Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/109/2023 1512205688 11. 09. 2024 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2024:1512205688.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu Plzeňský Prazdroj Slovensko, a.s., Pivovarská 9, Veľký Šariš, IČO: 31 648 479, práv. zast. Mgr. Ján Ambrož, usadený euroadvokát, Černyševského 3427/26, Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanému Medusa Services a.s., Svätoplukova 2A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 854 197, práv. zast. Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 728 949, o zaplatenie 15.798,44 EUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/179/2012-330 zo dňa 9.6.2022 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/179/2012-330 zo dňa 9.6.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 040,58 EUR a žalobcovi súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,52 %. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 28.3.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15.798,44 EUR a náhrady trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že 24.10.2008 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni (ďalej tiež ,,zmluva o spolupráci) s dohodnutou dobou trvania 5 rokov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podpísaní zmluvy (čl. VI bod 6.1 zmluvy), t.j. od 1.11.2008 do 31.10.2013, ako aj miestom plnenia, ktorým bola prevádzkareň žalovaného Aldente, Hodžovo námestie 3, Bratislava. Na základe zmluvy sa žalovaný zaviazal predávať a podávať v dohodnutej prevádzke len vyrábané a/alebo distribuované pivo žalobcom v súlade s prílohou č. 1 k tejto zmluve a zároveň sa dohodli, že žalobca prenechá žalovanému na dočasné užívanie v zmluve dohodnuté hnuteľné veci, pričom žalovaný mal užívať výčapné zariadenie na predaj piva a ostatné prenajaté hnuteľné veci v prevádzke využívať k efektívnej podpore predaja piva. Žalovaný sa tiež zaviazal prenechať žalobcovi do odplatného užívania, t.j. nájmu časť plochy vymedzenej v prevádzke na účelové umiestnenie reklamných a propagačných materiálov a žalobca sa zaviazal zaplatiť dohodnuté nájomné vopred za celú dohodnutú dobu zmluvy (5 rokov, t.j. 60 kalendárnych mesiacov), čo predstavovalo sumu v celkovej výške 19.916,35 EUR bez DPH, ktorá bola 24.11.2008 zaplatená na základe faktúry č. 2008448, pričom alikvotná časť vopred zaplateného nájomného pripadajúca na 1 prevádzku predstavovala s prihliadnutím na trvanie zmluvy sumu vo výške 66,38 EUR. Žalobca a žalovaný sa v zmysle dodatku č. 1 k zmluve dohodli na zmene a doplnení predmetnej zmluvy v
časti dohodnutého miesta plnenia zmluvy, a to tak, že miestami plnenia sú nasledovné prevádzkarne žalovaného: Presto Restaurant, Hodžovo nám. 3, Bratislava; Presto Restaurant, Dostojevského rad 28, Bratislava; Presto Restaurant, Plynárenská 1, Bratislava; Presto Restaurant, Vajnorská 100, Bratislava; Presto Restaurant, Tomášiková 48, Bratislava. Strany predmetnej zmluvy sa dohodli, že v prípade predčasného ukončenia zmluvy má žalovaný povinnosť vrátiť žalobcovi pomernú časť nájomného uhradeného žalobcom s ohľadom na počet kalendárnych mesiacov, o ktoré sa zmluva predčasne ukončuje a uhradiť náklady žalobcu súvisiace s plnením tejto zmluvy. Žalovaný ukončil plnenie zmluvne dohodnutých a prevzatých záväzkov vo vyššie uvedených prevádzkach v dohodnutej dobe, a preto bol písomnou výzvou zo 14.12.2011 vyzvaný na okamžité plnenie zmluvne dohodnutých záväzkov a zjednanie nápravy, nakoľko bola žalovanému poskytnutá odplata, t.j. nájomné už v čase neplnenia zmluvného záväzku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nedodržal dohodnutú dobu plnenia predmetnej zmluvy, vznikol žalobcovi nárok na vrátenie pomernej čiastky vopred zaplateného plnenia v celkovej výške 15.798,44 EUR s prihliadnutím na počet kalendárnych mesiacov, za ktoré nie je žalobcovi poskytnuté plnenie zo strany žalovaného v jednotlivých prevádzkach. 3. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že zo strany žalobcu nedošlo k uskutočneniu žiadneho právneho úkonu, ktorý by smeroval k predčasnému skončeniu zmluvy v súlade s výslovne dohodnutými spôsobmi jej skončenia podľa čl. X. bodu 10.1 zmluvy. Práve naopak, sám žalobca mal záujem pokračovať v riadnom plnení zmluvy, o čom svedčí obsah zasielanej výzvy na plnenie z 14.12.2011, ktorá neobsahuje žiadny prejav vôle smerujúci k predčasnému skončeniu zmluvy zo strany žalobcu výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, teda jednostranným právnym úkonom žalobcu vykonaným s cieľom ukončiť zmluvný vzťah so žalovaným existujúci na podklade predmetnej zmluvy, ale len výzvu na okamžité plnenia zmluvných záväzkov vyplývajúcich žalovanému z uzatvorenej zmluvy a na zjednanie nápravy. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.1.2017 poukázal na to, že žalovanému nesporne zaniklo oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v troch prevádzkach, ktoré boli dohodnutým miestom plnenia: prevádzky na Hodžovom námestí 3 a na Tomášikovej 48 boli zrušené k 23.6.2010 a prevádzka na ul. Dostojevského rad 28 bola zrušená od 12.11.2012. Zmluva o spolupráci tak v časti zrušených prevádzok zanikla z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia a nie je dôvodné skúmať, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. 4. Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 17.5.2017, č.k. 29Cb/179/2012-236 súd žalobu zamietol a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobcovi nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy. Tvrdenia uvádzané žalobcom o zániku zmluvy zrušením prevádzok z dôvodu nemožnosti plnenia, boli podľa názoru súdu zmenou podstatných rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, nakoľko žalobca oprel svoj nárok o iný zákonný titul. Žalobca nepodal návrh na zmenu žaloby podľa § 139 C.s.p., a preto súd nemohol k zmene tvrdených skutočnosti žalobcom prihliadať, keďže by konal nad rámec pôvodnej žaloby. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24.4.2019, č.k. 3Cob/183/2018-288 uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti 6.040,58 EUR zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodných skutočností. Odvolací súd bol toho názoru, že vyjadrením žalobcu zo dňa 24.1.2017 nedošlo ani k rozšíreniu práva žalobcu uplatneného žalobou podanou 28.3.2012, ani k uplatneniu práva iného ako bolo uplatnené žalobou. Nestotožnil sa s názorom súdu, že predmetným vyjadrením došlo k zmene právnej kvalifikácie, keďže nedodržanie zmluvne dohodnutej doby plnenia z dôvodu zániku prevádzok žalobca tvrdil od počiatku konania. Zároveň mal za to, že posúdenie právnej kvalifikácie nároku uplatneného na súde je vecou súdu a nemôže sama o sebe viesť k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie sa mal nárokom žalobcu riadne zaoberať aj z pohľadu posúdenia nároku žalobcu na vrátenie pomernej časti odplaty/nájomného z titulu nemožnosti plnenia zapríčinenej zánikom prevádzok žalovaného. 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu zostal nárok žalobcu na vrátenie časti odplaty poskytnutej žalovanému vo výške 6.040,58 EUR, titulom zániku časti záväzku žalovaného zo zmluvy o spolupráci z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia na strane žalovaného v dôsledku zrušenia troch prevádzok žalovaného. 6. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o spolupráci dňa 24.10.2008, v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.10.2008, predmetom ktorej bola okrem iného aj úprava podmienok nájmu, resp. podnájmu plochy v piatich prevádzkach žalovaného (Presto Restaurant), na dobu 5 rokov od nadobudnutia účinnosti
zmluvy (1.11.2008 až 31.10.2013) a že žalobca v súlade so zmluvou zaplatil žalovanému odplatu/ nájomné za prenechanú plochu na dohodnutú dobu trvania zmluvy vo výške 600.000,- Sk bez DPH. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný pred uplynutím dohodnutej doby trvania zmluvy ukončil výkon podnikateľskej činnosti v troch prevádzkach Presto Restaurant (na Hodžovom námestí 3, na Tomášikovej ul. 48 a na ul. Dostojevského rad 28 v Bratislave), ktoré boli v zmysle zmluvy dohodnutým miestom plnenia. 7. Sporným zostal nárok žalobcu požadovať od žalovaného vrátenie pomernej časti poskytnutého plnenia (odplaty/nájmu) za prevádzky, v ktorých žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť. 8. Súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov dospel k záveru, že žaloba je v prejednávanej časti dôvodná. V spore bola preukázaná dohoda zmluvných strán o tom, že žalovaný po dobu piatich rokov v priestoroch svojich piatich prevádzok Presto Restaurant (na Hodžovom nám. 3, Dostojevského rade 28, Plynárenskej 1, Vajnorskej 100 a Tomášikovej 48 v Bratislave) strpí umiestnenie reklamných a propagačných materiálov - vyobrazenie loga s označením značky piva Pilsner Urquell (pri vchode do prevádzky na čelnej stene prevádzky a na stene vo vnútri prevádzky pri barovom pulte v rozmere 1 x 1 meter) a žalobca za to poskytne žalovanému odplatu vo výške 600.000,- Sk bez DPH. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že v prípade predčasného skončenia zmluvy žalovaný vráti, s prihliadnutím na počet kalendárnych mesiacov, o ktoré sa zmluva predčasne skončila, nespotrebovanú časť žalobcom poskytnutej odplaty. Keďže prevádzky Presto Restaurant na Tomášikovej 48 a Hodžovom námestí 3 boli zrušené k 23.6.2010 a prevádzka na Dostojevského rade 28 bola zrušená k 12.11.2012, žalovaný objektívne nemohol žalobcovi od uvedených dátumov až do dňa 31.10.2013 umožniť umiestnenie reklamných a propagačných materiálov v týchto prevádzkach v dohodnutom rozsahu. Povinnosť žalovaného vyplývajúca zo zmluvy bola viazaná na presne určené miesto prevádzok Presto Restaurant, s konkrétne vymedzeným umiestnením reklamy, nemožno preto konštatovať, že záväzok žalovaného bolo možné splniť prostredníctvom tretej osoby, prípadne, že by bol splniteľný za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, prípadne po dojednanom čase. Vzhľadom na povahu zmluvne dojednaného plnenia, ktoré bolo v zmluve viazané na konkrétne prevádzky žalovaného, zrušením týchto prevádzok po vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami, došlo k naplneniu predpokladov dodatočnej nemožnosti plnenia. V tomto prípade ide o faktickú a objektívnu nemožnosť plnenia, keďže žalovaný nemal možnosť splniť záväzok zo zmluvy inak, ako poskytnutím plnenia v prevádzkach uvedených v zmluve. Zrušením uvedených prevádzok záväzok žalovaného čiastočne zanikol z dôvodu nemožnosti plnenia na strane žalovaného. 9. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ ide o námietku žalovaného, že zrušenie nájmu, resp. prevádzkarne žalovaného, prípade premiestnenie prevádzky objektívne v zmysle zákona, či dohody zmluvných strán, nepredstavovalo dodatočnú nemožnosť plnenia, keďže s takouto možnosťou zmluvné strany rátali, bola zmluvne dovolená a bola osobitne upravená v čl. VII ods. 7.2. zmluvy o spolupráci, súd sa týmto názorom žalovaného nestotožnil. Citované ustanovenie zmluvy pokrývalo tie prípady, keď došlo k premiestneniu existujúcej prevádzky, resp. sa skončilo užívanie nebytových priestorov, v ktorých bola prevádzka umiestnená tak, že predpokladom pre primeranú úpravu zmluvných podmienok bolo výlučne vytvorenie novej prevádzky s následným uzavretím dodatku k zmluve. Uvedené ustanovenie teda neupravovalo situáciu, keď malo dôjsť k zrušeniu prevádzky bez vytvorenia novej. Žalovaný v konaní netvrdil, že by v prípade sporných troch prevádzok došlo k ich premiestneniu, resp. k vytvoreniu nových prevádzok, ktoré by nahradili tie zrušené. Zároveň je potrebné poukázať na to, že žalovaný mal voči žalobcovi zmluvnú a zároveň zákonnú oznamovaciu povinnosť o nemožnosti plnenia v zmluvne dohodnutých prevádzkach, pričom v priebehu konania nebolo preukázané, že by si žalovaný túto oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi bezodkladne splnil. Námietku žalovaného, že plnenie bolo možné uskutočniť v iných jeho prevádzkach, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože prevádzky, kde mal žalovaný podľa zmluvy poskytovať žalobcovi možnosť umiestnenia reklamných a propagačných materiálov, boli vymedzené individuálne, a preto by sa bez zmeny zmluvy nejednalo o totožné plnenie. 10. Súd prvej inštancie mal za to, že ak žalovaný poukazoval na znenie zmluvy o spolupráci pred prijatím dodatku č. 1 a po jeho prijatí, súd vychádzal zo znenia zmluvy v znení dodatku č. 1, keďže zmluva, ako aj samotný dodatok č. 1 boli uzatvorené v rovnaký deň (24.10.2008), z čoho vyplýva vôľa strán uzatvoriť zmluvu práve za podmienok v znení jej dodatku, a to už od počiatku zmluvného vzťahu. Súd bol toho názoru, že pokiaľ by sa odplata vo výške 600.000,- Sk mala týkať len jednej prevádzky žalovaného -
Al dente na Hodžovom námestí 3, kde podľa prílohy č. 3 k zmluve malo byť umiestnené pri vchode do prevádzky označenie s logom značky piva Pilsner Urquell o rozmeroch 1,2 m x 0,7 m (0,84 m2) a na stene vo vnútri prevádzky oproti výčapu reklamný panel s logom značky piva Pilsner Urquell v rozmere 0,8 m x 0,8 m (0,64 m2), tak v prípade piatich prevádzok, v ktorých boli prenechané žalobcovi väčšie plochy (spolu 2 m2 na jednu prevádzku), by dodatkom č. 1 došlo aj k navýšeniu odplaty. Súd mal za osvedčené, že úmyslom strán bolo uzatvoriť zmluvu vzťahujúcu sa k piatim prevádzkam za odplatu 600.000,- Sk. 11. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca zaplatil žalovanému odplatu 600.000,- Sk za celú dobu trvania záväzkového vzťahu vo vzťahu ku všetkým piatim prevádzkam, a preto je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi poskytnuté plnenie v časti, v ktorej sa stal záväzok žalovaného nesplniteľný. Žalobca svoj nárok za jeden mesiac a jednu prevádzku vyčíslil ako podiel sumy 600.000,- Sk (19.916,35 EUR) na počet kalendárnych mesiacov a počet prevádzok (19.916,35 EUR/60 mesiacov/5 prevádzok). Súd akceptoval spôsob výpočtu pomernej časti odmeny žalobcom, pretože u všetkých prevádzok žalovaného, v ktorých mali byť reklamné a propagačné materiály umiestnené, boli rozmery priestorov poskytnutých na dohodnuté účely žalobcovi, bez ohľadu na veľkosť, umiestnenie prevádzky v rámci Bratislavy alebo iné kritériá, rovnaké. Pomerná časť odplaty za jednu prevádzku za jeden mesiac tak predstavuje 66,38 EUR. V prípade prevádzok na Hodžovom námestí 3 a na Tomášikovej ul. 48 došlo k ich zrušeniu k 23.6.2010. Žalobcovi nebolo v týchto prevádzkach poskytnuté zmluvne dohodnuté plnenie po dobu 40 mesiacov (od júla 2010 do októbra 2013), pomerná časť odplaty za prevádzky na Hodžovom námestí 3 a na Tomášikovej ul. 48 tak predstavuje 5.310,40 EUR (80 x 66,38 EUR). Prevádzka na Dostojevského rade 28 bola zrušená k 12.11.2012, teda záväzok žalovaného nebol splniteľný po dobu 11 mesiacov (od decembra 2012 do októbra 2013). Pomerná časť odplaty za prevádzku na Dostojevského rade 28 predstavuje 730,18 EUR (11 x 66,38 EUR). Žalovaný je tak povinný vrátiť žalobcovi 6.040,58 EUR. 12. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobca bol úspešný v časti ktorej súd žalobe vyhovel - 6.040,38 EUR, čo predstavuje 38,24% procesný úspech. Vo zvyšnej časti (61,76%) mal úspech žalovaný, keďže v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. V konečnom dôsledku tak možno konštatovať, že žalovaný mala v spore čistý procesný úspech v rozsahu 23,52%. Trovami konania v zmysle výroku II. tohto rozsudku sa rozumejú aj trovy pôvodného odvolacieho konania. 13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a poukázal na to, že žalobca účelovým spôsobom menil podstatné skutočnosti svojho nároku v priebehu konania niekoľko krát. Žalobca svoj nárok na plnenie vyčíslené v žalobe právne odôvodnil poukazom na ustanovenie čl. X ods. 10.3. Zmluvy o obchodnej spolupráci. Predpokladom aplikácie uvedeného zmluvného ustanovenia však bolo, že platne a účinne došlo k zániku Zmluvy o obchodnej spolupráci ako celku, a to pred uplynutím dohodnutej doby platnosti, na čo žalovaný upozornil, keďže bol presvedčený, že Zmluva o obchodnej spolupráci nebola nikdy ukončená (v konaní vyšlo najavo, že žalobca žalovanému odstúpenie zo dňa 16.12.2011 nikdy nedoručil). Pokiaľ ide o zrušenie prevádzky na Hodžovom nám. 3, toto žalobca v žalobe síce uvádzal, avšak len medzi ostatnými ním tvrdenými porušeniami Zmluvy o obchodnej spolupráci vo vzťahu k ostatným prevádzkam žalovaného a neuvádzal ho ako dodatočnú nemožnosť plnenia s následkom čiastočného zániku záväzku žalovaného; túto argumentáciu začal žalobca používať až neskôr. K zrušeniu tretej prevádzky na ul. Dostojevského rad 28 došlo až po podaní žaloby, a to dňa 12.11.2012 a zároveň až po odoslaní odstúpenia žalobcu od Zmluvy o obchodnej spolupráci, ktoré bolo datované dňom 16.12.2011, a ktoré, rovnako ako výzva z 14.12.2011, nebolo žalovanému nikdy doručené. Teda nie je pravdou, že žalobca od začiatku konania poukazoval na dodatočnú nemožnosť plnenia žalovaného v troch (3) z piatich (5) prevádzok, ktoré boli postupom času zrušené, a že by aj dodatočnou nemožnosťou plnenia v dôsledku ich zániku čiastočne odôvodňoval predčasné skončenie Zmluvy tak, ako to žalobca tvrdil neskôr vo svojom odvolaní voči prvému rozsudku a následne aj na pojednávaní dňa 9.5.2022. Svoj nárok žalobca jednoznačne skutkovo vymedzil tak, že ide o nárok na vrátenie peňažného plnenia z dôvodu porušovania Zmluvy o obchodnej spolupráci žalovaným, a to od termínov uvádzaných v žalobe pre jednotlivé prevádzky. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný v plnom rozsahu stotožňuje so závermi v prvom rozsudku obsiahnutými v bode 70. až 71. jeho odôvodnenia.
14. Žalovaný v odvolaní uviedol, že v prípade zrušenia troch z viacerých prevádzok v skutočnosti nejde o prípad dodatočnej nemožnosti plnenia, naopak, s takouto možnosťou (zrušením, premiestnením prevádzky) zmluvné strany rátali, bola zmluvne dovolená a bola osobitne ošetrená v čl. VII. ods. 7.2. s tým, že podľa vôle zmluvných strán sa malo a bolo možné plniť aj v iných prevádzkach a zmluvné strany prejavili záujem byť aj za zmenených podmienok viazané Zmluvou o obchodnej spolupráci; v prípade zániku ktorejkoľvek z prevádzok alebo v prípade jej premiestnenia teda mohli byť záväzky zo Zmluvy o obchodnej spolupráci naďalej plnené. V konečnom dôsledku však je potrebné uviesť, že pokračovania plnenia zo Zmluvy o obchodnej spolupráci sa v čase už zatvorených niektorých prevádzok domáhal aj samotný žalobca (ako to vyplýva z výzvy zo dňa 14.12.2011), pričom je zrejmé, že žalobca v danej dobe musel mať za to, že žalovaný údajne bol v porušení svojho zmluvného záväzku, keď neoznámil zrušenie prevádzky a nedohodol nové podmienky plnenia v príslušnom dodatku k zmluve, a teda mal za to, že údajné porušenie zmluvy bolo možné napraviť tým, že by zmluvné strany uzatvorili dodatok a záväzok by žalovaný plnil aj v inej svojej značkovej prevádzke, čo žalobca vo výzve zo dňa 14.12.2011 aj požadoval. Z uvedeného dôvodu výklad čl. VII ods. 7.2 tak, ako ho uvádza súd v bode 34. rozsudku nemôže obstáť. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení dodatočnej nemožnosti plnenia, ak od počiatku, t.j. ešte od 14.12.2011, mal za to, že žalovaný je v porušení svojich povinností a vyzval ho na ich okamžité plnenie, t.j. aj na postup podľa čl. VII ods. 7.2, a preto žaloba žalobcu nemôže byť dôvodná v kontexte určenia dodatočnej nemožnosti plnenia záväzku žalovaného, keďže tento bolo možné splniť. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že sa žaloba zamietne. 15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý rozsudok považuje za zákonný a správny. K časti odvolania označenej ako zmena žaloby je nutne uviesť, že žalovaný argumentuje minulými vyjadreniami žalobcu a na základe tejto argumentácie, pri pridržaní sa svojich minulých argumentov. Nie je však na mieste sa v rámci inštančného prieskumu napadnutého rozhodnutia s uvedeným opätovne zaoberať, nakoľko sa jedná o otázky už posúdené a rozhodnuté zo strany Krajského súdu v Bratislave. Ďalej nutne uviesť, že žalobca (rovnako ako prvoinštančný súd) má za zjavné a nepochybné, že došlo k dodatočnej nemožnosti plnenia (s ex lege následkami obdobnými odstúpeniu od zmluvy, najmä v podobe ukončenia vzájomného právneho vzťahu), a teda žalovaný dohodnutú dobu plnenia zmluvy nedodržal, čoho následkom je celkom spravodlivo následok v podobe toho, že žalovanému nevznikol nárok na zálohu, ktorá mu bola v súlade so zmluvou žalobcom poskytnutá. To, že k dodatočnej nemožnosti plnenia došlo, je zjavné z verejne dostupných registrov, kde je uvedený konkrétny dátum ukončenia výkonu podnikateľskej činnosti v konkrétnych čiastkových miestach plnenia zmluvy (konkrétnych prevádzkach) a k týmto údajom sa vzťahuje aj prezumpcia správnosti. Poukázal na to, že je vylúčené vychádzať z logiky žalovaného, že žalobca má povinnosť pripustiť plnenie na akomkoľvek inom mieste - bez ohľadu na klientelu, situačné umiestnenie prevádzky a pod, či že toto čiastkové miesto plnenia zmluvy sa automaticky zmení, prípadne že je možné všetky reklamné predmety inštalovať aj na 1 čiastkovom mieste plnenia. Čl. VII ods. 7.2. zmluvy žalovaný účelovo dezinterpretuje. Akékoľvek zmeny zmluvy je možné realizovať len vo forme dodatku, teda dvojstranného právneho úkonu, kde tento nenadobudne nikdy platnosť, ak s ním nebude žalobca súhlasiť. 16. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že rozsudok považuje za zmätočný a nepresvedčivý a v kontexte merita veci za nesprávny a nespravodlivý. Opakovane uvádza, že žalobca po absolútne podstatných zmenách v skutkových tvrdeniach v priebehu súdneho konania tieto nepremietol do žalobného návrhu (petitu) a tento zostal až do vydania rozsudku nezmenený. Žalovaný je presvedčený, že nárok žalobcu nemožno dôvodiť údajnou dodatočnou nemožnosťou plnenia záväzku zo Zmluvy o obchodnej spolupráci na strane žalovaného. Uvádza, že súd pri posudzovaní takejto nemožnosti plnenia neskúmal preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení. Zrušenie nájmu, resp. prevádzkarne žalovaného, prípadne premiestnenie prevádzky objektívne (v zmysle zákona) a ani v zmysle dohody zmluvných strán, obsiahnutej v Zmluve, nepredstavovalo tzv. dodatočnú nemožnosť plnenia, naopak, s takouto možnosťou (zrušením, premiestnením prevádzky) zmluvné strany rátali, bola zmluvne dovolená a bola osobitne ošetrená v čl. VII. ods. 7.2. Zmluvy s tým, že podľa vôle zmluvných strán sa malo a bolo možné plniť aj v iných prevádzkach a zmluvné strany prejavili záujem byť aj za zmenených podmienok viazané Zmluvou; v prípade zániku ktorejkoľvek z prevádzok alebo v prípade jej premiestnenia teda mohli byť záväzky zo Zmluvy naďalej plnené. Samotný žalobca dokonca vo výzve z 14.12.2011 považoval údajné pochybenia žalovaného za odstrániteľné, keďže v zmysle jej obsahu mal záujem v zmluvnom vzťahu so žalovaným pokračovať, ak tento v stanovenej lehote odstráni vytýkané pochybenia.
17. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že zotrváva na tom, že je nutné rešpektovať právny názor odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené, že k žiadnej podstatnej zmene alebo doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe nedošlo. Žalobca popiera, že by napriek dohode o mieste plnenia (alebo konkrétnych čiastkových miestach plnenia) bolo možné plniť zmluvy uzatvárané so zmluvnými partnermi na akomkoľvek mieste. Je síce pravdou, že možnosť zmeny miesta plnenia môže byť zmluvne realizovaná, avšak ako už bolo spomenuté, akékoľvek zmeny zmluvy je možné realizovať len vo forme písomného dodatku, teda dvojstranného právneho úkonu. Žalobca ďalej zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 3.9.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, dospel súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 19. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Podľa § 575 Občianskeho zákonníka: (1)Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.(2)Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.(3)Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá. 22. Podľa § 577 Občianskeho zákonníka: (1)Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá za škodu, ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený.(2)Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dotknuté. 23. Podľa § 335 Obchodného zákonníka: Na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste. 24. Podľa § 354 Obchodného zákonníka: Pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20240601>. 25. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku ako aj s obsahom odvolania žalovaného a vyjadreniami v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ako aj jeho prijatým záverom. Súd prvej inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:
26. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s nárokom žalobcu, kedy zrušením prevádzok žalovaného, záväzok žalovaného čiastočne zanikol z dôvodu nemožnosti plnenia na strane žalovaného, a teda žalobcovi vznikol nárok na vrátenie pomernej čiastky vopred zaplateného plnenia. 27. Súd prvej inštancie správne posúdil dohodu zmluvných strán v znení príloh a dodatku keď dospel k záveru, že zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi po dobu piatich rokov v priestoroch svojich piatich prevádzok prenechať plochu na umiestnenie reklamných a propagačných materiálov a žalobca sa zaviazal žalovanému za to poskytnúť dojednanú odplatu. 28. Odvolací súd poukazuje na to, že povinnosť žalovaného vyplývajúca zo zmluvy bola viazaná na presne určené miesto prevádzok, a teda pokračovanie prevádzky bolo nevyhnutným predpokladom pre plnenie záväzku zo strany žalovaného. 29. Zmluvné strany sa v čl. VII ods. 7.2 zmluvy dohodli, že ak dôjde k premiestneniu prevádzky alebo k skončeniu užívania nebytových priestorov, v ktorých bola prevádzka v čase uzavretia zmluvy, záväzky sa primerane upravia a to v tom zmysle, že miestom plnenia bude nová prevádzkareň a prípad premiestnenia prevádzky žalovaný bez zbytočného odkladu oznámi žalobcovi. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že v prípade premiestnenia prevádzky je žalovaný povinný podmienky užívania prenajatej plochy v novej prevádzke upraviť so žalobcom dodatkom k zmluve. 30. Zmluvné strany súdu nepreukázali, že došlo k premiestneniu prevádzky alebo skončeniu užívania nebytových priestorov s vytvorením novej prevádzky a uzatvoreniu dodatku k zmluve v nadväznosti na splnenie si informačnej povinnosti žalovaným voči žalobcovi. 31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prevádzky boli ukončené a teda žalovaný prestal poskytovať žalobcovi zmluvné plnenie, za ktoré mal vopred zaplatené. 32. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zaniknuté prevádzky mali za následok, že prenájom plochy pre reklamné zariadenia žalobcu nepokračoval a teda žalobca zaplatil odplatu vopred za plnenie, ktoré následne žalovaný neposkytol v dojednanom rozsahu. 33. Podľa ods. 10.3. zmluvy v prípade predčasného skončenia zmluvy je partner povinný vrátiť pomernú časť nájomného uhradeného pivovarom. Zároveň bolo v ods. 12.1. dojednané, že všetky zmeny zmluvy budú vyhotovené písomne. Uvedené ustanovenie ods. 10.3. zmluvy sa, podľa názoru odvolacieho súdu, nevzťahuje iba na prípad úplného predčasného skončenia platnosti celej zmluvy, ale sa jedná o zmluvné dojednanie, ktoré sa týka aj čiastočného zániku zmluvného záväzku (pre nemožnosť plnenia). 34. Obsahom zmluvného záväzku boli vzájomné plnenia, a teda ak zanikol čiastočne záväzok (pre nemožnosť plnenia) plniť na strane žalovaného, tomu zodpovedá aj nárok žalobcu na vrátenie časti odplaty za nedodané plnenie. 35. Čiastočný zánik záväzku teda možno v tomto prípade, podľa názoru odvolacieho súdu, stotožniť so zmluvným dojednaním predčasného skončenia zmluvy a to v čiastočnom rozsahu, vychádzajúc z ods. 10.3 zmluvy. Zánik záväzku a teda podstatnej náležitosti zmluvy, má totiž za následok zánik zmluvy v tejto časti. 36. Posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy nemá vplyv na úspešnosť žaloby tak, ako vo svojom odôvodnení uviedol aj súd prvej inštancie. 37. Zrušením dotknutých prevádzok došlo k naplneniu predpokladov dodatočnej nemožnosti plnenia, kedy žalovaný nemal možnosť splniť záväzok zo zmluvy inak. Zmluvné strany zároveň súdu
nepreukázali uzatvorenie dodatku, ktorým by došlo k pokračovaniu plnenia zo strany žalovaného príp. inej zmene zmluvy, ktorá by vylučovala nárok žalobcu uplatnený v tomto spore. 38. Obrana žalovaného v podanom odvolaní bola teda v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko na strane žalovaného zrušením jeho prevádzok nastala následná nemožnosť plnenia v zmysle ust. § 575 OZ. 39. Čo sa týka žalovaného odvolacej námietky k zmene žaloby žalobcom, tak súd prvej inštancie bol pri rozhodovaní viazaný už skorším názorom odvolacieho súdu a v súlade s ním aj postupoval, keďže námietka bola už posúdená a rozhodnutá Krajským súdom v Bratislave, a to zrušujúcim uznesením zo dňa 24.4.2019, pričom odvolací súd zotrváva na pôvodnom posúdení odvolacej námietky a na odôvodnenie rozhodnutia odkazuje. Vzhľadom na uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k procesnému pochybeniu, ktoré by mohlo mať za následok nesprávnosť meritórneho rozhodnutie, resp. zmenu rozsudku. 40. Napriek rozsiahlej argumentácii odvolateľa odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ nepreukázal súdu, že žalobcovi poskytol zmluvné plnenie, za ktoré žalobca zaplatil, naopak žalobca preukázal, že mu plnenie zo strany žalovaného poskytnuté nebolo, a teda v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy došlo na strane žalobcu nároku na vrátanie žalovanej istiny. 41. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, nakoľko neboli preukázané odvolacie dôvody uvádzané žalovaným. Odvolací súd ako správny potvrdil aj výrok o nároku na náhradu trov konania, nakoľko súd prvej inštancie správne rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. 42. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, nakoľko bol v odvolacom konaní úspešný. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 44. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).