Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/61/2024 1723202471 04. 07. 2024 Mgr. Adela Unčovská ECLI:SK:KSBA:2024:1723202471.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Y.. T. Y., B.. X.X.XXXX, X. X. XXX, zastúpeného: Y.. O. J. | H., U..G..C.., N.: XX XXX XXX, U. U. P. XB, X. proti žalovanému: N.. L. Č., B.. XX.X.XXXX, X. W. L. U. XXX, Z.: J.. Y.. I. X. L., L.., H., U. U. Y. XX, X., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 9.5.2024, č.k. 4C/44/2023-261, jednomyseľne takto rozhodol: Uznesenie súdu prvej inštancie sa zrušuje a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.4.2024 sa z a s t a v u j e. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu zo dňa 16.4.2024 na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 344, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že pokiaľ išlo o predpoklad v zmysle ust. § 324 ods. 3 C.s.p., sledovaný účel nemožno v tejto veci (o určenie neúčinnosti právneho úkonu) dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd prvej inštancie uviedol, že z návrhu síce vyplýva, že žalobca predbežne osvedčil existenciu nároku vo veci samej (súdom neprávoplatne priznanú pohľadávku voči dlžníkovi I. U. U..G..C.. a ručiteľom Y.. T. Č., ktorá je účastníkom odporovaného právneho úkonu vo veci samej v tomto konaní a Y.. J. Č.), avšak neoznačil a ani neosvedčil žiadne také úkony žalovaného, z ktorých by bolo možné vyvodiť/spravdepodobniť splnenie ďalšieho zákonného predpokladu pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia a to potrebu bezodkladne upraviť pomery, resp. tvrdenie, že exekúcia bude ohrozená. Poukázal na závery odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 26.3.2024, v zmysle ktorých je plne namieste nariadenie neodkladného opatrenia, ak existuje zo strany žalovaného hrozba, že bude s predmetom odporovaného právneho úkonu nakladať (scudzením, iným zaťažením, inou dispozíciou, ktorá by mala za následok zhoršenie postavenia žalobcu pri exekúcii jeho peňažnej pohľadávky z predmetu odporovaného úkonu), teda pri splnení aj ostatných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd konštatoval, že iba púhe tvrdenie žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že jeho „obava“ zo snahy o ďalšie prevody a/alebo zaťaženie predmetných nehnuteľností trvá naďalej, bez osvedčenia reálnosti tvrdenej obavy, teda že zo strany žalovaného reálne dochádza k úkonom, ohrozujúcim prípadný budúci výkon exekúcie peňažnej pohľadávky žalobcu z predmetu odporovaného úkonu, nie je pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia postačujúca, vychádzajúc aj z právneho názoru, vysloveného Ústavným súdom SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 298/08, v ktorom konštatoval, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení, ktorým sa má uložiť zákaz dispozície s nehnuteľnosťou, musí byť podmienka naliehavej potreby dočasnej úpravy preukázaná reálnym nakladaním s predmetom sporu, nestačí iba jeho abstraktná možnosť. Tiež v konaní sp. zn. I. ÚS 114/2022 ústavný súd akceptoval, že bez osvedčenia reálnej hrozby
v dôsledku konkrétneho a aktuálneho konania odporcu nemôže byť navrhovateľ úspešný. Preskúmajúc návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska splnenia zákonných predpokladov pre jeho nariadenie dospel súd prvej inštancie k záveru, že tomuto nie je možné na základe tohto návrhu, v spojení s listinnými dôkazmi, vyhovieť a preto ho zamietol. Zároveň vyslovil, že nakoľko žalobca navrhol nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej (o určenie neúčinnosti právneho úkonu), o nároku na náhradu trov konania, spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby bezodkladne upraviť pomery, resp. tvrdenie, že exekúcia bude ohrozená. Uviedol, že T. Č. (žalovaná v osobitnom konaní) je dcérou žalovaného a reálnosť obavy spočíva v už realizovanom procese prevodu na podklade predbežných záverov osobitného konania. Poukázal na to, že Y.. T. Č.N. ako aj osoba žalovaného realizujú účelové prevody, či už za účelom získania financovania, tak z dôvodu vyslovenia predbežného právneho názoru súdu tak, aby zachovali podstatu majetku. Nakoľko ide o blízkych rodinných príslušníkov a s prihliadnutím na vyššie uvedené, je zrejmé, že konajú koordinovane spôsobom zachovania majetku, ktorý predstavuje jediný majetok, zo speňaženia ktorého bude žalobca môcť prijať plnenie v prípade právoplatného priznania ním nárokovanej pohľadávky v osobitnom konaní. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym vyhodnotením predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj k nesprávnym právnym záverom a bez bližšieho vyhodnotenia úvah, akými sa riadil. Poukázal na to, že žalovaná T. Č. v osobitnom konaní sa po vyslovení predbežného právneho názoru, ako aj po predchádzajúcej dohode s otcom, žalovaným v tomto konaní, uchýlila ku konaniu v podobe prevodu majetku na žalovaného, pričom muselo ísť o konsenzus medzi uvedenými osobami. Naviac, uvedené osoby nerešpektovali existenciu záložného práva peňažného ústavu, ktorý poskytol financie formou hypotekárneho ústavu. Tvrdil, že vzniká dôvodná obava, že vo svojom konaní vo forme prevodov nehnuteľností na iné osoby môžu ďalej pokračovať, keď vznikne situácia, že by mohli byť postihnuté výkonom rozhodnutia. Zároveň uviedol, že manželka žalovaného a matka T. Č. je ako osoba dlhodobo exekvovaná, avšak nároky tretích osôb nie je možné uspokojiť, nakoľko je prakticky nemajetná, pričom ide o osobu zapísanú v SAK vykonávajúcu aktívne činnosť, ktorú nie je možné z dôvodu nemajetnosti a existencii záväzkov exekvovať. Podľa názoru odvolateľa uvedené predstavuje určitý model správania sa rodiny, kedy sa majetky prepisujú z osoby na osobu, len aby sa zbavili povinnosti plniť vlastné záväzky. Namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal a pri vyhodnocovaní dôkazov neprihliadal na tvrdenia a argumentáciu žalobcu v návrhu, ako aj na obsah spisového materiálu. Rozhodnutie považoval za nedostatočne odôvodnené a zároveň aj prekvapivé, keďže je v rozpore s konštatovaním dôvodnosti návrhu zo strany súdu prvej inštancie v rámci pôvodného konania ako aj odvolacieho súdu. 4. Žalovaný sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p vyjadril podaním zo dňa 1.7.2024, v ktorom upozornil na prekážku res iudicata v predmetnej veci, nakoľko žalobca podal návrh na zabezpečovacie opatrenie a návrh na totožné neodkladné opatrenie v tomto konaní už 5.10.2023, pričom predmetné neodkladné opatrenie bolo už vtedy zamietnuté prvoinštančným súdom. Uviedol, že zabezpečovacie opatrenie bolo zrušené odvolacím súdom, ktorý zároveň potvrdil správnosť odmietnutia neodkladného opatrenia. Vo veci teda už bolo rozhodnuté, situácia sa odvtedy výrazne nezmenila, existuje teda prekážka res iudicata a návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť. Uviedol, že okrem uvedeného je celý návrh zjavne nedôvodný a v odvolaní nie sú naplnené odvolacie dôvody. Podľa jeho názoru je návrh postavený na neprávoplatnom rozhodnutí súdu vo veci, kde žalovaný ani nefiguruje a jeho dcéra je tam ručiteľkou (nie hlavným dlžníkom), zvyšok argumentácie je postavený na pocitoch, podozreniach a názoroch žalobcu, ktoré nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Mal za to, že prvoinštančný súd správne vyhodnotil dôkazy, aj závery z nich, pričom nemožno hovoriť o prekvapivom rozhodnutí, nakoľko súd rozhodol rovnako pár mesiacov dozadu a rovnako rozhodol aj Krajský súd v Bratislave. Namietal, že odvolateľ v odvolaní nevysvetlil, kde malo prísť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Mal za to, že žalobca sa snaží zaobaliť odvolanie proti odôvodneniu rozhodnutia pod odvolacie dôvody, ktoré C.s.p. pripúšťa. Zásah do práv tretej osoby, ktorá nie je dlžníkom, za účelom zabezpečenia pohľadávky, ktorá je sporná čo do titulu a výšky, pre účel neexistujúcej (a nepravdepodobnej) exekúcie voči ručiteľke, ktorej ručenie je sporné, a to celé vo vzťahu
k nedôvodnej odporovacej žalobe, je podľa názoru žalovaného neprimerané a neprijateľné. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť. 6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p. ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 14. Podľa § 161 ods. 1 a 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 15. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 16. Ustanovenie § 230 C.s.p. podľa ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova, vyjadruje tzv. prekážku res iudicata alebo inak povedané prekážku veci rozsúdenej. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania vo forme uznesenia. Uvedené platí aj pokiaľ súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/267/2021 zo dňa 27.4.2022). 17. O totožnú vec ide, ak prebieha medzi tými istými stranami sporu a ide o ten istý predmet konania. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010). 18. Predmetom rozhodovania v prejednávanom spore už bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 3.10.2023 (doručený súdu dňa 4.10.2023), ktorým sa žalobca domáhal uložiť
žalovanému zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, a to spôsobom smerujúcim k ich zaťaženiu a/alebo scudzeniu, ako aj inému konaniu majúc za následok zníženie ich hodnoty. Súd prvej inštancie o tomto návrhu (ktorý obsahoval aj návrh na zabezpečovacie opatrenie) rozhodol uznesením zo dňa 25.10.2023, č.k. 4C/44/2023-101 tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na predmetné nehnuteľnosti a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na odvolanie žalovaného proti uvedenému uzneseniu v časti, ktorým súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, rozhodol odvolací súd (Krajský súd v Bratislave) uznesením zo dňa 26.3.2024, č.k. 8Co/26/2024-186 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v časti, ktorou bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, nebolo zo strany žalobcu podané odvolanie, preto výrok tohto uznesenia nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2023. Odvolací súd konštatuje, že uvedený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 3.10.2023 je totožný s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.4.2024, rozhodnutým súdom prvej inštancie, ktoré rozhodnutie je predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní. Žalobca oba návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil rovnakými skutkovými okolnosťami. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že jediným novým skutkovým tvrdením v návrhu zo dňa 16.4.2024 je, že konanie vedené proti účastníčke odporovaného právneho úkonu bolo medzičasom súdom neprávoplatne rozhodnuté. Uvedená skutočnosť však nie je takou, ktorá by bola významná pre rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení. 19. Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd konanie o takomto návrhu zastaví v zmysle § 161 ods. 2 C.s.p.. Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. Dodatočná zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však vytvára na strane navrhovateľa priestor na podanie nového návrhu. Ak by samotný návrh vychádzal z takto zmenených skutkových okolností, nebráni jeho prejednaniu prekážka právoplatne rozhodnutej veci a za splnenia zvyšných podmienok mu môže súd vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť. Prípustnosť opakovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda možno zdôvodniť len zmenou skutkových okolností. 20. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v oboch uvedených konaniach o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia sú totožné strany, neexistuje rozdiel v petitoch oboch návrhov a taktiež relevantné skutkové okolnosti sú identické. V zmysle uvedeného možno preto konštatovať existenciu prekážky rozhodnutej veci v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.4.2024, a to právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 3.10.2023 (uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.10.2023, č.k. 4C/44/2023-101), ktorú prekážku nemožno odstrániť a pre ktorú nemožno vec v zmysle ust. § 230 C.s.p. opätovne prejednať a rozhodnúť o nej. 21. Odvolací súd na základe uvedeného napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.4.2024 podľa § 161 ods. 2 C.s.p. zastavil. 22. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).