Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoR/1/2024 1519204110 16. 10. 2024 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2024:1519204110.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Z.. J. R., Q.. XX.X.XXXX, XXX XX T. XXX, práv. zast. BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Laurinská 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému CRN1, zzpo, v likvidácií, Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 525, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., Martina Granca 44, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B5-58Cr/15/2019-250 zo dňa 5.12.2023 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B5-58Cr/15/2019-250 zo dňa 5.12.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha pod spisovou značkou RD/263/2017 zo dňa 1.7.2019 a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2019 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 1.7.2019, sp. zn. RD/263/2017 z dôvodu, že strany sporu sa na žiadnej rozhodcovskej zmluve nedohodli. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v rozhodcovskom konaní ako žalobca, sa žalobou zo dňa 23.10.2017 v konaní pred ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo (ďalej ako „rozhodca”) vedenom pod sp. zn. RD/263/2017 domáhal voči žalobcovi (ako žalovanému 1/) a Z.. R. X., Q.. X.X.XXXX, U. X. XX/XXX, XXX XX O. (ako žalovanému 2/) zaplatenia sumy 1.370,23 EUR s príslušenstvom. Žalobca po doručení žaloby podaním zo dňa 14.11.2017 namietol nedostatok právomoci rozhodcu na prejednanie tejto žaloby. Námietka bola rozhodcovi doručená dňa 15.11.2017. Rozhodca rozsudkom zo dňa 3.1.2018, sp. zn. RD/263/2017, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalovanému náhradu trov rozhodcovského konania. Žalobca sa žalobou zo dňa 5.3.2018 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 3.1.2018. Okresný súd Bratislava V rozhodol tak, že tento rozhodcovský rozsudok zo dňa 3.1.2019 vo vzťahu k žalobcovi zrušil a odložil jeho vykonateľnosť do právoplatného skončenia tamojšieho konania. Žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolanie. Rozhodca napadnutým rozhodcovským rozsudkom zo dňa 1.7.2019, sp. zn. RD/263/2017, uložil žalobcovi povinnosť uhradiť rozhodcovský poplatok vo výške 1.798,80 EUR do 3 dní od doručenia tohto rozsudku.
3. Žalobca žalobou napáda rozhodcovský rozsudok zo dňa 1.7.2019 a domáha sa jeho zrušenia z dôvodu, že strany sporu sa na žiadnej rozhodcovskej zmluve nedohodli. K rovnakému záveru dospel aj súd v konaní vedenom pod sp. zn. 58Cr/7/2018. Vzhľadom na vznesenú námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, rozhodcovské konanie malo byť uznesením zastavené, pretože rozhodca nemal právomoc rozhodovať vo veci samej, a preto ani nebol oprávnený následne vydať rozhodcovský rozsudok zo dňa 1.7.2019, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť rozhodcovský poplatok. 4. Žalovaný na svoju procesnú obranu uviedol, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 1.7.2019 vydaný podľa § 34 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. judikujúci nároky samotného rozhodcovského súdu nie je možné zrušiť. To znamená, nie je možné ho ani napadnúť žalobu podľa § 40 ods. 1 písm. a) odsek 1 - 4 zákona č. 244/2002 Z.z., nakoľko uvedené kogentné znenie zákona neumožňuje napádať žalobou rozhodcovské poplatky judikované podľa § 29 zákona č. 244/2002 Z.z. Jednalo by sa o nepovolený meritórny prieskum rozhodcovského konania, ktorý je zo zákona vylúčený. 5. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje s poukazom na § 34 ods. 4 druhej vety rozhodnúť o samostatným rozhodcovským rozsudkom o rozhodcovských trovách konania po vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej. K rozhodcovským trovám konania patria poplatky za rozhodcovské konanie (§ 29 zák. 244/2002 Z. z.). V posudzovanom rozhodcovskom konaní pod sp. zn. RD/263/2017 došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku dňa 1.1.2018 vo veci samej a rozhodcovského rozsudku dňa 1.7.2019 o trovách konania - rozhodcovských poplatkoch. Prvý rozhodcovský (meritórny) rozsudok bol vo vzťahu k žalobcovi zrušený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr//2018-287 zo dňa 26.3.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.4.2021 s tým odôvodnením, že rozhodcovská zmluva nebola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá. Právoplatnosť tohto rozsudku znamená, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/7/2018-287 zo dňa 26.3.2019 je pre strany sporu záväzný. Nakoľko v danom rozsudku všeobecný súd konštatoval dôvod zrušenia, neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, čiže nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, tento dôvod sa viaže a dopadá aj na rozhodcovský rozsudok o trovách rozhodcovského konania vydaný v tom istom rozhodcovskom konaní RD/263/2017. 6. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že v súdenej veci dochádza k situácií, na ktorú poukazuje aj žalovaný, že ak by súd posudzoval výlučne rozhodcovský rozsudok o trovách konania, bez zohľadnenia meritórneho rozhodcovského rozsudku tak, ho nie je možné zrušiť podľa v ustanovení § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 až 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Nejedná sa totiž o nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, o odňatie možnosti zúčastniť sa rozhodcovského konania ani o procesnú vadu, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Navyše žalobca v danom rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovské trovy konania (rozhodcovské poplatky), pričom v žalobnej odpovedi mohol namietnuť sumu poplatkov vo výške 358,80 EUR. Avšak súd musel zohľadniť, že medzi stranami sporu bolo právoplatne rozhodnuté tak, že rozhodcovskú zmluvu neuzavreli, keď výrok právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/7/2018-287 je záväzný pre strany sporu, ktorý sa na túto vec nevzťahuje. Tento výrok má dopad na celé rozhodcovské konanie pod sp. zn. RD/263/2017 vrátane rozhodcovského rozsudku zo dňa 1.7.2019 o rozhodcovských trovách. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom nemožnosti súdneho prieskumu napadnutého rozhodcovského rozsudku, súd uviedol, že zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 40 vo vzťahu k súdnemu prieskumu nerozlišuje rozhodcovský rozsudok (meritórny, o trovách rozhodcovského konania) iba uvádza, že žaloba o zrušenie musí smerovať voči tuzemskému rozhodcovskému rozsudku, teda rozhodcovskému rozsudku vydanému na území Slovenskej republiky (§ 44 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní). V tejto veci žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku RD/263/2017 zo dňa 1.7.2019 vydanému v Hruboňove, čo je na území Slovenskej republiky. Ide o tuzemský rozhodcovský rozsudok, voči ktorému je teda možné podať žalobu o jeho zrušenie na všeobecnom súde. 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p.. V odvolaní uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny a nepreskúmateľný. Súd nemal žiaden dôvod rozhodcovský rozsudok zrušiť a ani nemal objektívny dôvod spochybňovať (odmietnuť) právomoc rozhodcu/rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/263/2017. Žalobca ako žalovaný 1/ v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/263/2017 ani raz v priebehu rozhodcovského konania nevzniesol voči svojej povinnosti uhradiť rozhodcovské poplatky - trovy rozhodcovského konania žiadnu výhradu ani námietku. Nepožiadal rozhodcovský súd ani o oslobodenie alebo zníženie vyrubených rozhodcovských poplatkov. Je nesporné, že v rámci celého rozhodcovského konania žalobca vedel, že
mu vznikla takáto povinnosť, ale ani raz žiadnym spôsobom sa voči tejto povinnosti nevyhranil, a to ani v rámci prvej žaloby voči meritórnemu rozhodcovskému rozsudku. Preto nemal súd zákonnú možnosť zrušiť rozhodcovský rozsudok zo dňa 1.7.2019. Takéto rozhodnutie súdu nemá oporu v zákonnej norme a dokonca priamo odporuje kogentnému textu zákonnej normy. Tá dokonca priamo zakazuje rušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodov, ktoré neboli namietané v základnom rozhodcovskom konaní. Má za to, že konanie sp. zn. 58Cr/7/2018 malo pokračovať podľa § 43 zákona č. 244/2002 Z.z. Súd tiež nedal odpoveď na zásadnú otázku, ako chce pokračovať v konaní podľa § 43 zákona č. 244/2002 Z.z. po zrušení rozhodcovského rozsudku o trovách konania, nakoľko sa jedná o rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré nemôže byť predmetom prieskumu na príslušnom súde. Súd prvej inštancie v konaní porušil uvedenú zásadu aplikácie § 29 zákona č. 244/2002 Z. z. a namiesto toho, aby o trovách rozhodcovského konania rozhodol v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 58Cr/7/2018 (v žalobe ktorá sa týkala základného meritórneho rozhodcovského rozsudku), tak v rozpore so zákonom zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 1.7.2019. Súd nemal povinnosť predošlé konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 58Cr/7/2018 považovať za prejudiciálne významné, nakoľko sa jednalo o samostatné súdne konanie. 8. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že v konaní nevystupovali všetci účastníci pôvodného rozhodcovského konania, súd ignoroval, že ani jeden so žalovaných v rozhodcovskom konaní nepodali na príslušný súd námietku podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. proti rozhodcovskému uzneseniu o právomoci sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017. Súd pripustil, aby žalobca doplnil svoju žalobu o nové skutočnosti a tvrdenia. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa po uplynutí hmotnoprávnej lehoty podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. už nemôže doplniť ani meniť a súd po zrušení rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 3.1.2018 v konaní nepokračoval podľa § 43 zákona č. 244/2002 Z.z., čím prišlo k podstatnému porušeniu harmónie zákona č. 244/2002 Z.z. Na základe vyššie uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne, príp. rozsudok zruší a vráti. 9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Žalovaný sa zbytočne odvoláva na rozhodcovské uznesenie zo dňa 20.11.2017, sp. zn. RD/263/2017, pretože v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 58Cr/7/ 2018 bolo právoplatne rozhodnuté, že predmetné uznesenie nebolo žalobcovi doručené (bod 17. rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.03.2021, č. k. 4CoR/1/2020-351). Žalobca sa preto stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že výsledok sporu sp. zn. 58Cr/7/2018 bol pre tunajší spor záväzný. Tiež uviedol, že nie je pravdou, že by žalobca v danom rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovské trovy konania. Žalobca vychádzal z toho, že keď namieta nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, zahŕňa to aj námietku vo vzťahu k rozhodcovským poplatkom, pretože žalobca nikdy nesúhlasil so sadzobníkom rozhodcovského súdu. Navyše žalobca nemal dôvod osobitne namietať konkrétnu výšku rozhodcovských poplatkov skôr, pretože tieto bez exekučného titulu neboli vymáhateľné. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 9.10.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s rozhodcovským rozsudkom zo dňa 1.7.2019 sp. zn. RD/263/2017 a uvedený rozsudok zrušil. 14. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobou žalobcu, ktorý sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 1.7.2019 sp. zn. RD/263/2017 z dôvodu, že strany sporu sa na žiadnej rozhodcovskej zmluve nedohodli, pričom prvý meritórny rozhodcovský rozsudok zo dňa 1.1.2018 bol vo vzťahu k žalobcovi zrušený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/7/2018-287 zo dňa 26.3.2019, právoplatný dňa 28.4.2021. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalobcovi súd konštatoval neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, čiže nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorý dopadá aj na rozsudok zo dňa 1.7.2019, stotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 15. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého medzi stranami sporu bolo právoplatne rozhodnuté tak, že rozhodcovskú zmluvu neuzavreli, a to podľa právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/7/2018-287 zo dňa 26.3.2019, pričom tento výrok sa viaže na celé rozhodcovské konanie vedené pod sp. zn. RD/263/2017, a teda aj na rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 1.7.2019, ktorým súd rozhodol o rozhodcovských trovách, kedy konštatovanie neexistencie rozhodcovskej zmluvy má za následok nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Odvolací súd má za to, že v prípade, ak rozhodcovská zmluva nebola dojednaná, táto ani nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok je teda nulitným právnym aktom, nevyvoláva žiadne právne účinky, a preto je daný dôvod na jeho zrušenie v zmysle ustanovenia § 34 odsek 4 zák. č. 244/2002 Z.z. 16. V odvolaní žalovaný poukazoval na to, že žalobca nepožiadal rozhodcovský súd ani o oslobodenie alebo zníženie vyrubených rozhodcovských poplatkov, voči tejto povinnosti sa nevyhranil. Odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalovaného sú nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie správne uviedol v bode 27. odôvodnenia rozsudku, že musel zohľadniť medzi stranami sporu právoplatné rozhodnutie o neuzavretí rozhodcovskej zmluvy a prisvedčil aj argumentu žalobcu, že ten namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Ak teda rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, je nesporné že nie je daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť o trovách konania samostatným rozhodcovským rozsudkom. 17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 18. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p.,
o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).