Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/142/2022 z 27. 6. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 3Co/142/2022 1415202441 27. 06. 2024 JUDr. Roman Bolebruch ECLI:SK:KSBA:2024:1415202441.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: J. J., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. I.. X. Č.. XX, U., zast. J. &. K. - A. Y..N..K.., IČO: XX XXX XXX, advokátskou kanceláriou so sídlom ul. X. Č.. XX, U., proti žalovanej: J.. X. M., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. I.. S. Č.. XX, U., zast. H.. M. N., advokátkou so sídlom H. Č.. X, U., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej proti rozsudku býv. Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 01.03.2022, č. k. 7C/94/2015-593, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu: - pozemok v kat. úz. U., obec U., okres Y., parc. č. XXXX/X, parcela reg. „O.“, druh pozemku ostatné plochy o výmere 682 m2, zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Senec katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, - neskolaudovaný rodinný dom bez súpisného čísla v kat. úz. U., obec U., okres Y., postavený na základe stavebného povolenia vydaného obcou U. pod j. č. Y.-XXX-XXXURPS-Z. v obci U., na pozemku registra „O.“ parc. č. XXXX/X zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Senec katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, cena špecifikovaného pozemku a neskolaudovaného rodinného domu stanovená znaleckým posudkom č. 88/2016 vo všeobecnej hodnote nehnuteľností celkom v sume 235.000 eur, - zostatok na účte vedenom vo T., G..Y.., IČO: XX XXX XXX, J. Q. X, U., č. účtu: Y. XXXX XXXX XXX XXXX XXXX ku dňu 24.02.2012 vo výške 2.735,86 eura, - zostatok na účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., IČO: XX XXX XXX, W. XX, U., č. ú.: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 24.02.2012 vo výške 104,64 eura, do výlučného vlastníctva žalovanej: - 1-izbový byt č. XX na X. poschodí, č. vchodu XX, na ul. S. Č.. XX T. U., v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, vrátane spoluvlastníckych podielov o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a podielu na pozemkoch registra „O.“ parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, v kat. úz. D.U., obec U. D., okres U. Z., zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava katastrálnym odborom na LV č. XXXX, cena stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX vo všeobecnej hodnote nehnuteľnosti na sumu 68.800 eur. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu sumu 39.677,21 eura, a to v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu (ďalej len „BSM“) tak, že z vecí patriacich do zaniknutého BSM - do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nasledovné nehnuteľnosti: - pozemok v okrese Y., v obci U.X., kat. úz. U. parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 682 m2, zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Senec - katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre kat. úz. U. a - neskolaudovaný rodinný dom bez súpisného čísla, postavený na základe stavebného povolenia vydaného obcou U. pod j. č. Y.-XXX-XXXURPS-Z. v obci U., na pozemku registra "O." KN parc. č. XXXX/X a parcely registra "O." KN parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, okres Y., obec U., cena stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX T. celkom v sume 235.000 eur (výrok I.), - do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nasledovnú nehnuteľnosť: - 1-izbový byt na ul. S. Č.. XX T. U., v okrese U. Z., v U. -m. č. D., nachádzajúci sa vo vchode S. Č.. XX, na X. poschodí, bytového domu súpisné číslo XXXX, vrátane spoluvlastníckych podielov o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a pozemkoch registra "O." KN parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, kat. úz. D., obec U. D., okres U. Z., zapísaný na LV č. XXXX, cena stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX na sumu 68.800 eur (výrok II.) a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III). 2. V odôvodnení poukázal na to, že strany sporu v priebehu konania dospeli k dohode ohľadom vyporiadania hnuteľných vecí patriacich do BSM a tieto nežiadali súdom vyporiadať. V poradí prvým rozsudkom BSM sporových strán vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal všetky nehnuteľné veci za súčasného uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanej finančné vyrovnanie v sume 68.000 eur, a to do 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Na odvolanie žalovanej uznesením zo dňa 29.01.2021, č. k. 3Co/333/2018-454 odvolací súd zrušil predmetný rozsudok, a to najmä z dôvodu, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nebol jasný výpočet sumy, ktorú súd uložil vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu žalovanej na spoločne nadobudnutých nehnuteľnostiach a v nadväznosti na to nebola preskúmateľnou ani skutočnosť, ako súd pri výpočte zohľadnil výdavky žalobcu na byt v dome na S. I. Č.. XX T. U. po rozvode manželstva účastníkov konania a ostatné skutočnosti uvádzané v odôvodnení jeho rozhodnutia. Prvoinštančnému súdu tiež vytkol, že pokiaľ prihliadal na splatenie úveru žalobcom v R. Y. Y. G..Y.., z ktorého bol postavený dom v U., vyporiadal majetok v rozsahu väčšom ako navrhovali strany sporu. Podľa odvolacieho súdu nebolo zrejmé ako v tejto súvislosti súd hodnotil skutočnosť, že tento úver bol splatený z výnosu z bytu na S. I., ktorý patrí do vyporiadavanej masy majetku. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie pri vyporiadaní zohľadnil aj sumu 2.000 eur, ktorú mal žalobca požičať žalovanej zo svojho oddeleného majetku dňa 26.7.2011, t. j. ešte pred rozvodom manželstva, pričom žiadne skutkové zistenia k tomuto započítaniu neuviedol. Konštatoval, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní postupoval v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 v spojení s § 150 OZ a rešpektoval dispozíciu strán sporu s predmetom konania. Vychádzal pritom v zmysle ustanovenia § 150 OZ z určenia podielov sporových strán na spoločnom majetku a rozsahu a ocenenia majetku. Zdôraznil, že pre určenie, ktoré konkrétne veci majú byť každému z bývalých manželov pridelené zákon výslovne neustanovuje žiadne hľadiská, určujúcim je zásadne účelné využitie vecí tak, aby pokiaľ možno nebolo treba vyrovnávať podiely peniazmi. V odôvodnených prípadoch možno prikázať vec do vlastníctva jedného z bývalých manželov, ak sa o jej získanie alebo udržanie prevažnou mierou zaslúžil, a to aj napriek tomu, že sa tým zvýši suma, ktorú bude treba na vyporiadanie BSM (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.5.2004 sp. zn. 22Cdo 1054/2004); takto môže súd postupovať i v prípade, ak to strany sporu zhodne navrhnú. V danom prípade súd prvej inštancie k rozhodnutiu prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo tak urobil za stavu, keď žalovaná mala záujem o byt v dome na S. I. Č.. XX T. U.. Za situácie, ak medzi stranami nebolo sporné, že byt má hodnotu

68.800 eur a žalobcovi bola uložená povinnosť vyplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu 68.000 eur, prikázaním tohto bytu do výlučného vlastníctva žalovanej by obidvom účastníkom konania ostal majetok rovnakej hodnoty a finančné vyrovnanie podielov by bolo minimálne. Podľa zistení súdu o nadobudnutie bytu sa zaslúžil predovšetkým žalobca tým, že ho zaplatil peniazmi, ktoré dostal ako dar od rodičov, v odôvodnení rozhodnutia však súd neuviedol, že toto bolo dôvodom pre rozhodnutie prikázať predmetný byt do výlučného vlastníctva žalobcu a ako pri tom zohľadnil všetky ďalšie okolnosti významné pre vyporiadanie. Správne však postupoval súd prvej inštancie, ak pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, a to pokiaľ išlo o vyporiadavané nehnuteľnosti a ich hodnotu ku dňu zániku spoluvlastníctva určenú znaleckými posudkami. Z ďalšieho odôvodnenia napadnutého rozsudku, však nepovažoval za zrejmý výpočet sumy, ktorú uložil žalobcovi vyplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu na majetku a odôvodnenie tak nezodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého je treba v odôvodnení uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých súd svoje rozhodnutie založil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nie je výpočet finančného vyrovnania, nie je možné z neho zistiť, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal súd pri zisťovaní súm, ktoré zohľadňoval a ani ako sa vysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou najmä žalovanej, ktorou spochybňovala žalobcom uvádzané vklady z jeho výlučného majetku do majetku tvoriaceho ich BSM a ani to, ako a prečo pri vyporiadaní súd zohľadnil záväzky z úveru, ktorý bol zabezpečený bytom na S. I., keď mal vychádzať z vymedzenia predmetu konania sporovými stranami. Dodal, že pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. Súd prvej inštancie v danej veci nezistil dôvody pre prelomenie zásady rovnosti (parity) pri vyporiadavaní majetku, ktorý patril do BSM. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú účastníkom sporového súdneho konania, je potrebné na vyrovnanie uložiť tomu, komu zostanú veci vyššej hodnoty ako je jeho podiel na majetku, uložiť povinnosť vyrovnať sa a výpočet vyrovnania musí byť uvedený v odôvodnení rozsudku. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Podiel na aktívach je potrebné zvýšiť v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky vynaloženej na jeho osobný majetok, ktorú nemusí nahradiť do spoločného majetku a pod., alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru) atď. Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z bývalých manželov a podielom, ktorý každému z nich patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov (uznesenie NS SR zo dňa 30.1.2013 sp. zn. 6Cdo 128/2012). 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že nehnuteľnosť - rodinný dom na N. I. XX T. U. S., zapísaný v katastri nehnuteľností na katastrálnom úrade v U., Správa katastra pre hl. m. Bratislavu na LV č. XXXX nadobudol žalobca ako kupujúci od predávajúcich: G. J. G. P. J., a to pred uzatvorením manželstva so žalovanou na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.1993 (č. l. 49) za kúpnu cenu 9.288,99 eura (279.840 Sk), ktorá bola vyplatená pred podpisom tejto zmluvy, čo zmluvné strany potvrdili svojim podpisom (vklad povolený pod č. T.-XXXX/XX dňa 29.10.1993). Medzi stranami nebolo sporné, že manželstvo uzatvorili dňa 30.10.1993 na N. A. Ú. T. U. S. (zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu U. Z., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX). Z obsahu kolaudačného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia č. T..XXX/XXX/XX/Y/X/Ko zo dňa 11.04.1994 (č. l. 51) vydaného na meno stavebníka- žalobcu vyplýva, že sa povoľuje užívanie prístavby "U. F." k rodinnému domu, ktorá bola zrealizovaná na pozemku parc. č. XX kat. úz. S. v obvode U. Z., N. XX. Z obsahu Kúpnej zmluvy (č. l. 52) uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a K. J. ako kupujúcim zistil, že predmetná nehnuteľnosť bola žalobcom predaná za 64.728,14 eura (1.950.000 Sk), pričom v konaní bolo preukázané, že časť tejto sumy vo výške 41.492,40 eura (1.250.000 Sk) bola použitá na kúpu bytu na ul. S. Č.. XX T. U. (kúpna zmluva zo dňa 19.04.2004 s kupujúcou Z. X., nar. 01.09.1965 - č. l. 56-58) a suma 1.659,70 eura (50.000 Sk) bola použitá na rekonštrukciu tohto bytu, ktorý je predmetom vyporiadania BSM v tomto konaní (kúpna zmluva zo dňa 05.03.2004, výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX k 31.03.2004 a k 30.04.2004, kúpna zmluva zo dňa 19.04.2004 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.04.2004). Z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a manželmi - kupujúcimi R. X. G. P. X. z 15.07.1998 vyplynulo, že žalovaná počas manželstva predala 1-izbový byt č. X vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu na Y. I.. XX T. U., patriaci do jej výlučného vlastníctva (kúpna zmluva zo dňa 15.07.1998) za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 100 Sk. Podľa listinného dôkazu (č. l. 75)

označeného ako Súhlas k dohode o vzájomnej výmene bytov z 08.09.1998 č. j. K.- XXXX/XX-XXX bol udelený súhlas v zmysle § 715 zák. č. 509/1991 Zb. s dohodou o vzájomnej výmene bytov, ktorá sa uskutočnila tak, že žalovaná a členovia domácnosti v počte 3 budú užívať obecný X-izbový byt č. XX na X. poschodí X.. G. XX T. U.. Na realizáciu zámeny museli doplatiť 300.000 Sk (časť peňazí 55.000 Sk + 180.000 Sk bola uhradená z daru rodičov žalobcu - č. l. 76 vklad SLSP a.s., 24.09.1998 a č. l. 77 - vklad 15.07.1998). Predmetný byt predali manželia na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 09.06.2009 Z.. U. U. a G. U. - kupujúcim, za kúpnu cenu 106.220,54 eura (č. l. 83- 87). Z obsahu Kúpnej zmluvy č. 2810-36-3 zo dňa 28.12.2007 prvoinštančný súd zistil, že žalobca odpredal W. R. G..Y.., X. X, U., Z.: XX XXX XXX, pozemky nadobudnuté v dedičskom konaní (č.l. 6768) za cenu 38.859,66 eura (1.170.686 Sk). Stavebným povolením stavby „Rodinný dom“ v zlúčenom územnom a stavebnom konaní zo dňa 19.05.2009 č. j. Y.-XXX-XXXURSP-Z. K. U., ako stavebný úrad, rozhodla, že stavba „N. D. - Q., O. I., U.“, na pozemku parc. č. XXXX/X, kat. úz. U. sa povoľuje ako stavba na trvalé bývanie (dvojpodlažný rodinný dom na bývanie, nepodpivničený). Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 25P/180/2011, a to najmä z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/180/2011-34 zo dňa 08.02.2012 vyplynulo, že strany sporu ako manželia ukončili spolužitie v máji 2011 a žalobca sa odsťahoval zo spoločného domu, následne bolo manželstvo strán sporu rozvedené rozsudkom č. k. 25P/180/2011-34 zo dňa 08.02.2012, právoplatným dňa 24.02.2012 s tým, že maloleté deti J.Č.: J., nar. X.X.XXXX a S., nar. X.X.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matke. Medzi žalobcom a žalovanou k vyporiadaniu majetku patriaceho do BSM dohodou nedošlo (dohodli sa na vyporiadaní hnuteľných vecí a túto časť masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nespravili predmetom tohto súdneho sporu) a počas plynutia trojročnej lehoty bola dňa 20.02.2015 na Okresný súd Bratislava IV žalobcom podaná žaloba na vyporiadanie BSM. Podľa potvrdenia T. G..Y.. bol stav na účte č.: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu rozvodu manželstva (24.02.2012) vo výške 2.785,86 eura (č. l. 60 - 63, č. l. 150 - 226) a stav na účte Y. G..Y.., č. ú.: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu rozvodu manželstva 24.02.2012 bol v sume 1.000 eur (č. l. 54, č. l. 227). V ďalšom konštatoval, že žalobkyňou uvádzaný údajný dlh žalobcu voči jeho rodičom vo výške 600.000 Sk a jeho údajné splácanie počas trvania manželstva nebolo žalovanou preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi a rovnako ani tvrdenie, že tento mal byť splatený z prostriedkov patriacich do BSM. Z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu okrem iného prvoinštančný súd zistil, že začiatkom roka 1993 po dohode s mamou, ktorá bola vlastníčkou domu na ul. N. XX, začal žalobca uskutočňovať rekonštrukciu a prestavbu tohto domu na základe projektovej dokumentácie vyhotovenej na jar v roku 1993 (rodinný dom bol vtedy vo vlastníctve matky, tento z vlastných prostriedkov žalobca zrekonštruoval a prestaval na biliardovú herňu, prestavba a všetky stavebné práce boli ukončené v októbri 1993). Vlastné finančné zdroje na kúpu a prestavbu rodinného domu a herne mal z podnikania (podniká od roku 1991, pričom väčšinu finančných prostriedkov mal z podnikania z rokov 1991 - 1993, časť finančných prostriedkov obdržal ako dar od svojich rodičov na prestavbu herne vo výške niekoľko 100.000 Sk v roku 1993). Žalobca podnikal v danom období so spoločníkmi, mali združenie a všetci boli fyzické osoby s vlastným IČO na základe Zmluvy o združení. Vzhľadom k tomu, že dňa 30.10.1993 vstupoval do manželstva, kúpnopredajnou zmluvou deň pred manželstvom kúpil od matky, ako doterajšej vlastníčky, pôvodný rodinný dom bez inžinierskych sietí, a teda predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.1993 bol pôvodný dom v stave zo začiatku roku 1993 a tak bol aj ocenený znalcom. Prístavbu realizoval v priebehu roku 1993 ako stavebník žalobca, za svoje prostriedky, a preto prístavba (biliardová herňa ) nebola predmetom kúpnej zmluvy, aj keď tá k 29.10.1993 už bola postavená. Na vysvetlenie, prečo mu rodinný dom, do ktorého žalobca investoval darované finančné prostriedky, rodičia predali, žalobca uviedol, že tak urobili na odporúčanie právneho zástupcu, ktorý mu vysvetlil, že by to bolo vhodné pred vstupom do manželstva. Potvrdil, že žalovaná počas doby, keď tam pracovala, mala vyplácanú mzdu „k rukám“ a peniaze boli použité na chod domácnosti, žalobca bol výlučným majiteľom sporožírového účtu, na tento účet chodila manželkina výplata, nakoľko si manželka nezriadila vlastný účet, manželia nemali spoločný účet, o platby sa staral žalobca a všetky platby realizoval z jeho účtu, aj za spoločný byt na ul. X.. G. XX T. U., pričom na tento účet si nechala žalovaná poukazovať svoju výplatu, aby sa mohla podieľať na platbách za byt. Starostlivosť o platenie všetkých platieb bola vždy žalobcovou starosťou. Manželkine výplaty chodili na účet preto, že boli zriadené inkasá na odchádzajúce platby za spoločnú domácnosť. Žalobcovi nechodili žiadne pravidelné platby, ako živnostník mal podnikateľský účet, na osobný účet si prevádzal peniaze v prípade, že tam mal nedostatok finančných prostriedkov, prevody boli nepravidelné. K finančným prostriedkom rodičov žalobca uviedol, že rodičia žalobcu v 90.- tych rokoch boli vo vyššom veku a v horšom zdravotnom stave, svoje finančné prostriedky mali na viacerých účtoch vo viacerých bankách a spravovali ich sami, avšak prostredníctvom žalobcu a brata žalobcu, boli spolumajitelia týchto účtov alebo mali dispozičné práva k nim, z vôle rodičov a s ich vedomím, s

týmito peniazmi nakladali. Uvedenými prostriedkami žalobca nenakladal sám ako tvrdí žalovaná, ale k niektorým účtom mal dispozičné právo žalobca a k niektorým jeho brat, pretože taká bola vôľa ich rodičov, aby mali vedomosť o finančných prostriedkoch. Boli na termínovanom vklade a bolo treba tieto finančné prostriedky spravovať a chodiť opakovane do bánk, s vedomím rodičov a na ich pokyn s uvedenými prostriedkami mohli žalobca a jeho brat nakladať (aj po ich smrti). K tvrdeniu žalovanej, že „údajne počas manželstva splácali rodičom žalobcu pôžičku na stavbu uvedenej biliardovej herne“ uviedol, že po uzavretí manželstva sa uvedená biliardová herňa zariaďovala interiérom, nábytkom, biliardovými stolmi v hodnote 200.000 Sk a ďalším inventárom potrebným pre prevádzkovanie biliardovej herne. Potvrdil, že je pravdou, že rodičom počas manželstva splácali pôžičku poskytnutú na zariadenie herne z výnosu herne, ktorú prevádzkoval žalobca so svojimi spoločníkmi a uvedenú pôžičku splatil v priebehu rokov 1994 - 1997. K tvrdeniu žalovanej, že „uvedená stavba rodinného domu, teda herne, bola kolaudovaná dňa 11.04.1994 uviedol, že ku kolaudácii nemohol pristúpiť asi 4 mesiace z dôvodu sťažnosti susedy, ktorá namietala okná smerujúce do jej záhrady z prístavby ešte pred uzavretím manželstva v 1993, a aby sa táto vec nenaťahovala ďalej, okná zrušil, zamuroval a mohol teda skolaudovať prístavbu až dňa 11.04.1994 pričom 3 dni na to, dňa 14.04.1994, bola otvorená do plnej prevádzky, z čoho je zrejmé, že po uzavretí manželstva v priebehu niekoľkých mesiacov bola táto herňa zariaďovaná interiérom, pričom už 31.12.1993 so žalovanou v objekte strávili Silvester s priateľmi, ako vo funkčnej prevádzke, aj keď neskolaudovanej (t. j. nie je teda pravdou tvrdenie právneho zástupcu žalovanej, že by manželia počas manželstva kupovali stavbu alebo prestavbu herne a pravdou zostáva, že poskytnú pôžičku od rodičov bezprostredne po uzavretí manželstva splatili z výnosu prevádzky herne, pretože pôžička bola použitá na zariadenie jej prevádzky). K nadobudnutiu bytu na ul. X. G. XX T. U. žalobca uviedol, že v júli 1998 bola uzatvorená Zmluva o zámene bytov, keďže však byt na X.. G. XX T. U. bol byt vo vlastníctve mesta, bol potrebný súhlas primátora k uskutočneniu zámeny bytov. Primátor p. X. podpísal dokument až v septembri 1998 a po doručení tejto listiny dňa 24.09.1998 vybral žalobca z účtu otca finančné prostriedky v hodnote 5.974,91 eura (180.000 Sk), ktorými doplatil zvyšnú čiastku za doplatok pri výmene bytov, pričom zálohu za doplatok tohto bytu vyplácal v júli 1998, keď z účtu otca vyberal sumu 1.825,67 eura (55.000 Sk) dňa 15.07.1998. Zo spoločných prostriedkov manželov išlo na doplatok pri výmene bytu 697,07 eura (21.000 Sk), ktoré dokladoval výpisom z účtu žalobcu, predložil bankový výpis z októbra 1998, z ktorého vyplýva, že z finančných prostriedkov vyplatených zo stavebného sporenia bola uhradená záloha za plastové okná v byte na X.. G. XX T. U. sume 2 x 45.000 Sk (č.l. 499), čím žalobca dokazoval, že byt sa už v októbri 1998 prerábal a zariaďoval a až v ďalšom kalendárnom roku 1999 mu švagor Z.. B. poukázal na jeho účet 100.000 Sk (č. l. 500) dňa 01.02.1999, sumu 50.000 Sk (č. l. 501) dňa 16.06.1999, sumu 20.000 Sk dňa 9.8.1999 (č. l. 502) a táto suma v celkovej výške 179.000 Sk bola použitá na zariaďovanie a rekonštrukciu bytu na ulici X.. G. XX v U. a vyvracia tvrdenie žalovanej, že jej sestra J. B. poskytla 300.000 Sk na kúpu bytu na ul. X.. G. XX T. U. (tieto peniaze, ktoré mali byť na kúpu bytu použité, boli vyplatené až pol roka od kúpy bytu, a preto všetky financie od Z.. W. B. a jeho manželky boli použité na zariadenie bytu, pretože sa žalobca musel pri výmene bytu preukázať finančnými prostriedkami, a to získanými z darov od jeho rodičov). Žalobca tiež vo výpovedi prehlásil, že vyplatil sumu 135.000 Sk Z.. W. B., ktorá bola použitá na úhradu vysporiadania 1/5 pozemku žalovanej (dôkaz na č.l. 503), ktorá si tento pozemok vysporiadala so svojimi súrodencami a rodičmi (táto suma bola poskytnutá dňa 11.02.2004 zo spoločných prostriedkov masy BSM a bola použitá na vysporiadanie výlučného majetku žalovanej). Dňa 14.12.2001 manželia zo spoločných prostriedkov masy BSM poskytli otcovi žalovanej sumu 289.000 Sk ako kompenzáciu na kúpu chaty pre brata žalovanej a tieto finančné prostriedky pri rozdeľovaní masy BSM nezohľadňovali (žalovaná vyplácanie prostriedkov pre svojho brata popiera). Žalobca doložil bankové výpisy zo dňa 07.04.2005 (tri dni po smrti jeho otca) na sumu 161.988 Sk (č. l. 504) s tým, že sa jedná o prostriedky, ktoré žalobcovi jeho otec počas života poskytol a splnomocnil ho nakladať s týmito prostriedkami, ktoré boli na jeho účte a zároveň žalobca bol oprávnený nakladať aj s finančnými prostriedkami po jeho matke G. J. vo výške 300.000 Sk (č.l. 505), ktoré dňa 07.08.2007 vložil na účet žalobcu (so žalovanou nikdy nevlastnili spoločný bankový účet a keby žalovaná bola niekedy dostala akúkoľvek sumu ako dar, či už od vlastných rodičov alebo rodičov žalobcu, mohla ich tak dostať nejakou darovacou zmluvou, ale nie je žalobcovi známe, že by dostala darom akékoľvek peniaze či od svojich alebo rodičov žalobcu). K požičaniu sumy 20.000 eur od sestry žalobcu, ktorá mala byť použitá na kúpu pozemku v U., žalobca uviedol, že mu jeho sestra J.N. W. poskytla pôžičku 20.000 eur na kúpu pozemku v U., pričom uvedenú pôžičku sestre vrátil v roku 2011 zo svojich vlastných finančných prostriedkov, ktoré nadobudol dňa 21.02.2011 predajom zdedených pozemkov prostredníctvom kúpnopredajnej zmluvy so spoločnosťou U. (W. R., G..Y..) vo výške 32.034 eur (založil výpis z účtu Y. G..Y.. na sumu 32.034 eur - č.l. 507). Doplnil,

že so sestrou bola ústna dohoda a o tejto pôžičke žalovaná vedela, nakoľko v opačnom prípade by nebol schopný kúpiť pozemok v U., keďže byt na ul. X.. G. ešte stále vlastnili. 4. Z výpovede žalovanej J.. X. M. mal prvoinštančný súd za preukázané, že dom v G. má popisné číslo XXX a žalobkyňa je zapísaná ako vlastníčka. Keď kupovali daný pozemok s manželom ( LV č. XXXX, LV č. XXX č. l. XXX - XXX), nevedeli o skutočnosti, že je tam zapísaný dom, ktorý tam 30 rokov nestojí (fotografický záber - č. l. 558), a teda neexistuje a je to zrúcanina zachytená na fotografiách. Po kúpe dostali z katastra nehnuteľností výpis s ťarchou, s tým, že dom je majetkom pôvodného vlastníka (na výpise z LV č. XXXX z 28.04.2018 je par. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria, na výpise z LV č. XXX je uvedené parcelné číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo XXX, opis stavby - rodinný dom, na vlastníkov: S.Ž. J. X/X G. S. T. X/X). Žalobca sa so žalovanou pokúsil dohodnúť na kolaudácii rodinného domu v U. na jar 2021. K tvrdeniam ohľadom financovania a realizácie prestavby rodinného domu na N. žalovaná uviedla, že nesúhlasí s tým, že stavbu financoval žalobca z peňazí, ktoré nadobudol z podnikania v rokoch 1991 - 1993. Z týchto peňazí si v roku 1992 zakúpil nové auto Š. A. P., najluxusnejší model v plnej výbave, ktorý bol vyrobený v limitovanej edícií 2000 kusov a suma bola zaň v tom čase 233.000 Sk (predložila výtlačky z internetu na potvrdenie ceny vozidla - č. l. 568-569) a trvala na tom, že finančné prostriedky na toto auto žalobca nemal v plnej výške, keď cca 50.000 Sk mu požičal otec žalobcu, ktoré mu musel vrátiť. Rozporovala aj tvrdenie žalobcu, že predmetná stavba bola realizovaná v apríli až septembri 1993, keď táto bola realizovaná až po vydaní stavebného povolenia 30.07.1993 a až vtedy sa začali terénne búracie práce na vyčistenie pozemku (predložila fotografie, na ktorých je tehotná a bol to mesiac august - č. l. 561). Dňa 06.09.1993 podala sťažnosť suseda, že sa na zadnej strane murujú okenné otvory, zadná strana sa začala murovať a kvôli sťažnosti bola stavba pozastavená do konca septembra a prebehol štátny stavebný dozor, ktorý zistil podľa stavebnej dokumentácie, že sa nejedná o okenné otvory, ale jedná sa o celistvú murovanú stenu so sklobetónových tvaroviek. Najnákladnejšie stavebné práce ako sú hydroizolácie, vodoinštalácie, potery, múrovky, podlahy, priečky, kovové podpery, strechy, kovové schodisko do podkrovia, zábradlia, zateplenie strechy, podhľad strechy, sadrokartón v podkroví, prietokové ohrievače, dva sklady, obklady, dlažba, vykurovacie telesá sa riešili v čase až po svadbe. Otec žalovanej dodal rezivo na strechu, robil pokládku, asfalt šindľa, zastrešil terasu, robil tiež stoly a lavice. Zariadenie biliardového klubu, čo bolo menej finančne náročné, tak to už sa delilo na tretiny aj so žalobcovými spoločníkmi (od stolára vyrobený barový pult, stoly, tri staršie vyradené chladničky, 8 stolov, 16 stoličiek a 16 kresiel). Jedine čo bolo kúpené boli nové biliardové stoly. Na svadbe dostali finančné dary vo výške 50.000 Sk, z čoho si odfinancovali kúpu kuchynskej linky, kobercov, stola vo výške 20.000 Sk, ostatné sa použilo na spolufinancovanie stavby. Stavbu financoval žalobca spoločne priebežne zarobenými peniazmi z práce a ostatné si požičiaval od jeho otca P. J., ktoré sa vracali po svadbe. Prvé roky po svadbe manželia podľa žalovanej žili veľmi nekomfortne z nedostatku finančných prostriedkov kvôli splácaniu pôžičky, ktorá bola vo výške 500.000 Sk - 600.000 Sk. Nemali ani peniaze na kúpu nových topánok pre narodené dieťa, žalovaná popri materskej dovolenke spracovávala pre tento biliardový klub účtovníctvo, upratovala tam, pracovala tam ako barmanka, keď potrebovala zastúpiť ich zamestnankyňu. Zarobené peniaze boli vyúčtované žalobcovi ako pri vyúčtovaní spoločníkov čo mali príjem a výdaje, tie peniaze boli použité na splácanie pôžičiek. Evidenciu o dlhu si viedol otec žalobcu ako aj žalobca vo svojich diároch. Jediný finančný dar od rodičov žalobcu dostali, čo si pamätala žalovaná 20.000 Sk pre dcéru J. na detskú izbu, lebo ako starí rodičia prispeli na detskú izbu aj ostatným vnúčatám. K tvrdenie žalobcu o pôžičke 20.000 eur od sestry žalobcu, J. W., uviedla, že tieto peniaze použili na kúpu pozemku v U., čo nerozporovala, a prisľúbili ich navrátenie hneď po predaji 4 - izbového bytu, nakoľko žalobcova sestra je invalidná dôchodkyňa liečená na schizofréniu, toho času s maloletým synom. Spoločný bankový účet v Y. G..Y.. mali preto, že žalobca žalovanej poskytol číslo účtu, zriadil jej dispozičné právo k tomuto účtu a tam jej chodili všetky jej mzdy. Rodičia žalobcu požičiavali peniaze nielen im, ale aj ostatným trom deťom. K finančným prostriedkom od W. B. žalovaná uviedla, že peniaze poskytnuté od neho žalobca nespochybnil. Žalovaná so sestrou si podelili „ako dedičstvo“ dva byty: 1- izbový a 3-izbový s tým, že sestra žalovanej si ponechá 3-izbový byt, žalovaná použije 1- izbový byt na výmenu adekvátne veľkého bytu k tomu 3-izbovému a doplatok jej poskytne naň polovicu, čiže budú mať rovnaké bytové jednotky. Žalovaná našla inzerát na výmenu 4 -izbového bytu, ktorý bol rozlohou o 6 m2 väčší ako mala sestra za doplatok 600.000 Sk a na to jej mala sestra poskytnúť 300.000 Sk s tým, že tiež boli mladá rodina, nemali také úspory a keďže mali túto ponuku výmeny bytu, žalobca sa ponúkol, že požiadajú jeho otca o pôžičku. Navrhla, aby súd prikázal do vlastníctva žalovanej jednu nehnuteľnosť, a to 1izbový byt, ktorý potrebuje na bývanie aj s maloletou dcérou S.. Považovala za nesporné, že vniesla do manželstva polovicu 1+3 izbového bytu po jej rodičoch, ako jej dedičstvo, ktorým zabezpečila bývanie

pre rodinu (v 1-izbovom byte na S. T. U. má aj s dcérami trvalý pobyt a kúpu tohto bytu považuje za vyrovnanie investícií). Doteraz celý čas býva aj s maloletou dcérou (okrem 1,5 mesiaca po nariadení predbežného opatrenia), s obidvoma dcérami má stále pekný vzťah, staršia dcéra sa vydala, majú 1,5 - ročnú vnučku. K fotografiám založeným v spise sa vyjadrila nasledovne: č. l. 562 - je to jar 1994, kedy sa na zábere vešala tabuľa s názvom prevádzky pred kolaudáciou. 5. Pokiaľ sa týka hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností, súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckých posudkov Z.. J. Y. č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, ktorá všeobecnú hodnotu jednoizbového bytu na S. XX T. U., vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemkoch určila v sume 68.800 eur a všeobecnú hodnotu neskolaudovaného rodinného domu postaveného na parcele č. XXXX/X v obci U. určila sumou 235.000 eur. 6. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 143, § 144, § 145 ods. 1, § 149, § 150 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“). V právnoteoretickej rovine poukázal na to, že BSM je spoločenstvo vlastníckych práv oboch manželov k veciam, ktoré ako manželia nadobudli počas trvania ich manželstva, pričom manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci, t. j. platí zásada rovnosti manželov v tomto spoločenstve vlastníckych práv. BSM nezaniká zrušením spoločnej domácnosti manželov, t. j. nezaniká z dôvodu, že manželia žijú oddelene, ako sa mylne domnievala žalovaná a žalobca ako manžel opustil spoločnú domácnosť pred rozvodom manželstva. BSM zaniká zo zákona zánikom manželstva, t. j. dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Platí zásada, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Súd pritom prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. V predmetnej veci konštatoval, že BSM žalobcu a žalovanej zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.02.2012, č. k. 25P/180/2011-34, t. j. dňa 24.02.2012. Do BSM sporové strany nadobudli označený jednoizbový byt na S. I. XX T. U. v hodnote 68.800 eur, pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 682 m2 v katastrálnom území U. a neskolaudovaný rodinný dom bez súpisného čísla postavený na základe stavebného povolenia vydaného obcou U. pod j. č. Y.-XXX-XXXURPS-Z. na parcele č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX spolu v hodnote 235.000 eur. O vyporiadaní hnuteľných vecí sa sporové strany dohodli (viď zápisnica o pojednávaní z 28.01.2016- č. l. 105-108 a vyjadrenie žalovanej z 19.07.2016) a dohoda sa týkala aj Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX uzatvorená s R. Y. Y. G..Y.. (ku dňu zániku BSM bol zostatok úveru vo výške 18.647,21 eura a úver bol uhrádzaný z prostriedkov z prenájmu bytu na S. I. T. U.). Sporové strany okrem toho nežiadali súdom vyporiadať ani osobné motorové vozidlá. 7. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že 4 - izbový byt na ul. X.. G. č. XX v U. manželia počas trvania manželstva nadobudli z časti za finančné prostriedky od rodičov žalobcu (t.j. vo výške 55.000 Sk a vo výške 180.000 Sk - finančné prostriedky boli poskytnuté na osobný účet žalobcu ako dar od rodičov, keďže na realizáciu zámeny museli doplatiť celkom 300.000 Sk), pričom žiadnym dokladom nebolo preukázané vrátenie týchto prostriedkov rodičom z prostriedkov patriacich do BSM počas trvania manželstva tak, ako to tvrdila žalovaná. Finančné prostriedky od sestry žalovanej (žalovaná uviedla, že boli kompenzáciou medzi sestrami) vo výške 300.000 Sk (9958,18 eura) boli poukázané v troch splátkach, a to až po zaplatení kúpnej ceny za 4-izbový byt na ul. X.. G. T. U., čím mal súd za preukázané, že neboli použité na kúpu uvedeného bytu, ale boli použité na vybavenie domácnosti, a preto na túto sumu neprihliadol pri zohľadňovaní miery pričinenia sa k nadobudnutiu majetku patriaceho do BSM (t. j. platba 300.000 Sk od sestry žalovanej bola poskytovaná vo viacerých splátkach a to po tom, ako manželia nadobudli byt v S. a súd dospel k záveru, že tieto prostriedky s poukazom na predložené listinné dôkazy nemohli byť použité na kúpu bytu a boli v rámci rodiny spotrebované). Zo Súhlasu k dohode o vzájomnej výmene bytov z 08.09.1998 č.j. OSB- 1692/98-580 (č. l. 75) mal za preukázané, že bol udelený súhlas v zmysle § 715 zák. č. 509/1991 Zb. s dohodou o vzájomnej výmene bytov ktorá sa uskutočnila tak, že žalovaná a členovia domácnosti v počte 3 budú užívať obecný 4 - izbový byt č. b. XX na X. poschodí X.. G. XX v U. a na realizáciu zámeny museli doplatiť 300.000 Sk (časť peňazí 55.000 Sk + 180.000 Sk bola uhradená z daru rodičov žalobcu - č. l. 76 vklad Y. G..Y.. 24.09.1998 a č. l. 77 - vklad 15.07.1998). Predmetný byt predali manželia na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 09.06.2009 Z.. U. U. G. G. U. ako kupujúcim, a to za kúpnu cenu 106.220,54 eura (č. l. 83- 87). Súd mal týmto za preukázané, že došlo k postúpeniu v tom čase užívacieho práva na 4 - izbový byt, za sumu 300.000 Sk a následne bolo preukázané, že manželia

odkúpili byt od Hlavného mesta SR Bratislavy za cca 50.000 Sk. Následne došlo k predaju uvedeného bytu na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 09.06.2009 za kúpnu cenu 106.220,54 eura (z týchto prostriedkov pre realitnú kanceláriu z tejto ceny bola uhradená provízia 2.250 eur) a výnos z predaja bytu bol použitý na výstavbu rodinného domu v U.. Do BSM bola nadobudnutá aj nehnuteľnosť v okrese Y., v obci U., kat. úz. U.Á. parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 682 m2, zapísaná na LV č. XXXX, pre kat. úz. U., za ktorú bola zaplatená dohodnutá kúpna cena 76.000 eur z výlučných prostriedkov žalobcu získaných z predaja zdedených pozemkov na základe kúpnej zmluvy z 28.12.2007, čo súd zohľadnil v konečnom vyporiadaní BSM (kúpna zmluva z 28.12.2007 uzatvorená medzi spoločnosťou W. R., G..Y.. ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim za zdedené pozemky spolu za kúpnu cenu 1.170.686 Sk t. j. 38.859,66 eura), ďalej suma 161.918,82 Sk, t. j. 5.374,72 eura z dedičstva po otcovi žalobcu P. J. a suma 340.000 Sk, t. j. 11.285,93 eura od matky žalobcu G. J.Č. a na kúpu požičala finančné prostriedky sestra žalobcu v sume 20.000 eur (výpis z účtu Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z účtu Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX k 31.08.2007 a potvrdenie o vklade na bankový účet zo 17.08.2007) a celkové náklady na výstavbu domu dosahovali 150.000 eur (výnos z predaja bytu na ul. X.. G. T. U. bol použitý na výstavbu rodinného domu v U. a výnos z predaja garáže na ul. X.. G. T. U. bol 10.000 eur). Otec žalovanej vyrobil bránu a príspevok otca žalovanej bol ohodnotený na 1.000 eur. Z predaja pozemkov zdedených žalobcom do výstavby rodinného domu bolo použitých z finančných prostriedkov, ktoré nepatrili do BSM, suma vo výške 19.032 eur. Prvoinštančný súd tiež zohľadnil výnos z predaja zdedených nehnuteľností žalobcom do spoločných vecí, poukázanie finančných prostriedkov z prostriedkov BSM pre brata žalovanej v sume 280.000 Sk (9.294,30 eura), použitie finančných prostriedkov 130.000 Sk (4.315,21 eura) z prostriedkov BSM na výplatu hodnoty pozemku, ktorý patrí do výlučného vlastníctva žalovanej, použitie finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu na kúpu pozemku v U. a tiež skutočnosť, že finančné prostriedky od sestry žalovanej (žalovaná uviedla že boli kompenzáciou medzi sestrami) vo výške 300.000 Sk (9.958,18 eura) boli poukázané až po zaplatení kúpnej ceny za 4-izbový byt na ul. X.. G. T. U. a teda dospel k záveru, že neboli použité na kúpu uvedeného bytu, ale na vybavenie domácnosti a boli spotrebované. 8. Pokiaľ sa týka nehnuteľnosti - rodinného domu na N. I. T. U. - S., prvoinštančný súd mal za preukázané, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.1993 uvedenú nehnuteľnosť nadobudol žalobca pred uzatvorením manželstva so žalovanou (manželstvo uzatvorili dňa 30.10.1993), a preto súd nevykonal dokazovanie smerujúce k ustáleniu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia, ani k spôsobu platby kúpnej ceny stanovenej s ohľadom na príbuzenský vzťah - rodič a syn, s ohľadom na vykonané investície žalobcu v mesiaci apríl - október v roku 1993, kúpna cena bola uhradená ku dňu uzatvorenia zmluvy podľa obsahu kúpnej zmluvy, pričom uvedené skutočnosti vyhodnotil ako právne irelevantné pre spôsob vyporiadania BSM (žalobca odkúpil nehnuteľnosť od svojej matky pred uzatvorením manželstva). Výnos z predaja predmetného rodinného domu bol 64.728,14 eura (1.950.000 Sk) a časť tejto sumy 41.492,40 eura (1.250.000 Sk) bola použitá na kúpu bytu na ul. S. T. U. a suma 50.000 Sk na rekonštrukciu tohto bytu, ktorý je predmetom vyporiadania BSM v tomto konaní (kúpna zmluva z 05.03.2004, výpis z účtu č.: XXXXXXXXXX/XXXX k 31.03.2004 a k 30.04.2004, kúpna zmluva zo dňa 19.04.2004 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.04.2004). S poukazom na uvedené 1-izbový byt na ul. S. I. Č.. XX T. U., v bytovom dome so súp. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu a podielu na pozemkoch registra "O." KN parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, kat. úz. D., obec U. D., okres U. Z., zapísaný na LV č. XXXX, bol v roku 2004 zakúpený z výnosu predaja rodinného domu na N. I.. XX T. U., a preto súd, nakoľko strany sporu tento byt zahrnuli do masy BSM, prihliadol na mieru pričinenia sa žalobcu o nadobudnutie tohto bytu a prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobcu investované na jeho kúpu. Prvoinštančný súd zohľadnil vnos v sume 4.315,21 eura (130.000 Sk) s tým, že tento bol použitý na výplatu hodnoty pozemku patriaceho do výlučného vlastníctva žalovanej. 9. V ďalšom prvoinštančný súd poukázal na to, že zaniknuté BSM môže vyporiadať len na základe zákonných zásad uvedených v § 150 OZ. V danom prípade postupoval na základe zásady parity, t. j. podiely oboch manželov sú rovnaké, pričom každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného (výlučného) majetku vynaložil na spoločný majetok a zároveň je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (výlučný) majetok, prihliadal pri vysporiadaní aj na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Podiely oboch manželov sú zásadne rovnaké, podiely môže súd určiť inak s prihliadnutím na ust. § 150 OZ, okolnosť oddeleného hospodárenia, aj keď trvajúca dlhší čas, nemusí viesť k záveru o potrebe určenia rozdielnych podielov na spoločnom majetku účastníkov.

Bol toho názoru, že žalovaná ku dňu rozhodnutia vo veci samej nepreukázala ňou tvrdené údajne „opomenuté príjmy manželov“, ich výšku a investíciu do masy BSM, ktorá je predmetom vyporiadania v tomto konaní (súd vychádzal z listinných dôkazov založených v súdnom spise, pričom žalovaná na oporu svojich tvrdení relevantné dôkazy súdu nepredložila, neuniesla bremeno svojho tvrdenia). Berúc na vedomie, že majetok má byť rozdelený tak, aby nemuselo prísť k vyplácaniu vyporiadavacieho podielu a s ohľadom zásadu, že pri určení majetku, ktorý bude prikázaný účastníkom sa má prihliadať na záujmy maloletých detí, vzal prvoinštančný súd do úvahy skutočnosť, že žalovaná má v starostlivosti maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva strán sporu, spolu s dieťaťom má trvalý pobyt na S. I. Č.. XX T. U. a o byt prejavila záujem, pričom zohľadnil skutočnosť, že žalovaná vniesla do manželstva byt (užívacie právo k bytu). Vzhľadom na to, že žalovaná prejavila v prvoinštančnom aj v odvolacom konaní záujem o byt v dome na S. I. Č.. XX v U., súd s ohľadom na zistený skutkový stav (dňa 08.02.2022 bola predložená na pojednávaní mapa z Geodézie, kde pri 3D forme je dom zobrazený, že je postavený na pozemku XX/ X, ide o dom suseda so súpisným č. taktiež XXX, na ktorý sa žalobca odvolával), rozhodol o prikázaní tohto bytu do jej výlučného vlastníctva. Zohľadnil listinnými dôkazmi preukázané tvrdenie žalovanej na pojednávaní konanom dňa 08.02.2022 a to, že v obci G. nemá žalovaná zabezpečené bývanie (viď doložená mapa, pozemok, ktorý je vyznačený nie je zastavaný, fotografia na č.l. 557 - 558). Žalovaná v konaní preukázala, že nemá kde inde bývať ako v nehnuteľnostiach, ktoré sú masou vyporiadaného BSM, a preto rozhodol tak, aby mala žalovaná a aj maloletá dcéra strán sporu zabezpečené bývanie. Poukázal tiež na to, že žalobca dňa 08.02.2022 ponúkol žalovanej, že v prípade, ak by boli všetky spoločné nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva, je pripravený žalovanej uhradiť sumu vo výške 100.000 eur (skutočnosť, že týmito prostriedkami reálne disponuje preukázal predloženým výpisom z účtov). 10. V konaní mal tiež za preukázané, že dom na N. I. Č.. XX T. U. - S. nadobudol žalobca do výlučného vlastníctva pred uzatvorením manželstva so žalovanou (počas trvania manželstva do domu umiestnili zariadenie pre potreby podnikateľskej činnosti, ktoré bolo počas trvania manželstva predané, čo nemá vplyv na masu BSM) a výnos z predaja domu vo výlučnom vlastníctve žalobcu dosiahol sumu 64.728,14 eura (1.950.000 Sk) a časť z tejto sumy vo výške 1.250.000 Sk (41.492,40 eura) bola použitá na kúpu 1-izbového bytu na S. XX T. U. (výšku kúpnej ceny uhradil žalobca z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve) a na rekonštrukciu tohto bytu bolo použitých 50.000 Sk z výnosu predaja domu, žalobca platil aj náklady na tento byt, splátky úveru. Kúpnu sumu za pozemok v U. uhradil žalobca z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve (použil na kúpu pozemku v U. celú sumu z predaja zdedeného pozemku spoločnosti W. R., G..Y.. dňa 28.12.2007 vo výške 38.859,66 eura, ďalej sumu 5.374,72 eura z dedičstva po otcovi P. J., sumu vo výške 11.285,93 eura z peňazí od matky G. J. a peniaze získané pôžičkou od sestry J. W. N.. J. v sume 20.000 eur). Na výstavbu rodinného domu v U. použili manželia aj výnos z predaja 4-izbového bytu na ul. X. G. XX v U. - D. na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 9.6.2009 vo výške 106.220,54 eura (z tejto sumy bola uhradená provízia realitnej kancelárie vo výške 2.250 eur) a na výstavbe spoločného domu v kat. úz. U. sa podieľal žalobca z prostriedkov v jeho vlastníctve vo výške 19.032 eur (v súčasnosti ide o rozostavanú stavbu, dom nie je skolaudovaný a nie je zapísaný v katastri nehnuteľností). Listinnými dôkazmi bolo tiež preukázané, že otec žalobcu daroval žalobcovi peniaze, aby mohli byť použité pri zámene bytov a zrealizovaní zámeny, sestra žalovanej s manželom vyplatili sporovým stranám v 3 splátkach sumu 300.000 Sk, ktoré boli použité spoločne sporovými stranami na kúpu zariadenia do domácnosti (spotrebované finančné prostriedky). Pre brata žalovanej žalobca vyplatil z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu sumu 280.000 Sk (žalobca ich odovzdal otcovi žalovanej a jej brata) a tieto prostriedky boli použité na kúpu chaty v S. na bývanie pre brata žalovanej. Z prostriedkov patriacich do BSM na výplatu hodnoty pozemku, ktorý patrí do výlučného vlastníctva žalovanej, bolo vyplatených 130.000 Sk (4.315,21 eura), listinným dôkazom bolo preukázané, že žalobca uhradil túto sumu manželovi sestry žalovanej Z.. W. B.. Peniaze po matke žalobcu v sume 300.000 Sk (14.6.2007) prvoinštančný súd nezaradil do masy BSM (matka žalobcu zomrela X.XX.XXXX, otec žalobcu zomrel X.X.XXXX) a teda ide o peniaze získané po smrti rodičov a nepatria do BSM. Listinným dôkazom (Potvrdením o prijatí peňazí zo dňa 11.2.2004) bola preukázaná skutočnosť, že súčasťou dohody žalovanej s jej súrodencami bolo, že za byt v dome na Y. I. Č.. XX T. U. vyplatí bratovi 280.000 Sk z peňazí patriacich do ich BSM. Výnos z predaja bytu v dome na ul. X.. G. Č.. XX T. U. v sume 106.220,54 eura bol použitý na výstavbu rodinného domu v U.. Žalobca preukázal, že prostriedky na kúpu stavebného pozemku v hodnote 76.000 eura získal z predaja zdedených pozemkov (38.859,66 eura), z dedičstva po otcovi (5.374,72 eura), od matky (11.285,93 eura) a z pôžičky od sestry (20.000 eur), teda z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve, z predaja zdedených pozemkov použil sumu 19.032 eur použitých na výstavbu rodinného domu v U..

11. Vyčíslenú hodnotu nehnuteľností patriacich do BSM určil sumou 303.800 eur (68.800 eur + 235.000 eur). Žalobcu súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej finančné vyrovnanie z hodnoty majetku patriaceho do BSM, pričom pri vyporiadaní zohľadnil všetky v odôvodnení rozsudku už opísané okolnosti nadobudnutia predmetných nehnuteľností, mieru pričinenia žalobcu a žalovanej o ich nadobudnutie a udržanie, priame výdavky žalobcu : a) na byt na S. Č.. XX T. U. vo výške 31.093,03 eura, b) 5.000 eur na kompletnú rekonštrukciu bytu, c) splatenie úveru v R. G..Y.. 19.835,20 eura, d) výdavky žalovanej s bytom na ul. S. Č.. XX T. U. 1581,20 eura (správa 1.227 eur + 354,20 eura splátka úveru jún 2015), e) úhradu za dom v U. - elektrina marec - apríl 2012 v sume 64,28 eura, f) pôžičku žalobcu z výlučných prostriedkov žalovanej z 26.07.2011 v sume 2.000 eur, g) príjmy z nájmu bytu na S. XX T. U. 19.400 eur, h) výnos z predaja zdedených vecí žalobcom do spoločných vecí, poukázanie finančných prostriedkov z prostriedkov BSM pre brata žalovanej v sume 280.000 Sk (9.294,30 eura), i) použitie finančných prostriedkov 130.000 Sk (4.315,21 eura) z prostriedkov BSM na výplatu hodnoty pozemku, ktorý patrí do výlučného vlastníctva žalovanej, použitie finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu na kúpu pozemku v U., j) zohľadnil skutočnosť, že finančné prostriedky od sestry žalovanej (žalovaná uviedla že boli kompenzáciou medzi sestrami) vo výške 300.000 Sk (9.958,18 eura) boli poukázané až po zaplatení kúpnej ceny za 4 - izbový byt na ul. X.. G. T. U. a teda neboli použité na kúpu uvedeného bytu, ale na vybavenie domácnosti (výpočet: 303.800 eur : 2 = 151.900 eur), (151.900 eur - 31.093,03 eura 5.000 eur - 19.835,20 eura - 1581,20 eura - 64,28 eura - 2.000 eur - 9.294,30 eura - 4315,21 eura 9.958,18 eura). Súd zohľadnil skutočnosť, že kúpna cena za pozemok v U. bola zaplatená z prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalobcu v sume 75.520,31 eura (z predaja zdedeného pozemku spoločnosti W. R. dňa 28.12.2007 vo výške 38.859,66 eura, suma 5.374,72 eura z dedičstva po otcovi P. J., 11.285,93 eura z peňazí od matky G. J., z pôžičky od sestry J. W. N.. J. suma 20.000 eur, žalobca z vlastných prostriedkov prispel na samotnú výstavbu rodinného domu sumou vo výške 19.032 eura). Z prostriedkov patriacich do BSM bolo použitých na výplatu hodnoty pozemku v S., ktorý patrí do výlučného vlastníctva žalovanej 130.000 Sk (4.315,21 eura), pre brata žalovanej žalobca vyplatil z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu sumu 280.000 Sk (9.294,30 eura). 12. Záverom k námietkam žalovanej dodal, že nebolo sporné, že žalovaná bola pred uzavretím manželstva vlastníčkou bytu v dome na Y. I.. Č.. XX T. U., ktorý poskytla ako časť protihodnoty pri výmene tohto bytu za byt v dome na ul. X.. G. Č.. XX v U., ktorý manželia spolu získali do užívania a neskôr aj do BSM, pričom súd nezohľadnil kúpnu cenu, ktorú žalobca podľa dôkazov zaplatil za nadobudnutie bytu v S. do vyporiadania a zároveň žalovanej vklad vo výške 100 Sk (kúpna cena), nakoľko žiadnym iným listinným dôkazom nebola súdu preukázaná žalovanou na započítanie hodnota tohto bytu, ktorý bol v danom čase vo vlastníctve žalovanej (v čase uzavretia zmluvy nebolo možné predávať obecné byty), t. j. byt žalovanej na Y. I. Č.. XX T. U. sa teda nemenil za byt v dome na ulici X.. G. Č.. XX T. U., nakoľko ho žalovaná ho predala za 100 Sk a bolo postúpené užívacie právo k bytu v dome na ulici X.. G. Č.. XX v U. a tento byt následne ako manželia kúpili od mesta (cca za kúpnu cenu 50.000 Sk). K ďalšej námietke žalovanej, že pokiaľ by rodičia žalobcu boli peniaze žalobcovi poskytli v takých sumách ako uviedol žalobca (súd mal tieto za preukázané listinnými dôkazmi - viď odôvodnenie rozsudku), v konaní nijako nebolo preukázané, že by ich rodičia žalobcu darovali aj inej osobe (žalovanej) ako dar. Žiadnym dôkazom nebolo vyvrátené toto tvrdenie (neboli predložené dôkazy, že by nešlo o dar od rodičov žalobcu, ani z dôkazov- výpisy, nebolo preukázané, že šlo o darovanie vybratých peňazí v prospech rodiny žalobcu a žalovanej). Bolo preukázané, že žalobca peniaze z účtu rodičov vybral (dňa 15.7.1998 sumu 55.000 Sk, dňa 24.9.1998 sumu 180.000 Sk, dňa 14.6.2006 sumu 300.000 Sk a dňa 16.8.2007 sumu 86.500 Sk), čo by bez ich súhlasu a bez dispozičného práva urobiť nemohol. Manželia nevlastnili spoločný účet bankový účet (čo nebolo sporné) a keby žalovaná dostala nejakú sumu ako dar, mohla tieto finančné prostriedky dostať darom, ale nebolo do dňa rozhodnutia súdu preukázané, že by žalovaná akékoľvek peniaze či od svojich alebo rodičov žalobcu darom obdržala (č. l. 505). Uviedol, že podľa § 150 druhej vety OZ pri vyporiadaní BSM je každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Počas trvania manželstva dochádza bežne k majetkovým presunom z oddeleného (výlučného) majetku manželov do

ich spoločného majetku i naopak. Právna úprava nevylučuje ani presun majetku v rámci oddeleného (výlučného) majetku manželov. Refundačný nárok jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu takto oddeleného (výlučného) majetku na majetok spoločný, aj keď tento nárok možno uplatniť až po zániku BSM. Pri posudzovaní otázky refundácie (peňažných alebo vecných nákladov) je potrebné zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania (t. j. počíta sa s jeho rozdelením - prikázaním). Predmetom vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť totiž len ten majetok, ktorý existuje ku dňu zániku BSM ako spoločný (viď R 104/67). Byt v dome na ulici X.. G. Č.. XX T. U., do ktorého mali manželia investovať vlastné peňažné prostriedky, resp. byt v dome na Y. I.. Y.. Č.. XX v U., boli predané počas trvania manželstva, peňažné prostriedky z predaja bytu v dome na ul. X. G. boli použité na výstavbu rodinného domu v U.Á., čo medzi stranami nebolo sporné. Z uvedeného dôvodu právne posúdenie uplatneného nároku na náhradu investícií manželov zo svojho výlučného vlastníctva na získanie bytu v dome na ulici X.. G. Č.. XX T. U. pri vyporiadaní BSM sporových strán nebolo podľa odvolacieho súdu správne a nebolo potrebné sa ďalej zaoberať ani námietkami žalovanej ku skutkovým zisteniam o investíciách do tohto bytu. Tvrdenie žalovanej, že sestra žalovanej dala sumu 300.000 Sk ako kompenzáciu dohodnutú s rodičmi pri delení 2 bytov patriacich rodičom, nebolo do dňa rozhodnutia vo veci samej žalovanou preukázané z časového hľadiska žiadnym dôkazom (k nadobudnutiu bytu v dome na ul. X.. G. Č.. XX T. U. bolo potrebné doplatiť 300.000 Sk, tieto peniaze previedli jeho rodičia na jeho účet v banke, čo podľa neho preukazuje, že išlo o dar výlučne žalobcovi, nebola súdu predložená darovacia zmluva či iný dôkaz preukazujúci vôľu rodičov žalobcu darovať finančné prostriedky niekomu inému ako vlastnému synovi a to aj ponechať po smrti v rámci dedičského konania ako dedičstvo), a preto mal súd za to, že 300.000 Sk, ktoré žalovaná dostala od sestry, bolo spotrebovaných v prospech rodiny (použitých na zariadenie domácnosti). Strany sa teda domáhali zohľadnenia vlastných peňažných a vecných investícii vložených do spoločného majetku, ktorý ku dňu zániku BSM už do neho nepatril. Takejto refundačnej požiadavke v zmysle ustanovenia § 150 OZ nebolo možné vyhovieť preto, že tomu bránila skutočnosť, že tieto investície sa neprejavili vo vysporiadavanom majetku, keďže byt v dome na ul. X.. G. Y.. Č.. XX v U. nebol predmetom vyporiadania. Peňažné prostriedky získané jeho predajom nemožno považovať za oddelený (výlučný) majetok niektorého z manželov. Súd môže totiž vyporiadať iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť BSM ku dňu jeho zániku (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18.11.2014, sp. zn. 7Cdo/288/2013). Na druhej strane tvrdenia žalobcu o vklade do spoločného majetku boli preukázané listinnými dôkazmi (sú súčasťou súdneho spisu) a aj keď boli predmetné nehnuteľnosti nadobudnuté do BSM, táto skutočnosť nie je dôkazom, že by rodičia žalobcu peniaze nedarovali synovi, ale aj neveste (žalovanej), aj keď ich rodina v tom čase riadne fungovala. Žalovaná nepreukázala, že by peniaze boli darom pre ňu a ich spoločné deti. Čo sa týka ďalšej námietky žalovanej ohľadom investícii žalobcu do akcií Zentivy počas manželstva, nebolo žalovanou preukázané, že by sa jednalo o investície z masy BSM a ani ich rozsah. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal nadobudnutie rodinného domu na N.Á. I. T. U. do svojho výlučného vlastníctva pred uzavretím manželstva a tento predal za 64.728,14 eura (1.950.000 Sk) s tým, že časť vo výške 41.492,40 eura (1.250.000 Sk), žalobca použil na kúpu bytu v dome na S. I. Č.. XX T. U.. K otázke postupu súdu a porušenia práva strán sporu na spravodlivý proces tak, že by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, prvoinštančný súd uviedol, že je naplnený iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv dosiahne určitú intenzitu. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003); porovnaj aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/175/2013. V súvislosti s ostatnými námietkami a tvrdeniami strán sporu poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, že právo na spravodlivé súdne konanie

síce zahŕňa aj právo na určitú kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ale to však neznamená, že na každý argument je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (m. m. Georgidias v. Grécko z 29.5.1997, Recueil III/1997). Obdobne ESĽP v rozsudku Ruiz Torija v. Španielsko z 9.12.1994, Annuaire, č. 303B uviedol, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (viď. nález Ústavného súdu SR z 5.12.2018, sp. zn. II. ÚS 695/2017). O nároku na náhradu trov (prvoinštančného aj odvolacieho) konania rozhodol podľa § 262 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania dôvodiac tým, že podiely oboch strán na vyporiadanie BSM sú rovnaké a v konaní nemožno vyvodiť plný úspech žalobcu ani žalovanej v spore. Zohľadňujúc aj neschopnosť oboch strán dospieť k dohode o vyporiadaní BSM označil rozhodnutie o nepriznaní práva na náhradu trov konania žiadnej zo strán za spravodlivé. O poplatkovej povinnosti berúc do úvahy zákonnú úpravu týkajúcu sa rozhodovania o súdnych poplatkoch (§ 14 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.) nerozhodoval s tým, že o tejto rozhodne následne vyšší súdny úradník. 13. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote žalovaná, ktorá z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP nepresvedčivé a vecne nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhla zmeniť tak, že pri identickom rozdelení nehnuteľností patriacich do BSM medzi sporové strany súd žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu sumu 83.100 eur, a to do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Úvodom poukázala na to, že hodnota vyporiadavacieho podielu žalovanej z BSM podľa rozdelenia nehnuteľností súdom prvej inštancie je o 83.100 eur nižšia ako hodnota žalobcu. Ako dôvod vyporiadania zaniknutého BSM bez povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej finančné vyrovnanie z hodnoty majetku patriaceho do BSM súd prvej inštancie uviedol, že prihliadol na mieru pričinenia žalobcu a žalovanej o nadobudnutie a udržanie a priame výdavky žalobcu, ktoré zhrnul v ods. 59. a 60. odôvodnenia s uvedením výpočtu. Poukázala na to, že už v zrušujúcom uznesení zo dňa 29.01.2021, sp. zn. 3Co/333/2018 odvolací súd prvoinštančnému súdu vytkol, že nie je zrejmé, ako vypočítal sumu, ktorú uložil žalobcovi vyplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu na majetku a odôvodnenie v tomto smere označil za nezodpovedajúce požiadavkám uvedeným v 220 ods. 2 CSP. Naviac mu vytkol, že z odôvodnenia nie je možné zistiť, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal pri zisťovaní súm, ktoré zohľadňoval a ani ako sa vysporiadal so skutkovými a právnymi argumentami najmä žalovanej, ktorými spochybňovala žalobcom uvádzané vklady z jeho výlučného majetku do majetku tvoriaceho ich BSM a ani to, ako a prečo pri vyporiadaní zohľadnil aj záväzky z úveru, ktorý bol zabezpečený bytom na S. I., keď mal vychádzať z vymedzenia predmetu konania sporovými stranami, že týmto sú výlučne nehnuteľnosti nadobudnuté nimi počas manželstva. Odvolací súd tiež pripomenul zásadu rovnosti podielov a skonštatoval, že súd prvej inštancie vo veci nezistil dôvody na jej prelomenie pri vyporiadavaní majetku. Žalovaná bola toho názoru, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil názormi odvolacieho súdu vyslovenými v zrušujúcom uznesení, čím porušil povinnosť inštančnej viazanosti právneho názoru (§ 391 CSP) a napadnutý rozsudok trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvoinštančnému súdu vytkla, že sa nevysporiadal s relevantnými skutočnosťami, ktoré vo vzťahu k prejednávanej veci žalovaná uvádzala, nedal odpovede na základné otázky a výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia. Z rozhodnutia ani je podľa nej zrejmý myšlienkový postup hodnotenia dôkazov a závery súdu sú nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti. Pri opätovnom prejednaní veci prvoinštančný súd neodstránil nesprávnosť vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nevyhodnotil hodnovernosť predkladaných dôkazov a v opísaných prípadoch neaplikoval právne normy, resp. ich aplikoval nesprávne. Rozhodnutie preto označila za arbitrárne, nepreskúmateľné, nerešpektujúce zákaz svojvôle do takej miery, že došlo aj k porušenia práva na spravodlivý súdny proces. Poukázala na to, že dôkazné bremeno k preukázaniu prelomenia zásady parity (rovnosti) zaťažuje žalobcu, nakoľko z existencie týchto skutočností žalobca vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, nakoľko podľa jeho tvrdení sa nemá pri vyporiadaní majetku uplatňovať zásada rovnosti, keďže požaduje, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania. Prvoinštančný súd uviedol, že disparita vznikla z dôvodu priamych výdavkov žalobcu, ktoré súhrnne uviedol v ods. 59. a 60. odôvodnenia, z ktorých nevyplýva z akého dôvodu (na základe akých dôkazov mal za preukázané), že uvedené sumy majú byť pripočítané ako priame výdavky žalobcu (resp. jeho výlučný majetok) vynaložené na majetok patriaci do BSM. Namietala, že z odôvodnenia nie je zrejmý dôvod, pre ktorý má byť ako priamy výdavok žalobcu na byt na S. I. zohľadnená suma 31.093,03 eura. Predmetný byt strany sporu nadobudli do BSM na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.04.2004 za cenu 16.596,96 eura v znení dodatku č. 1 za kúpnu cenu 1.250.000 Sk (41.492,40 eura). Žalovaná v konaní namietala, že nadobudnutie predmetného bytu nie je

výlučným prínosom žalobcu, a že z predložených dôkazov nevyplýva jeho nárok požadovať refundáciu vo výške hodnoty celej nehnuteľnosti. Žalobca tvrdil, že byt získal z výnosu z predaja nehnuteľnosti na N. I., ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy od rodičov pred sobášom a tento rodinný dom ešte pred sobášom do októbra 1993 zrekonštruoval a prestaval na prevádzkovú stavbu „biliardová herňa“ výlučne z vlastných finančných zdrojov. Na preukázanie svojich tvrdení predložil kolaudačné rozhodnutie zo dňa 11.04.1994, ktorým sa povolilo užívanie prístavy „biliardová herňa“ k rodinnému domu, ďalej rozhodnutie na povolenie zmeny stavby pred dokončením zo dňa 11.02.1994, kúpnu zmluvu zo dňa 29.10.1993 a kúpnu zmluvu zo dňa 05.03.2004, ktorou previedol vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti na kupujúceho J.. K.. Žalovaná však poprela, že by rodinný dom žalobcu, ktorý získal deň pred sobášom, bol zrekonštruovaný a časť novej stavby postavená, a to dokonca výlučne zo zdrojov žalobcu (našetrených z predchádzajúceho podnikania a z darov od rodičov). Žalobcom predložené dôkazy podľa nej ani nenasvedčujú tomu, že stavba bola zrealizovaná ešte pred uzatvorením manželstva od apríla do októbra 1993. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.10.1993 medzi žalobcom a jeho rodičmi vyplýva, že predmetom prevodu bol rodinný dom, pozemok, oplotenie na parc. č. XX o výmere 176 m2 s hodnotou určenou znalcom Z.. Ľ. E. v znaleckom posudku zo dňa 17.10.1993 na sumu 279.840 Sk (9.288,99 eura). Z kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2004 však vyplýva, že predmetom prevodu už bola prevádzková stavba- biliardová herňa so súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XX/ X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, novo zapísané na geometrickom pláne ako dom so súp. č. XXXX na parc. č. XX/X o výmere 127 m2- zastavaná plocha a novovzniknutá parcela č. XX/X o výmere 49 m2, zastavaná plocha. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetom prevodu bolo aj technologické vybavenie biliardovej herne. Z uvedeného je zrejmé, že nehnuteľnosť ohodnotená znalcom Z.. O. na sumu 1.936.000 Sk mala sedemnásobne vyššiu hodnotu ako cena určená znaleckým posudkom Z.. E. zo dňa 17.10.1993 a predmetom prevodu nebol pôvodný rodinný dom na N. I., ktorý nadobudol žalobca deň pred sobášom, ale už prevádzková stavba-biliardová herňa. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 11.04.1994, ktorým sa povolilo užívanie stavby biliardová herňa, vyplývajú pritom dve základné informácie, ktoré poukazujú na nepravdivosť tvrdenia žalobcu a preukazujú tvrdenia žalovanej, a to že stavebné povolenie bolo vydané až dňa 30.07.1993, t. j. stavba nemohla byť realizovaná od apríla 1993, kedy by bola realizovaná ako stavba bez stavebného povolenia, a teda stavebný úrad by nevydával stavebné povolenie, ale dodatočné stavebné povolenie podľa § 88 ods. 1 písm. a) v tom čase platného stavebného zákona a podľa miestneho šetrenia v kolaudačnom konaní, ktoré bolo stavebným úradom vykonané dňa 07.04.1994, boli zistené nedorobky stavby (bolo potrebné dokončiť vydláždenie schodiska a terasy protišmykovou dlažbou), t. j. prestavba bola ešte v čase kolaudačného konania stále v realizačnom procese. Žalobca v súvislosti s prestavbou rodinného domu a stavbou biliardovej herne tvrdil, že finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti a realizáciu prestavby mal jednak z našetrených peňazí, nakoľko od roku 1991 - 1993 podnikal, a že jeho rodičia mu ešte pred svadbou darovali na opravu a rekonštrukciu stavby finančné prostriedky a zároveň, že prevádzková stavba bola realizovaná ešte pred manželstvom. Poskytnutie daru, našetrené peniaze z podnikateľskej činnosti, realizáciu prestavby pred svadbou v apríli až októbri 1993 však žalobca nepreukázal, aj keď mohol, keďže tvrdil, že prestavbu realizovala stavebná spoločnosť a mohol predložiť faktúru, znalecký posudok Z.. E.. Zároveň presvedčivo podľa žalovanej nevysvetlil dôvod žiadosti o kolaudáciu až vo februári 1994, keď podľa jeho tvrdenia mala byť stavba dokončená už v októbri 1993. Žalovaná realizáciu prestavby v žalobcom vymedzenom období poprela a tvrdila, že táto sa začala realizovať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia (po 30.07.1993). V auguste 1993 sa na pozemku začali realizovať najprv terénne úpravy a búracie práce, čo preukazovala žalovaná fotografiami, na ktorých je možné rozpoznať, že ide o letné mesiace, a posledná fotografia s ukončením stavby je zo zimného mesiaca (na stromoch nie sú listy) a pod. Predložené fotografie, ktorými sa prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal a ako dôkaz nehodnotil, pričom ani neuviedol z akého dôvodu na ne neprihliadol, zachytávajú okrem iného aj to, že prestavba rodinného domu na biliardovú herňu bola v rozsahu, ktorý zmenil charakter stavby a účel jej užívania, ako to vyplýva z predmetu prevodu v kúpnych zmluvách. Žalovaná uviedla, že prevažná časť stavby, vytiahnutie stien, strecha, schody, terasa a technologické vybavenie stavby sa realizovali až po uzavretí manželstva. Tvrdila tiež, že prestavba bola realizovaná síce z časti finančných prostriedkov od rodičov žalobcu, ale tieto boli poskytnuté ako pôžička, ktorá bola poskytovaná priebežne podľa potreby vykonávania stavebných prác a táto pôžička v súhrne cca 500.000 až 600.000 Sk sa následne splácala stranami sporu počas manželstva. Pôžičky si žalobca aj jeho otec písomne zaznamenávali, pričom žalovaná bola o dlžných sumách a splátkach žalobcom informovaná. Zároveň pomoc na stavbe poskytol aj jej otec, ktorý dodal rezivo na stavbu, robil pokládku asfaltového šindľa, zastrešil terasu nad žumpou so zváranou konštrukciou. Žalovaná pracovala až do odchodu na materskú dovolenku (do konca roku 1993) a jej príjem sa konzumoval na stavebnú činnosť. Počas

materskej dovolenky pracovala v biliardovej herni „Roxy“, čo potvrdil aj žalobca a nebola jej vyplácaná mzda alebo iná finančná odmena, ale jej práca bola vyjadrená ako nákladová položka, ktorú žalobca poskytol do združenia podnikateľov, ktorí spoločne prevádzkovali biliardovú herňu, a táto práca žalovanej sa premietla na podiele na zisku žalobcu na podnikaní v prevádzke. Zo zisku žalobca splácal aj dlh otcovi. Zdôraznila, že počas celého konania žalovaná konzistentne tvrdila, že po svadbe strany sporu žili veľmi skromne, a to aj napriek príjmom z podnikania. Ak by nemuseli splácať dlh, t. j. investície do stavby z darovaných peňazí poskytnutých pred uzatvorením manželstva a z našetrených peňazí žalobcu ako žalobca tvrdí, nemuseli by bývať u rodičov a pýtať si napr. od rodičov žalovanej peniaze na topánky pre dieťa. Zisk z podnikania po spustení biliardovej herne prevažne slúžil na pokrytie splátok z poskytnutej pôžičky a dokonca na financovanie prestavby bola použitá aj časť svadobného daru. Prvé spoločné bývanie strany získali až 5 rokov po svadbe, a to nadobudnutím bytu, resp. najprv práva nájmu k bytu na ul. X.. G. XX dňa 15.07.1998, a to na základe zámennej zmluvy. Zamieňaný byt bol na Y. I. XX, ktorý získala žalovaná darom od rodičov. Na uvedenú argumentáciu žalovanej prvoinštančný súd nereagoval, nevysporiadal sa s ňou, v rozsudku neuviedol, z akého dôvodu nezohľadnil ňou predložené fotografie a len nekriticky prevzal tvrdenie žalobcu o prestavbe biliardovej herne v čase apríl až október 1993 z jeho vlastných zdrojov, resp. darovaných žalobcovými rodičmi, a to napriek tomu, že tvrdenie žalobcu nie je v súlade s elementárnou logikou, a to v celom jeho kontexte, keďže podľa jeho tvrdenia pred sobášom zrekonštruoval nehnuteľnosť rodičov, a to z jeho výlučných zdrojov a následne túto zrekonštruovanú budovu od rodičov odkúpil za kúpnu cenu stavenú v znaleckom posudku z 17.10.1993. Nepravdivosť tvrdenia žalobcu a účelovosť podpisu kúpnej zmluvy potvrdzuje aj vysvetlenie žalobcu, že tak urobil na radu právnika. Z dôkazov predložených samotným žalobcom je podľa žalovanej zrejmé, že investície počas manželstva do nehnuteľnosti (z BSM do výlučného vlastníctva žalobcu) sa prejavili v zhodnotení nehnuteľnosti, ktorá sa predávala za kúpnu cenu 64.728,14 eura. Rozdiel medzi predajnou kúpnou cenou 1.950.000 Sk (64.728,14 eura) a zaobstáravacou kúpnou cenou 279.840 Sk (9.288,99 eura) je vo výške 1.670.160 Sk (55.469,15 eura). Refundáciu vynaložených nákladov zo spoločných prostriedkov do výlučného vlastníctva žalobcu si žalovaná priamo v konaní o vyporiadaní BSM neuplatňuje, nakoľko prevádzková stavba biliardová herňa na N. I. nie je predmetom vyporiadania BSM, ale faktom ostáva, že preukázateľným „vnosom“ žalobcu do manželstva je rodinný dom pred prestavbou a súd prvej inštancie mal na uvedené skutočnosti prihliadnuť v súvislosti s refundačným nárokom žalobcu a jeho výškou. Výnos z predaja nehnuteľnosti na Rajtákovej ulici bol použitý na kúpu bytu na S. I. XX, ktorý sporové strany nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.04.2004 do BSM za cenu 500.000 Sk (16.596,96 eura) v znení dodatku č. 1 za kúpnu cenu 1.250.000 Sk (41.492,40 eura). V tejto súvislosti žalovaná už v konaní pred prvoinštančným súdom namietala, že dodatok nepodpísala, a preto je tento právny úkon v rozpore s § 145 ods. 1 OZ, pričom žalobca námietku premlčania voči namietaniu relatívnej neplatnosti dodatku podľa § 40a OZ nevzniesol a ani nevysvetlil, z akého dôvodu dodatok podpísal sám. S uvedenou neplatnosťou sa rovnako prvoinštančný súd vôbec nezaoberal. Žalovaná tiež poukázala na to, že v čase kúpy tejto nehnuteľnosti žalovaný vybral z účtu v SLSP hotovosť vo výške 1.270.000 Sk (42.156,28 eura) dňa 19.07.2004, čo preukazoval predloženou prvou stranou z výpisu z apríla 2004. Uvedeným výberom však podľa žalovanej nie je jednoznačne preukázané, že tieto finančné prostriedky slúžili na vyplatenie kúpnej ceny za byt, nakoľko v tom čase žalovaný vykonával rizikové finančné investície, čo žalovaná preukázala. K neprehľadnosti nakladania s finančnými prostriedkami svedčí aj to, že v apríli 2004 na výpise z účtu, ktorého žalobca predložil len prvú stranu, je uvedený počiatočný stav 1.874.322,32 Sk a konečný stav 61.379,32 Sk, čo znamená, že v apríli 2004 došlo k ďalším výberom finančných prostriedkov nad rámec kúpnej ceny za byt na Landauovej ulici, a to v výške 586.855 Sk, t. j. 19.480,02 eura. Zo žalobcom predložených dôkazov tak jednoznačne vyplýva, že do spoločného majetku vynaložil zo svojho výlučného majetku rodinný dom v hodnote 9.288.99 eura, ktorý bol následne v prevažnej časti zhodnotený prestavbou realizovanou počas manželstva, resp. za pôžičku splácanú počas manželstva, a to na prevádzkovú stavbu- biliardová herňa, ktorá bola predaná za kúpnu cenu 1.950.000 Sk (64.728,14 eura). Podľa názoru žalovanej z vykonaného dokazovania nie je možné uzavrieť, že žalobca uniesol dôkazné bremeno prelomenia zásady rovnosti podielov vyporiadania, ktoré by odôvodňovalo jeho právo na uplatnenie refundácie vo výške zodpovedajúcej celej hodnote nehnuteľnosti na S. I., resp. ako uvádza súd vo výške 31.093,03 eura. Zdôvodnenie a prepočet tejto sumy v napadnutom rozsudku absentuje a ako uviedla žalovaná, žalobca preukázal len hodnotu investície vo výške 9.288,99 eura. 14. V súvislosti s ďalším priamym výdavkom žalobcu zohľadneným prvoinštančným súdom vo výške 5.000 eur na kompletnú rekonštrukciu bytu žalovaná uviedla, že v spise nie je uvedený dôkaz o tejto rekonštrukcii a nie je ani zrejmé, kedy sa mala realizovať (počas manželstva alebo po rozvode?) a ako súd dospel k tejto sume a to, či v skutočnosti bola len z výlučných zdrojov žalobcu. Žalobca sumu, ktorú

uvádzal na rekonštrukciu, žiadnymi dôkazmi nepreukázal. K vyporiadaniu splatenia úveru v R., a.s. vo výške 19.835,20 eura sa žalovaná vyjadrila, že tento bol splatený z nájmu bytu na S. XX, ktorý patril do BSM. Uvedené vyplýva aj zo žalobcom predloženého výpisu z februára 2011. Nájom, resp. časť nájmu žalobca žalovanej nepoukazoval a ani do dnešných dní nepoukazuje. Nie je zrejmé, z akého dôvodu do priameho výdavku žalobcu súd uviedol aj príjmy z nájmu tohto bytu v sume 19.400 eur, a to odhliadnuc od toho, že strany nenavrhli širšie vyporiadanie splatenia tohto úveru po rozvode a/ alebo vyporiadanie príjmov z nájmu. Nové dokazovanie súd v tomto smere nevykonal, nakoľko pre absenciu takéhoto návrhu na to nemal dôvod. Tieto skutočnosti už boli prvoinštančnému súdu odvolacím súdom vytknuté. Nie je preto zrejmé z akého dôvodu prvoinštančný súd opätovne zahrnul do vyporiadania BSM splatenie pôžičky v R., G..Y.. do priamych výdavkov žalobcu s dôsledkom, že zvýšil vyrovnávací podiel žalobcu a už vôbec nie, keď úver bol splatný príjmom z nájmu vyporiadavanej nehnuteľnosti. Za zmätočné a neudržateľné považuje žalovaná zahrnutie do priamych výdavkov žalobcu výdavky žalovanej s bytom na S. I. XX v sume 1.581,20 eura, ako aj úhradu za dom v U. v sume 64,28 eura a tieto sumy sú odpočítané v záverečnom výpočte v prospech žalobcu a zvyšujú hodnotu jeho vyporiadavacieho podielu. K pôžičke žalobcu z vlastných zdrojov vo výške 2.000 eur odvolací súd tiež vytkol absenciu skutkových tvrdení. Táto pôžička a jej preukazovanie neboli predmetom druhého prejednania pred súdom a žalobcom nebolo preukázané poskytnutie pôžičky žalovanej z vlastných zdrojov, jedná sa len o jeho tvrdenie. K uvedenému dodala, že tieto peniaze jej žalobca poskytol po tom, ako odišiel zo spoločnej domácnosti, a to ešte počas trvania manželstva, nakoľko v máji 2011 jej zneprístupnil účet, na ktorý jej bola poukazovaná mzda, t. j. žalovaná zostala bez peňazí a žalobca ešte neplatil výživné na maloleté deti, takže jej „kompenzačne“ poslal túto sumu na výdavky spojené s domácnosťou a deťmi. Pokiaľ sa týka položky “výnos z predaja zdedených vecí žalobcom do spoločných vecí“, poukázanie finančných prostriedkov pre brata žalovanej v sume 280.000 Sk (9.294,30 eura), prvoinštančný súd nevykonal skutkové zistenia, napriek tomu, že mu to odvolací súd v zrušujúcom uznesení vytkol. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal aj na hodnotenie dôkazov z hľadiska ich závažnosti a pravdivosti a v nadväznosti na poukázal aj na potrebu hodnotenia tvrdenia žalobcu o tom, že on z vlastných zdrojov poskytol švagrovi W. B. sumu 4.315,21 eura (130.000 Sk) a tiež vytkol, že prvoinštančný súd sa nezaoberal námietkou žalovanej proti zohľadneniu tejto sumy, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala byť vyplatená jej bratovi z peňazí v BSM. Dôkaz, na ktorý v tejto súvislosti súd poukázal (potvrdenie o prijatí peňazí zo dňa 11.02.2004), nie je potvrdením prevzatia finančných prostriedkov v sume 280.000 Sk jej bratom, ale ide o potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov švagrom vo výške 4.315,21 eura (130.000 Sk). Žalovaná pritom poprela, že by boli nejaké finančné prostriedky z BSM poskytnuté pre jej brata. Bratovi na chatu prispel jej otec sumou 280.000 Sk, nie žalobca, ktorý túto informáciu pri vypriadavaní BSM len využil podobne ako v súvislosti s pôžičkou 2.000 eur žalovanej. Prvoinštančný súd sa podľa pokynov odvolacieho súdu nezaoberal ani s hodnotením pravdivosti tvrdenia žalobcu o použití finančných prostriedkov vo výške 4.315,21 eura z prostriedkov BSM na výplatu hodnoty pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovanej tiež nie je zrejmé, že ak súd tvrdí, že táto suma mala byť švagrovi poskytnutá z BSM, z akého dôvodu je započítaná v prospech žalobcu celá a nie v 1. Už vôbec nie je zrejmé z akého dôvodu súd v tejto súvislosti poukazuje na použitie finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu na kúpu pozemku v U.X.. Žalovaná za prejav nesústredenosti a zmätočnosti rozhodnutia považuje pričítanie k príjmu žalobcu sumu (z jeho vlastných zdrojov), ktorú jej poskytla sestra vo výške 300.000 Sk (9.925,18 eura) na kúpu bytu na ul. X.. G.. Dokonca aj o túto sumu súd znížil vyrovnávací podiel žalovanej. Okrem toho v rozsudku absentuje aj akékoľvek zrozumiteľné a udržateľné zdôvodnenie jednotlivých položiek a výpočet je nezrozumiteľný a zmätočný. Z výpočtu uvedeného v ods. 59. nie je ani zrejmé, či je konečný, keď v ods. 60 je uvedené, že kúpna cena za pozemok v U.X. bola zaplatená z prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalobcu v sume 75.520,31 eura, avšak súčet položiek pod touto sumou predstavuje hodnotu spolu 107.661,82 eura a jednotlivé položky sú duplicitne uvedené (napr. suma 4.315,21 eura a 9.294,30 eura). Prvoinštančný súd sa ďalej nevysporiadal ani s argumentáciou žalovanej, ktorá poprela, že by kúpna cena za pozemok v U. bola zaplatená z prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že strany sporu dlho šetrili finančné prostriedky na kúpu pozemku za účelom výstavby rodinného domu, používali jeden účet vedený v Y., G..Y.. na meno žalobcu, ktorý bol spoločným a jediným účtom, na ktorý žalovaná poukazovala aj svoj mesačný príjem. Je zrejmé, že finančné prostriedky na bežnom účte sa zmiešavali a používali na bežnú prevádzku a vedenie domácnosti, na dovolenky a zariadenie bytu. Nakoľko finančné prostriedky z predaja zdedeného pozemku boli poukázané na „spoločný účet“ v Y. Y., G..Y.., č.ú. XXXXXXXX/XXXX, a to dva roky pred kúpou pozemku, tieto neboli oddelené a za predpokladu, že ich žalobca nepoužil na niečo iné, sa zmiešali s ostatnými príjmami, ako aj mzdou žalovanej alebo nepravidelnými príjmami poukazovanými žalobcom. Z časového hľadiska je logické, že

sa peňažné prostriedky nadobudnuté z predaja minuli skôr, a to na bežné potreby rodiny, dovolenky a pod. a v priebehu ďalších dvoch rokov sa kumulovali následne príjmy, či už pravidelné mesačné príjmy žalovanej alebo príjmy žalobcu. Žalobca v konaní predkladal výpisy z účtov tendenčne a nie je možné sledovať pohyb finančných prostriedkov na nich. Nakoľko sa jednalo o „spoločný účet“, aj keď na meno žalobcu, s účtom disponovali obe strany sporu, na tento účet bola poukazovaná aj mzda žalovanej a finančné prostriedky z účtu boli používané na bežné vedenie domácnosti a potreby rodiny, a nie je zrejmé, na základe akých myšlienkových postupov súd dospel k záveru, že žalobca preukázal „oddelenú kumuláciu príjmov z oddeleného majetku žalobcu za účelom kúpy pozemku v U.“. Priebežné nakladanie finančnými prostriedkami preukazuje aj výpis z účtu z augusta 2007, kde počiatočný stav je 60.681 Sk, a teda nižší ako finančné prostriedky, ktoré sa mali na ňom kumulovať z daru alebo dedičstva po otcovi vo výške 161.918,82 Sk od roku 2005 za účelom kúpy pozemku. Odvolací súd pritom v zrušujúcom uznesení okrem iného vytkol aj to, že súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že peniaze boli darom výlučne pre žalovaného, ak v konaní bolo preukázané iba to, že peniaze z účtu rodičov vybral žalobca a nie dôvod, pre ktorý tak urobil a následne ani to, na čo tieto prostriedky použil. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal s jej procesnou obranou v spore, v zmysle ktorej namietala, že z vykonaných dôkazov nevyplynulo darovanie vybratých peňazí výlučne žalobcovi, ani to, že ide o dedičstvo po rodičoch. Rozhodujúci je pritom v zmysle judikatúry úmysel darcu v tom zmysle, či chcel darovať vec len jednému z manželov alebo obom. Na tento úmysel možno vo väčšine prípadov usudzovať z okolností, za ktorých k darovaniu došlo a nestačí pritom iba posudzovanie povahy predmetu daru, či slúži potrebám celej rodiny alebo len jednému z manželov, ale vždy treba vychádzať z úmyslu darcu. Aj napriek názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd uviedol, že tvrdenia žalobcu o vnosoch do spoločného majetku boli preukázané práve výpismi z účtu, aj keď boli predmetné nehnuteľnosti nadobudnuté do BSM. Podľa názoru súdu nie je dôkaz, že by rodičia žalobcu peniaze nedarovali synovi, ale aj neveste, aj keď ich rodina v tom čase riadne fungovala. V rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu tak prvoinštančný súd prezumoval darovanie finančných prostriedkov v prospech žalobcu a zaťažil žalovanú dôkaznou povinnosťou preukázať, že finančné prostriedky neboli darované výlučne žalobcovi. V prvom rade žalovaná zdôraznila, že v konaní ani nikdy netvrdila, že nejaký finančný dar od rodičov žalobcu rodine alebo priamo žalobcovi bol poskytnutý, práve naopak, akýkoľvek dar od rodičov žalobcu, ktorý by mal byť použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti vylúčila. Uvedené platí aj k údajnému daru od matky žalobcu v sume 300.000 Sk, keď žalobcom predložené dôkazy preukazujú len výber z účtu matky dňa 14.06.2007 a vklad zrealizovaný na účet žalobcu v Y. dňa 07.08.2007, t. j. o dva mesiace neskôr a vo výške 340.000 Sk. Zároveň platí, že nakoľko nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu súm pri darovaní, v zmysle § 628 ods. 2 OZ je pre darovanie potrebná zmluva v písomnej forme, a to pod následkom neplatnosti darovacej zmluvy. Prvoinštančný súd bol pritom aj bez návrhu povinný vyrovnať sa s absolútnou neplatnosťou darovacej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že k výberu peňažných prostriedkov z účtu otca žalobcu došlo až po jeho smrti, otec ani nemohol spraviť konkludentný prejav vôle, na ktorý sa žalobca odvoláva. Je možné sa preto domnievať, že tieto peňažné prostriedky mali byť už predmetom dedičstva, čo nakoniec uzavrel aj prvoinštančný súd, ale neuviedol, z akých dôkazov pritom vychádzal. Podľa výpisu z účtu z roku 2007 je však zrejmé, že tieto peniaze boli evidentne skonzumované ešte pred kúpou pozemku v U.. Žalovaná má tak za to, že súd prvej inštancie právny vzťah medzi žalobcom a jeho rodičmi v súvislosti s výbermi peňazí subsumoval pod nesprávnu právnu normu (§ 628 OZ). Dodala, že nakladanie s peniazmi z účtu rodičov sa mohlo posudzovať aj ako plnenie na základe príkaznej zmluvy. Pokiaľ sa týka pôžičky od sestry vo výške 20.000 eura žalovaná namietala, že žalobca nepreukázal poskytnutie pôžičky v tejto výške a vôbec nie výlučne len v jeho prospech a ani to, že by pôžičku od sestry splatil až v roku 2011 z predaja vlastnej nehnuteľnosti. Dôkaz, ktorý žalobca v tejto súvislosti predložil (výpis z účtu z februára 2011), preukazuje len vklad na účet žalobcu vo výške 32.034 eura spoločnosťou U., G..Y.., ale nie poskytnutie a splatenie pôžičky vo výške 20.000 eur. Žalovaná vo výsluchu dňa 08.02.2022 potvrdila, že im bola poskytnutá krátkodobá pôžička od sestry žalobcu za účelom nakumulovania finančných prostriedkov za účelom vyplatenia kúpnej ceny za pozemok v U. a k jej poskytnutiu došlo bezprostredne pred kúpou pozemku v roku 2009 a túto pôžičku vrátili sestre žalobcu po nadobudnutí finančných prostriedkov z predaja bytu na G. I.. v roku 2009. Žalovaná vo výpovedi tiež zdôraznila, že nakoľko sestra žalobcu bola invalidná dôchodkyňa, záujem na vrátení pôžičky bol prednostný, ako uviedla „nevedela by sa pozrieť do zrkadla“. Záverom zhrnula, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je logické, konzistentné, je rozporné, súd sa v ňom nevysporiadal so záväznosťou právneho názoru odvolacieho súdu, absentujú v ňom jasné a zrozumiteľné odpovede na právne a skutkovo relevantné rozhodujúce otázky súvisiace s predmetom konania.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Rozhodnutie označil za vecne správne, spravodlivé, zohľadňujúce transformáciu majetku vo výlučnom vlastníctve žalobcu, investície žalobcu prostriedkami v jeho výlučnom vlastníctve do veci patriacej do BSM, ako aj mieru pričinenia sa o nadobudnutie a udržanie nehnuteľností patriacich do BSM. Žalovaná v odvolaní do veľkej miery opakuje svoje tvrdenia, ktoré relevantne nepreukázala, alebo sú naopak v rozpore s listinnými dôkazmi, alebo ktoré nemajú oporu v právnej úprave. Bol tiež toho názoru, že prvoinštančný súd sa riadil názorom odvolacieho súdu. Za nesprávne označil to, že žalovaná ani v odvolaní nerozlišuje na jednej strane medzi zásadami vyporiadania BSM a výnimkami zo zásady, že podiely každého z manželov na majetku patriacom do BSM sú v zásade rovnaké, pokiaľ nebudú preukázané skutočnosti uvedené v § 150 OZ a na strane druhej medzi právom každého z manželov na to, aby boli v zmysle § 150 OZ pri vyporiadaní BSM zohľadnené investície každého z bývalých manželov prostriedkami vo výlučnom vlastníctve do veci patriacej do BSM (refundačný nárok). Nedôvodne sa tak domáha toho, aby súd neprihliadol na investície žalobcu z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve do vecí z masy BSM. Opodstatnenosť aplikácie refundačného nároku nakoniec vyplýva aj z uznesenia odvolacieho súdu (ods. 25.). V zrušujúcom uznesení bolo podľa žalobcu prakticky vytýkané nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a požiadavka na doplnenie dokazovania v zmysle ods. 30. a 31. uznesenia, ktoré sa malo vzťahovať iba na vybrané finančné transakcie medzi žalobcom a jeho rodičmi, nie na samotnú podstatu nadobúdania nehnuteľností a transformácie majetku patriaceho do výlučného vlastníctva žalobcu na nehnuteľnosti patriace do BSM a ani nie na refundačný nárok. Vytýkané nedostatky súd prvej inštancie odstránil. Naopak odvolací súd považoval za preukázané, že žalobca investoval do vecí patriacich do masy BSM peniaze získané z predaja pozemkov spoločnosti the R. vo výške 38.859,70 eura (ods. 31. uznesenia). Viaceré významné tvrdenia žalobcu pritom žalovaná ani nepoprela, niektoré jej tvrdenia sú aj v rozpore s jej predchádzajúcimi vyjadreniami a dôkazné prostriedky produkoval predovšetkým žalobca. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia poukázal na právne závery vyslovené v uznesení ÚS SR sp. zn. III. ÚS 115/03, v zmysle ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom konania. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne ustálil masu BSM v súlade s podanou žalobou, vyjadreniami a prednesmi sporových strán. Správne vzal na zreteľ aj investovanie peňazí z výnosu predaja vecí vo výlučnom vlastníctve žalobcu do spoločných vecí, osobitne do kúpy bytu na S. I., tiež peniaze žalobcu investované do kúpy pozemku v U., ďalej správne sa vysporiadal aj so skutočnosťou, že peniaze od sestry žalovanej vo výške 300.000 Sk boli poukázané až po zaplatení kúpnej ceny za byt na ul. X.. G., a teda neboli použité na kúpu tohto bytu do BSM, ale na vybavenie domácnosti, skutočnosť, že bežné príjmy sporových strán boli použité na bežné potreby rodiny a na úspory, ktoré sa premietli do stavebného sporenia a následného poskytnutia úveru, ktorý bol po rozvode manželstva splatený v sume 19.835,20 eura výlučne žalobcom, skutočnosť, že rodičia žalobcu mu poskytli dar a peniaze od nich dostal aj ako dedičstvo, poukázanie peňazí pre brata žalovanej v sume 9.294,30 eura z prostriedkov BSM a tiež použitie sumy 4.315,21 eura z prostriedkov BSM na výplatu hodnoty pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Vykonané dokazovanie podľa žalobcu jednoznačne preukázalo, že dom na N. I. T. S. nadobudol žalobca do svojho výlučného vlastníctva pred uzatvorením manželstva so žalovanou. Hodnota nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia žalobcom ani spôsob platby kúpnej ceny nie sú právne relevantné pre nadobudnutie vlastníctva žalobcu a ani pre účely tohto konania. Uviedol, že pri stanovení kúpnej ceny sa prihliadalo na príbuzenský vzťah medzi žalobcom a jeho rodičmi a investície vložené žalobcom. Postup, ktorý opísal žalobca vo svojom výsluchu, a teda snahu previesť nehnuteľnosť do jeho vlastníctva pred sobášom označil za celkom bežný a tvrdenie žalovanej o absencii elementárnej logiky označil za zjavne neopodstatnené a nezohľadňujúce úmysel strán a realitu. V konaní bolo preukázané, že dom bol pri predaji rodičmi žalobcovi stavebne dokončený a prestavaný na biliardovú herňu. Samotná žalovaná v odvolaní priznáva, že stavebné úpravy začal žalobca realizovať pred uzatvorením manželstva. Iba v dôsledku predlžovania konania pre námietku vlastníka susednej nehnuteľnosti došlo ku kolaudácii v apríli 1994. Samotná fotodokumentácia, ktorú v konaní predložila, žalovaná nijako neopísala a ani z nej nie je zrejmé, akej stavby sa týka, a kedy boli fotografie zaznamenané. Podľa žalobcu tento dôkaz nemá žiadnu dôkaznú hodnotu. Naopak ním predložená dokumentácia, revízna správa ukončenej elektriny z roku 1993, preukazujú, že nehnuteľnosť bola stavebne dokončená pri jej nadobudnutí žalobcom od jeho rodičov. Nedostatky stavby vytknuté v kolaudačnom rozhodnutí nemali podstatný charakter, a teda boli splnené predpoklady pre jej kolaudáciu. Naopak v konaní nebolo preukázané investovanie spoločných prostriedkov sporových strán ako vtedajších manželov do biliardovej herne. Tvrdenia žalovanej o údajnej pôžičke od rodičov žalobcu a ani jej splácanie nebolo v

konaní preukázané a konštrukcie žalovanej o materiálnom nedostatku nemali súvislosť s predmetnými nehnuteľnosťami a finančnými vzťahmi, ale boli dôsledkom toho, že išlo o začínajúcu rodinu a žalovaná bola na materskej dovolenke. Príjmy žalovanej po uzatvorení manželstva boli súčasťou BSM a boli spotrebované. Za danej situácie nie je podľa žalobcu právne významné ohodnotenie rodinného domu na N. I. v čase jeho nadobudnutia do výlučného vlastníctva žalobcu, ale významnou je preukázaná skutočnosť, že výnos z predaja tejto nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu v sume 1.250.000 Sk bol použitý na kúpu bytu na S., ktorý je predmetom vyporiadania. Okrem toho na rekonštrukciu bolo z týchto peňazí použitých 50.000 Sk. Transakcia vrátane finančných tokov bola v konaní riadne preukázaná. Dodal, že výnos z predaja nehnuteľnosti vyplýval výlučne z nárastu cien od nadobudnutia nehnuteľnosti v roku 1993 po jej predaj v roku 2004, nie z jej aktívneho zhodnotenia. Tvrdenia žalovanej, že žalobca mal vložiť do spoločného majetku manželov iba dom v hodnote 298.840 Sk (9.288,99 eura), čo predstavuje ohodnotenie domu v roku 1993, zásadne poprel a tieto neobstoja. Správne potom súd prvej inštancie prihliadol na to, že o nadobudnutie bytu na S. sa výrazne pričinil žalobca, ktorý nepopiera, že byt patrí do BSM, avšak mieru jeho pričinenia pri jeho nadobudnutí je potrebné zohľadniť pri vyporiadaní BSM. Rovnako je potrebné tiež zohľadniť peňažné prostriedky použité na jeho kúpu, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve a žalobcom uplatnené právo na refundáciu investície vo výške 41.492,40 eura. Za nedôvodnú označil aj námietku žalovanej o kúpnej cene bytu len vo výške 500.000 Sk s neprihliadaním na dodatok č. 1, ktorý je podpísaný predávajúcou aj žalobcom. Výpisom z účtu bol pritom preukázaný vklad v hotovosti vo výške 1.950.000 Sk na účet žalobcu a následný výber sumy vo výške 1.270.000 Sk zo strany žalobcu (20.000 Sk bola provízia realitnej kancelárii). Ak by aj bola kúpna cena za byt 1.250.000 Sk, nič to nemení na tom, že o nadobudnutie sa pričinil žalobca. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že žalovaná sa nikdy právne účinným spôsobom nedomáhala relatívnej neplatnosti dodatku č. 1 zo dňa 19.04.2004 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.04.2004 v súlade s § 40a OZ a teraz uplatnenú námietku relatívnej neplatnosti považuje za oneskorenú a prípadná absencia súhlasu žalovanej by uplynutím trojročnej lehoty od uzatvorenia dodatku bola zhojená. Namietal tiež, že žalovaná v konaní účinne nepoprela rekonštrukciu bytu na S. žalobcom. V konaní bolo ďalej preukázané, že o prevádzkyschopný stav bytu sa na vlastné náklady staral žalobca a zabezpečil jeho prenajímanie a po rozvode splácal splátky úveru. Žalovaná od neho nikdy právne účinne nepožadovala po rozvode manželstva vydanie akejkoľvek sumy ako podielu na nájomnom za prenajímanie bytu a tieto nároky sú z podstatnej časti premlčané a žalobca z opatrnosti voči týmto nárokom vznáša námietku premlčania. Naopak jednoznačne bolo preukázané, že splátky úveru voči R., G..Y.. po rozvode uhrádzal výlučne žalobca z prostriedkov v jeho vlastníctve a z jeho podaní bolo zrejmé, že uvedené žiadal zohľadniť pri vyporiadaní BSM. Podporne poukázal na rozhodnutia 3Cz/39/1974, 4Cz 10/1966, NS ČR sp. zn. 28Cdo/4036/2010 o vyporiadaní pohľadávok a dlhov vzniknutých za trvania BSM. V ďalšom poukázal na to, že žalovaná ani v odvolaní nepopiera, že po rozvode manželstva jej žalobca poskytol 2.000 eur. Tvrdenia o zneprístupnení účtu uvádza prakticky až v odvolaní a bez akýchkoľvek dôkazov. Žalobca pritom popiera tieto tvrdenia, že by jej neumožnil nakladať s prostriedkami v jej vlastníctve. Za nesprávne a nepodložené označil aj jej tvrdenia o nepreukázaní prostriedkov vynaložených pre jej brata a švagra. Žalovaná v podstate bez relevantného dôkazu spochybňuje listinný dôkaz- potvrdenie z 01.02.2004 podpísané jej švagrom. V odvolaní si žalovaná zamieňa sumu 300.000 Sk poskytnutú žalovanej sestrou na vybavenie domácnosti so sumou poskytnutou od matky žalobcu. Za vecne správne označil žalobca aj závery súdu vo vzťahu k pozemku v U.. Aj odvolací súd považoval za preukázané, že výnos z predaja pozemkov spoločnosti W. R., G..Y.. bol použitý na kúpu pozemku v U., čo preukazujú aj predložené dôkazy. Poprel tvrdenia žalovanej, že tieto peniaze mali byť zmiešané so spoločnými prostriedkami, osobitne so mzdou a príjmami žalobcu. Bolo preukázané, že medzi predajom zdedeného pozemku a kúpou pozemku v U. ubehlo iba niečo vyše roka, a nie 2 ako nesprávne tvrdí žalovaná. Žalobca pritom objasnil aj dôvody zdržania kúpy, osobitne kúpy iného pozemku, ktorý mali kupovať pôvodne a na úhradu kúpnej ceny zaň boli preto už skôr zabezpečené peniaze. Príjem žalovanej prestavoval niekoľko sto eur mesačne, čo je v zjavnom nepomere so sumou 38.859,66 eura získanou žalobcom za predaj zdedeného pozemku, a preto je zrejmé, že pozemok v U. bol kupovaný z týchto peňazí. Ďalej uviedol, že k opakovanému darovaniu peňazí žalobcovi zo strany rodičov došlo konkludentne, čo OZ nevylučuje. Nemení to ani subsumovanie transakcie najskôr pod príkaznú zmluvu, ktorou by rodičia žalobcu ho iba poverili na to, aby reálne previedol peniaze v banke na účet žalobcu. Neboli preukázané tvrdenia žalovanej o úmysle rodičov darovať peniaze obom a tieto považuje žalobca za nekonzistentné, keď žalovaná vždy tvrdila, že iný byt a peniaze mali darovať jej rodičia iba jej, avšak dary rodičov pre žalobcu mali byť pre manželov. V konaní bolo tiež preukázané, že na kúpu pozemku v U. bola okrem toho použitá suma 5.374,72 eura z dedičstva po otcovi žalobcu a suma 11.285,93 eura z dedičstva po jeho matke. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie doplnením dokazovania odstránil odvolacím súdom vo vzťahu

k finančným transakciám vytýkané výhrady. Na kúpu pozemku v U. požičala finančné prostriedky vo výške 20.000 eur aj sestra žalobcu, čo žalovaná potvrdila a žalobca ich splatil z prostriedkov, ktoré získal za predaj nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve. Na uvedených výdavkoch a platbách žalobcu, ktoré predstavovali investíciu do spoločnej veci nič podľa žalobcu nemení ani spôsob finančného hospodárenia žalobcu a žalovanej ako manželov. Žalobca k vykonaným transakciám predložil výpisy z účtu a tendenčné tvrdenia žalovanej, ktoré poprel, neboli nijako preukázané. V konaní podľa neho bolo preukázané, že nie je reálne, aby žalovaná uhradila v reálnom čase žalobcovi výplatu, ak by ich spoločné nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, a preto k takémuto spôsobu vyporiadania nemožno pristúpiť. K spôsobu vyporiadania nehnuteľností podporne žalobca poukázal na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 2Cdo/3268/2010, sp. zn. 22Cdo/680/2005 či rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/112/2007. Nehnuteľnosti, o ktorých nadobudnutie sa významnou mierou pričinil žalobca, by mali byť prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Byt na S. nielenže zaplatil zo svojich finančných prostriedkov, ale ho aj zrekonštruoval, staral sa o jeho prenajímanie a údržbu. Za správne považoval žalobca aj ustálenie konečnej výšky vyrovnacích podielov, pri ktorom zohľadnil výšku investície do bytu na S. v sume 41.492,40 eura, ako aj zaplatenie kúpnej ceny za pozemok v U. iba žalobcom v sume 75.520,31 eura, rovnako aj peniaze z dedičstva po jeho rodičoch, náklady na rekonštrukciu bytu vo výške 5.000 eur a sumu 19.835,20 eura preukázateľne uhradenú žalobcom po rozvode manželstva z jeho výlučných prostriedkov na úhradu spoločného dlhu manželov. K správnym záverom dospel prvoinštančný súd aj vo vzťahu k sume 4.315,21 eura na výplatu hodnoty pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovanej a sumy 9.294,30 eura vyplatenej žalobcom pre brata žalovanej z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve. Požiadavku žalovanej na akúkoľvek výplatu pri vyporiadaní BSM označil za neopodstatnenú. 16. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na svojej odvolacej argumentácii v celom rozsahu. Opakovane poukázala na to, že použitie odklonu od zásady parity a priznanie vyššieho podielu žalobcovi bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu nebolo dostatočne odôvodnené, čo vytkol už odvolací súd spolu s neprehľadnosťou mechanizmu výpočtu priznaných podielov stranám na spoločnom majetku a tieto nedostatky neboli ani v novom rozhodnutí súdom prvej inštancie odstránené. Nestotožnila sa s názorom žalobcu, ktorý prezentoval, že odvolací súd nevytkol podstatu nadobúdania majetku a transformáciu majetku vo výlučnom vlastníctve žalobcu na nehnuteľnosti patriace do BSM. Odvolací súd podľa nej považoval za nepreukázanú samotnú existenciu majetku, ktorý by patril do výlučného vlastníctva žalobcu, keď žalobca v istom momente preukázal len to, že disponoval s finančnými prostriedkami, ale nepreukázal, že ich nadobudol darovaním alebo/a dedičstvom do svojho výlučného vlastníctva a tieto boli transformované do BSM. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva ani opodstatnenosť refundačného nároku, ako sa nesprávne domnieva žalobca. Žalobca nepreukázal vyplatenie sumy 280.000 Sk pre jej brata, čo žalovaná poprela a uviedla, že to bol otec žalovanej, ktorý kompenzoval bratovi nadobudnutie bytu v dome na Y. I., ktorý bol zamenený za 4- izbový byt na ulici X.. G.. Bola tiež toho názoru, že nebolo doplnené ani dokazovanie k preukázaniu existencie majetku patriaceho do výlučného vlastníctva žalobcu a následne transformovaného do BSM. Za protirečivé označila tvrdenia žalobcu, ktorý bez ďalšej špecifikácie a konkretizovania tvrdí, že na jednej strane žalovaná viaceré významné tvrdenia žalobcu nepoprela a niektoré tvrdenia sú v rozpore s jej predchádzajúcimi vyjadreniami a na strane druhej žalovanej vytýka, že v odvolaní do veľkej miery opakuje svoje tvrdenia. Tieto tvrdenia konzistentne počas celého konania tvrdí a nemá dôvod ich meniť. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu, uviedla vlastné a poukázala na to, že dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú ním tvrdené skutkové okolnosti. K predloženým fotografiám dodala, že na pojednávaní, na ktorom ich predložila, ich žalobca nespochybnil. Revízny posudok z 08.11.1993, na ktorý poukazoval žalobca, podľa nej nie je dôkazom o dokončení stavby, práve naopak potvrdzuje, že v tom čase prebiehala len prestavba, nakoľko súčasťou revízie bolo aj posúdenie použitia okrem iného aj zváračky a vhodnosť jej pripojenia k verejnému rozvodu a zváračka sa používala pri prestavbe. Z výsluchov sporových strán vyplynulo, že stavba na N. slúžila na podnikanie žalobcu, pri ktorom mu pomáhala žalovaná. Žalobca zároveň potvrdil aj pôžičku od rodičov na zariadenie biliardovej herne, pričom žalovaná tvrdí, že pôžička bola poskytovaná priebežne počas prestavby a strany sporu ju splácali z výnosov z tohto podnikania. Z uvedeného vyvodila, že prevádzkovanie biliardovej herne bolo zdrojom príjmu z podnikania, ktorý patril do BSM, pričom výnosy z podnikania boli sčasti vkladané znova do podniku alebo sa z nich uhrádzala pôžička poskytnutá rodičmi žalobcu. Táto nehnuteľnosť tak bola zhodnotená aj z prostriedkov patriacich do BSM. Za výnos z podnikania, ktorý patrí do BSM žalovaná označila aj predaj podniku- biliardovej herne. Za výnos z podnikania patriaci do BSM označila rozdiel medzi kúpnou cenou biliardovej herne a jej obstarávacou cenou (1.950.000 Sk- 279.840 Sk). Nie je preto správny postup súdu, ktorý neprihliadol na tieto okolnosti a bez ďalšieho započítal výnos z predaja nehnuteľnosti v rozsahu 31.093,03 eura v

prospech žalobcu ako jeho vnos do spoločného majetku, ktorý je predmetom vyporiadania. Žalobca z výnosu z predaja herne neúspešne investoval do akcií spoločnosti M., G..Y.. (sám potvrdil výšku investície 700.000 Sk). Žalovaná zotrváva preto na tom názore, že žalobca nepreukázal transformáciu oddeleného majetku do majetku spoločného v sume 41.492,40 eura, resp. vo výške 31.093,03 eura. Neplatnosť dodatku ku kúpnej zmluve na byt na S. žalovaná namietala už pri prvom prejednaní veci a tiež v záverečnej reči. Uviedla, že na vyplatenie zvýšenej kúpnej ceny, na ktorú sa zaviazal žalobca, boli obaja manželia z titulu nadobudnutia nehnuteľnosti do BSM zaviazaní spoločne a nerozdielne. Názor žalobcu, že absencia súhlasu žalovanej je márnym uplynutím trojročnej lehoty zhojená, označila za v rozpore s § 40a OZ a tento pojem OZ nepozná. Žalobca námietku premlčania voči namietaniu relatívnej neplatnosti nevzniesol. K úveru v R., G..Y.. uviedla, že žalobca voči nej nikdy nevzniesol žiadnu požiadavku na splácanie úveru a tento bol splácaný z výnosu z nájmu, nárok na ktorý žalovaná nevzniesla. Z vyjadrenia žalobcu k odvolaniu tiež vyplýva, že ani jemu nie je zrejmé, akým titulom nadobudol peniaze po smrti jeho rodičov. 17. Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej podľa § 385 ods. 1 CSP na pojednávaní konanom dňa 27.06.2024, na ktorom zopakoval dokazovanie prečítaním nasledovných listinných dôkazov: výpis z účtu otca žalobcu zo dňa 07.04.2005 (č. l. 69), výpis z účtu žalobcu v Y., G..Y.. za mesiac august 2007 (č. l. 70), potvrdenie o vklade žalobcu zo dňa 17.08.2007 na jeho účet v Y., G..Y.. (č. l. 71), doklad o výbere sumy 300.000 Sk z účtu matky žalobcu dňa 14.06.2007 (č. l. 80), výpis z účtu matky žalobcu zo dňa 14.06.2007 (č. l. 82), časť zápisnice z pojednávania konaného dňa 23.10.2007 (č. l. 373), výpis z účtu žalobcu za február 2011 (č. l. 507), výpis z účtu žalobcu vo T., G..Y.. z februára 2012 (č. l. 61), výpis z účtu žalobcu v Y. Y., G..Y.. za február 2012 (č. l. 64), časť vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.12.2016 (č. l. 329) a vyjadrenia žalovanej zo dňa 18.03.2017 (č. l. 343), dotknutú časť zápisnice z pojednávania konaného dňa 23.10.2017 (č. l. 373), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je sčasti dôvodným, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že pri zachovanom spôsobe prerozdelenia nehnuteľného majetku a zahrnutí zostatkov na stranami označených bankových účtoch do masy BSM, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu sumu 39.677,21 eura, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. 18. Podľa § 143 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 19. Podľa § 145 ods. 1, 2 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 20. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielovéspoluvlastníctvo manželov. 21. Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná savyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 22. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 23. Vyššie citované zákonné ustanovenia vytvárajú právny rámec usporiadania vzájomných majetkových vzťahov medzi manželmi. Ide o formu majetkového spoločenstva, ktorej existencia je viazaná na trvanie manželstva, po zániku ktorého sa vykoná vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ a to tak po stránke kvalitatívnej (usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do

BSM), ako aj po stránke kvantitatívnej (rozsah a cena jednotlivých hodnôt majetku v BSM, t. j. hodnotové podiely na spoločnom majetku). Základnou zásadou je zásada rovnosti podielov (princíp parity), v zmysle ktorej sú podiely oboch manželov na spoločnom majetku rovnaké. Od tejto zásady je možné sa pri vyporiadní BSM odchýliť a podiely na spoločnom majetku určiť v rozdielnom pomere len vo výnimočných prípadoch, za zachovania princípov spravodlivosti a dobrých mravov (§ 3 OZ). Súd pri vyporiadaní aj bez návrhu prihliada na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov (tzv. investícia). Na návrh oprávneného manžela posudzuje nárok na náhradu toho, čo niektorý z manželov vynaložil z oddeleného majetku na spoločný majetok (tzv. vnos). Samotné vnesenie vecí z oddeleného majetku do majetku spoločného nemá vplyv na veľkosť podielov bývalých manželov. V konaní o vyporiadaní BSM platí, že súd ex offo po nevyporiadanom majetku nepátra a vychádza zo skutkového opisu veci navrhnutého stranami sporu posúdiac, či označený majetok patrí do BSM. Vyporiadava tak len majetok, ktorý urobili predmetom konania sporové strany a prekročiť ich návrhy (§ 216 ods. 2 CSP) môže len pokiaľ ide o výšku (cenu) a to, ako majetok vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, t. j. ktorému z manželov prikáže ten- ktorý majetok. Súd v rozhodnutí, ktorým vyporiada BSM musí upraviť akou finančnou čiastkou jeden z manželov vyrovná hodnotovú nerovnosť svojho z vyporiadania vyplývajúceho vyššieho podielu druhému manželovi tak, aby hodnota oboch podielov po takomto vyporiadaní zodpovedala predpokladu rovnosti podielov. Výrok o vyrovnacom podiele je nevyhnutnou súčasťou rozhodnutia o vyporiadaní BSM, a to aj v prípade, ak by z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporové strany si titulom vyrovnania nie sú povinné nič zaplatiť. Zároveň je potrebné dodať, že predmetom vyporiadania je len majetok existujúci ku dňu zániku manželstva (okamih právoplatnosti rozvodu). Pri vyporiadaní hnuteľných vecí súdna prax vychádza zo zásady, aby pokiaľ možno so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či na oddelené bývanie manželov, boli veci prikázané tej sporovej strane, ktorá ich mala naposledy v držaní, a u ktorej došlo k ich amortizácii (rozsudok NS ČR zo dňa 02.12.2003, sp. zn. 22Cdo/98/2003). Pri stanovení ich ceny pre účely vyporiadania BSM sa vychádza zo stavu vecí v dobe zániku BSM, ale z ceny v čase vykonania vyporiadania. Predmetom vyporiadania sú aj spoločné finančné prostriedky manželov vo výške ku dňu zániku BSM. Pri vyporiadaní sa prihliada aj na nakladanie so spoločnými prostriedkami za trvania manželstva, ak nakladanie s nimi v rozpore so zákonom namieta jeden z manželov. Z vyporiadania BSM však nemožno vytvárať vzájomné vyúčtovanie celého spotrebného spoločenstva manželov. Nemožno preto vychádzať len zo zistenia výšky príjmu manželov počas trvania manželstva; mohlo by to viesť k záveru, že tieto finančné prostriedky sú uložené v peňažnom ústave alebo na inom mieste ako úspory, o čom by jeden z manželov ani nemusel mať vedomosť. Pri posudzovaní toho, či právny úkon manžela je v zmysle § 145 ods. 1 OZ vybavovaním bežných vecí alebo či tento rámec presahuje, treba zohľadňovať konkrétne majetkové pomery manželov a všeobecné zvyklosti. 24. Vyporiadaním dochádza ku komplexnému riešeniu majetkových vzťahov medzi bývalými manželmi, t. j. vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za manželstva, a ktoré ku dňu vyporiadania neboli uspokojené. Jedná sa o tzv. vyporiadanie BSM v širšom slova zmysle. Na vyporiadanie pohľadávok a záväzkov sa za použitia analógie sa aplikujú zásady uvedené v § 149 a § 150 OZ v spojení s § 853 ods. 1 OZ. Nevyhnutným predpokladom vyporiadania spoločných majetkových práv a záväzkov je ich existencia v dobe vyporiadania. Ak sa niektorý z manželov po zániku BSM podieľal na zaplatení spoločného dlhu, má právo na náhradu finančných prostriedkov podľa § 150 veta druhá OZ. Predmetom BSM sú totiž všetky práva (pohľadávky), ktoré vznikli manželom za trvania manželstva, ako aj pohľadávky, ktoré vznikli pred manželstvom, ale splatnými sa stali za trvania manželstva. BSM tvoria tiež záväzky (dlhy), ktoré niektorému z manželov alebo obom vznikli za trvania manželstva, s výnimkou záväzkov týkajúcich sa majetku vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov a záväzkov, ktorých rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov, ktoré prevzal jeden z manželov bez súhlasu druhého manžela. Ak boli peniaze patriace do BSM vynaložené na oddelený majetok jedného z manželov, môže druhý manžel pri vyporiadaní BSM požadovať, aby to, čo bolo vynaložené na oddelený majetok, bolo nahradené do ich spoločného majetku (masy BSM). Podmienkou pre zohľadnenie náhradovej povinnosti jedného z manželov je, aby investície zo spoločného majetku boli vynaložené počas trvania BSM na majetok vo výlučnom vlastníctve druhého manžela a návrh oprávneného manžela. Uvedené nakoniec expressis verbis vyplýva aj z ust. § 150 veta druhá OZ, ktoré rieši majetkové presuny medzi oddeleným a spoločným majetkom manželov (nie tretích osôb), ku ktorým dochádzalo počas trvania manželstva. Pokiaľ je nárok na náhradu nákladov vynaložených na individuálny majetok zo spoločného majetku opodstatnený, do hodnoty majetku v BSM súd zahrnie to, čo má každý z bezpodielových spoluvlastníkov nahradiť do spoločného majetku. Do režimu pohľadávok medzi oddelenými majetkami každého z manželov a bezpodielovým spoluvlastníctvom nespadajú

prípady, keď bol majetok z BSM vynaložený na majetok tretej osoby (R 6/1972), hoci je táto osoba v blízkom príbuzenskom vzťahu k niektorému z manželov, príp. keď táto osoba vynaložila svoj majetok na majetok v BSM. Ak takýmto spôsobom vznikla pohľadávka tretej osoby voči manželom, príp. manželov voči tretej osobe, ktorá existuje v dobe zániku BSM, vykoná sa jej vyporiadanie podľa § 149 OZ v rámci tzv. širšieho vyporiadania BSM za predpokladu, že to relevantným spôsobom navrhne jeden z manželov. Ust. § 150 OZ upravuje aj nárok každého z manželov požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok (už spomenutý vnos). Pri vnesení majetku jedným z manželov do BSM má tento manžel právo požadovať, aby sa nahradila polovica toho, čo vniesol zo svojho výlučného majetku do majetku spoločného a uvedený princíp platí aj pri splácaní spoločných záväzkov z výlučných prostriedkov jedného z manželov, nakoľko pohľadávka jedného manžela nesmeruje voči druhému manželovi, ale voči celej mase BSM. Hodnotu vnosu je tak potrebné odpočítať od hodnoty BSM, nie od sumy, ktorú by mal na úplné vyrovnanie vrátiť jeden z manželov. Refundačný nárok jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu oddeleného (výlučného) majetku na majetok spoločný, avšak tento možno uplatniť až po zániku BSM. Rozhodnou skutočnosťou pre posúdenie dôvodnosti refundačného nároku za vnos (na rozdiel od investície zo spoločného majetku do výlučného majetku jedného z manželov, kedy nie je podstatné, či takáto vec patriaca len jednému z manželov v čase zániku BSM existuje) je, že sa jedná o finančné prostriedky vynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania, t. j. len na majetok, ktorý existuje ku dňu zániku BSM ako spoločný (viď R 104/67). V prípade ak vnos manžela bol použitý na nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti a táto bola za trvania manželstva prevedená na tretiu osobu, takýto vnos už nie je možné pri vyporiadaní zohľadniť, nakoľko peňažné prostriedky získané predajom nehnuteľnosti nemožno podľa záverov súdnej praxe považovať za oddelený (výlučný) majetok niektorého z manželov (viď napr. rozsudok NS SR zo dňa 18.11.2014, sp. zn. 7Cdo/288/2013). 25. V prejednávanej veci sa jedná o v poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM sporových strán. Prvým rozhodnutím súd prvej inštancie nehnuteľnosti patriace do BSM (1- izbový byt na S. I. T. U. v hodnote 68.800 eura a neskolaudovaný rodinný dom v obci Bernolákovo spolu s pozemkom, na ktorom je postavený v hodnote 235.000 eura) prikázal do výlučného vlastníctve žalobcu, ktorému súčasne titulom vyrovnania hodnoty podielu uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 68.000 eura. Na odvolanie žalovanej odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 29.01.2021, č. k. 3Co/333/2018-454 súdu prvej inštancie vytkol viaceré nedostatky, ktoré mal v novom konaní a rozhodnutí odstrániť. Predovšetkým prvoinštančnému súdu bolo vytknuté, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie sú dostatočne zrejmé odpovede na viaceré podstatné otázky, zodpovedanie ktorých bolo nevyhnutné pre meritórne rozhodnutie. Neuviedol z akých dôvodov sa neriadil požiadavkou prerozdeliť majetok v BSM medzi bývalých manželov tak, aby výška vyrovnacieho podielu bola čo najnižšia, keď všetok majetok prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou na výplatu vyrovnacieho podielu v značnej výške žalovanej za stavu, kedy aj žalovaná s poukazom na zabezpečenie bytových potrieb pre ňu a jej maloletú dcéru javila záujem o byt na S. T. U.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej nebol podľa odvolacieho súdu vôbec zrejmý výpočet výšky vyrovnacieho podielu, rovnako z akých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal pri zisťovaní jednotlivých súm, z ktorých vychádzal, odôvodnenie nedávalo odpovede na skutkové a právne otázky načrtnuté najmä žalovanou, ktorá spochybňovala žalobcom uvádzané vnosy do spoločného majetku a tiež súd prvej inštancie neozrejmil ani to, ako a prečo pri vyporiadaní BSM v rozpore s vôľou sporových strán zohľadnil záväzky z úveru zabezpečeného bytom na S. I.. V súvislosti s obranou žalovanej prezentovanou v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, odvolací súd zdôraznil, že pri refundačnom nároku je potrebné zohľadniť, že musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania. Byt na ulici X.. G. Č.. XX T. U., do ktorého mali manželia investovať finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve, ako aj byt žalovanej na Y. I.. XX T. U., boli predané ešte počas trvania manželstva a peňažné prostriedky získané z ich predaja nemožno považovať za výlučný majetok sporových strán, v dôsledku čoho uviedol, že tejto refundačnej požiadavke sporových strán nie je možné vyhovieť. Opačný názor súdu prvej inštancie, ktorý zohľadnil nárok na náhradu investícií manželov zo svojho výlučného vlastníctva na získanie bytu na ulici X.. G. XX T. U. pri vyporiadaní BSM, preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd prisvedčil žalovanej aj v tom smere, keď namietala, že súd prvej inštancie nevyhodnotil vykonané dôkazy riadne a ani vo vzájomných súvislostiach a nedostatočne sa vysporiadal s obranou žalovanej, že z vykonaných dôkazov nevyplynulo darovanie peňazí vybratých žalobcom z účtov jeho rodičov výlučne v jeho prospech a ani to, že ide o dedičstvo. Neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že predmetné peniaze boli darom výlučne pre žalovaného, ak v konaní bolo preukázané iba to, že tieto peniaze z účtu vybral (dňa 15.07.1998 sumu

55.000 Sk, dňa 24.09.1998 sumu 180.000 Sk, 14.06.2006 sumu 300.000 Sk a 16.08.2007 sumu 86.500 Sk) a nie dôvod, pre ktorý tak urobil a následne ani to, na čo tieto prostriedky použil. Za nedostatočné pre záver o darovaní finančných prostriedkov po smrti rodičov žalobcu odvolací súd označil samotné preukázanie výberu peňazí z ich účtu a ich vloženie na účet žalobcu. Záver o poskytnutí pôžičky žalobcovi vo výške 20.000 eur na kúpu pozemku v U. ostal rovnako nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnený, keď prvoinštančný súd sa nevysporiadal ani s tým, aké boli podmienky tejto pôžičky a z akých prostriedkov bola splatená. Nedostatočné odôvodnenie sa týkalo aj záveru súdu o poskytnutí finančných prostriedkov žalobcom švagrovi vo výške 4.315,20 eura, vyplatenia sumy 280.000 Sk bratovi žalovanej, vo vzťahu ku ktorej sa nezaoberal ani tým, či táto výplata bratovi bola preukázaná, a či vecne a časovo nesúvisela s prijatím sumy 300.000 Sk od sestry žalovanej a z čoho vyvodil, že táto suma bola v manželstve spotrebovaná, ale suma 280.000 Sk zo súvisiaceho dôvodu bola vyplatená už z peňazí z BSM. Prvoinštančnému súdu vytkol aj započítanie žalobcom poskytnutej pôžičky vo výške 2.000 eur žalovanej, aj bez uvedenia skutkových zistení k tomuto započítaniu. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie nehnuteľnosti tvoriace masu BSM rozdelil medzi obe sporové strany tak, že žalobcovi prikázal neskolaudovaný dom s pozemkom v U. a žalovanej byt na S. XX v U. bez uloženia povinnosti žalobcovi na vyrovnanie hodnotovej nerovnosti zohľadniac skutočnosti uvedené v ods. 59. a 60. odôvodnenia. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie ani v poradí v druhom rozhodnutí neodstránil vytýkané nedostatky a jeho rozhodnutie je aj naďalej vecne nesprávne a nepreskúmateľné. Namietala, že aj napriek tomu, že hodnota nehnuteľnosti prikázanej z BSM do jej výlučného vlastníctva je o 83.300 eur nižšia ako hodnota majetku prikázanému žalobcovi, súd prvej inštancie žalobcovi na vyrovnanie tejto nerovnosti neuložil žiadnu povinnosť. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia opätovne nedáva odpovede na základné otázky, nie je výkladom opodstatnenosti a zákonnosti rozhodnutia a absentuje v ňom aj hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania a hodnovernosti dôkazov. Zotrvala na názore, že žalobca v konaní nepreukázal dôvody pre prelomenie zásady parity pri prerozdeľovaní majetku, ktorej aplikáciu vyhodnotila z toho, že v konaní vzniesol požiadavku, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Z napadnutého rozhodnutia (predovšetkým ods. 59. a 60.) nie je zrejmé, z akých dôkazov vyhádzal súd prvej inštancie, keď zohľadnené sumy vyhodnotil ako priame výdavky žalobcu na spoločný majetok manželov a za nezrozumiteľný označila aj výpočet, ktorý mal svedčiť v prospech záveru o neuložení povinnosti žalobcovi vyrovnať hodnotovú nerovnosť ich podielov na majetku z BSM. 26. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisového musí súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovanej, že súd prvej inštancie dôsledne nerešpektoval záväzné pokyny vyslovené v zrušujúcom rozhodnutí, keď meritórne rozhodnutie opätovne zaťažil vadou nepreskúmateľnosti. 27. Kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku sú zákonodarcom vyjadrené vo vyššie citovanom ust. § 220 ods. 2 CSP. Vo všeobecnosti možno rozhodnutie, ktoré ich nerešpektuje označiť za nepreskúmateľné. Požiadavka preskúmateľnosti a presvedčivosti súdneho rozhodnutia v sebe subsumuje aj skutočnosť, že výrok súdneho rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a presvedčivo zdôvodní. V odôvodnení rozhodnutia je povinný podať výklad o opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku, a tým preukázať jeho správnosť, na čo správne v odvolaní poukazovala žalovaná. Každé súdne rozhodnutie musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, v ktorom súd logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlí svoj postup a dôvody svojho rozhodnutia, pričom sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí v odôvodnení dostatočne vysvetliť nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Závery prijaté prvoinštančným súdom môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia substancoval zistený skutkový stav. Vo svojej argumentácii by súd nemal byť nekoherentný, t. j. rozhodnutie by malo byť konzistentné a prezentované argumenty musia podporiť prijatý záver. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je pritom odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada i s jeho špecifickými námietkami. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti pripomína, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Všeobecný súd nemusí tak dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (viď napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A, Hiro Balani c/a Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko z 29.05.1997, Higgins c/a Francúzsko z 19.02.1998 a iné). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je tak porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces garantovaný v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne zakladá odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Rovnaký záver prijal v rozhodovacej praxi aj Európsky súd pre ľudské práva napr. v rozhodnutí Ruiz Torija c/a Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A, či Ústavný súd SR napr. v rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 17/01, I. ÚS 226/03, II. ÚS 261/06, III. ÚS 74/08, I. ÚS 181/08. 28. Súd prvej inštancie aj napriek odvolacím súdom riadne konkretizovaným nedostatkom jeho prvého rozhodnutia, na tieto nereflektoval, ako mu vyčíta žalovaná, v odôvodnení napadnutého rozsudku opätovne riadne a logicky nevysvetlil svoje úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, náležite neuviedol k akým zisteniam z vykonaných dôkazov dospel a nedal odpovede na žalovanou nastolené podstatné otázky. Na uvedenom nič nemení ani záverečný poukaz prvoinštančného súdu v ods. 64. a 65. na obsah práva sporových strán na spravodlivý súdny proces z hľadiska obsahových požiadaviek na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a judikatúru ÚS SR a ESĽP, v zmysle ktorej nie je jeho povinnosťou dať odpoveď na všetky stranami nastolené otázky, nakoľko v napadnutom rozhodnutí absentujú odpovede na v obrane prednesené podstatné otázky, zodpovedanie ktorých je nevyhnutným predpokladom pre prijatie konečného záveru. Pre kvalitné odôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž nie je postačujúce, ak súd síce vymenuje dôkazy a ich obsah, avšak bez toho, aby uviedol, aké skutkové závery z nich vyvodil. Aj napriek tomu, že uvedený nedostatok zakladá žalovanou namietané porušenie práva na spravodlivý súdny proces a dôvod na zrušenie nepreskúmateľného súdneho rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. b) v spojení s § 389 písm. b) CSP), zistené nedostatky musel v zmysle § 390 písm. a) CSP odstrániť odvolací súd. 29. Úvodom odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť rozdiel medzi aplikáciou zásady parity/ disparity pri vyporiadavaní majetku v BSM a zohľadnením investícií a vnosov pri vyporiadaní BSM, čo nakoniec vyplýva aj zo znenia ust. § 150 veta prvá a druhá OZ, a ktorý žalovaná, ako správne namieta žalobca, vo svojej argumentácii nerozlišuje. Podiely oboch manželov na vyporiadavanom majetku sú zásadne rovnaké. Aplikáciu parity odôvodňuje zistenie, že podiel oboch bývalých manželov pri starostlivosti o rodinu, deti, obstarávaní potrieb spoločnej domácnosti a nadobúdania a udržiavania spoločných vecí je približne rovnaký, resp. ak bol aj podiel niekoho nižší, ale nie je mu možné vytknúť, že zneužíval svoje schopnosti a možnosti. Nerovnomerné rozdelenie majetku sa aplikuje na celý vyporiadavaný majetok, a to len vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch v záujme zachovania spravodlivosti a rešpektovania dobrých mravov. Disparita sa pri vyporiadaní vyjadruje percentom, zlomkom prípadne prikázaním majetku len jednému z manželov bez povinnosti výplaty druhému, či prikázaním záväzku bez náhradovej povinnosti. K záveru o disparite však nemôžu viesť samotné investície, či majetkové pomery jedného z manželov alebo komplikácie pri zisťovaní masy BSM. Súd prvej inštancie tak v prvom a rovnako ani v druhom meritórnom rozhodnutí nezistil dôvody na prelomenie zásady rovnosti pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM, ako si to nesprávne vysvetľuje žalovaná. Takýto záver nemožno vyvodiť z ods. 59. a 60. napadnutého rozsudku, na ktoré v tejto súvislosti poukazovala a rovnako ani zo samotnej skutočnosti, že žalobcovi nebola uložená povinnosť na vyrovnanie hodnotovej nerovnosti majetku prikázaného do jeho výlučného vlastníctva oproti hodnote majetku prikázaného do výlučného vlastníctva žalovanej. Naopak v ods. 52. súd prvej inštancie vyslovene uviedol, že pri vyporiadaní postupoval podľa zásady parity, t. j. rovnosti podielov oboch sporových strán a v ods. 59. a 60., aj keď nedostatočne a nezrozumiteľne, sa súd prvej inštancie venoval otázke vnosov a investícií, na ktoré súd prihliada bez ohľadu na to, či majetok rozdeľuje na základe zásady parity alebo nie. A contrario platí, že neuloženie peňažnej povinnosti titulom vyrovnania nemusí byť len výsledkom disparitného rozdelenia masy BSM, ale dôvodom pre takýto záver môže byť aj zohľadnenie majetkových presunov medzi majetkom v BSM a výlučným majetkom manželov. Žalovaná preto celkom nesprávne žalobcovi vyčíta, že v konaní nepreukázal dôvody pre prelomenie zásady

parity a súdu prvej inštancie, že disparitu vyvodil na základe zohľadnenia priamych výdavkov žalobcu na majetok v BSM. Skutočnosť, že žalobca v konaní o vyporiadanie BSM žiadal prihliadnuť na to, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na majetok v BSM, nesvedčí v zmysle už uvedeného požiadavke na prelomenie zásady parity pri vyporiadavaní BSM. 30. Správne súd prvej inštancie obdobie trvania BSM vymedzil obdobím trvania manželstva, a to 30.10.1993- 24.02.2012, čo jednak v konaní sporné nebolo a vyplývalo to tiež zo stranami predložených dôkazov. Rovnako správny a v konaní nesporný bol aj skutkový záver o tom, že sporové strany v priebehu trvania manželstva nadobudli do BSM 1- izbový byt č. XX na S. I. Č.. XX T. U. a neskolaudovaný rodinný dom v obci U. spolu s pozemkom o výmere 682 m2 (presná špecifikácia viď vo výroku napadnutého rozhodnutia, ako aj v ods. 44. odôvodnenia). Všeobecná hodnota týchto nehnuteľností bola v konaní na návrh sporových strán určená súdom ustanoveným znalcom, Z.. J. Y., znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností, a to pokiaľ sa týka bytu v sume 68.800 eur a domu s pozemkom v hodnote 235.000 eur. Takto určenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností sporové strany nenamietali, a to ani v neskoršom štádiu prvoinštančného konania so zreteľom na časový odstup od ohodnocovania nehnuteľnosti. O vyporiadaní hnuteľných vecí nadobudnutých v režime BSM súd prvej inštancie v súlade s dispozíciou sporových strán nerozhodoval, nakoľko tieto v prvoinštančnom konaní vyhlásili, že na vyporiadaní hnuteľných vecí sa dohodli mimosúdne a tieto nežiadajú súdom vyporiadať. Rovnako to platí aj ohľadom záväzku zo Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX, ktorý stranám vznikol počas trvania manželstva, a ku ktorého splateniu podľa zhodného vyjadrenia strán došlo z výnosu z prenájmu bytu na S. XX T. U. po rozvode manželstva (t. j. ku dňu vyporiadania BSM predmetný záväzok neexistuje). Súd prvej inštancie však aj napriek tejto skutočnosti konštatovanej v ods. 45. odôvodnenia bez vysvetlenia a v rozpore s tým v položkách, ktoré pri vyporiadaní BSM zohľadňoval, uvedených v ods. 59. odôvodnenia, uviedol aj splatenie úveru v R., G..Y.. v sume 19.835,20 eura (pozn. odvolacieho súdu v sume odlišnej ako predstavoval zostatok úveru ku dňu zániku BSM uvedený v ods. 45. odôvodnenia- v sume 18.647,21 eura). Žalovaná v odvolaní správne poukazuje na to, že toto pochybenie spočívajúce v prekročení stranami vymedzeného predmetu konania, bolo prvoinštančnému súdu vytknuté už v zrušujúcom uznesení (ods. 22.). Pokiaľ strany v konaní zhodne uviedli, že tento záväzok nežiadajú v rámci širšieho vyporiadania BSM vyporiadať, prvoinštančný súd naňho nebol oprávnený pri vyporiadaní BSM prihliadať. Naviac žalobca ani žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdili, že by k splateniu tohto záväzku došlo z ich výlučného majetku, čo by bolo dôvodom na zohľadnenie tejto skutočnosti pri širšom vyporiadaní BSM, a pokiaľ opak začal tvrdiť žalobca až v rámci odvolacieho konania v snahe o obhájenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, na uvedené nemohol odvolací súd v zmysle § 186 ods. 2 veta druhá CSP prihliadať. Naopak sporové strany samy argumentovali tým, že k splateniu tohto spoločného záväzku došlo z výnosu z prenájmu nehnuteľnosti patriacej do BSM, t. j. z výnosu patriaceho žalobcovi i žalovanej, keďže na užívanie a udržiavanie majetku z BSM aj po jeho zániku do času vyporiadania sa analogicky vzťahuje ust. § 144 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nad rámec predmetu konania pri vyporiadaní BSM zohľadnil splatenie úveru v R. G..Y.. v sume 19.835,20 eura a príjmy z nájmu bytu na S. I.. v sume 19.400 eur. 31. Pokiaľ žalovaná tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní namietala, že do BSM manželov by mal byť zahrnutý aj výnos z predaja nehnuteľnosti na N. I. T. U. s výnimkou sumy 9.288,99 eura (279.840 Sk), za ktorú mala byť nehnuteľnosť predaná žalobcovi jeho rodičmi deň pred uzatvorením manželstva (29.10.1993), s touto odvolacou argumentáciou sa nemožno stotožniť. Žalobca predloženou kúpnou zmluvou uzatvorenou s rodičmi ako predávajúcimi dňa 29.10.1993, t. j. deň pred manželstvom, a na nej vyznačeným vkladom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti dňa 29.10.1993, preukázal, že predmetná nehnuteľnosť bola nadobudnutá do jeho výlučného vlastníctva. Správne za právne irelevantné vo vzťahu k otázke nadobudnutia vlastníckeho práva a vyporiadania BSM súd prvej inštancie vyhodnotil námietky žalovanej v súvislosti s úhradou dohodnutej kúpnej ceny. Predmetná nehnuteľnosť bola kúpnou zmluvou zo dňa 05.03.2004 predaná za kúpnu cenu 64.728,14 eura (1.950.000 Sk), ktorá bola v daný deň a v uvedenej výške pripísaná na účet žalobcu vedený v Y., G..Y.. (viď výpis z účtu žalobcu na č. l. 54). Nakoľko sa jedná o transformáciu majetku vo výlučnom vlastníctve žalobcu (z nehnuteľnej podoby do peňažnej), výnos z predaja tejto nehnuteľnosti nepatrí do BSM. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi v konaní preukázal, že s realizáciou prístavby sa začalo niekoľko mesiacov pred uzatvorením manželstva (stavebné povolenie, revízna správa), a teda pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi žalobcom a jeho rodičmi. Zohľadniac značný časový odstup od realizácie stavebnej činnosti majúci priamy vplyv na možnosť predkladania

dôkazov v spojení s okamihom začatia realizácie (pred manželstvom) a rovnako aj s prihliadnutím na okamih kolaudácie nehnuteľnosti (apríl 1994), ako dôveryhodnú a presvedčivejšiu za danej situácie vyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalobcu o tom, že táto stavebná činnosť a prístavba biliardovej herne bola realizovaná z peňažných prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve, ku ktorým patril aj príjem z podnikateľskej činnosti. Nakoniec medzi uzatvorením manželstva (koniec októbra 1993) a kolaudáciou nehnuteľnosti na N. I. (apríl 1994) uplynula krátka doba, počas ktorej manželia nadobúdali majetok do BSM, čo samo o sebe spochybňuje nadobudnutie dostatočných zdrojov zdroje pre realizáciu prístavby plánovanej a započatej pred uzatvorením manželstva. V tejto súvislosti tiež hodno uviesť, že žalovanou predložené fotografie samy o sebe nepreukazujú, že realizácia stavebných prác sa začala v mesiacoch júl/august 1993, že obvodové múry a strecha, t. j. základné konštrukčné prvky prístavby boli uskutočnené až po uzatvorení manželstva a rovnako ani jej ukončenie v októbri 1993 a skutočnosť, či k jej začiatku došlo dva, resp. tri mesiace predtým odvolací súd nepovažuje za rozhodujúcu, a to aj vzhľadom ku skutočnosti, že prístavba nie je z právneho hľadiska samostatnou vecou, a teda na právny osud tejto nehnuteľnosti nemá uvedená skutočnosť podstatný význam. Pokiaľ by aj žalobca na rekonštrukciu a prístavbu tejto nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve využil aj prostriedky z BSM, čo v konaní nebolo preukázané, vo vzťahu k vyporiadaniu BSM by bolo v zmysle § 150 CSP možné započítať len sumu vynaloženú ako investíciu zo spoločného majetku na výlučný majetok žalobcu, čo ako žalovaná vyslovene uviedla, si v konaní voči mase BSM neprihliada. Naviac suma vynaložených výdavkov na rekonštrukciu a prístavbu tejto nehnuteľnosti nie je a logicky nemôže byť zhodná s výnosom z predaja tejto nehnuteľnosti, ku ktorému došlo takmer 11 rokov po realizovaní rekonštrukcie a prístavby, na čo žalovaná žiadnym spôsobom nereflektuje. Takáto požiadavka žalovanej nie je legitímna a zakladala by jej bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Za opísaného stavu je pre účely vyporiadania BSM irelevantná zmena charakteristiky stavby v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a jeho rodičmi v októbri 1993 oproti predmetu prevodu v kúpnej zmluve zo dňa 05.03.2004 a rovnako aj výrazná zmena hodnoty nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu ovplyvnená nepochybne okrem rekonštrukcie žalobcom kupovanej nehnuteľnosti aj trhovými podmienkami. Poskytnutie pôžičky rodičmi žalobcu za týmto účelom a jej splácanie počas manželstva z prostriedkov v BSM v presne špecifikovanej výške, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, nebolo v konaní preukázané a tento záver nemožno priamo vyvodiť ani zo skromných pomerov rodiny v začiatkoch manželstva. Pokiaľ žalovaná v konaní dávala do pozornosti skutočnosť, že ku kúpe nehnuteľnosti žalobcom došlo práve deň pred uzatvorením manželstva, túto nemožno hodnotiť nijako v neprospech žalobcu, naopak možno s ním súhlasiť, že takáto majetková dispozícia pred vznikom majetkového spoločenstva vo forme BSM nie je v bežnom živote ničím výnimočným. Vo vzťahu k celkom novým tvrdeniam, ktoré žalovaná prvýkrát prezentovala až v odvolacej replike, a v zmysle ktorých výnos z predaja nehnuteľnosti žalobcu na Rajtákovej ulici označila za výnos z podnikania, odvolací súd uvádza, že sa jedná o v odvolacom konaní neprípustnú novotu, pokiaľ teraz žiadala zohľadňovať pri vyporiadaní BSM príjmy z podnikania žalobcu. Naviac aj táto argumentácia žalovanej prezentovaná v snahe zahrnúť do BSM výnos z predaja nehnuteľnosti na N. I. je právne neudržateľná, keď predaj nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu nepredstavuje výnos z podnikania (v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by predmetná nehnuteľnosť bola súčasťou podniku žalobcu). 32. V ďalšom sa po ustálení masy BSM súd prvej inštancie venoval v konaní sporným otázkam vnesenia výlučných prostriedkov žalobcu do majetku v BSM a investíciám zo spoločného majetku na majetok vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Ako už odvolací súd uviedol, predpokladom pre zohľadnenie vnosov je to, že tieto boli vynaložené na majetok existujúci ku dňu zániku BSM, ktorý je predmetom vyporiadania. Pre investície, t. j. vynaloženie prostriedkov z BSM na individuálny majetok niektorého z manželov, táto podmienka neplatí (ako sa nesprávne domnievala žalovaná). 33. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca predajom nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve na N. I. T. U. získal dňa 05.03.2004 sumu 64.728,14 eura (1.950.000 Sk), z ktorej časť vo výške 41.492,40 eura (1.250.000 Sk) vniesol do spoločného majetku, a to na kúpu bytu na S. I.. XX T. U., ktorý je predmetom vyporiadania BSM. Uvedené bolo preukázané kúpnou zmluvou zo dňa 05.03.2004 a výpisom z účtu vedeného na meno žalobcu v Y., G..Y.. z apríla 2004, podľa ktorého dňa 05.03.2004 bola na tento účet vložená suma 64.728,14 eura (1.950.000 Sk) a časovo nadväzne dňa 19.04.2004, kedy bola sporovými stranami uzatvorená kúpna zmluva v spojení s dodatkom č. 1, na základe ktorej nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva 1- izbový byt na S. I.. XX, bola vybratá suma 42.156,28 eura (1.270.000 Sk). Aj vzhľadom na časovú a vecnú súvislosť medzi predajom domu na N. a kúpou bytu na S. sa ako výlučne špekulatívna, nepodložená a účelová javí obrana žalovanej, že peniaze z

predaja nehnuteľnosti na N. nemuseli byť použité na kúpu bytu na S., ale mohli byť investované do žalobcom uskutočnených rizikových finančných operácií. Žalovaná spočiatku v konaní nesporovala, že byt na S. bol nadobudnutý z predaja nehnuteľnosti na N., dokonca túto skutočnosť potvrdila vo vyjadrení k žalobe ako aj vo svojej výpovedi a z tvrdení sporových strán ani zo žiadneho z predložených dôkazov nevyplýva, že by v čase kúpy bytu na S. sporové strany mali v BSM takýto obnos peňazí, ktorý by mohol slúžiť na financovanie kúpy tohto bytu. Naviac pokiaľ žalovaná popierala skutkové tvrdenie žalobcu, že by peniaze, ktoré boli žalobcovi bezprostredne vyplatené za predaj majetku v jeho výlučnom vlastníctve, takéto popretie nemožno v zmysle § 151 ods. 2 CSP považovať za účinné, nakoľko vo svojej obrane neuviedla z akých zdrojov mala byť financovaná kúpa bytu na S. I.. Ako nedôvodnú a účelovú vyhodnotil odvolací súd aj námietku relatívnej neplatnosti dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorým bola upravená kúpna cena z pôvodnej sumy 500.000 Sk na sumu 1.250.000 Sk, a ktorý nebol podpísaný žalovanou, a s ktorou sa mal vysporiadať už súd prvej inštancie. Žalovaná vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nikdy nenamietala, v rámci vyporiadania predmetný byt dokonca navrhla prikázať do jej výlučného vlastníctva a v zákonom stanovenej lehote sa relatívnej neplatnosti nedomáhala. Naviac predložené dôkazy preukazujú, že predávajúcej bola za predmetný byt uhradená kúpna cena vo výške určenej dodatkom č. 1, a to z výlučných prostriedkov žalobcu, a preto uvedená suma odhliadnuc od argumentácie žalovanej preukazuje vnos žalobcu do spoločného majetku, nakoľko medzi stranami nebolo sporné, že aj keď predmetný byt bol nadobudnutý z výlučných prostriedkov žalobcu, vôľa oboch manželov smerovala k nadobudnutiu nehnuteľnosti do BSM, čo žalovaná potvrdila podpisom zmluvy. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že pre účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ sa vyžaduje uskutočnenie jednostranného právneho úkonu adresovaného všetkým účastníkom zmluvy, t. j. aj predávajúcej, čo žalovaná v konaní nepreukázala a tiež skutočnosť, že na právny úkon, ktorým sa nadobúda vec do BSM, sa nevyžaduje súhlas druhého manžela, ani keď sa nejedná o bežnú vec, keďže tento právny úkon sa netýka spoločnej veci (táto ešte do BSM nepatrí, viď napr. rozsudok NS ČR zo dňa 29.04.1997, sp. zn. 2Cdon 177/1997). Základnou podmienkou aplikácie § 145 OZ je totiž existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ však žalobca bez ďalšieho tvrdil, že časť vo výške 1.659,70 eura (50.000 Sk) bola z výnosu z predaja domu na N. I.., vynaložená na rekonštrukciu tohto bytu, čo žalovaná v konaní sporovala, táto skutočnosť ovplyvňujúca výšku vnosu ostala len v rovine tvrdenia a žalobca ju relevantným spôsobom nepreukázal, a preto na vnos sumy 1.659,70 eura (50.000 Sk) nemal súd prvej inštancie pri vyporiadavaní BSM prihliadať. Nesprávny a nepodložený je preto záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca z vlastných finančných prostriedkov vynaložil na rekonštrukciu bytu na S. I.. T. U. sumu 1.659,70 eura. Rovnako žalobca v konaní relevantným spôsobom nepreukázal ani výdavky na neskoršiu rekonštrukciu bytu na S. v sume 5.000 eur, ktorých vynaloženie žalovaná v konaní tiež namietala. Vo vyjadrení k odvolaniu nesprávne argumentoval tým, že žalovaná účinne nepoprela vynaloženie nákladov na rekonštrukciu, keď žalobca žiadal náklady na rekonštrukciu zohľadniť pri vyporiadaní BSM bez toho, aby tieto preukázal a splnil si tak dôkaznú povinnosť, a pokiaľ žalovaná v konaní tvrdila, že žalobca nepreukázal vynaloženie nákladov na rekonštrukciu a ani to, že rekonštrukcia bola financovaná z jeho oddeleného majetku, tieto skutočnosti v zmysle negatívnej dôkaznej teórie nemôže preukazovať žalovaná. 34. Žalobca ďalej ako vnos označil peňažné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve vo výške 38.859,66 eura, ktoré mali byť použité na kúpu pozemku parc. č. XXXX/X v U., a ktoré nadobudol predajom zdedených pozemkov na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou W. R., G..Y.. dňa 28.12.2007. Túto skutočnosť žalovaná v konaní nesporovala (ani v čase prvého odvolacieho konania) a správne mala byť zohľadnená pri vyporiadaní BSM ako preukázateľný vnos žalobcu do spoločného majetku bývalých manželov. Na zmenu v argumentácii žalovanej, ktorá v neskoršom konaní začala spochybňovať aj tento vnos, súd prvej inštancie a ani odvolací súd neprihliadol. Ako účelovú a nepodloženú vyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalovanej o zmiešavaní peňazí na osobnom účte žalobcu, na ktorý bola v decembri 2007 z predaja pozemkov žalobcu vložená značná suma vo výške 38.859,66 eura, vo vzťahu ku ktorej žalobca vo výpovedi uviedol, že mala slúžiť na kúpu pôvodne iných pozemkov na plánovanú výstavbu rodinného domu, čím odôvodňoval časový odstup, ktorý nie je tak výrazný, že by vnášal zásadné pochybnosti o určení týchto peňažných prostriedkov (1 rok a tri mesiace a nie dva roky ako tvrdila žalovaná). Ako dôveryhodné sa nejaví tvrdenie žalovanej, že by tak veľký obnos finančných prostriedkov mienil žalobca použiť na uspokojovanie bežných potrieb rodiny, ktoré je obvykle zabezpečované z pravidelného príjmu manželov, čo vo výpovedi žalobca potvrdil. Naviac skutočnosti, že manželia v čase kúpy pozemku v U. nedisponovali dostatočnými finančnými zdrojmi v BSM nasvedčuje aj financovanie kúpy prostredníctvom pôžičky od sestry žalovanej a z peňazí rodičov

žalobcu. Odvolací súd preto neprisvedčil tejto argumentácii žalovanej, ktorá sa vzhľadom na vykonané dokazovanie nejavila ako dôveryhodná. 35. Časť kúpnej ceny za pozemok v U., hradenej v marci 2009, mala byť podľa žalobcu zabezpečená z finančných prostriedkov od otca v sume 5.374,72 eura a od matky v sume 11.285,93 eura. V konaní bolo preukázané, že tieto peňažné prostriedky boli vybraté žalobcom z účtu rodičov po ich smrti. Spočiatku žalobca v konaní tvrdil, že aj v prípade týchto finančných prostriedkov sa malo jednať o dar rodičov výlučne pre jeho osobu, avšak po vznesení obrany žalovanej, ktorá namietala absenciu vôle rodičov obdarovať syna po smrti, za právny titul nadobudnutia týchto peňazí označil dedenie, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie a rovnako právnu povahu týchto peňažných prostriedkov vníma aj odvolací súd, a to bez ohľadu na to, že žalobca nepredložil dedičské rozhodnutie, ktoré by preukazovalo ich prededenie. Okamihom smrti rodičov sa totiž tieto peňažné prostriedky stali predmetom dedičstva, ktoré je vylúčené spod režimu BSM (§ 143 OZ) a na uvedený záver nemá vplyv ani skutočnosť, či zo strany žalobcu došlo k oprávnenému nakladaniu s týmito peňažnými prostriedkami oproti ostatným dedičom. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalovanej odvolací súd však uvádza, že žalobcu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania nielen existencie výlučného vlastníctva, ale aj jeho použitia na majetok v spoločnom vlastníctve manželov existujúci ku dňu vyporiadania BSM. Použitie týchto peňazí v uvedenej výške získaných takmer štyri roky pred kúpou pozemku v Bernolákove však žalobcom v konaní preukázané nebolo a súd prvej inštancie opätovne neuviedol žiadne dôkazy, z ktorých by mal takýto skutkový záver vyplývať. K výberu peňažných prostriedkov po otcovi vo výške 5.374,72 eura (161.988,82 Sk) došlo dňa 07.04.2005, čo vyplýva z výpisu z účtu vedeného na meno otca k 07.04.2005 (č. l. 69). Z výpisu účtu žalobcu vedeného v Y., G..Y.. za mesiac august 2007 (č. l. 70) však vyplýva, že počiatočný stav účtu žalobcu, na ktorom mali byť kumulované aj peniaze od otca na nákup pozemku, bol 2.014,27 eura (60.681,95 Sk), t. j. v nižšej výške ako boli finančné prostriedky vybraté po smrti otca z jeho účtu, na čo správne upozorňovala žalovaná. Aj s prihliadnutím na výšku týchto finančných prostriedkov a značný časový odstup medzi ich poskytnutím a kúpou pozemku v U., nie je možné bez ďalšieho uveriť nepodloženým tvrdeniam žalobcu, že tieto peniaze, ktoré sa sčasti už v roku 2007 na jeho účte nenachádzali, boli použité práve ako vnos investovaný do kúpy spoločného pozemku v U.. Dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil ani vo vzťahu k preukázaniu sporného skutkového tvrdenia o tom, že peniaze, ktoré vybral z účtu matky po jej smrti dňa 17.08.2007 (viď výpis z účtu založený na č. l. 70) v sume 11.285,93 eura (340.000 Sk), boli investované do kúpy spoločného pozemku v U. s časovým odstupom presahujúcim obdobie roka a pol. Zohľadnenie týchto finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu pri vyporiadaní BSM preto nebolo správne pre nepreukázanie použitia finančných prostriedkov z dedičstva po rodičoch žalobcu na spoločný majetok vyporiadavaný v predmetnom konaní. Žalovaná správne v odvolaní zdôraznila, že práve výpis z účtu žalobcu vedený v Y., G..Y.. z augusta 2007 spochybňuje dôveryhodnosť tvrdení žalobcu v tomto smere. Súd prvej inštancie si však celkom nesprávne bez dôkaznej podpory osvojil sporné skutkové tvrdenia žalobcu nezohľadniac dôležitú skutočnosť, a to že zásady vyporiadania BSM neumožňujú pri vyporiadavaní BSM zohľadniť akékoľvek použitie finančných prostriedkov patriacich do oddeleného majetku niektorého z manželov na majetok v BSM. 36. Zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 20.000 eur mala byť poskytnutá sestrou žalobcu ako pôžička. Aj napriek tomu, že samotné poskytnutie týchto peňazí žalobcovi titulom pôžičky nebolo v konaní preukázané, žalovaná vo svojej výpovedi a následných vyjadreniach potvrdila, že tieto peniaze boli skutočne poskytnuté sestrou žalobcu v roku 2009 na kúpu pozemku v U., a preto tento skutkový záver má oporu v zhodných vyjadreniach sporových strán (§ 186 ods. 2 CSP). Žalovaná však v konaní namietala, že by táto pôžička bola splatená až v roku 2011 žalobcom z jeho výlučných prostriedkov získaných z predaja zdedených pozemkov, ako to bez dôkaznej podpory tvrdil žalobca. V rozpore s jeho argumentáciou žalovaná v konaní tvrdila, že táto pôžička bola sestre žalobcu splatená z finančných prostriedkov získaných z predaja bytu manželov na ul. X.. G. (kúpna cena podľa kúpnej zmluvy zo dňa 09.06.2009 predstavovala sumu 106.220,54 eura), a že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani poskytnutie pôžičky a ani jej splatenie. Súd prvej inštancie sa však s touto v konaní podstatnou obranou žalovanej žiadnym spôsobom nezaoberal, čo mu odvolací súd vyslovene uložil záväzným pokynom v zrušujúcom uznesení, a bez relevantných dôkazov si opäť osvojil argumentáciu žalobcu, ktorý pokiaľ tvrdil, že peniaze z pôžičky poskytnutej sestrou v roku 2009 splatil až v roku 2011, mal tieto skutočnosti svedčiace v jeho prospech dôveryhodne preukázať. Takémuto spôsobu preukázania nezodpovedá dôkaz o tom, že v roku 2011 žalobca predajom nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve nadobudol finančné prostriedky vo výške 32.0324 eura, čo preukazoval výpisom z účtu v Y., G..Y.. za

február 2011 (č. l. 507). Skutkový záver súdu prvej inštancie o vnesení peňažných prostriedkov získaných žalobcom pôžičkou od sestry v sume 20.000 eur v dôsledku jej splatenia v roku 2011 z peňazí vo výlučnom vlastníctve žalobcu nadobudnutých predajom zdedených nehnuteľností preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nemožno sa s ním stotožniť, ako dôvodne namieta žalovaná. 37. Žalovaná v odvolaní namietala aj správnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobca zo svojich výlučných prostriedkov investoval do výstavby rodinného domu v U. sumu 19.032 eur. Súd prvej inštancie neuviedol z akých dôkazov vychádzal pri spornosti tohto skutkového tvrdenia žalobcu, ktorý ani tento vnos relevantným spôsobom v konaní nepreukázal. Žalobca na preukázanie existencie tohto vnosu vyčísleného pomerne konkrétne nepredložil žiadne dôkazy, a to aj napriek tomu, že žalovaná toto skutkové tvrdenie sporovala. Pre neunesenie dôkazného bremena preto nemožno ani na tento vnos pri vyporiadaní BSM prihliadať. Rovnaký záver platí aj v súvislosti so zohľadnením sumy 9.294,30 eura (280.000 Sk), ktorá mala byť žalobcom z jeho výlučných prostriedkov vyplatená pre brata žalovanej prostredníctvom jej otca. Ani vo vzťahu k tomuto tvrdeniu súd prvej inštancie opätovne, aj napriek výhradám odvolacieho súdu vysloveným v ods. 32. zrušujúceho uznesenia nijako neozrejmil, z akých v konaní vykonaných dôkazov mala vyplynúť správnosť a pravdivosť tohto skutkového tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná v konaní sporovala. Nebolo preukázané poskytnutie tejto sumy otcovi žalobcu, zdroj týchto finančných prostriedkov a ani tvrdený účel tohto poskytnutia. Žalobca odovzdanie týchto peňazí otcovi žalovanej nijako nepreukázal, rozporuplne v konaní raz uvádzal, že sa jednalo o jeho výlučné finančné prostriedky a v niektorých vyjadreniach zas uvádzal, že sa jednalo o prostriedky z BSM a rovnako tak urobil aj súd prvej inštancie (v ods. 49., 59. údaj o tom, že to boli prostriedky poskytnuté z BSM, v ods. 60. uvádza, že to boli prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobcu...), čo má zásadný vplyv pri vyporiadaní BSM, a s čím sa opäť súd prvej inštancie nevyporiadal a neuviedol, prečo zohľadnil takúto pohľadávku žalobcu voči tretej osobe pri vyporiadaní BSM, keď sa podľa neho malo jednať o výlučné prostriedky žalobcu pre brata žalovanej. Z uvedených dôvodov ani tento skutkový záver súdu prvej inštancie nemožno považovať za správny a majúci oporu vo vykonanom dokazovaní. Za riadne preukázanú v súvislosti s investíciami do majetku vo výlučnom vlastníctve žalovanej možno považovať len investíciu sumy 4.315,21 eura z prostriedkov v BSM na výplatu hodnoty pozemku v S., ktorá bola dňa 11.02.2004 vyplatená švagrovi žalovanej W. B., čo vyplýva z potvrdenia o prevzatí uvedenej sumy založeného na č. l. 370. Odvolací súd ďalej súhlasí so žalovanou aj v tom smere, že za absolútne nepodloženú a nepreukázanú považuje žalobcom tvrdenú pôžičku žalovanej v sume 2.000 eur počas trvania BSM. Naviac je potrebné uviesť, že k žalobcom tvrdenej pôžičke malo dôjsť počas trvania bezpodielového majetkového spoločenstva medzi manželmi, a pokiaľ tieto peniaze žalobca poskytol zo spoločných peňažných prostriedkov, rozhodne sa nemohlo jednať o pôžičku žalovanej. Skutočnosť, že uvedenú sumu by jej dal z vlastných finančných prostriedkov nepatriacich do BSM žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by sa aj malo jednať o vnos žalobcu do BSM, ktoré v tom čase medzi sporovými stranami nebolo zrušené, tento by pre jeho spotrebovanie nebolo možné zohľadniť pri jeho vyporiadaní. Odvolací súd preto pri vyporiadaní BSM na údajnú pôžičku medzi manželmi neprihliadal. Ako v odvolaní správne namieta žalovaná absenciou vysvetlenia úvah súdu je poznačený aj skutkový záver o nákladoch žalobcu na byt na S. T. U. v sume 31.093,03 eura (položka pod písm. a) v ods. 59. odôvodnenia). Možno len nepriamo dedukovať, že sa jedná o sumu žalobcom uvedenú vo vyjadrení zo dňa 07.12.2016 (č. l. 329), ktorú mal vynaložiť na predmetný byt v období od 25.02.2012 do 21.11.2016, a ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou zahŕňa aj výdavky na splatenie úveru, ktoré jednak neboli predmetom tohto konania, a ktoré súd prvej inštancie zohľadňoval v osobitnej položke pod písm. b) ods. 59. odôvodnenia. Odvolací súd vo vzťahu k tejto položke, ktorú žiadal žalobca pri vyporiadaní BSM zohľadniť, a ku ktorej nepredložil žiadne dôkazy, vzal za základ výdavky v rozsahu žalovanou nesporovanom, keď vo vyjadrení zo dňa 18. 03. 2017 (č. l. 335) na margo týchto výdavkov uviedla, že vo väčšine s rozpisom výdavkov súhlasí s výnimkou nepreukázaných nákladov na rekonštrukciu bytu v sume 5.000 eur. Titulom žalobcom vynaložených nákladov na byt na Landauovu vo vymedzenom období po zániku manželstva tak žiadala zohľadniť sumu 6.600 eur, ktorá vzhľadom k tomu, že bola vynaložená žalobcom po zániku manželstva z jeho výlučných prostriedkov, predstavuje svojou povahou vnos. Rovnako nesporná medzi stranami bola aj výška výdavkov vynaložených na predmetný byt po rozvode manželstva zo strany žalovanej, a to 1.581,20 eura, ktorá rovnako predstavuje vnos zo strany žalovanej. 38. Vo vzťahu k akýmkoľvek vnosom oboch manželov z ich oddeleného majetku do nadobudnutia bytu na ul. X.. G. odvolací súd pripomína, že tieto nie je možné pri vyporiadaní BSM zohľadniť, nakoľko predmetný byt nie je predmetom vyporiadania BSM, keďže bol za trvania manželstva (kúpnou zmluvou

zo dňa 09.06.2009) sporovými stranami predaný a peňažné prostriedky zaň nadobudnuté nemožno v zmysle súdnej praxe považovať za oddelený majetok manželov (bližšie viď ods. 22). Súd prvej inštancie sa preto po upozornení odvolacieho súdu na nemožnosť zohľadniť vnosy manželov použité na nadobudnutie predmetného bytu v ods. 46. týmito zaoberal celkom nadbytočne a bez zrejmej relevancie pre meritórne rozhodnutie. Pokiaľ tak urobil za účelom zohľadnenia pričinenia sa o nadobudnutie tohto bytu, aj uvedené sa javí ako nadbytočné práve z dôvodu, že byt na ul. X.. G. nebol predmetom vyporiadania. Okrajovo však odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že peňažné prostriedky od sestry žalovanej v sume 9.958,18 eura (300.000 Sk), nemohli slúžiť na uhradenie kúpnej ceny za tento byt, nakoľko boli poskytnuté až po jeho kúpe, pričom okamih poskytnutia týchto peňazí žalovaná nesporovala a priamo vyplynul aj z predložených výpisov z účtu vedených na meno žalobcu. Nemožno sa však stotožniť so skutkovým záverom súdu prvej inštancie o tom, že na úhradu kúpnej ceny za byt na ul. X.. G. boli použité finančné prostriedky žalobcu získané v júli a septembri 1998 darom od rodičov v sume 55.000 Sk a 180.000 Sk, a ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd pritom už v zrušujúcom uznesení uviedol, že výber týchto peňažných prostriedkov z účtu rodičov žalobcu sám o sebe nepreukazuje dôvod, pre ktorý tak žalobca urobil a následne ani použitie týchto finančných prostriedkov na konkrétny účel. Pokiaľ niektorý z manželov pri vyporiadaní BSM žiada zohľadniť vnos, t. j. to, čo zo svojho oddeleného majetku vniesol do spoločného majetku manželov, zaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno a musí v konaní preukázať jeho existenciu a transformáciu do spoločného majetku, ktorý je predmetom vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie však celkom nesprávne dôkazným bremenom v tomto smere zaťažil žalovanú, keď uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by peniaze rodičia žalobcu darovali aj jej, resp. ich rodine. Počas trvania manželstva nadobúdajú manželia majetok v režime BSM, a pokiaľ niektorý z manželov tvrdí, že určitý majetok, ktorý nadobudol a následne investoval do spoločného majetku nespadal pod režim BSM, je povinný túto skutočnosť presvedčivo preukázať. V danej veci žalobca tvrdil, že peňažné prostriedky predstavovali dar rodičov výlučne pre jeho osobu, avšak v konaní relevantným spôsobom nepreukázal existenciu vôle rodičov v rozhodnom čase, t. j. v čase darovania peňazí, obdarovať výlučne žalobcu. Samotný výber finančných prostriedkov z ich účtu a ani prípadné vloženie na účet žalobcu tieto skutočnosti nepreukazujú. V tejto súvislosti hodno uviesť, že k darovaniu malo dôjsť v čase, kedy vzťahy medzi manželmi boli harmonické a zabezpečovali si prvé spoločné bývanie a dar mal byť investovaný do spoločného majetku. Účet, aj keď bol oficiálne vedený na meno žalobcu, čo v tejto súvislosti zdôrazňoval súd prvej inštancie, bol účtom, na ktorom boli preukázateľne zhromažďované spoločné financie manželov a žalovaná počas trvania manželstva nemala žiadny iný účet, čo nebolo v konaní sporné. Za daného stavu preto bez ďalších dôkazov, ktoré žalobcom v konaní neboli predložené, nemožno pri spornosti tohto skutkového záveru uzavrieť, že sa jednalo o dar výlučne pre žalobcu a teda majetok v jeho výlučnom vlastníctve. 39. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil ďalšie pochybenie, keď v napadnutom rozsudku v rozpore so zhodnými tvrdeniami sporových strán o tom, že do masy BSM patria aj finančné zostatky na označených bankových účtoch ku dňu právoplatnosti rozvodu, tieto nezahrnul do masy BSM. Žalovaná tieto označila za súčasť masy BSM už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.06.2015 (č. l. 30) a žalobca v reakcii na to v replike zo dňa 26.10.2015 (č. l. 43) označil presné čísla účtov a zostatky na nich. Na toto pochybenie prvoinštančného súdu, ktorý opomenul v rámci BSM vyporiadať stranami riadne označené zostatky na bankových účtoch, nemá žiaden vplyv skutočnosť, že sporové strany sa v priebehu konania dohodli na tom, že hnuteľné veci nebudú predmetom vyporiadania, keď žalovaná v podaní zo dňa 19.07.2016 (č. l. 232) uviedla, že súhlasí s rozdelením hnuteľného majetku ako uvádza žalobca v žalobe z 18.02.2015 na strane 9 (zostatky na bankových účtoch neboli v čase podania žaloby predmetom vyporiadania) a následne strany sporu na pojednávaní konanom dňa 23.10.2017 zhodne vyhlásili, že hnuteľné veci a úver z R., G..Y.. nežiadajú v konaní vyporiadať, nakoľko sa na ich vyporiadaní dohodli mimosúdne. Skutočnosť, že mimosúdna dohoda sa netýkala zostatkov na dvoch označených účtoch, na ktorých boli kumulované peniaze v BSM, vyplýva aj zo záverečnej reči žalovanej, podľa ktorej žiadala vyporiadať aj zostatky na bankových účtoch a rovnako aj z následného vyjadrenia žalovanej z 20.02.2018 (č. l. 434). Súd preto doplnil dokazovanie oboznámením výpismi z účtov zhodne označených sporovými stranami (č. č. l. 61 a č. l. 64), z ktorých zistil, že ku dňu zániku BSM (24.02.2012) bol na účte vedenom vo T., G..Y.., IČO: XX XXX XXX, J. Q. X, U., č. účtu: Y. XXXX XXXX XXX XXXX XXXX zostatok vo výške 2.735,86 eura (nie ako nesprávne uvádzal žalobca sumu 2.785,86 eura, ktorá zodpovedala aj transakcii vykonanej dňa 27.02.2012, t. j. po zániku BSM) a na účte vedenom v Y. Y.Q., G..Y.., IČO: XX XXX XXX, W. XX, U., Č.. ú.: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol k 24.02.2012 zostatok vo výške 104,64 eura. Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že žalobcom predložené výpisy z účtu uvádzali konečný zostatok k 29.02.2012, avšak rozhodným je pre účely vyporiadania BSM dátum 24.02.2012,

kedy právoplatnosťou rozsudku o rozvode zaniklo BSM. Odvolací súd preto do masy BSM poňal stav finančných prostriedkov k rozhodnému dátumu 24.02.2012, t. j. vo vzťahu k účtu vedenému vo T., G..Y.. nezohľadnil podľa výpisu z účtu kreditnú operáciu zo dňa 27.02.2012 a vo vzťahu k účtu vedenému v Y. Y., G..Y.. nezohľadnil operácie vykonané po 22.02.2012. 40. Správne a v súlade so zásadami vyporiadania BSM súd prvej inštancie v poradí druhom rozhodnutí prikázal rodinný dom v U. s pozemkom žalobcovi a žalovanej 1- izbový byt č. XX na S. XX T. U., čím zároveň rešpektoval prerozdelenie spoločného majetku tak, aby bol vyrovnací podiel čo najnižší súčasne zohľadniac bytové pomery žalovanej, ktorá doposiaľ bývala s ich spoločnou dcérou v rodinnom dome sporových strán v U., ktorý súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a preukázateľne nedisponuje inou nehnuteľnosťou, ktorá by jej mohla zabezpečiť bývanie. Takéto prerozdelenie nehnuteľného majetku nebolo sporovými stranami prostredníctvom odvolania namietané. Dôrazne je mu však potrebné vytknúť, a to bez ohľadu na správnosť skutkových a právnych záverov o jednotlivých vnosoch a investíciách, že správnemu, náležitému a v neposlednom rade zrozumiteľnému vyporiadaniu BSM nezodpovedá spôsob, aký zvolil súd prvej inštancie, keď po tom, ako zistil hodnotu nehnuteľností patriacich do BSM, v ods. 59. a 60. položkovite vymenoval viaceré zohľadnené výdavky, a to bez ohľadu na to, či sa jednalo o vnosy alebo investície, a či boli vynaložené žalobcom alebo žalovanou a ich výšku bez zohľadnenia týchto podstatných skutočností následne odpočítaval od polovice hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM, a to aj duplicitne (napr. aj v položke 9.958,18 eura poskytnutej sestrou žalovanej na zariadenie domácnosti v byte na ul. X.. G., vo vzťahu ku ktorej v ods. 62. konštatoval nemožnosť zohľadnenia tejto refundačnej požiadavky), nesprávnosť čoho bola tiež predmetom odvolacej argumentácie. 41. Po odstránení zistených nedostatkov napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom a zopakovaní dokazovania podľa § 384 ods. 2 CSP je možné v súvislosti s vyporiadaním BSM a výpočtom hodnoty podielu každého z manželov konštatovať nasledovné: - všeobecná hodnota nehnuteľností tvoriacich masu BSM: 235.000 eur + 68.800 eur = 303.800 eur - finančný zostatok na účte vedenom vo VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské nivy 1, Bratislava, č. účtu: SK70 0200 0000 006 2484 8012 ku dňu 24.02.2012 vo výške 2.735,86 eur, - finančný zostatok na účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., IČO: 00151653, Tomášikova 48, Bratislava, č. ú.: SK15 0900 0000 0000 1137 6863 ku dňu 24.02.2012 vo výške 104,64 eur, - pre účely určenia výšky podielu každého z manželov je z masy BSM (nie z hodnoty podielu) nevyhnutné odpočítať sumu vnosov manželov z výlučného majetku do spoločného majetku, t. j. v danom prípade nasledovné preukázané vnosy žalobcu: - 41.492,40 eura (z ktorých bol nadobudnutý do BSM byt na Landauovej 14 v Bratislave) - 38.859,66 eura (na kúpu pozemku v Bernolákove) - 6.600 eur (výdavky na byt na Landauovej po rozvode manželstva) - 1.581,20 eura vnos žalovanej (výdavky na byt na Landauovej po rozvode manželstva) - a pripočítať investíciu zo spoločného majetku do výlučného majetku žalovanej v sume + 4.315,21 eura [306.640,50 eura - 88.533,26 eura + 4.315,21 eura] = 222.422,45 eura, ktorá predstavuje hodnotu určujúcu pre základné vyčíslenie podielov každého z manželov, a vychádzajúc z ktorej základná hodnota podielu pri rovnosti podielov (:2) každého z manželov predstavuje sumu 111.211,23 eura - k podielu žalobcu na vyporiadavanom majetku vo výške 111.211,23 eura je potrebné pripočítať sumu vnosov, t. j. 86.952,06 eura a teda, podiel, ktorý mu prináleží z majetku v BSM má výslednú hodnotu 198.163,29 eura - od podielu žalovanej na vyporiadavanom majetku vo výške 111.211,23 eura je potrebné odpočítať hodnotu investície v sume 4.315,21 eura a pripočítať hodnotu jej vnosu v sume 1.581,20 eura, teda podiel, ktorý jej prináleží z majetku v BSM, má výslednú hodnotu 108.477,22 eura. 42. Správnosť tohto výpočtu potom potvrdzuje súčet hodnoty podielov oboch manželov, ktorý korešponduje s hodnotou masy BSM (198.163,29 + 108.477,22 = 306.640,50). Nakoľko žalobcovi bola do výlučného vlastníctva z majetku v BSM prikázaná nehnuteľnosť v celkovej hodnote 235.000 eur a zostatky na účtoch spolu v sume 2.840,50 eura a jeho podiel na majetku v BSM mal mať hodnotu 198.163,29 eura, rozdiel vo výške 39.677,21 eura predstavuje sumu, ktorú je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie hodnotovej nerovnosti jeho z vyporiadania vyplývajúceho vyššieho podielu.

43. V intenciách vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 v spojení s § 390 písm. a) CSP zmenil tak, že pri zachovanom spôsobe rozdelenia nehnuteľného majetku medzi žalobcu a žalovanú, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej v paričnej lehote 60 dní (ako sama navrhovala žalovaná) na vyrovnanie jej podielu z BSM sumu 39.677,21 eura. 44. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 45. O nároku na náhradu trov (prvoinštančného i odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa procesnej zásady pomeru úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. Zohľadnil pritom osobitný charakter konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je v záujme oboch strán, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadanie BSM nemožno jednoznačne ustáliť, kto zavinil spor, a kto a v akej miere bol úspešný, v dôsledku čoho sa predmetné konanie označuje prívlastkom tzv. iudicium duplex, čo znamená, že obe strany sporu zaujímajú tak postavenie žalobcu, ako aj žalovaného v konaní. Pri stanovení úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil, ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe nezáleží. Nie je možné konštatovať úspech toho kto podal žalobu. Dokonca súd v konaní o vyporiadanie BSM nie je viazaný návrhmi sporových strán (§ 216 ods. 2 CSP) a tieto môže prekročiť pokiaľ ide o výšku (cenu) a to, ako majetok vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, t. j. ktorému z manželov prikáže ten- ktorý majetok. S prihliadnutím na uvedené je podľa odvolacieho súdu na mieste, ak súd vyporiada majetok v BSM na základe zásady rovnosti podielov, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo zodpovedá aplikácii § 255 ods. 2 CSP a procesnej situácii analogickej ako pri zhodnom čiastočnom úspechu oboch sporových strán. Z uvedených dôvodov odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolanie a iné podania dovolateľa

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).