Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoR/1/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518201414 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1518201414.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: D.. F. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. XXX, XXX XX V., zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: CRN1, zzpo, v likvidácii, Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 525, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/7/2018-287 zo dňa 26. marca 2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 58Cr/7/2018-287 zo dňa 26. marca 2019 v časti I., III. a IV. výroku p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha pod spisovou značkou RD/263/2017 zo dňa 3.1.2018 vo vzťahu k žalobcovi. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha pod spisovou značkou RD/263/2017 zo dňa 3.1.2018 vo vzťahu k žalobcovi do právoplatného skončenia tohto konania. IV. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.03.2018 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 03.01.2018 sp. zn. RD/263/2017. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný, v rozhodcovskom konaní ako žalobca, sa domáhal proti žalobcovi, v rozhodcovskom konaní ako žalovaný 1/ a D.. X. A. zaplatenia 1.370,23 Eur s príslušenstvom. Žalobca po doručení žaloby zo dňa 14.11.2017 namietol nedostatok právomoci ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, námietka bola rozhodcovi doručená dňa 15.11.2017. Rozhodca rozsudkom zo dňa 03.01.2018 sp. zn. RD/263/2017 žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov rozhodcovského konania. Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku je podľa žalobcu skutočnosť, že strany sporu sa na žiadnej rozhodcovskej zmluve nedohodli. Žalobca uviedol, že nebol ani len účastníkom predmetnej zmluvy o dielo a logicky nemohol byť ani účastníkom žiadnej dohody o tom, že by sa vzniknuté spory mali rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že obchodné podmienky právneho predchodcu žalovaného sa na právny vzťah založený Zmluvou o dielo zo dňa 09.09.2010 č. L.-XXX/XXX-XXXX nevzťahovali ani z časti, práve naopak, z jej článku XI. ods. 15 písm. e) vyplýva, že súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky objednávateľa - spoločnosti Dopravné stavby, a.s.. Podľa bodu 20.6 Zmluvných podmienok zvláštnych, ktoré boli prílohou č. 12 Zmluvy o dielo v zmysle jej čl. XI. ods. 15 písm. l) pokiaľ nedôjde k priateľskému urovnaniu spor bude s konečnou platnosťou vyriešený príslušným súdom Slovenskej republiky. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že neexistuje jediný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca podľa neho nesprávne určil strany sporu odchylne od okruhu účastníkov rozhodcovského konania, keď účastníkom rozhodcovského konania RD/263/2017 na strane žalobcu bol CRN1, zzpo a na strane žalovaného 1/ D.. F. X. a žalovaného 2/ D.. X. A.. V tomto spore na strane žalobcu absentuje jeden z účastníkov rozhodcovského konania a ide o nedostatok, ktorý nemožno odstrániť. Ďalej uviedol, že žalobca nepodal námietku proti pozitívnemu rozhodcovskému uzneseniu o právomoci podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. a nepodaním námietky je existencia rozhodcovskej zmluvy už vecou rozhodnutou, toto rozhodnutie je záväzné aj pre konajúci súd. Žaloba je podľa neho nevykonateľná, lebo žalobca neurčil vo svojom návrhu postup súdu, ako má pokračovať v konaní o tom, ako by rozhodcovský rozsudok bol zrušený - porušenie § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.. Poukázal na to, že zodpovednosť žalobcu, ako bývalého predsedu predstavenstva spoločnosti Dopravné stavby, a.s., je objektívna a žalobca plne zodpovedá za náhradu škody, ktorú spôsobil tým, že veriteľ spoločnosti t.j. žalovaný si nedokáže vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Takáto situácia sa považuje za proručiteľský záväzok štatutára podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka. Mal za to, že medzi žalovaným a žalobcom existovala riadne uzatvorená rozhodcovská doložka podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v nadväznosti na § 21 ods. 1, 4 a § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z. z.. Žalobca podľa neho v žalobe nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej podľa § 40 ods. 1 písm. a) ods. 1 - 4 zákona č. 244/2002 Z. z.. Žalovaný predložil rozhodnutia v podobnej veci a žiadal súd, aby dodržiaval princíp právnej istoty čl. 2 CSP a tento bez výhrad aplikoval. Žalobca mal za to, že správne určil strany sporu, keď podal žalobu proti žalovanému ako druhému účastníkovi konania a D.. X. A. podal na súde sám žalobu. Poprel skutkové tvrdenie žalovaného, že by mu bolo dňa 21.11.2017 doručené nejaké rozhodcovské uznesenie - žalobcovi síce boli v ten deň doručené dve obálky od rozhodcu Ing. Miloša Valacha, žiadne uznesenie sa v nich nenachádzalo, obsahom každej z obálok bolo 10 identických fotokópii dokumentu. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že žalobca nepodal návrh na súd podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. i napriek tomu, že rozhodcovské uznesenie si riadne prevzal dňa 27.11.2017. Poukázal na to, že právny zástupca žalobcu si neprevzal rozhodcovský rozsudok RD/263/2017 z 03.01.2018. Tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že mu malo byť doručených 10 identických fotokópií dokumentu, ktoré predložil súdu, označil za nepravdivé. Dal do pozornosti, že v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je ani zmienka o tom, že mu rozhodcovské uznesenie nebolo doručené. Dodal, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku RD/263/2017 iba z dôvodu § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 244/2002 Z. z., preto v konaní nemôže byť žaloba žalobcu posudzovaná po uplynutí hmotnoprávnej lehoty z iného dôvodu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 2, § 4 ods. 7, § 6a, § 21 ods. 1, 4, § 40 ods. 1, 2, 3, 4, § 41, § 50 ods. 2, zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 28 ods. 1 písm. a), § 76, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 194 ods. 5, 6, 7, 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“). Konštatoval, že žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde podľa § 28 ods. 1 písm. a) CSP v zákonnej 60 dňovej lehote, keď rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 03.01.2018 a žaloba bola podaná dňa 07.03.2018. Včasnosť podania žaloby nebola sporná, keď žalobca žiadne skutkové tvrdenia a dôkazy nenavrhol vo vzťahu k lehote a zároveň žalovaný včasnosť nepopieral a zároveň uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 18.01.2018. Zároveň žalobu podal účastník rozhodcovského konania v postavení žalovaného proti druhému účastníkovi konania - žalobcovi v rozhodcovskom konaní, čím bola podľa súdu daná aktívna aj pasívne legitimácia sporových strán. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že nie je zachovaný okruh účastníkov, pretože okrem žalobcu musí v konaní vystupovať aj druhý žalovaný z rozhodcovského konania, pričom mal za to, že sa jedná o nerozlučné spoločenstvo s poukazom na § 77 a 78 CSP, súd uviedol, že v rozhodcovskom konaní bol uplatnený nárok proti členom predstavenstva spoločnosti Dopravné stavby, a.s. podľa § 194 OBZ, pričom z výpisu z obchodnej spoločnosti v prípade spoločnosti Dopravné stavby, a.s. vyplýva, že žalobca bol predsedom predstavenstva od 19.09.2007 do 15.06.2012, aj D.. X. A. bol podpredsedom od 19.09.2007 do 15.06.2012 a obaja boli oprávnení v mene spoločnosti konať samostatne. Poukázal na to, že z § 194 ods. 5, 6, 7, 9 OBZ vyplýva, že členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu. Jedná sa o solidárny záväzok, tzn. že nárok zo zodpovednosti podľa § 194 OBZ môže byť uplatnený buď proti všetkým členom predstavenstva alebo len proti niektorému z nich a ak jeden z členov predstavenstva nahradí škodu v celom rozsahu, povinnosť ostatných členov predstavenstva vo vzťahu k oprávnenej osobe zaniká. Solidárna zodpovednosť znamená aj, že oprávnená osoba je povinná prijať plnenie z titulu náhrady škody od ktoréhokoľvek z viacerých členov predstavenstva. Preto solidárni dlžníci tvoria samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP a ide o samostatné práva a povinnosti a každý z nich koná sám za seba. Dal do pozornosti, že v prípade sporu zo zodpovednosti za škodu člena predstavenstva je potrebná kumulácia všetkých predpokladov zodpovednosti, a to u každého jedného člena predstavenstva, keď člen (nie všetci členovia) predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti (§ 194 ods. 7 OBZ). Vzhľadom na uvedené sa, podľa názoru súdu, nejedná o nútené spoločenstvo (§ 78 CSP) ani o nerozlučné spoločenstvo (§ 77 CSP). Poukázal na to, že zákon o rozhodcovskom konaní v § 40 ods. 1 neuvádza, že účastníkom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku musia byť všetci tí, ktorí boli účastníkmi rozhodcovského konania. Citované ustanovenie uvádza, že ide o žalobu účastníka rozhodcovského konania podanú proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania a zároveň samotný zákon pripúšťa možnosť, kedy súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti (§ 40 ods. 1 písm. a) bod 3) a aj v prípade pokračovania po zrušení rozhodcovského rozsudku podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd bude pokračovať v zrušenom rozsahu podľa žaloby, teda vo vzťahu k žalobcovi 1/. Ďalej uviedol, že žalobca ako dôvod zrušenia uvádzal, že nedošlo k uzavretiu žiadnej rozhodcovskej zmluvy § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Dal do pozornosti, že žalobca pri prvom úkone vo veci samej v rozhodcovskom konaní namietal nedostatok právomoci ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, čím je splnený predpoklad § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Žalovaný uviedol, že otázka právomoci je právoplatne vyriešená, keď rozhodcovským uznesením zo dňa 20.11.2017 bolo rozhodnuté o právomoci. Žalobca namietol, že toto rozhodcovské uznesenie mu nebolo doručené a súdu predložil originál obálky, z ktorej vyplýva, že nie ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, ale Royal Development - RSRD, zzpo, Arbitrážne centrum mu doručilo zásielku, rukou bola dopísaná poznámka pre Slovenskú poštu, a.s., aby doručovala písomnosť so skrátenou úložnou lehotou 5 dní. Z obálky nevyplýva, čo sa doručovalo. Žalobca poprel, že by sa mu doručilo rozhodcovské uznesenie a žalovaný preukazoval fotokópiami doručeniek, že sa jednalo o rozhodcovské uznesenie. Súd konštatoval, že z originálu obálky to nevyplýva. Ma za to, že v prípade, že by v čase doručovania na doručenke bolo rukou napísané „uznesenie“ tak, ako bolo dopísaná poznámka uložiť 5 dní, došlo by k pretlačeniu toho slova do originálu obálky, na obálke sa však uznesenie nenachádza. Žalovaný namietal, že žalobca v žalobe nedoručenie rozhodcovského uznesenia neuvádzal a tento dôvod ani uviesť nemôže. Súd však konštatoval, že žalobca túto skutočnosť uvádzať nemohol, lebo o existencii rozhodcovského uznesenia o právomoci sa dozvedel až z vyjadrenia žalovaného. Žalovaný uvádzal hmotnosť doručovanej zásielky uvedenej na podacom lístku, súd však uviedol, že z hmotnosti nemožno zistiť obsah. Súd nevykonal dôkaz pripojením rozhodcovského spisu RD/263/2017, keďže by tento dôkaz nepreukázal, čo bolo napísané na obálke a doručenke v čase vykonania doručenia (november 2017) a navyše konanie bolo skoncentrované, strany sporu boli poučené o sudcovskej koncentrácií, pričom žalovaný návrh na pripojenie spisu navrhol až na pojednávaní a vykonanie tohto dôkazu by viedlo k odročeniu pojednávania. Keďže nedošlo k doručeniu rozhodcovského uznesenia o právomoci rozhodcu, toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, a preto súd skúmal neuzavretie rozhodcovskej zmluvy, ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že nezaplatená faktúra XXXXXXX bola splatná 16.12.2010 na sumu 16.306,32 Eur a uhradená len v časti, vo zvyšku 1.370,20 Eur bola priznaná titulom náhrady škody podľa § 194 OBZ. Uvedená faktúra bola vyfakturovaná na základe Zmluvy o dielo č. L.-XXX/ XXX-XXXX zo dňa 09.09.2010 (ďalej len „Zmluva o dielo“). Táto zmluva bola podpísaná právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou CONCRETE, spol. s r.o. ako aj spoločnosťou HANT BA DS a.s., za ktorú konal žalobca. V Zmluve o dielo si výslovne dohodli, že v prípade sporov bude príslušným súdom všeobecný súd objednávateľa (XI bod 7 Zmluvy o dielo), čo vylučuje uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o dielo boli Všeobecného obchodné podmienky HANT BA DS a.s. ako aj Zmluvné podmienky zvláštne. Zo Zmluvy o dielo nebolo preukázané, že ich súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti CONCRETE, spol. s r.o., táto skutočnosť ani nebola sporná. Nebolo tiež sporné, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného nebola uzavretá žiadna rozhodcovská zmluva. Súd mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá, žalovaný to nepoprel. Súd konštatoval, že v prípade, ak by si rozhodca splnil povinnosť postupovať podľa § 6a zákona o rozhodcovskom konaní, nevydal by rozhodcovské uznesenie o tom, že má právomoc. Rozhodcovský súd však rozhodol, že má právomoc na základe obchodných podmienkach, o ktorým žalobca nemal vedomosť a spoliehal sa na to, že žalobca nepodá návrh na nedostatok právomoci, čím sa založí právomoc rozhodcovského súdu. Tento postup rozhodcovského súdu sa, podľa názoru súdu, javí ako postup podľa práva a zákona o rozhodcovskom konaní, ale tak, aby dosiahol výsledok, ktorý je touto právnou normou - zákonom o rozhodcovskom konaní nepredvídaný a nežiaduci (in fraudem legis). Tým výsledkom je, za každú cenu vyhovieť žalovanému nároku a priznať ho žalujúcej strane. Dal do pozornosti, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 16.12.2010, pôvodný veriteľ si neuhradenú pohľadávku neuplatnil na súde, spoločnosť dlžníka bola v reštrukturalizácií (16.08.2016) a to na návrh samotného dlžníka, bol potvrdený reštrukturalizačný plán (2.9.2016) a pôvodný veriteľ si neprihlásil v reštrukturalizácií pohľadávku. Následne pohľadávka bola uplatnená v rozhodcovskom konaní na členov predstavenstva spoločnosti dlžníka, pričom v rozhodcovskom konaní bola podaná námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, vrátane námietky premlčania pohľadávky. Nakoniec rozhodcovským rozsudkom zo dňa 03.01.2018 bola žalujúcej strane priznaná celá žalovaná pohľadávka. Súd mal za to, že tento postup je aj v rozpore s verejným poriadkom podľa § 40 ods. 1 písm. b) v spojení § 50 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Dospel k záveru že žaloba je dôvodná, avšak iba vo vzťahu k žalobcovi. Keďže žalobca žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok aj proti tomu, kto nebol účastníkom tohto sporu, žalobu v tejto časti zamietol. Vzhľadom na to súd čiastočne zrušil rozhodcovský rozsudok, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k žalobcovi. O trovách rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný napadol I., III. a IV. výrok rozsudku. Svoje podanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Dal do pozornosti nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že súd znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že nevydal pred meritórnym rozhodnutím vo veci samostatné uznesenie o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Žalovaný by potom mohol podať odvolanie v zákonnej lehote na odvolacom súde. Ďalej uviedol, že súd vykonal meritórny prieskum rozhodcovského konania sp. zn. RD/263/2017, čo nemá oporu v zákone. Namietal, že súd nevzal do úvahy jediný argument žalovaného a na druhej strane aktívne pomáhal žalobcovi proti žalovanému, táto pomoc spočívala v tom, že aj napriek tomu, že žaloba žalobcu neobsahuje žiadne zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie takéto dôvody sám doplnil. Okrem toho uviedol, že súd prvej inštancie sa odklonil od textu zákonných noriem, od zaužívanej prejudiciality Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu v Bratislave a od názorov právnych autorít, kedy sa jedná o zjavnú svojvoľnosť. Poukázal na § 19 ods. 1, § 21 ods. 1, 4, § 38 ods. 1, § 38 ods. 2 v spojení s § 35 zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal tiež na to, že rozhodcovský súd o svojej právomoci podľa § 21 ods. 1 a 4 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol rozhodcovským uznesením sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017, žalovaný si rozhodcovské uznesenie prevzal dňa 21.11.2017, žalobca si rozhodcovské uznesenie prevzal dňa 21.04.2017 a D.. X. A. si rozhodcovské uznesenie prevzal dňa 27.11.2017, prevzatie je preukázané poštovými doručenkami. Zdôraznil, že ani jeden zo žalovaných v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/263/2017 v zákonnej lehote 30 dní od prevzatia pozitívneho rozhodcovského uznesenia o právomoci nepodali námietku - žalobu na kauzálne príslušný súd podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovské uznesenie o právomoci sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017 je podľa žalovaného nespochybniteľné, právoplatné a vykonateľné, týmto rozhodnutím je plne viazaný aj súd prvej inštancie a otázka právomoci rozhodcovského súdu už nemôže byť predmetom súdneho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože pozitívne uznesenie o právomoci má účinky res iudicata a rozhodnutie rozhodcovského súdu o tejto otázke je záväzné aj pre všeobecné súdy. Poukázal na to, že ak namietajúci účastník proti rozhodcovskému uzneseniu potvrdzujúcemu právomoc, nepodá návrh na súd, nemôže sa nedostatku rozhodcovskej právomoci domáhať v neskoršej žalobe podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, zmeškanie podania žaloby podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní má teda podobné prekluzívne účinky, ako nenamietanie právomoci v lehote podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vytvoril hypotézu o tom, že „rozhodcovský súd žalobcovi nedoručil rozhodcovské uznesenie o právomoci; namiesto neho mu mal doručiť v obálke 10 prázdnych listov“, ktorú prevzal od právneho zástupcu žalobcu bez existencie akýchkoľvek verifikovateľných dôkazov a pritom mal správne aplikovať § 192 CSP, kedy žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by podporoval jeho tvrdenie, že mu nebolo doručené rozhodcovské uznesenie o právomoci. Uvedené rozhodcovské uznesenie bolo pritom súčasne doručené aj žalovanému 2/ v rozhodcovskom konaní - D.. X. A., ktorý túto skutočnosť nepopieral. Nemá podľa neho žiadnu logiku domnienka súdu, že iba žalobca namiesto rozhodcovského uznesenia dostal „10 prázdnych listov papiera“ a súčasne ostatní účastníci konania dostali rozhodcovské uznesenie. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nesprávne určil strany súdneho konania v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku v rozpore s § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré určil odchýlne od okruhu účastníkov rozhodcovského konania a ako žalobcu označil len jedného účastníka z dvoch, čo je procesne vylúčené. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo/5/2014. Okrem toho poukázal na § 21 ods. 2, § 4 ods. 7, 3, 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva vznikne aj nepodaním žaloby podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní voči pozitívnemu rozhodcovskému uzneseniu o právomoci podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní na kauzálne príslušný súd v lehote 30 dní podľa § 21 ods. 4 v spojení s § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd má podľa žalovaného právomoc konať a rozhodovať voči štatutárovi spoločnosti dlžníka podľa § 1 ods. 2, § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 resp. § 194 ods. 9 OBZ. Uviedol, že medzi žalovaným a spoločnosťou Dopravné stavby a.s. bola uzavretá rozhodcovská doložka. Zdôraznil, že už základná rozhodcovská zmluva predpokladala zodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu, ako štatutára spoločnosti Dopravné stavby a.s. a tiež právo žalovaného sa obrátiť na dohodnutý rozhodcovský súd, pričom pôvodný veriteľ štandardne používa rozhodcovskú doložku vo všetkých svojich obchodných prípadoch a má vydané všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú štandardne súčasťou všetkých obchodných dokumentov - tieto má zverejnené aj na webovom sídle spoločnosti www.concretesro.sk <http://www.concretesro.sk>. Tvrdenie súdu o „neexistencii“ rozhodcovskej zmluvy sa podľa žalovaného nezakladá na pravde, dokonca súd nepravdivo uviedol, že „rozhodcovská zmluva nebola uzavretá, žalovaný to nepoprel“ i keď žalovaný nikdy takýto názor neuviedol. Zdôraznil, že súčasťou rozhodcovského spisu sp. zn. RD/263/2017 sú VOP spoločnosti CONCRETE s.r.o., na základe ktorých bola deklarovaná rozhodcovská doložka so spoločnosťou Dopravné stavby, a.s. v rámci Zmluvy o dielo č. L.-XXX/XXX-XXXX, ktorého nezaplatením vznikla škoda uplatnená v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/263/2017, žalovaný sa nikdy od tohto svojho tvrdenia neodklonil. Súd podľa neho tiež nesprávne definoval pojem „rozpor s verejným poriadkom“, ktorý je potrebné vykladať iba vo význame, či rozhodcovské konanie nebolo ovplyvnené trestným činom, iný výklad pojmu „verejný poriadok“ je neprípustný (Dôvodová správa k zákonu o rozhodcovskom konaní). Uviedol, že predmetom rozhodcovského konania sp. zn. RD/263/2017 nebola žiadna pohľadávka voči spoločnosti Dopravné stavby, a.s. a súdu neprislúcha diktovať veriteľovi, akým spôsobom si ten bude uplatňovať svoje nároky. Mal za to, že reštrukturalizačné konanie spoločnosti Dopravné stavby, a.s. nebránilo žalovanému podať žalobu voči štatutárom spoločnosti dlžníka Dopravné stavby, a.s. v súlade s § 1 ods. 2 a § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, kedy náhrada škody, ktorú si uplatňuje žalobca voči žalovanému, žiadnym spôsobom nesúvisí s reštrukturalizačným konaním spoločnosti dlžníka, a preto mal rozhodcovský súd arbitrabilitu vec rozhodnúť a vydať rozhodcovský rozsudok. Odôvodnenie rozhodcovského rozsudku považoval za dostatočné, pričom žalobca v žalobe o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku neuviedol jediný použiteľný dôvod, ktorým by dokázal spochybniť právny názor rozhodcu a správnosť výrokovej časti rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to, že súd sa nevysporiadal s obsahom žalobnej odpovede žalobcu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/263/2017, odignoroval kogentné znenie § 17a a § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, kedy väčšina tvrdení žalobcu v konaní na súde prvej inštancie nebola vznesená v žalobnej odpovedi žalobcu v rozhodcovskom konaní. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/29/2016, uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 57Er/869/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Ndc 33/2011 a sp. zn. 8MCdo/5/2014, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoR/4/2018, sp. zn. 3CoR/1/2016, sp. zn. 3CoR/4/2016, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 20Cb/32/2014 a sp. zn. 23Cb/160/2015, uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/1/2017, sp. zn. 23Cr/10/2016, sp. zn. 23Cr/18/2015, sp. zn. 21Cr/32/2016, sp. zn. 24Csr/3/2016 a odbornú literatúru. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu žalobcu zamieta, alebo, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň aby priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobcovi v plnom rozsahu. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.08.2019. Všetky výroky napadnutého rozsudku považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť. K tvrdenému nesplneniu procesných podmienok poukázal na to, že žalovaný tento odvolací dôvod uviedol v rámci bodu 2 písm. i) odvolania, príslušnú odvolaciu argumentáciu už ale zrejme uviesť zabudol. Súd prvej inštancie postupoval, podľa názoru žalobcu, v celom konaní procesne správne a neznemožnil žalovanému uplatňovať žiadne jeho práva, pričom žalovaný v bode 3 odvolania v podstate vyčíta súdu prvej inštancie, že nemohol podať odvolanie proti uzneseniu, ktoré ani vydané nebolo, čo samo osebe je absurdné. Uviedol, že ak mal žalovaný za to, že tretí výrok napadnutého rozhodnutia o odklade vykonateľnosti je nesprávny, mohol sa pokúsiť v odvolaní uviesť, prečo si to myslí, žalovaný ho ale žiadnym spôsobom nespochybňuje, preto mu žiadne jeho práva upreté neboli. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nevykonal meritórny prieskum napadnutého rozhodcovského rozsudku, dôvodom vyhovenia podanej žalobe bolo to, že medzi stranami sporu ani ich predchodcami nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Dodal, že žalovaný dokonca ani teraz netvrdí, že by medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Naviac, obchodné podmienky právneho predchodcu žalovaného sa podľa neho na právny vzťah založený Zmluvou o dielo zo dňa 09.09.2010 č. L.-XXX/XXX-XXXX nevzťahovali, naopak, z jej článku XI. ods. 15 písm. e) vyplýva, že súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky objednávateľa, t.j. obchodnej spoločnosti Dopravné stavby, a.s.. Podľa bodu 20.6 zmluvných podmienok zvláštnych, ktoré boli prílohou predmetnej zmluvy o dielo v zmysle jej článku XI. ods. 15 písm. l) „pokiaľ nedôjde k priateľskému urovnaniu spor bude s konečnou platnosťou vyriešený príslušným súdom Slovenskej republiky”. Trval na tom, že nie je pravdou, že by dňa 21.11.2017 bolo žalobcovi doručené rozhodcovské uznesenie podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní a v tejto súvislosti sa stotožnil so skutkovým zistením súdu, že nedošlo k doručeniu rozhodcovského uznesenia o právomoci rozhodcu. Žalobca poukázal na to, že na pojednávaní predložil originál doručenej obálky, z ktorej bolo preukázané, že doručenka bola po jej podpísaní pozmeňovaná, t.j. až dodatočne bolo na ňu dopísané slovo „UZNESENIE”. V čase podpisu doručenky na nej bolo uvedené iba “ULOŽIŤ 5 DNÍ”, a preto táto nie je spôsobilá preukázať obsah doručenej zásielky. Žalobca trval na tom, že správne určil strany sporu, keď nebol oprávnený podať žalobu aj v mene D.. X. A., ako druhého žalovaného z rozhodcovského konania. 4. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 58Cr/7/2018-287 zo dňa 26. marca 2019 je potrebné potvrdiť ako vo výrokoch vecne správny. 6. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví. 7. Podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. 8. Podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. 9. Podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, (1) Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. (2) Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b). (3) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. (4) Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. 10. Podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 11. Podľa § 76 CSP, samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/7/2018-287 zo dňa 26. marca 2019, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 14. V prejednávanej veci sa žalobca (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného 1/) domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha pod sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 03.01.2018. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba vo vzťahu k žalobcovi, preto zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha pod sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 03.01.2018 vo vzťahu k žalobcovi, vo zvyšku žalobu zamietol, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha pod sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 03.01.2018 vo vzťahu k žalobcovi do právoplatného skončenia tohto konania a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ustálil, že nedošlo k doručeniu rozhodcovského uznesenia o právomoci rozhodcu žalobcovi, toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, a preto súd mohol skúmať neuzavretie rozhodcovskej zmluvy ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Následne dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá. Žalovaný (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) v odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že nevydal pred meritórnym rozhodnutím vo veci samostatné uznesenie o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie bez opory v zákone vykonal meritórny prieskum rozhodcovského konania sp. zn. RD/263/2017. Poukázal na to, že súd nevzal do úvahy jeho argumentáciu a aktívne pomáhal žalobcovi proti žalovanému, keď aj napriek tomu, že žaloba žalobcu neobsahuje žiadne zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie takéto dôvody sám doplnil. Okrem toho uviedol, že súd prvej inštancie sa svojvoľne odklonil od textu zákonných noriem, od zaužívanej prejudiciality Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu v Bratislave a od názorov právnych autorít. Zastával názor, že rozhodcovské uznesenie o právomoci sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017, ktoré si žalobca prevzal dňa 21.11.2017 a voči ktorému ani jeden zo žalovaných v zákonnej lehote nepodali žalobu podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, má účinky res iudicata a týmto rozhodnutím je viazaný aj súd prvej inštancie. Trval na tom, že žalobca v žalobe nesprávne určil strany konania - odchýlne od účastníkov rozhodcovského konania. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu o neexistencii rozhodcovskej zmluvy a trval na tom, že rozhodcovský súd mal právomoc konať a rozhodovať v danej veci. Okrem toho uviedol, že súd nesprávne definoval pojem rozpor s verejným poriadkom. 15. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že žalobca uplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní riadne a včas pri prvom úkone vo veci samej tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, a to v podaní zo dňa 14.11.2017 (č. l. 16 - 17 súdneho spisu), ktorým sa zároveň vyjadril k žalobe, a to z dôvodu, že medzi ním a právnym predchodcom CRN1, zzpo nebola uzatvorená žiadna rozhodcovská zmluva. Týmto je zároveň splnený predpoklad v zmysle § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd vydal dňa 20.11.2017 rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/263/2017, kde vo výrokovej časti uviedol, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach bude pokračovať v rozhodcovskom konaní RD/263/2017 ďalším dokazovaním (č.l. 221 a nasl.). Rozhodcovské uznesenie zo dňa 20.11.2017 neobsahuje žiadne poučenie. Dňa 03.01.2018 rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalobcovi v postavení žalovaného 1/ a D.. X. A. uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť 1.370,23 eur, úrok z omeškania 18,25 % ročne, trov právneho zastúpenia 88,76 eur a poplatku za rozhodcovské konanie 358,80 eur titulom zodpovednosti za škodu člena štatutárneho orgánu spoločnosti Dopravné stavby, a.s. pre nezaplatenú faktúru č. XXXXXXX splatnú 16.12.2010 neuhradenú v časti 1.370,23 eur. Medzi stranami nebola včasnosť podania žaloby sporná, sám žalovaný tvrdil, že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 18.01.2018. Žaloba na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku bola zo strany žalobcu doručená Okresnému súdu Bratislava V dňa 07.03.2018 včas, t. j. počas plynutia zákonnej 60- dňovej lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 zákona o rozhodcovskom konaní. 16. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca v žalobe nesprávne určil strany konania - odchýlne od účastníkov rozhodcovského konania, keď mal za to, že okrem žalobcu musí v konaní vystupovať aj druhý žalovaný z rozhodcovského konania - D.. X. A.. S uvedenou argumentáciou žalovaného sa náležite vysporiadal súd prvej inštancie v bodoch 30. až 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa s takýmto odôvodnením stotožňuje a zároveň naň odkazuje. V zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania. Uvedená podmienka bola v danom prípade splnená, keď žalobu voči spoločnosti CRN1, zzpo v likvidácii (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) podal D.. F. X., ktorý v rozhodcovskom konaní vystupoval v procesnom postavení žalovaného 1/. Žalobu teda podal účastník rozhodcovského konania v postavení žalovaného proti druhému účastníkovi konania - žalobcovi v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie správne podotkol, že zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 40 ods. 1 neuvádza, že účastníkom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku musia byť všetci tí, ktorí boli účastníkmi rozhodcovského konania. Naopak, s poukazom na charakter uplatneného nároku v rozhodcovskom konaní - nárok proti členom predstavenstva spoločnosti podľa § 194 Obchodného zákonníka, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že v danom prípade ide o samostatné procesné spoločenstvo podľa ustanovenia § 76 CSP, kde ide o samostatné práva a povinnosti a každý zo solidárne zaviazaných dlžníkov koná sám za seba. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo/5/2014, na ktoré v odvolaní poukazoval žalovaný, nie je na prejednávanú vec aplikovateľné, pretože ide o skutkovo odlišný prípad, v ktorom na rozdiel od tohto konania bola predmetom konania žaloba o určenie vlastníckeho práva. Uvedenú námietku preto odvolací súd považoval za nedôvodnú. 17. Sporným medzi stranami bolo doručenie uznesenia sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017, ktorým rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach rozhodol, že bude pokračovať v rozhodcovskom konaní RD/263/2017 ďalším dokazovaním, žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného 1/). Žalobca namietal, že toto rozhodcovské uznesenie mu nebolo doručené. Uviedol, že dňa 21.11.2017 mu boli doručené dve obálky, pričom obsahom každej z obálok bolo 10 identických fotokópií dokumentu. Súdu predložil originál obálky, z ktorej vyplýva, že nie ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, ale Royal Development - RSRD, zzpo, Arbitrážne centrum, mu doručilo zásielku. Rukou bola dopísaná poznámka pre Slovenskú poštu, a.s., aby doručovala písomnosť so skrátenou úložnou lehotou 5 dní. Z obálky nevyplýva, čo sa doručovalo. Tento dôkaz predložený žalobcom, žalovaný pri svojej argumentácii nedôvodne opomína. Žalovaný preukazoval fotokópiami doručeniek, že sa jednalo o rozhodcovské uznesenie. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že z originálu obálky nevyplýva, že by bolo žalobcovi doručované v predmetnej zásielke práve rozhodcovské uznesenie zo dňa 20.11.2017. Konajúci súd správne uviedol, že v prípade, ak by v čase doručovania na doručenke bolo rukou napísané „uznesenie“ tak, ako bolo dopísaná poznámka uložiť 5 dní, došlo by k pretlačeniu tohto slova do originálu obálky. Na obálke sa však slovo „uznesenie“ nenachádza, preto neobstojí ani poukaz žalovaného na ustanovenie § 192 CSP, nakoľko na doručenke nie je uvedené, čo bolo obsahom doručovanej zásielky, a aj vzhľadom na rozdielne tvrdenia sporových strán, nie je zrejmé doručenie akej zásielky má takáto doručenka potvrdzovať. Keďže v danom prípade nedošlo k doručeniu rozhodcovského uznesenia o právomoci rozhodcu, súd správne uviedol, že toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, preto súd môže skúmať neuzavretie rozhodcovskej zmluvy ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. V tomto prípade neexistuje prekážka res iudicata, t.j. prekážka veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o právomoci rozhodcovského súdu v danej veci. S poukazom na uvedené, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného o nesplnení procesných podmienok. 18. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie aktívne pomáhal žalobcovi proti žalovanému, keď aj napriek tomu, že žaloba neobsahovala žiadne zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie takéto dôvody sám doplnil. Žalobca v podaní zo dňa 14.11.2017 označenom ako „Námietka nedostatku právomoci, Vyjadrenie k žalobe“ adresovanom rozhodcovskému súdu vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu, že medzi ním a právnym predchodcom CRN1, zzpo nebola uzatvorená žiadna rozhodcovská zmluva. Rovnakú skutočnosť namietal aj v podanej žalobe. Neuzavretie rozhodcovskej zmluvy je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že konajúci súd pri zrušení rozhodcovského rozsudku vychádzal z podanej žaloby. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil taktiež námietku žalovaného, že súd nevzal do úvahy argumentáciu žalovaného, keď z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie prihliadal na argumentáciu oboch sporových strán a v odôvodnení rozsudku sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné. 19. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nezaplatená faktúra XXXXXXX bola splatná 16.12.2010 na sumu 16.306,32 Eur a uhradená len v časti, vo zvyšku 1.370,20 Eur bola priznaná titulom náhrady škody podľa § 194 OBZ. Uvedená faktúra bola vyfakturovaná na základe Zmluvy o dielo č. L.-XXX/XXX-XXXX zo dňa 09.09.2010 (ďalej len „Zmluva o dielo“). Táto zmluva bola podpísaná spoločnosťou CONCRETE, spol. s r.o. (právny predchodca žalovaného) a spoločnosťou HANT BA DS a.s. (po zmene obchodného mena Dopravné stavby, a.s.), za ktorú konal žalobca. V Zmluve o dielo si strany výslovne dohodli, že v prípade sporov bude príslušným súdom všeobecný súd objednávateľa (XI bod 7 Zmluvy o dielo). Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním konajúceho súdu, že uvedené vylučuje uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o dielo boli Všeobecného obchodné podmienky HANT BA DS a.s. ako aj Zmluvné podmienky zvláštne. Zo Zmluvy o dielo však nebolo preukázané, že jej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti CONCRETE, spol. s r.o., na základe ktorých mala byť podľa tvrdení žalovaného uzatvorená rozhodcovská zmluva. Poukaz žalovaného na to, že má vydané všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú štandardne súčasťou všetkých obchodných dokumentov a sú zverejnené aj na webovom sídle spoločnosti www.concretesro.sk <http://www.concretesro.sk>, neobstojí, nakoľko zverejnenie všeobecných obchodných podmienok na webovej stránky nezakladá skutočnosť, že žalobca bol s nimi oboznámený ako ani skutočnosť, že tieto boli súčasťou predmetnej zmluvy o dielo. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať. Odlišnú argumentáciu žalovaného považuje odvolací súd za nedôvodnú. 20. Odvolací súd poukazuje na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že hlavným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 03.01.2018 bola skutočnosť, že v danom prípade nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že postup rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní bol aj v rozpore s verejným poriadkom, je podľa názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k prejednávanej veci nadbytočné, nejde však o nedovolený prieskum rozhodcovského rozhodnutia, pretože takýto postup predpokladá ustanovenie § 40 ods. 1 písm. b) v spojení s § 50 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ohľadne rozhodnutí, na ktoré žalovaný vo svojom podaní poukazoval, odvolací súd uvádza, že tieto nepodporujú argumentáciu žalovaného použitú v konaní, ale všeobecne pojednávajú o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku v súdnom konaní, spormi vzniknutými v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudkom neodklonil od zaužívanej súdnej praxe ani od textu zákonných ustanovení, takéto tvrdenia žalovaného odvolací súd považuje za nedôvodné. 21. Vo vzťahu k výroku súdu prvej inštancie o odklade vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k žalobcovi do právoplatného skončenia tohto konania, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v odvolaní namietal len nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že súd nevydal pred meritórnym rozhodnutím vo veci samostatné uznesenie o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto skúmal III. výrok napadnutého rozsudku len v medziach odvolania žalovaného, pričom konštatuje, že nie je v rozpore s právnymi predpismi, aby súd rozhodujúci o zrušení rozhodcovského rozsudku rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní priamo v meritórnom rozhodnutí. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalovaného ako nedôvodnú, kedy ani jeden zo žalovaným uvádzaných odvolacích dôvodov nebol naplnený. Odvolací súd preto dospel k záveru, že predmetný rozsudok je v napadnutej časti vecne správny. 22. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 23. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené, rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/7/2018-287 zo dňa 26. marca 2019 v napadnutej časti potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. 25. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).