaľ to nie je dobre možné, mala by sa táto skutočnosť zohľadniť pri vyporiadaní. 80. Argumentácia žalobkýň, v zmysle ktorej nesúhlasia so zriadením vecného bremena tak, ako to uvádza súd prvej inštancie vo výroku II. svojho rozsudku, nie je dôvodná. Tvrdenie, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno, na základe ktorého sú žalobkyne povinné strpieť právo prechodu žalovaných cez p. č. XXXX/XX, J.. Č.. XXXX/XX F. J.. Č.. XXXX/XX (studňa); strpieť prístup žalovaných k p. č. XXXX/XX (R.) B. J.. Č.. XXXX/XX a strpieť vedenie inžinierskych sietí žalovaných k p. č. XXXX/XX (R.) B. J.. Č.. XXXX/XX, trojnásobne zaťažuje žalobkyne rôznymi povinnosťami nemá svoje opodstatnenie. Podľa názoru žalobkýň by žiaduci účel mohol byť docielený aj zriadením len jednej z uvedených povinností. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že právo prechodu alebo právo prejazdu v sebe spravidla zahŕňa právo prechádzať cez cudzí pozemok pešo, vozidlom či motorovým vozidlom, to znamená, že v tomto konkrétnom prípade, kedy sú žalované odkázané na používanie studne nachádzajúcej sa na cudzom pozemku, a to z dôvodu, že žalované studňu používajú na úsporu pitnej vody, okrem toho majú vodu pripojenú aj na WC, kúpeľňu, musia k nej mať prístup denne, nestačí,

aby mali zabezpečené právo prechodu cez pozemok, na ktorom sa studňa nachádza, ale je potrebné vymedziť aj právo žalovaných na prístup k predmetnej studni tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Ohľadom námietky žalobkýň, že súd prvej inštancie rozhodol o zriadení vecného bremena bez návrhu žalovaných, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zriadenie vecného bremena pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva formou reálneho rozdelenia spoločnej veci je na úvahe súdu, teda súd prvej inštancie posúdil správne nutnosť zriadenia vecného bremena a jeho samotný rozsah, a to so zreteľom na čo najmenšie zaťaženie zaťažovanej nehnuteľnosti. Na zriadenie vecného bremena v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie sa nevyžaduje návrh účastníka konania (Občiansky zákonník (I. a II. zväzok), 1. vydanie, 2017, DUJAK, SEDLAČKO, BAJÁNKOVÁ, kol. autorov ŠTEVČEK, TOMAŠOVIČ, FEČÍK a kol.). Ďalej považuje odvolací súd za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že vodovodná prípojka je spoločná, žalované nemajú zriadenú vodovodnú prípojku v záhrade, teda vodu na polievanie čerpajú priamo zo studne; aj táto skutočnosť odôvodňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zriadení vecného bremena práva prístupu žalovaných k studni, pričom v tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/629/2004: „Jestliže pro stavbu, která je obytným domem, před jejím rozdělením na dvě samostatné stavby existuje jediná elektrická, vodovodní a plynovodní přípojka, je reálné rozdělení takové stavby možné jen za předpokladu řešení tohoto stavu podle § 142 odst. 3 ObčZ zřízením věcného břemene spočívající v právu vlastníka té stavby, k níž nejsou přípojky napojeny, užívat přípojky stavby rovněž reálným rozdělením vzniklé. Při úvaze o zřízení věcného břemene je třeba přihlížet i ke stavebně technickým podmínkám a k režimu vodovodních, elektrických a plynárenských přípojek.“ Žalobkyne ďalej namietali aj skutočnosť, že im súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania voči žalovaným, pričom tvrdili, že sa snažili so žalovanými dohodnúť pred podaním návrhu na súd, aby sa tak mohlo predísť niekoľkoročnému nákladnému súdnemu sporu. Žalobkyne teda majú za to, že ony znášať náhradu trov konania nemôžu, nakoľko z ich strany bola prítomná snaha o mimosúdne riešenie veci, avšak žalovaným by mala byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyniam a to aj z dôvodu, že sa žalobkyne zaviazali na vlastné náklady vybudovať prístupovú cestu k nehnuteľnostiam žalovaných. V tejto súvislosti odvolací súdu uvádza, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 255 CSP) a zásadou zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP) Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania (§ 257 CSP). Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V tomto prípade však odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 257 CSP, pričom prihliadol na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade existujú dôvody osobitného zreteľa, jednak s ohľadom na vek a zdravotný stav pôvodné žalovaných v 1. a 2. rade, ale aj vzhľadom na majetkové pomery žalovanej v 1. a žalovanej v 2. rade, nakoľko zdrojom príjmu žalovanej v 1. rade je invalidný dôchodok a zdrojom príjmu žalovanej v 2. rade je starobný a vdovský dôchodok. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd v žalobkyňami napadnutej časti napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 81. Podľa názoru žalovaných prezentovanom v nimi podanom odvolaní, súd prvej inštancie opomenul pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadnuť na skutočné miestne pomery na vyporiadavaných nehnuteľnostiach. Odvolací súd v súvislosti s touto námietkou uvádza, že súd prvej inštancie pred vydaním samotného napadnutého rozhodnutia vykonal miestnu obhliadku, pričom poznatky zistené na tejto miestnej obhliadke boli pre súd prvej inštancie smerodajné pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán. Predpokladom tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva, t.j. reálneho rozdelenia veci, je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené - keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa zásad § 142 ods. 1 OZ sa

má súd vždy pokúsiť o prvý spôsob vyporiadania, a to rozdelenie spoločnej veci. Pri rozdelení stavieb (budov) je podmienkou, aby rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/90/2018 zo dňa 14. apríla 2021). Súd prvej inštancie vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v súlade so zákonnými požiadavkami a preto považuje odvolací súd takúto námietku žalovaných za nedôvodnú. Za neopodstatnenú považuje odvolací súd aj prejavenú obavu žalovaných ohľadom možného nerešpektovania ich práv vyplývajúcich z vecných bremien zriadených napadnutým rozhodnutím, nakoľko žalobkyne neustále vyvolávajú konflikty a vzhľadom na doterajšie skúsenosti so žalobkyňou v 1. rade sa obávajú, že by majetok patriaci do vlastníctva žalovaných, ktorý zostal na pozemkoch prikázaných do vlastníctva žalobkýň, mohol byť konaním žalobkyne v 1. rade zničený. Nakoľko však súd prvej inštancie musel pri rozhodovaní o rozdelení veci prihliadnuť najmä funkčnosť a využiteľnosť novovytvorených pozemkov, toto riešenie bolo s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo, zo všetkých najspravodlivejšie. Súd prvej inštancie naplnil požiadavku, v zmysle ktorej musí byť vecné bremeno v rozsudku vždy presne vymedzené. Obmedzenie práv vlastníka nehnuteľnosti musí byť presne vyjadrené tak, aby nemohlo byť sporné, ku ktorej časti nehnuteľnosti majú práva zodpovedajúce vecnému bremenu (napr. právo prechodu či prejazdu) ďalšie osoby. Rozhodnutia súdu podľa § 151o OZ sú rozhodnutiami konštitutívnymi a zápis do katastra sa vykoná záznamom. Žalobkyne teda budú zaviazané strpieť vecné bremená zriadené rozhodnutím súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že veci nachádzajúce sa na pozemkoch (parcelách), ktoré boli pri vyporiadaní prikázané do vlastníctva žalobkýň, patria žalovaným, nie je v tomto spore podstatné, nakoľko predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva môžu byť len veci, ktoré tvoria spoluvlastníctvo účastníkov konania a nie tie, ktoré patria do vlastníctva jedného z nich, hoci sa nachádzajú na spoločnom pozemku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/53/2004 zo dňa 01. júla 2005). 82. V podanom odvolaní žalované namietali aj skutočnosť, že súd prvej inštancie svoje prijaté závery nedostatočne odôvodnil. K tejto námietke odvolací súd poukazuje na to, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003); porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/175/2013. Preto ani túto námietku nepovažoval odvolací súd v danom prípade za dôvodnú. Záverom teda odvolací súd poznamenáva, že nesúhlasí s námietkou žalovaných o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu, napadnutý rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V rozsudku dal súd jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatné otázky. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. 83. Berúc do úvahy dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, by odvolací súd posudzovaním ďalších odvolacích námietok žalobkýň a žalovaných, už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobkyne a žalované len zopakovali skutočnosti, na ktoré poukazovali pred súdom prvej inštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným súdom vydaný rozsudok. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 84. Nakoľko v odvolaniach žalobkyne a žalované neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolania nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. 85. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011). 86. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd vyhodnotil podané odvolania žalobkýň a žalovaných ako nedôvodné, tak potom žiadna zo sporových strán nemala v rámci odvolacieho konania úspech, a preto odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 87. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).