Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/155/2023 1622200403 27. 11. 2024 JUDr. Silvia Walterová ECLI:SK:KSBA:2024:1622200403.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: U. Č. C. G. G. R. T. , O. Y. XX.X.XXXX, Z. V. V., F. Č.. XXXX/X, zastúpený spoločnosťou: AGM Partners s.r.o., IČO: 47 258 586, Bratislava, Hlavné námestie č. 3, za ktorú koná Mgr. Andrej Gundel, proti žalovanému: Pine Residence Park s. r. o., IČO: 50 876 511, Jablonové č. 84, zastúpený spoločnosťou: BDO Legal s. r. o., IČO: 51 803 330, Bratislava, Pribinova č. 10, za ktorú koná JUDr. Pavel Poliak, o zriadenie vecného bremena za náhradu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 18. mája 2023, sp.zn. 32 C 21/2022, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 18. mája 2023, sp.zn. 32 C 21/2022, vo výroku I., ktorým zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a prechodu peši cez pozemok s parc. č. N.-M. XXXX/XX, o výmere 2.729 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, katastrálne územie: P. Š., obec: P. Š., okres: Malacky, a to v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne č. XXX/XXXX, vyhotoveného vyhotoviteľom: MATGEO, U. M., Záhorácka 67, Malacky, IČO: 406 444 72, dňa 29.10.2020, ktorý autorizačne overil: C.. Ľ. V. dňa 29.10.2020 a úradne overil: Ing. Ľ. M. dňa 12.11.2020, a to v prospech vlastníka stavby rozostavaného rekreačného domu bez súpisného čísla, postaveného na pozemkoch s parc. č. C-KN XXXX/XX o výmere 171 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a C-KN XXXX/XX o výmere 58 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pre okres: Malacky, obec: P. Š., katastrálne územie: P. Š.. Geometrický plán č. XXX/XXXX, vyhotovený vyhotoviteľom: MATGEO, U. M., Záhorácka 67, Malacky, IČO: 406 444 72, dňa 29.10.2020, ktorý autorizačne overil: Ing. Ľ. V. dňa 29.10.2020 a úradne overil: Ing. Ľ. M. dňa 12.11.2020, tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku; vo výroku II., ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady za zriadené vecné bremeno jednorazovú odplatu vo výške 412,49 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III., ktorým priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa zo 18.5.2023, sp.zn. 32 C 21/2022, zriadil vecné bremeno za náhradu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (výroky I. a II.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 22.2.2022, v znení jej úpravy doručenej dňa 25.3.2022, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúce v práve cesty, vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a prechodu peši cez pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 2.729 m2, zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX, vedený v katastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, katastrálne územie P. X., obec P. X., okres Malacky, v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne č. XXX/ XXXX, vyhotovenom vyhotoviteľom: MATGEO, U. M., IČO: 40 644 472, Malacky, Záhorácka č. 67, dňa 12.11.2020, ktorý autorizačne overil: Ing. Z. V. dňa 29.10.2020 a úradne overil: Ing. Z. M. dňa 12.11.2020, a to v jeho prospech ako vlastníka stavby na parcele registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 171 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a na parcele registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 58 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pre okres: Malacky, obec: P. X., katastrálne územie: P. X. a parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 481 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pre okres: Malacky, obec: P. X., katastrálne územie: P. X.. Geometrický plán č. XXX/XXXX, vyhotovený vyhotoviteľom: MATGEO, U. M., IČO: 40 644 472, Malacky, Záhorácka č. 67, ktorý autorizačne overil: Ing. Z. V. dňa 29.10.2020 a úradne overil: Ing. Z. M. dňa 12.11.2020, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku súdu. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemkov registra „C“ parcelné č. XXXX/ X, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec a katastrálne územie P. X. a taktiež vlastníkom stavby rozostavaného rekreačného domu umiestneného na parcele č. XXXX/ XX a č. XXXX/XX. Uvedené pozemky (parcela č. XXXX/XX a č. XXXX/XX), na ktorých sa nachádza rozostavaná stavba, sú priľahlé k pozemku parcelné č. XXXX/XX (lesný pozemok o výmere X.XXX m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P. X.), ktorého vlastníkom je žalovaný a ktorý slúži ako prístupová cesta k jeho nehnuteľnosti, využívaná aj ďalšími vlastníkmi nehnuteľností. Na priľahlom pozemku sa nachádza neudržovaná nespevnená cesta vysypaná drobným kamenivom. Cesta je užívaná obyvateľmi priľahlých stavieb určených k bývaniu a bola vytvorená približne pred 10-15 rokmi, je účelovou komunikáciou podľa § 22 zákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon), pričom ju v podstate nie je možné využívať inak ako cestu. Priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného je jediným možným prístupom k jeho stavbe. Na pozemku, ku ktorému sa domáha zriadenia vecného bremena, je a aj bola nikým neudržovaná cesta, zriadenie práva cesty tak nie je žiadnym zásadným zásahom do možností vlastníka užívať priľahlý pozemok. Vzhľadom k situácii rozmiestnenia pozemkov a stavieb v danej lokalite a tvaru priľahlého pozemku je vylúčené, aby mohol byť priľahlý pozemok niekedy v budúcnosti užívaný iným bonitnejším spôsobom. Jeho stavba je zo všetkých ostatných strán obkolesená lesmi, kde sa síce nachádzajú lesné cesty, ale tieto sú prejazdné len lesnou technikou a vstup do lesov súkromnými motorovými vozidlami je zakázaný. Stavba je obkolesená priľahlým pozemkom žalovaného a neexistuje iný spôsob prístupu k nej ako cez priľahlý pozemok. Bolo voči nemu zo strany predošlého vlastníka priľahlého pozemku v minulosti vedené konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 2 Cbi 20/2017, v ktorom bol za účelom preukázania aký rozsah rozlohy priľahlého pozemku on používa na prístup k svojej nehnuteľnosti, vyhotovený geometrický plán č. XXX/XXXX spoločnosťou MATGEO U. M. zo dňa 12.11.2020, z ktorého vyplýva, že na prístup k svojej nehnuteľnosti využíva rozlohu 222 m2. Ďalej uviedol, že jednotková cena za zriadenie vecného bremena podľa geometrického plánu a znaleckého posudku Ing. M., znalkyne v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, vodohospodárske stavby, je 11,75 €/m2, preto navrhol zriadiť vecné bremeno za jednorazovú odplatu vo výške 372,64 € (11,75 € x 222 m2). Pokúšal sa riešiť vec mimosúdne, navrhol odplatu vo výške 372,64 €, avšak žalovaný na jeho výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. 2. Vo veci nariadil prvoinštančný súd pojednávania, vykonal dokazovanie vyjadreniami žalobcu a žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca zotrval na podanej žalobe, znalecký posudok bol spracovaný správne, posudzoval konkrétne pozemky, nie zóny a sedí to i s údajmi v katastri nehnuteľností. Žalovaný namietol, že znalecký posudok nebol vypracovaný správne, keď bol vypracovaný na zónu 503, čo sú chatové osady a nie zónu 402, čo sú plochy pre rekreácie a šport, je to rozdiel, ako keby sa posudzovalo letisko v porovnaní s poľnohospodárskou pôdou. Chyba spočívala v tom, že znalec dostal nesprávnu územnoplánovaciu informáciu (poskytnutá na inú zónu). Súd prvej inštancie z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie P. X., zistil, že žalovaný je vlastníkom parcely registra „C“ č. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere 2.729 m2 a listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie P. X., že žalobca je vlastníkom parciel registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 481 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 171 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2 a stavby - rozostavaný rekreačný dom na parcele č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoviteľa MATGEO, U. M., Malacky, Záhorácka č. 67, overeného Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pod č. GI- XXXX/XXXX, časť parcely žalovaného č. XXXX/XX, začínajúca od parcely č. XXXX, tvorí prístupovú cestu k nehnuteľnosti žalobcu k parcele č. XXXX/X vo výmere 222 m2. Zo znaleckého posudku č.
XX/XXXX vyhotoveného znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. T. X. vyplýva, že jeho úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena - práva vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a prechodu peši cez parcelu žalovaného v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. XXX/XXXX. Znalkyňa vychádzala zo všeobecnej hodnoty pozemkov stanovenej metódou polohovej diferenciácie. Nebolo možné použiť porovnávaciu metódu z dôvodu nedostatku zodpovedajúcich podkladov pre použitie tejto metódy. Všeobecnú hodnotu parciel č. XXXX/XX, dielu 1 (o výmere 222 m2), znalkyňa určila vo výške 412,49 €, jednotková hodnota pozemku potom bola vo výške 50,33 €/m2. Všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena na diel 1, parcela č. XXXX/XX, určila znalkyňa na sumu 2.887,42 €, ktorú vydelila počtom priľahlých pozemkov 7 a určila všeobecnú hodnotu vecného bremena na diel 1 (o výmere 222 m2) vo výške 412,49 €, po zaokrúhlení 410,- €. Z výzvy na zriadenie vecného bremena na základe zmluvy zo dňa 5.11.2021, s podacím hárkom a potvrdením o doručení zistil, že žalobca oslovil žalovaného s návrhom na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena na priľahlom pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX v katastrálnom území P. X., spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok v jeho prospech, za jednorazovú odplatu vo výške 372,64 €; výzvu žalovaný prevzal dňa 8.11.2021. Podľa potvrdenia o platbe vo výške 2.500,- € zo dňa 9.3.2020, I. M. žalovanému zaplatil dňa 9.3.2020 uvedenú sumu s účelom platby „M. X. XXXX/XX.“ Z rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24.4.2019, č.k. 7 C 159/2016-219, vyplýva, že súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a prechodu peši cez pozemok žalovaného parcela č. XXXX/XX o výmere 2.729 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený v katastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, katastrálne územie P. X., obec: P. X., okres: Malacky v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne č. XXXX/XX, vyhotoveného vyhotoviteľom: GEOMAP2 s.r. o., IČO: 47 826 631, Bratislava, Borekova č. 54, ktorý vyhotovil a autorizačne overil: Ing. O. N., dňa 24.8.2018 a úradne overil: Ing. L. G., dňa 10.9.2018, č. XXXX/XXXX, v prospech žalobcu ako vlastníka stavby na pozemku č. XXXX/XX o výmere 216 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedené v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Malacky, katastrálne územie P. X., obec: P. X., okres: Malacky a pozemku parcely č. XXXX/X, o výmere 1.665 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, katastrálne územie P. X., obec: P. X., okres: Malacky. Geometrický plán č. XXXX/XX vyhotovený vyššie uvedeným vyhotoviteľom, ktorý vyhotovil a autorizačne overil: Ing. O. N., dňa 24.8.2018 a úradne overil: Ing. L. G., dňa 10.9.2018, č. 1289/2018, tvoril neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobcovi súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady za zriadené vecné bremeno jednorazovú odplatu v sume vo výške 1.346,21 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Skutkový stav v tejto veci bol obdobný ako skutkový stav v prejednávanej veci, jednalo sa o nehnuteľnosti navrhovateľa (správne žalobcu, poznámka odvolacieho súdu) v tej istej lokalite a o zriadenie práva cesty na tej istej parcele žalovaného ako v tomto prípade, avšak v inom rozsahu. 3.1. Súd prvej inštancie rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 137 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku, § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, dôvodiac dôvodnosťou žaloby. Poukázal na základné predpoklady zriadenia práva cesty súdom podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že parcela č. XXXX/XX o výmere 2.729 m2, reálne slúži ku dňu rozhodnutia ako cesta v celej svojej výmere. Žalobca je vlastníkom stavby (na liste vlastníctva označenej ako rozostavaný rekreačný dom) vrátane pozemkov pod stavbou (č. XXXX/XX a č. XXXX/XX) a priľahlého pozemku (č. XXXX/X). Z katastrálnej mapy je zrejmé, že k nehnuteľnosti žalobcu vedie iba cesta žalovaného, prístup cez iné nehnuteľnosti nie je možný, ktoré skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Žalovaný ako vlastník prístupovej cesty súhlasil so zriadením vecného bremena a mal záujem na zmluvnom zriadení vecného bremena za odplatu vo výške 2.500,€ tvrdiac, že ide o cenu obvyklú, s ktorou cenou žalobca nesúhlasil. Hodnota vecného bremena vo vzťahu k rozsahu vecného bremena, ktoré žalobca potrebuje užívať, zostala teda medzi stranami sporná. Vzhľadom na uvedené mal za to, že bola splnená podmienka, že nie je možné zabezpečiť prístup k stavbe žalobcu inak. Žalobca na preukázanie výmery, ktorú v skutočnosti využíva na prístup k svojim nehnuteľnostiam, doložil geometrický plán č. T vyhotovený vyhotoviteľom MATGEO, U. M., Malacky, ktorým bolo zamerané, že žalobca využíva z parcely č. XXXX/XX výmeru 222 m2. Žalovaný nenamietal, že by žalobca využíval väčšiu výmeru, ako bolo stanovené geometrickým plánom. Súd prvej inštancie konštatoval, že vecné bremeno je možné zriadiť iba v nevyhnutnom rozsahu a týmto nevyhnutným rozsahom je taká výmera, ktorú potrebuje žalobca ako vlastník stavby na prístup k svojim nehnuteľnostiam. Nie je možné nútiť žalobcu, aby mal zriadené vecné bremeno v takom rozsahu, v akom ho nevyužíva (teda v celej výmere 2.729 m2). Také zriadenie vecného bremena,
oprávňujúce žalobcu užívať väčšiu výmeru pozemku žalovaného než potrebuje, by tiež žalovaného ako vlastníka pozemku obmedzilo neprípustne nad nevyhnutnú mieru. Preto dospel k záveru, že je potrebné zriadiť vecné bremeno práve k výmere 222 m2 tak, ako to stanovil geometrický plán č. GIXXXX/XXXX. Ďalej sa zaoberal odplatou za zriadenie vecného bremena v rozsahu 222 m2. Žalobca žiadal určiť odplatu za zriadenie vecného bremena v hodnote 412,49 €, v súlade s v konaní vyhotoveným znaleckým posudkom na zistenie hodnoty vecného bremena, ktorý určoval hodnotu vecného bremena metódou polohovej diferenciácie, pričom určil aj všeobecnú hodnotu pozemku i hodnotu odplaty za zriadenie vecného bremena. Znalecký posudok Ing. T. X. č. 30/2023 určil všeobecnú hodnotu pozemku (v prepočte na m2) v sume 39,83 €/m2. Jednotková cena odplaty za zriadenie vecného bremena je podľa znaleckého posudku vo výške 13,01 €/m2. K námietke žalovaného, že znalecký posudok nesprávne ohodnotil jeho pozemok, keď ho zaradil do zóny 503 a nie do zóny 402, uviedol, že nesprávnosť znaleckého posudku v tomto bode nezistil, keďže skutočnosť, že pozemok žalovaného sa podľa schváleného územného plánu obce P. X. nachádza v lokalite č. XXX, v časti „29.2.5. Chatové osady“ a je určený na výstavbu chát na individuálnu a rodinnú rekreáciu, vyplýva zo Stanoviska k ÚPI zo dňa 20.2.2023 Obce P. X., ktoré je súčasťou znaleckého posudku a opak žalovaný nepreukázal, okrem svojich tvrdení, žiadnymi dôkazmi. Keď mal ustálenú výmeru, resp. rozsah vecného bremena (222 m2) a jednotkovú cenu odplaty za zriadenie vecného bremena (13,01 €/m2), musel pri rozhodovaní o odplate zohľadniť užívanie pozemku žalovaného ako prístupovej cesty ďalšími spoluvlastníkmi ostatných priľahlých pozemkov, teda bolo nutné pri určení odplaty vziať do úvahy celkový počet vlastníkov, ktorí spornú cestu užívajú. Znalkyňa delila výšku odplaty za zriadenie vecného bremena siedmimi, t. j. počtom priľahlých pozemkov, ktorých vlastníci užívajú spornú cestu: parcely č. XXXX/XX (list vlastníctva č. XXXX), č. XXXX/X (list vlastníctva č. XXXX), č. XXXX/XX (list vlastníctva č. XXXX), č. XXXX/XX (list vlastníctva č. XXXX), č. XXXX/XX (list vlastníctva č. XXXX), č. XXXX/X (list vlastníctva č. XXXX). Ide celkovo o sedem vlastníkov nehnuteľností priľahlých k spornej prístupovej ceste, ktorí ňou pristupujú k svojim nehnuteľnostiam. Na prístup k svojim nehnuteľnostiam využívajú diel 1 o výmere 222 m2, či už v menšom alebo väčšom rozsahu, ale z polohy týchto nehnuteľností je zrejmé, že na prístup k ich nehnuteľnostiam vždy musia použiť príslušnú časť spornej prístupovej cesty. Všetci uvedení vlastníci majú na priľahlých nehnuteľnostiach stavby, preto bolo potrebné, aby boli zohľadnení pri stanovovaní hodnoty vecného bremena. Záverom dôvodil, že medzi stranami nebolo sporné, že je potrebné zriadiť vecné bremeno, keďže pozemok žalovaného bol, je a aj v budúcnosti bude vždy využívaný len ako prístupová cesta. Žalovaný však pri svojej ponuke zmluvného zriadenia vecného bremena nezohľadnil mieru a rozsah užívania spornej cesty všetkých vlastníkov, ktorí pristupujú po spornej ceste k svojim nehnuteľnostiam a od žalobcu vyžadoval úhradu odplaty za zriadenie vecného bremena v takej výške, akoby cestu žalobca užíval jediný. Z katastrálnej mapy je pritom zjavné, že všetci vlastníci stavieb v príslušnej oblasti využívajú spornú prístupovú cestu v rôznom rozsahu, vždy však využívajú aj ten jej diel, ktorý využíva aj žalobca, čo je nutné pri určení odplaty za zriadenie vecného bremena zohľadniť. Ako už uviedol, výmera vecného bremena, ktorú žalobca nevyhnutne potrebuje na prístup k svojej nehnuteľnosti, je 222 m2 a zo znaleckého posudku znalkyne Ing. X. bola preukázaná jednotková cena za zriadenie vecného bremena vo výške 13,01 €/m2. Hodnota vecného bremena je tak v sume 2.887,42 € (13,01 €/m2 x 222 m2), ktorú rozdelil medzi sedem vlastníkov. Hodnota vecného bremena, ktorú je žalobca povinný zaplatiť za zriadenie práva prechodu a prejazdu je potom vo výške 412,49 € (2.887,42 € deleno 7). 3.2. O náhrade trov konania rozhodol právne podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedol, že zo skutkového stavu tvrdeného už v žalobe možno konštatovať, že žalobca sa domáha zriadenia vecného bremena, práva cesty v prospech vlastníka rozostavanej stavby a tak nie je splnená ani len podmienka, že vecné bremeno je zriaďované v prospech vlastníka stavby, pričom táto skutočnosť je okolnosťou, ktorá vylučuje zriadenie vecného bremena (práva cesty). Vytkol súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom neposudzoval, či môže zriadiť vecné bremeno aj k rozostavanej stavbe. Daný spor je konaním podľa § 137 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a tak určitý spôsob usporiadania vzťahov vyplýva z osobitného predpisu, takže súd sa má vecou zaoberať komplexne s prihliadnutím na podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rozostavaná stavba nie je stavbou podľa občianskoprávnych predpisov. Podanou žalobou sa zjavne žalobca snažil „zlegalizovať“ rozostavanú stavbu na pozemkoch parcely registra C-KN č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, pre katastrálne
územie P. X. a súd prvej inštancie vôbec nebral na zreteľ, že na týchto parcelách žiadna stavba nestojí. Poukázal na bod 2. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s tým, že žalobca musel mať vedomosť o vlastníckych vzťahoch k prístupovej ceste (najmä že nemá zabezpečený prístup k pozemkom v jeho vlastníctve), začal cca v roku 2014 s výstavbou „rekreačného domu“, ktorý je nateraz evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie P. X., ako „rozostavaný rekreačný dom.“ To znamená, že žalobca s vedomím, že nemá zabezpečený prístup k zamýšľanej stavbe začal s jej výstavbou a teraz sa prostredníctvom žaloby domáha sanácie svojho postupu v rozpore s právom. Je pritom otázne, ako vôbec mohol žalobca získať stavebné povolenie na stavbu, ktorá evidentne nemá zabezpečený prístup. Tieto skutočnosti vyplývajú priamo zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a dôkazov, ktoré vykonal, ale pri právnom posúdení skutkového stavu na tieto nevedno prečo, neprihliadal. Na tieto skutočnosti súd musí reflektovať aj v prípade, ak by ich žalovaný ani nenamietal, nakoľko sa jedná o podmienky za akých môže vyhovieť žalobe. V danom prípade je možné už z podanej žaloby zistiť, že podmienky na aplikáciu § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nie sú splnené a správne mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú. Dal do pozornosti definíciu rozostavanej stavby a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 442/2007 a ďalej konštatoval, že súhlasil so zriadením vecného bremena a mal záujem na zmluvnom zriadení vecného bremena za odplatu vo výške 2.500,- €. Nebola potom daná ani podmienka, že vlastník nemá možnosť zabezpečiť prístup k stavbe inak. Iný spôsob zabezpečenia prístupu k stavbe spočíva práve v zriadení vecného bremena na zmluvnom základe, a to na základe dohody s ním. Ako vyplynulo zo znaleckého posudku č. XX/XXXX predloženého žalobcom, suma požadovanej odplaty 2.500,- € nie je vôbec premrštená a v skutočnosti ide o trhovú cenu. Znalec hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena určil sumou 2.887,42 € a to, že znalec v znaleckom posudku nevedno, z akých dôvodov rozdelil hodnotu vecného bremena medzi sedem osôb, nedáva žiadnu logiku a taký záver znalca je nesprávny. Tento záver znalca bez podrobenia kritike prevzal aj súd prvej inštancie, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o výške náhrady za zriaďované vecné bremeno. Je to pritom iba žalobca, ktorý v danom prípade žiada zriadiť vecné bremeno v tomto spore. Nie je mu zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie pri rozhodovaní o odplate zohľadnil aj užívanie parcely C-KN č. XXXX/ XX ďalšími spoluvlastníkmi priľahlých pozemkov v zmysle vyčíslenia nároku znalcom s odkazom na bod 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie nemal dôvod na zohľadnení ostatných vlastníkov priľahlých pozemkov, nakoľko zriadením vecného bremena v prospech žalobcu sa žiadnym spôsobom neodčerpá z legálnej možnosti zriadiť ďalšie vecné bremená rovnakého obsahu v prospech ostatných vlastníkov priľahlých nehnuteľností. Dokonca ani navzájom konkurujúci oprávnení z vecného bremena nemôžu hovoriť o akomsi pomyslenom obmedzení vecného bremena ďalšími oprávnenými, pretože je to vylúčené z logiky veci. Všetci oprávnení z vecného bremena majú rovnaké právo prechodu a prejazdu, ktoré môžu nerušene užívať, na úkor jeho vlastníckeho práva. Krok, ktorý vykonal v rámci rozhodovania o primeranej náhrade súd prvej inštancie je neprimeraným zásahom do jeho práv a právom chránených záujmov, ku ktorému došlo nielen tým, že napriek tomu, že súd prvej inštancie nemal z vykonaných dôkazov mať za preukázané splnenie podmienky, že vlastník stavby nemá možnosť zabezpečiť prístup k stavbe inak, a to síce na zmluvnom základe, ale aj tým, že súd prvej inštancie určil nízku sumu primeranej náhrady za zriaďované vecné bremeno. V danom prípade nezostala „sporná“ výška náhrady, ale prvoinštančný súd mal skúmať jej primeranosť, pričom sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že on zriadil k spornej parcele vecné bremeno v rovnakom rozsahu v prospech inej osoby na zmluvnom základe za odplatu 2.500,- €. Namietal aj nesprávnosť záverov znaleckého posudku Ing. T. X. č. XX/XXXX, keďže parcelu č. C KN XXXX/XX zaradila do zóny 503 a nie do zóny 402. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho námietku o nesprávnosti územnoplánovacej informácie, ktorá bola pri vyhotovovaní znaleckého posudku použitá. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s možnosťou obmedziť jeho vlastnícke právo (zriadením vecného bremena) iba v nevyhnutnom rozsahu, nakoľko súd pri rozhodovaní musí brať do úvahy aj povahu stavby, ku ktorej zriaďuje právo cesty. Z listu vlastníctva č. XXXX a zo skutkového stavu vyplýva, že žalobca sa domáha zriadenia práva cesty k rozostavanému rekreačnému domu a tak zriadenie vecného bremena bez akéhokoľvek obmedzenia rozsahu (motorovými aj nemotorovými vozidlami, t. j. aj nákladnými a rovnako v akýkoľvek čas), je neprimeraným zásahom súdu prvej inštancie do jeho vlastníckeho práva. Vzhľadom k tomu, že má ísť o rekreačný dom, plne by postačovalo časovo ohraničiť vecné bremeno tak, aby ho žalobca bol oprávnený užívať napríklad každý kalendárny týždeň od piatku do nedele, prípadne v období školských letných prázdnin a sviatkov. Súd prvej inštancie však neskúmal aký rozsah vecného bremena je dostačujúci pre potreby žalobcu a akým spôsobom vôbec žalobca rozostavanú stavbu má užívať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 2989/2006 s tým, že v rozhodnutí o zriadení vecného bremena
cesty je potrebné určiť kadiaľ povedie cesta a tiež to, akým spôsobom môže byť právo vykonávané a aký je jeho obsah (napr. právo prejazdu automobilom môže byť limitované určitým časom a druhom motorového vozidla). Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; žiadal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje tvrdenie žalovaného o tom, že nie je splnená podmienka na zriadenie vecného bremena, nakoľko stavba, ku ktorej nemá on iný prístup je vedená ako rozostavaný rekreačný dom, za absurdné, neopodstatnené a v rozpore s vykonaným dokazovaním. V tejto časti namietol porušenie zásady koncentrácie žalovaným, kedy pred súdom prvého stupňa (správne prvej inštancie, poznámka odvolacieho súdu) boli tvrdené iné skutočnosti, ako pred súdom odvolacím. Nie je procesne akceptovateľné, aby v odvolaní vznášal žalovaný argumenty protichodné výrokom zo štádia pred prvoinštančným súdom. V záverečnej reči žalovaného, ani nikdy počas konania pred súdom prvej inštancie nebolo spochybňované právo na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ako také, ale výhradne suma odplaty za toto vecné bremeno. Sám žalovaný v bode 8. uviedol, že so zriadením vecného bremena súhlasil, nerozporoval ho. Podľa jeho názoru by preto k odvolaniu v bodoch 4. až 11. odvolací súd nemal prihliadať, keďže sa jedná o novo uvádzané skutočnosti. Dal ale do pozornosti definíciu stavby podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. s tým, že stavbou je každá stavba, aj rozostavaná stavba, ktorá spĺňa podmienky v zmysle § 43 stavebného zákona a tak nevidí dôvod, prečo by stavba spĺňajúca všetky atribúty podľa stavebného zákona nemala spĺňať podmienku stavby v zmysle Občianskeho zákonníka. Ide o dom, ktorý je síce formálne vedený ako rozostavaný, avšak v skutočnosti je uzavretý, má strechu a spĺňa všetky ostatné prvky stavby. Ide o dostavaný dom, ktorý je fyzicky možné užívať. Poukázal na takmer totožný prípad vedený Okresným súdom Malacky pod sp.zn. 7 C 159/2016, v ktorom súd právoplatným rozsudkom zriadil vecné bremeno na parcele žalovaného č. XXXX/XX, taktiež k rozostavanému domu, pričom skutočnosť, že dom ešte nebol skolaudovaný nebola sporná. Tvrdenie žalovaného obsiahnuté v bodoch 4. a 5. odvolania je zavádzajúce a nepravdivé a výslovne sa ohrádza voči takémuto tvrdeniu žalovaného, pretože stavba je postavená na základe riadneho stavebného povolenia vydaným stavebným úradom v súlade so stavebným zákonom. K judikatúre Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktorú žalovaný poukázal v odvolaní konštatoval, že sa týka zriadenia vecného bremena k nepovolenej alebo neohlásenej stavbe, takže takéto prirovnanie je úplne neporovnateľné, nakoľko sa týka úplne inej skutočnosti, kde vlastník stavby postavil stavbu v rozpore so zákonom. K výhradám žalovaného ohľadom výšky odmeny za zriadenie vecného bremena dôvodil, že mu nie je zrejmé, prečo žalovaný podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v celom rozsahu, keď nemá problém so zriadením vecného bremena k pozemku parcela č. XXXX/XX, ale iba s výrokom, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady za zriadené vecné bremeno jednorazovú odplatu vo výške 412,49 €. Zo zmätočného obsahu odvolania ani nie je možné určiť, či v konečnom dôsledku žalovaný súhlasí so zriadením vecného bremena alebo nie. K výške náhrady za zriadenie vecného bremena uviedol, že bola porovnateľne stanovená dvomi nezávisle od seba vyhotovenými znaleckými posudkami. Prvý znalecký posudok bol vyhotovený dňa 24.01.2019 Ing. W. M. v súdnom konaní vedeným Okresným súdom Malacky pod sp.zn. 7 C 159/2016, v totožnej právnej veci o zriadenie vecného bremena a výška jednorazovej odplaty by podľa tohto znaleckého posudku bola určená na sumu 372,64 €. V tomto konaní zabezpečil aj ďalší znalecký posudok č. 30/2023, zo dňa 13.3.2023, vyhotovený znalcom Ing. T. X., ktorý výšku jednorazovej odplaty stanovil na sumu 412,49 €. Každý znalec podľa správnosti zohľadnil aj fakt, že parcelu č. XXXX/XX využívajú ako prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti siedmi vlastníci a tak odplata za zriadenie vecného bremena zohľadňuje rozsah rušenia vlastníka a negatívne dopady na pozemok, pričom zároveň zohľadňuje i fakt, že ak cestu využívajú viaceré osoby, vrátane vlastníka stavby, náklady sa znášajú pomerne. On nevyužíva celý pozemok žalovaného ako prístupovú cestu, ale iba jeho časť a tento pozemok ako prístup využívajú aj ďalšie osoby. Súd prvej inštancie určil obvyklú protihodnotu za zriadenie vecného bremena, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom, pričom žalovaný bezdôvodne požaduje odplatu v rozsahu 2.500,- €, čo predstavuje viac ako 6-násobok obvyklej ceny určenej znaleckým posudkom. Takúto výšku náhrady za zriadenie vecného bremena nemožno v žiadnom prípade považovať za obvyklú a už vôbec nie primeranú. Ak žalovaný spochybňuje správnosť vypracovaného znaleckého posudku, mal možnosť zabezpečiť vlastný znalecký posudok, čo neurobil a ani žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že náhrada za zriadenie vecného bremena vo výške 2.500,- € je obvyklá, primeraná a taktiež nedoložil výpočet, na základe ktorého k tejto výške náhrady prišiel. K odvolacej námietke žalovaného o neprimeranom zásahu do jeho vlastníckeho práva zo strany súdu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.5.1985, R 50/1985 s tým, že zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nepodlieha povinnosti vecné bremeno nejakým spôsobom časovo alebo druhovo obmedziť. Absurdnosť tvrdení žalovaného, ktorý chce vymedziť dni v týždni, kedy môže využiť prístup k svojej vlastnej nehnuteľnosti, je absolútne nepochopiteľná a fakticky nerealizovateľná. Rovnako určením konkrétneho vozidla, ktoré môže prejsť cez pozemok by vyvolalo absurdnú situáciu, za ktorej by zakaždým, kedy by chcel využiť iné vozidlo, resp. by si kúpil nové vozidlo, musel iniciovať ďalší súdny spor. Zároveň, takéto rozhodnutie by podľa jeho názoru bolo v rozpore so zákonom, ktorý takúto možnosť obmedzenia vecného bremena ani neupravuje. Odvolanie žalovaného považuje za neopodstatnené, nedôvodné a zmätočné, skutočnosti v ňom uvedené si vzájomne odporujú alebo sa nezakladajú na pravde, pričom tvrdenia v ňom obsiahnuté nie sú žiadnym spôsobom preukázané. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol k tvrdeniam žalobcu, že v odvolaní uviedol nové skutkové tvrdenia ohľadom zriadenia vecného bremena, že žalobca opomenul, že žiadne protichodné tvrdenia nevzniesol, iba tvrdí, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie neumožňuje súdu, aby zriadil vecné bremeno v zmysle žaloby podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak na pozemku nejestvuje legálne postavená stavba v zmysle definície občianskoprávnej, nemôže súd v rámci žaloby podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rozhodnúť o zriadení vecného bremena (práva cesty) ani v prípade, ak by s tým súhlasil, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho aplikáciu. Ak žalobca stavia stavbu na základe právoplatného stavebného povolenia, ani v tom prípade nemôže súd rezignovať pri ochrane dobrých mravov a musí sa vysporiadať s otázkou, či žalobca v čase keď začal s výstavbou predmetnej stavby mal zabezpečený k tejto prístup. Rovnako je irelevantné, či bolo alebo nebolo vydané stavebné povolenie na túto stavbu, podstatné je, či žalobca v čase začatia výstavby stavby mal vedomosť, že k tejto nemá zabezpečený prístup. Zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odvolaní o nesplnení podmienok pre zriadenie vecného bremena s tým, že poukázal na možné zriadenie vecného bremena dohodou, ale v rámci sporového konania so zriadením vecného bremena nikdy nesúhlasil. Ďalej uviedol, že jeho odvolanie nie je zmätočné, pretože napáda základ rozhodnutia súdu prvej inštancie, t. j. že tento vôbec pristúpil k rozhodnutiu, ktorým žalobe vyhovel, ale rovnako napáda aj výšku jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena. Zotrval na vyjadreniach uvedených v odvolaní týkajúce sa jeho výhrad k znaleckým posudkom, časovému obmedzeniu vecného bremena, ktoré neprimerane zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Zotrval na odvolacom návrhu. 7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalovaného odkázal na predchádzajúce vyjadrenie, v ktorom k zriadeniu vecného bremena dôvodil, že tvrdenie žalovaného je neopodstatnené, v rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko pred súdom prvej inštancie boli tvrdené iné skutočnosti, čo nie je procesne akceptovateľné a ide o novum po aplikovaní § 159 C.s.p. Zopakoval argumenty uvedené vo svojom vyjadrení týkajúce sa definície stavby, rozostavanej stavby, odplaty za zriadenie vecného bremena. Má za to, že boli splnené hmotnoprávne podmienky na aplikáciu § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zotrval na odvolacom návrhu. 8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli. 9. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. novembra 2024, o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 10. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil v časti týkajúcej sa zriadenia vecného bremena. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. 12. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorým zriadil vecné bremeno tak, ako je uvedené v bode I. výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, keďže v konaní bolo preukázané, že žalobca ako vlastník pozemkov parcelné č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX a stavby - rozostavaného rekreačného domu stojaceho na parcelách č. XXXX/XX a č. XXXX/XX (č.l. 14 spisu) nie je vlastníkom priľahlého pozemku parcelné č. XXXX/XX, ktorého vlastníkom je žalovaný (č.l. 12 spisu), pričom žalobca nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe inak ako cez pozemok žalovaného. 13. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nemal žiadne námietky k zriadeniu vecného bremena a až v odvolaní tvrdil, že vecné bremeno nie je možné zriadiť k rozostavanej stavbe, pretože nejde o stavbu, k čomu odvolací súd dôvodí, že žalobca už v žalobe tvrdil a preukázal listom vlastníctva (č.l. 14 spisu), že žiada zriadiť vecné bremeno v prospech svojej stavby, a to rozostavaného rekreačného domu. Žalovaný potom, ako mu bola doručená žaloba s prílohami na vyjadrenie, mal vedomosť o tom, že v prípade žalobcu ide o rozostavanú stavbu, avšak na túto skutočnosť nijako nereagoval a v konaní pred prvoinštančným súdom iba namietal výšku odplaty za zriadenie vecného bremena. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenie § 366 C.s.p., v ktorom sú upravené podmienky novôt v odvolacom konaní. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedené ustanovenie má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 C.s.p. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd nezistil, že by v danej veci bol naplnený niektorý z dôvodov prípustnosti novoty v odvolacom konaní, preto na odvolaciu námietku žalovaného o tom, že nie sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena, keďže v danom spore nejde o stavbu, ale o rozostavanú stavbu, ktorá stavbou nie je, neprihliadol, keďže túto námietku mohol vzniesť už v konaní pred súdom prvej inštancie, čo neurobil. 14. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní o tom, že súd prvej inštancie určil nízku sumu primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena, nakoľko prvoinštančný súd správne pri určení tejto sumy vychádzal zo znaleckého posudku č. 30/2023 predloženého žalobcom. Ak žalovaný tvrdil, že všeobecná hodnota vecného bremena je vyššia ako bola určená uvedeným znaleckým posudkom, mal na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložiť, resp. označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto tvrdenia, čo neurobil. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, t. j. právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V danom spore žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania vyššej sumy náhrady za zriadenie vecného bremena, ako priznal prvoinštančný súd, ktorý správne pri určení tejto náhrady vychádzal z predloženého znaleckého posudku žalobcu. Neobstojí ani argumentácia žalovaného v odvolaní týkajúca sa námietok k predmetnému znaleckému posudku, v ktorom bola podľa neho zaradená parcela č. XXXX/XX (pozemok žalovaného) do zóny 503 namiesto do zóny 502 a bolo prihliadnuté na ďalších vlastníkov priľahlých pozemkov. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v bodoch 20. a 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom prvoinštančný súd náležite odôvodnil zaradenie pozemku žalovaného do zóny 503, a prečo pri určení výšky odplaty za zriadenie vecného bremena prihliadol na celkovým počet vlastníkov, ktorí pozemok žalovaného používajú, s ktorým odôvodnením odvolací súd súhlasí a dodáva nasledovné. V znaleckom posudku č. 30/2023 znalkyňa vychádzala zo stanoviska obce P. X. zo dňa 20.2.2023, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pozemok žalovaného sa nachádza v lokalite č. 503 podľa schváleného územného plánu (č.l. 76 spisu). Znalkyňa taktiež vysvetlila v bode 4. znaleckého posudku, z akého dôvodu rozdelila hodnotu vecného bremena medzi ďalšie oprávnené osoby. Ak žalovaný mal za to, že jeho pozemok bol zaradený do inej zóny a že pri určení hodnoty vecného bremena nemalo prísť k rozdeleniu medzi ostatných vlastníkov nehnuteľností využívajúcich jeho pozemok, mal na preukázanie týchto námietok označiť dôkazy, čo neurobil. Odvolací súd odkazuje v tejto súvislosti na vyššie uvedené dôkazné bremeno. 15. Nebolo možné súhlasiť ani s odvolacou námietkou žalovaného, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s možnosťou obmedziť jeho vlastnícke právo iba v nevyhnutnom rozsahu, pretože v bode 19. napadnutého rozhodnutia sa prvoinštančný súd týmto náležite zaoberal. Odvolací súd dodáva, že zriadením predmetného vecného bremena nebude neprimerane zasiahnuté do vlastníckych práv žalovaného, keď ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie P. X. (č.l. 12 spisu), na pozemku žalovaného (ako aj na jeho ďalších pozemkoch) sú už zriadené rovnaké vecné bremená, pričom už v čase kúpy týchto pozemkov si musel byť vedomý toho, že cez tieto pozemky sú a aj budú zriaďované obdobné vecné bremená. 16. Záverom odvolací súd dôvodí, že opravil v zmysle § 224 C.s.p. výrok I. napadnutého rozhodnutia v časti vyhotovenia geometrického plánu č. XXX/XXXX, keď namiesto dňa 29.10.2020 bol uvedený dátum 12.11.2020, ako vyplýva z tohto dôkazu (č.l. 104 spisu), pričom uvedené pochybenie nemalo žiaden vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu, nakoľko napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
17. K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu o tom, prečo žalobe žalobcu vyhovel. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 18. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 19. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. aj vo výroku III. o náhrade trov konania, pretože žalovaný podal odvolanie aj voči tomuto výroku, avšak toto odvolanie vo vzťahu k výroku o trovách vôbec neodôvodnil, preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, keď žalobca odvolanie nepodal. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.). 20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).