Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/168/2024 1419201719 12. 11. 2024 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2024:1419201719.4
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX G., zastúpeného: smith§smith legal s.r.o., so sídlom Drieňová 38, 821 02 Bratislava, IČO: 36 360 341 proti žalovanému: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. V. XX, XXX XX G., zastúpenému: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 49.790,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14Cb/52/2019 - 143 zo dňa 14.04.2021 a uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B4-14Cb/52/2019 - 264 zo dňa 18.8.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. B4-14Cb/52/2019 - 297 zo dňa 12.3.2024 takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14Cb/52/2019 - 143 zo dňa 14.04.2021 a uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B4-14Cb/52/2019 - 264 zo dňa 18.8.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. B4-14Cb/52/2019 - 297 zo dňa 12.3.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 49.790,88 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I) a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II). 2. Predmetné rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 14.06.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 49.790,88 Eur titulom zmluvnej pokuty, na ktorú mal žalobcovi vzniknúť nárok v zmysle ustanovenia čl. VIII ods. 1 zmluvy o spolupráci a sprostredkovaní zo dňa 05.06.2007, nakoľko žalovaný porušil ustanovenia čl. IV ods. 2 a čl. V ods. 4 zmluvy, keď previedol nehnuteľnosti, bližšie špecifikované v predmetnej zmluve, na tretiu osobu bez pričinenia a súhlasu žalobcu. 3. Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávanie, nariadené súdom prvej inštancie na deň 14.04.2021, sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania, hoci predvolanie s poučením o tom, že v prípade jeho nedostavenia sa, resp. neospravedlnenia svojej neprítomnosti vážnymi okolnosťami, môže súd prvej inštancie rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), mu bolo riadne doručené dňa 17.03.2021. 4. S poukazom na neprítomnosť žalovaného na vyššie uvedenom pojednávaní, súd prvej inštancie po návrhu žalobcu, aby bolo v predmetnej sporovej veci rozhodnuté vo veci rozsudkom pre zmeškanie, postupujúc podľa § 274 a § 275 C.s.p. rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 6. Proti uvedenému rozsudku uplatnil žalovaný ako prostriedok nápravy podanie, označené ako návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ev. odvolanie, ktoré dôvodil tým, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto druhu rozhodnutia. Žalovaný má za to, že vo vzťahu k veci samej nezachovával nečinnosť, nakoľko vykonal viacero úkonov, mimo iného sa vyjadril k žalobe a v obsahu písomných podaní navrhol a označil dôkazy, vykonanie ktorých v rámci sporového konania žiadal. Na margo svojej neúčasti na predmetnom pojednávaní, nariadenom na deň 14.04.2021 žalovaný uviedol, že z predvolania na uvedené pojednávanie, uskutočnené za trvania núdzového stavu, nijak nevyplývalo, že súd prvej inštancie by výslovne v predvolaní naň uviedol, že sa jedná o právnu vec, ktorá neznesie odklad (§ 1 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2021) a žalovaná strana sporu o tejto skutočnosti upozornená nebola. Z uvedeného dôvodu postupoval súd prvej inštancie v rozpore s § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. v spojení s § 1 ods. 2 cit. vyhlášky a vykonal pojednávanie nad predmetný rozsah. Navyše, žalovaný kontrolou pojednávaní na stránke MS SR dňa 13.04.2021 z jemu neznámeho dôvodu termín daného pojednávania nenašiel - na základe uvedeného odôvodnene predpokladal, že súd prvej inštancie uvedené pojednávanie zrušil. Žalovaný má za to, že pokiaľ neboli splnené podmienky na uskutočnenie pojednávania, neboli splnené ani podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. V dôsledku uvedeného postupu súdu prvej inštancie nebolo žalovanému umožnené vykonanie iných úkonov, bolo mu odňaté právo ako strany konania vyjadriť sa k doposiaľ vykonanému dokazovaniu a príp. sa vyjadriť, či navrhuje ďalšie dokazovanie, bolo mu odňaté právo záverečnej reči, ktorého sa nikdy nevzdal a vyhlásením rozsudku pre zmeškanie v neprítomnosti žalovaného bez predošlého upozornenia, resp. upovedomenia mu bolo odňaté právo na verejné vyhlásenie rozsudku. Zároveň s poukazom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR došlo podľa žalovaného k porušeniu práva na súdnu ochranu, garantovanú čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v predmetnom sporovom konaní porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, keď mu odňal možnosť konať pred súdom a neprihliadol na existujúcu právnu úpravu a stav veci, nakoľko nedošlo k splneniu podmienok pre uskutočnenie vyššie uvedeného pojednávania, a tým ani k splneniu podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, zároveň nebolo vykonané dokazovanie a súd prvej inštancie sa nevysporiadal s návrhmi sporových strán, žalovaný odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalujúcu stranu sporu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. 7. Žalobca vo svojom vyjadrení k predmetnému podaniu žalovaného uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, nakoľko pre vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky zákonné podmienky, keďže žalovaná strana sporu sa na pojednávanie, nariadené súdom prvej inštancie na deň 14.04.2021 nedostavila napriek tomu, že k jej predvolaniu došlo riadne a včas, zároveň v predvolaní bola riadne poučená o následku nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnila. Žalovaný podľa žalobcu ani v podanom návrhu na zrušenie rozsudku (odvolaní) svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní neospravedlnil okolnosťami takej intenzity a závažnosti, ktoré by mu objektívne znemožňovali účasť na ňom, preto žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby bol jeho návrh zamietnutý. 8. Žalovaný následne vo svojom vyjadrení opakovane poukázal na argumentáciu, uvedenú vo svojom predošlom podaní týkajúcu sa nesplnenia podmienky a naďalej zotrváva na tom, že v danom prípade neboli splnené podmienky na uskutočnenie predmetného pojednávania podľa § 1 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2021, na základe čoho súd prvej inštancie nebol ani oprávnený vydať rozsudok pre zmeškanie. S poukazom na dané skutočnosti žalovaný odvolaciemu súdu navrhuje zrušenie predmetného rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalovaného uznesením č. k. 2Cob/58/2021-188 zo dňa 30.9.2021 tak, že odvolanie žalovaného odmietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v podaní žalovaného, ktoré podľa obsahu s poukazom na ustanovenie § 124 ods. 1 C.s.p. posúdil ako odvolanie, nedospel k záveru, že by neboli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa
§ 274 C.s.p. a zároveň v napadnutom rozsudku nezistil ani iný procesný nedostatok, ktorý by súdu prvej inštancie bránil daným spôsobom rozhodnúť. Uviedol, že predmetná sporová vec bola iniciovaná na základe žalobcom podanej žaloby na plnenie v zmysle § 137 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> C.s.p., doručenej dňa 14.06.2019, žalovaný bol na pojednávanie, nariadené súdom prvej inštancie na deň 14.04.2021 o 10.00 hod. riadne a včas predvolaný - predvolanie, obsahujúce poučenie aj v zmysle § 274 až § 278 C.s.p. (č. l. -117 spisu), bolo žalovanej strane sporu doručené dňa 17.03.2021 (č. l. -120 spisu), teda najmenej 5 dní pred konaním nariadeného pojednávania podľa § 178 ods. 2 C.s.p. Nakoľko sa žalovaný pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami v zmysle § 274 písm. b) C.s.p. neospravedlnil, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Po posúdení splnenia procesných podmienok podľa § 274 C.s.p. v rozhodnom čase, súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel (bližšie viď ods. 1 odôvodnenia). Vzhľadom na to, že rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie je pri splnení zákonných predpokladov obligatórne, súd musí takéto rozhodnutie vydať. Nakoľko žalovaný v podanom odvolaní absenciu zákonných podmienok na vydanie rozsudku podľa § 274 C.s.p. nepreukázal, jeho odvolanie tak smeruje proti rozsudku, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, preto ho odvolací súd, postupujúc podľa § 386 písm. c) C.s.p. ako neprípustné odmietol. 10. Na základe dovolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k.2Obdo/42/2022-254 zo dňa 31.7.2023 uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. 9.2021 č. k. 2Cob/58/2023-188 spolu s obsahovo nadväzujúcim uznesením Okresného súdu Bratislava IV z 22.11.2021 č. k. 14Cb/52/2019-201 zrušil a vec vrátil Mestskému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. 11. Dovolací súd vyhodnotil ako opodstatnenú námietku dovolateľa, ktorou vytýkal súdom oboch inštancií, že sa dopustili nesprávneho procesného postupu tým, keď súd prvej inštancie nerozhodol o podanom návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného a odvolací súd tento postup nenapravil. Podľa dovolacieho súdu, odvolací súd mal vec vrátiť súdu prvej inštancie bez meritórneho rozhodnutia a správne mal súd prvej inštancie o podanom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodnúť. Dovolací súd konštatoval, že nemôže byť na ťarchu žalovaného, že v jednom podaní podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a z opatrnosti aj odvolanie. Najvyšší súd v súvislosti s inštitútom rozsudku pre zmeškanie dal do pozornosti závery prijaté Ústavným súdom SR v uznesení zo 4.6.2019 sp. zn. I.ÚS 233/2019. 12. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie po vrátení veci rozhodol o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uznesením č. k. B4-14Cb/52/2019-264 18.8.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. B4-14Cb/52/2019-297 zo dňa 12.3.2024 tak, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. 13. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Bratislava IV, ako právny predchodca súdu, vydal vo veci rozsudok pre zmeškanie žalovaného č. k. 14Cb/52/2019-143 dňa 14.04.2021, nakoľko na pojednávanie konané dňa 14.04.2021 sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, pričom predvolanie spolu s poučením o tom, že v prípade ak sa na pojednávanie nedostaví, resp. neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 Civilného sporového poriadku, mu bolo doručené dňa 17.03.2021. Proti uvedenému rozsudku uplatnil podaním zo dňa 18.05.2021 žalovaný ako prostriedok nápravy podanie, označené ako návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ev. odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto druhu rozhodnutia (viď ods. 6 a7). 14. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle intencií dovolacieho súdu posúdil podanie žalovaného doručené súdu dňa 18.05.2021 ako návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pričom pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie predmetného rozsudku vychádzal z tohto návrhu žalovaného, vyjadrenia žalobcu k tomuto návrhu ako aj z obsahu samotného spisu a zistil, že návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu nie je dôvodný. 15. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný bol na pojednávanie dňa 14.04.2021 o 10:00 hod. riadne predvolaný a v predvolaní riadne poučený o tom, že v prípade ak sa na pojednávaní nezúčastní a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, na návrh druhej strany súd rozhodne vo veci rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 C.s.p. Predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa
17.03.2021. Nie je možné považovať za ospravedlniteľné tvrdenie žalovaného, že súd v predvolaní neuviedol, že ide o vec, ktorá neznesie odklad, čím nesplnil podmienky vymedzené ust. § 1 ods 2 Vyhlášky MS SR č. 24/202 Z.z. Rovnako tak nie je možné prihliadať ani na tvrdenie, že dňa 13.04.2021 žalovaný nenašiel termín pojednávania na stránke ministerstva spravodlivosti, preto predpokladal, že súd pojednávanie zrušil. Súd poukazuje na fakt, že keby pojednávanie nariadené na termín 14.04.2021 o 10:00 hod. zrušil, oznámil by to žalovanému, tak ako to bolo pri pojednávaní nariadenom na termín 13.01.2021 o 09:00 hod., ktoré však s ohľadom na v danom čase aktuálnu epidemiologickú situáciu v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 odročil a podaním zo dňa 07.01.2021 (č. l. - 113 spisu) uvedenú skutočnosť oznámil obom sporovým stranám. Následne došlo k nariadeniu ďalšieho pojednávania, a to na deň 14.04.2021 o 10:00 hod., o ktorom boli obe sporové strany riadne a včas upovedomené. Vzhľadom na to, že v civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť rýchlo a hospodárne - spravidla na jednom pojednávaní (§ 157 ods. 1 C.s.p.), je možnosť súdu odročiť pojednávanie potrebné vnímať ako niečo výnimočné. Znamená to, že až vtedy, ak by mal súd v prípade pojednávania, nariadeného na deň 14.04.2021 o 10.00 hod., preukázanú existenciu relevantných predpokladov podľa § 183 C.s.p., pre ktoré by ho bolo v zmysle § 184 ods. 1 C.s.p. potrebné odročiť, by bol povinný postupovať identicky ako v prípade pojednávania predošlého (t.j. nariadeného na deň 13.01.2021), a teda obe sporové strany by boli o jeho odročení riadne upovedomené, k čomu však až do uskutočnenia daného pojednávania nedošlo. S poukazom na uvedené skutočnosti tak argument žalovaného o realizovaní pojednávania zo strany súdu prvej inštancie nad rozsah v rozhodnom čase platných vyhlášok a ani argument o tom, že kontrolou na webovej stránke MS SR uvedené pojednávanie nevedel dohľadať a preto ho považoval za zrušené, neobstoja. Skutočnosť, že pojednávanie bolo nariadené na deň 14.04.2021 za účinnosti vyhlášky MS SR č.24/2021 Z.z., pričom súd neuviedol, že ide o vec, ktorá neznesie odklad, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, resp. neznamená, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je prioritné splnenie podmienok podľa § 274 C.s.p., v zmysle ktorých súd postupoval a v prípade, že žalovaný sa nechcel zúčastniť pojednávania pre pandemickú situáciu, mal svoju neúčasť ospravedlniť a požiadať o odročenie pojednávania. 16. Vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného súd uviedol, že tieto sú pre rozhodnutie súdu právne irelevantné, pričom pri posudzovaní návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (a predtým pri posudzovaní samotných podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku) je s poukazom na znenie zákonnej úpravy (§ 274 C.s.p.) právne irelevantné predchádzajúce správanie strany sporu, prípadne jej predchádzajúca procesná aktivita, určujúce sú len podmienky, ktoré sa viažu ku konkrétnemu pojednávaniu, na ktorom žalobca navrhol, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, a na ktorom sa žalovaný nezúčastnil bez existencie ospravedlniteľného dôvodu. Pokiaľ ide o argumentáciu rozhodnutím ústavného súdu (na ktorú poukázal vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd SR v odseku 41. svojho rozhodnutia), dáva súd do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu SR z 11. októbra 2022, sp. zn. III. ÚS 538/2022, v ktorom ústavný súd uviedol, že inštitút rozsudku pre zmeškanie je súčasťou procesnej úpravy zakotvenej v Civilnom sporovom poriadku a súd je povinný ho aplikovať v prípade, ak to protistrana navrhne, za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok. Súd je povolaný aplikovať inštitút rozsudku pre zmeškanie, ak to protistrana navrhne, za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok. V ústavným súdom posudzovanej veci, ktorá obstála v teste ústavnosti, bol rozsudok pre zmeškanie vydaný po 12 rokoch trvania súdneho sporu, dokonca v štádiu po zrušení právoplatných rozhodnutí súdov prvej a druhej inštancie dovolacím súdom. Súd tak ani v tomto prípade nemal inú možnosť, ako na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní dňa 14.04.2021 žalobe vyhovieť, keďže ak by postupoval inak, konal by v rozpore so zákonom. Vo vzťahu k rozhodnutiu ústavného súdu, na ktoré odkazoval žalovaný (a vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd SR), dáva súd do pozornosti, že z uznesenia sp. zn. I. ÚS 233/2019 je citovaný obiter dictum záver ústavného súdu, ktorý je v rozpore so samotným uznesením, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť voči rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici o odmietnutí odvolania proti rozsudku pre zmeškanie a odmietajúcemu uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 17. Súd poukázal na fakt, že zrušenie rozsudku pre zmeškanie na návrh strany sporu prichádza do úvahy len z dôležitého ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý sa nemohla dostaviť na pojednávanie. Ide hlavne o neočakávané prekážky napr. zdravotného charakteru, pre ktoré by bolo nespravodlivé sankcionovať stranu sporu za porušenie povinnosti, keďže toto porušenie strana sporu sama od seba nezapríčinila. To sa v tomto predmetnom prípade nestalo, keď žalovaný o termíne pojednávania vedel,
bol naň riadne a včas predvolaný, pričom svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie nariadeného pojednávania. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval dôvody žalovaného uvedené v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie za ospravedlniteľné a má za to, že neboli splnené podmienky na zrušenie predmetného rozsudku pre zmeškanie. 19. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného proti kontumačnému rozsudku ako aj proti uzneseniu, dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť. 21. Podľa § 274 C.s.p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801> na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 22. Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. 23. Podľa § 356 písm. b) C.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 25. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je predmetom konania a akým spôsobom súd prvej inštancie meritórne rozhodol - či žalobe vyhovel celkom/ sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok). Napriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie pripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia predmetného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania. 26. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné rešpektovať právny názor dovolacieho súdu a judikatúru vo veciach týkajúcich sa rozhodovania kontumačným rozsudkom. 27. Odvolací súd si je vedomý, že o odvolaní rozhodol pôvodne uznesením zo dňa 30.9.2021 (viď ods. 9) tak, že ho odmietol z dôvodu, že boli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudku pre zmeškanie. Pri tomto svojom rozhodnutí odvolací súd vychádzal striktne z ust. § 274 a posudzoval, či boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, t.j. či bol žalovaný riadne a včas predvolaný s poučením o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a či svoju neprítomnosť ospravedlnil vážnymi okolnosťami. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný bol v súlade s citovaným ustanovením riadne a včas predvolaný, bol riadne procesne poučený a svoju neúčasť neospravedlnil, pričom odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného, že sa nezúčastnil pojednávania vzhľadom na pandemickú situáciu s odkazom na vyhlášku MS SR č. 24/2021 Z.z. ako nedôvodnú. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí nezohľadňoval prípadnú predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného, ani konkrétne okolnosti prípadu.
28. Uznesením, ktorým dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil, upozornil dovolací súd na závery prijaté Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení zo 4. júna 2019 sp. zn. I.ÚS 233/2019, v zmysle ktorých „formalistický výklad ustanovenia § 274 C.s.p. a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie žalobe vyhovie, skutočne nie je žiadúci najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 C.s.p. posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 C.s.p. by pri čisto gramatickom výklade a lipnutí na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“ 29. Odvolací súd zdôrazňuje, že je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, podľa ktorého aj pri rozhodovaní rozsudkom pre zmeškanie treba vychádzať z konkrétnych okolností prejednávanej veci a nelipnúť na formalistickom výklade zákona. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa s uvedeným názorom dovolacieho súdu síce vysporiadal a to tak, že vo veci posudzovanej ústavným súdom bol rozsudok pre zmeškanie vydaný po 12 rokoch trvania súdneho sporu a ide teda o odlišnú situáciu, nezohľadnil však konkrétne okolnosti tejto prejednávanej veci. 30. Doslovný gramatický výklad § 274 C.s.p. naznačuje, že ak sú splnené formálne podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, súd je povinný takýto rozsudok vydať, a to bez možnosti zváženia individuálnych okolností prípadu a procesnej situácie v konaní („Na pojednávaní rozhodne súd...“). Táto formulácia je v kontraste so znením C.s.p., kde zákon výslovne priznáva súdu právo voľnej úvahy („súd môže... rozhodnúť“). S tým súvisí otázka, či má žalobca pri splnení formálnych podmienok právny nárok na to, aby súd rozhodol kontumačným rozsudkom, a teda či môže namietať porušenie svojich procesných práv, ak sa súd rozhodne nevyhovieť návrhu na vydanie kontumačného rozsudku (alebo ak je takýto rozsudok vydaný, ale následne zrušený na základe opravných prostriedkov). Napriek tomuto zdanlivo jednoznačnému zneniu zákona naráža automatické vydanie kontumačného rozsudku na ústavné limity práva žalovaného na spravodlivý proces, čo potvrdila už pomerne rozsiahla judikatúra. 31. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo6/2023 zo dňa 31. októbra 2023 (podrobené prieskumu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. US 201/2024 z 24.4.2024, ktorý sa stotožnil so závermi NS SR), podľa ktorého: „Splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP je potrebné posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, zohľadňujúc aj procesnú aktivitu strán sporu. V prípade, že sa žalovaný vyjadrí k žalobe, nie je možné bez ďalšieho konštatovať nedostatok procesnej aktivity žalovaného a rozhodnúť spor bez jeho vecného prejednania, i keď sa žalovaný nedostaví na pojednávanie bez žiadosti o jeho odročenie. V takom prípade súd spor vecne prejedná v neprítomnosti žalovaného a prihliadne aj na predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovanej strany v konaní.“ 32. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zjednodušený výklad C.s.p. naráža na ústavné limity práva na spravodlivý proces. Takýto postup môže byť opodstatnený a legitímny iba v prípade, ak žalovaný bol v konaní pasívny, pričom je potrebné zohľadniť procesné úkony strán sporu ako aj súdu predchádzajúce pojednávaniu, na ktorom došlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie. V prejednávanej veci žalovaný podal písomné vyjadrenie k žalobe, pojednávania vytýčeného na deň 21.10.2020 sa nezúčastnil z dôvodu PN, čo súd prvej inštancie akceptoval. Je pravdou, že pojednávania vytýčeného na deň 14.4.2021 sa bez ospravedlnenia napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil, je na mieste však zohľadniť, že išlo o obdobie mimoriadnej situácie a núdzového stavu, pričom z predchádzajúceho správania žalovaného nemožno vyvodiť, že sa nechce na konaní aktívne podieľať. Naviac z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie spisom V 8236/2018 Okresného úradu Bratislava katastrálny odbor, ktorý bol potrebný pre ďalší postup súdu. Vzhľadom na tieto konkrétne okolnosti dospel odvolací súd k záveru, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie nemal vydať rozsudok pre zmeškanie, ale mal vec prejednať v neprítomnosti žalovaného. 33. Odvolací súd rešpektujúc právny názor dovolacieho súdu a konkrétne okolnosti tejto prejednávanej veci napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 C.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. 34. Z dôvodov, že odvolací súd zrušil rozsudok č. k. 14Cb/52/2019-143, musel pristúpiť aj k zrušeniu súvisiaceho uznesenia č. k. B4-14Cb/52/2019-264, ktorým prvoinštančný súd zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a proti ktorému podal žalovaný odvolanie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný zvolil ako prostriedok nápravy proti rozsudku pre zmeškanie dva inštitúty a to odvolanie ako aj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. K súbehu oboch inštitútov by však nemalo dochádzať, pretože ide o rozdielne inštitúty, pričom odvolanie je prípustné z dôvodov, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a iba v prípade, že žalovaný zmeškal pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu, má uplatniť inštitút návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. V tomto prípade možno posúdiť obranu žalovaného z hľadiska indikovanej vady iba ako odvolanie. Keďže však súd prvej inštancie musel vzhľadom na právny názor dovolacieho súdu o návrhu na zrušenie rozhodnúť a tento ho zamietol, odvolaciemu súdu nezostávala vzhľadom na dôvody uvedené v predchádzajúcich odsekoch iná možnosť, ako toto uznesenie zrušiť. 35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).