Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1To/100/2024 1623010490 27. 11. 2024 JUDr. Zuzana Molnárová ECLI:SK:KSBA:2024:1623010490.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci obžalovaného A. K., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/43/2023 zo dňa 10.06.2024, na verejnom zasadnutí dňa 27.11.2024, pomerom hlasov 3:0, rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e Malacky sp. zn. 3T/43/2023 zo dňa 10.06.2024 vo výroku o treste.
sa rozsudok Okresného súdu
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému A. K., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R. č. XXX ukladá: Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona účinného odo dňa 06.08.2024 súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného odo dňa 06.08.2024 sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 3 (tri) roky. Podľa §42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/120/2022 zo dňa 07.12.2023, právoplatného dňa 23.12.2023 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. 3T/43/2023 zo dňa 10.06.2024 bol obžalovaný A. K. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že obžalovaný A. K. dňa 12.08.2023 o 21:30 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Golf s evidenčným číslom G v uzavretej obci Borinka
po štátnej ceste 1108 v smere Stupava, pričom sa nevenoval vedeniu vozidla, následkom čoho s vozidlom prešiel do protismeru a narazil do zaparkovaného osobného motorového vozidla zn. VW Lupo evidenčného čísla G ktoré bolo nárazom odhodené do oplotenia rodinného domu Borinka č. p. 8, čím došlo k poškodeniu vozidiel a oplotenia, pričom sa obvinený po príchode polície na výzvu podrobil dychovej skúške na alkohol elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus č. A410120, ktorý dňa 12.08.2023 v čase o 21:54 hod. nameral hodnotu 1,74 mg/l vo vydychovanom vzduchu, v čase o 22:15 hod. pri opakovanej dychovej skúške nameral hodnotu 1,66 mg/l vo vydychovanom vzduchu a v čase o 22:36 hod. pri opakovanej dychovej skúške nameral hodnotu 1,62 mg/l vo vydychovanom vzduchu, pričom k zraneniu osôb nedošlo a poškodenej Q. L. bola spôsobená poškodením motorového vozidla zn. VW Lupo s EČ: MA XXXDT a poškodením oplotenia rodinného domu č. 8 v Borinke škoda vo výške cca 2.300,- € a poškodenému A. K. staršiemu bola poškodením motorového vozidla zn. VW golf s EČ: G spôsobená škoda vo výške cca 500,- €. Za to súd prvého stupňa uložil obžalovanému A. K. podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov, výkon ktorého súd prvého stupňa obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Súd prvého stupňa zároveň uložil obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 3 (tri) roky a podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/120/2022 zo dňa 07.12.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po vyhlásení rozsudku odvolanie prokurátor proti výroku o treste v neprospech obžalovaného a navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a zároveň navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol vo veci tak, že uloží obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. V dôvodoch odvolania prokurátor poukázal na odpis registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplývajú dva záznamy, pričom druhý záznam je odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/120/2022 zo dňa 07.12.2023, právoplatným dňa 23.12.2023, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a poukázal aj na to, že obžalovaný má v evidenčnej karte vodiča evidovaných 6 záznamov, pričom v rámci jedného z nich mal odobraté vodičské oprávnenie. Z lustrácie priestupkov podľa prokurátora vyplývajú 3 priestupky, z toho 2 na úseku cestnej premávky. Prokurátor v ďalšej časti odvolania vyslovil nesúhlas s argumentáciou súdu prvého stupňa, že pri výkone krátkodobých trestov odňatia slobody nemožno úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy. Zároveň sa prokurátor nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že izolácia páchateľa bez predchádzajúcej kriminálnej minulosti od spoločnosti, v prostredí iných páchateľov, má často neprimerane negatívny dopad na obžalovaného a jeho rodinu, bez želaného efektu sebareflexie a prevencie páchania ďalšej trestnej činnosti. Prokurátor ďalej uviedol, že podľa poznatkov lekárskej vedy nie je žiadny a ani nadpriemerne disponovaný vodič vozidla schopný bezpečne viesť motorové vozidlo, ak dosiahne hladina alkoholu v jeho krvi najmenej 1 promile. K uvedenému prokurátor uviedol, že obžalovaný viedol vozidlo s hodnotou 1,74 mg/l alkoholu v dychu, čo zodpovedá hladine 3,62 promile, pričom tento stav je definovaný ako ťažká opitosť. V prípade obžalovaného tak uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom nebude podľa prokurátora dostatočné na prevýchovu obžalovaného ako i na ochranu spoločnosti. V prípade trestných činov na úseku cestnej premávky je žiaduci dôraznejší postih spočívajúci v uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody spolu s prísnym trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Obžalovaný pred spáchaním trestného činu neviedol riadny život, bol dva razy odsúdený a spáchal viacero priestupkov na úseku cestnej premávky. Adekvátny postih obžalovaného podľa prokurátora zabezpečí generálnu prevenciu vo vzťahu k iným potenciálnym páchateľom. Je nevyhnutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, hoci len kratšieho trvania, ktorý bude na obžalovaného pôsobiť viac edukatívne a umožní obžalovanému za pomerne krátky čas uvedomiť si, čo mohol protiprávnym konaním spôsobiť a aké to pre neho môže mať v budúcnosti následky, za predpokladu, že bude opätovne viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.
K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný A. K. do času konania verejného zasadnutia nevyjadril. Preskúmavaná vec bola odvolaciemu súdu predložená na rozhodnutie o opravnom prostriedku dňa 16.10.2024. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Odvolací súd po predložení veci nezistil také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné zasadnutie. Verejné zasadnutie vykonal za prítomnosti prokurátora a podľa § 294 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti poškodených A. K. staršieho a poškodenej Q. L.. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie postupom podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku aj v neprítomnosti obžalovaného A. K., ktorý bol o verejnom zasadnutí upovedomený riadne a včas na adresu, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie písomností, pričom upovedomenie o verejnom zasadnutí prevzal dňa 28.10.2024, čím boli v súlade s § 292 ods. 4 Trestného poriadku splnené podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia so zachovanou lehotou piatich pracovných dní na prípravu verejného zasadnutia. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania zo dňa 16.07.2024. Uložený trest považuje za neprimerane mierny a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste zrušiť a uložiť obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia spolu s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe [§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku]. Na následne položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku odpovedal spôsobom áno. Súd prvého stupňa po vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie prokurátora bolo zamerané len do výroku o treste s tým, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného o vine. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, nie je možné právne účinne napadnúť výrok o vine odvolaním. Obžalovaný A. K. bol teda rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/43/2023 zo dňa 10.06.2024 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Odvolací súd tak preskúmal výrok o treste, pričom dospel k záveru, že uložený druh trestu, a to trest odňatia slobody za spáchanú trestnú činnosť bol súdom prvého stupňa ukladaný správne. Pokiaľ však ide o súdom prvého stupňa uložený podmienečný trest odňatia slobody a naň nadväzujúcej skúšobnej doby, odvolací súd trest odňatia slobody s podmienečným odkladom korigoval jeho sprísnením na trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu. Súd prvého stupňa nezohľadnil určujúce kritériá pre ukladanie trestov v súlade s § 34 Trestného zákona. Súd prvého stupňa nepochybil, keď dospel k záveru, že obžalovaný spáchal trestný čin dňa 12.08.2023 vo viacčinnom súbehu s prečinom zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopúšťal do 07.12.2023, za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/120/2022 zo dňa 07.12.2023, právoplatný dňa 23.12.2023 k trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Preto správne súd prvého stupňa ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona za všetky dva zbiehajúce sa trestné činy. Odvolací súd konštatuje, že správne postupoval súd prvého stupňa aj v rovine existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď vzhliadol u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t. j. že obžalovaný sa k spáchaniu trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval. Správne súd prvého stupňa priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, že sa obžalovaný pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, aj keď v kooperácií a na popud s otcom obžalovaného, kedy poškodená obdržala nové osobné motorové vozidlo VW Lupo, čo preukazuje dohoda o výmene áut zo dňa 15.08.2023. Správne súd prvého stupňa zistil danosť priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov, keďže bolo nevyhnutné ukladať obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody k dvom trestným činom, ktoré spáchal obžalovaný. Krajský súd v Bratislave tak vychádzal pri ukladaní trestu primárne z trestnej sadzby uvedenej pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorý je u obžalovaného najprísnejší so zbiehajúcich sa trestných činov, v trestnej sadzbe 0 až 2 roky (prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona - trestná sadzba 0 až 1 rok). Pri úvahách o výške súhrnného trestu odňatia slobody odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora o potrebe prísnejšej sankcie v podobe ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody je dôvodný. Odvolací súd dospel k záveru, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému A. K. vôbec nezodpovedá zákonným kritériám upraveným v § 34 Trestného zákona a tento nedostatok
nevyváži ani určenie skúšobnej doby 2 (dva) roky so zreteľom na závažnosť konania a osobu obžalovaného. Súd prvého stupňa sa mylne domnieva, že účinky hrozby trestom odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov môžu lepšie naplniť účel trestu ako uloženie primeraného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto záver je neopodstatnený a to z nasledovných dôvodov: Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu (výchovná zložka trestu). V prípade obžalovaného je nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže konanie obžalovaného v zásadne nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom chránených trestným zákonom. U obžalovaného je potrebné, za účelom ochrany spoločnosti pred obžalovaným, v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, primárne uprednostniť represívnu stránku trestu, založenú na vytvorení objektívnych prekážok, aby sa obžalovaný nedopúšťal trestnej činnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa pri uložení trestu nevyslal žiadny výrazný signál z hľadiska generálnej prevencie, teda odradenia iných páchateľov od páchania trestných činov a je nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť trestom odňatia slobody bez podmienečného odkladu, prihliadajúc na vyššie uvedené zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona). Obžalovaný bol súdom prvého stupňa právoplatne uznaný za vinného spáchania úmyselného trestného činu. Z konania obžalovaného, ktoré vykazuje výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že dňa 18.05.2022 sa obžalovaný dopustil priestupku na úseku cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. m) zák. č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, kedy viedol vozidlo, ktoré nemožno prevádzkovať v cestnej premávke (nevyhovujúci technický stav vozidla). Gradácia konania obžalovaného nasledovala dňa 24.02.2023, kedy sa obžalovaný dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zák. č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, kedy jazdil bez dokladov po meste Stupava. Už v roku 2018 sa pritom obžalovaný dopúšťal priestupkov na úseku cestnej premávky, keď obsluhoval mobilný telefón počas jazdy a nerešpektoval ako vodič dopravné značenie (č. l. 42 spisu). Obžalovaný vzhľadom na svoj mladý vek (rok narodenia 1992) má 6 záznamov evidenčnej karte vozidla, už mu bol zadržaný vodičský preukaz od 27.02.2014 a už mu bol ukladaný aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, z dôvodu požitia alkoholu, resp. inej návykovej látky počas vedenia vozidla (č. l. 40 spisu). Na obžalovaného je nevyhnutné vzhľadom na gradáciu konania obžalovaného pôsobiť represívne, ale najmä sledovať ochrannú funkciu trestu. Je v rozpore s citovanými ustanoveniami Trestného zákona ukladať obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, ak napriek vedomosti obžalovaného o tom, že jeho konanie na úseku cestnej premávky je poznačené nielen technicky nespôsobilým vozidlom na prepravu v cestnej premávke, ale následne aj jazdou bez dokladov vyeskaluje do takého konania obžalovaného, ktorý po požití alkoholu, vedie ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf priamo v obci Borinka v protismere, počas ktorej jazdy následne obžalovaný narazil do staticky zaparkovaného osobného motorového vozidla Volkswagen Lupo, v dôsledku ktorého došlo následne aj k odhodeniu osobného motorového vozidla do oplotenia rodinného domu, kde došlo aj k poškodeniu vozidla. Už len samotný fakt, že obžalovaný sadol za volant v ťažkom stupni opilosti s extrémnou hodnotou 1,74 mg/l, resp. 3,62 promile, svedčí o absolútnom nedostatku sebareflexie a zľahčovaní protiprávneho konania na úseku cestnej premávky, ktorého sa v minulosti niekoľkokrát dopustil, pričom už bola u neho zaevidovaná aj jazda pod vplyvom návykovej látky. Za nemenej dôležitú považuje odvolací súd povahu rizika, ktoré prejednávaný trestný čin obžalovaného vyvolal. V nespôsobilom stave, kedy mal príznaky ťažkej opilosti, ktorými sú výrazné poruchy správania a koordinácie, viedol obžalovaný vozidlo v obci, čiže vážne ohrozoval životy iných účastníkov cestnej premávky, pričom bolo len vecou náhody, že k takémuto následku nedošlo, hoci obžalovaný napokon aj narazil do iného osobného motorového vozidla, avšak šťastnou náhodou bolo osobné motorové vozidlo bez posádky. Obžalovaný tak poškodil poškodenej Q. L. nielen osobné motorové vozidlo, ale aj oplotenie rodinného domu. Z týchto skutočností odvolací súd vyvodil, že obžalovaný predstavuje riziko pre účastníkov cestnej premávky aj v súčasnosti, má len slabo vyvinuté vnútorné kontrolné mechanizmy, a nie je možné predpokladať, že účel trestu, ktorým je prevýchova obžalovaného, represia a morálne odsúdenie, možno dosiahnuť i bez jeho výkonu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Naopak, u obžalovaného je plne opodstatnené uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý zohľadňuje závažnosť konania obžalovaného so zreteľom aj na ochranu spoločnosti a primerane
vyjadruje aj požiadavky generálnej prevencie. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa, že trest odňatia slobody a s podmienečným odkladom a naň nadväzujúca skúšobná doba sú dostatočnými mechanizmami k tomu, aby obžalovaný v budúcnosti mimoriadne starostlivo zvážil možné následky svojho konania, a ani s tým, že krátkodobé tresty odňatia slobody neslúžia úspešne rozvoju reedukačných procesov. Naopak, odvolací súd dospel k záveru, že práve krátkodobý nepodmienečný trest odňatia slobody v prípade obžalovaného zodpovedá všetkým funkciám trestu uvedeným v zákone, nepostihne neprimerane rodinu obžalovaného. Obžalovaný sa dopustil vážneho ohrozenia života a zdravia iných osôb, pričom vzhľadom na svoju ťažkú opilosť v mimoriadnej vysokom alkoholickom opojení 3,62 promile nemožno ukladať iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Trest uložený napadnutým rozsudkom je podľa odvolacieho súdu neprimeraný, a preto na podklade odvolania podaného v neprospech obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, teda na spodnej hranici trestnej sadzby z výmere 0 až 2 roky, čo je vzhľadom na spôsobený následok, a to vyvolanie mimoriadne nebezpečnej situácie v cestnej premávke, trestom primeraným. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa zľahčovaním osoby obžalovaného a nezodpovedného a neakceptovateľného konania obžalovaného. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať aj na skutočnosť, že síce náhrada škody bola poškodenej poskytnutá, na strane druhej možno poukázať na to, že išlo o zaiste predovšetkým o zásluhu otca obžalovaného, ktorý s poškodenou formou zmluvy vyrovnal škodu, čo tiež svedčí o nedostatku aktivity obžalovaného, keď záväzky obžalovaného supluje otec obžalovaného. Záverom odvolací súd konštatuje, že neprimeraným trestom v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku sa rozumie taký trest, ktorý je z pohľadu zásad ukladania trestov uvedených v § 34 a nasl. Trestného zákona čo do jeho druhu alebo výmery príliš prísny, resp. príliš mierny. Povedané inými slovami, odvolací súd môže z tohto dôvodu zrušiť výrok o treste a uložiť nový trest iba vtedy, ak je medzi uloženým trestom a trestom, ktorý by pri správnom postupe podľa uvedených zákonných ustanovení upravujúcich zásady ukladania trestov mal byť uložený, výrazný (prílišný) rozdiel, čo v trestnej veci obžalovaného bolo vzhľadom na konkrétne vyššie rozvedené úvahy naplnené a bola daná disproporcia medzi súdom prvého stupňa uloženým trestom a trestom uloženým odvolacím súdom, ktorý považoval za primeraný. Odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody uloženého pre úmyselný trestný čin. Odvolací súd prevzal z rozsudku súdu prvého stupňa pôvodne uložený trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 3 (tri) roky. Výmera trestu zákazu činnosti je v spodnej polovici sadzby trestu zákazu činnosti z výmery 1 (jeden) až 10 (desať) rokov, čo zohľadňuje priznanie obžalovaného a zodpovedá primeranosti trestu v širšom rozsahu tak, že ochraňuje spoločnosť ako celok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd výrok o treste modifikoval a rozhodol pokiaľ ide o výrok o treste tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom na to, že odvolací súd vymeral obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne, neostalo odvolaciemu súdu iné ako súčasne zrušiť rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/120/2022 zo dňa 07.12.2023, právoplatného dňa 23.12.2023 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.