Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/14/2022 1717207705 27. 11. 2024 Mgr. Adela Unčovská ECLI:SK:KSBA:2024:1717207705.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. X, B., zastúpeného: JUDr. Eva Klemová, advokátka, so sídlom M.R.Štefánika 1, Pezinok proti žalovaným: 1/ E. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, E., zastúpenej: JUDr. Miroslav Ňuňuk, advokát, so sídlom Cintorínska 22, Bratislava a 2/ Stavebné bytové družstvo občanov, IČO: 00 170 364, so sídlom Na bielenisku 4, Pezinok o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16.6.2021, č.k. 42C/21/2017-260, jednomyseľne takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému 1/ sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému 2/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okres B., obec B., kat. úz. B., a to bytu č. XX, na X. p. v bytovom dome na G. C. D., súp.č. XXXX spolu s podielom na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve je žalovaný 2/ v podiele 1/1. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 40a, § 145 ods. 1, § 701 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že poukázal na dve kategórie neplatnosti právneho úkonu, a to absolútnu a relatívnu, pričom relatívna neplatnosť právneho úkonu upravená v § 40a Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne dovolá. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal v zmysle ust. § 137 písm. c) C.s.p. naliehavý právny záujem na požadovanom určení, teda právny záujem žalobcu, ktorý musí byť kvalifikovaný t.j. naliehavý. Uviedol, že pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Prvoinštančný súd definoval predpoklady pre vyvodenie naliehavosti právneho záujmu, ktorými sú popieranie existencie (neexistencie) práva žalovanými, či právneho pomeru u žalobcu, t.j. právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami), existencia ohrozenia práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, existencia potreby odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. V danom prípade žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem tým, že na
základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo (nikto nemôže nadobudnúť viac práv ako sám má), z ktorého dôvodu nemohol kataster vykonať zápis vlastníckeho práva, pričom v súčasnosti je vlastníkom predmetného bytu žalobca a žalovaná 1/. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní preukázal, že v čase podpísania zmluvy nebol prítomný, čo potvrdila aj žalovaná vo svojom písomnom podaní. Konštatoval, že nakoľko nešlo o bežnú vec, žalovaná 1/ nepreukázala, že mala splnomocnenie podpísať danú zmluvu za žalobcu. Prvoinštančný súd uviedol, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v jeho povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v príslušnom katastri nehnuteľností, je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy daný. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci nemal preukázané, že skutočný stav je rozdielny so stavom právnym. 3. Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že sporná nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, okres B., obec B., k.ú. B., byt č. XX, vchod X, X.p. podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 7857/447808 je vedená na meno žalobcu a žalovanú 1/ na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, v podiele 1/1. Ďalej mal v konaní preukázané, že žalobca a žalovaná 1/ uzavreli manželstvo dňa 13.11.1999 v Pezinku. V tejto súvislosti vyhodnotil ako bezpredmetnú skutočnosť, že matka žalobcu žiadala o odkúpenie družstevného bytu dňa 28.7.1992, nakoľko uzavretím manželstva sa majetok manželov stáva spoločným a obaja manželia majú vo vzťahu k spoločnému majetku rovnaké postavenie, pričom v súvislosti s družstevným bytom vzniká medzi manželom spoločný nájom bytu a z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu sú obaja manželia oprávnení spoločne a nerozdielne. V čase, keď bolo medzi stranami uzavreté manželstvo, existoval medzi bytovým družstvom a matkou žalobcu vzájomný vzťah k družstevnému bytu. Z Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 31D/304/02 vyplynulo, že 1/2 zostatkovej hodnoty členského podielu družstevného bytu zdedil žalobca a druhú 1/2 nadobudol prevodom od svojej matky. Prevodom členských práv a povinností žalobca vstúpil do právneho vzťahu s družstvom a vzniklo mu právo užívania bytu po rodičoch ako bývalých členoch družstva. Nakoľko manželia uzavreli manželstvo dňa 13.11.1999, uzavretím manželstva vznikol spoločný nájom k družstevného bytu, čo vyplýva aj Zo zápisnice o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 4.6.2002, kde je uvedené, že družstvo ako vlastník odovzdáva byt č. XX na X.p. do osobného užívania žalobcovi. Družstvo zobralo na vedomie, že nájomca družstevného bytu v čase uzavretia tejto dohody žije trvale v manželstve s manželkou A., a uzavretím tejto dohody vzniká manželom právo spoločného užívania bytu. Zo zmluvy o prevode družstevného bytu datovanej dňa 25.11.2003 (podpisy overené dňa 6.4.2004, návrh na vklad povolený dňa 12.7.2004) vyplynulo, že prevádzajúci Stavebné bytové družstvo občanov so sídlom v Pezinku previedol na nadobúdateľov žalobcu a žalovanú 1/ vlastníctvo k bytu č. XX na X. poschodí s príslušenstvom v bytovom dome, vchod č. X, D. G. X, H. I. XXXX, na parcele č. XXXX/XX, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu a to vo veľkosti 7857/4478080 k celku, a to za cenu 52 746 Sk, ktorá sa rovná nesplatenému investičnému úveru s príslušenstvom pripadajúcemu na prevádzaný byt k 30.6.2003. 4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nemal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva žalovaného 2/, keď jediným cieľom žalobcu bolo navrátenie vlastníckeho práva žalovanému 2/, čím by súd odňal vlastnícke právo žalobcovi a žalovanej 1/, ktorí pred uzavretím danej Zmluvy o prevode vlastníctva bytu boli nájomcami družstevného bytu. Uviedol, že žaloba s určovacím petitom predstavuje prostriedok procesnej prevencie, možno ju podať predovšetkým tam, kde do oprávnených práv a záujmov ešte nebolo zasiahnuté a kde sa podaním žaloby predíde zásahu alebo sa vytvorí základ pre usporiadanie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že žalobca nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a existujúca spornosť z právneho vzťahu medzi stranami sporu môže byť odstránená len podaním žaloby s určovacím petitom. Žaloba, ktorá nerieši spornosť vzťahu strán sporu, nie je procesne prípustná. V danom prípade prvoinštančný súd vyvodil, že určením vlastníckeho práva žalovaného 2/ sa nevyrieši spornosť strán sporu, nakoľko v prípade neprevedenia vlastníckeho práva zo žalovaného 2/ na žalobcu, bude musieť podať žalobu na súd, taktiež žalovaná 1/ môže podať žalobu na súd o splnenie povinnosti voči žalovanému 2/, nakoľko z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola uhradená cena
bytu. Z obsahu žaloby, ako aj z výzvy žalobcu na usporiadanie bytu zo dňa 30.6.2016 vyplynulo, že účelom žaloby bolo previesť vlastnícke právo na žalovaného 2/, a žalobca mal v úmysle so žalovaným 2/ uzatvoriť zmluvu o prevode bytu, na základe ktorej by bol ako vlastník predmetného bytu zapísaný iba žalobca. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.6.2006, právoplatného dňa 31.8.2006 súd prvej inštancie zistil, že manželstvo žalobcu a žalovanej 1/ bolo rozvedené, čím zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Konštatoval, že v tomto prípade, t.j. ak ide o právny úkon neplatný (či už absolútne alebo relatívne), stáva sa predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov opätovne tento majetok. Žalobca vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudol počas trvania manželstva so žalovanou a na jeho kúpu boli použité finančné prostriedky patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S poukazom na prejudiciálnosť otázky, či predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú si súd môže a musí vyriešiť v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a vzhľadom k tomu, že už bolo právoplatne rozhodnuté o rozvode manželstva, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem, pretože sa mohol domáhať vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, vrátane riešenia podľa neho spornej otázky toho, či predmetnú nehnuteľnosť treba zahrnúť do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Naviac poukázal na zákonnú domnienku, že po dobu trvania manželstva všetky veci nadobudnuté za trvania manželstva patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tejto zákonnej domnienke zodpovedá formálny zápis v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade zistenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd ho v konaní o vyporiadanie tohto spoluvlastníctva vyporiada v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pričom predmetom vyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Prvoinštančný súd uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu podať žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, a nakoľko nemal preukázané, či žalobca takúto žalobu podal v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozvodu manželstva, mal za to, že daný byt je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 1/. 5. Vychádzajúc z § 40a Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu; ak oprávnené osoby neuplatnia právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, hľadí sa na úkon ako na platný, i keď by prípadne bol daný dôvod relatívnej neplatnosti. Na relatívnu neplatnosť súd prihliada len na návrh oprávnenej osoby. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Prvoinštančný súd zároveň uviedol, že bežnou vecou v zmysle ustanovenia § 701 Občianskeho zákonníka, ktorú by mohol vybavovať jeden z manželov (spoločných nájomcov bytu) nie je zmluva o prevode práva a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve. Bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov, v ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých, inak je právny úkon neplatný. Zo spoločného členstva v družstve sú obaja manželia oprávnení a povinní (§ 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka) podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 145 Občianskeho zákonníka aj podľa § 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Súd prvej inštancie konštatoval, že prevod práva spoločného nájmu bytu manželmi je nie bežnou vecou, týkajúcou sa spoločného nájmu bytu, súčasne ide o úkon, z ktorého sú obaja manželia oprávnení a povinní nerozdielne, a to aj v prípade, že bol urobený jedným z nich. Ak bol tento prevod urobený bez súhlasu druhého manžela, je relatívne neplatným úkonom podľa § 40a Občianskeho zákonníka, nie právnym úkonom neplatným absolútne. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a). Právo uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel, ktorého súhlas bol opomenutý, a ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Toto právo je majetkovým právom, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia doba (§ 101), a formou dovolania sa alebo uplatnenia nároku zabraňujúceho premlčaniu je aj súdna žaloba. 6. Súd prvej inštancie z potvrdenia Vojenského útvaru Nitra zistil, že žalobca bol v období od 25.3.2003 do 28.9.2004 na mierovej misii OSN UNIFICYP na Cypre. Zo Zmluvy o prevode družstevného bytu vyplýva, že vklad bol povolený dňa 12.7.2004, na základe čoho súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca mal dostatok času napadnúť neplatnosť právneho úkonu od vrátenia sa z mierovej misie, a poukázal
na zásadu vigilantibus iura scripta sunt. Konštatoval, že lehota na uplatnenie dovolania sa neplatnosti právneho úkonu začína plynúť uskutočnením úkonu t.j. v danom prípade dňa 12.7.2004 od povolenia vkladu, premlčacia lehota je trojročná, ktorá by uplynula dňa 12.7.2007, pričom žalobca podal žalobu na súd dňa 13.11.2017 a zmenu žaloby podal dňa 12.11.2019, na základe ktorých skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že dovolanie sa neplatnosti takého úkonu nebolo vykonané vo všeobecnej premlčacej dobe a vznesená námietka zo strany žalovaných 1/ a 2/ bola daná dôvodne, preto z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, ako aj z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania žalobu zamietol. Zároveň zamietol aj návrh žalobcu na doplnenie dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania z odboru grafológia, nakoľko vzhľadom na nepreukázaný naliehavý právny záujem a vznesenú námietku premlčania považoval znalecké dokazovanie za nehospodárne, nadbytočné a nemajúce vplyv na rozhodnutie súdu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej 1/ a žalovanému 2/ v plnom rozsahu. 7. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., v rámci ktorého uviedol, že jeho názor o existencii vlastníckeho práva žalovaného 2/ a o nemožnosti nadobudnutia nehnuteľností ním a žalovanou 1/ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov titulom Zmluvy o prevode družstevného bytu zo dňa 6.4.2004, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. V1170/2004 zo dňa 12.7.2004 s právnymi účinkami vkladu 7.5.2004, v ktorej bol uvedený ako zmluvná strana v právnom postavení jedného z nadobúdateľov, odôvodnil tým, že on zmluvu nepodpísal, že túto (bez jeho splnomocnenia) podpísala namiesto neho žalovaná 1/, pričom absencia jeho podpisu na zmluve spôsobila jej absolútnu neplatnosť, keďže nie je pravým prejavom jeho vôle. Uvedené tvrdenie žalobcu bolo dokazovaním preukázané ako pravdivé, a to potvrdením Vojenského útvaru 4405 Nitra zo dňa 20.6.2017, z ktorého bola zistená neprítomnosť žalobcu na území SR v období od 25.3.2003 do 28.9.2004, tzn. aj dňa 25.11.2003, kedy mala byť zmluva podpísaná nadobúdateľmi, ako aj z vyjadrení žalovanej 1/, ktorá potvrdila, že zmluvu podpísala namiesto žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný 2/ proti určeniu svojho vlastníckeho práva nenamietal, resp. existenciu svojho vlastníckeho práva nepoprel. Vo vzťahu k nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva uviedol, že záver súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, pretože žalovanému 2/ nie je možné navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam za stavu, keď toto v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy nikdy nezaniklo, pričom žalobcovi a žalovanej 1/ nie je možné odňať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pretože toto nikdy nenadobudli, ani titulom absolútne neplatnej zmluvy, ani vydržaním, keďže v dôsledku úkonu žalovanej 1/ táto nikdy nemohla byť oprávnenou držiteľkou nehnuteľností v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že účelom jeho žaloby bolo dosiahnuť v konečnom dôsledku s platnými právnymi predpismi súladný postup pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú družstevným bytom, taký postup, ktorého dôsledky by boli kedykoľvek v budúcnosti nespochybniteľné. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že jeho žaloba spornosť vzťahu strán nevyrieši, pretože v prípade neprevedenia vlastníckeho práva zo žalovaného 2/ na žalobcu, bude musieť žalobca podať žalobu na súd a žalovaná 1/ môže podať žalobu na súd o splnenie povinnosti voči žalovanému 2/, nakoľko z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola uhradená cena bytu. Uviedol, že za stavu, keď žalovaný 2/ svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nepoprel a tomuto jeho vlastníckemu právu svedčí aj absolútne neplatná zmluva, je toho názoru, že iba rozhodnutím súdu o jeho žalobe o určení vlastníckeho práva žalovaného 2/ a zosúladením faktického a právneho stavu v evidencii katastra nehnuteľností, je možné predísť nielen zásahu do vlastníckeho práva žalovaného 2/, ale aj do práv a záujmov tretích osôb, ku ktorému môže dôjsť v prípade, ak žalobca a žalovaná1/ uzavrú scudzovaciu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že žalovaný 2/ má z tohto konania preukázateľne vedomosť o dôvodoch spôsobilých vyvolať absolútnu neplatnosť zmluvy, pričom sa súd v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom s tvrdením o tejto neplatnosti nevysporiadal, neexistuje žiadna záruka, že svoje vlastnícke právo v budúcnosti neuplatní, argumentujúc práve absolútnou neplatnosťou zmluvy. Žalobca vyjadril názor, že určením vlastníckeho práva žalovaného 2/ bude vytvorený základ pre usporiadanie právneho vzťahu medzi žalobcom, žalovanou 1/ a žalovaným 2/ vyplývajúci z platných právnych predpisov, keďže zmluva nemohla vyvolať vôbec žiadne právne účinky. Mal za to, že žiadna hrozba súdom naznačených súdnych konaní nebola v konaní preukázaná, keďže zo žiadneho vyjadrenia strán sporu nevyplynula nemožnosť dohody medzi stranami sporu v súlade s platnými právnymi predpismi vo vzťahu k nehnuteľnostiam po určení vlastníctva žalovaného 2/ k týmto nehnuteľnostiam. Vo vzťahu k posúdeniu zmluvy podľa ustanovení §§ 40a, 145 ods. 1, 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako relatívne neplatnej, ktorej neplatnosti sa žalobca nedovolal v trojročnej premlčacej dobe, a na to nadväzujúceho
záveru, že zmluva je platným právnym úkonom, žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 15.6.1973, sp.zn. 4Cz/29/73, publikovaný pod č. R39/1974 Sb. rozh., na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2010, sp.zn. 3Cdo/73/2009 a na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.4.2021, sp.zn. 1VObdo/2/2020. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie nielenže nevenoval žiadnu pozornosť zásadnému argumentu o absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorým žalobca svoj žalobný návrh odôvodňoval, ale si nesplnil ani svoju úradnú povinnosť, keď vôbec žiadnym spôsobom neprihliadol na skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu v zmysle citovaných súdnych rozhodnutí spojené, hoci v konaní vyšli najavo. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní vyšlo najavo, že žalovaný 2/ poveroval svojich zmluvných partnerov realizáciou úkonov smerujúcich k uzatváraniu zmlúv o prevode vlastníctva k družstevným bytom; v záväzkovo-právnom vzťahu, ktorý mal byť založený zmluvou žalobca a žalovaná 1/ ako manželia, vystupovať v právnom postavení oferentov, čo je možné usúdiť z toho, že dátum podpisu nadobúdateľov na návrhu zmluvy, ktorými mali byť obaja (25.11.2003), predchádza dátumu podpisu prevádzajúceho na nej (6.4.2004); návrh zmluvy však reálne podpísal iba jeden z oferentov – žalovaná 1/, a to aj za žalobcu bez existencie jeho splnomocnenia na takýto úkon, tzn. podpis pri mene žalobcu nebol jeho podpisom, ani pravým prejavom jeho vôle, a preto žalovaný 2/ prijal návrh na uzavretie zmluvy, ktorý nebol podpísaný oboma manželmi, t.j. návrh, ktorý nebol perfektný; zmluva teda nie je postihnutá tým, že by s jej uzavretím žalobca nesúhlasil, ale tým, že na nej chýba jeho podpis a podpis žalovanej 1/ nahradzujúci jeho skutočný podpis je v rozpore so skutočnosťou, len predstiera vôľu žalobcu uzavrieť zmluvu, hoci takúto vôľu nikdy nemal a neprejavil, a keďže sa uzavretia zmluvy nezúčastnil, ani ju v skutočnosti prejaviť nemohol; pretože išlo o zmluvu, ktorú mali uzavrieť obaja manželia, a na ktorej bol podpis žalobcu nahradený podpisom žalovanej 1/ bez toho, aby bola k takému úkonu žalobcom splnomocnená, právny úkon zmluvy je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Podľa názoru žalobcu vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na určení vlastníckeho práva žalovaného 2/ k nehnuteľnostiam, dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a (ne)existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení posúdil právne nesprávne. Mal za to, že ak prvoinštančný súd zmluvu právne posúdil podľa ustanovení §§ 40a, 145 ods. 1, 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ako relatívne neplatnú) a žiadnym spôsobom neprihliadol na skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, hoci v konaní vyšli najavo, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec posúdil právne nesprávne. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konečnom dôsledku, nielenže poskytol ochranu neexistujúcemu vlastníckemu právu žalobcu a žalovanej 1/ a absolútne neplatnému právnemu úkonu, ale rozhodol aj v rozpore s čl. 2 Základných princípov C.s.p. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 8. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 1.10.2021, v ktorom uviedol, že sa žalobca sa rozhodol podať žalobu po trinástich rokoch od doby prevodu nehnuteľnosti do vlastníctva (od r. 2004), a to napriek tomu, že mohol a mal vedieť, že z kvalitatívne vyššieho (vlastníckeho) vzťahu sa podanou žalobou domáha určenia, aby konajúci súd určil, že majetok vo vlastníctve žalobcu a žalovanej 1/ nebude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že tento vzťah sa vráti do vlastníctva pôvodnému vlastníkovi – bytovému družstvu. Konštatoval, že žalobca sa jednoznačne zbavuje svojho majetku. Podľa jeho názoru je uvedené konanie urobené v návale hnevu, avšak jemu z neznámeho dôvodu. Bol toho názoru, že uvedené konanie je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, a to napriek skutočnosti, že žalovaný 2/ by v prípade rozhodnutia vydaného v prospech žalobcu prišiel k majetku. Na záver uviedol, že sa podriadi akémukoľvek rozhodnutiu súdu a rozhodnutie akceptuje. 9. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku. 11. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).
12. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 13. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 16. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 17. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o relatívnej neplatnosti právneho úkonu – zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Žalobca v konaní tvrdil, že zmluvu o prevode vlastníctva k družstevnému bytu nepodpísal, hoci v nej bol uvedený ako zmluvná strana a túto zmluvu podpísala namiesto neho žalovaná 1/ (bez udeleného splnomocnenia). Uvedené tvrdenie nebolo v konaní protistranou (ani jedným zo žalovaných) rozporované, preto ho bolo potrebné považovať za nesporné skutkové tvrdenie. Žalobca správne poukázal na dôsledok absencie jeho podpisu na uvedenej zmluve, ktorým je absolútna neplatnosť zmluvy, vychádzajúc aj zo záverov vyslovených Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 25.11.2010, sp.zn. 3Cdo/73/2009, v rámci ktorého najvyšší súd riešil uvedenú otázku v obdobnom prípade (išlo o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť). Najvyšší súd s poukazom na kontraktačný proces uviedol, že „K uzavretiu samotnej zmluvy dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že zmluva je uzavretá (perfektná) okamžikom, kedy prijatie návrhu nadobúda účinnosť. Včasné prijatie návrhu nadobudne účinnosť okamžikom, kedy vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým bol návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú. Písomný návrh a písomné prijatie návrhu musí byť aj konajúcimi podpísané; iba vtedy podpísaný prejav má právne účinky. Ak robia písomný návrh alebo písomné prijatie návrhu obaja manželia, musia, ak má mať nasledovné účinky ich tiež obaja podpísať ( viď R 39/1 974); keby zmluvu podpísal (a ten urobil ofertu a akceptáciu) len jeden z nich, zmluva (ako celok) by nebola perfektná. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú tiež náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním (§ 144 Občianskeho zákonníka). Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov; v ostatných záležitostiach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil (§ 40a Občianskeho zákonníka). Ak sú účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorej majú v budúcnosti nadobudnúť nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva obaja manželia, a ak nebol podpis jedného z nich jeho pravým podpisom (t.j. konajúci manžel nemal splnomocnenie na podpis druhého manžela), nemožno dospieť k záveru, že by zmluva bola uzavretá len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela. V takom prípade je podstatným, že podľa obsahu zmluvy o budúcej zmluve boli (mali byť, tak ako sú označení v písomnom vyhotovení zmluvy) obaja manželia jej účastníkmi (ako tomu je aj v prejednávanej veci);
zmluva teda nie je postihnutá tým, že by s jej uzavretím druhý manžel nesúhlasil, lebo tu chýba podpis druhého manžela, v danom prípade podpis žalobkyne 1/. V takom prípade podpis žalobcu 2/ nahradzujúci skutočný podpis žalobkyne 1/ je v rozpore so skutočnosťou, predstiera len vôľu manželky - t.j. žalobkyne 1/ uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, hoci takúto vôľu v skutočnosti nemala a ani ju neprejavila, keďže sa uzavretia zmluvy nezúčastnila a ani ju v skutočnosti prejaviť nemohla. Podľa názoru dovolacieho súdu, ak by išlo o zmluvu o budúcej zmluve, ktorú mali uzavrieť obaja manželia a na ktorej bol podpis jedného z manželov nahradený podpisom druhého manžela bez toho, aby bol k takému úkonu druhým manželom splnomocnený (oprávnený na základe splnomocnenia manžela), treba takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatný. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. To však platí vzhľadom k prejednacej zásade, ktorá ovláda občianske súdne konanie (§ 101 ods. 1 , 2 O.s.p .), len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Samozrejme, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa možno dovolať aj námietkou vznesenou proti takejto žalobe“. 18. Na základe uvedeného bolo potrebné v prejednávanej veci vyvodiť absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu. Z rovnakého dôvodu potom nemožno považovať za správny ani následný záver súdu prvej inštancie (nadväzujúci na posúdenie právneho úkonu ako relatívne neplatného) o premlčaní nároku žalobcu. 19. Pokiaľ ide o posúdenie naliehavosti právneho záujmu na určení vlastníckeho práva však odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o absencii naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva žalovaného 2/ k nehnuteľnostiam, ktoré sú špecifikované v žalobe. 20. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu k požadovanému právnemu určeniu (či tu právny vzťah je alebo nie je) odvolací súd odkazuje na v tejto otázke ustálenú judikatúru, podľa ktorej naliehavým právnym záujmom rozumie právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku a musí byť kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov (strán sporu), t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov (strán sporu) a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu. 21. Odvolací súd zároveň konštatuje, že naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. Pri skúmaní jeho existencie ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, t.j. účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či zbytočne nevyvoláva ďalšie súdne alebo iné konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). 22. Odvolací súd poukazuje na to, že existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca. V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté
v rozhodnutí zo dňa 6.12.2012, sp.zn. 5Cdo/31/2011, v zmysle ktorých: „Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) OSP , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972 ). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996 ). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie)“. 23. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie argumentoval tým, že podanou žalobou sleduje obnovu pôvodného právneho vzťahu režimu nájmu a členstva v bytovom družstve, a následne má záujem usporiadať vlastníctvo prevodom na jeho osobu ako vlastníctva členského podielu bez rozvedenej bývalej manželky. Uviedol, že určením neplatnosti zmluvy o prevode sa obnoví právny stav spočívajúci vo výlučnom členstve žalobcu v stavebnom bytovom družstve, výlučné právo nájomcu a bude vytvorený právny základ, aby mohol žalobca požiadať o prevod vlastníckeho práva k bytu, o ktorý sa zaslúžili jeho rodičia. Odvolací súd nepovažoval žalobcom prezentované skutkové tvrdenia týkajúce sa naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení za dostačujúce a zároveň preukazujúce, že práve žaloba o určenie vlastníckeho práva žalovaného 2/ je takým procesným nástrojom, ktorý odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán, resp. vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Z argumentácie žalobcu totiž vôbec nebolo zrejmé, či jeho členstvo v družstve predajom bytu zaniklo a či sa toto členstvo automaticky obnoví po určení vlastníckeho práva žalovaného 2/, rovnako nie je zrejmé, či sa automaticky obnoví nájomný vzťah žalobcu a žalovaného 2/ k predmetnému bytu, a to s ohľadom na znenie stanov družstva (pôvodné a súčasné) a s ohľadom na reálny stav užívania bytu, ktoré skutočnosti v konaní neboli nijakým spôsobom tvrdené ani preukázané, a to aj s poukazom na časové obdobie, ktoré uplynulo od prevodu bytu do podania žaloby (13 rokov). Zo žalobcom tvrdených skutočností zároveň možno vyvodiť, že získanie vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému bytu (v prípade, ak by sa žalobca stal členom družstva a bol prípadne aj nájomcom bytu) bude závisieť na tom, či dôjde k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu medzi žalovaným 2/ a žalobcom. Na podklade tvrdení žalobcu prezentovaných pred súdom prvej inštancie nemožno vyvodiť, že určením vlastníckeho práva žalovaného 2/ k predmetnému bytu by sa mohlo zabezpečiť lepšie postavenie žalobcu v právnom vzťahu a že by mohlo odstrániť neistotu jeho právneho postavenia, nakoľko toto je závislé od ďalších okolností, ktoré musia pristúpiť. Dôležitým aspektom v danej veci je aj skutočnosť, že v dôsledku určenia vlastníckeho práva žalovaného 2/ sa „zruší“ vlastnícke právo samotného žalobcu a vyvstane možnosť sporu vyplývajúca z financovania kúpy bytu z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v súvislosti s následnou povinnosťou vrátenia finančných prostriedkov z predaja žalovaným 2/). Účelom určovacej žaloby je predísť stavu neistoty ohľadne určitého práva a súd by nemal vyhovieť žalobe, ktorá tento účel nespĺňa. Pre úspech v spore bolo preto potrebné, aby žalobca tvrdil a preukázal, že naliehavý záujem na určení vlastníckeho práva žalovaného 2/ k predmetnému bytu v danom prípade existuje. Žalobca však bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno v spore v tomto smere neuniesol. 24. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p., ich náhradu priznal plne úspešnému žalovanému 2/. Žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal zohľadňujúc skutočnosť, že jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).