Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/58/2023 1120209359 20. 05. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:1120209359.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Co-finance, s. r. o., so sídlom Zadunajská cesta 406/27, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 46 462 899, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, proti žalovanému: Flexpro Slovakia s. r. o., so sídlom Na Hrebienku 33, 811 02 Bratislava, IČO: 47 511 907, zastúpenému: LEX, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Májkova 3, 811 07 Bratislava, IČO: 51 940 922, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/78/2020 - 367 zo dňa 20.12.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave opravuje záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/78/2020 - 367 zo dňa 20.12.2022 v časti označenia žalobcu tak, že správne znie: Co-finance, s. r. o., so sídlom Zadunajská cesta 406/27, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 46 462 899. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/78/2020 - 367 zo dňa 20.12.2022 v celom rozsahu p o t v r d z u j e . III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 26Cb/78/2020 - 367 zo dňa 20.12.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) prvým výrokom rozhodol, že žalobu zamieta, v druhom výroku priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a v treťom výroku rozhodol, že neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I z 8. júla 2020, č. k. 26Cb/78/2020-73 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 26.októbra 2020, č. k. 2Cob/159/2020 zrušuje. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 22. mája 2020 v znení jej zmeny z 15. júna 2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu špecifikovaného v žalobnom návrhu za kúpnu cenu 556.666,67 Eur bez DPH za podmienok dohodnutých v zmluve a aby II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- Eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 19. decembra 2019 zmluvu o záväznej rezervácii v znení dodatku č. 1 z 13. marca 2020 ako zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy ohľadom nehnuteľností vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava I, obec: A. - V.. Č.. B. V., katastrálne územie B. V., na LV č. XXXX, na základe ktorej vznikol zmluvným stranám záväzok uzavrieť budúcu zmluvu najneskôr do 31. marca 2020. Žalobca výzvou z 23. marca 2020 vyzval žalovaného ako budúceho predávajúceho na uzatvorenie budúcej zmluvy. V súlade s dohodou zmluvných strán bola časť kúpnej ceny vo výške 648.000,- Eur vinkulovaná na účte kupujúceho, ktorý bol vedený vo Fio banka,
a.s. Žalovaný podľa názoru žalobcu neoprávnene odmietol uzavrieť budúcu zmluvu, a preto sa žalobca domáhal, okrem nahradenia prejavu vôle žalovaného, zaplatenia náhrady škody vo forme ušlého zisku, keďže žalobca vykonáva realitnú činnosť a obstaranie predmetnej nehnuteľnosti mienil realizovať za účelom jej ďalšieho prenájmu. Štvorizbové byty v lokalite ulice Na Hrebienku sa obvykle prenajímajú za sumu 1.600,- Eur mesačne, a preto, keby bola zmluva o prevode vlastníckeho práva uzatvorená do 30. apríla 2020, počnúc mesiacom máj 2020 mohol žalobca bez ďalšieho byt prenajať za obvyklé nájomné vo výške 1.000,- Eur mesačne. 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom ako záujemcom a žalovaným ako budúcim predávajúcim bola dňa 19. decembra 2019 uzatvorená zmluva o záväznej rezervácii, na základe ktorej bol v znení dodatku č. 1 z 13. marca 2020 dojednaný záväzok žalovaného rezervovať pre žalobcu do 31. marca 2020 príležitosť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k predmetu budúceho prevodu (bytu č. 8 nachádzajúcemu sa v bytovom dome súp. č. 7707, vchod č. 33, na ulici Na Hrebienku v Bratislave, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2018/42247 na nebytovom priestore garáže č. 304) za kúpnu cenu 556.666,67 Eur bez DPH, pričom žalobca bol povinný zaplatiť rezervačný poplatok do 24 hodín od platnosti a účinnosti rezervačnej zmluvy vo výške 20.000,- Eur, ktorý bude započítaný na uhradenie kúpnej ceny, ak dôjde k uzatvoreniu zmluvy. V zmysle rezervačnej zmluvy vznikol na strane žalovaného záväzok na písomnú výzvu žalobcu uzavrieť v lehote do 31. marca 2020 kúpnu zmluvu. Výzvou z 23. marca 2020 doručenou žalovanému dňa 24. marca 2020 vyzval žalobca žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy, pričom žalobca uviedol, že na vinkulačný účet kupujúceho bola dňa 18. marca 2020 pripísaná suma 648.000,- Eur. Listom z 26. marca 2020 oznámil žalovaný žalobcovi, že návrh kúpnej zmluvy nie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky v rozsahu dohody o kúpnej cene nehnuteľnosti, a že sa na žalobcom určené miesto (pobočka Fio banky, a.s. v Košiciach) dňa 27. marca 2020 o 10:00 hod. nedostaví s odkazom na opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19, keďže konateľ žalovaného sa nachádza v dobrovoľnej karanténe. K podpísaniu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemohlo dôjsť z objektívnych dôvodov, keď nie je isté, či spoločníci žalovaného alebo ich rodinní príslušníci nebudú potrebovať nehnuteľnosť na prechodnú izoláciu, a rovnako tak z dôvodu zásadných zmien na ekonomickom trhu. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 29. apríla 2020 uzatvorená dohoda o urovnaní, predmetom ktorej bolo (s odkazom na text preambuly dohody - pozn. súdu) usporiadať všetky existujúce vzájomné nároky vyplývajúce zo zmluvy o záväznej rezervácii, keď k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedošlo. Zmluvné strany deklarovali, že okrem nárokov uvedených v dohode nebudú existovať žiadne iné vzájomné sporné nároky, ktoré by sa mohli stať predmetom súdneho alebo iného konania medzi žalobcom a žalovaným. V článku III. bod 1. dohody sa zmluvné strany dohodli, že všetky vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku z 13. marca 2020 zanikajú a sú nahradené záväzkom žalovaného voči žalobcovi v podobe uhradenia sumy 20.000,- Eur (podľa bodu 2. predmetného článku dohody). Rovnako tak bola medzi žalobcom, žalovaným a Fio banka, a.s. dňa 25. mája 2020 uzatvorená dohoda o ukončení zmluvy o viazanom účte. Dňa 11. mája 2020 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 20.000,- Eur, ktorá prestavuje vrátený rezervačný poplatok. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v rozhodovanom spore sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť nahradiť prejav vôle uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v súlade s obsahom zmluvy o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení dodatku z 13. marca 2020, ktorá svojim obsahom predstavuje zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy. Žalovaný v spore okrem iného namietal platnosť zmluvy o záväznej rezervácii pre nedodržanie formy (pre absenciu podpisu konateľa žalobcu na zmluve o záväznej rezervácii) a pre dojednanie o kúpnej cene, ktoré má odporovať právnym predpisom. Pokiaľ ide o žalovaným nastolené právne otázky, ako aj o žalobcom nastolenú otázku, či žalovaný (ne)oprávnene odmietol uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, súd uviedol, že predmetné otázky sú pre rozhodnutie v spore otázkami podružnými s poukazom na skutočnosť, že dňa 29. apríla 2020 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dohoda o urovnaní. Vyššie nastolené otázky by boli pre rozhodnutie v spore významné jedine v situácii, ak by súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu o neplatnosti dohody o urovnaní. V prípade, ak súd vyhodnotí dohodu o urovnaní ako platný právny úkon, posúdenie otázok o platnosti zmluvy o záväznej rezervácii a o neoprávnenosti konania žalovaného by bolo nadbytočné a nehospodárne. Pokiaľ ide o dohodu o urovnaní, súd mal za to, že dohoda o urovnaní (transactio, pokonávka) je jednou z právnych skutočností spôsobujúcich zánik záväzku bez uspokojenia veriteľa a na zmluvnom základe. Na rozdiel od iných právnych skutočností upravených v šiestom oddiele prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka, s názvom „Zánik
záväzkov“, dohoda o urovnaní spolu s privatívnou nováciou (§ 570 a nasl.) súčasne nahrádza doterajší záväzok novým. Súd prvej inštancie poukázal na právnu teóriu ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 5. Poukázal na to, že pri zohľadnení predmetných právnych záverov platí, že platné uzatvorenie dohody o urovnaní má za následok zánik pôvodného záväzkového vzťahu medzi stranami a súčasný vznik nového záväzku, či už jednej, alebo obidvoch zmluvných strán. Zaväzovacím titulom je v takom prípade samotná dohoda o urovnaní. Uzatvorenie platnej dohody o urovnaní tak má za následok stratu možnosti tej-ktorej zmluvnej strany domáhať sa voči druhej zmluvnej strane splnenia povinnosti z pôvodného záväzkového vzťahu, keďže tento záväzok uzatvorením dohody o urovnaní zanikol. Aplikovanie predmetných právnych záverov na rozhodovaný spor znamená, že ak je dohoda o urovnaní z 29. apríla 2020 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným platným právnym úkonom, nemôže sa žalobca žalobou s úspechom domáhať nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy (z dohody o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení dodatku z 13. marca 2020). 6. Dohodu o urovnaní z 29. apríla 2020, ktorej platnosť žalobca pre tvrdenú absenciu skutočnej vôle a pre jej neurčitosť rozporoval, vyhodnotil súd ako platný právny úkon. Konštatoval, že žalobca v konaní tvrdil, že dohoda o urovnaní neodzrkadľuje jeho skutočnú vôľu, keďže bol k jej uzatvoreniu donútený, aby dosiahol súčinnosť žalovaného pri zrušení vinkulovaného úveru. Pokiaľ ide o posúdenie „skutočnej“ vôle žalobcu, na jej zistenie bol podľa súdu určujúci výlučne výsluch konateľa žalobcu Mgr. Mária Barnu, ktorý ako jediný bol spôsobilý objasniť vôľu (resp. pohnútky) žalobcu. Preto súd nevykonal žalobcom navrhnuté výsluchy svedkov J.. V. V. a J.. V. H.. Konateľ žalobcu v rámci svojho výsluchu uviedol, že uzatvorenie dohody o urovnaní bolo jeho rozhodnutím, chcel ukončiť úverový vzťah so Fio bankou, a.s., aby nemusel banke platiť úroky z úveru, keď finančné prostriedky boli viazané výlučne na uhradenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorú chcel žalobca kúpiť od žalobcu. Rovnako tak konateľ žalobcu v rámci výsluchu potvrdil, že mal záujem ukončiť zmluvný vzťah so žalovaným. Z uvedeného tak bolo podľa názoru súdu zrejmé, že uzatvorenie dohody o urovnaní bolo prejavom skutočnej vôle žalobcu (resp. jeho konateľa ako osoby oprávnenej konať navonok v mene žalobcu) a nie je možné hovoriť o žiadnom „donútení“, ktoré by mohlo mať za následok záver o neplatnosti dohody o urovnaní podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd zvýraznil, že rozhodnutie žalobcu uzavrieť dohodu o urovnaní bolo predovšetkým ekonomickým rozhodnutím, aby nemusel banke platiť úroky z poskytnutého úveru, ktorý nemohol využiť, avšak predmetné rozhodnutie bolo prejavom skutočnej, vážnej a určitej vôle žalobcu uzatvoriť dohodu, ktorej cieľom bol zánik zmluvného vzťahu so žalovaným a následný zánik úverového vzťahu žalobcu s Fio bankou, a.s. 7. Pokiaľ ide o dohodu o urovnaní z 29. apríla 2020 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, súd poukázal na to, že vôľou zmluvných strán bolo usporiadať všetky v čase podpisu dohody existujúce vzájomné nároky vyplývajúce zo zmluvy o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku z 13. marca 2020, nakoľko k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedošlo (k tomu viď znenie preambuly dohody o urovnaní). Taktiež v článku III. bod 1. dohody o urovnaní je obsiahnuté zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého všetky vzájomné práva a povinnosti strán vyplývajúce zo zmluvy o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku z 13. marca 2020 zanikajú a sú nahradené záväzkom žalovaného voči žalobcovi. Z dojednaní obsiahnutých v dohode o urovnaní, ako aj z jej celého obsahu je tak zrejmé, aký sporný záväzok vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúci z konkrétneho zmluvného vzťahu sa dohodou urovnáva, t. j. aké záväzky majú zaniknúť a aký záväzok má vzniknúť. 8. Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o urovnaní z 29. apríla 2020 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným ako platný právny úkon, ku dňu jej uzatvorenia (t. j. k 29. aprílu 2020) došlo k zániku pôvodného záväzku zo zmluvy o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku z 13. marca 2020 a všetkých práv a povinností z nej vyplývajúcich. V dôsledku uzatvorenia dohody o urovnaní tak došlo k zániku povinnosti žalovaného uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve. Súd zároveň uviedol, že v článku IV. bod 3. dohody o urovnaní bola dojednaná rozväzovacia podmienka, ktorá bola naviazaná na nesplnenie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,- Eur do 3 pracovných dní od uzatvorenia dohody o urovnaní žalovaným.
9. V konaní nebolo sporné, že žalovaný si predmetnú zmluvnú povinnosť voči žalobcovi nesplnil, keďže sumu 20.000,- Eur uhradil až dňa 11. mája 2020 a nie v zmluvne dohodnutej lehote do 5. mája 2020. Uvedené malo za následok naplnenie rozväzovacej podmienky obsiahnutej v článku IV. bod 3. dohody o urovnaní. Sporné bolo len posúdenie, s akými účinkami zaniká zmluvný záväzok v dôsledku naplnenia rozväzovacej podmienky. Súd vychádzajúc z právnej teórie uzavrel, že záväzkový vzťah, v ktorom bola dohodnutá rozväzovacia podmienka, ktorá bola splnená, zaniká ku dňu splnenia rozväzovacej podmienky, a teda splnením rozväzovacej podmienky zaniká záväzkový vzťah s účinkami ex nunc. Pri aplikácii predmetného právneho záveru na rozhodovaný spor súd uviedol, že práva a povinnosti vyplývajúce z dohody o urovnaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zanikli s účinkami ex nunc k 6. máju 2020. Splnenie rozväzovacej podmienky dojednanej v dohode o urovnaní spôsobujúcej zánik dohody o urovnaní však podľa názoru súdu s poukazom na ex nunc účinky splnenia rozväzovacej podmienky nemalo za následok obnovenie pôvodného záväzku medzi žalobcom a žalovaným, ktorý zanikol ku dňu uzatvorenia dohody o urovnaní (k 29. aprílu 2020). Súd uviedol, že je nutné odlišovať medzi účinkami, ktoré zákon spája so splnením rozväzovacej podmienky (t. j. účinkami ex nunc), a účinkami, ktoré spája Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v občianskoprávnych vzťahoch (nie v obchodnoprávnych vzťahoch - pozn. súdu), ktoré má účinky ex tunc. 10. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že naplnením rozväzovacej podmienky v podobe neuhradenia sumy 20.000,- Eur žalovaným do 5. mája 2020 a s tým súvisiacim zánikom dohody o urovnaní, nedošlo k obnoveniu už raz zaniknutých práv a povinností zmluvných strán vyplývajúcich zo zaniknutej zmluvy o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku z 13. marca 2020, a teda nedošlo k obnoveniu práva žalobcu (a tomu zodpovedajúcej povinnosti žalovaného) požadovať uzatvorenie kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže predmetné právo zaniklo najneskôr k 29. aprílu 2020, teda v deň uzatvorenia dohody o urovnaní. Strany sa pritom v dohode o urovnaní výslovne v rámci odlišného dojednania s odkazom na ich zmluvnú voľnosť nedohodli na tom, že by naplnenie rozväzovacej podmienky malo mať za následok obnovenie pôvodného právneho vzťahu, ktorý bol založený zmluvou o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku z 13. marca 2020. Keďže vzájomné práva a povinnosti žalobcu a žalovaného vyplývajúce zo zmluvy o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku z 13. marca 2020 zanikli k 29. aprílu 2020, nemôže sa žalobca s úspechom domáhať voči žalovanému nárokov vyplývajúcich zo zaniknutej zmluvy záväznej rezervácii. Vzhľadom k tomu, že záväzky vyplývajúce zo zmluvy o záväznej rezervácii zanikli, sú nároky žalobcu uplatnené žalobou nedôvodné. Predmetné konštatovanie platí pre uplatnený nárok na nahradenie prejavu vôle a aj pre nárok na náhradu škody. 11. Na základe uvedených skutkových a právnych záverov súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok I). 12. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II.). 13. Keďže súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, samostatným výrokom rozsudku v súlade s ustanovením § 335 ods. 1 CSP aj bez návrhu zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I z 8. júla 2020, č. k. 26Cb/78/2020-73 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 26. októbra 2020, č. k. 2Cob/159/2020-156 (výrok III.). 14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. Žalobca uviedol, že v prípade platne uzatvorenej Dohody o urovnaní má zato, že prípadná spornosť ohľadom platnosti uzavretia Zmluvy o záväznej rezervácií a jej dodatku je týmto odstránená a zostáva sa vysporiadať s účinkami naplnenia rozväzovacej podmienky, s ktorými sa podľa jeho názoru súd prvej inštancie nevysporiadal dostatočne, resp. sa s nimi vysporiadal nesprávne. Konštatoval, že súd prvej inštancie vo vzťahu k naplneniu rozväzovacej podmienky uviedol argumentáciu v bode 19 Rozsudku, kde konštatuje, že naplnenie rozväzovacej podmienky nebolo v konaní sporné. Spornou ostala otázka, obnovenia sa záväzkového vzťahu zo Zmluvy v dôsledku naplnenia rozväzovacej podmienky Dohody o urovnaní. Vo vzťahu k porovnaniu účinkov splnenia rozväzovacej podmienky s účinkami, ktoré spája Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v občianskoprávnych vzťahoch
žalobca uviedol, že uvedená komparácia je nesúvisiaca s predmetom veci a predstavuje len prebratie účelovej argumentácie žalovaného. Výklad účinkov naplnenia rozväzovacej podmienky považuje za nesprávny. Má za to, že v prvom rade je potrebné skúmať vôľu strán pri uzatváraní Dohody o urovnaní. Aj z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu bolo zistené, že žalobca nestratil záujem na plnení Zmluvy. Napriek tomu v dôsledku obštrukcií vykonávaných žalovaným pristúpil k uzavretiu Dohody o urovnaní. Poučený skutočnosťou, že žalovaný nedodržiava uzatvorené zmluvy bola do Dohody o urovnaní vložená rozväzovacia podmienka s tým, že ak táto rozväzovacia podmienka bude naplnená, Dohoda o urovnaní zaniká, resp. jej účinky pominú a nakoľko účinky zániku záväzkov zo Zmluvy sú priamo naviazané na Dohodu o urovnaní, jej „zánikom“ sa prirodzene musia záväzky zo Zmluvy obnoviť. Podľa jeho názoru nie je právne významné, či sa obnovia ex nunc alebo ex tunc, teda či sa obnovia ku dňu naplnenia rozväzovacej podmienky alebo ku dňu uzavretia Dohody o urovnaní. 16. Podľa žalobcu účinky ex nunc je potrebné v tomto kontexte vykladať tak, že účinky rezolutívnej podmienky nastávajú ku dňu jej splnenia, t.j. momentom omeškania so zaplatením stráca Dohoda o urovnaní účinnosť. Keďže účinkom Dohody o urovnaní bol zánik záväzkov zo Zmluvy o záväznej rezervácií tak výsledkom zániku Dohody o urovnaní je obnovenie záväzkov zo Zmluvy o záväznej rezervácií a k obnoveniu záväzkov zo Zmluvy o záväznej rezervácií došlo ku dňu naplnenia rozväzovacej podmienky. Z <https://pravniradce.ekonom.cz/c1-20246330-podminky-v-pravnich-ukonech>hľadiska právnej teórie, je nepochybné, že možným právnym následkom rozväzovacej podmienky je aj vznik bezdôvodného obohatenia, ak sa na základe dovtedy trvajúceho záväzkového vzťahu už plnilo. Splnením rozväzovacej podmienky totiž odpadol právny dôvod plnenia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že naplnenie rozväzovacej podmienky ovplyvňuje aj vzťahy, ktoré nastali do jej naplnenia, nevidí preto žiaden právny ani logický priestor na tvrdenie žalovaného, že záväzky zo zmluvy o záväznej rezervácii sa neobnovujú príp. platne zanikli dohodou o urovnaní, ktorá je v dôsledku naplnenia rozväzovacej podmienky neúčinná. 17. V časti III. odvolania žalobca uviedol, že pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zápočte prijatej platby na zmluvnú pokutu, týmto žalobca započítava ku dňu 11.5.2020 prijatú platbu vo výške 20.000,€ voči svojej pohľadávke na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 20.000,- € podľa článku III. Zmluvy, teda v celom rozsahu. Zápočet na zmluvnú pokutu bol možný práve v dôsledku obnovenia sa pôvodných záväzkov zo Zmluvy, ktoré sa stali v dôsledku naplnenia rozväzovacej podmienky neurovnanými Dohodou o urovnaní. Uviedol, že ak by prisvedčil argumentácií súdu prvého stupňa, ktorý nekriticky prevzal nelogickú interpretáciu žalovaného, predmetná suma 20.000,- € zaplatená zo strany žalovaného dňa 11. mája 2020 žalobcovi by u žalobcu predstavovala bezdôvodné obohatenie a tento by tieto peniaze musel vrátiť, keďže v čase realizácie platby žalovaný už plnil z právneho úkonu, ktorý odpadol (zaniknutá Dohoda o urovnaní) a súčasne platba nemohla byť započítaná na žiadny právny titul v zmysle Zmluvy, keďže táto sa údajne neobnovila. Má za to, že takáto interpretácia nemôže obstáť, a preto je napádaný rozsudok nesprávny čo do právneho posúdenia veci. 18. Záverom dodal, že pokiaľ je medzi stranami sporu rozpor vo vnímaní dohodnutej rozväzovacej podmienky, má zato, že konajúci súd sa mal vysporiadať aj s prípadnou neplatnosťou Dohody o urovnaní z dôvodu neurčitosti rozväzovacej podmienky. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu Bratislava zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 CSP, prípadne rozsudok zmenil podľa § 389 CSP tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. 19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 20.2.2023. Uviedol, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26Cb/78/2020 zo dňa 20.12.2022 považuje z vecného aj právneho hľadiska za správny. Súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby na základe odôvodnenia, že Zmluva o záväznej rezervácii zo dňa 19.12.2019 (ďalej len „Zmluva o záväznej rezervácii“) a jej Dodatok č. 1 zo dňa 13.03.2020 (ďalej len „Dodatok“) zanikli na základe Dohody o urovnaní zo dňa 29.04.2020, čím došlo k zániku povinnosti žalovaného uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve. Má za to, odôvodnenie rozsudku mohlo byť formulované chronologicky, t.j. mohli byť uvedené aj ďalšie relevantné dôvody, ktoré nastali časovo skôr než Dohoda o urovnaní a ktoré by rovnako mali za následok zamietnutie žaloby. 20. Uviedol, že súd prvej inštancie správne právne posúdil účinky naplnenia rozväzovacej podmienky. Splnením rozväzovacej podmienky už existujúce účinky právneho úkonu zaniknú ex nunc, čo vyplýva
z konštantnej judikatúry aj právnych názorov v odbornej literatúre. Tvrdenie žalobcu, že „nie je právne významne, či sa obnovia ex nunc alebo ex tunc, teda či sa obnovia ku dňu naplnenia rozväzovacej podmienky alebo ku dňu uzavretia Dohody o urovnaní“ považuje za nesprávne. Účinky ex nunc a ex tunc sú pri aplikovaní rôznych právnych inštitútov odlišované práve preto, lebo spôsobujú rôzne následky. Pokiaľ by názor žalobcu bol správny, žiadne rozlišovanie účinkov ex nunc a ex tunc by neexistovalo, pretože právne následky by boli rovnaké. Na podporu svojich tvrdení žalobca na strane 3 a 4 odvolania opakuje svoje argumenty z vyjadrenia zo dňa 7.9.2022, vrátane príkladu, v ktorom podľa neho žalobca zámerne zamlčiava z akého právneho dôvodu má veriteľ pohľadávku a rovnako zamlčiava, či v príkladnom právnom vzťahu došlo k plneniu. 21. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v článku III. odvolania vytvára ďalšiu z účelových konštrukcií, kde sa snaží úhradu 20.000,- € od žalovaného zo dňa 11.05.2020 kvalifikovať ako zaplatenie zmluvnej pokuty. Uviedol, že žalobca uvedené tvrdenia predniesol v prebiehajúcom súdnom konaní prvýkrát. V zmysle § 366 Civilného sporového poriadku preto na tieto tvrdenia žalobcu (novoty) nemôže byť v odvolacom konaní prihliadané. 22. K tvrdeniam žalobcu ďalej uviedol, že žalovaný obdržal sumu 20.000,- € od žalobcu ako rezervačný poplatok v zmysle Zmluvy o záväznej rezervácii. Ako sa už viackrát v priebehu konania vyjadrili, s ohľadom na to, že Zmluva o záväznej rezervácii zanikla na základe Dohody o urovnaní a po zániku Dohody o urovnaní neboli pôvodné záväzky obnovené, predstavovala suma 20.000,- € u žalovaného bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Uvedenú sumu teda žalovaný vrátil žalobcovi dňa 11.05.2020, čo preukázali bankovým výpisom. Tvrdenia žalobcu o tom, že k úhrade sumy 20.000,- € zo dňa 11.05.2020 neexistuje žiadny právny titul, preto nemožno podľa jeho názoru označiť inak ako účelové. 23. K tvrdeniu, že súd sa mal vysporiadať s údajnou neurčitosťou rozväzovacej podmienky v Dohode o urovnaní, ktorá by mala podľa názoru žalobcu spôsobovať jej neplatnosť, upozornil na skutočnosť, že žalobca údajnú neurčitosť tvrdí v prebiehajúcom súdnom konaní prvýkrát, a to až v odvolaní, po viac ako 2,5 roku po podaní žaloby. Zároveň uviedol, že civilné sporové konanie sa v zmysle čl. 9 Civilného sporového poriadku riadi princípom kontradiktórnosti, teda predpokladom procesnej aktivity sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. 24. Na záver uviedol, že spochybňovanie zániku Zmluvy o záväznej rezervácii zo strany žalobcu je prekvapivé, keďže po podpise Dohody o urovnaní (29.04.2020) a vrátení 20.000,- EUR žalovaným (11.05.2020) podpísal žalobca aj Dohodu o ukončení smlouvy o vázaném účtu (25.05.2020), v ktorej ods. 3 sa konštatuje, že „následně se kupující s prodávajícím dohodly na nerealizování predmětného obchodu“. Konanie žalobcu teda zjavne smerovalo k tomu, že Zmluvu o záväznej rezervácii považuje za platne ukončenú. Ak by totiž žalobca mal skutočný záujem nehnuteľnosť ďalej kúpiť, nevracal by banke peniaze, ktoré mali byť určené na úhradu kúpnej ceny. 25. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 26. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 11.4.2023, v ktorom zaujal stanovisko k tvrdeniu žalovaného, že rozsudok mohol byť odôvodnený aj chronologicky a mohli byť uvedené ďalšie dôvody pre zamietnutie. Má za to, že Zmluva o záväznej rezervácii (ďalej iba Zmluva) bola uzatvorená platne. K zániku platnosti a účinnosti Zmluvy uvádza, že sa jedná o rozpor v argumentácii žalovaného, nakoľko jednak tvrdí, že Zmluva má byť neplatná a následne, že platnosť zanikla. 27. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.5.2023, v ktorom zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii, týkajúcej sa Zmluvy o záväznej rezervácii. 28. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 12.5.2025.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a písomnými vyjadreniami dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 30. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 31. Podľa ustanovenia § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. 32. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku (ods. 2). 33. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania (ods. 3). 34. Podľa ustanovenia § 587 Občianskeho zákonníka, i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov. 35. Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. 36. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné právne predpisy a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že Dohoda o urovnaní z 29. apríla 2020 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je platný právny úkon a ku dňu jej uzatvorenia (t. j. k 29. aprílu 2020) došlo k zániku pôvodného záväzku zo Zmluvy o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku z 13. marca 2020 (ďalej iba Zmluva o záväznej rezervácii) a všetkých práv a povinností z nej vyplývajúcich. Dospel tiež k správnemu právnemu záveru, že naplnením rozväzovacej podmienky v podobe neuhradenia sumy 20.000,- Eur žalovaným do 5. mája 2020 a s tým súvisiacim zánikom Dohody o urovnaní, nedošlo k obnoveniu už raz zaniknutých práv a povinností zmluvných strán vyplývajúcich zo zaniknutej Zmluvy o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku z 13. marca 2020, a teda nedošlo k obnoveniu práva žalobcu (a tomu zodpovedajúcej povinnosti žalovaného) požadovať uzatvorenie kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže predmetné právo zaniklo najneskôr k 29. aprílu 2020, teda v deň uzatvorenia dohody o urovnaní. 37. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že v prípade platne uzatvorenej Dohody o urovnaní sa má zato, že prípadná spornosť ohľadom platnosti uzavretia Zmluvy o záväznej rezervácií je týmto odstránená a zostáva sa vysporiadať s účinkami naplnenia rozväzovacej podmienky. K uvedenému záveru v podstate dospel aj súd prvej inštancie, čo konštatoval v ods. 12 napadnutého rozsudku. Odvolací súd však nesúhlasí so žalobcom, že súd prvej inštancie sa s touto právnou otázkou vysporiadal nesprávne. Podľa žalobcu bola do Dohody o urovnaní vložená rozväzovacia podmienka s tým, že ak táto rozväzovacia podmienka bude naplnená, Dohoda o urovnaní zaniká, resp. jej účinky pominú a nakoľko účinky zániku záväzkov zo Zmluvy sú priamo naviazané na Dohodu o urovnaní, jej „zánikom“ sa prirodzene musia záväzky zo Zmluvy obnoviť. Podľa jeho názoru nie je právne významné, či sa obnovia ex nunc alebo ex tunc, teda či sa obnovia ku dňu naplnenia rozväzovacej podmienky alebo ku dňu uzavretia Dohody o urovnaní. 38. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že je nutné rozlišovať medzi účinkami, ktoré zákon spája so splnením rozväzovacej podmienky (t.j. účinkami ex nunc) a účinkami, ktoré spája Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v občianskoprávnych vzťahoch, ktoré má účinky ex tunc.
Záväzkový vzťah, v ktorom bola dojednaná rozväzovacia podmienka, ktorá bola splnená, zaniká ku dňu splnenia rozväzovacej podmienky, teda s účinkami ex nunc. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že je právne bezvýznamné, či sa obnovia ex nunc alebo ex tunc, pretože účinky ex nunc a ex tunc spôsobujú rôzne následky. Pojem ex nunc upravuje časovú pôsobnosť, tzn. od kedy nastanú účinky určitého právneho úkonu. V prípade ex nunc nastávajú právne účinky okamihom právnej skutočnosti, ktorá nastala teraz (tzn. nie spätne do minulosti). Ako príklad právna teória uvádza: Odstúpenie od zmluvy podľa Obchodného zákonníka má účinky ex nunc, teda zmluva sa nezrušuje od jej počiatku (teda od okamihu jej uzatvorenia), ale od okamihu doručenia odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane. Pojem ex tunc upravuje časovú pôsobnosť, tzn. od kedy nastanú účinky určitého právneho úkonu. V prípade ex tunc nastávajú právne účinky od počiatku, teda posudzujú sa spätne aj do minulosti. Príklad: Odstúpenie od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka má účinky ex tunc, teda zmluva sa zrušuje od počiatku (tzn. spätne do minulosti k okamihu jej uzatvorenia). 39. V prejednávanej veci teda účinky ex nunc znamenajú, že účinky právneho úkonu nezanikajú od počiatku, ale až od okamihu splnenia rozväzovacej podmienky. Práve tento účinok má za následok, že záväzok zo Zmluvy o záväznej rezervácii zanikol a nemohol sa obnoviť ani naplnením rozväzovacej podmienky. Pôvodný záväzok medzi žalobcom a žalovaným totiž zanikol ku dňu uzatvorenia Dohody o urovnaní, t.j. k 29.4.2020, pričom práva a povinnosti vyplývajúce zo Dohody o urovnaní zanikli k 6.5.2020, teda nie spätne do minulosti. 40. Vzhľadom na dôvody uvedené v predchádzajúcich odsekoch nesúhlasí odvolací súd s názorom žalobcu, že naplnením rozväzovacej podmienky zanikla Dohoda o urovnaní a obnovili sa záväzky so Zmluvy o záväznej rezervácii. Ako už bolo uvedené, také účinky (ex tunc) naplnenie rozväzovacej podmienky nemá. 41. K názornému príkladu, ktorý uviedol žalobca v odvolaní na podporu svojej argumentácie a ktorý má preukazovať, že výklad súdu prvej inštancie ako aj žalovaného je neprijateľný, odvolací súd uvádza, že nie je jeho úlohou reagovať na každý argument odvolateľa, keď odvolací súd pokladá výklad súdu prvej inštancie za správny v súlade s právnou teóriou ako aj judikatúrou. Na podporu argumentácie súdu prvej inštancie však možno uviesť, že príklad uvádzaný žalobcom nespochybňuje závery súdu, keďže ak veriteľ dlžníkovi pred zánikom dohody o urovnaní už plnil, v takom prípade po zániku právneho titulu, na základe ktorého veriteľ plnil, má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku, ale nie zo záväzkového vzťahu, ale z dôvodu bezdôvodného obohatenia dlžníka (prijatím plnenia od veriteľa z právneho dôvodu, ktorý odpadol). Za rozhodujúce odvolací súd považuje, že dohodnutie rozväzovacej podmienky bolo prejavom zmluvnej voľnosti strán sporu, pričom strany sporu sa nedohodli, že naplnenie rozväzovacej podmienky by malo mať za následok obnovenie pôvodného vzťahu založeného Zmluvu o záväznej rezervácii. 42. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalobcu, že odsek 17.4 napadnutého rozsudku je zmätočný vo vzťahu k prijatej úhrade 20.000,- Eur. Žalobca sa v časti III. odvolania vyjadril chronologicky k prijatej úhrade s tým, že: „Žalovaný následne uhradil 11. mája 2020 žalobcovi sumu 20 000,- € ale už nie ako záväzok z Dohody o urovnaní ale ako záväzok zo Zmluvy (nie ako vrátenie rezervačného poplatku ako súd prvej inštancie nesprávne uvádza v bode 9.5. Rozsudku). Na základe uvedeného ho žalobca započítal na zmluvnú pokutu viď bod 2.) pričom naďalej platí, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu vo výške 20 000,- € titulom nevráteného rezervačného poplatku.“ K uvedenej argumentácii odvolací súd poukazuje na potvrdenie o úhrade z 11. mája 2020 ( č. l. 129 spisu), kde sa výslovne v informácii pre príjemcu (žalobcu) uvádza: VRÁTENIE REZERVAČNÉHO POLATKU. Nemožno preto súhlasiť, že zo strany žalovaného došlo k splneniu záväzku zo Zmluvy o záväznej rezervácii a nie vrátenie rezervačného poplatku, keď táto okolnosť okrem samotnej Dohody o urovnaní vyplýva aj z citovaného listinného dokladu. Odvolací súd taktiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že údajnú pohľadávku účinne započítal voči svojej pohľadávke na úhradu zmluvnej pokuty. Žalobca nepreukázal, že vykonal úkon smerujúci k započítaniu a ak tak urobil až v odvolacom konaní, na jeho úkon vzhľadom na ust. § 366 CSP prihliadať nemožno. 43. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v závere odvolania, že konajúci súd sa mal vysporiadať aj s prípadnou neplatnosťou Dohody z dôvodu neurčitosti rozväzovacej podmienky, odvolací súd poukazuje na odsek 15 až 18 napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd vyčerpávajúco vysporiadal s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa skutočnej vôle a neurčitosti Dohody o urovnaní. Z ods. 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že Dohodu o urovnaní, ktorej platnosť žalobca pre absenciu vôle a pre jej neurčitosť
rozporoval, súd vyhodnotil ako platnú a uviedol konkrétne dôvody. Z napadnutého rozsudku ani z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by v konaní žalobca namietal neurčitosť rozväzovacej podmienky tak, ako tvrdí v odvolaní. Ak žalobca v odvolacom konaní uvádza nové skutočnosti, je potrebné uviesť, že ide o neprípustné novoty, na ktoré odvolací súd nemôže prihliadať (§ 366 CSP). 44. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a boli súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. 45. Odvolací súd záverom uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Uvedené zdôrazňuje odvolací súd z toho dôvodu, že tak ako v prvoinštančnom konaní, tak aj v odvolacom konaní žalovaný nastolil právne otázky, resp,. sa vyjadroval k skutočnostiam, na ktorých súd nezaložil svoje rozhodnutie. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto nebolo potrebné vysporiadavať sa s jeho hypotetickými úvahami o tom, ako mohlo byť formulované odôvodnenie rozhodnutia, resp. jeho právny rozbor Zmluvy o záväznej rezervácii. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, podstatné pre rozhodnutie bolo vysporiadať sa s Dohodou o urovnaní z hľadiska, či bola platne uzatvorená a s účinkami rozväzovacej podmienky. Odvolací súd opakuje, že je viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, pričom dôvody odvolania vymedzil odvolateľ t. j. žalobca ako nesprávne právne posúdenie účinkov naplnenia rozväzovacej podmienky a obnovenia pôvodného záväzkového vzťahu. 46. Z vyššie vysvetlených dôvodov odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania a súvisiacom výroku o zrušení neodkladného opatrenia, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 47. Keďže odvolací súd z písomne vyhotoveného rozsudku súdu prvej inštancie zistil, že v záhlaví rozsudku v časti označenia žalobcu nie je uvedené IČO a ide o povinný údaj (§ 220 ods. 1 v spojení s § 133 CSP), túto zrejmú nesprávnosť postupom podľa § 224 CSP odstránil. 48. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 52. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).