Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/120/2024 z 10. 12. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 14Co/120/2024 1424208552 10. 12. 2024 JUDr. Darina Kriváňová ECLI:SK:KSBA:2024:1424208552.1

Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v právnej veci žalobcov: 1. C.. X. N., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XXX, XXX XX J., X. W.. C. N., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XXX, XXX XX J. proti žalovaným: 1. G. T., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XXX, XXX XX J., X. S. I., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XX, XXX XX J., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 1. a v 2. rade proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 65C/74/2024-71, zo dňa 27. septembra 2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. dňa 27. septembra 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

64C/74/2024-71 zo

odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV uznesením č.k. 65C/74/2024-71, zo dňa 27. septembra 2024 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným v 1. a v 2. rade uložil povinnosť umožniť žalobcom v 1. a 2. rade a osobám nimi určeným vstup na pozemok vo vlastníctve žalovaných, nachádzajúci sa v k. ú. O., E. M. J. - C..Č.. O., okres Bratislava V, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnom odbore ako pozemok registra „C“, parc. č. XXX/X, o výmere 700 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v rozsahu 1,1 metra od hranice s pozemkom nachádzajúcom sa v k.ú. O., E. M. J. - C..Č.. O., okres Bratislava V, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnom odbore ako pozemok registra „C“, parc. č. XXX/X, o výmere 5 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a v celej dĺžke stavby povolenej stavebným povolením Mestskej časti Bratislava - O., Č.. A.-X zo dňa 20.01.2021, právoplatným dňa 04.03.2021: Prestavba, dostavba a nadstavba rodinného domu na Balkánskej ulici v Bratislave, jestvujúci rodinný dom so súpisným č. XXX a s orientačným č. XXX na pozemku registra C, parcelné č. 525, k.ú. Rusovce, pričom prístavbou sú dotknuté pozemky registra C parcelné č. XXX/X, XXX, T.. Ú.. O. (ďalej len „stavba“), ktorej stavebníkmi sú žalobcovia (t.j. 26 metrov), za účelom realizácie fasády stavby zo strany pozemku s parc. č. XXX/X (najmä zateplenie, sieťka, lepidlo, omietka, náter), osadenia snehových zábran na plechovej streche (vikieri) stavby, osadenia dažďového zvodu na konci stavby smerom do dvora stavebníkov, náteru dreveného hranola pod vikierom stavby ochranným olejom a úpravy a opravy fasády jestvujúceho rodinného domu so súpisným č. XXX zo strany pozemku s parc. č. XXX/X (najmä obúchanie časti brizolitu na jestvujúcom rodinnom dome so súpisným č. XXX, sieťka, lepidlo, omietka, náter), a to za nasledovných podmienok: 1/ Žalobcovia použijú na zateplenie novej časti dostavby polystyrén o hrúbke 13 centimetrov. Na zateplenie nadstavby nad jestvujúcim rodinným domom so súpisným č. XXX, t.j. nad starou časťou domu ( konkrétne medzi starou časťou domu a strechou) žalobcovia použijú polystyrén o hrúbke 20 centimetrov. 2/ Čas trvania opatrenia na susednom pozemku sa určuje na dobu 3 mesiace od vykonateľnosti tohto uznesenia, pričom maximálne obdobie na vykonanie uvedených prác sa stanovuje na 14 pracovných dní v čase od 08:00 hod. do 18:00 hod.

3/ V prípade nepriaznivých poveternostných podmienok (najmä dážď, silný vietor, nízka teplota) sa uvedená doba trvania prác predĺži o čas ich trvania. 4/ Žalobcovia v 1. a 2. rade oznámia písomne začatie prác žalovaným v 1. a 2. rade najmenej 7 kalendárnych dní pred ich začatím. Žalobcovia v 1. a 2. rade m a j ú voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.), a poučil žalovaných v 1. a 2. rade, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán súd zruší v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj že žalovaní môžu podať žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok III.). 2. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že sú stavebníkmi stavby postavenej v súlade so stavebným povolením Predmetná stavba stojí na hranici s pozemkom žalovaných (parcelou č. XXX/X). Od začiatku roku 2022 žalovaní neumožňujú žalobcom vstup na parcelu č. XXX/X a tým znemožňujú jej dokončenie, hlavne realizáciu fasády stavby, osadenie snehových zábran, osadenie dažďového zvodu, náter dreveného hranola pod vikierom stavby ochranným olejom a úpravu a opravu fasády jestvujúceho rodinného domu so súpisným č. XXX. Uvedeným konaním žalovaní spôsobili, že stavba žalobcov bola v stave bez fasády a ostatných potrebných úkonov vystavená už dvom zimám a momentálne hrozí, že to takto bude pokračovať ďalšiu zimu. Stena stavby, ku ktorej je prístup možný iba z parcely č. XXX/X, je orientovaná na sever. Žalobcovia už raz boli nútení kvôli konaniu žalovaných požiadať o predĺženie lehoty výstavby o 2 roky, t.j. do 21.03.2025. V tejto súvislosti hrozí, že žalobcovia budú musieť opätovne podať obdobnú žiadosť. Pokiaľ ide o znemožňovanie namontovania snehových zábran na plechovej streche (vikieri) stavby, toto konanie žalovaných vytvára stav, kedy je žalobkyňa 1/ vystavovaná riziku objektívnej zodpovednosti za škody spôsobené prípadným pádom snehu z tejto strechy. Žalovaný 1/ podal na Okresnom súde Bratislava V na žalobkyňu 1/ žalobu o zaplatenie 1.798,97 eur s príslušenstvom, konanie je vedené pod sp. zn. 72C/17/2022, konkrétne za škodu na zdraví spôsobenú údajným pádom snehu z predmetného vikiera stavby. Žalovaný 1/ do dnešného dňa bráni namontovaniu snehových zábran na tomto vikieri stavby. Žalobcovia a žalovaní sú vlastníkmi susedných pozemkov. Žalobcom bola stavebným povolením Mestskej časti J. - O. zo dňa 20.01.2021, právoplatným dňa 04.03.2021, povolená stavba: Prestavba, dostavba a nadstavba rodinného domu na J.L. A. E. J., jestvujúci rodinný dom so súpisným č. XXX a s orientačným č. XXX na pozemku registra C parcelné č. XXX, T..Ú.. O., pričom prístavbou sú dotknuté pozemky registra C parcelné č. XXX/X, XXX, T..Ú.. O.. V apríli 2020, t.j. pred vydaním stavebného povolenia súhlasili vtedajší spoluvlastníci parcely č. XXX/ X s umiestnením stavby na hranici parcely č. XXX/X. Žalobcovia na jar v roku 2021 začali s prácami na stavbe. Od februára 2022 žalovaní neumožňujú vstup na parcelu č. XXX/X žalobcom a osobám povereným žalobcami na vykonanie konkrétnych činností. Ostatní spoluvlastníci parcely č. XXX/X (I. T. S. O. J.) so vstupom žalobcov a nimi poverených osôb na predmetný pozemok súhlasia. Mestská časť J. - O. ako príslušný stavebný úrad vydala v tejto veci rozhodnutie o uložení opatrenia na susednom pozemku č. A.-X. Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalovaných. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednenie a rozhodnutie. Odvolací orgán vytkol prvostupňovému orgánu určité procesné veci a to, že v rozhodnutí nebolo konkrétne uvedené, akú hrúbku zateplenia žalobcovia použijú na zateplenie fasády stavby. Dňa 09.06.2023 žalobcovia opätovne požiadali Mestskú časť J. - O. o uloženie opatrenia na susednom pozemku (vstup na pozemok). Listom zo dňa 19.01.2024 doplnili túto žiadosť, nakoľko získali Protokol k zameraniu skutočného stavu časti objektu, z ktorého vyplýva, že vzdialenosť novej časti dostavby (ktorej skutočný stav bol zameraný v tomto protokole) od hranice s parcelou č. XXX/X je minimálne 17 cm. Žalobcovia teda použijú na zateplenie novej časti dostavby (ktorej skutočný stav bol zameraný v tomto protokole) polystyrén o hrúbke 13 centimetrov (aby si nechali priestor aj na parapety) a nepresahovali svojou stavbou na parcelu č. XXX/1. Pokiaľ ide o zateplenie nadstavby nad jestvujúcim rodinným domom so súpisným č. XXX, t.j. nad starou časťou domu (teda časť medzi starou časťou domu a strechou) žalobcovia použijú polystyrén o hrúbke 20 centimetrov, nakoľko v zmysle uvedeného protokolu je vzdialenosť stavby v tejto časti (nadstavby nad starou časťou domu) od konca jestvujúceho domu so súpisným č. 219 (starou časťou pod nadstavbou), t.j. hranica s parcelou XXX/X je práve 20 cm. Mestská časť Bratislava - O. vydala dňa 06.03.2024 Oznámenie o začatí konania o uložení povinnosti strpieť vykonanie prác zo svojho pozemku. V tejto veci stavebný úrad neurobil do dnešného dňa žiadny ďalší úkon. Mestská časť J. - O. vydala dňa 16.07.2024 rozhodnutie, ktorým nepovolila obnovu predmetného stavebného konania, ktorú navrhovali žalovaní. Naliehavosť navrhovaného opatrenia spočíva v tom, že realizácia fasády stavby a

ostatné potrebné práce musia byť vykonané pred nadchádzajúcou zimou ešte v čase, keď poveternostné podmienky dovoľujú vykonať potrebné úkony a zachovať technologický postup. Žalobcovia chcú predísť situácií, že ich stavba bude vystavená v stave bez fasády a ďalších potrebných úkonov zo strany parcely č. XXX/X ďalšej zime. Naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že žalovaní svojím protiprávnym konaním znemožňujú žalobcom prístup na svoj pozemok za účelom údržby majetku. Práva žalobcov, do ktorých žalovaní odopretím svojho súhlasu neoprávnene zasahujú, požívajú právnu ochranu podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Protiprávne konanie (odopretie vstupu na pozemok) môže žalobcom v najbližšom období spôsobiť škodu, ktorej je možné rozhodnutím súdu zabrániť. Toto správanie (protiprávne konanie) žalovaných má za následok neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcov (do vlastníckeho oprávnenia pokojne a nerušene užívať ich majetok). Tento zásah spočíva v tom, že žalobcovia pre protiprávne konanie žalovaných nemôžu v nevyhnutnej miere dokončiť časti svojej nehnuteľnosti. Realizáciu fasády stavby a ostatných potrebných prác na obvodovej stene orientovanej k parcele č. XXX/X nie je z dôvodu jej tesnej blízkostí k tomuto pozemku objektívne možné vykonať inak, ako cez pozemok žalovaných. Vykonanie týchto prác len z pozemku žalobcov a bez prístupu na susedný pozemok žalovaných je nemysliteľné a technicky nezrealizovateľné. 3. Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov, ktoré navrhovatelia predložili spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to: fotodokumentácia rodinného domu (bočnej fasády), súhlas MČ J. - O. s predĺžením lehoty výstavby zo dňa 20.01.2023, výpis z LV č. XXX pre T..Ú.. O., E. X. B. Č.. XXXX pre T..Ú.. O., E. X. B. Č.. XXX pre T..Ú.. O., kópia katastrálnej mapy, stavebné povolenie Č.. A.-X zo dňa 20.01.2021, súhlas spoluvlastníkov pozemku parc. č. XXX/X zo dňa 07.04.2020, rozhodnutie MČ J. - O. o uložení opatrenia na susednom pozemku zo dňa 19.07.2022, rozhodnutie OÚ Bratislava zo dňa 13.12.2022, žiadosť o uloženie opatrenia na susednom pozemku zo dňa 09.06.2022 a doplnenie žiadosti zo dňa 19.01.2024, protokol k zameraniu skutočného stavu časti objektu zo dňa 15.01.2024, oznámenie o začatí konania o uložení povinnosti strpieť vykonanie prác zo svojho pozemku zo dňa 06.03.2024, rozhodnutie MČ J. - O. o nepovolení obnovy konania zo dňa 16.07.2024, výzva na umožnenie vstupu na pozemok zo dňa 26.08.2024 s podacími lístkami a odpovede O. J. S. I. T. na výzvu. 4. Súd prvej inštancie právne vec posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324, § 325, § 326, § 327 Civilného sporového poriadku v spojení s § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a po preskúmaní podaného návrhu a pripojených písomných dokladov dospel k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť. 5. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa predložených výpisov z listov vlastníctva je žalobkyňa v 1. rade vlastníčkou stavby so súp. č. XXX - rodinného domu, postaveného na pozemku s parc. č. XXX. Žalobcovia 1/ a 2/ sú ďalej bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku s parc. č. XXX/ X. Rodinný dom je postavený na hranici s pozemkom s parc. č. XXX/X, ktorého spoluvlastníkmi sú žalovaný 1/ (v podiele 6/10), žalovaná 2/ (v podiele 2/10), O.Á. J. (v podiele 1/10) a I. T. (v podiele 1/10). Poloha rodinného domu na hranici pozemkov je zrejmá z predloženej fotodokumentácie a vyplýva aj z ďalších dôkazov (napr. kópia katastrálnej mapy, rozhodnutie OÚ Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 13.12.2022, v ktorom sa na strane 3 v rámci odôvodnenia uvádzajú dôvody odvolania žalovaných, v ktorom uviedli, že „dom č. XXX umiestnený na pozemku parc. č. XXX je postavený priamo na hranici pozemku ...“). Žalobcom 1/, 2/ ako stavebníkom bolo dňa 20.01.2021 vydané stavebné povolenie pre stavbu - Prestavba, dostavba a nadstavba rodinného domu, pričom prístavbou boli dotknuté pozemky registra C, parc. č. XXX/X, XXX, T..Ú.. O.. Žalobcovia sa domáhali, aby súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť umožniť im vstup na pozemok s parc. č. XXX/X v ich vlastníctve za účelom realizácie fasády rodinného domu, osadenia snehových zábran na plechovej streche stavby, osadenia dažďového zvodu, náteru dreveného hranola pod vikierom stavby a úpravy a opravy fasády rodinného domu so súp. č. XXX zo strany pozemku s parc. č. XXX/X. Žalobcovia osvedčovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami tým, že stavba bola v stave bez fasády a ostatných potrebných úkonov vystavená už dvom zimám a momentálne hrozí, že takýto stav bude pokračovať ďalšiu zimu. Žalobcovia boli nútení kvôli konaniu žalovaných požiadať o predĺženie lehoty výstavby o dva roky, t.j. do 21.03.2025, pričom hrozí, že budú musieť opätovne podať obdobnú žiadosť. Uvedené skutočnosti žalobcovia osvedčili súhlasom MČ J. - O. s predĺžením lehoty výstavby zo dňa 20.01.2023, podľa ktorého bola lehota na dokončenie stavby určená do 21.03.2025. Vzhľadom na to, že stavba sa nachádza na hranici s pozemkom v spoluvlastníctve žalovaných, súd považuje za osvedčené, že prístup k bočnej fasáde rodinného domu je možný len z pozemku s parc. č. XXX/ X. Podľa vyjadrenia žalobcov im žalovaní neumožňujú prístup na svoj pozemok, čo vyplýva aj z

odôvodnenia rozhodnutia OÚ Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 13.12.2022, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalovaných proti rozhodnutiu MČ J. - O. zo dňa 19.07.2022 o uložení opatrenia na cudzom pozemku. Rozhodnutím MČ J. - O. bola spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXX/ X, T..Ú.. O. (o.i. aj žalovaným 1/, 2/) uložená povinnosť strpieť vykonanie prác spojených s dokončením stavby rodinného domu so súp. č. XXX. Uvedené rozhodnutie bolo rozhodnutím OÚ Bratislava zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. MČ J. - O. následne dňa 06.03.2024 oznámila žalobcom a žalovaným začatie konania o uložení povinnosti strpieť vykonanie prác zo svojho pozemku. Podľa vyjadrenia žalobcov sa v tejto veci neuskutočnili žiadne ďalšie úkony. Žalobcovia tak aktuálne nemajú k dispozícii rozhodnutie, ktoré by im umožnilo prístup na susedný pozemok vo vlastníctve žalovaných za účelom realizácie dokončovacích prác na fasáde rodinného domu. Ostatní podieloví spoluvlastníci pozemku parc. č. XXX/X (O. J. S. I. T.) súhlasia so vstupom na ich pozemok, čo vyplýva z odpovedí na výzvu žalobcov zo dňa 26.08.2024 založených v súdnom spise. Žalobcom bol aktuálne udelený súhlas s predĺžením lehoty na dokončenie stavby do 21.03.2025. Podľa názoru súdu žalobcovia osvedčili existenciu naliehavej potreby upraviť pomery strán súdom v podobe neodkladného opatrenia, a to vzhľadom na krátke časové obdobie, v ktorom majú povinnosť dokončiť stavbu, pričom k uvedenému nemôžu pristúpiť z dôvodu správania na strane žalovaných. Hoci stavebné povolenie bolo vydané už dňa 20.01.2021, pričom stavba bola v stave bez fasády a ostatných potrebných úkonov vystavená už dvom zimám, skutočnosť, že žalobcovia nepodali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ihneď po tom, ako im žalovaní neumožnili vstup na svoj pozemok, neznamená, že by nebola daná naliehavá potreba upraviť pomery strán súdom. V tomto smere súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 422/2021 z 13.01.2022, v zmysle ktorého „podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Tento atribút však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas a nemožno ju považovať za nesplnenú len preto, že strana sa nedomáhala ochrany neodkladným opatrením ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len z tohto dôvodu je porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ Zrealizovanie fasády stavby prispieva k jej ochrane pred znehodnotením, nadmerným opotrebovaním či poškodením spôsobeným v dôsledku vplyvov vonkajšieho prostredia. Zároveň uvádzali, že žalobkyňa 1/ je vystavovaná riziku zodpovednosti za škody spôsobené prípadným pádom snehu zo strechy (vikieru), pričom žalovaný 1/ podal žalobu o náhradu škody na zdraví spôsobenú údajným pádom snehu z vikiera stavby (konanie pôvodne Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 72C/17/2022). Žalobcovia odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov aj blížiacim sa zimným obdobím, kedy považovali za nevyhnutné realizovať práce ešte v čase vyhovujúcich poveternostných podmienok. V záujme predchádzania hrozby vzniku škody na majetku žalobcov a na zdraví tretích osôb tak súd považuje za dôvodné neodkladným opatrením upraviť pomery strán. Podľa názoru súdu je pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebné prihliadnuť aj na ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka úpravy susedských vzťahov, konkrétne podmienky vstupu na susedný pozemok a povinností vlastníka susedného pozemku takýto vstup strpieť. Citované ustanovenie zakotvuje povinnosť vlastníka umožniť vstup na svoj pozemok vlastníkovi, resp. užívateľovi susediacich pozemkov a stavieb, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich nehnuteľností. Nie každé obhospodarovanie pozemku alebo úprava stavby môže založiť právo vstupu na susediaci pozemok. Toto právo vzniká len vtedy, keď údržba stavby a obhospodarovanie pozemku takýto vstup nevyhnutne vyžaduje. K vstupu na susedný pozemok je vlastník (užívateľ) susednej nehnuteľnosti oprávnený len v takom rozsahu, v akom je to na obhospodarovanie jeho pozemku alebo či údržbu stavby nevyhnutné. K vstupu na pozemok suseda sú oprávnené aj iné osoby, ktoré majú údržbu stavby alebo obhospodarovanie pozemku vykonať. Aj týmto osobám je vlastník pozemku povinný umožniť vstup na pozemok, pokiaľ pre susedného vlastníka vykonávajú nevyhnutnú údržbu stavby alebo obhospodarovanie pozemku. Pod pojmom „údržba“ je potrebné rozumieť práce spojené s udržiavaním pozemkov a stavieb v dobrom stave; „obhospodarovaním“ je treba rozumieť hospodárenie na nich. Pod pojmom „vstup“ na susedný pozemok sa rozumie nielen samotné vstúpenie, teda prekročenie hranice susedovho pozemku, ale tiež pobyt na ňom obmedzený na účely vstupu, a to v nevyhnutnej miere a po nevyhnutnú dobu na vykonanie úkonov (prác), ktoré si údržba vlastného pozemku alebo stavby vyžaduje. Kritériom pre posúdenie týchto okolností nie je to, ako bude vlastník susednej nehnuteľnosti obmedzený vo svojom práve, ale výhradne objektívna potreba toho, kto sa na právo vstupu podľa citovaného ustanovenia odvoláva. To znamená, že k vstupu na susedný pozemok je vlastník alebo užívateľ susediacej nehnuteľnosti oprávnený len v takom rozsahu, v akom je to na obhospodarovanie alebo údržbu jeho pozemku či stavby nevyhnutné. V dôsledku uvedeného súdy potom vo svojich

rozhodnutiach určujú dobu, po ktorú sú žalobcovia oprávnení za konkrétnym účelom vstupovať na pozemok žalovaných s tým, že žalovaní majú byť čo najmenej obmedzovaní vo svojich právach. 6. Žalovaní vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu MČ J. - O. o uložení opatrenia na susednom pozemku žiadali, aby sa zabránilo prašnosti a znečisteniu ich pozemku, namietali, že zateplenie nemôže byť širšie ako 10 cm, keďže hrubším zateplením stavby sa zasiahne do ich vlastníctva, nehovoriac o presahu parapetov; rovnako namietali, že stavebný úrad určil trvanie opatrení na ich pozemku až na jeden rok, pričom obdobie vykonávania prác určil na maximálne 15 pracovných dní. Žalovaní mali za to, že obdobie prác by malo byť stanovené na maximálne 10 pracovných dní v čase od 8:00 do 18:00 hod. Žalobcovia v zmysle petitu návrhu použijú na zateplenie novej časti dostavby polystyrén o hrúbke 13 cm a na zateplenie nadstavby nad rodinným domom (nad starou časťou domu) použijú polystyrén o hrúbke 20 cm. Vzdialenosť novej časti dostavby od hranice pozemku žalovaných je minimálne 17 cm a vzdialenosť nadstavby nad už existujúcim rodinným domom od pozemku žalovaných je 20 cm, čo vyplýva z Protokolu k zameraniu skutočného stavu časti objektu zo dňa 15.01.2024. V dôsledku zateplenia tak nebude zasahované do vlastníctva žalovaných. Žalobcovia zároveň vymedzili čas trvania prác na 14 pracovných dní od 8:00 do 18:00 hod. počas obdobia troch mesiacov. Na základe uvedeného je súd názoru, že realizáciou dokončovacích prác na fasáde rodinného domu nebude v neprimeranej miere zasiahnuté do vlastníckeho práva žalovaných k ich pozemku. Žalovaní v odvolaní proti rozhodnutiu MČ J. - O. vyjadrili názor, že obdobie prác by malo byť stanovené maximálne na 10 pracovných dní. Súd je názoru, že určenie obdobia na vykonanie prác na 14 pracovných dní nie je neprimerané, ide o predĺženie iba o štyri dni v porovnaní s dĺžkou obdobia, ktorú považovali žalovaní za primeranú. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že uložením povinnosti umožniť vstup žalobcom a osobám nimi povereným na pozemok parc. č. XXX/X za podmienok určených vo výroku rozhodnutia nebude v neprimeranej miere zasiahnuté do výkonu vlastníckych práv žalovaných. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, a preto mu vyhovel. 7. Súd neuložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže je názoru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Z uvedeného dôvodu žalovaných poučil o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva z III. výroku tohto rozhodnutia. S ohľadom na uvedené v prípade, ak žalovaní, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, nesúhlasia s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla neodkladným opatrením, a ktorá by sa inak považovala za trvalú, môžu podať žalobu vo veci samej. Lehotu na podanie žaloby súd neurčil. Vzhľadom na to, že žalobcovia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepodali aj žalobu vo veci samej, súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorý mali vo veci úspech priznal voči neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. 8. Proti uzneseniu podali odvolanie žalovaní v 1. a v 2. rade, ktorí nesúhlasili s nariadením neodkladného opatrenia a namietali odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1, písm. a), d), f), g) a h) Civilného sporového poriadku, že neboli splnené procesné podmienky, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaní v 1. a v 2. rade v podanom odvolaní poukázali na to, že možnosť stavebníka vykonávať stavebnú činnosť je síce povoľovaná tzv. stavebným povolením, avšak vždy len v rozsahu a výlučne spôsobom a za podmienok konkrétnej projektovej dokumentácie overenej v príslušnom stavebnom konaní (§ 48 a in. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Príslušný stavebný úrad je ako jediný oprávnený posudzovať, či navrhovaná stavba a projektová dokumentácie k nej spĺňa všetky odborné, technické a hygienické požiadavky na stavbu a je v súlade právnymi a stavebnotechnickými predpismi (STN). V prípade, ak sa stavebník obráti na súd s akýmkoľvek návrhom, súd je povinný skúmať, resp. stavebník je povinný preukázať, že sa nejedná o právomoc výlučne stavebného úradu v správnom konaní, a ak je daná z akéhokoľvek dôvodu aj súdna právomoc či to, čo sa návrhom žiada, je v súlade s projektovou dokumentáciou overenou v predmetnom stavebnom konaní a právnymi predpismi. A to z dôvodu, že výlučne projektová dokumentácia, ktorá je vydaná a riešená v súlade s právnymi predpismi (ak takto riešená je) a je overená v stavebnom konaní, je záväzným podkladom, na základe ktorého je možné akúkoľvek stavbu realizovať riadne a v súlade so zákonom. Všetky úkony a práce prekračujúce projektovú dokumentáciu overenú v stavebnom konaní, resp. práce a úkony vykonávané v rozpore s ňou, ale dokonca bez riadnej projektovej

dokumentácie, sú úkonmi a stavebnými prácami, ktoré sú v rozpore so zákonom. Rovnako je v rozpore s právnymi predpismi, ak akákoľvek stavba je vykonávaná na podklade projektovej dokumentácia, ktorá nie je vydaná v súlade s právnymi predpismi a obsahuje vady. Povoľovanie stavieb a ich zmien, údržbu a zabezpečovacie práce na základe predloženej projektovej dokumentácie a súlad projektovej dokumentácie s právnymi a stavebno-technickými predpismi posudzuje výlučne určený stavebný úrad. Mohlo by sa namietať, že nie na všetky stavebné úkony a práce je potrebné povolenie príslušného stavebného úradu, resp. postačí ohlásenie, prípadne napr. pri udržiavacích prácach v zmysle § 56 písm. h) Stavebného zákona stavebné povolenie ako ani ohlásenie sa nevyžaduje. O udržiavacích prácach avšak nie je možné hovoriť v prípade, ak takéto činnosti sú súčasťou samotnej výstavby, teda procesu samotnej realizácie stavby, oprav a úprav stavby, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie. Teda akákoľvek stavebná činnosť vykonávaná na základe stavebného povolenia subsumuje v sebe všetky ostatné činnosti s výstavbou spojené. Žalobcovia vykonávajú (mali by vykonávať) Stavbu na základe vyššie špecifikovaného Stavebného povolenia, avšak výlučne v rozsahu riadne schválenej a platnej projektovej dokumentácie overenej v príslušnom stavebnom konaní A.-X na to príslušným stavebným úradom a to v celom jej rozsahu. Akékoľvek činnosti spojené so Stavbou sú tak súčasťou konania, ktoré podlieha pravidlám, postupom a procesu príslušného stavebného úradu v zmysle Stavebného zákona. Ako uviedli žalobcovia v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, aj súd v odôvodnení uznesenia, medzi stranami sporu sa vedie/viedlo niekoľko konaní, najmä: - o uložení opatrenia na susednom pozemku v zmysle § 135 ods. 1 Stavebného zákona, pričom uvedené konanie aktuálne je v stave, že Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. M.-J.-M.-XXXX/XXXXXX/VAM zo dňa 13.12.2022 zrušil rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti O. Č.. A.-X zo dňa 19.07.2022 a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie, - na obnovu stavebného konania - spis. zn. A.-X, ktorého výsledkom bolo vydanie Stavebného povolenia, vedeného stavebným úradom Mestskej časti O. pod č. A.-K.-X, pričom ku dňu podania tohto odvolania sa konanie nachádza v štádiu rozhodovania o podanom odvolaní zo strany žalovaných. Žalovaní v každom z vyššie uvádzaných konaní namietajú najmä dve skutočnosti: - prvou je skutočnosť, že žalobcovia stavbu nevykonávajú v súlade s Projektovou dokumentáciou, a zároveň - druhou je skutočnosť, že Projektová dokumentácia je nedostatočná, má vady a chýbajú v nej mnohé zákonné náležitosti, čo viedlo k tomu, že žalovaní podali návrh na začatie Konania o obnove. 9. K vyššie uvedeným záverom žalovaní dospeli na základe znaleckého posudku č. 05/2023 vo veci: „Posúdenie realizácie stavebných prác na RD na susednom pozemku a porovnanie tejto stavby s projektovou dokumentáciou a súlad s predpismi a slovenskými technickými normami pre stavby. RD na hranici pozemku č.p. XXX/X T..Ú.. O.ovce“ vypracovaným dňa 19.06.2023 W.. Š.P. A., znalcom z odboru Stavebníctvo - Pozemné stavby, Stavebná fyzika, s ev. č. XXXXXX, členom Slovenskej komory stavebných inžinierov - Pozemné stavby, reg. č. K. XXXX a členom Slovenskej Komory Odhadcov Hodnoty Majetku a Znalcov, s ev. č. XXX, miesto podnikania Vápencová 24, 841 07 Bratislava (ďalej aj ako „Znalecký posudok“). Žalovaní zabezpečili vypracovanie Znaleckého posudku za účelom kontroly ako Projektovej dokumentácie, tak aj samotnej realizácie stavby žalobcami v súlade so Stavebným povolením a Projektovou dokumentáciou. Znalecký posudok v závere (str. 24) uvádza aj nasledovné: „Poloha dažďových žľabov je v rozpore s projektovou dokumentáciou, a výrokom v stavebnom povolení, nie je splnená podmienka stavebného povolenia v časti Podmienky pre realizáciu stavby: Odstavec 3. „Bez osobitného povolenia tunajšieho stavebného úradu sa stavebníci nesmú odchýliť od schválenej projektovej dokumentácie“ (strana 2 stav. Povolenie č. A.-X). Dažďové žľaby a zvody sú 40 cm nad pozemkom XXX/X a nie len 16 cm nad susedným pozemkom. Konštrukcia krovu a strešnej krytiny je širšia ako predpisuje stavebné povolenie, t.j. konštrukcie sú zhotovené tak aby prekrývali stenu asi 40 cm nad pozemkom p.č. XXX/X. Výška stavby je vyššia o 16 cm voči výške v stavebnom povolení. Kontrola súladu projektovej dokumentácie a realizovaných stavebných konštrukcií je s výsledkom, že stavba nie je zhotovená v zmysle platnej PD pre stavebné povolenie, presahuje do pozemku parc.č. XXX/X asi 40 cm. Stavba je navrhnutá a postavená tak, že nespĺňa požiadavky Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. pre preslnenie a osvetlenie ako aj nedodržiavajú sa predpisy pre odstupové vzdialenosti stavieb a s tým súvisiace nesprávne a nedovolené umiestnenie okien do tohto priestoru, čím sú dotknuté práva na hygienické a akustické podmienky jestvujúcej stavby na pozemku XXX/X. Odvetranie a privedenie svetla do priestorov novostavby teraz s oknami do pozemku parc.č. XXX/X, je možné riešiť bez okien. Vetranie týchto miestností je možné pomocou umelého vetrania, osvetlenie týchto priestorov je možné pomocou svetlovodov alebo umelým osvetlením. Strecha nemá dostatočné a funkčné zachytávacie zariadenie

snehu na skladanej krytine, a na plechovej krytine. V časti II. Posudok je podrobne vysvetlené prečo prišlo k incidentu 12.12.2021. Pre vyhotovenie bezpečného zariadenia je nutné vypracovať dodatok k PD - zachytávacie zariadenie snehu. Projektová dokumentácia neobsahuje Svetlotechnický posudok, ktorý by deklaroval preslnenie, osvetlenie, respektíve zatienenie jestvujúcej stavby na parc.č. 524/1 v zmysle STN 73 4301 Bytové budovy, 2005,2021 a STN EN 17037:2020, 2022 Denné svetlo v budovách a vyhlášky MŽP SR 532/2002 Zb.“ 10. Žalovaní v podanom odvolaní namietali odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) a d) Civilného sporového poriadku a uviedli, že ustanovenie § 3 Civilného sporového poriadku uvádza, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Uvedené teda znamená, že súdy neprejednávajú spory vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takéto právne veci do právomoci súdu. Typicky pôjde o právomoci súdov v oblasti správneho súdnictva. V zmysle § 117 Stavebného zákona platí, že stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Zároveň podľa § 66 alebo 68 Stavebného zákona platí, že je vo výlučnej kompetencii stavebných úradov určovať podmienky samotnej výstavby, príp. podmienky zmeny stavby pred jej dokončením: „V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.“ Ďalšie ustanovenia § 66 Stavebného zákona v ďalšom bližšie konkretizujú, aké všetky záväzné podmienky príslušný stavebný úrad pri uskutočňovaní stavby určuje. Rovnaké platí aj pri realizácii zmeny stavby pred dokončením. V zmysle § 135 ods. 1 Stavebného zákona, na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb. 11. Žalobcovia svojim návrhom žiadali, aby súd rozhodol o takých stavebných prácach a úkonoch - stavebných činnostiach, ktoré sú obsahom samotnej výstavby a realizácie Stavby a sú stavebnotechnického charakteru a stavebno-právneho charakteru (riešenie fasády, montáž zateplenia, montáž dažďového zvodu, montáž snehových zábran, pričom pri tomto type stavebných činností musia byť dodržané aj odborné a technické normy a postupy, aby tieto činnosti boli vykonané riadne, aby bola dodržaná bezpečnosť (musí to byť tak technicky a odborne vykonané, aby napr. snehové zábrany neohrozili život a zdravie ľudí). Žalovaní v podanom odvolaní tvrdili, že uvedená stavebná činnosť tak nemá charakter susedského sporu a nemá charakter ani údržby a obhospodarovania susediacich pozemkov a stavieb (§ 127 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). V opačnom prípade by každý prostredníctvom § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka mohol žiadať súd, aby rozhodoval o zateplení fasády prípadne o namontovaní čohokoľvek na strechu alebo fasádu stavby len z dôvodu, že stavba nie je zateplená 3 zimy, stavebný úrad nekoná, príp. vyslovene stavebné úrady obchádzať, ak stavebník podľa stavebného úradu nesplnil záväzné podmienky za účelom vykonania stavebných prác, resp. stavebný úrad s predmetnými stavebnými činnosťami nesúhlasí. Uvedené stavebné činností sú činnosťami, ktoré dokonca k svojej realizácii potrebujú návrh/projekt, pričom stavebný úrad v jeho zmysle posudzuje, či sú dodržané všetky stavebno-technické podmienky a postupy. Stavebné činnosti, ktoré sú predmetom tohto konania tak nie sú súkromnoprávnej povahy. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia sa týka rovnakých prác a činností, ktoré žalobcovia požadovali aj v Konaní o uložení opatrenia na susednom pozemku vedenom na stavebnom úrade Mestskej časti O.. Výsledkom tohto konania bolo, že rozhodnutie Mestskej časti O. bolo na základe rozhodnutia OÚ Bratislava vrátané správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň je nevyhnutné predmetné stavebné činnosti žalobcov posúdiť aj s ohľadom na to, či sú v súlade s už vydaným Stavebným povolením a najmä Projektovou dokumentáciou. V prípade, ak nie, stavebník musí žiadať o zmenu stavby pred dokončením. Akýkoľvek iný postup by znamenal obchádzanie právomoci a kompetencií stavebných úradov a konanie v rozpore s právnymi predpismi. Je v možnostiach a kompetencií súdu dané posúdiť? Máme zato, že nie. Obzvlášť v prípade, ak uvedenými stavebnými činnosťami je možné zasiahnuť nie len do vlastníckeho práva Žalovaných, ale dokonca aj ohroziť bezpečnosť zdravia a majetku.

12. Vyššie uvedené potvrdzuje skutočnosť, že oprávnenie stavebných úradov v zmysle § 135 Stavebného zákona bolo legislatívne upravené. Súd pozná právo, ale nemá stavebno-technické a odborné znalosti. Tieto znalosti súdy vykonávajú výlučne v procese dokazovania cez odborné a znalecké posudky podľa § 206 a § 207 Civilného sporového poriadku. O uvedenej skutočnosti svedčí dokonca aj § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy zákon výslovne už len pri stavbe plotu vyžaduje, aby si súd vyžiadal stanovisko príslušného stavebného úradu, pričom ani kladné rozhodnutie súdu nezbavuje povinnosti vlastníka pozemku následne absolvovať potrebné administratívno-správne konanie na príslušnom stavebnom úrade. A to ide „len“ o plot. Čo s takými úpravami, ktoré musia byť vykonané na streche alebo fasáde stavby tak, aby na stavbe držali, nespadli, boli použité materiály, ktoré majú a spĺňajú potrebné stavebno-technické predpisy a normy (napr. aj protipožiarne)? Zároveň, ak by o uvedených stavebných činnostiach bolo možné rozhodovať nielen prostredníctvom stavebných úradov ale aj súdu, o rovnakej veci by tak rozhodovali dva orgány (súd ako aj správny orgán), pričom oba orgány by mohli vydať protichodné rozhodnutia. Preto výlučne stavebný úrad má v zmysle § 66 alebo 68 Stavebného zákona vo výlučnej kompetencii určovať podmienky samotnej výstavby, príp. podmienky zmeny stavby pred jej dokončením, nakoľko činnosti, ktoré požadujú žalobcovia sú stavebnými činnosťami spojenými s výstavbou stavby. Aj keby súd mohol posúdiť, či tieto činnosti sú už predmetom Stavebného povolenia a Projektovej dokumentácie, nemôže rozhodovať o ich stavebnotechnickom riešení - musí vychádzať zo schválenej Projektovej dokumentácie. Zároveň, ak by neboli predmetom Projektovej dokumentácie, súd ani nevie určiť potrebné stavebno-technické podmienky ich vykonania.. 13. Žalovaní v súvislosti s námietkou právomoci súdu, na základe uvedeného zdôraznili, že civilné súdy tak rozhodujú v administratívno-právnych (správnych) veciach len v rámci správneho súdnictva, kde zásadne môžu len zrušiť alebo potvrdiť rozhodnutie správneho orgánu (napríklad stavebného úradu), nemôžu však vydať rozhodnutie namiesto príslušného správneho orgánu, prípadne svojimi rozhodnutiami tieto nahrádzať a dopĺňať. Rovnako sa v obdobnej veci vyjadril aj Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí spis. zn. 3 Cz 53/1990, R číslo: 59/1992 zo dňa 27. 9. 1990, keď v prejednávanej veci uviedol: „Vybudovanie kanalizačnej žumpy a odpadu s prípojkou a s tým spojený vstup stavebníkov na susediaci pozemok a umožnenie prechodného uloženia hliny z výkopu na tomto susediacom pozemku treba posudzovať ako realizáciu stavby v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 zákona č. 50/1976 Sb. (stavebného zákona-v znení zákona č. 262/1992 Zb.) a o takomto právnom vzťahu rozhoduje stavebný úrad podľa citovaného ustanovenia stavebného zákona. Nejde tu iba o vstup na susediaci pozemok nevyhnutne vyžadovaný údržbou a obhospodarovaním susedných pozemkov a stavieb, ktoré už existujú, a teda nejde o vzťah občianskoprávny, ale o vzťah stavebnoprávny.“ Obdobne v inom prípade Krajský súd Bratislava, v rozhodnutí zo dňa 24.08.2021 vydanom v konaní spis. zn. 15Co/71/2021 práve obdobnou argumentáciou pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vo veci zdržania sa prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok žalobcu uviedol, že v danom prejednávanom prípade bola daná súdna právomoc, nakoľko nerozhodoval o otázkach týkajúcich sa stavebného konania, resp. práv a povinností účastníkov konania a dotknutých osôb podľa stavebného zákona. Inak povedené, uvedené rozhodnutie povedalo, že v prípade, ak by súd rozhodoval o otázkach týkajúcich sa stavebného konania, resp. práv a povinností účastníkov konania a dotknutých osôb podľa stavebného zákona (tak ako v tomto prípade súd rozhodoval v Uznesení), súdna právomoc by daná nebola. Na základe uvedeného žalovaní tvrdili, že na vydanie uznesenia, resp. súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, neboli splnené procesné podmienky, nebola daná právomoc súdu v tejto veci konať. 14. V prípade, ak by odvolací súd mal zato, že je daná právomoc súdu v tejto veci konať, uvádzame, že stavebné činnosti vykonávané Žalobcami na Stavbe musia byť v súlade so Stavebným povolením a Projektovou dokumentáciou. Sú stavebné činnosti, o ktoré Žalobcovia žiadajú v súlade so Stavebným povolením? Sú v súlade s Projektovou dokumentáciou? Nevieme. Uznesenie o danom vôbec nepojednáva a dovolíme si tvrdiť, že dané nevie ani súd, nakoľko Projektovú dokumentáciu a súlad navrhovaných stavebných činností s Projektovou dokumentáciou ani len neskúmal (vyplýva z bodu 3 Uznesenia a samotné Stavebné povolenie toto nerieši). Teda súd vydal Uznesenie, ktorým umožňuje vykonať také stavebné činnosti, ktoré môžu byť v úplnom rozpore so Staveným povolením a Projektovou dokumentáciou, prípadne nie sú obsahom Stavebného povolenia a Projektovej dokumentácie, príp. sú nad rámec daných podkladov, čo neznamená, že nie je pre nich potrebné splniť určité technicko-odborné podmienky a prejsť potrebným administratívnosprávnym procesom na stavebnom úrade.

15. Žalovaní ďalej namietali, že výroky uznesenia súdu prvej inštancie, na základe petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú neurčité, nejasné, zmätočné a materiálne nevykonateľné: - súd umožnil vstup na pozemok žalovaných v rozsahu 1,1 m od hranice s pozemkom žalobcov a v celej dĺžky stavby povolenej stavebným povolením, ktorej stavebníkmi sú žalobcovia, pričom ďalej v texte uvádza dĺžku 26 metrov - z odôvodnenia Uznesenia vôbec nie je zrejmé akým spôsobom súd určil dĺžku 26 metrov ako dĺžku, ktorá zodpovedá dĺžke stavby určenej projektovou dokumentáciou, pričom Projekt skutočného zamerania existujúcej stavby, ešte neznamená, že sa jedná o totožnú dĺžku - jedná sa len o reálny stav, ktorý nemusí byť v súlade s projektovou dokumentáciou a stavebným povolením; - súd ďalej určil, že žalovaní majú za účelom realizácie fasády stavby zo strany pozemku žalovaných umožniť žalobcom najmä zateplenie, sieťka, lepidlo, omietka, náter - je nevyhnutné, aby povinnosti súd ukladal tak, aby bolo možné určiť konkrétny celkový max. rozsah prác, ktorý žalovaní majú umožniť, čo stanovenie povinnosti „umožniť za účelom“ a „najmä“ danému vôbec nezodpovedá, nie je vôbec zrejmé, aký max. rozsah úkonov a stavebných činností môžu žalobcovia cez pozemok žalovaných vykonávať; zároveň akým spôsobom sa tak má diať - cez lešenie? Akého typu, v akej šírke? Alebo môžu žalobcovia a nimi poverené osoby dané vykonávať len zo zeme? - súd ďalej určil, že žalovaní majú umožniť osadenie snehových zábran na plechovej streche (vikieri) stavby - akého typu snehových zábran? Z akého materiálu? Akým technickým spôsobom a upevnením? Na akých konkrétnych miestach? V akom rozsahu? Uznesenie dané bližšie neurčuje. Určuje osadenie snehových zábran projektová dokumentácia? Nevieme, nakoľko súd na jej základe nerozhodoval. projektovú dokumentáciu nepozná. - súd ďalej určil, že žalovaní majú umožniť osadenie dažďového zvodu na konci stavby smerom do dvora stavebníkov - opäť akého dažďového zvodu? Akého rozmeru? Akého typu? Z akého materiálu? Akým technickým spôsobom? Čo znamená na konci stavby? Na konci stavby podľa projektovej dokumentácie alebo na konci stavby podľa Projektu skutočného zamerania? Bude osadením dažďového zvodu v určitom mieste (evidentne podľa ľubovôle žalobcov) dodržaná projektová dokumentácia? Opäť nevieme, nakoľko súd na jej základe nerozhodoval. - úpravy a opravy fasády jestvujúceho rodinného domu so súpis. č. XXX zo strany pozemku žalovaných (najmä obúchanie časti brizolitu na jestvujúcom rodinnom dome so súp. č. XXX, sieťka lepidlo, omietka, náter) - opäť v akom rozsahu? Ako má byť oprava a údržba vykonaná? Uznesenie o danom mlčí a bližšie neurčuje. 16. Uznesenie ďalej uvádza, že všetko vyššie uvedené má byť vykonané za nasledovných podmienok: - zateplenie novej časti dostavby polystyrénom o hrúbke 13 cm, na zateplenie nadstavby nad jestvujúcim rodinným domom so súp. č. XXX, t.j. nad starou časťou domu (konkrétne medzi starou časťou domu a strechou), použijú polystyrén o hrúbke 20 cm. 17. Súd teda určil výlučne šírku polystyrénu. Súd neurčil žiadne bližšie podmienky vykonávania ostatných uvádzaných činností (rozsah, spôsob, materiál, technické riešenie predmetnej činnosti/opravy/ údržby). Súd určil výlučne šírku polystyrénu, pričom neurčil typ polystyrénu (existuje viacero druhov polystyrénov, ktoré sa na zateplenie používajú, pričom niektoré z nich sú horľavé, teda nie sú vhodné na zateplenie Stavby), ani neurčil konkrétny rozsah zateplenia okrem neurčitého ohraničenia „medzi starou časťou domu a strechou“. Výrok I, pod bod 3/ Uznesenia je zhmotnením nejasnosti a neurčitosti. Súd v uznesení uvádza, že „v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok (najmä dážď, silný vietor, nízka teplota) sa uvedené doba trvania prác predĺži o čas ich trvania.“ Ak pominieme slovo „najmä“, čo znamená dážď, silný vietor, nízka teplota? Akej intenzity dané musí byť, v akej dĺžke trvania? Je štandardné, že napr. aj v zmluvách o dielo sa bežne stanovuje konkrétne poveternostné podmienky, konkrétna teplota v trvaní určitého časového úseku, spravidla dní. A to hovoríme o zmluve, ktoré sú uzatvárané dobrovoľne zmluvnými stranami. Z akého dôvodu by stanovenie povinností Uznesením dané nemalo/nemuselo obsahovať, najmä ak na jeho základe sa osobám ukladajú povinnosti a na jeho základe má byť zasiahnuté a obmedzené vlastnícke právo Žalovaných? Kto určí, že konkrétne poveternostné podmienky sú v takej intenzite, že nie je možné dané stavebné činnosti vykonávať? Kto určí konkrétny počet dní, o ktoré sa povinnosti Žalovaných predlžujú? Nakoľko samotný žalobný petit je podľa § 132 ods. 1 CSP obligatórnou súčasťou žaloby, resp. návrhu na začatia konania, petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z dôvodu, že súd musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, nakoľko nie je možné ukladať Žalovaným také povinnosti než sú navrhované a podľa § 216 CSP je súd žalobným návrhom viazaný. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku Uznesenia má za následok, že Uznesenie nie je vykonateľné. Nakoľko sa

jedná o nepeňažné plnenie, povinnosť na umožnenie určitého konania, je primárnym predpokladom vykonateľnosti výroku Uznesenia jeho určitosť tak, aby v prípade, že návrhu súd vyhovie, bolo možné k jeho prípadnému nútenému vymáhaniu pristúpiť. Vykonateľnosť rozhodnutia podľa § 232 ods. 1 CSP je teda taký stav, kedy rozhodnutie umožňuje nútené splnenie uloženej povinnosti a rozhodnutie disponuje ako formálnou zložkou (doložka vykonateľnosti), tak materiálnou zložkou, t.j. dostatočnou identifikáciou subjektu a rozsahu judikovanej povinnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo 14. apríla 1999, sp. zn. 21 Cdo 2020/98, R 4/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 95/2010 zo dňa 22.06.2010) Máme zato, že výroky Uznesenia dané nespĺňajú, Uznesenie nie je vykonateľné. Aby Uznesenie mohlo byť vykonateľné, musel by súd v konaní postupovať inak. V konaní a pri vydávaní Uznesenia tak nastali také vady konania, ktoré v príčinnej súvislosti spôsobili nesprávne rozhodnutie vo veci. 18. Súd vykonal dôkazy, ktoré vymenováva v bode 3 Uznesenia, pričom tieto nesprávne vyhodnotil a na ich základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podklady, ktoré súd skúmal sú výlučne preukázaním skutočnosti, že žalobcovia realizujú stavbu, a že medzi stranami sporu sú sporné skutočnosti ohľadne samotnej realizácie Stavby. Avšak z doložených podkladov vôbec nevyplýva, či Stavba je aj skutočne realizovaná v súlade so Stavebným povolením a Projektovou dokumentáciou. Projekt skutočného vyhotovenia stavby nie je podkladom, ktorý je spôsobilý dané preukázať. Zároveň z podkladov vôbec nevyplýva, že stavebné činnosti, ktoré žalobcovia žiadali vykonať sú riadne súčasťou Projektovej dokumentácie, sú riadne špecifikované, navrhnuté, spĺňajú všetky stavebno-technické podmienky, postupy a pod., a teda sú k ich vykonaniu oprávnení, resp. neexistuje osvedčenie danosti práva Žalobcov. Aj súd predsa musí mať vedomosť, že realizáciu stavieb a stavebných činností nie je možná len z dôvodu, že osoba - navrhovateľ má subjektívnu potrebu určité stavebné činnosti vykonávať. Rovnako toto oprávnenie nezakladá ani § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku. Súd musí vedieť (mal by vedieť), že stavebné činnosti musia byť podložené riadnymi rozhodnutia správnych orgánov, prípadne môže ísť výlučne o také činnosti, ktoré uvedené rozhodnutia k svojej realizácii nepotrebujú. Z predložených podkladov ako aj zo samotnej podstaty navrhovaných stavebných činností vyplýva, že tieto nie je možné vykonávať bez riadne ako právneho podkladu tak stavebnotechnického podkladu, a už vôbec nie tak, že sa nariadi iným osobám ich umožnenie zo svojho pozemku. Zároveň z podkladov jednoznačne vyplýva aj existencia Znaleckého posudku, dokonca aj jeho primárny obsah (str. 1 až 3 rozhodnutia stavebného úradu Mestskej časti O. Č.. A.-XXX/XXXX/XXXXK.-X zo dňa 16.07.2024), dokonca aj potreba existencie Projektovej dokumentácie. Zároveň súd mal ako dôkaz aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. M.-J.-M.VAM zo dňa 13.12.2022, z ktorého jednoznačne vyplýva, že z Projektovej dokumentácie ako ani Stavebného povolenia nie je zrejmá hrúbka zateplenia v jednotlivých častiach Stavby (str. 8, druhý odstavec zdola). Súd ju avšak bez akýchkoľvek podkladov určil. Teda nie je vôbec zrejmé, na základe akých podkladov mal súd za preukázané, že stavba je realizovaná v súlade so Stavebným povolením a Projektovou dokumentáciou (túto ani nemal k dispozícii), že stavebné činnosti sú riadne povolené príslušnými stavebnými orgánmi, že tieto spĺňajú všetky potrebné stavebno-technické podmienky, budú vykonávané v súlade s technickými postupmi, že sa nimi nezasiahne do vlastníckeho práva žalovaných, a dokonca, že zateplenie v hrúbke polystyrénu 13 a 20 cm je v poriadku, že možnosť realizovať zachytávače snehu na streche stavby alebo zateplenie stavby, ktorá je vo výstavbe je možné bez akéhokoľvek záväzného stavebno-technického podkladu. Súd v uznesení uvedené činnosti z neznámeho dôvodu skutkovo stotožnil s tým, ako by sa malo jednať o podobné činnosti ako „kosenie trávy, premaľovanie existujúce plotu či steny inej budovy, príp. činnosti bežnej údržby stavby. Ale v tomto prípade o takéto činnosti nejde, jedná sa o činnosti spojené s výstavbou stavby. Zo Znaleckého posudku vyplývajú aj nasledovné skutočnosti: - Stavba je vysunutá nad Pozemok žalovaných 35 až 40 cm, čo je v rozpore s Projektovou dokumentáciou (str. 4), - odkvapy sú lícované s povrchmi stien, t.j. presah nad Pozemok Žalovaných je cca 15 cm, detto aj cez Pozemok žalobcov cca 15 cm, konštrukcia krovu a strešného plášťa má byť zarovno hranice pozemkov (str. 5), - výška ríny Stavby je 40 cm nad Pozemok žalovaných - takéto riešenie nie je v Projektovej dokumentácii, konštrukciu krovu, odkvapu, a krytiny je potrebné upraviť v zmysle Projektovej dokumentácie (str. 7), - výška ríny je 40 cm vysunutá nad Pozemkom žalovaných, pre dodržanie Projektovej dokumentácie a práv Žalovaných je potrebné upraviť konštrukciu Stavby na odkvape, konštrukciu krovu a krytiny je potrebné skrátiť o cca 30 až 40 cm (str. 8),

- odkvapové žľaby vyčnievajú 40 cm nad Pozemok Žalovaných, napriek riešeniu v Projektovej dokumentácii (str. 9) - Projektová dokumentácia Stavby nespĺňa požiadavky STN 73 1901 (str. 19) - zobrazené časti Stavebného zákona § 43d, e, f, g neboli akceptované pri overení Stavby a jej Projektovej dokumentácie, detto § 62 ods. 1 b a ods. 4 v stavenom konaní (str. 20). Dokonca, čo sa týka zachytávačov snehu z podkladov predložených súdu ako aj Znaleckého posudku vyplývalo aj nasledovné: - skladaná krytina neobsahuje dostatočné množstvo hákov na zachytenie snehu a ľadu, množstvo hákov je nepostačujúce na zachytenie ľadu a snehu. Projektová dokumentácia neobsahuje údaje o povinnej výbave strechy, stavebný úrad povolil Stavbu bez potrebných údajov na zabezpečenie obyvateľov na Pozemku žalovaných (str. 10 Znaleckého posudku, - znenie vyhlášky MŽP SR 532/2002 Z.z. pre vybavenie strechy Stavby § 26 ods. 1 a 6 zachytávačmi snehu, pre skladnú krytinu a plechovú strechu musí projektant stavby vypracovať podrobný návrh zachytávania snehu a ľadu, takúto časť pravdepodobne Projektová dokumentácia neobsahuje. Prvky na zachytenie snehu na streche sú vykonané neodborne, počet hákov je nedostatočný, chýba na okraji strechy sneholam (str. 13), - je potrebné vykonať montáž konštrukcií potrebných na zachytenie snehu podľa doplňujúcej projektovej dokumentácie v zmysle STN 73 3610 Klampiarske práce, STN 73 1901 navrhovanie striech 2005, resp. podľa prepisu výrobcu krytiny BRAMAC (str. 16), - popis možných návrhov a realizácie striech daných vyhláškou 532/2002 MŽP SR, príručka BRAMAC ako aj možných riešení protisnehovej ochrany. Výpočtu počtu protisnehových škridiel alebo snehových hákov, ich schém a možných umiestnení obrázky 23 až 27 (str. 17 - 18). Skutočnosti uvedené v prvých dvoch odrážkach vyššie dokonca vyplývajú aj z rozhodnutia rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti O. Č.. A.-XXX/XXXX/XXXX-K.-X zo dňa 16.07.2024 (str. 2 a 3). Zároveň súd v uznesení nesprávne skutkovo ustálil, že ak stena stavby sa nachádza na hranici pozemkov, stavba celá je umiestnená na hranici pozemkov, a teda nedochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaných. Súd zabúda na skutočnosť, že stavba nekončí obvodovými stenami. Stavba obsahuje aj rôzne súčasti, ktoré presahujú, musia presahovať, steny obvodového múru Stavby. Preto, ak stavba nie je zrealizovaná v súlade s Projektovou dokumentáciou, ani stavebné činnosti, ktoré nariaďuje súd prostredníctvom uznesenia nebudú (ani nemôžu byť) v súlade s Projektovou dokumentáciou (nedodržanie umiestnenia stavby, presah stavby na pozemok žalovaných, výšky stavby, a teda aj jej súčastí a príslušenstva (ríny, odkvapové rúry/dažďové zvody, prípadné zachytávače snehu). 19. Súd v uznesení uviedol, že nakoľko podľa protokolu k zameraniu skutočného vyhotovenia stavby je vzdialenosť novej časti dostavby od hranice pozemku žalovaných 17 cm - môže byť použitý polystyrén s hrúbkou 13 cm. Avšak uznesenie (bod 15) uviedlo aj to, že v časti nadstavby nad existujúcim rodinným domom od pozemku žalovaných je k hranici pozemku žalovaných 20 cm - tu sa podľa uznesenia má použiť polystyrén o hrúbke 20 cm. Teda evidentne minimálne v tejto časti už nie je priestor na lepenku, omietku alebo náter. I napriek tomu súd v danom bode uznesenia konštatuje, že „v dôsledku zateplenia tak nebude zasahované do vlastníctva žalovaných.“ V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že nenariadenie pojednávania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len možnosťou súdu a prichádza do úvahy najmä vtedy, ak by pojednávanie mohlo zmariť účel neodkladného opatrenia (podobne nález III.ÚS 406/2023). Nič teda súdu nebránilo, aby skutkové či iné rozpory odstraňoval hoci aj nariadením pojednávania vo veci. Ustanovenie § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvádza, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo - ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle § 326 Civilného sporového poriadku platí, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Z § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym inštitútom Civilného sporového poriadku, ktorý sa využíva v prípadoch, keď je potrebný okamžitý zásah súdu za podmienky, že hrozí vážna ujma alebo škoda na právach účastníkov konania.

20. Krajský súd Košice v rozhodnutí vydanom v konaní spis. zn. značka: 2Co/18/2024 zo dňa 20.02.2024 uviedol nasledovné: „Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“ 21. Súd v odôvodnení Uznesenia (body 11 a 12) uviedol, že účelom neodkladného opatrenia: - je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu so základnou podmienkou, že navrhovateľ preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé, - existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil, - aby sa aspoň osvedčila danosť práva, a to predložením rozhodných dôkazov, - aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Uznesenie neupravuje právne vzťahy ako ani pomery strán, so základnou podmienkou, že navrhovateľ preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé. V tomto prípade sa nejedná o súkromnoprávny spor o možnosti umožniť vstup žalobcom na Pozemok Žalovaných, hoci aj za účelom vymaľovania steny Stavby. V danom prípade sa jedná o návrh Žalobcov, aby prostredníctvom súdneho rozhodnutia mohli vykonať stavebné práce (hoci zo strany Pozemku Žalovaných), ktoré nerieši Projektová dokumentácia riadne, na Stavbe, ktorá nie je realizovaná v súlade s Projektovou dokumentáciou. Súd ani riadne nezisťoval oprávnenosť vykonania stavebných prác, nakoľko oprávnenosť konkrétnych stavebných činností, ich rozsahu, spôsobu výkonu určuje výlučne Projektová dokumentácia k Stavebnému povoleniu. Tú súd neskúmal. A samotné Stavebné povolenie oprávnenosť konkrétnych stavebných prác neuvádza. Súd v tomto prípade ukladá povinnosti namiesto správneho orgánu a nariaďuje Žalovaným tieto znášať bez náležitého skutkového, právneho a stavebno-technického základu. Navyše skutočnosť, že dostatočný skutkový, právny a technicko-stavebný základ nie je daný, minimálne o ňom môžu vznikať pochybnosti, bol preukázaný priebehom samotného Konanie o uložení opatrenia, teda vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. M.-J.-M.-XXXX/XXXXXX/ VAM zo dňa 13.12.2022 ako aj z doložených podkladov ohľadne Konania o obnove (rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti O. Č.. A.-XXX/XXXX/XXXX-K.-X zo dňa 16.07.2024). Súd si dané ani len nevšímal a vôbec sa k uvedeným rozporom nevyjadril. 22. Súd uviedol, že ohrozenie záujmov žalobcov vychádza z toho, že Stavba bude „v stave bez fasády a ostatných potrebných úkonov vystavená už dvom zimám a momentálne hrozí, že takýto stav bude pokračovať ďalšiu zimu. Žalobcovia boli nútení kvôli konaniu žalovaných požiadať o predĺženie lehoty výstavby o dva roky, t.j. do 21.03.2025, pričom hrozí, že budú musieť opätovne podať obdobnú žiadosť“, dokonca, že žalovaní bránia žalobcom vo vstupe na pozemok žalovaných (bod 13 Uznesenia). Avšak žalovaní nie sú povinní vstup na svoj pozemok umožniť za účelom vykonania stavebných činností, ktoré nie sú v súlade so stavebným povolením alebo projektovou dokumentáciou alebo ani nie sú riadne určené stavebno-technické podmienky a postupy ich vykonania. Teda súd vychádza z toho, že naliehavá potreba ochrany žalobcov spočíva v dôvode, aby nemuseli opätovne podávať žiadosť o predĺženie stavebného povolenia, dokonca si to vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Žalobcovia majú vydané stavebné povolenie a k nemu projektovú dokumentáciu. Sú povinní realizovať stavby v súlade s projektovou dokumentáciou. Boli povinní si v procese vydávania stavebného povolenia zabezpečiť všetky skutočnosti potrebné k výstave stavby tak, aby realizáciu stavby mohli uskutočniť. A ak aj nie pri vydávaní Projektovej dokumentácie, tak táto možnosť im vyplýva a vyplýva aj z § 135 Stavebného zákona. Predmetné konanie mimochodom beží. Do dnešného dňa v procese výstavby neboli príslušným správnym orgánom žalovaným uložené právoplatným rozhodnutím žiadne povinnosti z titulu vlastníka susedných pozemkov pri výstavbe. Je možné zaviazať k určitým povinnostiam žalovaných z dôvodu, že správny orgán je podľa vyjadrení žalobcov nečinný? Je takúto nečinnosť možné vykladať ako neodkladnú potrebu úpravy pomerov voči žalovaným? A to aj len z dôvodu subjektívnej nespokojnosti žalobcov? Z dôvodu, že budú musieť predlžovať platnosť Stavebného povolenia? Navyše pre činnosti, pre ktoré súd neosvedčil ich oprávnenosť, teda to, či vôbec sú k uvádzaným činnostiam žalobcovia oprávnení? Navyše k stavebným činnostiam, ktoré

nie sú špecifikované jasne, určite, nie je daný ich rozsah, spôsob vykonávania, použitie konkrétnych materiálov? Máme zato, že akékoľvek konanie alebo nekonanie správnych orgánov je chránené rôznymi inými právnymi inštitútmi správneho súdnictva. Konanie alebo nekonanie správnych orgánov nemôže byť sankcionované svojvoľným ukladaním povinností voči žalovaným. Povinností, o ktorých súd ani riadne neosvedčil, že žalobcovia sú k nim oprávnení riadne a v celom rozsahu, nakoľko dané buď vôbec neskúmal alebo skutočnosti, ktoré túto oprávnenosť spochybňovali (teda tie, ktoré vyplývali z podkladov) ani len nehodnotil, akoby tam ani neboli. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Ak záveru rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia chýba zdôvodnenie toho, že právo žalobcov je skutočne dané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym excesom a porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 458/2022 z 24. novembra 2022). Pri dočasnej úprave pomerov zároveň musí ísť o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Avšak v prípade Uznesenia je to presne naopak. Nenariadením neodkladného opatrenia nevznikne priestor na konanie, ktoré vytvorí nezvratný stav, a ani také konanie, ktoré bude viesť k neodstrániteľným následkom. Nariadením neodkladného opatrenia tento stav neodstrániteľných následkov vzniká práve na strane Žalovaných, a to vo forme trvalého zásahu do ich vlastníckeho práva. 23. Súd pri vydávaní Uznesenia tak nezohľadnil ani princíp, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj ten strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Žalovaní môžu byť obmedzení iba do takej miery, aby Uznesenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany ich oprávnených záujmov, prípadne by výkonom Uznesenia na ich strane nastala škoda. Aj pri ukladaní neodkladného opatrenia je súd povinní prihliadať aj na oprávnené záujmy žalovaných a ochranu ich práv, do ktorých nie je možné zasiahnuť neprimeranou mierou. Uznesenie nerešpektuje zásadu primeranosti. Uznesenie nesporne zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných, jednak tým, že súd nešpecifikoval konkrétne zásahy (ich presnou špecifikáciou), ktoré majú žalovaní umožniť, ale zároveň súd nariaďuje vykonať také stavebné činnosti, ktorými môže byť vlastnícke právo žalovaných nielenže dotknuté, ale dokonca aj natrvalo obmedzené, keďže z podkladov vyplývala odôvodnená obava, že stavba, a teda aj činnosti, ktoré sa na stavbe žiadajú vykonať, nemusia byť realizované v súlade s projektovou dokumentáciou. Zároveň si súd napr. v hrúbke polystyrénu, ktorý má byť použitý na zateplenie a vzdialeností medzi stavbou s hranicou pozemku žalovaných odporuje (určuje hrúbku 20 cm a neponecháva priestor na omietku, náter, sieťku a pod.). Oprávnené záujmy žalovaných a ochrana ich práv je Uznesením porušená aj tým, že príslušné stavebné úrady pri nariaďovaní stavebných prác nielen riadne určujú podmienky ich vykonania, ale zároveň zaväzujú stavebníkov aj opatreniami, ktoré majú ochrániť pri vykonávaní stavebných činností majetok vlastníkov susedných stavieb a pozemkov, a to pred poškodením, nadmerným hlukom, prachom a pod. Uznesenie o takýchto podmienkach vôbec nepojednáva. Teda žalobcovia pri vykonávaní stavebných činností nie sú viazaní žiadnymi pravidlami na ochranu majetku vlastníkov susedným pozemkov. V prípade nariadenia umožniť zateplenie stavby, súd v Uznesení ani neurčuje ani konkrétny druh polystyrénu, hoci klasický polystyrén je horľavý, a pred účely zateplenia stavieb, ktoré sú v tesnej blízkosti, ako v tomto prípade, nie je vôbec vhodný. Súd Uznesením teda priamo ohrozuje majetok a zdravie žalovaných. Obdobne Najvyšší súd Českej republiky judikoval, že „ak vstupuje sused za účelom realizácie oprávnení uvedených v § 1021 a § 1022 zákona č. 89/2012 Sb. (pozn. red. za účelom zhotovenia stavby a obhospodarovania či údržby nehnuteľnej veci) na cudzí pozemok bez súhlasu vlastníka, bez toho aby ho k tomu oprávňovalo rozhodnutie orgánu verejnej moci a bez toho aby išlo o prípad núdze, zasahuje neoprávnene do držby i do vlastníckeho práva vlastníka pozemku“ (rozhodnutie spis. zn. 22 Cdo 3844/2016 zo dňa 25.01.2017). 24. Zároveň súd riadne neskúmal, či výkon uvedených činností skutočne nie je možné vykonávať aj zo strany pozemku žalobcov. Skutočnosť, že to možné je, preukazuje skutkový fakt, že žalobcovia bez toho, aby mali umožnení prístup na pozemok žalovaných dažďový zvod na stavbe už umiestnili. Rovnako zachytávače snehu je možné vykonať zo strechy samotnej stavby, teda nie je nevyhnutné za

týmto účelom vstupovať na pozemok žalovaných. Obdobne je to tak pri väčšine prác, ktoré žalobcovia žiadajú. Avšak súd sa uvedenou možnosťou v Uznesení vôbec ani len nezaoberal, len sa obmedzil na zistenie, že keďže sa stavba nachádza na hranici pozemku žalovaných, uvádzané stavebné činnosti je možné vykonať len zo strany pozemku žalovaných (bod 13 Uznesenia). Postoj súdu k ochrane, resp. neochrane, aj oprávnených záujmov žalovaných a k nariadeniu takého zásahu do práv a právom chránených záujmov žalovaných len v nevyhnutnej miere a rozsahu vyjadruje aj bod 15 Uznesenia: „Súd je toho názoru, že určenie obdobia na vykonanie prác pracovných dní nie je neprimerané, ide len o predĺženie iba o 4 dni s dĺžkou obdobia, ktorú považovali žalovaní za primeranú.“ Odhliadnuc od skutočnosti, že uvedenú dĺžku 10 dní považovali žalovaní za primeranú výlučne pre Konanie o uložení opatrenia, ktoré riešilo aj iné skutočnosti ako toto konanie, súd je orgánom, ktorý musí zdôvodniť prečo pre konkrétne činnosti, prečo v tomto konkrétnom prípade považuje uvedenú lehotu za primeranú. Argument súdu postavený na tom, že v inom konaní žalovaní vypočítali na práce žiadané v Konaní o uložení opatrenia (teda nie v tomto konaní), že primeraná doba by bola 10 pracovných dní, pričom podľa názoru súdu Uznesením sa ukladá lehotu „len“ o 4 dni dlhšia, teda lehota musí byť pre žalovaných primeraná, je neprípustné. Súd by mal vedieť zdôvodniť, prečo 14 pracovných dní je primeraných, ako vypočítal čas potrebný na vykonanie jednotlivých činností, a teda ako dospel k celkovému nariadenému obdobiu. Uznesenie ani o tomto nepojednáva. Je potrebné opäť zdôrazniť, že v prípade žiadaných stavebných činností sa nejedná o bežnú údržbu stavby, ale o jej výstavbu, ktorá môže byť realizovaná výlučne v rozsahu stavebného povolenia a projektovej dokumentácie na základe riadnych podkladov. Účelom neodkladného opatrenia nesmie byť neoprávnený a dokonca trvalý zásah do práv vlastníckych práv žalovaných. O trvalosti tohto zásahu svedčí aj skutočnosť, že sám súd v bode 17 Uznesenia uviedol, že Uznesením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Dokonca súd poučil žalovaných, že ak nesúhlasia, môžu sami podať žalobu. Už len uvedené poučenie svedčí o tom, že Uznesenie nepredstavuje evidentne trvalú úpravu pomerov medzi stranami a neposkytuje primeranú ochranu ani žalovaným. 25. Žalovaní tvrdili, že žalobcovia splnenie zákonných podmienok nie len že nepreukázali, ale súd nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne naň aplikoval právnu normu. Rozhodnutie súd je preto svojvoľné a arbitrárne. Súd nielenže porušil zákonné podmienky, ktoré sú nevyhnutné na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko v značnej miere porušujú princíp zásahu do vlastníckych práv len v obmedzenom rozsahu a len na nevyhnutnú dobu, ale v rozpore so zákonom nahradil činnosť orgánu, ktorý je výlučne oprávnený určovať odborné/technické a hygienické podmienky výstavby, dokonca tieto nariadil tak, že v mnohých ohľadoch nie sú vykonateľné, resp. nie je vôbec zrejmé, čo majú žalovaní umožniť, nie je zrejmé či sú v súlade s už vydanými administratívnymi aktmi, dokonca či riadne spĺňajú stavebno-technické podmienky a budú vykonávanú v súlade s technickými postupmi. Za vyššie uvedených okolností sa podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcami javí, že bol podaný účelovo, a žalobcovia ním len sledujú rýchle, bezodkladné a konečné vyriešenie realizácie stavby, a to spôsobom ktorý obíde potrebu náležitého dokazovania, v riadnom sporovom alebo správnom konaní, v ktorom by príslušný orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodol o veci samej. Súd v prípade vydaného Uznesenia teda zamenil naliehavosť bezodkladnej úpravy práv medzi stranami sa s kalkuláciou žalobcov a ich snahy obísť príslušné stavebné úrady. Samotný návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenie nesie znaky snahy zneužitia tohto procesného inštitútu. Odvolatelia preto navrhli, aby odvolací súd, aby Uznesenie v celom rozsahu zrušil a konanie zastavil, prípadne podľa povahy veci vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovaným voči žalobcom aj náhradu trov súdneho konania (vrátane odvolacieho) v rozsahu 100 %. 26. K odvolaniu žalovaných sa podaním zo dňa 18.11.2024 vyjadrili žalobcovia v 1. a v 2. rade a uviedli, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia patrí do právomoci civilného súdu. V súčasnosti ide o jediný prostriedok, na základe ktorého môžu Žalobcovia dosiahnuť ochranu svojich vlastníckych práv a zabrániť škode. Potreba úpravy pomerov Žalobcov je bezodkladná, teda naliehavá a nevyhnutná. Pri neodkladnom opatrení ide o rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Žalobcovia po prvýkrát vyzvali žalovaných na umožnenie vstupu na pozemok parc. č. XXX/X za účelom strpenia vykonania prác výzvou zo dňa 17.02.2022. Nakoľko žalovaní nesúhlasili, resp. trvali na podmienkach, ktoré boli pre žalobcov nesplniteľné, podali dňa 07.03.2022 žalobcovia Mestskej časti Bratislava - O. ako príslušnému stavebnému úradu žiadosť o uloženie opatrenia na susednom pozemku. Dňa 28.04.2022 sa konalo na stavebnom úrade ústne pojednávanie vo veci uloženia opatrenia na susednom pozemku, kde podľa záznamu: „G. T. S. S. I. pri ústnom pojednávaní komunikovali so značne zvýšeným hlasom - kričali, neboli ochotní' riešiť situáciu s použitím vecných argumentov

a k celej veci povedali len „nie”. Mestská časť Bratislava-O. ako príslušný stavebný úrad vydala v tejto veci dňa 19.07.2022 Rozhodnutie o uložení opatrenia na susednom pozemku č. A.XX-X. Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalovaných. Nakoľko si žalobcovia chceli byt' istí reálnou vzdialenosťou ich novopostavenej stavby od hranice susedného pozemku /pozemku reg. „C” parc. č. XXX/X, aby zateplením a omietkou neprekročili hranicu tohto susedného pozemku, žiadali vo výzve zo dňa 17.02.2022 a rovnako aj v žiadosti o uloženie opatrenia na susednom pozemku zo dňa 07.03.2022 0 geodetické zameranie hranice pozemkov - parc. č. XXX/X S. G.. Č.. XXX/.X. V zmysle uvedeného príslušný stavebný úrad v rozhodnutí o uložení opatrenia na susednom pozemku č. A.-X zo dňa 19.7.2022 takéto geodetické zameranie pozemkov pred zateplením fasády nariadil. Žalobcovia rovnako aj v vo svojom vyjadrení zo dňa 31.08.2022 /stavebnému úradu doručenom dňa 02.09.2022/ k odvolaniu proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 19.07.2022 uviedli, že: „Prvé požadované geometrické zameranie pozemkov je potrebné preto, aby stavebníci a rovnako aj ostatní účastníci s istotou vedeli, kde presne je hranica spomínaných pozemkov po tom, ako bola predmetná stavba reálne postavená. Ide o predchádzanie sporov do budúcnosti. Na základe tohto zamerania sa stavebníci rozhodnú o Šírke spomínaného fasádneho polystyrénu a súvisiacich vecí. ” Nasledovalo už v návrhu na neodkladné opatrenie uvedené Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. M.-J.-M.-XXXX/XXXXXX/VAM zo dňa 13.12.2022, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán vytkol prvostupňovému orgánu určité procesné veci a to, že v rozhodnutí nebolo konkrétne uvedené, akú hrúbku zateplenia Žalobcovia použijú na zateplenie fasády stavby. Dňa 09.06.2023 Žalobcovia znovu požiadali Mestskú časť Bratislava-O. M. uloženie opatrenia na susednom pozemku /vstup na pozemok/ s tým, že sa rozhodli najprv v prvom kroku žiadať nariadený vstup pre spomínané geodetické zameranie, ďalšie zamerania a náter dreveného hranola pod vikierom ochranným olejom. Až po vykonaní týchto prác by žiadali v druhej žiadosti o nariadenie vstupu pre realizáciu ostatných prác. Listom zo dňa 19.01.2024 /Mestskej časti Bratislava-O. doručeným dňa 24.01.2024/ žalobcovia doplnili túto žiadosť, nakoľko získali od geodeta Protokol k zameraniu skutočného stavu časti objektu, z ktorého vyplýva, že vzdialenosť novej časti dostavby (ktorej skutočný stav bol zameraný v tomto protokole) od hranice s parcelou č. XXX/X je minimálne 17 cm. žalobcovia teda mohli žiadať rovno vykonanie všetkých potrebných prác, pretože už vedeli akým hrubým polystyrénom môžu zatepľovať, aby neprekročili hranicu susediaceho pozemku. Mestská časť Bratislava-O. vydala dňa 06.03.2024 Oznámenie o začatí konania o uložení povinnosti strpieť vykonanie prác zo svojho pozemku, č.k. A.-K.. V tejto veci stavebný úrad neurobil do dnešného dňa žiadny ďalší úkon. Dôkaz: - Výzva na umožnenie vstupu na pozemok zo dňa 17.02.2022 - Žiadosť o uloženie opatrenia na susednom pozemku /vstup na pozemok/ zo dňa 07.03.2022 - Záznam Mestskej časti Bratislava-O. z ústneho pojednávania, č.k. A. zo dňa 28.04.2022 - Rozhodnutie Mestskej časti Bratislava-O. zo dňa 19.07.2022, č. A.-X /doložené pri podaní návrhu/ - Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. M.-J.-XXXX/XXXXXX/ VAM zo dňa 13.12.2022 /doložené pri podaní návrhu/ - Vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu stavebného úradu mestskej časti Bratislava O. č. A.-X zo dňa 19.7.2022, zo dňa 31.08.2022 /stavebnému úradu doručené dňa 02.09.2022/ - Žiadosť o uloženie opatrenia na susednom pozemku /vstup na pozemok/ zo dňa 09.06.2023 /doložené pri podaní návrhu/ - Doplnenie k žiadosti o uloženie opatrenia na susednom pozemku /vstup na pozemok/ zo dňa 09.06.2023, zo dňa 19.01.2024 /doložené pri podaní návrhu/ - Oznámenie o začatí konania o uložení povinnosti strpieť vykonanie prác zo svojho pozemku, č.k. A.K. zo dňa 06.03.2024 /doložené pri podaní návrhu/ 27. Žalobcovia zaslali stavebnému úradu listom zo dňa 04.10.2024 uznesenie Mestského súdu Bratislava IV o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 27.09.2024, sp.zn. 65C/74/2024 a rovnako aj dňa 14.10.2024 oznámenie termínu začatia prác v zmysle tohto súdneho uznesenia na 28.10.2024. Teda stavebný úrad má o prebiehajúcom konaní vedomosť. Aj Žalovaným a ostatným spoluvlastníkom pozemku reg. „C” parc. č. XXX/X žalobcovia zaslali dňa 14.10.2024 oznámenie termínu začatia prác v zmysle tohto súdneho uznesenia na 28.10.2024. Žalovaní odmietli dňa 28.10.2024 0 08:00 hod.

žalobcov vpustiť na pozemok reg. „C” parc. č. XXX/X. Žalobcami bola privolaná policajná hliadka z Obvodného oddelenia policajného zboru Bratislava-O., E. XXX, XXX XX J.-O.. Obvodné oddelenie policajného zboru Bratislava-O. na dožiadanie súdu poskytne úradný záznam z tohto výjazdu. Aj napriek tomu žalovaní nesúhlasili so vstupom a odkázali žalobcom nech podajú v danej veci návrh na vykonanie exekúcie. 28. Žalobcovia do dnešného dňa návrh na vykonanie exekúcie nepodali, pretože sa im zatiaľ nepodarilo získať doložku vykonateľnosti z Mestského súdu Bratislava IV, aj keď žalobkyňa 1/ o ňu žiadala emailom zo dňa 28.10.2024, nakoľko klientske centrum konajúceho súdu informovalo žalobkyňu 1/, že žiadať o doložku vykonateľnosti touto formou je postačujúce. Dôkaz: - Zaslanie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 04.10.2024 - Oznámenie termínu začatia prác v zmysle uznesenia Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27.09.2024, č.k.: 65C/74/2024 zo dňa 14.10.2024 stavebnému úradu - Oznámenie termínu začatia prác v zmysle uznesenia Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27.09.2024, č.k. 65C/74/2024 žalovaným a ostatným spoluvlastníkom susedného pozemku - Emailová komunikácia žalobkyne s [email protected] so začiatkom 28.10.2024 29. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 05/2023 vypracovaný dňa 19.06.2023 W.. Š. A., Žalobcovia uvádzajú, že dažďové žľaby, strecha, odstupové vzdialenosti stavieb, svetlotechnika, nie sú predmetom neodkladného opatrenia. Z Protokolu k zameraniu skutočného stavu časti objektu zo dňa 15.01.2024 vyplýva, že vzdialenosť bodu č. 1 je 20 cm od vlastníckej hranice /t.j. hranica s parcelou XXX/X/. Pred vydaním stavebného povolenia, bol dňa 03.03.2020 vyhotovený Geometrický plán č. 18/2020 na oddelenie pozemku Q.-T. G..Č.. XXX/X ktorý si žalobcovia odkúpili/ práve kvôli tomu, aby pôvodný dom so súp. č. 219 bol v celosti na pozemku žalobcov a aby plánovaná dostavba bola napojená bez odskoku na tento pôvodný dom so súp. č. XXX. Bez toho, aby bol pôvodný dom so súp. č. XXX v celosti na pozemku vo vlastníctve žalobcov by príslušný stavebný úrad nemohol stavebné povolenie vydať. Preto je zrejmé, že pôvodný dom so súp. č. XXX je na hranici pozemku reg. „C” parc.č. XXX/X a pozemku reg. „C” parc. č. XXX/X. Dôkaz: - Protokol k zameraniu skutočného stavu časti objektu zo dňa 15.012024 /doložené pri podaní návrhu/ - Geometrický plán č. 18/2020 na oddelenie pozemku Q.-T. G..Č.. XXX/2 zo dňa 03.03.2020 - Mestská časť Bratislava - O. vo svojom rozhodnutí o uložení opatrenia na susednom pozemku zo dňa 19.07.2022, č. A.-X ani Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. M.-J.-M.XXXX/XXXXXX/VAM v rozhodnutí zo dňa 13.12.2022 nijakým spôsobom neuložili Žalobcom povinnosť' vypracovať' dodatok k projektovej dokumentácii ohľadom snehových zábran na vikieri. 30. Vo veci odvolania žalovaných zo dňa 02.09.2024 proti Rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - O. o nepovolení obnovy konania zo dňa 16.07.2024, č. A.-XXX/XXXX/XXXX-K.-X si dovoľujeme zaslať písomné vyjadrenie žalobcov zo dňa 02.10.2024 k tomuto odvolaniu. Žalobcovia majú za to, že v predmetnej veci nie je preukázaná existencia dôvodov na obnovu konania a taktiež nie je preukázaná skutočnosť, že návrh na obnovu konania bol podaný včas. Dôkaz: - Písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 02.09.2024 proti rozhodnutiu č. A.-K.-X zo dňa 16.07.2024 31. K rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cz 53/1990, R číslo: 59/1992 zo dňa 27.09.1990 uvádzame, že v danom prípade išlo o vybudovanie kanalizačnej žumpy a odpadu s prípojkou a s tým spojený vstup stavebníkov na susediaci pozemok a umožnenie prechodného uloženia hliny z výkopu na tomto susediacom pozemku /išlo o drobnú stavbu s povinnosťou ohlásenia/. Nešlo o nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade nie je uvádzané, že by hrozila škoda, ktorej je možné rozhodnutím súdu zabrániť.

32. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 15Co/71/2021 zo dňa 24.08.2021, v konaní išlo o zamietnutie neodkladného opatrenia, ktorým by obom Žalovaným bola uložená povinnosť zdržať sa prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok. 33. Ako už žalobcovia uviedli v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ich vlastníctvo (stavba) je každým dňom, keď ich žalovaní odmietajú vpustiť na svoj pozemok za účelom vykonania prác, vystavená čím ďalej tým vyššiemu riziku vzniku znehodnotenia či poškodenia, a to celoročne, najviac však v zimných mesiacoch. Pokiaľ Žalovaní namietajú právomoc súdu v tomto konaní, v tejto súvislosti vzniká otázka, ktorému štátnemu orgánu by súd rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia t.j. rozhodovanie o naliehavej situácii vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami/ postúpil. Je nemysliteľné, aby žalobcom nebola poskytnutá právna ochrana vo forme neodkladného opatrenia z dôvodu, že ich stavba nie je zatiaľ skolaudovaná. Dĺžka stavby spolu s jestvujúcim rodinným domom vyplýva z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - O. o uložení opatrenia na susednom pozemku zo dňa 19.07.2022, č. A.-X na strane 2 uvádza „postavenie lešenia po celej dĺžke stavby a jestvujúceho rodinného domu so súpisným č. XXX /dl. 26 ml”... V rozhodnutí Mestskej časti Bratislava - O. o stavebnom povolení č. A.-X zo dňa 20.01.2021 na str. 2 je uvedené „stavba bude mat' konečné pôdorysné rozmery max. 25,73 m x 8,155 'm”. Pokiaľ ide o potrebu lešenia pre vykonanie uvedených prác, táto vyplýva z povahy samotných úkonov. Okrem toho Šírku lešenia spolu s manipulačnou plochou žalovaní riešili v odvolaní proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - O. o uložení opatrenia na susednom pozemku zo dňa 19.07.2022, č. A.-X. Pre potrebné lešenie a manipulačnú plochu žalobcovia požadujú šírku 1,1 m. Z Technickej správy str. 6 v projektovej dokumentácii k predmetnej stavbe vyplýva, že: „Obvodové konštrukcie sú zo strany exteriéru zateplené tepelnou izoláciou na báze expandovaného polystyrénu hr. 200 mm”. „Navrhnutá je oprava vonkajších omietok brizolitových bočných stien maltou s následnou povrchovou úpravou - fasádna silikátová omietka”. „V navrhovanej časti objektu je navrhnutá fasádna silikátová omietka na kontaktnom zatepľovacom systéme expandovaného polystyrénu. /Presné úpravy povrchov sú uvedené v pohľadoch”/. Dôkaz: - Technická správa k projektu č. výkresu 01 , dátum 03/2020 - Pokiaľ ide preukázanie počtu dní potrebných pre požadované úkony na predmetnej stavbe zo susedného pozemku, žalobcovia dokladajú odhad počtu dní potrebných pre realizáciu fasády stavby zo strany parcely č. XXX/X k stavbe od spoločnosti LEMONTEX, spol. s r.o., so sídlom: Hviezdoslavovo nám. 21 ,81 1 02 Bratislava, IČO: 35814616, v ktorom sa počet týchto dní odhaduje na 14 pracovných dní. - Odhad počtu dní potrebných pre realizáciu fasády stavby zo strany parcely č. XXX/X k stavbe: Prestavba, dostavba a nadstavba rodinného domu na J. A. E. J., jestvujúci rodinný dom so súpisným č. XXX a s orientačným č. XXX, G.. Č.. XXX, XXX/X, XXX, k.ú. O., opravu fasády starej časti domu a jej úpravu, inštaláciu snehových zábran na vikier, náter dreveného hranola pod vikierom ochranným olejom zo dňa 12.11.2024 34. Žalobcovia si dovoľujú požiadať v predmetnom neodkladnom opatrení o nasledovné zmeny: čas trvania opatrenia na susednom pozemku žalobcovia požadujú určiť na dobu 1 /jedného/ roka od vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko exekúcia takéhoto rozhodnutia je ohrozená tým, že začiatkom januára 2025 skončí jeho platnosť. Nakoľko na základe odvolania žalovaných voči uzneseniu súdu o nariadení neodkladného opatrenia sa žalobcovia dozvedeli o tom, že žalovaní nesúhlasia s úpravou fasády jestvujúceho rodinného domu so súpisným č. XXX zo strany parcely č. XXX/X v časti nanesenia sieťky, lepidla a omietky aj keď by išlo o vrstvu necelých 3 mm/, žalobcovia upúšťajú od týchto prác a úpravu fasády jestvujúceho rodinného domu so súpisným č. XXX zo strany parcely č. XXX/X navrhujú penetračným náterom. Oprava fasády jestvujúceho rodinného domu so súpisným č. XXX zo strany parcely č. XXX/X bude spočívať v obúchaní časti brizolitu a doplnení opadnutých častí brizolitu. Z rovnakého dôvodu na zateplenie nadstavby nad jestvujúcim rodinným domom so súpisným č. XXX, t.j. nad starou častou domu (konkrétne medzi starou častou domu a strechou) Žalobcovia navrhujú použitie polystyrénu o hrúbke 18 centimetrov, aby mali rezervu pre použitie sieťky, lepidla a omietky v tejto časti. Upúšťame od potreby osadenia dažďového zvodu na konci Stavby smerom do dvora žalobcov, nakoľko sa tento dažďový zvod podarilo osadiť' z pozemku žalobcov, ktorí museli dočasné hadice napojené na žľaby predmetnej stavby akútne vymeniť' za riadne dažďové zvody, nakoľko sa počas silného vetra na niektorých žľaboch hadice odpájali a padali na zem.

V záujme predchádzania škodám, ktoré by mohli byt spôsobené pádom takejto hadice z dažďového žľabu, žalobcovia požiadali klampiara, ktorý predmetný dažďový žľab osadil o vysunutie sa nad susedný pozemok žalovaných. Máme za to, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia išlo o oprávnený návrh, pretože takýto úkon by bolo určite namieste urobiť z lešenia alebo z rebríka zo susedného pozemku, bez potreby vykláňať sa za roh nad tento susedný pozemok. Predmetné práce nie je možné vykonávať' v nepriaznivých poveternostných podmienkach ktoré vyplývajú z odporúčania výrobcov jednotlivých technických materiálov/ počas dažďu, v prípade že teplota klesne pod +5 stupňov Celsia /čo vyplýva z doložených dokumentov /Technický list 10/24 PCI Multicret DUO, Návod na použitie THERMO KLEBER, INEX Topinex omietka/ a v silnom vetre podľa Beaufortovej stupnice Sily vetra t.j. od 10,8 mls. Preto tieto parametre tiež z opatrnosti navrhujeme doplniť do uznesenia. Dôkaz: - Fotografia hrúbky sieťky, lepidla a omietky /nameraných 2,7 mm/ z inej časti stavby - Technický list 10/24 PCI Multicret DUO - Návod na použitie THERMO KLEBER - INEX - Topinex omietka - Beaufortova stupnica Sily vetra

Žalobcov

35. Pokiaľ ide o potrebu lešenia pre vykonanie uvedených prác, táto vyplýva z povahy samotných úkonov. Okrem toho šírku lešenia spolu s manipulačnou plochou žalovaní riešili v odvolaní proti rozhodnutiu Mestskej časti J. - O. o uložení opatrenia na susednom pozemku zo dňa 19.07.2022, č. A.-X. Teda považujeme potrebu postavenia lešenia aj žalovaným za zrejmú, pričom pre lešenie a manipulačnú plochu požadujeme šírku 1,1 m. Z opatrnosti požadujeme doplniť aj umožnenie umiestnenia lešenia žalobcami o šírke 0,7 m. Pre úplnosť žalobcovia uvádzajú, že rôznymi ústupkami a zameriavaniami ktoré je možné vykonať bez vstupu na susedný pozemok/ sa snažia o to, aby bolo jednoznačné, že vlastnícku hranicu s pozemkom parc. č. XXX/X uvedenými prácami neprekročia. 36. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovia navrhujú, aby súd vydal nasledovné uznesenie: Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Žalovaní 1. a 2. sú povinní umožniť žalobcom a osobám nimi určeným vykonávať' konkrétne činnosti, vstup na pozemok v ich vlastníctve, nachádzajúci sa v k. ú. O., v obci BA - m.č. O., okres Bratislava V, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor ako pozemok registra „C”, parc. č. XXX/X, o výmere 700 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; v rozsahu 1,1 metra /umiestnenie lešenia o šírke 0,7 metra + manipulačná plocha/ od hranice s pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. O., v obci BA - m.č. O., okres Bratislava V, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor ako pozemok registra „C”, parc. č. XXX/X, o výmere 5 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a v celej dĺžke stavby povolenej stavebným povolením Mestskej časti J. - O., E. X, XXX XX J. Č.. A.-X zo 20.01.2021, právoplatným dňa 04.03.2021: Prestavba, dostavba a nadstavba rodinného domu na J. A. E. J., jestvujúci rodinný dom so súpisným č. XXX a s orientačným č. XXX na pozemku registra C parcelné č. XXX, T..Ú.. O., pričom prístavbou sú dotknuté pozemky registra C parcelné č. XXX/X, XXX, T..Ú.. O. / ďalej len „Stavba”/, ktorej stavebníkmi sú Žalobcovia /t.j. 26 metrov/ za účelom realizácie fasády Stavby zo strany parcely E. XXX/X (zateplenie, sieťka, lepidlo, omietka, náter), postavenia lešenia o Šírke 0,7m a dĺžke 26m, osadenia snehových zábran na plechovej streche /vikieri/ Stavby, náter dreveného hranola pod vikierom Stavby ochranným olejom, opravu fasády jestvujúceho rodinného domu so súpisným č. XXX za strany parcely č. XXX/X /obúchanie časti brizolitu a doplnenie opadnutých častí brizolitu na jestvujúcom rodinnom dome so súpisným č. XXX/ a úpravu jestvujúceho rodinného domu so súpisným č. XXX zo strany parcely č. XXX/X /penetračným náterom/, a to za nasledovných podmienok: 1/ Žalobcovia použijú na zateplenie novej časti dostavby polystyrén o hrúbke 13 centimetrov. Na zateplenie nadstavby nad jestvujúcim rodinným domom so súpisným č. XXX, t.j. nad starou častou domu (konkrétne medzi starou časťou domu a strechou) Žalobcovia použijú polystyrén o hrúbke 18 centimetrov. 2/ Čas trvania opatrenia na susednom pozemku sa určuje na dobu 1 /jedného/ roka od vykonateľnosti tohto uznesenia, pričom maximálne obdobie na vykonanie uvedených prác sa stanovuje na 14 pracovných dní v čase od 08:00 hod. do 18:00 hod.

3/ V prípade nepriaznivých poveternostných podmienok (t.j. dážď, silný vietor nad 10,8 mls, nízka teplota pod +5 stupňov Celsia) sa uvedená doba trvania prác predĺži o čas ich trvania. 4/ Žalobcovia oznámia písomne začatie prác Žalovaným najmenej 7 kalendárnych dní pred ich začatím. 37. K vyjadreniu žalobcov predložili písomné vyjadrenie žalovaní, ktorí uviedli, že tak ako v podanom odvolaní tvrdia, že návrh na nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré spočíva v nariadení povinnosti žalovaným umožniť výkon stavebných prác, ktoré sú súčasťou výstavby realizovanej v zmysle Stavebného povolenia, a to zo svojho pozemku, je predmetom rozhodovania správnych orgánov pri výkone ich kompetencií a právomocí podľa § 135 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Žalovaní netvrdia, že súd nie je oprávnený rozhodovať o nariadení neodkladného opatrenia ako takého. žalovaní tvrdia, že predmet a samotný obsah návrhu Žalobcov a povinností, ktoré neodkladným opatrením majú byť žalovaným uložené, patrí do výlučnej právomoci stavebných úradov. Žalovaní tvrdia, že obsah tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia je taký, ktorý nespadá do právomoci súdov. Nie je možné, aby súdy nahradzovali ako rozhodovanie správnych orgánov, ktorého predmetom je posudzovanie samotnej výstavby realizovanej na základe právoplatných stavebných povolení stavebníkmi, tak ani rozhodovanie o spôsobe realizácie predmetnej výstavby. Tak ako uvádzajú aj žalobcovia (str. 1 posledná odstavec a str. 2 prvý odstavec vyjadrenia k odvolaniu), konanie, ktorým Žalobcovia žiadali o uloženie opatrenia na susednom pozemku v zmysle § 135 ods. 1 Stavebného zákona (ďalej aj ako „Konanie o uložení opatrenia“), Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. M.-J.-M.-XXXX/XXXXXX/VAM zo dňa 13.12.2022 (ďalej aj ako „Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava“) vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti O. Č.. A.-X zo dňa 19.07.2022 zrušil. Teda Konanie o uložení opatrenia nie je dodnes právoplatne skončené a stále prebieha. Povinnosť konať v uvedenej veci má stále príslušný správny orgán - stavebný úrad Mestskej časti O.. Súdne rozhodnutia uvádzané v odvolaní majú preukazovať, že v prípade stavebno-právnych vzťahov, tak ako je tomu aj v tomto prípade, nie je daná súdna právomoc. Akékoľvek možnosti ďalšieho postupu musia žalobcovia realizovať voči príslušným správnym orgánom alebo prostriedkami správneho súdnictva, nie návrhmi na vydanie neodkladných opatrení voči žalovaným. Pokiaľ žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žiadajú o určité zmeny Uznesenia, žalovaní poukázali na ustanovenie § 371 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Skutočnosť, že sa jedná o zmenu je evidentná z toho, že žalobcovia niektoré práce už nežiadajú vykonať (teda ich bolo možné vykonať aj inak ako len z pozemku žalovaných, teda potvrdzujú skutočnosti uvádzané v odvolaní o tom, že súd nezistil riadne skutkový stav), resp. ich žiadajú vykonať inak alebo dopĺňajú samotné podrobnosti k potrebe vykonania daných prác, prípadne dopĺňajú pre žalovaných aj nové povinnosti, napr. umožniť umiestnenie lešenia na ich pozemku a žiadajú aj o predĺženie času trvania opatrení až na jeden rok. Teda žalobcovia žiadajú min. kvantitatívnu zmenu žaloby/návrhu. Snaha o zmenu Uznesenia zo strany žalobcov tak preukazuje, že samotné Uznesenie trpí vadami, je neurčité, nejasné, zmätočné a materiálne nevykonateľné. Žalobcovia dokladajú do konania nové podklady, ktoré ani neboli predmetom skúmania pri vydávaní Uznesenia (mnohé ani neexistovali, čo je evidentné z dátumov ich vyhotovenia) a zároveň tieto podklady ani nepotvrdzujú správnosť vydaného Uznesenia, práve naopak. 38. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 39. Žalobcovia v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdili, že od začiatku roku 2022 im žalovaní neumožňujú vstup na parcelu č. XXX/X a tým znemožňujú dokončenie, hlavne realizáciu fasády stavby, osadenie snehových zábran, osadenie dažďového zvodu, náter dreveného hranola pod vikierom stavby ochranným olejom a úpravu a opravu fasády jestvujúceho rodinného domu so súpisným č. XXX. Uvedeným konaním žalovaní spôsobili, že stavba žalobcov bola v stave bez fasády a ostatných potrebných úkonov vystavená už dvom zimám a momentálne hrozí, že to takto bude pokračovať ďalšiu zimu. 40. Žalobcom bola stavebným povolením Mestskej časti Bratislava - O. zo dňa 20.01.2021, právoplatným dňa 04.03.2021, povolená stavba: Prestavba, dostavba a nadstavba rodinného domu na J. A. E. J.,

jestvujúci rodinný dom so súpisným č. XXX a s orientačným č. XXX na pozemku registra C parcelné č. XXX, T..Ú.. O., pričom prístavbou sú dotknuté pozemky registra C parcelné č. XXX/X, XXX, T..Ú.. O.. V apríli 2020, t.j. pred vydaním stavebného povolenia súhlasili vtedajší spoluvlastníci parcely č. XXX/ X s umiestnením stavby na hranici parcely č. XXX/X. Žalobcovia na jar v roku 2021 začali s prácami na stavbe. Od februára 2022 žalovaní neumožňujú vstup na parcelu č. XXX/X žalobcom a osobám povereným žalobcami na vykonanie konkrétnych činností. Ostatní spoluvlastníci parcely č. XXX/X (I. T. S. O. J.) so vstupom žalobcov a nimi poverených osôb na predmetný pozemok súhlasia. 41. Mestská časť J. - O. ako príslušný stavebný úrad vydala v tejto veci rozhodnutie o uložení opatrenia na susednom pozemku č. A.-X. Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalovaných. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán vytkol prvostupňovému orgánu určité procesné veci a to, že v rozhodnutí nebolo konkrétne uvedené, akú hrúbku zateplenia žalobcovia použijú na zateplenie fasády stavby. Dňa 09.06.2023 žalobcovia opätovne požiadali Mestskú časť J. - O. o uloženie opatrenia na susednom pozemku (vstup na pozemok). Listom zo dňa 19.01.2024 doplnili túto žiadosť, nakoľko získali Protokol k zameraniu skutočného stavu časti objektu, z ktorého vyplýva, že vzdialenosť novej časti dostavby (ktorej skutočný stav bol zameraný v tomto protokole) od hranice s parcelou č. XXX/X je minimálne 17 cm. Žalobcovia teda použijú na zateplenie novej časti dostavby (ktorej skutočný stav bol zameraný v tomto protokole) polystyrén o hrúbke 13 centimetrov (aby si nechali priestor aj na parapety) a nepresahovali svojou stavbou na parcelu č. XXX/X. Pokiaľ ide o zateplenie nadstavby nad jestvujúcim rodinným domom so súpisným č. XXX, t.j. nad starou časťou domu (teda časť medzi starou časťou domu a strechou) žalobcovia použijú polystyrén o hrúbke 20 centimetrov, nakoľko v zmysle uvedeného protokolu je vzdialenosť stavby v tejto časti (nadstavby nad starou časťou domu) od konca jestvujúceho domu so súpisným č. 219 (starou časťou pod nadstavbou), t.j. hranica s parcelou XXX/X/ je práve 20 cm. Mestská časť Bratislava - O. vydala dňa 06.03.2024 Oznámenie o začatí konania o uložení povinnosti strpieť vykonanie prác zo svojho pozemku. Mestská časť Bratislava - O. vydala dňa 16.07.2024 rozhodnutie, ktorým nepovolila obnovu predmetného stavebného konania, ktorú navrhovali žalovaní. 42. Vzhľadom na to, že stavba sa nachádza na hranici s pozemkom v spoluvlastníctve žalovaných, súd považuje za osvedčené, že prístup k bočnej fasáde rodinného domu je možný len z pozemku s parc. č. XXX/X. Podľa vyjadrenia žalobcov im žalovaní neumožňujú prístup na svoj pozemok, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia OÚ Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 13.12.2022, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalovaných proti rozhodnutiu MČ Bratislava - O. zo dňa 19.07.2022 o uložení opatrenia na cudzom pozemku. Rozhodnutím MČ J. - O. bola spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXX/ X, k.ú. O. (o.i. aj žalovaným 1/, 2/) uložená povinnosť strpieť vykonanie prác spojených s dokončením stavby rodinného domu so súp. č. XXX. Uvedené rozhodnutie bolo rozhodnutím OÚ Bratislava zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. MČ Bratislava - O. následne dňa 06.03.2024 oznámila žalobcom a žalovaným začatie konania o uložení povinnosti strpieť vykonanie prác zo svojho pozemku. Podľa vyjadrenia žalobcov sa v tejto veci neuskutočnili žiadne ďalšie úkony. Žalobcovia tak aktuálne nemajú k dispozícii rozhodnutie, ktoré by im umožnilo prístup na susedný pozemok vo vlastníctve žalovaných za účelom realizácie dokončovacích prác na fasáde rodinného domu. 43. Podľa názoru súdu je pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebné prihliadnuť aj na ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka úpravy susedských vzťahov, konkrétne podmienky vstupu na susedný pozemok a povinností vlastníka susedného pozemku takýto vstup strpieť. Citované ustanovenie zakotvuje povinnosť vlastníka umožniť vstup na svoj pozemok vlastníkovi, resp. užívateľovi susediacich pozemkov a stavieb, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich nehnuteľností. Nie každé obhospodarovanie pozemku alebo úprava stavby môže založiť právo vstupu na susediaci pozemok. Toto právo vzniká len vtedy, keď údržba stavby a obhospodarovanie pozemku takýto vstup nevyhnutne vyžaduje. K vstupu na susedný pozemok je vlastník (užívateľ) susednej nehnuteľnosti oprávnený len v takom rozsahu, v akom je to na obhospodarovanie jeho pozemku alebo či údržbu stavby nevyhnutné. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne posudzoval súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

44. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý návrhu vyhovel pri aplikácii ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje susedské vzťahy, podmienky vstupu na susedný pozemok, ale len pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich nehnuteľností. Podľa názoru odvolacieho súdu, je správna a dôvodná námietka v podanom odvolaní, ohľadne právomoci súdu pri rozhodovaní danej veci. Žalovaní v podanom odvolaní uviedli, že všetky úkony a práce prekračujúce projektovú dokumentáciu overenú v stavebnom konaní, resp. práce a úkony vykonávané v rozpore s ňou, ale dokonca bez riadnej projektovej dokumentácie, sú úkonmi a stavebnými prácami, ktoré sú v rozpore so zákonom. Rovnako je v rozpore s právnymi predpismi, ak akákoľvek stavba je vykonávana na podklade projektovej dokumentácia, ktorá nie je vydaná v súlade s právnymi predpismi a obsahuje vady. Povoľovanie stavieb a ich zmien, údržbu a zabezpečovacie práce na základe predloženej projektovej dokumentácie a súlad projektovej dokumentácie s právnymi a stavebno-technickými predpismi posudzuje výlučne určený stavebný úrad. Mohlo by sa namietať, že nie na všetky stavebné úkony a práce je potrebné povolenie príslušného stavebného úradu, resp. postačí ohlásenie, prípadne napr. pri udržiavacích prácach v zmysle § 56 písm. h) Stavebného zákona stavebné povolenie ako ani ohlásenie sa nevyžaduje. O udržiavacích prácach avšak nie je možné hovoriť v prípade, ak takéto činnosti sú súčasťou samotnej výstavby, teda procesu samotnej realizácie stavby, oprav a úprav stavby, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie. Teda akákoľvek stavebná činnosť vykonávaná na základe stavebného povolenia subsumuje v sebe všetky ostatné činnosti s výstavbou spojené. Žalobcovia vykonávajú (mali by vykonávať) Stavbu na základe vyššie špecifikovaného Stavebného povolenia, avšak výlučne v rozsahu riadne schválenej a platnej projektovej dokumentácie overenej v príslušnom stavebnom konaní A.-X na to príslušným stavebným úradom a to v celom jej rozsahu. Akékoľvek činnosti spojené so stavbou sú tak súčasťou konania, ktoré podlieha pravidlám, postupom a procesu príslušného stavebného úradu v zmysle Stavebného zákona. 45. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p.") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 46. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 47. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 48. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 49. S prihliadnutím na uvedené je nutné zdôrazniť, že pri skúmaní zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, samozrejmosťou musí byť určitosť návrhu, z ktorého v prípade nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni žalobca v budúcom konaní domáhať a aký význam neodkladné opatrenie pre toto konanie má, či odstraňuje obavu ohrozenia exekúcie alebo dočasne upravuje pomery účastníkov, ktoré budú s konečnou platnosťou upravené budúcim rozhodnutím. 50. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal otázkou osvedčenia danosti práva a jeho porušenia a dostatočne sa nevysporiadal so zákonným podmienkami pre vydanie neodkladného opatrenia, ktorými sú okrem iného i naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a reálne ohrozenie práva, ktoré by bolo možné neodkladným opatrením zabezpečiť. Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre vydanie neodkladného opatrenia, avšak nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúcej exekúcie, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení.

51. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia. 52. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom jeho súčasťou je aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania poskytuje v konaní, v ktorom sa podaním domáha ochrany svojich práv pred súdom z dôvodov, ktorých uplatnenie umožňuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené zákonom na poskytnutie ochrany v konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej ochrany v takom konaní. 53. Žalovaní v podanom odvolaní tvrdili, že návrh na nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré spočíva v nariadení povinnosti žalovaným umožniť výkon stavebných prác, ktoré sú súčasťou výstavby realizovanej v zmysle Stavebného povolenia, a to zo svojho pozemku, je predmetom rozhodovania správnych orgánov pri výkone ich kompetencií a právomocí podľa § 135 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Žalovaní netvrdia, že súd nie je oprávnený rozhodovať o nariadení neodkladného opatrenia ako takého. Žalovaní tvrdia, že predmet a samotný obsah návrhu žalobcov a povinností, ktoré neodkladným opatrením majú byť žalovaným uložené, patrí do výlučnej právomoci stavebných úradov. Žalovaní tvrdia, že obsah tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia je taký, ktorý nespadá do právomoci súdov. Nie je možné, aby súdy nahradzovali ako rozhodovanie správnych orgánov, ktorého predmetom je posudzovanie samotnej výstavby realizovanej na základe právoplatných stavebných povolení stavebníkmi, tak ani rozhodovanie o spôsobe realizácie predmetnej výstavby. Tak ako uvádzajú aj žalobcovia (str. 1 posledná odstavec a str. 2 prvý odstavec vyjadrenia k odvolaniu), konanie, ktorým žalobcovia žiadali o uloženie opatrenia na susednom pozemku v zmysle § 135 ods. 1 Stavebného zákona (ďalej aj ako „Konanie o uložení opatrenia“), Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. M.-J.-M.-XXXX/ XXXXXX/VAM zo dňa 13.12.2022 vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti O. Č.. A.-X zo dňa 19.07.2022 zrušil. Teda Konanie o uložení opatrenia nie je dodnes právoplatne skončené a stále prebieha. Povinnosť konať v uvedenej veci má stále príslušný správny orgán - stavebný úrad Mestskej časti O.. 54. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tvrdením žalobcov v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že Mestská časť J. - O. ako príslušný stavebný úrad vydala v tejto veci rozhodnutie o uložení opatrenia na susednom pozemku č. A.-X. Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalovaných. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednenie a rozhodnutie. 55. Aj keď súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol uvedené rozhodnutie stavebného úradu, mal vedomosť o tom, že je vedené konanie na príslušnom stavebnom úrade, ktoré nie je skončené, resp. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo, ako uviedli žalovaní, súd i napriek tomu dospel k názoru, že takéto rozhodnutie môže vydať v rámci nariadenia neodkladného opatrenia a vyhovel návrhu s odôvodnením, že žalobcovia tak aktuálne nemajú k dispozícii rozhodnutie, ktoré by im umožnilo prístup na susedný pozemok vo vlastníctve žalovaných, za účelom realizácie dokončovacích prác na fasáde rodinného domu, ale nedospel tým k názoru, že by mohla nastať situácia, že by mohli byť vydané dve rozhodnutia a daný prípad, ako aj z doterajšieho stavu vyplýva. Okrem toho, žalobcovia vo vyjadrení

žiadali, aby odvolací súd pripustil zmenu žaloby a rozhodol, že súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Žalovaní 1. a 2. sú povinní umožniť žalobcom a osobám nimi určeným vykonávať' konkrétne činnosti, vstup na pozemok v ich vlastníctve, nachádzajúci sa v k. ú. O., v obci BA - m.č. O., okres Bratislava V, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor ako pozemok registra „C”, parc. č. XXX/X, o výmere 700 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; v rozsahu 1,1 metra /umiestnenie lešenia o šírke 0,7 metra + manipulačná plocha/ od hranice s pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. O., v obci BA - m.č. O., okres Bratislava V, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor ako pozemok registra „C”, parc. č. XXX/X, o výmere 5 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a v celej dĺžke stavby povolenej stavebným povolením Mestskej časti J. - O., E. X, XXX XX J. Č.. A.-X zo 20.01.2021, právoplatným dňa 04.03.2021: Prestavba, dostavba a nadstavba rodinného domu na J. A. E. J., jestvujúci rodinný dom so súpisným č. XXX a s orientačným č. XXX na pozemku registra C parcelné č. XXX, T..Ú.. O., pričom prístavbou sú dotknuté pozemky registra C parcelné č. XXX/X, XXX, T..Ú.. O. / ďalej len „Stavba”/, ktorej stavebníkmi sú Žalobcovia /t.j. 26 metrov/ za účelom realizácie fasády Stavby zo strany parcely E. XXX/X (zateplenie, sieťka, lepidlo, omietka, náter), postavenia lešenia o šírke 0,7m a dĺžke 26m, osadenia snehových zábran na plechovej streche /vikieri/ Stavby, náter dreveného hranola pod vikierom Stavby ochranným olejom, opravu fasády jestvujúceho rodinného domu so súpisným č. XXX za strany parcely č. XXX/X /obúchanie časti brizolitu a doplnenie opadnutých častí brizolitu na jestvujúcom rodinnom dome so súpisným č. XXX/ a úpravu jestvujúceho rodinného domu so súpisným č. XXX zo strany parcely č. XXX/X /penetračným náterom/, a to za nasledovných podmienok: 1/ Žalobcovia použijú na zateplenie novej časti dostavby polystyrén o hrúbke 13 centimetrov. Na zateplenie nadstavby nad jestvujúcim rodinným domom so súpisným č. XXX, t.j. nad starou častou domu (konkrétne medzi starou časťou domu a strechou) Žalobcovia použijú polystyrén o hrúbke 18 centimetrov. 2/ Čas trvania opatrenia na susednom pozemku sa určuje na dobu 1 /jedného/ roka od vykonateľnosti tohto uznesenia, pričom maximálne obdobie na vykonanie uvedených prác sa stanovuje na 14 pracovných dní v čase od 08:00 hod. do 18:00 hod. 3/ V prípade nepriaznivých poveternostných podmienok (t.j. dážď, silný vietor nad 10,8 mls, nízka teplota pod +5 stupňov Celsia) sa uvedená doba trvania prác predĺži o čas ich trvania. 4/ Žalobcovia oznámia písomne začatie prác žalovaným najmenej 7 kalendárnych dní pred ich začatím. 56. Podľa § 371 Civilného sporového poriadku žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu prvej inštancie meniť žalobu. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V odvolacom konaní sa však podľa Civilného sporového poriadku zmena žaloby nepripúšťa a nie je možné ani uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. 57. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom občiansko-

právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo a ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 58. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 59. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu na jeho nariadenie, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely neodkladného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 60. V danej veci okresný súd vychádzal z toho, že žalobcovia osvedčili základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia - preukázali potrebu dočasnej úpravy pomerov strán tým, že doteraz, teda od roku 2022 nemajú vydané rozhodnutie, ktoré by im umožnilo prístup na pozemok vo vlastníctve žalovaných ale neprihliadol na ďalšie tvrdenia obidvoch strán o riešení danej otázky príslušným stavebným úradom tak, ako už uviedol odvolací súd a takýto postup súdu bol nesprávny, pričom aj rozhodnutie súdu nebolo preskúmateľné a nebolo v tej súvislosti dostatočne odôvodnené, čo zakladá postup súdu pri porušení práva na spravodlivý súdny proces. Okrem toho súd neskúmal svoju právomoc v danej veci rozhodnutie v uvedenom znení vydať, jeho právny záver podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka nebol správny, nárok žalobcov v zmysle tohto ustanovenia nebol dôvodný, nešlo o práce a výkony, ktoré predpokladá toto ustanovenie a navrhovatelia neodkladného opatrenia tak úspech mať nemohli. Svojho práva sa majú domôcť prostredníctvom príslušného stavebného úradu, ktorý vo veci aj koná a tak ich právo nemôže byť ohrozené, ako nesprávne ustálil súd prvej inštancie. 61. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia okresného súdu na základe podaného odvolania zistil, že okresný súd

dostatočne neskúmal zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a svoj záver v uznesení riadnym a dostatočným spôsobom neodôvodnil. Odvolací súd vychádzal z toho, že neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa nerozhodne o veci samej. Jeho nariadenie má dočasný charakter a prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 62. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí III.ÚS 623/2017 vyslovil, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy. 63. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 64. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenie a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 65. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, čím je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysvetlil, prečo vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a bližšie nevysvetlil, ktoré tvrdenia žalobcov mal súd prvej inštancie za osvedčené, ktoré považoval za rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. 66. Podľa právnej úpravy (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) je možné v súlade s ust. § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Bude preto ďalej vecou súdu prvej inštancie postupovať v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.

67. Súd prvej inštancie sa citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil, keď rozhodol bez riadneho odôvodnenia. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo uvedené rozhodnutie dostatočne odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. Pod pojmom spravodlivý súdny proces treba rozumieť i právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1, 17 a čl. 154c Ústavy SR). 68. Preskúmaním veci na základe podaného odvolania odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia a jeho záver, ktorý uviedol v odôvodnení rozhodnutia je nepreskúmateľný, čo v podstate namietali aj odvolatelia v podanom odvolaní. 69. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vzhľadom na vydané rozhodnutie v tejto otázke príslušným stavebným úradom a v tej súvislosti skúmať aj zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a zároveň bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o navrhovanej zmene petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorej v odvolacom konaní nie je vzhľadom na ustanovenie § 371 CSP možné rozhodovať, rozhodnutie dostatočne odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bolo rozhodnutie preskúmateľné v prípadnom odvolacom konaní a aby bolo zachované právo strán sporu na spravodlivý súdny proces. 70. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).