Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4To/77/2024 1621010456 26. 09. 2024 Mgr. Michal Kačáni ECLI:SK:KSBA:2024:1621010456.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného ml. C. G., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 05.02.2024, sp. zn. 3T/57/2021, na verejnom zasadnutí konanom 26. septembra 2024 takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta. odôvodnenie: Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 05.02.2024, sp. zn. 3T/57/2021, bol obžalovaný ml. C. G. uznaný za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že v čase okolo 18.00 h dňa 02.08.2020 v E. na Q. ulici medzi garážami po slovnej výmene názorov s poškodeným O. I. zaútočil na neho tým spôsobom, že ho päsťou udrel do tváre, v dôsledku čoho poškodený narazil hlavou o stenu a padol hlavou na zem, kde zostal v bezvedomí ležať a začal krvácať, čo využil, pristúpil k nemu a z pravého vrecka krátkych nohavíc vytiahol poškodenému peňaženku s obsahom finančnej hotovosti, bankomatovú kartu, kartičku poistenca, občiansky preukaz a mobilný telefón zn. Samsung, ktoré si zobral k sebe a z miesta odišiel, pričom týmto svojím konaním spôsobil poškodenému O. I., trvale bytom R. 11, E. zranenia, a to otvorenú ranu vlasatej časti hlavy, povrchové poranenie vlasatej kože hlavy - odrenina, vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pleca a ramena, pomliaždenie kolena, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a dobu liečenia 28 dní a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 08.06.2020 bol rozsudkom Okresného súdu Malacky pod sp. zn. 3T 105/2019, právoplatným dňa 08.06.2020, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), písm. f) Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Za uvedenú trestnú činnosť okresný súd podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladal trest odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne so zaradením do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 30.06.2022, sp. zn. 3T/27/2022, právoplatnýn dňa 23.07.2022, za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným: - E. poisťovňa, pobočka R., a. s., ul. Q. č. XX, XXX XX Bratislava, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 421,80 eur, - H. zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka R., ul. O. č. 3, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 202,67 eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. R. č. XX, E., s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor a to do výroku o treste v neprospech obžalovaného ml. C. G.. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor predovšetkým namietol, že súdom uložený trest je neprimeraný, pretože je príliš mierny vzhľadom na spôsob a následky spáchania trestného činu. V dôsledku násilného konania obžalovaného utrpel poškodený zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a dobu liečenia 28 dní tak, ako to vyplýva zo skutkovej vety rozsudku. Tohto konania sa obžalovaný dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Malacky z 08.06.2020, sp. zn. 3T/105/2019, bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), písm. f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 1 rok. Z § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona vyplýva, že jedným zo základných hľadísk, ktoré je potrebné uplatniť pri určovaní druhu a výmery trestu je okrem iného spôsob spáchania skutku, ním spôsobené následky a osoba páchateľa. Prokurátor ďalej uviedol, že spravodlivosť je jednou z najdôležitejších hodnôt demokratickej právnej spoločnosti. Bez spravodlivých zásahov zo strany verejnej moci do osobnej sféry a života občanov by vo svete prevládol chaos, svojvôľa a nespravodlivosť, pričom jedným z takýchto zásahov sú aj tresty ukladané justičnými orgánmi ako vykonávateľmi verejnej moci. Obžalovanému uložený trest nebol súdom individualizovaný na tento prípad, súd vôbec nezohľadnil násilný spôsob jeho spáchania, intenzitu poškodenia zdravia poškodeného a nezohľadnil ani okolnosti vzťahujúce sa k osobe obžalovaného, teda že sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu pre prečin krádeže a to už vo veku mladistvého. Obžalovanému recidivistovi je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere vyššej ako 1 rok, pretože len takýto trest môže pôsobiť edukatívne a súčasne bude preventívne pôsobiť aj na potenciálnych páchateľov takýchto trestných činov s cieľom odradiť ich od páchania trestnej činnosti, čo výrazne pomôže k ochrane života, zdravia a majetku ako najdôležitejších spoločenských hodnôt chránených Trestným zákonom. Okrem toho samosudkyňa priznala poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona bez bližšieho vysvetlenia, čím došlo zo strany páchateľa k napomáhaniu objasňovania trestnej činnosti, t. j. jej postup je v tejto časti nepreskúmateľný a ak k tomu došlo z dôvodu priznania a oľutovania skutku, tak takým postupom došlo k zvýhodneniu páchateľa pred zákonom, nakoľko jedna skutočnosť bola duplicitne priznaná ako poľahčujúca okolnosť. S poukazom na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovanému uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný ml. C. G., ktorý v osobitnom písomnom podaní, koncipovanom jeho obhajkyňou, konštatoval, že trest je primeraný a to aj vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd uviedol v odôvodnení svojho rozsudku. Čo sa týka jeho osoby, je dôležité poukázať na správu o obžalovanom pre účely Okresného súdu Malacky z 15.01.2024, pričom súd správne hodnotil jeho osobu a to aj vzhľadom na jeho vyjadrenie na hlavnom pojednávaní, kedy uviedol, že skutok, čo spáchal, ľutuje, odvtedy sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti a jeho cieľom je sa postarať o jeho maloletú dcéru. Rovnako je potrebné brať na zreteľ, že skutku sa dopustil ako osoba mladistvá. Skutočnosť, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona vyplýva zo zápisnice o výsluchu zadržaného - podozrivého z 03.08.2020, zo zápisnice o výsluchu obvineného - osoby mladistvej zo 17.09.2020 a z úradného záznamu - podozrenie z LP E., spísaným por. G. R. a nstržm. O. H. (obaja príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky), podľa ktorých listín obžalovaný policajtom odovzdal mobil poškodeného, finančnú hotovosť a bankomatovú kartu a ukázal im miesto, kde vyhodil peňaženku s dokladmi poškodeného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a správanie obžalovaného nemožno preto prijať záver prokurátora, že k aplikovaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona došlo len z dôvodu priznania a oľutovania, resp. že malo dôjsť k duplicite priznania poľahčujúcich okolností, ale súd celkom správne identifikoval zvlášť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a nezávisle od tejto identifikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Obžalovaný poukázal aj na to, že sa už v prípravnom konaní priznal k spáchaniu vyššie uvedených trestných činov, s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval na objasnení tejto trestnej činnosti a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine a trestnú činnosť úprimne oľutoval. Z uvedených dôvodov sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní prokurátora, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obhajca obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného ml. C. G. v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku, nakoľko na takýto postup boli splnené zákonné podmienky. Odvolací súd podľa § 294 ods. 1 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie tiež v neprítomnosti poškodených O. I., E. poisťovne, pobočka R., a. s. a H. zdravotnej poisťovne, a. s., keďže takémuto postupu nebránili žiadne zákonné prekážky. U. súd na verejnom zasadnutí podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku, § 295 ods. 2 Trestného poriadku a § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného konania zo 17.09.2020 na č. l. 23 až 30 a s poukazom na § 326 ods. 5 Trestného poriadku, § 295 ods. 2 Trestného poriadku a § 269 Trestného poriadku čítaním oboznámil listinné dôkazy a to potvrdenie o zaistení veci na č. l. 126 - 127, zápisnicu o prevzatí zaistenej veci na č. l. 128 a uznesenie na č. l. 129. Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa prokurátorka v plnom rozsahu pridržiavala písomne podaného odvolania a na jeho základe požiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanému uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zástupkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) vyjadrila súhlas s návrhom prokurátorky a rozhodnutie ponechala na úvahe súdu. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa v plnom rozsahu pridržiaval ich písomného vyjadrenia a dodal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Zistil pritom, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany prokurátora iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výroky o vine a náhrade škody. Úvodom treba uviesť, že Okresný súd Malacky najskôr rozhodol odsudzujúcim rozsudkom z 19.10.2022, č. k. 3T/57/2021-262. Z podnetu odvolania prokurátora Krajský súd v Bratislave uznesením zo 07.09.2023, sp. zn. 4To/25/2023, citovaný rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súd prvého stupňa v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu opätovne nariadil hlavné pojednávanie, o ktorom upovedomil aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) a opätovne vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v súlade s § 327 ods. 1 Trestného poriadku, po ktorom znovu rozhodol odsudzujúcim rozsudkom. Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný ml. C. G. na hlavnom pojednávaní konanom 05.02.2024 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, t. j. vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, následne samosudkyňa okresného súdu prijala vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaného poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd prvého stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom okresný súd rozhodol uznesením, že podľa § 257
ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijíma a súčasne podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v súvislosti s vyhlásením obžalovaného ml. C. G. a jeho prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku, odvolací súd sa zaoberal iba výrokom o treste. Na podklade odvolania prokurátora, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že u obžalovaného bolo správne podľa § 44 Trestného zákona upustené od uloženia súhrnného trestu. Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov. Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s § 34 ods. 4 Trestného zákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť. Navyše zásady pre ukladanie trestu uvedené v § 34 Trestného zákona sú vo vzťahu k mladistvým páchateľom modifikované v § 97 Trestného zákona, keďže prejednávaného skutku sa obžalovaný ml. C. G. dopustil ako osoba mladistvá. Trest má slúžiť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov, na jeho integráciu do sociálneho prostredia a na prevenciu zločinnosti. Trestnom má byť zabezpečená výchova mladistvého na riadneho človeka so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, jeho rodinnú výchovu a prostredie, z ktorého pochádza. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že nakoľko obžalovaný ml. C. G. spáchal viac trestných činov, prichádzalo do úvahy uloženie trestu ako úhrnného v zmysle zásad uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona a to podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, ktorý sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorého trestná sadzba je podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku 6 mesiacov až 3 roky (ani neskôr účinný Trestný zákon by na obžalovaného nemal priaznivejší vplyv), pričom pre mladistvých páchateľov je znížená na polovicu v zmysle § 117 ods. 1 Trestného zákona, teda v rámci trestnej sadzby 3 mesiace až 18 mesiacov. Obžalovanému poľahčovalo, že sa trestnej činnosti priznal, túto oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona] a taktiež, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom [§ 36 písm. n) Trestného zákona]. Naopak obžalovanému priťažovalo, že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený [§ 37 písm. m) Trestného zákona] a taktiež, že spáchal viac trestných činov [§ 37 písm. h) Trestného zákona]. Teda u obžalovaného bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností rovnaký, tým pádom by k úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona nedošlo. Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného ml. C. G. trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 30.06.2022, sp. zn. 3T/27/2022, prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, príp. upustenie od uloženia súhrnného trestu, nakoľko skutku v teraz posudzovanom prípade sa obžalovaný dopustil skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin [trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 30.06.2022, sp. zn. 3T/27/2022, ktorý bol obžalovanému doručený 14.07.2022, mu bol pre spáchanie prečinu porušovania domovej slobody podľa 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 10.10.2021, uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia] a preto treba konštatovať, že všetky tieto trestné činy spáchal obžalovaný vo viacčinnom súbehu, a je potrebné všetky postihnúť uložením jedného - súhrnného trestu za súčasného zrušenia výrokov o treste rozhodnutí postihujúcich zbiehajúcu sa trestnú činnosť, príp. upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu a po vyhodnotení (aj doplnených) dôkazov vzťahujúcich sa k výroku o treste, odvolací súd dospel k názoru, že v posudzovanej trestnej veci je u obžalovaného ml. C. G. akceptovateľné upustenie od uloženia súhrnného trestu, nakoľko nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, so zaradením do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 30.06.2022, sp. zn. 3T/27/2022, právoplatným dňa 23.07.2022, možno považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a to za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovaného. Vzhľadom na podrobne rozvedené dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa k takému výroku o treste a ktoré sú obsiahnuté v jeho odôvodnení, krajský súd naň v podrobnostiach odkazuje, nakoľko ich opätovné uvádzanie by bolo len ich duplicitným opakovaním. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciu prokurátora v dôvodoch podaného odvolania v tom, že súd prvého stupňa pochybil, keď obžalovanému ml. C. G. priznal i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Táto poľahčujúca okolnosť je totiž založená na aktívnejšej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. Ako vyplynulo predovšetkým z doplnenia dokazovania v rámci odvolacieho konania (krajský súd tak mohol učiniť aj bez návrhov strán, pretože dokazovanie ohľadom trestu je, na rozdiel od dokazovania napr. viny, doménou súdu), obžalovaný obsahom svojej výpovede, ako aj tým, že príslušníkom Policajného zboru ukázal miesto, kde vyhodil veci poškodeného a aktívne sám a dobrovoľne im vydal ďalšie veci poškodeného, ktoré získal trestnou činnosťou a ktoré tak boli neskôr poškodenému vrátené, splnil podmienky, ktoré sú zákonom kladené na priznanie predmetnej poľahčujúcej okolnosti. Odvolací súd k ďalším odvolacím námietkam prokurátora, že rozhodnutie okresného súdu o treste obžalovaného ml. C. G. je neprimerané a príliš mierne a je potrebné uložiť mu prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody, vyslovuje, že všetky argumenty prezentované prokurátorom v jeho odvolaní dôsledne a starostlivo zvažoval, pričom zastáva taký právny názor, že okresný súd upustením od uloženia súhrnného trestu neporušil zákon a v danom prípade ide, s prihliadnutím na všetky okolnosti zistené na strane páchateľa, ako aj na okolnosti posudzovaného prípadu, o obhájiteľné rozhodnutie. Týmto rozhodnutím nedošlo k porušeniu zásad pre ukladanie trestov upravených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, v zmysle ktorých pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Všetky okolnosti prípadu je potrebné nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona). Krajský súd nemá zásadnejšie výhrady voči okolnostiam, na ktoré poukazoval prokurátor a ktoré vyznievajú v neprospech obžalovaného (týkajúce sa spôsobu spáchania skutku, jeho následku i napr. toho, že stíhanej trestnej činnosti sa dopustil počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktorá mu v tom čase plynula). Na strane druhej je však v prejednávanej trestnej veci daná aj existencia okolností, ktoré prokurátor opomenul spomenúť a je nutné ich v rámci komplexného posúdenia všetkých významných okolností zohľadniť v prospech obžalovaného. V tejto súvislosti je predovšetkým nevyhnutné akcentovať závery vyplynuvšie zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky z 15.01.2024, podľa ktorých po nie najvzornejšej minulosti a po ostatnom (podmienečnom) prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 28.06.2023, bol obžalovanému ml. C. G. vyplatený resocializačný príspevok a bolo mu sprostredkované komplexné sociálne poradenstvo v rámci primárnej fázy resocializácie, aktuálne je obžalovaný zamestnaný v rámci trvalého pracovného pomeru, v súčasnosti býva s rodičmi, sestrou, svojou partnerkou a ich maloletou dcérou narodenou XX.XX.XXXX, o ktorej síce bolo skôr rozhodnuté o jej dočasnom zverení do pestúnskej starostlivosti, avšak jej biologickí rodičia (obžalovaný a jeho partnerka) verbalizovali a deklarovali záujem o zabezpečenie starostlivosti o ich maloletú dcéru, ako aj rešpektovanie všetkých
uložených a nariadených povinností v záujme maloletej, preto aktuálne oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky pozitívne hodnotí snahu a spoluprácu obžalovaného ako biologického otca maloletej, ako aj biologickej matky maloletej, v rámci procesu sanácie rodinných pomerov s cieľom návratu maloletej do prirodzeného prostredia rodiny a zabezpečenia riadnej osobnej starostlivosti o ňu zo strany oboch biologických rodičov. Nie bez významu, v nadväznosti na črtajúcu sa zmenu životného štýlu obžalovaného ml. C. G., je aj na základe vykonaného dokazovania preukázané zistenie, že od podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, či už vo forme priestupku a už vôbec nie vo forme trestného činu. Čo sa týka samotného návrhu prokurátora, aby bol obžalovanému ml. C. G. v rámci ukladaného súhrnného trestu odňatia slobody sprísnený skôr uložený nepodmienečný 1-ročný trest odňatia slobody (ukladaný mu bez použitia ustanovení o mladistvých, nakoľko daného skutku sa dopustil už po dosiahnutí plnoletosti), odvolací súd prihliadol aj na § 117 ods. 2 Trestného zákona, v ktorom ustanovení je zakotvená zásada ukladania trestu odňatia slobody mladistvému ako ultima ratio, teda ako najkrajnejšia možnosť sankčného pôsobenia na mladistvého, ktorá má byť aplikovaná až po tom, ako súd náležite a na základe dostatočných podkladov vyhodnotí, že na splnenie účelu trestu nie je možné použiť žiadny iný typ sankcie uvedený v Trestnom zákone. Teda tento princíp nadriadený súd tiež zohľadnil pri zvažovaní buď upustenia od uloženia súhrnného trestu, alebo v podstate navýšenia, alebo uloženia prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý by obžalovaný musel vykonať. Totiž krajský súd mal na pamäti, že uloženie trestu odňatia slobody, zvlášť v jeho nepodmienečnej forme, predstavuje najciteľnejší zásah do práv a slobôd mladistvého, pričom sprievodným znakom tohto trestu je odlúčenie od doterajšieho rodinného a sociálneho prostredia, narušenie doterajších sociálnych väzieb a prerušenie aktuálneho spôsobu zabezpečovania výchovno-vzdelávacieho procesu tejto osoby. Aj preto sa odvolací súd napokon priklonil k názoru o vhodnosti upustenia od uloženia súhrnného trestu. Záverom krajský súd sumarizuje, že u obžalovaného ml. C. G. možno za danej situácie predpokladať, že účel trestu možno v jeho prípade dosiahnuť i bez uloženia a ďalšieho výkonu nepodmienečného súhrnného trestu odňatia slobody, a teda uloženie takéhoto druhu trestu nie je nevyhnutné. Skôr uložený 1-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody (na čo nadväzovalo upustenie od uloženia súhrnného trestu v posudzovanom prípade), ktorý sa vzťahuje na celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovaného, zohľadňuje všetky Trestným zákonom stanovené požiadavky a javí sa ako vhodný nástroj na dosiahnutie všetkých funkcií trestu, s dôrazom tiež na tie, ktoré sú zákonom určené ohľadom mladistvých obžalovaných. Vzhľadom na výkon tohto trestu obžalovaným a obdobie po jeho výkone, v rámci ktorého sa obžalovaný žiadneho protiprávneho konania nedopustil, tak možno tento skôr uložený trest považovať na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Vzhľadom na uvedené viedli všetky zistené skutočnosti odvolací súd k záveru, že výrok o treste napadnutého rozsudku je vecne správny, zohľadňujúci všetky atribúty významné pre ukladanie trestov. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych úvah a záverov, odvolací súd o odvolaní prokurátora rozhodol spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.