Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/90/2022 1521201847 27. 08. 2024 JUDr. Monika Holická ECLI:SK:KSBA:2024:1521201847.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: C. O., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX, L., proti žalovanému: Bytové družstvo Petržalka, so sídlom Budatínska 1, Bratislava, IČO: 00 169 765, o neplatnosť písomného hlasovania, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.01.2022, č. k. 12C/34/2021-118, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia, že písomné hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 25.-26.4.2021 v bytovom dome R. X C. XX Y. L. je neplatné pre porušenie povinnosti žalovaným nedodržaním zákonného postupu vyplývajúceho mu zo zmluvy o výkone správy a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa spolu so žalobou žiadala, aby súd neodkladným opatrením do skončenia konania vo veci samej zaviazal žalovaného povinnosťou zdržať sa akéhokoľvek konania súvisiaceho s výsledkami písomného hlasovania vlastníkov bytového domu, ktoré je predmetom konania vo veci samej, a to konkrétne uzatvorenia novej zmluvy o výkone správy, jej podpísania v mene vlastníkov, uzatvorenia nájomnej zmluvy na nebytový priestor Kaderníctvo, súhlasu s podnájomnou zmluvou na Kaderníctvo, k rozdeleniu spoločných zariadení a priestorov v bytovom dome, zmeny úpravy sokla, inštalácie bezpečnostného kamerového systému a zabezpečenia dodávky a montáže svietidiel. Uznesením č. k. 12C/34/2021-33 zo dňa 25.05.2021 súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 7Co/77/2021-58 zo dňa 30.06.2021 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd okrem iného uviedol: „S poukazom na citované ust. § 14a ods. 8 v spojení s ust. § 9 ods. 7 a 8 ZoVBaNP (po prijatí novely ZoVBaNP zákonom č. 283/2018 Z.z. účinnej od 01.11.2018) sa rozlišuje konanie správcu (alebo spoločenstva) pri právnych úkonoch a konanie správcu (alebo spoločenstva) v konaní pred súdom. Hoci pri právnych úkonoch konajú správca (a spoločenstvo) navonok ako priami zástupcovia vlastníkov, pri zastupovaní a konaní pred súdom voči tretím osobám či samotným vlastníkom podľa ust. § 9 ods. 7 ZoVBaNP konajú vo vlastnom mene a na účet vlastníkov ako nepriami zástupcovia (t.j. majú aktívnu legitimáciu).Výnimkou zo zásady nepriameho zastúpenia sú prípady, kedy správca (spoločenstvo) budú zastupovať a konať v mene a na účet vlastníkov pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, t.j. pôjde (mimo iných) o konanie iniciované vlastníkom bytu a nebytového priestoru podľa ust. § 9 ods. 8 ZoVBaNP, ktorý bol prehlasovaný podľa ust. § 14a ods. 8 ZoVBaNP (§9 ods. 8 písm. a ZoVBaNP). Z obsahu spisu, žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej ako prehlasovaná vlastníčka bytu v bytovom dome na R. X C. XX v L. v zmysle ZoVBaNP domáha určenia neplatnosti písomného hlasovania (prijatých rozhodnutí) vlastníkov bytov a nebytových priestorov uskutočneného v dňoch 25.- 26.04.2021 (zo zápisnice z písomného hlasovania vyplýva, že žalobkyňa ako vlastníčka bytu č. XX hlasovala vo všetkých otázkach „nie“) teda uplatňuje si žalobou práva prehlasovaného vlastníka podľa ust. §14a ods. 8 ZoVBaNP, prvá veta obrátiť sa v zákonnej lehote na súd, aby vo veci rozhodol. V nadväznosti na žalobný návrh vo veci samej, sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala dočasného pozastavenia účinnosti prijatých rozhodnutí vlastníkov podľa ust. §14a ods. 8 ZoVBaNP, 3. veta (uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa konania súvisiaceho s výsledkami písomného hlasovania). Odvolací súd tak skúmal, či je daný základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie dôvodnosti trvania nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana nariadeným neodkladným opatrením. Vzhľadom na charakter uplatneného nároku žalobkyňou podľa ust. § 14a ods. 8 ZoVBaNP je podľa odvolacieho súdu dôvodná námietka žalovaného, že žaloba nemá smerovať voči nemu ako správcovi bytového domu, ale proti tým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorý žalobkyňu prehlasovali. Vzhľadom na skutočnosť, že prijaté rozhodnutie zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (§ 14a ods. 7 ZoVBaNP) musí potom žaloba prehlasovaného vlastníka podľa ust. § 14a ods. 8 ZoVBaNP smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/195/2013 zo dňa 09.09.2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/127/2017 - 297 zo dňa 20.02.2018). Vzhľadom na charakter hmotnoprávneho vzťahu predmetného sporu vo veci samej (§ 14a ods. 8 ZoVBaNP) ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo, preto pasívna vecná legitimácia svedčí všetkým vlastníkov bytov v bytovom dome. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označila za žalovaného správcu bytového domu, jej postup nebol správny. Uvedený správca bytového domu zabezpečuje výkon rozhodnutí (uznesení) prijatých na schôdzi vlastníkmi bytov, ale nezodpovedá za obsah takýchto platných rozhodnutí vlastníkov bytov. V danom prípade nejde teda o vzťah vlastníka bytu voči správcovi, ale voči ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome (rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/133/2012 zo dňa 26.06.2013. Z povahy vyplýva, že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a nie medzi vlastníkom a správcom. Z uvedeného preto možno konštatovať, že žalovaný, proti ktorému sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v súvislosti s určením neplatnosti hlasovania, nie je v konaní pasívne legitimovaný, nie je nositeľom hmotného práva, ktoré bolo predmetom tohto konania". Právne posúdil vec podľa § 14a ods. 7, 8, § 9 ods. 7, 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore tak, ako vyslovil aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí, ktorým právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný v zmysle § 2 odsek 4 zákona č. 385/2000 Z.z o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodu nadbytočnosti a bezpredmetnosti dokazovanie listinami, ktoré navrhovala vykonať žalobkyňa, nevykonal. Konštatoval, že predmetom sporu je v zmysle žalobného návrhu určenie neplatnosti písomného hlasovania uskutočneného v bytovom dome vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že uplatneného nároku sa nedomáha ako prehlasovaná vlastníčka bytu, ale domáha sa vyslovenia absolútnej neplatnosti písomného hlasovania ako právneho úkonu, uviedol, že rozhodnutia (uznesenia) prijaté na schôdzi vlastníkov bytov nemožno považovať za právne úkony, nakoľko schôdza vlastníkov nie je subjektom práva, ktorý disponuje právnou subjektivitou a spôsobilosťou na právne úkony (tzv. non - subjekt). Z tohto dôvodu nie je možné na rozhodnutia vlastníkov bytov aplikovať ustanovenia o právnych úkonoch, najmä o neplatnosti právnych úkonov, ale ich správnosť je prípustné posudzovať iba v medziach § 14 ods. 4 citovaného zákona. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 225 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že mu žiadne trovy nevznikli a ani si ich neuplatnil. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania. Odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že v zákone o vlastníctve jeho ustanoveniami je zakotvená neplatnosť písomného hlasovania nedodržaním zákonného postupu pri vyhlásení písomného hlasovania, obsahom samotných otázok, hlasovaním a zverejnením výsledkov hlasovania, ako jednej z povinností žalovaného. V danom prípade nejde o žalobu podľa § 14a ods. 8 zákona o vlastníctve, pretože z dôvodu § 137 CSP možno požadovať, aby súd rozhodol o splnení povinností, nároku na usporiadanie práva a povinnosti, určení, či tu právo je alebo nie je a určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Nedodržanie zákonných podmienok žalovaným pri písomnom hlasovaní
je porušením jeho povinnosti a v konečnom dôsledku predstavuje neplatnosť celého písomného hlasovania. Je hrubým porušením povinností žalovaným vyplývajúce mu z § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve, ak rozhodnutie vlastníkov prejaví navonok v rozpore so zákonom do 7 dní vyhlásením výsledkov písomného hlasovania, tým sa potom vôľa vlastníkov stáva právnym úkonom. Uviedla, že v žalobe popísala skutočný a právny stav, ktorý ju oprávňoval z dôvodu nedodržania zákonných podmienok žalovaným k podaniu žaloby a vo vyjadreniach opakovane preukázala nezákonný postup žalovaného. Žaloba bola podaná z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným voči vlastníkom v dome a nie, ako prehlasovanej vlastníčky. Je pravdou, že žiadala vyslovenie neplatnosti písomného hlasovania, pretože žalovaný porušil zákon o vlastníctve v jeho povinnostiach a v konaní je nositeľom subjektívnej povinnosti - pasívnej vecnej legitimácie, o ktorej sa v konaní rozhoduje. Je logickým vyústením nezákonného postupu žalovaným pri hlasovaní v tom, že samotný právny úkon - právna skutočnosť v súlade s hmotným právom spôsobuje neplatnosť výsledku. Žalovaný je oprávnený vyhlásiť písomné hlasovanie a tiež je oprávnený rozhodnutia vlastníkov v dome prejaviť navonok ich vyhlásením, čím sa potom vôľa vlastníkov stáva právnym úkonom. Na pojednávaní trvala na žalobe, pretože má „právo“ vyžadovať od žalovaného „povinnosť" dodržania zákonných podmienok zakotvených v zákone o vlastníctve, ktoré musia byť splnené pre zrealizovanie písomného hlasovania od samotného začiatku až po vyhlásenie výsledkov hlasovania, ktoré žalovaný "vedome“ porušil. Pre „žalobkyňu" zo žiadneho zákona nevyplýva povinnosť rozhodovať o otázkach, v ktorých chýba súlad so zákonom o vlastníctve, pretože takto prijaté rozhodnutia nie sú pre žalovaného a vlastníkov v dome záväzné. Nie je „zákonné" prideliť vopred k užívaniu určité zariadenie pre skupinu 4 - 5 vlastníkov len zástupcom vlastníkov a sebe 3 najlepšie a potom už v čase ich užívania vlastníkmi, nechá žalovaný v písomnom hlasovaní dodatočne o už pridelenom zariadení vlastníkov rozhodovať. Stavebný úrad mestskej časti Petržalka aj tak nerozhodol o zmene spoločného zariadenia na skladový priestor, o ktorej rozhodovali vlastníci v dňoch 9. - 13.12.2018. Z dôvodu porušenia zákona o vlastníctve žalovaným bolo žalobkyňou v otázke č. 6 vyjadrené „nie" a súdom je považovaná za prehlasovanú vlastníčku. Zmluva o výkone správy uzatvorená v zmysle § 8a zákona o vlastníctve predstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je možné uplatniť režim zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Neodkladným opatrením sa nedomáhala určenia neplatnosti prijatých rozhodnutí vlastníkov, ale aby nedošlo k plneniu nezákonne prijatých rozhodnutí. Písomného hlasovania sa zúčastnila z dôvodu, aby v hlasovacej listine vo všetkých otázkach vyznačila „nie“, pretože žalovaný porušil povinnosti voči vlastníkom, ktoré mu vyplývajú zo zákona o vlastníctve pri spravovaní bytového domu. Obsah štylizácie otázok musí byť jasný, stručný a výstižný, na ktoré je možné vlastníkom odpovedať výlučne áno - súhlasím alebo nie - nesúhlasím. Žalovaný sa nevyhol spájaniu viacerých otázok do otázky s jedným poradovým číslom pre jednoznačnú odpoveď. Vo vyhlásení výsledkov žalovaným pre dodržanie práva žalobkyne bolo na jej vlastnú žiadosť zapísané, že hlasovala vo všetkých otázkach „nie ", avšak žiadala vykonať záznam o tom, že hlasovala v otázkach č. 1 až 9 „nie“ z dôvodu nedodržania zákona o bytoch a nebytových domov v platnom znení. Nerozlučné spoločenstvo, ako procesné spoločenstvo je popísané v § 77 CSP a nemá nič spoločné so spoločenstvom, resp. správou domu, pretože každý bytový dom má na výber vytvorenie spoločenstva alebo uzavretie zmluvy o výkone správy so správcom, o ktorého majú záujem. Ďalej uviedla, že v žalobe sa v zmysle zákona o vlastníctve domáhala plnenia povinnosti žalovaným, a to pravdivo, resp. zákonne štylizovať obsah otázok pre rozhodovanie vlastníkmi, hospodáriť s majetkom vlastníkov v dome s odbornou starostlivosťou, dbať na ochranu práv vlastníkov v dome a vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov v dome. Nepožaduje vyhlásenie rozsudku o neplatnosť právneho úkonu, ako prehlasovanej vlastníčky, ale uplatňuje si právo z hmotnoprávneho vzťahu dodržania povinnosti žalovaným pre zákonné vyhlásenie písomného hlasovania od samotného začiatku a to jeho oznámením, obsahom samotných otázok, hlasovaním a zverejnením výsledkov hlasovania. Je možné vyhlásiť rozhodnutie vlastníkov v dome žalovaným za právny úkon, keď podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon ten, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ďalej vo svojom odvolaní uviedla okolnosti, týkajúce sa výsledkov hlasovania, pre ktoré boli podľa jej názoru výsledky vyhlásené podozrivým spôsobom. Namietala, že vychádzajúc z nesprávne zisteného skutkového a právneho stavu súdom bez ďalšieho dokazovania, bola žaloba pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaným zamietnutá, odvolávajúc sa na vyslovenie Krajského súdu v Bratislave, ktorý len potvrdil zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie a nie žalobu, je evidentné znemožnenie jej domáhať sa zákonným spôsobom práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) Žalobkyňa je z hmotného práva nositeľkou subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), ktorá má právo súdnou cestou vymáhať od žalovaného jeho splnenie si povinností vyplývajúce mu z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), pretože sa v konaní o nich rozhoduje. Hmotné právo presne stanovuje, aké práva a povinnosti komu patria, a preto pri
porušení povinnosti vyplývajúce žalovanému zo zákona o vlastníctve, nemôže byť žalobkyňa v súdnom konaní prehlasovanou vlastníčkou. Nie je spravodlivé a nestranné konanie súdu nevykonať z dôvodu nadbytočnosti a bezpredmetnosti dokazovanie uvádzaných skutočností, ku ktorým sa žalovaný vôbec nemusel na pojednávaní vyjadrovať a aj tak bola žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalobkyňa, napriek predošlým rozporným tvrdeniam o povahe žaloby, opakovane v odvolaní uviedla, že žiada vyslovenie neplatnosti písomného hlasovania. V podanej žalobe ako žalovaného jasne označila subjekt, ktorý nie je vlastníkom bytu a ani nebytového priestoru v dome, a teda nehlasoval. Žalovaný ďalej namietal, že ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, inak rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť pre nich záväzné. Žalovaný nie je vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, kde sa hlasovanie uskutočnilo, je jeho správcom, teda subjektom odlišným od ostatných vlastníkov. Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby rozhodnutí prijatých písomným hlasovaním sú samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov, a len oni môžu byť žalovanými subjektmi v spore. Nedostatok pasívnej legitimácie v predmetnom konaní bol dostačujúcim dôvodom pre zamietnutie žaloby. Ostatné odvolacie námietky sú bez právneho významu. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca zažaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Vzhľadom na správnosť súdom prvej inštancie prijatého záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, čo je postačujúci dôvod na zamietnutie žaloby, ostatné odvolacie námietky žalobkyne sú právne irelevantné. 4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojej argumentácii a námietkach uvedených v odvolaní. Uviedla, že podanou žalobou si uplatňuje právo k dosiahnutiu splnenia si povinnosti žalovaným, ktoré mu vyplývajú zo zákona o vlastníctve a zmluvy o výkone správy. I keď sa žalovaný hlasovania nezúčastňuje, nezbavuje ho to vlastnej zodpovednosti od povinnosti pre „zákonné" dodržanie podmienok k vyhláseniu písomného hlasovania, predloženia otázok v súlade so zákonom, dodržania platného obsahu otázok a vyhlásenia výsledkov písomného hlasovania. Ďalej uviedla, že žalovaný podľa § 8 bod 5 zákona o vlastníctve zodpovedá vlastníkom v bytovom dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia si povinností, čím jednoznačne nedodržanie zákonných podmienok potrebných k vykonaniu písomného hlasovania je. Zdôraznila, že v celom súdnom konaní ide o porušenie povinností žalovaným nerešpektovaním zákona o vlastníctve k dosiahnutiu platnosti ním predložených otázok len dodržaním majoritnej väčšiny, ale bez súladu so zákonom. Podľa jej názoru to, že tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby rozhodnutí prijatých písomným hlasovaním sú samotní vlastníci a len oni môžu byť žalovanými subjektmi v spore, platí o písomnom hlasovaní ak je vykonané v súlade so zákonom o vlastníctve, ale nie v písomnom hlasovaní o otázkach predloženými žalovaným, v ktorých chýba súlad so zákonom. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že trvá na svojich predošlých vyjadreniach doručených súdu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorým je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala proti žalovanému určenia neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, uskutočneného v dňoch 25.- 26. 4. 2021 v bytovom dome R. X C. XX Y. L., keď správne posúdil žalobkyňou uplatnený nárok podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; podľa ktorého prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol; a správne tiež postupoval, keď skúmal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného označeného žalobkyňou v tomto spore, pričom vychádzal z príslušných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj z právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co/77/2021 - 58 zo dňa 30.06.2021, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie,
ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Dospel k správnemu záveru, že žalovaný nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný. Svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. 8. Žalobkyňa vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti zotrvala na svojich tvrdeniach, zopakovala a podrobnejšie rozviedla svoje námietky a argumentáciu prenesenú v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa však s nimi v odôvodnení rozhodnutia dôsledne vysporiadal a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré majú pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam a z ktorých pri právnom posúdení vecí vychádzal, v súlade s právnymi závermi odvolacieho súdu uvedenými v jeho rozhodnutí, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Tieto právne závery sa vzťahujú aj na rozhodnutie vo veci samej, keď odvolací súd k nim dospel práve v rámci posudzovania osvedčenia dôvodnosti nároku uplatneného žalobkyňou v konaní vo veci samej, ktoré je jednou zo zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nedôvodne preto žalobkyňa v odvolaní namieta, že jej bolo znemožnené domáhať sa zákonným spôsobom práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávne zisteného skutkového a právneho stavu bez ďalšieho dokazovania a žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odvolávajúc sa na závery Krajského súdu v Bratislave, ktorý len potvrdil zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie a nie žalobu. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal aj s argumentáciou žalobkyne, že uplatneného nároku sa nedomáha ako prehlasovaná vlastníčka bytu, ale domáha sa vyslovenia absolútnej neplatnosti písomného hlasovania ako právneho úkonu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je v danom spore pasívne vecne legitimovaným a v celom rozsahu sa stotožnil aj s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 CSP a v podrobnostiach na ne odkazuje. 9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na to, že i keď žalobkyňa vo svojej žalobe v rámci opisu rozhodujúcich skutočností uviedla konkrétne konanie správcu, ktorým podľa jej názoru porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, žiadala z tohto dôvodu rozhodnúť, že písomné hlasovanie vlastníkov je neplatné. Z uvedeného vyplýva, že sa v konaní domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd určí neplatnosť písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a porušením povinnosti správcu tento svoj žalobný návrh len odôvodňovala. Nedôvodne preto žalobkyňa v odvolaní namietala, že sa v žalobe domáhala plnenia povinností žalovaným, a to pravdivo a zákonne štylizovať obsah otázok pre rozhodovanie vlastníkmi, hospodáriť s majetkom vlastníkov v dome s odbornou starostlivosťou, dbať na ochranu práv vlastníkov v dome a vykonávať právo k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov v dome; že si uplatňuje právo z hmotnoprávneho vzťahu dodržania povinnosti žalovaným pre zákonné vyhlásenie písomného hlasovania od samotného začiatku a to jeho oznámením, obsahom samotných otázok, hlasovaním a zverejnením výsledkov hlasovania. Žalobkyňa sa svojím žalobným návrhom nedomáhala určenia konkrétnej povinnosti správcovi; z jej žaloby vyplýva, že pre ňou tvrdené porušenia povinnosti správcu, považuje písomné hlasovanie vlastníkov za neplatné a rozhodnutím súdu žiada určiť túto neplatnosť. Uvedené vyplýva aj z jej ďalšieho tvrdenia v odvolaní, že je pravdou, že žiadala vyslovenie neplatnosti písomného hlasovania, pretože žalovaný porušil zákon o vlastníctve v jeho povinnostiach, z čoho však nesprávne vyvodila, že v konaní je nositeľom subjektívnej povinnosti - pasívnej vecnej legitimácie, o ktorej sa v konaní rozhoduje. V predmetnom konaní súd na základe žaloby žalobkyne nerozhoduje o povinnostiach správcu, ale o určení neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Samotné rozhodovanie len o povinnostiach správcu by bolo aj bezvýznamné pokiaľ by nebolo rozhodnuté aj o neplatnosti písomného hlasovania, ktorým boli prijaté rozhodnutia vlastníkov. 10. Pri posudzovaní vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v tomto spore je potrebné vychádzať z toho, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorom boli prijaté rozhodnutia vlastníkov, pričom žalobkyňa ako vlastníčka bytu hlasovala proti prijatiu týchto rozhodnutí, a teda si žalobou v súlade s § 14a ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uplatnila právo prehlasovaného vlastníka obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol.
11. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má subjekt, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). 12. Keďže o prijatí rozhodnutí písomným hlasovaním rozhodli hlasovaním vlastníci bytov a nebytových priestorov, predmetné prijaté rozhodnutia sú rozhodnutiami týchto vlastníkov. Správca, vykonávajúci správu bytového domu, je subjektom odlišným od ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby rozhodnutí prijatých písomným hlasovaním sú samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov, a preto proti nim musí smerovať žaloba, ktorou sa prehlasovaný vlastník domáha určenia neplatnosti písomného hlasovania. Nedôvodne žalobkyňa namietala, že uvedené neplatí v písomnom hlasovaní v otázkach predložených žalovaným, v ktorých chýba súlad so zákonom, keď o prijatí samotných rozhodnutí hlasovali vlastníci bytov a nebytových priestorov, a títo mali možnosť hlasovať aj proti ich prijatiu, rovnako ako žalobkyňa. Nejde preto o spor medzi vlastníkom, ktorý bol prehlasovaný, a správcom, ale medzi prehlasovaným vlastníkom a ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí ho prehlasovali. Ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, pretože v opačnom prípade by rozhodnutie, vydané v tomto konaní, nemohlo byť záväzné pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania. 13. Žalobkyňa nepovažovala za spravodlivé a nestranné nevykonanie dokazovania uvádzaných skutočností súdom, ku ktorým sa žalovaný ani nemusel vyjadrovať na pojednávaní a aj tak bola žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. V zmysle § 185 ods. 1 CSP je však súd oprávnený rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom v súlade so zásadou hospodárnosti konania súd nevykonáva dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé preukázať skutočnosti právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a v danom prípade skutočnosti, na ktoré navrhla žalobkyňa vykonať dokazovanie, nie sú právne významnými pre rozhodnutie súdu v tejto veci, a to z dôvodu, že ňou označený žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný v tomto spore, ktorá skutočnosť už sama osebe má za následok zamietnutie žaloby. 14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní nevznikli. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).