Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/92/2024 1420202676 31. 10. 2024 Mgr. Zita Leimbergerová ECLI:SK:KSBA:2024:1420202676.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: O. A. , narodený dňa X.XX.XXXX, trvale bytom N., G. XX proti žalovanej: JUDr. Tatiana R e d e n k o v i č o v á K o p r d o v á , sudkyňa Okresného súdu Bratislava IV, zastúpená advokátom: JUDr. Jiří Kučera, Bratislava, Trnavská cesta č. 60, o neúplnom, nesprávnom a nezrozumiteľnom podaní, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 31. júla 2024, č. k. B5-39C/3/2021-73, takto rozhodol: I. Odvolanie žalobcu o d m i e t a . II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: l.1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 31.7.2024, č. k. B5-39C/3/2021-73, podanie doručené súdu dňa 10.7.2020, doplnené dňa 18.1.2022 a 23.3.2023, odmietol. 1.2. Uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) dôvodiac tým, že nakoľko žaloba (podanie) žalobcu nespĺňala náležitosti uvedené v § 127 ods. 1 a § 132 ods. 1 C.s.p. - žaloba bola nezrozumiteľná, nebolo z nej zrejmé, čo sa ňou sleduje a čoho sa žalobou domáha, súd prvej inštancie uznesením č. k. 39C/3/2021-63, zo dňa 24.2.2023, vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia, písomne odstránil vady žaloby a poučil ho, ako treba opravu vykonať a doplniť žalobu tak, aby mohol súd v konaní pokračovať. 1.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že žalobcovi bolo uvedené uznesenie s výzvou na odstránenie vád žaloby doručené dňa 14.3.2023, žalobca na výzvu reagoval podaním doručeným dňa 23.3.2023, ktorým však vady v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie neodstránil. Vzhľadom k tomu, že žalobca vady žaloby v stanovenej lehote neodstránil a pre uvedené nedostatky nie je možné pokračovať v konaní, rozhodol tak, že podanie, ktoré by mohlo byť žalobou odmietol. 2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas podanie označené ako odvolanie, v ktorom uviedol, že odvolaním proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie sleduje dosiahnutie spravodlivosti a naplnenie povinnosti súdu (odvolacieho súdu) konať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2 a ods. 3), aby sa tým potvrdilo, že v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy, ktoré nestrpia diletantov (nedoukov) vo svojich radoch, lebo títo spôsobujú svojím konaním anarchiu v súdnictve, čím oslabujú sústavu výkonných orgánov Slovenskej republiky. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru sa konajúca sudkyňa JUDr. B. Bizoňová uchýlila ku klamstvu z dôvodu, že ak by v žalobe neboli splnené podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, potom by súd nemohol prikázať žalobu z dôvodu nutnosti na Okresný súd Bratislava
V, priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov, vyzvať ho na späťvzatie žaloby z dôvodu, že je zjavne nedôvodná a jeho nároky nemôžu byť predmetom samostatného konania a požadovať od neho vyjadrenie k textu právneho zástupcu protistrany. Toto konanie súdu podľa názoru odvolateľa zjavne neumožňuje požadovať od neho doplnenie podania. Výrok napadnutého rozhodnutia považuje za právne irelevantný (právne bezvýznamný) s cieľom dosiahnuť nedotknuteľnosť sudkyne JUDr. T. R. Koprdovej (žalovanej). Uznesenie zo dňa 24.2.2023 vydané sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou (ktorým súd žalobcu vyzval na doplnenie a opravu podania - poznámka odvolacieho súdu) dokazuje, že splnil súdom stanovenú lehotu, nakoľko v žalobe nebolo treba odstraňovať vady žaloby. Odvolaciemu súdu navrhol zrušiť výrokovú časť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v danej veci rozhodol tak, aby umožnil presadenie spravodlivosti, nariadil súdne pojednávanie a oslobodil ho od všetkých súdnych poplatkov, nakoľko práve súdny systém zavinil, že sa musí brániť voči rozhodnutiam sudcov ohýbajúcich zákonné právne predpisy, ale i články Ústavy Slovenskej republiky viažuce sa k jeho žalobe. 3. Odvolací súd preskúmal vec (§ 378, § 379, § 386 písm. d/ C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363 C.s.p. a pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 4. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 5. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odvolateľ musí v odvolaní uviesť dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu považuje za nesprávne. V odvolacom konaní platí systém neúplnej apelácie, to znamená, že neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 C.s.p. Ak odvolateľ uvedie v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania dôvody odvolania, je nimi súd viazaný a iné odvolacie dôvody, než ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní, odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní nebude posudzovať, ani zisťovať a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Výnimkou sú iba dôvody, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania. V prípade, že odvolateľ v odvolaní neuvedie odvolací dôvod, odvolací súd odvolateľa nevyzýva na doplnenie odvolania, ktoré je bez uvedenia odvolacích dôvodov. Podľa § 127 ods. 1, ods. 2 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. 6. Žalobca podal odvolanie bez náležitostí v zmysle § 363 C.s.p., pretože v ňom absentuje vymedzenie dôvodov, pre ktoré považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a tak nie je zrejmé v akom rozsahu ho napáda a v čom považuje toto rozhodnutie za nesprávne (odvolacie dôvody). Vymedzenie rozsahu v akom sa rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda a tiež odvolací návrh sú nutnou podmienkou odvolacieho konania. Odvolací súd dodáva, že účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, čo žalobca neurobil. 7. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. d/ C.s.p. odmietol. 8. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l a § 251 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením čl. 4 C.s.p. Žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, keďže odmietnutie odvolania zavinil žalobca, náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, nakoľko žalovaná si vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.10.2021 prostredníctvom jej právneho zástupcu JUDr. Jiřího Kučeru (žaloba bola žalovanej doručená dňa 28.9.2021) trovy konania neuplatnila a ani vynaloženie trov konania nepreukázala. Za trovy konania môžu byť považované iba také výdavky, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, ak vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pokiaľ nie sú v prípade konkrétneho výdavku súčasné splnené všetky uvedené zákonné kritériá, nemožno ho kvalifikovať ako súčasť trov konania. Povinnosť nahradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Znamená to, že súd nemôže zaviazať stranu na náhradu tých trov, ktoré druhá strana počas konania vynaložila neúčelne, zbytočne, bez priamej súvislosti so súdnym sporom. Za trovy konania sú považované iba tie výdavky, ktoré boli súdu riadne preukázané. To sa týka predovšetkým hotových výdavkov, ktoré boli reálne
vynaložené v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním. Spôsob preukázania konkrétneho výdavku je determinovaný jeho povahou. Súdu v zásade nie je potrebné osobitne preukazovať výdavky, o ktorých má vedomosť z vlastnej činnosti (napr. zaplatený súdny poplatok), ani výdavky, ktorých vynaloženie priamo upravuje osobitný právny predpis (napr. tarifná odmena a náhrady advokáta sporovej strany). Tým však nie je dotknutá povinnosť preukázať existenciu skutočnosti, ktorá určitý výdavok zakladá (napr. úkon právnej služby, za ktorý má advokátovi patriť odmena a náhrady). 9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).