KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava30. 5. 2024plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/28/2024 z 30. 5. 2024

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2024, sp. zn. 10Co/28/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1424203303.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 10Co/28/2024 1424203303 30. 05. 2024 JUDr. Zuzana Kučerová ECLI:SK:KSBA:2024:1424203303.1

Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcov: U. Ď., M.. XX.XX.XXXX, Q. Š. XX, Q., proti žalovaným: 1/ Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, 2/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46141341, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 16.04.2024, č. k. 35C/18/2024-46, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým konanie zastavil, rdzuje.

potv

Výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia, sa z r u š u j e . Žalovaným 1/, 2/ sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva.

odôvodnenie: 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (I. výrok); zamietol návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia (II. výrok), žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (III. výrok). 2/ V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal na navrhovaný rozsudočný petit, ktorým sa žalobca domáha voči žalovanému 1/ určenia, že podmienka predformulovaná v úverovej zmluve č. 98369 zo dňa 21.01.2014 v článku 7. Sankcie, Bod 7.4.: „Banka je oprávnená aj bez predchádzajúceho oznámenia klientovi rozhodnúť o predčasnom splatení zostatku istiny úveru s príslušenstvom pri porušení akejkoľvek povinnosti klienta vyplývajúcej z úverovej zmluvy z dôvodov v nej uvedených alebo v prípade, že klient, ručiteľ alebo vlastník zálohu nespláca riadne a včas úver alebo pôžičku poskytnuté bankou alebo treťou stranou" je neprijateľná. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že žalobca žalobu skutkovo dôvodil tým, že so žalovaným 1/ dňa 21.01.2014 uzavrel úverovú zmluvu W. Č.. XXXXXXXXXXXXXXX a dňa 16.03.2017 úverovú zmluvu W. Č.. XXXXXXXXXXXXXXXX. Dňa 29.10.2018 žalovaný 1/ rozhodol o predčasnom splatení úveru, čo je nekalou praktikou, ktorá ohrozuje garantované práva spotrebiteľa a je neplatný právny úkon (§565 a § 53 ods. 9 Obč. Zák.). Žalovaný 1/ oznámil predčasné zosplatnenie úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere na bývanie - W. Č.. XXXXXX vzhľadom na omeškanie s úhradami splátok vo výške 145,07 splatných dňa 20.06.2018, 20.07.2018, 20.08.2019, 20.09.2018 a dňa 22.10.2018 a úverovej zmluvy Č.. XXXXX vzhľadom na omeškanie s úhradami splátok vo výške 183,75 EUR splatných dňa 20.06.2018, 20.07.2018, 20.08.2019, 20.09.2018 a dňa 22.10.2018. Pohľadávka žalovaného 1/ mala byť vo výške 145,07 EUR x 5 = 725,35 EUR a 183,75 x 5 = 918,75 EUR, a preto žalovaný 1/ mal právo žiadať sumy 725,35 EUR a 918,75 EUR, napriek tomu žiadal sumu 45.575,71 EUR. Pohľadávka žalovaného 1/ je podľa

úverovej zmluvy splatná do 30 rokov, pričom uplynulo len 8 rokov od poskytnutia úveru a tak neuplynula doba splatnosti úveru. Žalovaný 1/ nesprávne v rozpore so zákonom rozhodol o predčasnom splatení zostatku istiny a to pre nezaplatené splátku dňa 12.07.2018 oznámenú dňa 24.09.2018; inkasoval si peniaze z jeho osobného účtu a priraďoval si splátky tak ako uznal za vhodné, inkasoval viac peňazí ako mal, pretože si inkasoval aj zmluvné pokuty, pričom popri 5% úroku z omeškania, ktorý je zákonnou sankciou za omeškanie splátky, ktorý si banka inkasovala, dochádzalo zo strany žalovaného 1/ aj k duplicitnému uplatňovaniu sankcií inkasovaním si aj zmluvných pokút. Namietaná zmluvná podmienka je nekalou klauzulou, a preto neplatnou. Dodal, že v konaní sp. zn. B3-24Csp/101/2020 o zaplatenie 74.216,73 EUR, ktoré inicioval žalovaný 1/, a ktoré nie je právoplatne skončené, súd vyhlásil rozsudok, avšak nepodrobil úverovú zmluvu súdnej kontrole a citovanou podmienkou sa nezaoberal, respektíve ju vôbec nehodnotil. 3/ Pokiaľ išlo o žalobcom navrhované neodkladné opatrenie, súd prvej inštancie ozrejmil, že sa ním žalobca domáhal voči žalovaným uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve - Q. Č.. XX, nachádzajúceho sa na 5. U. Q. R. Š. XX, XX, XX, F. Č.. XX, P.. Č.. XXXX, F. Q., U. na U. U.. Č.. XXXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom na U. U.. Č.. XXXXX G. F. XXX L.X G. F.B. XXXX/XXXXXX, F. B. Ú. M. L., G. Q. - M. L., G. Q. I., S. na C. Č.. XXXX, Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd prvej zhrnul skutkové zdôvodnenie tohto návrhu, keď žalobca videl nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v tom, že žalovaný 2/ na internete zverejnil „Oznámenie o dražbe č. 016/24“, ktorá sa má konať dňa 25.04.2024, čo považuje za zásah do jeho vlastníckeho práva, z ktorého dôvodu žiadal súd o poskytnutie ochrany do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 4/ Súd prvej inštancie lustráciou súdnych konaní zistil, že v čase jeho rozhodovania bolo na totožnom súde (Mestský súd Bratislava IV, poznámka odvolacieho súdu) vedené konanie sp. zn. B3-24Csp/101/2020, v ktorom si žalovaný 1/ ako žalobca, uplatňuje voči žalobcovi (v procesnom postavení žalovaného) nárok na zaplatenie dlžnej sumy 74.216,73 EUR titulom nezaplatených pôžičiek, ktoré mu poskytol v zmysle úverovej zmluvy Č.. XXXXX zo dňa 21.01.2014 a zmluvy Č.. XXXXXX zo dňa 16.03.2017. Súd prvej inštancie v tejto právnej veci dňa 24.01.2023 rozhodol rozsudkom, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel s tým, že 6/ až 8/ odseku rozsudku vyplýva, že žalobca v postavení žalovaného namietal žalobu žalovaného 1/ z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok v predmetných zmluvách, pričom v odsekoch 26/ a 33/ súd konštatoval, že žalovaný 1/ zosplatnil oba úvery v súlade so zmluvou a zákonom, t.j. došlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úverov. Predmetný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, nakoľko žalobca (v procesnom postavení žalovaného) podal proti nemu odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uplatnený nárok vo veci samej - určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky o predčasnom splatení zostatku istiny úveru s príslušenstvom v konaní sp. zn. 35C/18/2024 už je prejednávaný v konaní sp. zn. B3-24Csp/101/2020. 5/ Právne odkazujúc na § 159, § 161 ods. 1, 2 C.s.p. súd prvej inštancie konanie o žalobe zastavil argumentujúc, že na identickom súde prebieha konanie, ktorého predmetom je aj preskúmanie žalobcom uplatneného nároku v konaní sp. zn. 35C/18/2024 (ide o konanie sp. zn. B3-24Csp/101/2020). Keďže konanie sp. zn. B3-24Csp/101/2020 nie je právoplatne skončené, súd prvej inštancie uzavrel, že existuje prekážka litispedencie, čo je neodstrániteľnou prekážkou konania o ďalšej žalobe v tej istej veci. Z uvedeného dôvodu konanie vo veci samej zastavil (I. výrok). 6/ Právne odkazujúc na § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1 , 2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie vecne zhrnul, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia. Uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, respektíve realizácie dražby nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Nakoľko však konanie z dôvodu prekážky litispedencie bolo potrebné zastaviť, nebolo možné nariadiť navrhované neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie zároveň dodal, že ak by aj nezastavil konanie vo veci samej, nenariadením neodkladného opatrenia by nebola ohrozená exekúcia rozhodnutia vo veci samej, keďže predmetom konania bolo posúdenie prijateľnosti zmluvnej podmienky. Navyše žalobca nerozporoval, že by sa dostal do omeškania so zaplatením splátok úveru, v dôsledku

čoho pristúpil žalovaný 1/ k výkonu záložného práva, ani súdu nepreukázal, že by sa od roku 2018, kedy sa dostal do omeškania, pokúsil so žalovaným 1/ dohodnúť, prípadne zaplatil omeškané splátky, a teda až do súčasnosti, t.j. cca 6 rokov ostal nečinným, do chvíle kým žalovaný 1/ nepristúpil k výkonu záložného práva. Z uvedeného sa podľa súdu prvej inštancie javí, že zo strany žalobcu ide o špekulatívny návrh v snahe zmariť výkon záložného práva o to viac, že od roku 2020 prebieha súdne konanie sp. zn. B3-24Csp/101/2020, v rámci ktorého bola posudzovaná aj úverová zmluva, ktorá je predmetom tohto konania, a v ktorom žalobca nespochybnil jej platnosť, ani nepoprel, že svoje povinnosti ako dlžník riadne neplní. Podľa súdu prvej inštancie z tohto dôvodu by nebolo možné jeho návrhu vyhovieť. Záverom zhrnul, že žalobca nepreukázal dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto ho zamietol. 7/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. Ozrejmil, že zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. Nakoľko v prejednávanej veci bolo konanie zastavené z dôvodu, že si žalobca uplatnil nárok, ktorý už je preskúmavaný v rámci iného prebiehajúceho súdneho konania, to bol on, ktorý z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené a preto by mal nahradiť trovy žalovaným. Keďže žalovanej strane žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol tak, že im nárok na ich náhradu nepriznal. 8/ Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom a právom Európskej únie, nakoľko vec samú je súd povinný prejednať bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, a vo veci rozhodnúť rozsudkom. Uviedol, že podal žalobu o určenie neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pričom o tejto podmienke nerozhoduje žiaden súd, a preto nejde o prekážku litispedencie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v súlade so zákonom a únijným právom pre nebezpečenstvo plánovanej dražby žalovaným 2/, ktorá sa má konať dňa 25.04.2024. Potvrdil, že so žalovanou 1/ uzavrel úverovú zmluvu W. Č.. XXXXXXXXXXXXXXX dňa 21.01.2014 a úverovú zmluvu W. Č.. XXXXXXXXXXXXXXXX dňa 16.03.2017. Žalovaná 1/ rozhodla o predčasnom zosplatnení úveru, pričom toto jej rozhodnutie je nekalou praktikou v neprospech spotrebiteľa a ohrozuje jeho zákonom garantované práva. Má za to, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatný právny úkon, nakoľko nebol urobený v súlade s § 565 a § 53 ods. 9 Obč. Zák. Namietal tiež, že pohľadávka veriteľa bola v skutočnosti vo výške 145,07 Eur x 5, t.j. 725,35 eur a 183,75 x 5, t.j. 918, 75 eur, preto banka nemala právo žiadať od neho sumu 45.575,71 eur, ako to uviedla v podaní zo dňa 29.10.2018, a preto ňou tvrdená pohľadávka je sporná. Uviedol tiež, že pohľadávka banky je splatná do 30 rokov, pričom uplynulo len 8 rokov od poskytnutia úveru, teda ešte neuplynula doba jeho splatnosti. Namietal tiež, že banka (žalovaná 1/) nesprávne, v rozpore so zákonom, rozhodla o predčasnom splatení zostatku istiny, a to pre nezaplatenú splátku dňa 12.07.2018 oznámenú 24.09.2018. Banka si inkasovala peniaze z jeho osobného účtu a priraďovala si splátky tak, ako uznala za vhodné, inkasovala si viac peňazí ako mala, pretože inkasovala aj zmluvné pokuty, pričom popri 5% úroku z omeškania, ktorý je zákonnou sankciou za omeškanie splátky zo strany banky, dochádzalo k duplicitnému uplatňovaniu sankcií, a to aj za zmluvné pokuty zároveň, pričom išlo o rozpor so zákonom. Namietanú klauzulu uvedenú v čl. 7 bod 7.4 úverovej zmluvy považuje za nekalú praktiku, a to s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 598/21 z 09.11.2023. Je nesporné, že súd je povinný z úradnej povinnosti podrobiť spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole a zistiť, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Už v konaní sp. zn. B3-24Csp 101/2020 o zaplatenie 74.216,73 eur, ktoré iniciovala žalovaná 1/, a ktoré konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené, súd vyhlásil rozsudok, avšak z jeho obsahu vyplýva, že nepodrobil úverovú zmluvu súdnej kontrole a ním namietanou nekalou podmienkou sa vôbec nezaoberal, ani ju nevyhodnotil. Súd prvej inštancie banke vyhovel a uložil mu povinnosť zaplatiť nesplatený úver, pričom mu v rozsudku vytkol, že bližšie nekonkretizoval tie zmluvné podmienky, ktoré majú byť neprijateľné. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobca v odvolaní namietal, že predmetný návrh podal z dôvodu, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery, aby mu bola poskytnutá súdna ochrana pred nekalým konaním súkromných podnikateľských subjektov a bolo rešpektované jeho ústavné právo na ochranu majetku a jediného obydlia. Ďalej dôvodil, že konaním žalovaných môže dôjsť k nenapraviteľným škodám nedobrovoľným vydražením jeho majetku, ktorý je nepochybne väčší ako pohľadávka banky. Nesúhlasí s dobrovoľnou dražbou, ktorá sa má konať 25.04.2024 o 10.30 hod. v priestoroch AUKČNEJ SPOLOČNOSTI s.r.o.; v dražobnom procese namietal znalecký posudok č. 18/2024 vyhotovený znalcom Ing. Lucia Magulová, ako aj to, že v oznámení o

dobrovoľnej dražbe v opise stavu predmetu dražby chýba poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, čo považuje za zavádzajúce. Dobrovoľná dražba je konaním, ktoré je mimo jeho vôle a pričinenia ako vlastníka draženej nehnuteľnosti, dražba prebieha bez kontroly súdu alebo iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý vykonáva činnosť len za účelom dosiahnutia zisku. Žalobca má za to, že ide o neplatný právny úkon, a to aj v kontexte s rozsudkom NS SR sp. zn. 2 MCd 20/2011. Konaním dražobníka, ktorý násilím draží nehnuteľnosť občanov, ktorí si neželajú, aby ich nehnuteľnosti boli dražené, dochádza aj k zaťažovaniu súdov spormi, a práve preto by súdy mali predchádzať k ich zahlcovaniu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Zhrnul, že osvedčil danosť práva, nakoľko bez okamžitej úpravy pomerov je jeho právo ohrozené a preto splnil podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol tiež, že Krajský súd v Žiline zakázal Prima banke uplatňovať 23 ustanovení zmluvy o hypotekárnom úvere, pričom o jej nezákonnom postupe rozhodla aj Národná banka Slovenska a Komisia pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Banka svoj postup, ako aj sporné zmluvné ustanovenie, obhajovala zvýšením miery rizikovosti klienta. Vo väčšine prípadov postupovala šablónovitým spôsobom, nereagovala na výzvu klientov, pokračovala v súdnych sporoch, napriek upozorneniam a nezákonnosti jej postupu. Prejednávaná vec je spotrebiteľským sporom, a preto ako žalobca má právo domáhať sa súdnej ochrany. Je zrejmé, že sporná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky zakladajúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je tiež nesporné, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia nevznikne žalovaným žiadna ujma, právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nezmení, záložné právo aj naďalej existuje, len sa dočasne pozastaví jeho výkon. Predmetná dražba nie je prvá, ako to uviedol žalovaný 2/ ale v poradí treťou dražbou. Poukázal na to, že banka nemala záujem na takej dohode, ktorá by smerovala k splateniu úverov. Má za to, že zmluva o zriadení záložného práva nie je nástrojom, prostredníctvom ktorého môže dražobník scudziť majetok občana a spolu s dodávateľom vyhnať spotrebiteľa z obydlia; banka použila neprimeraný postup, v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko mu poskytla úver len preto, aby pre nezaplatené splátky 784,98 eur, mohla vydražiť dotknuté nehnuteľnosti, ktorých hodnota je približne 200.000 eur. Za nesprávny považuje postup žalovanej 1/ (banky), ktorá pre sumu 784,98 eur od neho žiada sumu 45.492,95 eur, resp. 45.575,71 eur. Tvrdenia banky ohľadom výšky jeho pohľadávky sú zmätočné, banka doposiaľ svoju pohľadávku relevantne neosvedčila žiadnym dôkazom. V tomto konaní poukázal na zákon č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, podľa ktorého všetci spotrebitelia, ktorí si vzali úver na bývanie, majú právo domáhať sa určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, majú právo domáhať sa určenia, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a domáhať sa aj toho, že úver je bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 13 a 15. Zhrnul, že žalovaná 1/ (banka) si z jeho bežného účtu inkasovala splátky, a to v roku 2014 splátky 11 x 223,18 eur, v roku 2015 splátky 12 x 223,18 eur, v roku 2016 splátky 12 x 223,18 eur, v roku 2017 splátka 1 x 223,18 eur a splátky 11 x 183,75 eur a v roku 2018 splátky 5 x 183,75 eur, čo je celkom 10.974,48 eur. Okrem týchto splátok inkasovala poplatky za upomienky a zmluvné pokuty. Zhrnul, že dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia vidí v tom, že by sa výkon záložného práva realizoval bez kontroly súdu, na podklade spornej pohľadávky. 9/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že mu nie je možné priznať úspech. Odvolací súd sa stotožnil s nosnými dôvodmi napadnutého uznesenia, pre ktoré konanie zastavil z dôvodu existencie prekážky litispedencie a konštatuje vecnú správnosť tejto časti napadnutého rozhodnutia. 10/ Nedostatkom podmienky súdneho konania (§161 ods. 1 C.s.p.) je i prekážka začatého konania (litispendencia, § 159 C.s.p.), ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, táto je daná aj vtedy, ak pôvodný účastník v prvom konaní je vystriedaný právnym nástupcom v druhom konaní (musí byť však ako právny nástupca pôvodného účastníka označený), a tiež vtedy, ak účastníci v druhom konaní vystupujú v opačnom procesnom postavení. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, a základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom prípade vždy konanie zastaví podľa § 161 ods. 2 C.s.p. Spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Prekážka litispendencie môže byť

odstránená napr. aj tým, že konanie bude zastavené v dôsledku späťvzatia jedného z dvoch návrhov. Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní (R 97/2003). 11/ Odvolací súd, zohľadniac skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu a listín, ktoré sú jeho obsahom, sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že predmetné konanie bolo potrebné zastaviť pre prekážku listispedencie s už prv začatým konaním sp. zn. B3-24Csp 101/2020. Odvolací súd z úradnej činnosti zistil, že predmetný spis (sp. zn. B3 - 24Csp 101/2020) bol predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní žalovaného U. Ď. a je vedený pod sp. zn. 16CoCsp 31/2023. O odvolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté. Začatie konanie o žalobe na plnenie vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy vytvára prekážku litispedencie v konaní o neskôr podanej žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v identickej spotrebiteľskej zmluve (pozri napr. aj Uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 125/2016). Argumentáciu, ktorú žalobca použil v konaní o žalobe na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 7. Sankcie bod 7.4. úverovej zmluvy Č.. XXXXX mal uplatniť formou procesnej obrany v konaní sp. zn. B3-24Csp 101/2020. Tu sa totiž Prima banka, a.s. (ako veriteľ) domáha voči nemu (ako dlžníkovi) plnenia vo výške 74.216,73 eur s prísl. na podklade identickej úverovej zmluvy, ktorej neprijateľnosť zmluvnej podmienky žalobca namieta v tomto konaní. Z dôvodov prvoinštančného rozsudku vydanom v konaní sp. zn. 24Csp 101/2020 dňa 24.01.2023 vyplýva, že úver W. Č.. XXXXX bol tzv. refinancovaným úverom, poskytnutým žalobcovi (v danom konaní v procesnom postavení žalovaného) bankou dňa 21.01.2014 vo výške 50.000 eur (z toho suma 24.550,45 eur bola použitá na splatenie úveru žalovaného v Slovenskej sporiteľni, suma 3.456,89 eur na splatenie úveru v Home Credit, suma 8.297,61 eur na splatenie úveru v Prima banke, a.s. a suma 13.695,05 eur bola prevedená na osobný účet žalovaného) a rovnako refinancovaným úverom bol tzv. úver na bývanie - Hypotéka č. 386380 poskytnutý dňa 16.03.2017 vo výške 30.000 eur. Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu v konaní sp. zn. 16CoCsp 31/2023 preverí, či súd prvej inštancie podrobil spotrebiteľské zmluvy, na podklade ktorých PRIMA banka a.s. žiada plnenie od žalovaného, ex offo súdnej kontrole z pohľadu existencie neprijateľných zmluvných podmienok (§ 53 Obč. Zák., § 298 ods. 1, 2 C.s.p. ), ako aj z tých hľadísk, či bola pred poskytnutím úveru zo strany banky riadne (nielen formálne) posúdená schopnosť spotrebiteľa splácať úver, zohľadniac množstvo iných úverov, ktorými žalobca bol v tom čase zaťažený ako dlžník a najmä, či veriteľ na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru mal splnené zákonné podmienky. V tomto ohľade bude potrebné vychádzať aj z Rozsudku Súdneho dvora z 09. novembra 2023 vo veci C-598/21 (najmä odseky 74, 75, 81, 82), ktorý žalobca zmienil v odvolaní. Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 27.11.2023, sp. zn. 9Cdo 187/2022 vyslovil, že rovnaká ochrana ako na spotrebiteľa, ktorý uzatvára zmluvu, na základe ktorej má plniť, sa vzťahuje aj na toho spotrebiteľa, ktorý svojim vlastným majetkom zabezpečuje pohľadávku veriteľa zo zmluvy s iným spotrebiteľom, vrátane ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle § 53 ods. 1, 4 písm. a/ Obč. Zák. Na margo odvolacej argumentácie žalobcu je potrebné akcentovať aj to, že právnu ochranu pred nezákonnou dražlou žalobcovi priznáva aj zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z., ktorý mu umožňuje, za stanovených podmienok, domáhať sa určenia jej neplatnosti. 12/ Nakoľko odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť prvého výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil, odvolací súd tento výrok ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil. 13/ Pokiaľ išlo o druhý výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia, tento výrok, ako nadbytočný odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. zrušil. Súd prvej inštancie totiž opomenul, že prvým výrokom svojho rozhodnutia zastavil konanie ako celok, teda aj v časti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a preto rozhodovať o ňom nebol dôvod. Už len nad rámec odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že požadovať navrhovanú dočasnú úpravu pomerov môže v kontexte s konaním sp. zn. B3-24Csp 101/2020, a to do jeho právoplatného skončenia. Procesnou stranou v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia môže byť aj tretia osoba, teda nielen žalobca a žalovaný, čo platí aj pre neodkladné opatrenia po začatí konania (Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1094), pričom navrhovateľom neodkladného opatrenia môže byť aj osoba, ktorá je vo veci samej na strane žalovanej. 14/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., § 256 a § 262 ods. 1 C.s.p. Z procesného hľadiska to bol žalobca, ktorý zavinil zastavenie konanie podaním žaloby, o ktorej z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania nebolo možné rozhodnúť. Z tohto

dôvodu by mal znášať bremeno trov vo vzťahu k procesne úspešnej strane sporu. Žalovaným však v konaní žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu, zohľadniac procesnú ekonómiu, im odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal. 15/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 35C/18/2024

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje