Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/36/2024 1522203552 29. 10. 2024 JUDr. Ondrej Krajčo ECLI:SK:KSBA:2024:1522203552.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Fakultní nemocnice Hradec Králové, so sídlom Sokolská 581, 500 05 Hradec Králové, Česká republika, IČO: CZ00179906, proti žalovanému: J. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. Š. XXXX/X, XXX XX B., o zaplatenie 1.500 CZK s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 9. novembra 2023, č.k. B5-10C/22/2022 - 81, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní, ktoré začalo podaním návrhu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500 CZK, spolu s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 1.500 CZK od 30.06.2021 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Z listín predložených žalobcom mal prvoinštančný súd preukázané, že dňa 30.11.2009 vystavil žalobca F. Q. faktúru č. 309071494, ktorou jej fakturoval regulačný poplatok v sume 1.500 CZK. Faktúra bola splatná dňa 08.12.2009. Dňa 23.02.2010 žalobca vyzval F. Q. na úhradu regulačného poplatku v súvislosti s jej hospitalizáciou v období od 05.11.2009 do 30.11.2009 v sume 1.500 CZK. Súčasťou výzvy bol predpis úhrady regulačného poplatku podľa zákona č. 261/2007 Sb., s variabilným symbolom XXXXXXXX. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 25.04.2012, č.k.: 44C/25/2012-14 a taktiež z prípisu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 18.05.2021 vyplýva, že F. Q. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Jej jediným dedičom sa stal jej syn J. Q., Z.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/X, B.. Výzvou zo dňa 03.06.2021 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie regulačného poplatku 1.500 CZK do 30.06.2021. Z osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Bratislava I, zo dňa 07.05.2010, č.k.: 1D/4/2010-53, Dnot 7/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.05.2010, vyplýva, že žalovaný sa stal jediným dedičom zosnulej F. Q., Z.. XX.XX.XXXX, I.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XX, B.. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť. Poukázal na to, že právna predchodkyňa žalovaného F. Q. bola hospitalizovaná u žalobcu v období od 05.11.2009 do 30.11.2009, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie regulačného poplatku za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 1.500 CZK, podľa právneho predpisu v tom čase platného v Českej republike, § 16a ods. 1 zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištení. Keďže F. Q. zomrela, pričom jej jediným dedičom sa stal jej syn - žalovaný J. Q., ktorý nastúpil do všetkých práv a povinností svojej zosnulej matky a prevzal na seba zodpovednosť za jej dlhy do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka), bol povinný na úhradu uvedenej pohľadávky žalobcovi. Osobitne poukázal na to, že napriek skutočnosti, že návrh žalobcu žalovanému riadne doručil dňa 24.08.2023 a tento mal možnosť sa s ním oboznámiť a nijako sa k nemu nevyjadril a uplatnený nárok žalobcu nijako nespochybnil, tvrdenia žalobcu sa stali v tomto konaní nesporné, a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu a vyhlásil dňa 09.11.2023 rozsudok, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 1.500 CZK. Keďže sa žalovaný s plnením svojho dlhu dostal do omeškania, žalobca požadoval priznať úrok z omeškania v zákonnej výške od 30.06.2021 do zaplatenia. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie"), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške preto rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., vo výške 5,00% ročne z dlžnej istiny od 30.06.2021 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s bodom (29) a článkom 16 Nariadenia, v zmysle ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Keďže mal žalobca v konaní plný úspech vo veci, priznal mu proti žalovanému plnú náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť. V prvom rade namietol, že žalobca nebol účastníkom konania o dedičstve, keďže si svoju pohľadávku neprihlásil do dedičského konania, a preto ani nie je uvedená ako pasívum v osvedčení o dedičstve vydaného Okresným súdom Bratislava I, zo dňa 07.05.2010, č. k.: 1D/4/2010-53, Dnot 7/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.05.2010. V uvedenej súvislosti poznamenal, že podľa § 211 ods. 1 C.m.p., ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná. Predovšetkým však poukázal na ust. § 100 Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej, a v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak. Pre úplnosť považoval za dôležité uviesť, že v Českej republike do 31.12.2013 bol účinný zákon č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník, podľa ktorého došlo taktiež k premlčaniu pohľadávky v zmysle českého právneho poriadku a ktorý upravoval problematiku premlčania rovnako ako (náš) Občiansky zákonník. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že žaloba bola doručená Mestskému súdu Bratislava IV až dňa 05.05.2022, čo považuje za uplatnenie práva žalobcom. Právo žalobcu na zaplatenie predmetnej faktúry č. 309071494 zo dňa 30.11.2009, ktorá mala splatnosť dňa 08.12.2009, pričom si žalobca v 3 ročnej premlčacej lehote neuplatnil svoje právo t. j. do 08.12.2012, preto z dôvodu námietky premlčania nemožno priznať, teda vzniesol voči žalobcovmu právu na zaplatenie 1.500 CZK s príslušenstvom námietku premlčania, pretože toto právo bolo na súde uplatnené až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Na základe uvedených skutočností žiadal odvolaniu vyhovieť. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že pokiaľ ide o žalovaným v odvolaní vznesenú námietku premlčania, žalovaný mal možnosť tuto námietku uplatniť už v konaní na súde prvej inštancie. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovanému bol dňa 24.8.2023 doručený formulár C podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, teda mal možnosť sa s návrhom a jeho prílohami dostatočne oboznámiť a následne námietku premlčania riadne uplatniť. S ohľadom na ust. § 365 a § 366 C.s.p. preto v tomto prípade nepovažuje námietku premlčania za prípustný odvolací dôvod. 4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., viazaný odvolacími dôvodmi obsiahnutými v odvolaní žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 5. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné pre úplnosť poukázať na to, že v predmetnej veci, v ktorej konanie začalo na základe návrhu žalobcu podľa v súlade s ustanoveniami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a v zmysle ktorého prvoinštančný súd aj správne procesne postupoval pred vydaním napadnutého rozsudku, keď žalovanému riadne najneskôr dňa 24.8.2023 doručil návrh
žalobcu s prílohami spolu s príslušnými formulármi v zmysle citovaného Nariadenia, správne súd prvej inštancie na základe listín predložených žalobcom ustálil skutkový stav veci, keď vychádzal z toho, že právna predchodkyňa žalovaného F. Q. bola v období od 05.11.2009 do 30.11.2009 hospitalizovaná u žalobcu, ktorý jej dňa 30.11.2009 vystavil faktúru č. 309071494, ktorou jej fakturoval regulačný poplatok v sume 1.500 CZK, pričom faktúra bola splatná dňa 08.12.2009. Správne tiež vychádzal z toho, že jediným dedičom po F. Q. sa stal jej syn J. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. Š. XXXX/X, B., teda žalovaný, ktorý bol následne žalobcom rovnako vyzvaný na splnenie predmetnej pohľadávky, pričom z osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Bratislava I, zo dňa 07.05.2010, č.k.: 1D/4/2010-53, Dnot 7/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.05.2010, vyplýva, že čistá hodnota dedičstva žalovaného predstavovala 752.248 eur, z čoho uplatnená pohľadávka predstavuje iba zlomok. Na základe uvedeného potom prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že bolo potrebné žalobe v celom rozsahu vyhovieť, keď podľa právneho predpisu v tom čase platného v Českej republike, § 16a ods. 1 zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištení, vznikol právnej predchodkyni žalovaného F. Q. voči žalobcovi dlh vo výške 1.500 CZK, so splnením ktorého sa dostala dňom 09.12.2009 do omeškania, ktoré pretrváva aj v súčasnosti, pričom tento dlh prešiel vzhľadom na čistú hodnotu dedičstva v plnej výške na žalovaného ako jej dediča a právneho nástupcu, ktorý za splnenie daného dlhu zodpovedá. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na základe ktorých v celom rozsahu žalobe vyhovel. 6. Nedôvodne žalovaný v podanom odvolaní namieta, že žalobca nebol účastníkom konania o dedičstve, keďže si svoju pohľadávku neprihlásil do dedičského konania, a preto ani nie je uvedená ako pasívum v osvedčení o dedičstve vydaného Okresným súdom Bratislava I, zo dňa 07.05.2010, č. k.: 1D/4/2010-53, Dnot 7/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.05.2010. Dlhy poručiteľa totiž na dedičov prechádzajú zo zákona (§ 470 Občianskeho zákonníka) bez ohľadu na to, či boli prejednané v dedičskom konaní, keď ani neprihlásenie pohľadávky do dedičského konania samé o sebe zánik dlhu nespôsobuje; a v predmetnej veci nejde o dlh, ktorý by zanikol smrťou dlžníka ani o dlh, za ktorého splnenie by žalovaný nezodpovedal vzhľadom na výšku hodnoty dedením nadobudnutého majetku. 7. Najmä však vyhoveniu podanej žalobe nemôže zabrániť žalovaným v odvolaní vznesená námietka premlčania, a to bez ohľadu na posúdenie vecnej opodstatnenosti. Ako už totiž bolo uvedené aj vyššie, žalovanému bola žaloba (návrh) žalobcu spolu s prílohami riadne doručená najneskôr dňa 24.8.2023, pričom do vyhlásenia napadnutého rozsudku mal možnosť uplatniť všetky prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré nepochybne patrí aj námietka premlčania. Keďže žalovaný sa počas konania na súde prvej inštancie ani do vyhlásenia napadnutého rozsudku vôbec nevyjadril, teda ani nevzniesol námietku premlčania, nezostáva iné, než jeho námietku premlčania v odvolací kvalifikovať ako neprípustnú novotu, na ktorú už s poukazom na ust. § 366 C.s.p. v odvolacom konaní nemožno prihliadať, pretože daná námietka sa netýka procesných podmienok, vylúčenia sudcu, nemá ňou byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a s ohľadom na uvedené nejde ani o námietku, ktorú by odvolateľ nemohol uplatniť bez svojej viny. V tejto súvislosti pritom odvolací súd poznamenáva, že žalovaný ani v odvolaní nevysvetľuje, prečo námietku premlčania uplatnil až v odvolaní. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že ani táto odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná a nemôže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie v tomto spore. 8. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).