Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/43/2024 1620203065 30. 10. 2024 Mgr. Jana Janics Bajánková ECLI:SK:KSBA:2024:1620203065.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: R. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zastúpený: JUDr. Jozef Jesenič, advokát, sídlom Tomášikova 5/B, Bratislava, proti žalovanej: W. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, B., zastúpená: Accent Legal s.r.o., IČO: 47 251 476, sídlom Jakubovo námestie 9, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, na odvolania žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 20. decembra 2023, č.k. 31C/133/2020-263, takto rozhodol: Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovanej ako predávajúcej na kúpnej zmluve, ktorej predmetom je predaj spoluvlastníckeho podielu žalovanej o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres W., obec V., katastrálne územie V. a to pozemky registra E evidované na mape určeného operátu parc. č. XXX - záhrady o celkovej výmere 446m2, parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 187m2, žalobcovi ako kupujúcemu za kúpnu cenu v celkovej sume 19 900€ (I. výrok ), vo zvyšnej časti (v ktorej žalobca žiadal, aby sa ním predložená kúpna zmluva, vo vzťahu ku ktorej žiadal nahradiť prejav vôle žalovanej, stala prílohou rozsudku) žalobu zamietol (II. výrok) a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (III. výrok). 2. Súd prvej inštancie v úvode odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podrobne rozpísal argumentáciu sporových strán ako aj obsah spisu a právne odkazujúc na § 137 písm. a ), § 229 C.s.p., § 43a ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 43b ods. 3, § 43c ods. 1, ods. 2, § 44 ods. 1, ods. 2, § 140,§ 568, § 603 ods. 3, § 605 Občianskeho zákonníka dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Ozrejmil, že žalobca sa po zmene žalobného petitu domáhal nahradenia prejavu vôle žalovanej súdom, na kúpnej zmluve, ktorá mala tvoriť prílohu rozsudku, pričom v žalobnom návrhu špecifikoval označenie nehnuteľnosti, výšku prevádzaného podielu a kúpnu cenu. Na pojednávaní zástupca žalobcu označil za zmluvu, ktorú žiadal pripojiť k rozsudku, kúpnu zmluvu, ktorú doručil súdu spolu so žalobou. Skonštatoval, že v prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie V. spolu so žalovanou, preto dôvodne žalovaná ponúkla žalobcovi k odpredaju svoj podiel listom zo dňa 21.09.2020 doručeným žalobcovi dňa 22.09.2020. Uviedol, že jej návrh obsahoval iba podstatné náležitosti zmluvy a to označenie nehnuteľnosti, veľkosti prevádzaného spoluvlastníckeho podielu a kúpnej ceny. Takýto návrh považoval preto za dostatočne určitý návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy, pričom z neho vyplývala vôľa, aby návrhom bola v prípade jeho prijatia viazaná. Rozvinul, že z dokazovania vyplynulo, že žalobca následne prijal návrh žalovanej obsahujúci iba podstatné náležitosti zmluvy, o čom žalovaná nadobudla vedomosť dňa 02.10.2020. Keďže ponuka žalobcovi došla dňa 22.09.2020, vznikla mu povinnosť vyplatiť predmet kúpy do dvoch mesiacov po prijatí ponuky, teda do 22.11.2020. Žalobca zložil kúpnu cenu do notárskej úschovy dňa 09.11.2020, teda v dvojmesačnej lehote. Za takejto situácie, ak žalovaná
svoj návrh včas neodvolala, bola návrhom na uzavretie zmluvy viazaná počas plynutia lehoty dvoch mesiacov, preto úkon žalovanej (ako správne namietal aj žalobca), ktorým listom zo dňa 16.10.2020 oznámila žalobcovi, že hoci žalobca prijal jej návrh na kúpu za cenu 19900€, keďže medzičasom získala záujemcu, ktorý jej ponúkol sumu 24900€ a preto zaslala žalobcovi novú ponuku na zvýšenú kúpnu cenu taktiež zo dňa 16.10.2020, je neplatný. Okresný súd ďalej v odôvodnení poukázal na to, že, žalobca sa žalobou domáha nahradenia prejavu vôle nie len v rozsahu akceptácie ponuky, ktorá mu bola doručená žalovanou, v ktorej boli uvedené iba podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a to predmet kúpy a kúpna cena, ale nahradenia prejavu vôle ku kúpnej zmluve, ktorú si sám vypracoval a ktorá nebola predmetom ponukového návrhu zo strany žalovanej. K uvedenému skonštatoval, že takéhoto nahradenia vôle by sa mohol žalobca domáhať iba za predpokladu, že by samotná žalovaná takúto kúpnu zmluvu žalobcovi zaslala spolu s návrhom na prijatie jej návrhu a žalobca by ju bez pripomienok prijal, čo však žalovaná neurobila. Rozvinul, že predmetná kúpna zmluva predložená žalobcom napríklad obsahuje v článku 2.5 dojednanie, že zmluvné strany si nie sú vedomé žiadnych takých právnych vád (dlhy, vecné bremená a iné ťarchy) na prevádzaných nehnuteľnostiach, na ktoré by mala predávajúca povinnosť vopred upozorniť kupujúceho, aby ho neuviedli do omylu pri tejto zmluve. Takéto ustanovenie nebolo predmetom ponukového návrhu, pričom z predloženého listu vlastníctva navyše vyplýva, že aktuálne sú na ňom už zapísané plomby z dôvodu uzatvorenia ďalšej kúpnej zmluvy žalovanou s treťou osobou. Taktiež zmluva obsahuje ďalšie dojednania a vyhlásenia ako napríklad v článku 3 zmluvy kde strany majú vyhlásiť, že ich voľnosť dispozície a práva k nehnuteľnostiam nie sú ničím obmedzené, že sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ako aj ustanovenia v článku 4 zmluvy o možnosti zmeny zmluvy a bod 4.4. upravuje hradenie notárskych poplatkov za osvedčenie pravosti podpisov. V tejto súvislosti potom zdôraznil, že súd nemôže nahradiť prejav vôle ku kúpnej zmluve ktorej obsahom okrem podstatných náležitostí, ktoré navrhla žalovaná v ponuke doručenej žalobcovi obsahuje aj ďalšie zmluvné ustanovenia, ktoré neboli predmetom jej ponuky a boli v podstate nanútené samotným žalobcom v predloženej zmluve. Súd môže k medzi zmluvnými stranami dohodnutému obsahu zmluvy (predmet zmluvy a kúpna cena) výrokom rozsudku iba nahradiť chýbajúcu akceptáciu, teda na písomnom vyjadrení realizačnej kúpnej zmluvy nahradiť chýbajúci prejav vôle. Avšak žiadnu obsahovo novú, t.j. skôr neprejavenú vôľu súd nevytvára, nekonštatuje a nemôže takýto neuskutočnený prejav vôle nahradiť. Preto sa zaoberal skutočnosťou, či môže žalobe vyhovieť iba čiastočne. V tejto súvislosti ďalej prvoinštančný súd poukázal na to, že podľa ust. § 216 ods. 1 C.s.p., je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu. Z tohto vyplýva, že súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako požadoval žalobou, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda žalovanému nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. V kontexte žalôb o uloženie povinnosti prejavu vôle uzavrieť právny úkon je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobou tak, že tejto žalobe, čo do podstatných náležitostí daného právneho úkonu, môže buď vyhovieť, alebo ju zamietnuť, inak povedané nemôže takejto žalobe vyhovieť len čiastočne. Vzhľadom na uvedené skonštatoval, že v danom prípade sú všetky podstatné náležitosti uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktoré boli predmetom akceptácie žalobcu a ponukového návrhu žalovanej súčasťou znenia žalobného petitu a čiastočným zamietnutím žaloby by nedošlo k ich zmene. Preto dospel k záveru, že v danom prípade je možné čiastočne žalobe vyhovieť tak, že nahradí prejav vôle žalovanej na kúpnej zmluve, ktorej predmetom je predaj spoluvlastníckeho podielu žalovanej o veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres W., obec V. a katastrálne územie V. a to pozemky registra E evidované na mape určeného operátu parc. č. XXX - záhrady o celkovej výmere 446m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 187m2, žalobcovi za kúpnu cenu v celkovej sume 19 900€ a vo zvyšnej časti (navrhovanej prílohy rozsudku) žalobu zamietne. Skonštatoval preto, že žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností svedčilo k žalovanou ponúkanému spoluvlastníckemu podielu predkupné právo. Ponuku žalobca prijal a zaplatil požadovanú kúpnu cenu v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od vykonania ponuky (§ 605 Občianskeho zákonníka). Ponuka na realizáciu predkupného práva bola jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý splňoval náležitosti požadované v § 605 Občianskeho zákonníka a to tak požiadavky všeobecné na právne úkony, tak podstatné náležitosti kúpnej zmluva. Ponuku nemožno chápať ako nezáväznú výzvu ku konaniu o predaji alebo ako výzvu na predkladanie cenových ponúk, ale ide o záväznú ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu za podmienok, ktoré si predávajúca stanovila. Takúto ponuku už nie je predávajúci po zákonnú dobu oprávnený meniť. Za situácie, kedy žalobca riadne a včas uplatnil svoje predkupné právo, je žalovaná povinná na neho svoj spoluvlastnícky podiel previesť, pričom žaloba o nahradenie prejavu vôle je typickou žalobou o splnenie povinnosti. Rovnako opakovane konštatovala nie len slovenská judikatúra ale množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky / viď napr. NS
ČR sp. zn. 22 Cdo 3493/2015 zo dňa 16.12.2015/ Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobe čiastočne vyhovel a zvyšku ju zamietol. 3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1,2 C.s.p. konštatujúc, že vzhľadom k tomu, že obe strany boli v spore iba čiastočne úspešné, náhradu trov konania podľa žiadnej zo strán sporu nepriznal. 4. Proti tomuto rozsudku, vo vzťahu k výroku I. a III., podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne prípadne aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd podľa názoru žalovanej rozhodol v rozpore s hmotným právom, ustálenou judikatúrou, pričom rozhodnutie ako také je nevykonateľné, nakoľko samotný rozsudok nie je ani vkladu schopnou listinou vzhľadom na absenciu náležitostí vyžadovaných z hľadiska katastrálneho zákona. 5. Proti tomuto rozsudku voči výroku II. (ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol) a výroku III (o nároku na náhradu trov konania) podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že pokiaľ ide o nahradenie prejavu vôle žalovanej, tak súd rozhodol v zhode s navrhovaným petitom a samotným obsahom podanej žaloby. Vydal rozsudok v znení petitu, aký navrhol okrem slovného spojenia „ktorá tvorí prílohu rozsudku“ a súd v rozpore s návrhom žalobcu k rozsudku nepripojil písomné znenie kúpnej zmluvy. Poukázal pritom na to, že z odôvodnení rozsudku (bod 48) je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nestotožnil so znením kúpnej zmluvy, pretože jej písomné znenie nebolo súčasťou návrhu žalovanej na uplatnenie predkupného práva. Napriek uvedenému sa, ale domnieval, že uspel v plnom rozsahu a teda nebol dôvod na čiastočné zamietnutie žaloby. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 268/2019 z 25.11.2020, R 14/2021 zastávajúc názor, že súd nie je jeho navrhovaným petitom viazaný od slova do slova a na úspech v spore postačí, ak dosiahol cieľ sledovaný žalobou a to je v tomto prípade nahradenie prejavu vôle žalovanej. V prejednávanom prípade mal preto plný úspech vo veci napriek tomu, že konečný výrok sa mierne líšil od navrhovaného petitu, ale jednoznačne žalobca dosiahol ním sledovaný úspech. Z vyššie uvedených dôvodov bol toho názor, že súd vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. Na základe toho dospel súd k nesprávnemu záveru, že mal v konaní úspech len čiastočne a preto ani jeden strane nepriznal nárok na náhradu trov konania. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a vo výroku III. zmenil tak, že mu prizná voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania prvostupňového a odvolacieho konania. 6. V ostatných vyjadreniach doručených súdu prvej inštancie ako aj odvolaciemu súdu, zotrvali sporové strany na svojej doterajšej argumentácii. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi oboch odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Odvolací súd uvádza, že z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že ak má byť rozsudkom súdu nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, musí byť celý obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo výroku rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa stáva súčasťou výroku rozsudku (porovnaj aj R 53/1991). Z uvedeného je zrejmé, že buď je celé znenie kúpnej zmluvy obsahom výroku rozsudku ukladajúceho nahradenie vyhlásenia vôle alebo je obsahom pripojenej listiny, ktorá sa tak stane súčasťou rozsudku. Z uvedeného je zrejmé, že o žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu na začatie konania môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne; nemôže teda žalobe čiastočne vyhovieť a čiastočne ju zamietnuť z dôvodu, že sa plne nestotožní s obsahom celého znenie kúpnej zmluvy, ktorá sa má stať súčasťou výroku rozsudku. 9. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že o žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu na začatie konania môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne (§ 391 ods. 2 C.s.p.), vec opätovne prejedná a z hľadiska relevantnej právnej úpravy a argumentácie strán sporu posúdi dôvodnosť nároku žalobcu a zo zisteného skutkového stavu vyvodí záver, ktorý je nutné správne
a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 10. Ostatnými odvolacími námietkami odvolateľov sa odvolací súd v tomto štádiu konania nezaoberal. 11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).