Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/152/2022 1419203528 11. 06. 2024 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2024:1419203528.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: QSR24h Slovakia s.r.o., Bratislavská 28A, 841 06 Bratislava, IČO: 36 702 641, zastúpený: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Polycomb GmbH, Klaus-Aepfelbach-Straße 5, 986 73 Auengrund, Nemecko, IČO: Jena HRB 303648, zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., advokátska kancelária, Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 6.414,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14Cb/95/2019-188 zo dňa 18.5.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14Cb/95/2019 - 188 zo dňa 18.5.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.414,10 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.414,10 Eur od 26.03.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd vydal vo veci európsky platobný rozkaz a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6.414,10 Eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenia časti ceny za poskytnuté služby, fakturovanej faktúrou č. SK 2019/0097, vo výške 8.355,71 Eur, splatnej dňa 22.02.2019. Žalovaný z tejto sumy uhradil dňa 25.03.2019 sumu vo výške 1.941,61 Eur. 3. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.02.2020 uviedol, že žalobca nepredložil súdu relevantné podklady a podanie žaloby žalovaný vnímal ako účelový postup žalobcu, spočívajúci v účelovom opomenutí predloženia rozhodných podkladov pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle obchodných podmienok žalobcu, konkrétne z čl. 6 vyplýva, že pre daný obchodný vzťah je rozhodné právo Nemeckej spolkovej republiky, pričom právomoc na prípadné prejednanie sporu medzi zmluvnými stranami je zmluvne daná súdu v Heilbronn. Žalovaný tiež namietol to, že v zmysle dojednania medzi stranami sporu bola dohodnutá cena za jeden kontajner vo výške 16,- Eur, pričom jeden kontajner predstavoval súbor jednotlivých boxov (15 až 24). Žalobca mal
odlišne od dohody fakturovať nad rozsah poskytnutej služby, keď namiesto počtu kontajnerov uviedol počet jednotlivých boxov a takto nesprávne uvedenému počtu násobil dohodnutou cenou 16,60 Eur za kontajner. Žalovaný preto uhradil len časť fakturovanej ceny, a to vo výške, na ktorú žalobcovi skutočne vznikol nárok. 4. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že žalobca v replike uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného ohľadom fakturácie nad rozsah poskytnutých služieb, keďže v zmysle zmluvy o službách bola dohodnutá suma nákladov za logistiku vo výške 16,66 Eur za box, teda ani suma 16,- Eur za kontajner, ani suma 16,60 Eur za 1 box. Na faktúre je síce uvedená suma 16,66 Eur za kontajner (Behälter), avšak tento pojem zodpovedá pojmu box, ktorý je uvedený v zmluve. Na fotodokumentácii predloženej žalovaným je viditeľná paleta, na ktorej je 15 boxov, resp. kontajnerov, pričom každý je označený štítkom s konkrétnou referenciou. Z logistických (skladovacích) dôvodov sú všetky diely rozdelené do boxov/kontajnerov/Behältrov, ktoré majú štandardné rozmery, pričom každý z nich je identifikovateľný práve podľa uvedenej referencie. Na logistickej úrovni sa uvažuje iba o boxoch/ kontajneroch/Bahältroch, a to, koľko sa ich nachádza na 1 palete je irelevantné, nakoľko to okrem štádia prepravy nemá žiaden význam. Pri prevzatí zákazky žalobcom, tento nemal vedomosť o tom, koľko bolo paliet a koľko boxov/kontajnerov/Behältrov bolo na paletách umiestnených pre účely ich prepravy na miesto, na ktorom boli poskytnuté služby, nakoľko táto časť je plne pod kontrolou poskytovateľa logistických služieb, avšak žalobca má vždy presnú informáciu o počte boxov/kontajnerov/Behältrov, podľa ktorých má presnú informáciu o rozsahu poskytovaných služieb. Z uvedeného teda podľa žalobcu nie je zrejmé, z čoho vychádzal žalovaný keď argumentuje údajne dohodnutou cenou 16,- Eur za kontajner alebo paletu. 5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedka - S. X. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: Zmluva o službách zo dňa 18.01.2019 (v spise na č. l. 14; preklad na č. l. 74, faktúra č. SK 2019/0097 (č. l. 15), obraty na účte (Kontoumsätze) (č. l. 16; preklad na č. l. 78), Všeobecné obchodné podmienky - www.qsr- group.de <http://www.qsr-group.de> (č. l. 61; preklad na č. l. 117), fotodokumentácia (č. l. 62), list žalovaného zo dňa 25.03.2019 (č. l. 63; preklad na č. l. 94), Všeobecné obchodné podmienky QSR24h Slovakia, s.r.o. (č. l. 105), emailová komunikácia (č. l. 155 - 159), krycí list (č. l. 160), denný report zo dňa 23.01.2019 (č. l. 161), priebežná správa zo dňa 18.01.2019 - 23.01.2019 (č. l. 162). 6. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z nasledovného skutkového stavu: Žalobca poskytol žalovanému na základe Zmluvy o službách zo dňa 18.01.2019 službu sortovania, za ktorú následne faktúrou č. SK2019/0097 splatnou dňa 22.02.2019 vyfakturoval cenu za dodanie služby vo výške 8.355,71 Eur. Žalovaný dňa 25.03.2019 zaplatil časť fakturovanej sumy vo výške 1.941,61 Eur. Zvyšok fakturovanej sumy neuhradil z dôvodu, že sumu 16,66 Eur platil za jednu prepravnú jednotku a nie stohovaciu prepravku. Preto ma za to, že za služby, ktoré mu boli dodané, uhradil celú sumu. 7. Súd prvej inštancie posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona: článok 7 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, § 269 ods. 2, § 365, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. 8. Nakoľko žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal právomoc slovenských súdov vo veci konať, súd prvej inštancie sa primárne musel vysporiadať s touto námietkou. Z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že má právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Súd pritom vychádzal hlavne zo samotnej Zmluvy o službách zo dňa 18.01.2019, ktorá bola uzavretá prostredníctvom formulára, ktorý sa nachádza na webovej stránke www.QSR24h.sk, <http://www.qsr24h.sk/> pričom odkaz na túto internetovú stránku sa nachádza aj priamo v záhlaví predmetnej zmluvy a na tejto stránke v dokumentoch na stiahnutie, pod prvou položkou sa nachádza formulár na uzatvorenie predmetnej zmluvy, a to pre prípad potreby aj v nemeckom jazyku. Na danej stránke sa nachádzajú aj Všeobecné obchodné podmienky QSR24h Slovakia, s.r.o. (t.j. žalobcu), zo dňa 21.09.2017, teda platné aj v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o službách, ktoré v konaní ako listinný dôkaz predložil aj žalobca. V zmysle článku 8 týchto všeobecných obchodných podmienok, vzájomné vzťahy medzi objednávateľom a QSR24h, ktoré nie sú výslovne upravené v týchto obchodných podmienkach alebo v osobitnej písomnej zmluve sa riadia právom Slovenskej republiky, najmä príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a
na prejednanie akýchkoľvek sporov vzniknutých z právnych vzťahov, vyplývajúcich z týchto obchodných podmienok alebo v súvislosti s nimi budú príslušné súdy Slovenskej republiky. 9. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázanú dôvodnosť žaloby. Poukázal na to, že medzi stranami sporu nebola sporná ich spolupráca a samotné poskytovanie služieb žalobcu pre žalovaného. Sporné bolo či žalobca správne fakturoval poskytnutú službu a či boli vyfakturované služby tak, ako boli žalovaným objednané a dodané. 10. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 18.01.2019 zmluva o službách, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému objednané služby. Žalobca poskytnuté služby fakturoval faktúrou č. SK2019/0097, vo výške 8.355,71 Eur. Žalovaný z predmetnej faktúry uhradil dňa 25.03.2019 sumu 1.941,61 Eur, pričom v liste zo dňa 25.03.2019 žalobcovi oznámil, že sumu 16,66 Eur platil za jednu prepravnú jednotku, nie za jednu stohovaciu prepravku. Súd zo zmluvy zistil, že sumou 16,66 Eur/box mali byť fakturované náklady za logistiku. Z faktúry č. SK2019/0097 vyplýva, že žalobca fakturoval sumu 6.880,58 Eur za 413 kusov kontajnerov/Behälterov (413 x 16,66 Eur). Nakoľko medzi stranami sporu bolo sporné, či ide v prípade slov kontajner, box, paleta, Behälter o rozdielne pojmy, alebo o synonymá a či mohlo dôjsť k nedorozumeniu, prípadne dodaniu a fakturácii inej služby ako bola objednaná, súd vykonal dokazovania výsluchom svedka, S. X., ktorý ako zamestnanec žalobcu ozrejmil podstatu objednávky, ako aj dodanej služby tzv. sortovania. Z výpovede svedka mal súd za ozrejmené to, že pojmy box, Behälter, kontajner alebo paleta sú synonymá a ide o to isté. To, že bola na objednávke cena za box a na faktúre cena za kontajner, je len internou chybou žalobcu v systéme, že tieto slová nie sú rovnaké. Svedok tiež uviedol, že žalovaný nikdy pojmové ani iné rozpory pri dodaní služby nenamietal, ani nežiadal o vysvetlenie, pričom služby boli poskytnuté štandardne. Z výpovede svedka ako aj z emailovej komunikácie medzi stranami sporu mal súd za preukázané, že svedok vec komunikoval priamo so žalobcom prostredníctvom pani G., ktorej poskytoval informácie pri štarte zákazky ako aj následne, keď jej posielal reporty z poskytovanej služby vo forme HTML odkazov. Z výpovede svedka navyše vyplýva, že k omylu ohľadne objednanej, poskytnutej a fakturovanej služby dôjsť nemohlo, systémy sú veľmi striktne nastavené a podľa toho sa postupuje a postupovalo. Samotná fakturácia pozostávala z ceny práce a práve logistických nákladov, ktoré žalobcovi fakturoval dodávateľ a on ich následne fakturoval bez marže žalovanému. Z uvedeného, ako aj listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca pre žalovaného objednanú službu vykonal. Z listinných dôkazov síce presne nevyplýva, koľko boxov/behälterov/paliet bolo dodaných, avšak z výpovede svedka vyplýva, že toto číslo na reportoch ani presne uvádzané nie je, býva tam uvedený len počet sortovaných dielov, avšak systém je nastavený tak, že následne dodávateľ tento počet vyfakturuje a oni to fakturujú následne zákazníkovi. Preto mal súd za to, že nemohlo prísť k nedorozumeniu spočívajúcemu v nesprávnom výklade pojmov, prípadne v nesprávnej fakturácii za dodanú službu. 11. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný mal priestor po výpovedi svedka navrhnúť dôkazy na to, aby rozporoval a prípadne vyvrátil výpoveď svedka, keď súd stranám sporu určil lehotu 20 dní od výsluchu svedka na dodatočné označenie dôkazov a skutkových tvrdení, avšak žalovaný túto lehotu nevyužil a žiadne iné dôkazy, či už listinné, alebo výsluchy prípadných svedkov nenavrhol. Súd tak mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a dodanie služby ako aj následnú správnosť fakturácie preukázal. 12. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle článku 4 VOP zo dňa 21.09.2017, faktúry sú splatné do 30 dní od ich vystavenia a námietky k obsahu faktúr sú po uplynutí doby splatnosti vylúčené a faktúra sa v takom prípade považuje za uznanú zo strany objednávateľa. Z listinných dôkazov vyplýva, že predmetná faktúra bola splatná dňa 22.02.2019, pričom žalovaný fakturáciu v lehote podľa VOP nenamietal a až v liste zo dňa 25.03.2019 uviedol, že zaplatil len časť faktúry, keďže mal za to, že platí len za prepravnú jednotku a nie za stohovaciu prepravku. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný fakturáciu nenamietal včas v zmysle VOP, pričom ani poznámku, ktorú žalovaný žalobcovi adresoval v liste zo dňa 25.03.2019, t.j. až po lehote splatnosti faktúry, nie je možné hodnotiť ako relevantnú námietku k obsahu faktúry, ktorá bola navyše v tom čase dávno splatná, a teda bolo ju možné považovať za uznanú zo strany žalovaného ako objednávateľa. 13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že žaloba bola žalobcom podaná dôvodne, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. 15. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 16. Poukázal na to, že v rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo potrebné identifikovať predmet (sortovacie služby) a cenu (ktorá mala byť zaplatená za sortovacie služby). Práve pri identifikovaní a najmä posudzovaní podstatných náležitostí v konaní pred súdom prvej inštancie nastal problém, kedy súd prvej inštancie nesprávne posúdil a vyhodnotil jednotkovú cenu za dodávané služby sortovania, resp. z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa javí, že túto neposúdil vôbec. Má za to, že rozsah plnenia žalobcu voči žalovanému, za ktorý sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia žalovanej istiny, nebol v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom preukázaný, zdokladovaný či inak verifikovaný. Pre žalovaného je teda nepochopiteľné, akým spôsobom mohol konajúci súd prvej inštancie vec relevantne právne posúdiť bez toho, aby mal preukázaný rozsah plnenia. 17. Podľa žalovaného, odhliadnuc od nepreukázania rozsahu dodávaného plnenia, bolo sporná identifikácia jednotkovej ceny odplaty, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi za (nepreukázaný) dodaný rozsah služieb. Z faktúry vystavenej žalobcom žalovanému, vyplýva 6 fakturačných položiek, pričom prvých 5 nebolo sporných, sporná bola 6. fakturačná položka, ktorá znela na zaplatenie celkovej ceny 6.880,58 EUR a mala pozostávať z jednotkovej ceny vo výške 16,66 EUR za (žalobcom tvrdené) dodanie počtu 413 kontajnerov/ behälterov. 18. Ďalej poukázal na to, že žalobca tvrdil, že pojmy: box - kontajner/behälter sú synonymá, s čím sa aj s poukazom na svedeckú výpoveď pána X. konajúci súd prvej inštancie nesprávne uspokojil. Nevyhnutné je podľa neho zobrať na zreteľ skutočnosť, že pokiaľ už konajúci súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že rozhodným právom v danej veci je právo Slovenskej republiky, tak bol konajúci súd prvej inštancie zároveň povinný slovenské právo interpretovať podľa pravidiel štátneho slovenského jazyka. Súd prvej inštancie však v príkrom rozpore s terminologickým významom dotknutých pojmov (box - kontajner/behälter) akceptoval, že sa jedná o synonymá (V ďalších obsahových častiach si žalovaný dovoľuje používať termín „kontajner” namiesto kontajner/behälter, nakoľko termín „kontajner“ je nesporným slovenským prekladom termínu „behälter“). Prijatie záveru o tom, že uvedené pojmy by mohli byť synonymami je neprípustné, nakoľko podľa súčasného slovníka slovenského jazyka (vedenom jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV) predstavujú termíny „box“ a „kontajner“, dva významovo odlišné pojmy. 19. Uviedol, že pre rozhodnutie vo veci bolo kľúčové identifikovať a posúdiť za akú množstevnú jednotku sa platí suma 16,66 EUR, t.j. či sa platí za určité „boxy“ alebo „kontajnery“. Objektívna potreba zodpovedania tejto otázky je daná podstatnými náležitosťami daného zmluvného vzťahu, t.j. posúdením predmetu a ceny, pričom bez určenia a posúdenia týchto náležitostí nemožno hovoriť o platnom uzatvorení nepomenovanej zmluvy o poskytovaní sortovacích služieb (aj s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je podľa jeho názoru zrejmé, či konajúci súd prvej inštancie vyššie uvedenú právnu otázku jednak vyabstrahoval a následne posúdil resp. zodpovedal. Zo znenia napadnutého rozsudku totiž vôbec nie je zrejmé, či konajúci súd prvej inštancie pod jednotkovú cenu 16,66 EUR subsumoval počet boxov alebo počet kontajnerov (odhliadnuc od skutočnosti, že počet žiadnej z uvedených množstevných jednotiek nebol v konaní zistený). Vzhľadom k absencii vyriešenia tejto kľúčovej právnej otázky, nie je rozumne možné z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistiť, akým spôsobom dospel konajúci súd prvej inštancie k oprávnenosti nároku žalobcu, keďže v konaní nebola jednak ustálená povinnosť žalovaného zaplatiť jednotkovú cenu 16,66 EUR za dodanie počtu boxov o rozsahu 413 a takisto nebola ustálená ani povinnosť žalovaného zaplatiť jednotkovú cenu 16,66 EUR za dodanie počtu kontajnerov o rozsahu 413. Inými slovami súd prvej inštancie v konaní vôbec nezistil, či žalovanému boli dodávané boxy alebo kontajnery, ďalej nezistil akýkoľvek celkový počet dodania množstevných jednotiek a najmä nezistil, že za akú množstevnú jednotku mala byť uhrádzaná jednotková cena vo výške 16,66 EUR.
20. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval teóriu presúvania dôkazného bremena medzi sporovými stranami, kedy v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne vyčítal žalovanému, že svoje tvrdenia nepreukázal. Rešpektujúc teóriu presúvania dôkazného bremena, tak z neho vyplýva, že žalobca musí svoje právo preukazovať a následne žalovaný musí preukazovať okolnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Aktivita žalovaného (ako pasívnej strany sporu) je však objektívne naviazaná ako reakcia na prvotnú dôkaznú aktivitu žalobcu, vzhľadom k tomu, že žalobca nepredložil jediný dôkaz o rozsahu poskytnutého plnenia, tak od žalovaného nebolo možné spravodlivo očakávať aby akokoľvek na tento stav (kedy žalobca plnenie nebol schopný preukázať) reagoval predkladaním dôkazov. 21. Žalovaný tiež namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces a to v dôsledku nedostatočného a arbitrárneho odôvodnenia napadnutého rozsudku v rozhodujúcich právnych otázkach, pričom podľa konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít je právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, integrálnou súčasťou práva na spravodlivý súdny process. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (I. ÚS 46/05). 22. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta, resp. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti na ďalšie konanie. 23. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 4.6.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 25. Podľa § 387 ods. 2 a 3 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 26. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody: 27. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.414,10 Eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o službách zo dňa 18.1.2019 (ďalej iba Zmluva), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému objednané služby. Žalobca poskytnuté služby fakturoval faktúrou č. SK2019/0097, vo výške 8.355,71 Eur, pričom žalovaný z predmetnej faktúry uhradil dňa 25.03.2019 sumu 1.941,61 Eur. V liste zo dňa 25.03.2019 žalovaný žalobcovi oznámil, že sumu 16,66 Eur platil za jednu prepravnú jednotku, nie za jednu stohovaciu prepravku. Žalovaná suma teda predstavuje neuhradenú časť faktúry, ktorou žalobca fakturoval sumu 6.880,58 Eur za 413 kusov kontajnerov/Behälterov (413 x 16,66 Eur). Medzi stranami sporu bolo sporné, či cena 16,66 Eur mala byť účtovaná za kontajner/Behälter, ako je uvedené vo faktúre alebo za box, ako je uvedené v Zmluve. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním: výsluchom svedka - S. X. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: Zmluva o službách zo dňa 18.01.2019 (v spise na č. l. 14; preklad na č. l. 74, faktúra č. SK 2019/0097 (č. l. 15), obraty na účte (Kontoumsätze) (č. l. 16; preklad na č. l. 78), Všeobecné obchodné podmienky - www.qsr- group.de <http://www.qsr-group.de> (č. l. 61; preklad na č. l. 117), fotodokumentácia (č. l. 62), list žalovaného zo dňa 25.03.2019 (č. l. 63; preklad na
č. l. 94), Všeobecné obchodné podmienky QSR24h Slovakia, s.r.o. (č. l. 105), emailová komunikácia (č. l. 155 - 159), krycí list (č. l. 160), denný report zo dňa 23.01.2019 (č. l. 161), priebežná správa zo dňa 18.01.2019 - 23.01.2019 (č. l. 162) k záveru, že ak bola na objednávke (zmluve) uvedená jednotková cena za box a vo faktúre jednotková cena za kontajner, išlo len o internú chybu v systéme (žalobca nepoužil rovnaký pojem) a tieto pojmy sú synonymá. 28. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil a vyhodnotil jednotkovú cenu za dodávané služby sortovania a že pri určovaní a preukazovaní jednotkovej ceny zo strany žalobcu, nastal v konaní pred súdom prvej inštancie stav dôkaznej núdze na strane žalobcu. 29. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020, zdroj: ustavnysud.sk). 30. V súvislosti s prejednacou zásadou a unesením dôkazného bremena odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa na základe tvrdení v žalobe domáhal zaplatenia neuhradenej časti ceny za poskytnuté služby, pričom svoje tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi Zmluvou o službách zo dňa 18.01.2019, faktúrou č. SK 2019/0097 a obratmi na účte (Kontoumsätze). Žalovaný tvrdenia žalobcu poprel, keď tvrdil, že žalobcovi zaplatil 16,66 Eur za jednu prepravnú jednotku a nie za stohovaciu prepravku, pričom sa odvolával na rozpor medzi pojmami v Zmluve a faktúre. Inými slovami žalovaný tvrdí, že zaplatil jednotkovú cenu 16,66 Eur za 28 kontajnerov a nie za 413 boxov, keďže má za to, že jednotková cena sa platí za kontajner, pričom kontajner predstavuje paletu menších boxov. Týmto sa podľa odvolacieho súdu stalo sporné, či žalobca správne fakturoval jednotkovú cenu za poskytnuté služby, keď v zmluve je uvedená jednotková cena za box a vo faktúre jednotková cena za kontajner/ Behälter. Z obrany žalovaného vyplynulo, že nepoprel poskytnutie služieb, ale tvrdil, že je rozdiel medzi boxom a kontajnerom, pričom ak obdržal 28 kontajnerov (prepravných jednotiek), nie je možné fakturovať počet (množstvo) 413. 31. Na preukázanie, že fakturované bolo správne 413 kontajnerov, pričom tento pojem bol pre účely fakturácie zhodný s pojmom box uvedeným v Zmluve, navrhol žalobca ako dôkaz výsluch svedka S. X., technického riaditeľa žalobcu. Svedeckou výpoveďou bolo preukázané, že žalobca služby dodal, pričom samotná fakturácia pozostávala z ceny práce a logistických nákladov, ktoré žalobcovi fakturuje provider a žalobca ich refakturuje zákazníkovi. Svedok vypovedal, že vo veci komunikoval s p. G., ktorá bola komunikačný partner zákazníka (žalovaného) a ktorej boli zaslané reporty. Svedok vysvetlil, že pojmy box, kontajner/Behalter sú synonymá a chybou v internom systéme nebol použitý ten istý pojem vo faktúre ako Zmluve. Iné dôkazy stranami sporu neboli navrhnuté, preto súd prvej inštancie tento dôkaz v spojení s listinnými dôkazmi vyhodnotil a dospel k správnemu skutkovému záveru, že žalobca preukázal oprávnenosť fakturovanej ceny. Žalovaný, ak mal za to, že napriek listinným dôkazom a svedeckej výpovedi neexistuje nárok žalobcu, mal možnosť navrhnúť dôkazy na svoje tvrdenia, pretože ako už bolo uvedené, každá strana nesie nepriaznivé dôsledky za nepreukázanie svojich tvrdení. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne preniesol dôkazné bremeno na žalovaného. Súd postupoval správne, keď na sporné skutkové okolnosti vypočul navrhnutého svedka a tento dôkaz vyhodnotil v spojení s listinnými dôkazmi. Vypočutý svedok podľa odvolacieho súdu odstránil rozpory, vypovedal k okolnostiam uzatvorenia Zmluvy, potvrdil, že služby boli v dohodnutom rozsahu poskytnuté a vysvetlil mechanizmus poskytovania služieb. Žalovaný ak mal za to, že zmluva nebola dojednaná spôsobom ako vypovedal svedok, mal možnosť navrhnúť výsluch svedka, resp. iné dôkazy na svoje tvrdenia. Svedok vo svojej výpovedi označil osobu, s ktorou komunikoval pri uzatvorení zmluvy, pričom žalovaný napriek poskytnutiu lehoty (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 16.3.2022) žiadne dôkazy na svoje tvrdenia nenavrhol.
32. V súvislosti s presúvaním dôkazného bremena odvolací súd, vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010, ktoré cituje žalovaný v odvolaní, uvádza, že v prejednávanej veci nenastala situácia, že by žalobca nebol aktívny a nepredkladal a nenavrhol žiadne dôkazy. Potom bola aktivita žalovaného naviazaná na dôkaznú aktivitu žalobcu a žalovaný bol povinný preukazovať okolnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Žalovaný sa v konaní obmedzil na tvrdenia, že žalobca nepreukázal, za akú množstevnú jednotku sa platí jednotková cena 16,66 Eur a neurčitosť pojmov je potrebné vykladať na ťarchu žalobcu. 33. Podľa žalovaného žalobca bol ten, ktorý prezentoval prejav vôle, ktorý spočíval prvotne v dodávaní „boxov“ (podľa formulárovej objednávky) a následne v dodávaní „kontajnerov“ (podľa faktúry), t.j. je prípustný rôzny výklad množstevných jednotiek, ktoré mali byť zo strany žalobcu dodávané, pričom žalobca je tým subjektom, ktorý ako prvý použil oba rozdielne pojmy ako „box“, tak aj „kontajner“ , pričom z dôvodu podľa ust. 266 ods. 4 Obch. zák. mal konajúci súd prvej inštancie vykladať rozpor v terminológii na ťarchu žalobcu. Takýto postup podľa jeho názoru vyplýva priamo zo zákona a jeho použitie je určené práve aj na situácie, akými je táto a preto nie je rozumne pochopiteľné, čo viedlo konajúci súd prvej inštancie k tomu, aby sa rozhodol neaplikovať ust. § 266 ods. 4 Obch. Zák., ale namiesto toho sa pri rozhodovaní o kľúčovej parciálnej právnej otázke, vybral cestou odignorovania jej zodpovedania, resp. pri jej (ne)zodpovedaní vychádzal zo svedeckej výpovede svedka, ktorého postavenie nemalo a ani nemohlo mať žiadnu relevanciu k posudzovaniu takejto parciálnej otázky. 34. V súvislosti s odvolacou námietkou uvedenou v predchádzajúcom odseku odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie vymedzil správne ako spornú okolnosť, či pojmy box a kontajner sú zhodné a či žalobca správne fakturoval za dodané služby. Žalovaný mal za to, že tento pojem, pripúšťajúci rôzny výklad treba vykladať na ťarchu žalobcu a súd nemal vychádzať iba zo svedeckej výpovede. 35. Contra proferentem je princíp zmluvnej interpretácie, podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia, či celé ustanovenia použité pri formulovaní zmluvy, vykladať v neprospech (na ťarchu) tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz, resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy. Princíp contra proferentem slovenský právny poriadok upravuje ako špeciálne výkladové pravidlo v Obchodnom zákonníku <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=30&p=1015179&f=2> a jeho použitie prichádza do úvahy iba vtedy, ak nemožno dosiahnuť výklad prejavu vôle podľa tých výkladových pravidiel, ktoré majú z hľadiska systematiky právnej úpravy prednosť. 36. Osobitosťou obchodnoprávnej úpravy výkladu prejavu vôle je stanovená hierarchia (usporiadanie) jednotlivých výkladových princípov (princíp uvedený v konkrétnom odseku má prednosť pred princípom, ktorý nasleduje za ním, t. j. princíp uvedený v prvom odseku má prednosť pred princípom uvedeným v druhom odseku, atď.): i. zohľadňuje sa úmysel konajúcej osoby, a to za predpokladu, že bol tento známy druhej strane: „Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy;“ ii. pokiaľ nie je možné vychádzať zo znalosti úmyslu konajúcej osoby (ad i.), vykladá sa prejav vôle podľa „významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.“ Pri oboch vyššie uvedených spôsoboch výkladu je potrebné taktiež zohľadniť: iii. všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovaní, ktorých výsledkom bolo uzatvorenie tej ktorej zmluvy, a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj ich následného správania za predpokladu, že to povaha veci pripúšťa; iv. až keď ani po dôslednom zvážení a použití uvedených výkladových pravidiel a postupov obsah prejavu vôle nie je dostatočne určitý, nastupuje princíp contra proferentem. 37. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie nemohol vykladať rozpor v terminológii na ťarchu žalobcu bez toho, aby neuplatnil citované výkladové pravidlá, t.j. aby najskôr nezisťoval okolnosti uzatvorenia Zmluvy. Správne pritom vychádzal z vykonaného dokazovania a keďže žalovaný na výklad vôle žiaden dôkaz nenavrhol, súd prvej inštancie rešpektujúc prejednaciu zásadu a dôkazné bremeno dospel k správnemu záveru, že žalobca preukázal fakturovanie objednanej a dodanej služby. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa vysvetlenia (definície) pojmov box a kontajner podľa
pravidiel slovenského jazyka, odvolací súd uvádza, že prioritné bolo zisťovať prejav vôle, čo tým strany pri uzatváraní Zmluvy mysleli a či mohlo dôjsť k nejakému omylu. Ako už bolo uvedené, žalovaný žiaden dôkaz na svoju obranu nenavrhol. 38. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený a arbitrárny. Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 39. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný, keď súd prvej inštancie vymedzil sporné a nesporné skutočnosti a so spornými otázkami sa vysporiadal. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 40. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu vrátane výroku o náhrade trov konania potvrdil. 41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 42. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).