Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/54/2024 1520205622 24. 09. 2024 JUDr. Ondrej Krajčo ECLI:SK:KSBA:2024:1520205622.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: V. K., I.. XX.XX.XXXX, G. B., W. B. XXX/X, XXX XX Z., zastúpený advokátom JUDr. Františkom Gutekom, so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, proti žalovanej: F. I., I.. XX.XX.XXXX, G. B. Z. XXXX/X, XXX XX Z., E. Q.Á. X., I.. XX.XX.XXXX, G. B. Š. XXX/X, XXX XX Z., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. apríla 2022, č.k. 39C/56/2020 - 128, takto rozhodol: Odvolací súd pripúšťa vstup spoločnosti: MICRONT, s.r.o., so sídlom Krivošťanská 789, Strážske 072 22, IČO: 53 103 947, do konania na miesto pôvodného žalobcu: V. K., G. Z. W. B. XXX/X, XXX XX Z.. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, vedenom Katastrom nehnuteľností pre okres: Bratislava V, obec: Bratislava-Petržalka, katastrálne územie: Petržalka, a to byt č. XX, na X.B.., O.: Z. X, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele registra "H., parcelné číslo XXXX F. XXXX, a podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a príslušenstve o veľkosti 169/10000, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že žalobca je ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností. Titulom nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva, vklad vlastníckeho práva povolený pod sp.zn. V-34458/15 zo dňa 11.02.2016 listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. Petržalka. Rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 3Co 207/2018-562 zo dňa 31.10.2019 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 7C 483/2014-523 zo dňa 30.11.2017 v právnej veci strán sporu: F. I. ako žalobkyne proti spoločnosti Poštová spoločnosť, s.r.o., IČO: 46 839 313 ako žalovaný 1/ a V. K. ako žalovaný 2/, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (pôvodne žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 12.08.2014 uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným 1/). Okresný súd Bratislava V žalobu žalobkyne zo dňa 27.10.2014 zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že zmluva o prevode vlastníctva bytu svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo sa priečila dobrým mravom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 16.12.2019. Počas konania Krajský súd Bratislava Uznesením č.k. 5Co 408/2015-275 zo dňa 08.09.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa prevodu vlastníctva bytu, do právoplatného skončenia veci. Okresný
úrad Bratislava, Katastrálny odbor, listom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.04.2016 ku konaniu 7C/483/2014 vo veci zápisu uznesenia Krajského súdu Bratislava 5Co 408/2015-275 o nariadenie predbežného opatrenia, oznámil, že nespĺňa podmienky na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Po preskúmaní predloženej listiny, katastrálny odbor oznámil, že na uvedenú nehnuteľnosť, a to byt číslo XX na X.B.., vchod Z. X, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. Petržalka bolo predmetné uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. 5Co 408/2015-275 zo dňa 08.09.2015 zapísané. Dňa 09.11.2015 bola predmetná nehnuteľnosť Uznesením Okresného súdu Bratislava č.k. 62Er/314/2015-43, EX 26/2015 o schválení exekučného príklepu zo dňa 08.09.2015 prevedená na nového vlastníka. Nehnuteľnosť bola dňa 22.06.2015 predmetom dražby uskutočnenej súdnym exekútorom, ktorú skutočnosť v bode 25. odôvodnenia Rozsudku č.k. 3Co 207/2018-562 Krajský súd Bratislava, nad rámec záveru, že žalovaná (v pôvodnom konaní žalobkyňa) nedôvodne namietala neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva, výslovne uviedol. Dňa 11.02.2016 bola nehnuteľnosť prevedená kúpnou zmluvou pod č.k. V-34458/15 zo dňa 22.02.2016 z vydražiteľa na nového vlastníka V. K.žalobcu. Na základe uvedeného uznesenie Krajského súdu Bratislava nevychádzalo z údajov katastra nehnuteľností a preto katastrálny odbor listinu vyradil z evidencie ako nezapísateľnú do katastra nehnuteľností. Uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 7C 483/2014-332 zo dňa 27.04.2016 bolo predbežné opatrenie zrušené z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť bola v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku vydražená, v dôsledku čoho došlo k zmene osoby vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, ktorým sa stal vydražiteľ nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ (Poštová spoločnosť s.r.o.) nemohol disponovať predmetnou nehnuteľnosťou, preto bolo predbežné opatrenie zrušené. 3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 123, § 126 a § 132 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V prvom rade poukázal na to, že základným predpokladom nadobudnutia vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu je právomoc štátneho orgánu, t j. jeho oprávnenie v konkrétnej veci rozhodovať o vzniku (zániku vlastníckeho práva). Takým štátnym orgánom je súd, ktorý rozsudkom môže napríklad určiť vlastnícke právo, uznesením môže rozhodnúť o schválení udelenia príklepu v exekučnom konaní podľa zákona č. 233/1995 Z.z. a pod. Podľa § 150 ods. 1 Exekučného poriadku, ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľností ku dňu udelenia príklepu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že po splnení dvoch zákonných predpokladov, t. j. zaplatenia najvyššieho podania a schválenia príklepu súdom, sa vydražiteľ stáva vlastníkom vydražených nehnuteľností ku dňu udelenia príklepu (príklep bol udelený dňa 22.06.2015). Na základe uvedeného dospel k záveru, že námietka žalovanej o nemožnosti nadobudnutia vlastníckeho práva vydražiteľom (následne žalobcom) v exekučnom konaní udelením a následným súdnym schválením príklepu vydražiteľovi z dôvodu prekážky - Uznesenia Krajského súdu Bratislava č.k. 5Co 408/2015-275 zo dňa 08.09.2015 nie je dôvodná. Nadobudnutie vlastníckeho práva príklepom v exekučnom konaní patrí medzi prípady nadobudnutia vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu. Dal tiež do pozornosti, že ak exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou právnou úpravou, t. j. ak exekučný súd, ako aj exekučným súdom poverený súdny exekútor pri nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia predajom (dražbou) nehnuteľných vecí vychádzajú z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností, a osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam právo spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa nedomáha tohto svojho práva včas (pred predajom nehnuteľnosti - dražbou) podaním vylučovacej žaloby, nič nebráni tomu, aby sa vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným súdom schválený príklep, stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu bez ohľadu na "pravdivosť" vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol do okamihu udelenia príklepu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník. Skutočný vlastník exekuovanej nehnuteľnosti, ktorý sa voči povinnému z exekúcie nedomáhal ochrany svojho vlastníckeho práva pred jej predajom, sa môže od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci. Táto osoba sa však nemôže domôcť samotného vydania exekuovanej veci od vydražiteľa, ktorý sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom, navyše odobreným rozhodnutím štátu (schválenie udelenia príklepu), ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva upravených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za "privilegovaný" (prioritný) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva majúci prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým iným, zákonom predvídaným spôsobom. Žalovaná v spore o určenie vlastníctva úspešná nebola. Vydražiteľ nadobudol predmetnú nehnuteľnosť dobromyseľne, nie prevodom od pôvodného vlastníka, ale núteným výkonom v rámci exekúcie, teda na základe iných skutočností (§ 132 ods. 1 OZ) - udelením príklepu, v zmysle § 150 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Na základe uvedeného, keď žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti dňa 11.02.2016 zápisom
do katastra nehnuteľností a právoplatným rozhodnutím súdu bola žaloba o určenie vlastníctva podaná žalovanou zamietnutá, pričom žalovaná sa odmieta z bytu vysťahovať a odovzdať ho žalobcovi, v byte býva bez právneho dôvodu, bolo potrebné žalobe ako dôvodne podanej vyhovieť. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. 4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila výlučne tým, že vec prejednávajúca sudkyňa JUDr. Daniela Bergerová nemala pojednávať predmetné súdne konanie, nerešpektovala sťažnosť s námietkou zaujatosti a jej vylúčenie z predmetného konania pre zaujatosť, a preto vzniklo resp. prebehlo zmätočné konanie dňa 29.04.2022, pretože ako vylúčený sudca JUDr. Bergerová nemala pojednávať dňa 29.04.2022. Tým, že sa konalo predmetné pojednávanie predmetná sudkyňa potvrdila zmätočnosť svojho súdneho konania. Sťažnosť na zaujatosť a žiadosť na vylúčenie sudcu z konania sudkyne JUDr. Bergerovej, ktorá bola podaná dňa 22.03.2022, pričom však sudkyňa na pojednávaní dňa 29.04.2022 námietku zaujatosti neprijala s tým, že na námietku neprihliada a nebude predložená nadriadenému súdu, lebo nespĺňa náležitosti § 52 ods. 2 C.s.p. Nie je to pravda a je to v rozpore s podanou sťažnosťou dňa 22.03.2022 a tým bolo 29.04.2022 konané zmätočné pojednávanie. Z uvedených dôvodov žiadala odvolaniu vyhovieť. 5. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. V priebehu odvolacieho konania však pôvodný žalobca oznámil súdu, že došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania na spoločnosť MICRONT, s.r.o., so sídlom Krivošťanská 789, Strážske 072 22, IČO: 53 103 947, a preto žiadal pripustiť vstup tejto spoločnosti na jeho miesto do konania. Spolu s návrhom na pripustenie zmeny žalobcu bol odvolaciemu súdu doručený aj výslovný súhlas uvedenej s jej vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu. 6. S poukazom na vyššie uvedené preto v prvom rade odvolací súd v súlade s ustanovením § 80 ods. 1, 2 C.s.p. pripustil vstup spoločnosti MICRONT, s.r.o., do konania na miesto pôvodného žalobcu, keďže došlo k prevodu vlastníctva predmetných nehnuteľností na nového žalobcu, ktorý so vstupom do konania vyslovil súhlas. 7. Následne odvolací súd na základe odvolania žalovaného preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane procesného postupu, ktorý jeho vyhláseniu predchádzal, v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. 8. V prvom rade treba pre úplnosť poukázať na to, že preskúmavanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností významných pre rozhodnutie vo veci samej, a následne na jeho základe dospel aj k správnemu záveru o dôvodnosti podanej žaloby o vypratanie predmetných nehnuteľností žalovanou. Je totiž nepochybné, že žalovaná užíva predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, nakoľko nedisponuje žiadnym právnym titulom, ktorý by ju oprávňoval na užívanie predmetných nehnuteľností. Správne tiež súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobkyňa bola vo všetkých súdnych konaniach, v ktorých sa domáhala určenia, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, neúspešná, predmetné konania boli právoplatne skončené, teda (pri absencii iného užívacieho titulu žalovanej) je existencia oprávnenia žalovanej dané nehnuteľnosti užívať celkom vylúčená. Za tohto stavu je nepochybné, že žalovanej vznikla povinnosť nehnuteľnosti vypratať, keď ďalším jeho užívaním neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. 9. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd závery súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z toho, že v preskúmavanej veci sú splnené všetky podmienky na vyhovenie podanej žalobe, za vecne správne, pričom ani obsah odvolania žalovanej nie je vzhľadom na uplatnené odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal. 10. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že vec prejednávala a vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa JUDr. Daniela Bergerová, ktorá podľa žalovanej nemala pojednávať, nerešpektovala jej sťažnosť s námietkou zaujatosti, a preto prebehlo zmätočné pojednávanie dňa 29.04.2022, odvolací súd túto jej námietku
vyhodnotil ako neopodstatnenú. Je totiž nepochybné, že žalovanou vznesená námietka zaujatosti, v ktorej uviedla len to, že žiada "sudcu vylúčiť z konania pre zaujatosť a jeho zmätočné konanie" nespĺňala náležitosti v zmysle ust. § 52 ods. 1 a 2 C.s.p., a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď na ňu v súlade s ust. § 52 ods. 2 veta druhá C.s.p. neprihliadal, vo veci ďalej konal a na pojednávaní dňa 29.04.2022 aj v spore rozhodol, pričom pred otvorením pojednávania prítomného splnomocneného zástupcu žalovanej s takýmto posúdením vznesenej námietky a ďalším procesným postupom výslovne oboznámil. Naviac však odvolací súd pre úplnosť poukazuje na to, že ani po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisu nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli čo i len naznačovať pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne JUDr. Daniely Bergerovej v danej veci, a preto dospel k celkom jednoznačnému záveru, že v danom spore nekonal ani nerozhodol vylúčený sudca, teda konanie netrpí vadou, pre ktorú by bolo potrebné napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 365 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 11. Vzhľadom na uvedené, po vyhodnotení rozhodujúcich skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, odvolací súd považuje podané odvolanie za neopodstatnené a pokiaľ súd prvej inštancie podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vypratania predmetných nehnuteľností, vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto, keď nedôvodne žalovaná v odvolaní namieta aj to, že v spore rozhodol vylúčený sudca, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O ich výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).