Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/180/2022 1519203050 26. 09. 2024 JUDr Janka Richterová ECLI:SK:KSBA:2024:1519203050.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: G.. C. D., U.. XX.XX.XXXX, R. R., A. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žilinská č. 14, proti žalovanému: Ekonomická univerzita v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Dolnozemská cesta č. 1, IČO: 00 399 957, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. mája 2022 č. k. 42C/37/19-217, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu zo dňa 8.7.2019, ktorou žalobca podľa § 11 a nasl. OZ požadoval písomné ospravedlnenie žalovaného, jeho zverejnenie na webovej stránke žalovaného a doručenie Ministerstvu školstva SR pre neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv, spočívajúci v tvrdení žalovaného, že návrhy žalobcu na umožnenie vykonanie štátnej záverečnej skúšky jeho manželkou sú „výslovné nabádanie na porušenie platného všeobecného záväzného predpisu, čo považuje za neprijateľné“. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vykonal test proporcionality a zistil, že žalobca nie je verejnou osobou, namietané vyjadrenie žalovaného je súčasťou jeho odpovede zo dňa 13.3.2014 na sťažnosť žalobcu, nedošlo k hromadnému šíreniu informácie medzi verejnosťou, ale ani v okruhu jeho blízkych a známych, nejde o aktuálny prípad, keď k zásahu došlo takmer pred desiatimi rokmi. Dospel tiež k záveru, že polemické výroky zásadne vylučujú zásah do práva na ochranu osobnosti; názor, stanovisko, kritika je zásadne prípustná, keď sloboda prejavu je jednou z najdôležitejších zásad demokratickej spoločnosti (4 Cdo 149/2009, II.ÚS 357/96). Žalobca preto nepreukázal neoprávnenosť zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na jeho osobnostných právach (česť, povesť, dôstojnosť, súkromie). Doručenie odpovede ministerstvu školstva rovnako nepovažoval za okolnosť objektívne zasahujúcu do jeho osobnostných práv, keďže žalobca sa sám a opakovane obrátil na tento ústredný orgán štátnej správy. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Hoci sám poukázal na skutkový stav veci, keď manželka krátko pred štátnou skúškou neúspešne absolvovala povinný predmet a ako krajné riešenie navrhol, aby štátnu skúšku absolvovala už pred skúškou z účtovníctva, tvrdil, že súd nesprávne vykonával dokazovanie ohľadom štúdia jeho manželky, namiesto toho, aby venoval pozornosť otázke, či boli tvrdenia žalovaného pravdivé a ako zasiahli do jeho práv. Súd nevykonal test proporcionality. Nesprávne súd vychádzal z toho, že ak nebolo poškodené dobré meno či povesť žalobcu u spoluobčanov, nedošlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti, keďže postačujúce je ohrozenie osobnostného práva dotknutej osoby. Hoci
hodnotiaci úsudok nemožno dokazovať (4 Cdo 149/2009), je však potrebné, aby sa zakladal na pravdivej informácii, hodnotiaci úsudok musí byť záverom, ktorý možno na základe skutočností logicky dovodiť. Súd neskúmal, či informácia, ktorú o žalobcovi uviedol žalovaný, je pravdivá a neskúmal to, či bola vecná a primeraná. 4. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď žaloba nebola podaná dôvodne a žalobca neprípustne namieta odôvodnenie rozsudku. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je neopodstatnené. 6. Z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca v súvislosti s opakovaným štúdiom svojej manželky, ktorá krátko pred štátnou skúškou 27. augusta 2012 neúspešne absolvovala povinný predmet Účtovníctvo B (26.6.2012), požadoval v sťažnosti zo dňa 20. 8. 2012, aby žalovaný urobil kroky k tomu, aby jeho manželka mohla štátnu skúšku zložiť. Jedným z návrhov žalobcu bolo i vykonanie skúšky z účtovníctva deň po štátnej záverečnej skúške. Manželke žalobcu bol poskytnutý opravný termín dňa 24.8.2012, skúšku úspešne nevykonala. Opakovanú sťažnosť žalobca podal prostredníctvom úradu vlády predsedovi akademického senátu dňa 14.8.2013. Žalovaný v reakcii na toto ďalšie podanie žalobcu v odpovedi zo dňa 13.3.2014 uviedol, že nebol oprávnený uskutočniť kroky, navrhnuté v sťažnosti z 20.8.2012, nakoľko by prišlo k porušeniu zákona 131/2001 Z. z. o vysokých školách. Konanie žalobcu hodnotil ako „výslovné nabádanie na porušenie tohto všeobecne záväzného právneho predpisu. 7. V zmysle ustanovenia § 11 OZ zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv je objektívna, nevyžaduje sa teda zavinené konanie a ako správne uvádzal i odvolateľ, postačuje, aby zásah bol objektívne spôsobilý ohroziť práva chránené uvedeným ustanovením. 8. V spore o ochranu osobnosti dochádza ku kolízii medzinárodnými zmluvami, ústavou i zákonmi chránených práv a slobôd, keď realizáciou jedného (napr. sloboda prejavu) dochádza k zásahu do chráneného práva alebo slobody druhého (napr. česť, dobré meno, súkromie apod.). Zodpovedanie otázky, či zásah možno vyhodnotiť za neoprávnený, závisí od testu proporcionality, ktorý súd prvej inštancie aj uskutočnil (odvolateľ nesprávne tvrdí, že k jeho vykonaniu súdom nedošlo), pri zohľadnení všetkých relevantných skutočností, vrátane spôsobu a okolností, za ktorých k tvrdenému zásahu došlo. V tejto súvislosti celkom správne vykonal dokazovanie i k otázkam, súvisiacim so štúdiom manželky žalobcu. Práve štúdium manželky totiž vyvolalo potrebu reagovať na opakovanú sťažnosť žalobcu ako jej zástupcu spôsobom, ktorý žalobca považuje za rozporný s ustanovením § 11 OZ. 9. Hodnotiacimi úsudkami možno zasiahnuť do osobnostných práv fyzickej osoby, ak pre ne absentuje dostatočný skutkový základ a ich cieľom je kritika fyzickej osoby, vybočujúca z rámca primeranosti. 10. Súd prvej inštancie v bode 17 in fine odôvodnenia správne poukazuje na hodnotiace úsudky, pretože namietané tvrdenie celkom jednoznačne predstavuje hodnotiaci úsudok žalovaného o návrhu žalobcu umožniť jeho manželke vykonať skúšku z povinného predmetu Účtovníctvo B až po štátnej skúške. 11. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako jeden z návrhov riešenia navrhol presne uvedený postup. Hodnotiaci úsudok žalovaného teda vychádzal z existujúceho (faktického) stavu a s ohľadom na tento návrh, celkom zjavne rozporný so všeobecne známymi postupmi vysokoškolského štúdia (štátna skúška je záverečnou, až po absolvovaní všetkých predpísaných skúšok, nie predposlednou, ako žalobca navrhoval) i ustanovením § 65 zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, hodnotiaci úsudok žalovaného nevybočuje ani z rámca primeranosti, navyše za situácie, keď sťažnosť žalobcu riešil opakovane. Žalobca podal sťažnosť i na kontrolný orgán žalovaného, ministerstvo školstva. Práve pre takýto postup žalobcu žalovaný namietané vyjadrenie zaslal na vedomie i ministerstvu, v ktorom postupe súd prvej inštancie správne nevidel žiaden zásah do osobnostných práv žalobcu. 12. Nemožno tiež opomenúť, že namietaná komunikácia medzi žalobcom a žalovaným ako orgánom verejnej správy sa týkala vybavenia opakovanej sťažnosti žalobcu na základe verejnoprávneho predpisu, zákona o sťažnostiach (zák. č. 9/2010 Z. z.), teda na spor dopadá i judikatúra súdov o zákonných (úradných) licenciách, vylučujúcich neoprávnenosť zásahu, ak zásah nevybočil z medzí daných platnými predpismi (napr. R 127/2014, R 36/09, 3 Cdo/201/07). 13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 14. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nevznikli trovy konania, preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasom 3 : 0. Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).