Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7CoZm/10/2023 1516203649 29. 05. 2024 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2024:1516203649.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej ml. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v spore žalobcu: M.B.A. Financie s. r. o., so sídlom Gusevova 1415/6, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 754 404, zastúpeného: M.B.A. LEGAL advokátní kancelár s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Grösslingová 5, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 04 329 724, proti žalovaným: 1/ PM-SYSTEM, s. r. o., so sídlom Kapitulská 6, Trnava, IČO: 36 271 471, 2/ O. Z., nar. X. Q. . XXXX, bytom F. V. O. E. XXXX/X, E., žalovaný 2/ zastúpený: JUDr. Juraj Gajdošík, advokát, so sídlom Miletičova 23, Bratislava, 3/ M. K., nar. X. M. XXXX, bytom K. XXX, o zaplatenie 60.822,38 eura s príslušenstvom zo zmenky a o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/46/2016-283 zo dňa 24. októbra 2022, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/46/2016-283 zo dňa 24. októbra 2022 p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému v druhom rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“, s účinnosťou od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava III) rozsudkom č. k. 1CbZm/46/2016-283 zo dňa 24. októbra 2022 (ďalej aj napadnutý rozsudok) rozhodol o tom, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 60.822,38 eura, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 60.822,38 eura od 18. júla 2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 202,74 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že povinnosť žalovaného 2/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne žalovaný 1/ na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 26. novembra 2018, č. k. 1CbZm/46/2016-165 a v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne žalovaný 3/ na základe platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V z 28. októbra 2015, č. k. 1CbZm/46/2016-29. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu 18. marca 2016 sa právny predchodca žalobcu (ČSOB, a. s., ďalej tiež „žalobca“) domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ - 3/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi zmenkovú sumu 60.822,38 eura, spolu s 6% úrokom ročne z uvedenej zmenkovej sumy od 18. júla 2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 202,74 eura a na náhradu trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca so žalovaným 1/ uzatvoril 11. marca 2011 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 4108471P (ďalej tiež „zmluva o úvere“), na základe ktorej boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 50.000,- eur. Na zabezpečenie nárokov z uvedenej zmluvy žalovaný 1/ dňa 11. marca 2011 vystavil na radu žalobcu blankozmenku a žalovaní 2/ a 3/ blankozmenku avalovali. Žalobca vyplnil blankozmenku v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/BX z 11. marca
2011 (ďalej tiež „dohoda o vyplňovacom práve“) o zmenkovú sumu 60.822,38 eura a dátum splatnosti 17. júla 2015. Žalovaní 1/, 2/, 3/ do dňa podania žaloby zmenkovú sumu neuhradili, a to ani čiastočne. 3. Súd prvej inštancie vydal 28. októbra 2016 platobný rozkaz č. k. 1CbZm/46/2016-29, proti ktorému podal žalovaný 2/ odpor. Voči žalovanému 3/ nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť 8. decembra 2016. Uznesením zo dňa 15. marca 2017, č. k. 1CbZm/46/2016-46, súd prvej inštancie predmetný platobný rozkaz voči žalovaným 1/ a 2/ zrušil. 4. Žalovaný 2/ v odpore považoval žalobou uplatnený nárok vo vzťahu k nemu v celom rozsahu za nedôvodný. Poukázal na to, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.). Poukázal na ust. § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), v zmysle ktorého sa na účely tohto zákona za spotrebiteľa považuje aj právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu. Uviedol, že žalovaný 1/ použil finančné prostriedky čerpané zo zmluvy o úvere pre osobnú potrebu obchodnej spoločnosti mimo svojej podnikateľskej činnosti. Bol toho názoru, že dohoda o vyplňovacom práve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach pôvodného záväzkového vzťahu v neprospech žalovaného 1/. Poukázal tiež na to, že spotrebiteľské právo (§ 17 zákona č. 129/2010 Z. z.) vylučovalo vystavenie zmenky na zabezpečenie úverovej pohľadávky, a preto si žalobca nemohol voči žalovanému 2/ úspešne uplatňovať nároky zo zmenky. Ďalej uviedol, že blankozmenka bola vystavená výlučne z iniciatívy žalobcu, ktorý znenie jednotlivých náležitostí formuloval, pričom žalovaný 1/ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Žalovaný 2/ si nebol vedomý následkov, ktoré zo zmenky pre neho ako avalistu vyplývali, podpísal zmenkovú listinu, nebol si však vedomý, že ide o zmenku a nepoznal následky a právne účinky zmenky. Vystavenie zmenky v prospech žalobcu a podpis tejto zmenky bol urobený v omyle týkajúcom sa zmenky v dôsledku nekalej obchodnej praktiky žalobcu, a preto bol absolútne neplatným právnym úkonom. Mal tiež za to, že nakoľko v blankozmenke nebola vylúčená jej prevoditeľnosť rubopisom, táto skutočnosť predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na ujmu spotrebiteľa a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou bolo v danom prípade aj samotné vystavenie blankozmenky. 5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného 2/ uviedol, že žalovaný 1/ v danom právnom vzťahu nevystupoval v pozícii spotrebiteľa. Žalobca poskytol finančné prostriedky žalovanému 1/ ako podnikateľskému subjektu predpokladajúc, že súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou, čo vyplývalo aj z jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere. Javí sa ako nepravdepodobné, že by podnikateľský subjekt použil nemalé finančné prostriedky (úverový limit 50.000,- eur) na svoje osobné účely a nie na účely, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou. Podotkol, že žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by prostriedky boli skutočne použité pre jeho (žalovaného 1/) osobnú potrebu, ani že by mal pri uzatváraní zmluvy úmysel ich týmto spôsobom použiť. 6. Rozsudkom podľa § 274 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“) z 26. novembra 2018, č. k. 1CbZm/46/2016-165, súd prvej inštancie žalobe voči žalovanému 1/ a 2/ v celom rozsahu vyhovel. Na návrh žalovaného 2/, súd prvej inštancie uvedený rozsudok voči žalovanému 2/ zrušil, keď mal za preukázané, že zástupca žalovaného 2/ pojednávanie, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, zmeškal z ospravedlniteľných dôvodov. 7. Uznesením z 20. januára 2021, č. k. 1CbZm/46/2016-222, súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu (ČSOB, a. s.) do konania vstúpila spol. M.B.A Financie, s. r. o. 8. Na prejednanie sporu súd prvej inštancie nariadil pojednávanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: zmenkou, zmluvou o kontokorentnom úvere č. 4108471P, dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX a oznámením o vyplnení blankozmenky s doručenkami. 9. Žalovaný 2/ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že prostriedky z kontokorentného úveru boli použité na prípravu zázemia spoločnosti - na budúce projekty v stavebníctve, keďže žalovaný 1/ bol subdodávateľom pre Doprastav a Váhostav. Išlo o projekty pre ŽSR ako rekonštrukcia úseku medzi Novým mestom nad Váhom a Trenčínom. Za týmto účelom bolo potrebné prijať ďalších zamestnancov, pre ktorých museli zaplatiť školenia, organizované ŽSR, zároveň bolo potrebné zaplatiť zdravotné prehliadky pre zamestnancov v zariadení ŽSR, všetko bolo spoplatnené. Realizácia zmluvy prebiehala v poriadku do sumy 300.000,- eur, potom začali meškať s faktúrami, zmenšoval sa objem prác, až došlo k ich úplnému zastaveniu. Následne na to bola vyhlásená reštrukturalizácia na Doprastav a žalovaný 1/ je účastníkom reštrukturalizácie Doprastavu aj Váhostavu. Pokiaľ išlo o prípravu projektov, jednalo sa o zaškolenie zamestnancov a dozariaďovanie kancelárií, nakoľko sa museli zväčšiť priestory pre
nových zamestnancov. Realizácie uvedených projektov neboli naplnené ani do 50% celkovej objednávky a následne boli zastavené. 10. Po citácii zákonných ustanovení zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej tiež „ZZŠ“ alebo „zákon zmenkový a šekový“), a to čl. I § 10, § 17, § 30, § 31, § 32 ods. 1, § 47 ods. 1, ods. 2, § 48, § 75, § 77, § 78 ods. 1, § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom k 11. marcu 2011 (ďalej tiež len zákon č. 250/2007 Z. z., resp. zákon o ochrane spotrebiteľa), § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 11. marcu 2011, § 52 ods. 1, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom k 11. marcu 2011 (ďalej tiež „OZ“), súd prvej inštancie uviedol, že z prvopisu predmetnej zmenky zistil, že žalovaný 1/, konajúci prostredníctvom žalovaného 2/ ako konateľa, vystavil v Trnave 11. marca 2011 na rad ČSOB, a. s., vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“. Zmenka bola vystavená na sumu 60.822,38 eura, s dátumom splatnosti 17. júla 2015 a miestom platenia v ČSOB, a. s., Michalská 18, 815 63 Bratislava. Ako aval za vystaviteľa sa na zmenku podpísali žalovaní 2/ a 3/, označení adresou bydliska a rodným číslom. Na zmenke sa nachádza číslo zmluvy: 4108471P a číslo zmenky: XXXXXXXP/BX. Zo zmenky vyplývalo, že na nej boli predtlačené údaje o dátume a mieste vystavenia, o mieste plnenia, o vystaviteľovi zmenky, o remitentovi a avalistoch. Údaj o dátume splatnosti a zmenkovej sume boli dopísané perom. Z indosamentu na rubovej strane zmenky vyplýva, že ČSOB, a. s., zmenku rubopisoval 30. septembra 2020 v Bratislave na rad žalobcu, s doložkou „bez postihu“. 11. Zmenka obsahovala všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom a nepretržitým radom indosamentov žalobca preukázal, že je jej riadnym majiteľom a má právo postihom žiadať od žalovaného 2/ ako avalistu zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I § 48 ZZŠ). 12. Z obsahu spisu vyplývalo a medzi stranami to ani nebolo sporné, že zmenka predložená žalobcom bola pôvodne blankozmenkou, vystavenou na zabezpečenie nárokov žalobcu zo zmluvy o úvere, uzatvorenej 11. marca 2011 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom. Nebolo tiež sporným, že žalobca so žalovanými uzatvoril dohodu o vyplňovacom práve, ktorou žalovaní udelili žalobcovi oprávnenie na vyplnenie chýbajúcich údajov do blankozmenky. 13. Súd prvej inštancie vo všeobecnosti uviedol, že oprávnenie vyplniť blankozmenku spočíva v možnosti jeho nositeľa doplniť obsah blankozmenky a zavŕšiť (doplnením obsahu blankozmenky) premenu blankozmenky na zmenku úplnú. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je neformálny kontrakt, pretože zákon zmenkový a šekový ani iný právny predpis nepredpisuje jej formu. Právnou skutočnosťou, zakladajúcou oprávnenie vyplniť neúplnú listinu na zmenku je dohoda, ktorá môže byť dojednaná výslovne, a to v písomnej alebo ústnej forme, ale prípustná je aj konkludentná dohoda (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) z 30. mája 2019, sp. zn. 2Obdo/37/2018 odsek 59 a tiež Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 62, alebo Kovarík, Z., Zákon smenečný a šekový. Komentár, 6., dopl. vydání. Praha: C.H. Beck, 2014, s. 61). Pokiaľ je blankozmenka vyplnená (a to bez ohľadu na to, či bola alebo nebola vyplnená v súlade s dohodou), stáva sa platnou zmenkou, pokiaľ obsahuje všetky náležitosti zmenky cudzej (čl. I § 1 a 2 ZZŠ) alebo vlastnej (čl. I § 75 a 76 ZZŠ). Osoby podpísané na takejto zmenke sa formálne stávajú zmenkovými dlžníkmi a povinnosti zaplatiť nárok uplatnený voči nim zo zmenky sa môžu ubrániť námietkou podľa čl. I § 10 ZZŠ. Nedostatok dohody o vyplňovacom práve musí preukázať ten, kto je na zmenke podpísaný (m. m. rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 20. februára 2001, sp. zn. 5Cmo/556/2000). 14. Nosnou námietkou, ktorú žalovaný 2/ v rámci procesnej obrany vzniesol bolo, že zmluva o úvere, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/, a ktorú zmenka zabezpečovala, je spotrebiteľskou zmluvou. 15. Za spotrebiteľa je de lege lata možné považovať výlučne fyzickú osobu. Zákon č. 250/2007 Z. z. (v znení do 30. apríla 2014) v § 2 písm. a/ zahrnul do definície spotrebiteľa nielen fyzickú, ale aj právnickú osobu, ak nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu. S účinnosťou od 1. novembra 2008 aj Občiansky zákonník za spotrebiteľa považuje len fyzickú osobu a aj pre účely zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom výlučne fyzická osoba (§ 2 písm. a/). 16. Žalovaný 2/ označil zmluvu o vyplňovacom práve, samotné vystavenie blankozmenky a skutočnosť, že na blankozmenke nebola vylúčená jej prevoditeľnosť rubopisom, za neprijateľné zmluvné podmienky, pričom argumentoval spotrebiteľským charakterom zmluvy o úvere. 17. Z ustanovení § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 ods. 4 OZ vyplýva, že za spotrebiteľa je možné považovať len fyzickú osobu. Právnické osoby tak podľa týchto zákonov nepožívajú
spotrebiteľsko-právnu ochranu. Rovnako aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej tiež „SD EÚ“) vyplýva záver, že spotrebiteľská ochrana sa poskytuje len fyzickým osobám. Tendenciu vnímať spotrebiteľa len ako fyzickú osobu potvrdil SD EÚ v rozsudku C-541/99 v spojení s C-542/99 Cape Snc proti Idealservice Srl a Idealservice. 18. Vzhľadom na znenie § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z., v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, možno žalovanému 1/ ako právnickej osobe poskytnúť spotrebiteľskú ochranu v intenciách tohto zákona v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že poskytnutý úver neslúžil na obchodnú alebo podnikateľskú činnosť žalovaného 1/, ale slúžil výlučne na jeho osobnú potrebu. Žalovaný 2/ tvrdil, že finančné prostriedky poskytnuté žalobcom zo zmluvy o úvere boli žalovaným 1/ použité na prípravu zázemia spoločnosti na realizáciu projektov v stavebníctve (pre ŽSR) - zaškolenie a zdravotné prehliadky zamestnancov a dozariaďovanie kancelárií, pričom toto tvrdenie žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal (napr. predložením faktúr, prípadne dokladov o kúpe tovaru, a pod.) a v konaní ostal pasívny. Z uvedeného možno konštatovať, že žalovaný 2/ vo vzťahu k tomuto skutkovému tvrdeniu neuniesol dôkazné bremeno. Bez ohľadu na to, žalovaným 2/ tvrdené použitie finančných prostriedkov súd prvej inštancie nepovažoval za „osobnú potrebu“ žalovaného 1/ v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z., keďže tieto finančné prostriedky boli použité v priamej súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného 1/. Žalovaný 2/ vo svojej výpovedi sám deklaroval využitie týchto prostriedkov žalovaným 1/ na projekty v stavebníctve, ktoré sa podľa jeho slov aj čiastočne uskutočnili (do sumy 300.000 ,- eur, resp. menej ako 50% z celkového objemu objednávky), a teda nešlo o prípad, kedy by žalovaný 1/ nakupoval tovary a služby pre osobnú potrebu. Tvrdené použitie poskytnutých finančných prostriedkov tak bezprostredne súviselo s podnikateľskou činnosťou žalovaného 1/, a preto žalovaného 1/ nemožno považovať v tomto prípade za spotrebiteľa. 19. Ak by sa však žalovanému 2/ aj podarilo v konaní preukázať, že predmetný úver neslúžil na podnikateľskú činnosť, ale výlučne pre osobnú potrebu žalovaného 1/, predmetnú úverovú zmluvu, dohodu o vyplňovacom práve a zmenku by bolo možné posúdiť výlučne v intenciách zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý však zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou nevylučuje. V prejednávanom spore zároveň nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. a ani ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, pretože pre účely uvedených právnych predpisov sa za spotrebiteľa právnická osoba nepovažuje. Z uvedeného vyplýva, že ak by aj súd dospel k záveru o tom, že žalovaný 1/ mal v danom prípade postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z., na platnosť zmenky, a teda na zmenkový záväzok žalovaného 2/ ako avalistu, by to nemalo žiaden vplyv. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie upustil od výsluchu zamestnancov žalobcu, ktorí mali byť zo strany žalovaného 1/ v procese uzatvárania zmluvy o úvere informovaní o účele čerpania úveru. 20. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že ani žalovaný 2/ nemal v súvislosti s jeho zmenkovým ručiteľským záväzkom postavenie spotrebiteľa. Podľa údajov v obchodnom registri žalovaný 2/, v čase podpisu blankozmenky (k 11. marcu 2011), vykonával funkciu konateľa žalovaného 1/ a zároveň bol v tejto spoločnosti spoločníkom. Podľa rozsudku SD EÚ zo 14. marca 2013 vo veci Česká sporitelna, a. s., proti Geraldovi Feichterovi, C-419/11 (na ktorý poukazoval sám žalovaný 2/), fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby vo vzťahu k spoločnosti, ako je napr. aj konateľstvo, nemožno považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru tým, že sa zaručil za zaplatenie zmenky. Vzhľadom k tomu, že do osobitného režimu ochrany spotrebiteľa patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania, a súčasne žalovaný 2/ prevzal zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti, ktorej bol konateľom a mal v tejto spoločnosti aj obchodný podiel, nebolo možné mu preto v tomto prípade priznať postavenie spotrebiteľa. 21. Žalovaný 2/ tiež namietal nevedomosť následkov podpisu zmenku, resp. podpis zmenky v omyle. Vzhľadom na špecifickosť zmenkových vzťahov a abstraktný charakter zmenky, je za konanie v omyle pri právnom úkone avalovania zmenky možné považovať len pripojenie podpisu na listinu, z ktorej avalista nemohol ani pri obvyklej opatrnosti zistiť, že ide o zmenku a že ju podpisuje ako ručiteľ. Napriek tomu, že žalovaný 2/ nemal právnické vzdelanie, muselo mu byť z dohody o vyplňovacom práve, ako aj zo samotnej listiny blankozmenky zrejmé (keďže uvedené listiny to výslovne uvádzajú), že podpisuje zmenku a že sa na zmenku podpisuje nielen za vystaviteľa, ale aj ako avalista, ktorý je samostatným zmenkovým dlžníkom. Žalovaný 2/ sa v predmetnom prípade na zmenku podpísal za vystaviteľa a zároveň aj pod doložku „ako aval za vystaviteľa“, ktorá je v zmenkovej praxi bežne využívaná na označenie zmenkového ručenia, a preto nemožno mať najmenších pochybností o tom, že žalovaný 2/ (ako dlhoročný podnikateľ) musel, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa svojim podpisom na listine,
označenej ako zmenka zaručuje ako zmenkový ručiteľ. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 31 ods. 3 ZZŠ, upravujúce skrátenú, resp. redukovanú formu ručiteľského prehlásenia na zmenke, v zmysle ktorého už čistý (holý) podpis na líci zmenky, bez uvedenia ďalšieho vyhlásenia k nemu, zakladá zmenkové ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo výstavcu zmenky. Jablonka vo vzťahu k tomu výstižne konštatuje, že každý, kto vyznačuje podpis na líci zmenky, by mal zbystrieť a byť obzvlášť pozorný, aké vyhlásenie k svojmu podpisu uvádza. Mal by si byť vedomý rizika, že obyčajný podpis na líci zmenky bez uvedenia ďalšieho vyhlásenia k nemu v zásade zakladá záväzok z titulu avala (Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 145-146). Pokiaľ by aj žalovaný 2/ nemal vedomosť o tom, čo doložka „ako aval za vystaviteľa“ a jeho podpis pod túto doložku na zmenke, prípadne čo čistý (holý) podpis na lícnej strane zmenky znamená, neznalosť zmenkových právnych predpisov nemôže žalovaného zbaviť zodpovednosti za svoje konanie (ignorantia iuris non excusat). O konaní v omyle (spôsobenom tvrdenou nekalou obchodnou praktikou žalobcu) tak v danom prípade nemožno v žiadnom prípade hovoriť. 22. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že zmenkový ručiteľ - avalista je samostatný zmenkový dlžník, ktorý zodpovedá za zaplatenie zmenky. V porovnaní s ručiteľom zaviazaným za dlžníka podľa civilného práva, avalista nezaisťuje povinnosť za toho-ktorého zmenkového dlžníka, ale zaisťuje zaplatenie zmenky ako takej. Avalista sa zaručuje vo vzťahu ku konkrétnej osobe - avalátovi, pričom podľa tohto kritéria sa určuje iba postavenie avalistu, či ide o priameho dlžníka, alebo nepriameho dlžníka v závislosti od postavenia avaláta. Uvedené však nemá vplyv na skutočnosť, že avalista zodpovedá za zaplatenie záväzku zo skriptúry (zmenky) (Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 147). Z vyššie uvedeného vyplýva, že záväzok avalistu má akcesorický charakter k zmenke ako cennému papieru a nie k záväzku dlžníka zo zmenky (k tomu pozri tiež rozsudok najvyššieho súdu, z 1. novembra 2008, sp. zn. 3Obo/362/2005). Žalovaný 2/ sa podpisom zmenky per aval stal samostatným zmenkovým dlžníkom, nezávislým od vystaviteľa zmenky, sám za seba sa majiteľovi zmenky zaručil, že zmenku zaplatí a podľa čl. I § 32 ZZŠ sa tým stal zaviazaný rovnako ako vystaviteľ zmenky. 23. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemal povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v priebehu konania žalovaný 2/ nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkovo-právneho prihliadnuť. Žalovanému 2/ sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky z dôvodov prezentovaných v konaní v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd prvej inštancie žalobe voči nemu vyhovel v celom rozsahu. S prihliadnutím na to, že podľa čl. I. § 47 ods. 1 ZZŠ, sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a žalovanému 1/ a 3/ už súd prvej inštancie uložil povinnosť platobným rozkazom a rozsudkom (odseky 3 a 6 tohto rozsudku), súd rozhodol tak, že v rozsahu plnenia žalovaného 1/ a 3/ zanikne povinnosť žalovaného 2/ uložená mu týmto rozsudkom. 24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100%. 25. Voči napadnutému rozsudku podal žalovaný 2/ v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 22.12.2022, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu. Žalovaný 2/ bol toho názoru, že súd prvej inštancie po posúdení predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku dospel k rozhodnutiu, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto boli tu dané odvolacie dôvody špecifikované v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný 2/ bol toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď pri posúdení a hodnotení dôkazov neprihliadol na jeho argumentáciu. 26. Predovšetkým mal žalovaný 2/ za to, že bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný 1/ použil prostriedky z predmetného úveru na prípravu zázemia spoločnosti, t. j. tieto neboli použité na obchodnú alebo podnikateľskú činnosť žalovaného 1/. Tieto skutočnosti boli preukázané výpoveďou žalovaného 2/, ktorá nebola spochybnená a ani rovnako ani nebola spochybnená dôveryhodnosť žalovaného 2/.
27. Z uvedeného bolo zrejmé, že prostriedky museli byť použité na „osobnú potrebu“ žalovaného 1/. Právnym dôsledkom takéhoto stavu je, že zmluvu o úvere bolo potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.. V zmysle ust. § 2 písm. a/ zákona c. 250/2007 Z. z. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), na účely tohto zákona sa za spotrebiteľa považuje aj právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu. Bolo preukázané, že žalovaný 1/ použil finančné prostriedky čerpané zo zmluvy o úvere pre osobnú potrebu obchodnej spoločnosti mimo svojej podnikateľskej činnosti. 28. Vzhľadom na to mal žalovaný 2/ za to, že dohoda o vyplňovacom práve bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach pôvodného záväzkového vzťahu v neprospech žalovaného 1/. Spotrebiteľské právo (§ 17 zákona č. 129/2010 Z. z.) vylučovalo vystavenie zmenky na zabezpečenie úverovej pohľadávky, a preto si žalobca nemohol voči žalovanému 2/ úspešne uplatňovať nároky zo zmenky. Blankozmenka bola vystavená výlučne z iniciatívy žalobcu, ktorý znenie jednotlivých náležitostí formuloval, pričom žalovaný 1/ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Žalovaný 2/ si nebol vedomý následkov, ktoré zo zmenky pre neho ako avalistu vyplývali, podpísal zmenkovú listinu, nebol si však vedomý, že ide o zmenku a nepoznal následky a právne účinky zmenky. Vystavenie zmenky v prospech žalobcu a podpis tejto zmenky bol urobený v omyle týkajúcom sa zmenky v dôsledku nekalej obchodnej praktiky žalobcu, a preto bol absolútne neplatným právnym úkonom. Zároveň žalovaný 2/ poukázal na skutočnosť, že v prípade blankozmenky nie je vylúčená jej prevoditeľnosť rubopisom, pričom táto skutočnosť predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na ujmu spotrebiteľa a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je v danom prípade aj samotné vystavenie blankozmenky. 29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný 2/ mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 2/ mal za to, že hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať pravidlám formálnej logiky, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Súd musí v odôvodnení rozsudku o. i. uviesť, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 30. K odvolaniu žalovaného 2/ sa písomným podaním zo dňa 12.05.2023 vyjadril žalobca a zotrval na svojich argumentoch a správnosti napadnutého rozsudku z hľadiska zistenia skutkového stavu a správnosti právneho posúdenia sporu. Mal za to, že záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a on ako majiteľ zmenky nemal povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom ako predložením zmenky. Nestotožnil sa s názorom žalovaného 2/, že náklady na zaškolovanie zamestnancov, ich zdravotné prehliadky a dozariaďovanie kancelárii sú nákladmi osobnej potreby, nakoľko boli použité v priamej súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného 1/. Zároveň žalovaný 2/ nepredložil o týchto údajných nákladov žiadne relevantné dôkazy. Podľa žalobcu za spotrebiteľa je potrebné považovať výlučne fyzickú osobu a uzatvorenú zmluvu o úvere nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a dohodu o vyplňovacom práve nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 31. Ďalšie písomné vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepredložili. 32. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal spor podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania (termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné, nie je možné mu vyhoveť a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 33. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 34. Podľa čl. I § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. 35. Podľa čl. I § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. 36. Podľa čl. I § 30 ods. 1 ZZŠ, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. 37. Podľa čl. I § 31 ZZŠ, ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok. (ods. 1) Ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše. (ods. 2) O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa. (ods. 3) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma za vystaviteľa. (ods. 4) 38. Podľa čl. I § 32 ods. 1 ZZŠ, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. 39. Podľa čl. I § 47 ods. 1 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. 40. Podľa čl. I § 47 ods. 2 ZZŠ, majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. 41. Podľa čl. I § 48 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. 42. Podľa čl. I § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. 43. Podľa čl. I § 77 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). (ods. 1) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). (ods. 2) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky. (ods. 3) 44. Podľa čl. I § 78 ods. 1 ZZŠ, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky. 45. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom k 11. marcu 2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. 46. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 11. marcu 2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 47. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom k 11. marcu 2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 48. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 49. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie námietky žalovaného 2/ sa z veľkej časti zhodujú s jeho skutkovými tvrdeniami, ktoré uvádzal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podal jasné a logické odpovede, z ktorých vyvodil svoj prijatý záver. Predmetom sporu je nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie istiny vo výške 60.822,38 Eur s príslušenstvom uplatnený žalobcom voči žalovaným 1/, 2/, 3/ (konanie voči žalovanému 1/ bolo právoplatné skončené - rozsudkom zo dňa 26. novembra 2018, č. k. 1CbZm/46/2016-165 a voči žalovanému 3/ bolo právoplatne skončené na základe v spore vydaného platobného rozkazu č. k. 1CbZm/46/2016-29 zo dňa 28. októbra 2016) vyplývajúci z medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzatvorenej Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX zo dňa 11.03.2011, na jej základe vystavenej vlastnej blankozmenky č. XXXXXXXP/BX na rad žalobcu (veriteľ),
pričom ju vystavil žalovaný 1/(dlžník) a žalovaní 2/ a 3/ ju avalovali ako zmenkoví ručitelia. Zmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti pre vlastnú zmenku v zmysle čl. I. § 75 zmenkového zákona. Predložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva riadne preukázal. V čase uzatvorenia Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 4108471P, vyššie uvedenej Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve ako aj predmetnej zmenky (všetky uzatvorené dňa 11.03.2011) žalovaný 1/ bol podnikateľským subjektom obchodnou spoločnosťou (spoločnosť s ručením obmedzeným), žalovaný 2/ a žalovaný 3/ boli spoločníci žalovaného 1/ a žalovaný 2/ bol štatutárny orgán - konateľ tejto obchodnej spoločnosti. 50. K žalovaným vzneseným odvolacím námietkam odvolací súd udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku (body 10 - 23 tohto rozsudku), kde súd prvej inštancie dostatočne presvedčivým a logickým spôsobom v zodpovedajúcom rozsahu zdôvodnil svoje právne posúdenie sporu vyplývajúce z riadne zisteného skutkového stavu a vyvrátil tvrdenia žalovaného 2/, podľa ktorých tento namietal nedôvodnosť uplatneného peňažného nároku voči nemu dôvodiac tým, že uzatvorená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z., bolo potrebné za spotrebiteľa považovať aj žalovaného 1/ ako právnickú osobu, keďže tento mal použiť z úveru čerpané peňažné prostriedky na svoju osobnú potrebu mimo svojej podnikateľskej činnosti. 51. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý už sám osebe podáva presvedčivé právne zdôvodnenie na vznesené odvolacie námietky žalovaného 2/ a s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje (body 10 až 23 tohto rozsudku) uvádza, že predmetnú posudzovanú blankozmenku vystavil a podpísal ako dlžník žalovaný 1/ a žalovaní 2/ a 3/ ju podpísali ako zmenkoví ručitelia (avalista), čím sa zaručili za jej vyplatenie žalobcovi ako veriteľovi, na ktorého rad bola zmenka vystavená. Predmetná zmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované pre vlastnú zmenku v zmysle čl. I § 75 zmenkového zákona. Žalovaný 2/ ako avalista sa podpisom zmenky dňa 11.03.2011 (riadne v zmenke označený ako aval) zaručil za jej vyplatenie (sumy na nej uvedenej - dopísanej ČSOB a. s., v zmysle uzatvorenej Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve) rovnako ako jej vystaviteľ (žalovaný 1/) veriteľovi - žalobcovi. Žalovaný 2/ mohol voči žalobcom uplatnenej pohľadávke zo zmenky vzniesť len také námietky, ktoré vyplývajú zo zmenkového práva (absolútne námietky), resp. námietky vyplývajúce zo vzťahu medzi veriteľom ako majiteľom zmenky (žalobca) a zmenkovým dlžníkom žalovaným 1/ (relatívne námietky). Medzi absolútne námietky možno v prvom rade zaradiť námietky spochybňujúce samotnú listinu - zmenku a jej platnosť (napr. podpis vystaviteľa, vada v označení listiny - zmenky, dátume a mieste jej vystavenia), ale tiež námietky poukazujúce na zánik zmenkového vzťahu (napr. premlčanie čl. I § 70, § 71, § 72 zmenkového zákona). Naproti tomu relatívne námietky nemajú pôvod v samotnej posudzovanej zmenke a ani v predpisoch zmenkového práva, ale majú pôvod v súkromnoprávnych vzťahoch súvisiacich so zmenkou, resp. medzi majiteľom zmenky a zmenkovým dlžníkom. Tieto námietky síce nemôžu účinne spochybniť platnosť zmenky, ale smerujú voči zaplateniu zmenkovej sumy. Ako relatívne námietky možno označiť napr. zánik úverovej zmluvy, ktorú zmenka zaisťovala, príp. existencia takého vzťahu, ktorý neumožňuje zaisťovať daný záväzok zmenkou. Pôvodný v spore vystupujúci žalobca - veriteľ (ČSOB a. s.,) uzatvoril zmluvu o úvere so žalovaným 1/ v zastúpení konateľom - žalovaným 2/, pričom táto zmluva o úvere (v rozsahu 6 strán) na strane 3, čl. V. - Zabezpečenie obsahuje ustanovenie o zabezpečení splatenia peňažných pohľadávok vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy o úvere formou blankozmenky podľa dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX.. Podľa čl. VIII. Bod 2 písm. h) zmluvy o úvere bola ČSOB a. s., oprávnená realizovať zabezpečenie v zmysle čl. V., t. j. formou blankozmenky. Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX uzatvorená dňa 11.03.2011, k blankozmenke č. XXXXXXXP/DX bola riadne podpísaná všetkými žalovanými 1/, 2/, 3/, pričom žalovaný 2/ bol jasne označený ako avalista, a to tak v záhlaví ako aj v čl. I. bod 1). Dohodu podpísala aj manželka žalovaného 2/ - označená ako manželka avalistu. 52. Odvolací súd taktiež plne súhlasí so záverom súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia uzatvorenej zmluvy o úvere medzi veriteľom a dlžníkom - žalovaným 1/ v zmysle žalovaným 2/ namietanej skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu s tým, že uzatvorená dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou a predmetná zmenka nemohla zabezpečovať úverovú pohľadávku, nakoľko to vylučoval zákon č. 129/2010 Z. z., v § 17. Odvolací súd uvádza, že predmetnú zmluvu o úvere by bolo možné pokladať vo vzťahu k žalovanému 1/ za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle v tom čase platnom znení zákona č. 129/2010 Z. z., iba v prípade, ak by bolo jednoznačne preukázané v spore prezentované tvrdenie žalovaného 2/, že získané finančné zdroje z úverovej zmluvy použil žalovaný 1/ výhradne na svoju osobnú potrebu a nie na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zároveň v zhode so záverom súdu prvej inštancie je presvedčenia, že výdavky žalovaného 1/, ktoré uvádzal žalovaný 2/ (zaškolenie a zdravotné prehliadky zamestnancov žalovaného 1/, dozariaďovanie kancelárii) je možné jednoznačne označiť ako výdavky priamo súvisiace
s predmetom podnikania žalovaného 1/ týkajúce sa jeho prevádzkových potrieb v súvislosti s nábehom stavebného projektu, ktorého sa žalovaný 1/ zúčastnil (v predpokladanom objeme dodávky stavebných prác 300 000 eur). Pri určení charakteru úverovej zmluvy je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti vzniku takéhoto záväzkového vzťahu, pričom žalovaný 1/ si čerpaním finančných prostriedkov z poskytnutého úveru zabezpečoval chod svojej prevádzkovej činnosti - dodávok stavebných prác z hľadiska personálnych kapacít pracovníkov a zabezpečenia ich pracovného prostredia a nasadenia. Tiež je potrebné poukázať na to, že žalovaný 2/ svoje tvrdenia o úhrade nákladov na zaškolenie a zdravotné prehliadky zamestnancov žalovaného 1/ a dozariaďovanie kancelárií z poskytnutého úveru jednak nijako nepreukázal (faktúry za ich dodávky) a ani bližšie neidentifikoval, v čom malo zaškolovanie zamestnancov a dozariaďovanie kancelárií spočívať. Náklady na tieto činnosti nie je možné pokladať za osobnú potrebu podnikateľského subjektu - obchodnej spoločnosti (žalovaného 1/). Zároveň odvolací súd poukazuje na rozsiahlu konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej postavenie spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy je možné priznať iba fyzickej osobe, ako to v napadnutom rozsudku konštatoval aj súd prvej inštancie (bod 17 tohto rozsudku). 53. Potom odvolací súd musí prijať totožný záver ako súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku a nie je možné posudzovanú zmluvu o úvere pokladať za spotrebiteľskú zmluvu, žalovaného 1/ za spotrebiteľa, pričom túto úverovú zmluvu bolo možné platne zabezpečiť zmenkou a dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve, ktoré oba dokumenty boli žalovaným 2/ riadne podpísané a tento bol zo zmenky aj riadne zaviazaný plniť žalobcovi. Námietky žalovaného 2/ o tom, že nevedel, čo podpisuje (zmenku) je potrené vyhodnotiť ako zjavne účelové, a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých je bezpochyby zrejmé, že žalovaný 2/ musel vedieť a aj veľmi dobre vedel, že podpisuje zmenku a tiež to čo takýto právny úkon znamená vo vzťahu k nemu. 54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny, riadne a dôsledne odôvodnený potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Prijatý záver súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z v spore riadne vykonaného dokazovania, ktoré bolo uskutočnené v potrebnom rozsahu pre náležité posúdenie sporu, pričom súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver o dôvodnosti podanej žaloby a uplatneného nároku žalobcom. 55. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalobcovi, ktorý bol plne u´spesˇný v odvolacom konani ´, priznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke voči žalovanému 2/ s ty´m, zˇe v súlade s § 262 ods. 2 CSP o vy´sˇke tejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti tohto rozsudku samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k. 56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).