Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Co/41/2024 1724200311 22. 05. 2024 JUDr. Anna Kašajová ECLI:SK:KSBA:2024:1724200311.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: E. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX S. zastúpená: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757 proti odporcovi: C.. G.. Z.. S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX B., XXX XX K. O. zastúpený: JUDr. Patrik Ozimanič, advokát, so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 54 345 511 v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 23. februára 2024 č. k. 49C/4/2024-30, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že návrh navrhovateľky z a m i e t a . II. V časti týkajúcej sa trov prvoinštančného konania uznesenie súdu prvej inštancie odporca m á nárok na náhradu trov konania.
m e n í tak, že
III. Odporca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, zriadením záložného práva v prospech navrhovateľky na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu, nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. O., okres S., obec K. O., evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu S., na liste vlastníctva číslo XXXX, ako byt č. X, vchod XXA, umiestnený na prízemí rodinného domu so súpisným číslom XXXX (popis stavby: Rodinný dom), ktorý sa nachádza na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 209 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a nachádzajúcej sa v katastrálnom území K. O., okres S., obec K. O., ktoré sú evidované katastrálnym odborom Okresného úradu S. na liste vlastníctva číslo XXXX, ako pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/X o výmere 221 m2, druh pozemku: ostatná plocha, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľky voči odporcovi vo výške 40.000 Eur s príslušenstvom, v súvislosti s ktorou sa vedie konanie na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8C/63/2023. Navrhovateľke priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý navrhovateľka odôvodnila tým, že medzi ňou a odporcom vznikol záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že v priebehu rokov 2018 až 2021 vykonala investície do nehnuteľností vo vlastníctve odporcu, spolu vo výške 40.000,- Eur, nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. O., obec: K. O., okres: S., ktoré sú evidované katastrálnym odborom Okresného úradu S. na liste vlastníctva číslo XXXX (ide o rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami) - bytu č. X, vchod XXA, umiestnený na prízemí rodinného domu so súpisným číslom XXXX (popis stavby: Rodinný dom), ktorý sa nachádza na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 209 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a pozemok
nachádzajúci sa vedľa bytu pare. č. XXXX/X na ĽV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve odporcu(ďalej ako "nehnuteľnosť" alebo "byt"). Navrhovateľka podala na súd žalobu o zaplatenie sumy 40.000 Eur, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde v Pezinku pod sp.zn. 8C/63/2023. Tvrdila, že tieto investície vykonávala zo svojich výlučných peňažných prostriedkov, čo preukazovala výpismi z účtu v období rokov 2018 až do roku 2022. Uviedla, že vo výpisoch sú aj platby, ktoré platila jednotlivým dodávateľom alebo výbery hotovosti, ktorými platila za jednotlivé služby spojené so zariaďovaním bytu odporcu a okolia bytu. Realizovala rôzne spôsoby úhrad za dodané tovary a služby. Vyplýva to nielen z výpisu z jej účtu, ale aj ostatných dôkazov, ktoré tvoria prílohu žaloby o zaplatenie 40.000 Eur, a ktoré sú súčasťou spisového materiálu konania vedeného Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 8C/63/2023. Uviedla, že presná výška investícií bude v konaní vo veci samej (o zaplatenie 40.000 Eur) preukazovaná znaleckým posudkom, pričom v žalobe o zaplatenie 40.000 Eur navrhla aj nariadenie znaleckého dokazovania. Navrhovateľka zároveň uviedla, že s odporcom boli manželia, mali však zúžené BSM notárskou zápisnicou, v zmysle ktorej v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len ako "BSM") neboli príjmy, ktoré počas trvania manželstva každý z manželov nadobudol. Zápisnicou o zúžení BSM s odporcom vylúčili nadobudnutie vyššie uvedenej nehnuteľnosti do BSM a nehnuteľnosť nadobudol do svojho výlučného vlastníctva iba odporca. Tvrdila, že pôvodne boli navrhovateľka s odporcom dohodnutí na tom, že odporca jej 1/2 nehnuteľnosti daruje a preto investovala do nehnuteľnosti odporcu vlastné finančné prostriedky. Darovaciu zmluvu mali predpripravenú v Tatra banke avšak k jej podpisu nedošlo, z dôvodov na strane odporcu. Odporca na prelome rokov 2022-2023 navrhovateľku z bytu vyhodil, skoro bezprostredne po tom, ako si našiel novú priateľku a odmietol s navrhovateľkou viac o vysporiadaní komunikovať. Uviedla, že pred podaním návrhu sa pokúšala s odporcom dohodnúť, aj prostredníctvom advokáta, načo však odporca vôbec nereagoval. Konštatovala, že má vedomosť o tom, že odporca pristúpil ku krokom, ktorých cieľom je zbavenie sa jeho majetku a to z dôvodu, že si svoju dlžobu uvedomuje. Dôvodila, že pôvodne bola ústna dohoda taká, že prevedie polovicu nehnuteľnosti na navrhovateľku, ale po tom ako si našiel po rozvode priateľku v decembri 2022 táto dohoda prestala z jeho strany platiť. Má za to, že nakoľko ide o absolútne neplatný právny úkon (ústna dohoda k nehnuteľnosti), domáha sa svojho práva formou vydania bezdôvodného obohatenia. Skonštatovala, že o predaji domu s pozemkom ju odporca účelovo nijako neupovedomil. Odporca predáva byt (aj keď zavádzajúco uvádza, že ide o dom) spolu s pozemkom, tak ako je zobrazený na obrázkoch z webstránky www.nehnutelnosti.sk (ktorý priložila k návrhu). Z inzerátu tiež podľa navrhovateľky vyplýva, že predáva aj "terasy", ktoré sa nachádzajú na tomto pozemku. Jediným majetkom odporcu, ktorý by mohol postačovať na uspokojenie pohľadávky navrhovateľky vo výške 40.000 Eur sú podľa jej tvrdenia nehnuteľnosti odporcu, nachádzajúce sa v katastrálnom území K. O., okres S., obec K. O., a to: evidované katastrálnym odborom Okresného úradu S. na liste vlastníctva číslo XXXX ako byt č. X, vchod XXA, umiestnený na prízemí rodinného domu so súpisným číslom XXXX (popis stavby: Rodinný dom), ktorý sa nachádza na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X X výmere 209 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a evidované katastrálnym odborom Okresného úradu S. na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/X o výmere 221 m2, druh pozemku: ostatná plocha. Uviedla, že z predloženej katastrálnej mapy je zrejmé, že tento pozemok je priľahlým pozemkom k bytu č. X. Podľa navrhovateľky sa odporca snaží zbaviť majetku, uvedomujúc si svoje dlhy a má v pláne nehnuteľnosť predať. Robí tak v čase, keď si je vedomý svojich dlhov a záväzkov voči navrhovateľke. Podľa navrhovateľky je zrejmé, že odporca pristúpil ku krokom, ktoré ohrozia - znemožnia budúci nútený výkon súdneho rozhodnutia (exekúciu), pretože ak by reálne došlo k predaju nehnuteľnosti, potom by bola prípadná exekúcia vedená vo vzťahu k dlžnej sume vo výške 40.000 Eur nepochybne ohrozená. Má za to, že výška uplatnenej peňažnej pohľadávky môže byť nepochybne uspokojená len v prípade predaja podielu na nehnuteľnostiach, nakoľko odporca takou sumou nedisponuje. Na uspokojenie takejto pohľadávky pritom podľa vedomostí navrhovateľky nepostačuje ani iný majetok odporcu, takže dôvod na obavu z ohrozenia exekúcie je reálne daný a existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. 3. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento mal za osvedčené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „CSP“), ktorými okrem podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú existencia zabezpečovanej peňažnej pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa voči odporcovi ako dlžníkovi, existencia spôsobilého predmetu záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty a existencia obavy z ohrozenia, či zmarenia budúcej exekúcie vedenej na vymoženie pohľadávky.
4. Súd prvej inštancie mal existenciu a dôvodnosť nároku navrhovateľky voči odporcovi za preukázanú, najmä skutočnosťou, že odporca, ktorý si je vedomý toho, že navrhovateľka ktorá sa súdnou cestou domáha zaplatenia svoje pohľadávky, ktorú voči nemu má, robí kroky smerujúce k existencii predpokladu, že prípadná budúca exekúcia navrhovateľky bude zmarená. Skonštatoval, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia je takým inštitútom civilného sporového konania, ktorý má posilniť istotu veriteľa, ktorý si v prípade úspechu v konaní bude môcť svoju súdom judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi riadne uspokojiť výkonom záložného práva. Existenciu a dôvodnosť nároku navrhovateľky voči odporcovi mal za preukázanú najmä skutočnosťou, že odporca ako vlastník nehnuteľnosti realizuje kroky, ktoré by mohli smerovať k predpokladu, že prípadná budúca exekúcia navrhovateľky bude zmarená. Skonštatoval, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 12.12.2023 domáha od odporcu zaplatenia sumy 40.000,- Eur, ktorý je vedený pod sp.zn. 8C/63/2023. Z navrhovateľkou predloženého inzerátu považoval za zrejmé, že odporca má v úmysle predmetnú nehnuteľnosť predať, čím by mohlo dôjsť k značnému sťaženiu jej prípadného budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Uviedol, že navrhovateľka opakovane kontaktovala odporcu za účelom dohody o usporiadaní si vzájomných vzťahov, avšak neúspešne. Z obsahu podania vedeného pod sp.zn. 8C/63/2023 má za to, že účastníci ako bývalí manželia, napriek tomu, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo dohodou uzavretou dňa 06.06.2018 zúžené v zákonom stanovenom rozsahu, nemajú doposiaľ riadne vysporiadané svoje vzájomné peňažné pohľadávky. Podľa súdu prvej inštancie z dôkazov predložených navrhovateľkou a z jej tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má za preukázané, že existuje dôvodná obava, že budúca exekúcia bude zmarená. 5. O nároku na náhradu trov zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 21 CSP tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke priznal voči odporcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f), g), h) - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 7. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval správne a zákonne, keď na podklade tvrdení a priložených dôkazov návrhu navrhovateľky vyhovel. Konštatoval, že nariadenie sudcovského záložného práva (zabezpečovacieho opatrenia) je výrazným zásahom do vlastníckeho práva odporcu a preto z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby konajúci súd skúmal dôvodnosť, primeranosť a opodstatnenosť takéhoto zásahu, čo podľa názoru odporcu súd prvej inštancie nevykonal, čím spôsobil to, že jeho rozhodnutie trpí vadami, ktoré naplňujú dôvody odvolania. Namietal, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevenoval otázke dôvodnosti údajného nároku navrhovateľky z bezdôvodného obohatenia. Tento nárok považuje odporca za fiktívny a nemá vedomosť o tom, že by sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil. Nárok navrhovateľky v celom rozsahu popiera. Uviedol, že sa voči žalobe navrhovateľky podrobne vyjadril dňa 06.03.2024 a ako už uviedol aj v danom vyjadrení, navrhovateľka neuniesla nielen dôkazné bremeno, ale ani len samotné bremeno tvrdenia. Nie je pravdou, že navrhovateľka vynaložila prostriedky (investície) na jeho nehnuteľnosť a už vôbec nie v takom rozsahu v akom tvrdí, nakoľko svoju nehnuteľnosť financoval z vlastných prostriedkov a uvedené je pripravený preukazovať aj v konaní vo veci samej. Konštatoval, že zo žaloby navrhovateľky nie je vôbec jasné ako sa mal na jej úkor obohatiť ani nie je jasné ako odôvodňuje svoj nárok, pretože na jednej strane uvádza, že bezdôvodne obohatenie spočíva v investíciách do nehnuteľnosti ale na druhej strane tvrdí, že platila dodávateľov a vyberala hotovosť. To sú podľa odporcu dve diametrálne odlišné okolnosti, ktoré spôsobujú zmätočnosť žaloby. Uviedol, že z dôkazov, ktoré navrhovateľka predkladá nie je zrejmé čo nimi preukazuje, resp. akú konkrétnu investíciu nimi preukazuje. Predložený výpis z účtu podľa jeho názoru nepreukazuje, že platba, ktorú navrhovateľka uhradila alebo hotovosť, ktorú vybrala bola skutočne použitá na jeho nehnuteľnosť a nie je z neho zrejmé na čo boli peniaze použité. Zároveň bez toho, aby akokoľvek potvrdzoval nárok navrhovateľky uvádza, že previedol na jej účet sumu vo výške 9.723,47 Eur a keby aj došlo k nejakej platbe v prospech jeho nehnuteľnosti (o čom pochybuje), išlo by o platbu z jeho prostriedkov, ktoré navrhovateľke predtým poslal. Skonštatoval, že je pripravený detailne súdu pri svojom výsluchu opísať
ako prebiehalo financovanie nehnuteľnosti. Popiera aj existenciu dohody o tom, že by mal navrhovateľke prevádzať nejaký podiel na nehnuteľnosti ako to ona tvrdí a nemá vedomosť o žiadnej inej dohode, na základe ktorej by mala dostať akýkoľvek podiel na jeho nehnuteľnosti. Skonštatoval, že pokiaľ by sa súd prvej inštancie podrobne venoval otázke dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a s tým spojenej dôvodnosti, či nedôvodnosti žaloby nemohol by dospieť k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daný. Uviedol, že súd najskôr musí skúmať, či nárok vôbec existuje a má spôsobilosť byť priznaný v súdnom konaní, avšak zo žaloby a následného vyjadrenia žalovaného k nej je evidentné, že nárok navrhovateľky neexistuje a je prinajmenšom pochybný, až hraničiaci s fiktívnosťou. Podľa odporcu súd prvej inštancie na základe vykonaných (osvedčených) listinných dôkazov, dospel k nesprávnym skutkovým záverom (o dôvodnosti nároku navrhovateľky) a vec zároveň nesprávne právne posúdil. 8. Podľa názoru odporcu by nebolo potrebné ani ďalej skúmať to, či exekúcia môže alebo nemôže byť ohrozená, pretože tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne (dôvodnosť nároku a ohrozenie exekúcie). Napriek tomu uvádza, že nehnuteľnosť síce inzeroval, ale inzerciu ukončil. Inzercia nehnuteľnosti bola ukončená ešte pred samotným doručením rozhodnutia odporcovi, čím ani v tomto smere neexistuje dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. na potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolacom konaní. Na základe uvedeného má za to, že je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, podľa ktorého v tomto prípade zistený skutkový stav nemôže obstáť, pretože vzhľadom na nové skutočnosti a dôkazy (dôkaz žalovaného o tom, že nehnuteľnosť inzerovaná nie je), ktoré nemohol bez svojej viny uplatniť pre súdom prvej inštancie. Namietal, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevenoval ani otázke, či inzerát vôbec postačuje na osvedčenie údajne obavy o ohrození exekúcie. Skonštatoval, že Civilný sporový poriadok v § 343 ods. 1 vyžaduje, aby bola splnená podmienka, že exekúcia bude nevydaním zabezpečovacieho opatrenia ohrozená, čo navrhovateľka osvedčovala len inzerátom a svojimi nepravdivými tvrdeniami. Inzerát podľa odporcu vôbec nič nedokazuje. Výpovedná hodnota inzerátu je (tento dôkaz preukazuje to), že odporca inzeruje nehnuteľnosť za účelom jej predaja, teda že chce nehnuteľnosť predať. Avšak z tohto dôkazu (automaticky a bez ďalšieho) nevyplýva (ani logicky nemôže), že sa ho snaží predať, aby sa zbavil majetku ako sa to snažila súdu prezentovať navrhovateľka. Na to, aby sa tieto domnienky preukázali, by museli existovať iné dôkazy, ktoré by skutočne nasvedčovali tomu, že cieľom je vyhnúť sa povinnosti splniť dlh navrhovateľke. Odporca o žiadnom dlhu nemá vedomosť, pretože žiaden ani neexistuje a tento domnelý dlh ani neuznáva. Má za to, že navrhovateľka neosvedčila, nielen dôvodnosť svojho nároku, ale ani to že by exekúcia bola ohrozená. Tým podľa odporcu nesplnila podmienky vyžadované § 343 CSP na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 9. Poukázal na § 343 ods. 1 CSP s tým, že ak by súdy poskytovali ochranu akémukoľvek tvrdeniu (akejkoľvek tvrdenej obave) o tom, že existuje domnelá pohľadávka a len preto je potrebné zablokovať majetok domnelého dlžníka, išlo by o neprimeraný zásah do vlastníckeho práva, čím by bola porušená aj zásada primeranosti. Konštatoval, že vlastnícke právo je z hľadiska základných ústavných a ľudských práv chránené najvyššou možnou mierou a je možné doň zasiahnuť len veľmi výnimočne. Súd musí v takom prípade aplikovať aj test proporcionality. Má za to, že pri kolízii vlastníckeho práva a hypotetického a domnelého nároku na zaplatenie údajného dlhu, malo by mať prednosť jednoznačne vlastnícke právo a jeho ochrana. Podmienka primeranosti podľa odporcu nebola splnená ani z toho pohľadu, že navrhovateľka požaduje žalobou sumu 40.000 Eur, avšak hodnota nehnuteľnosti je cca 7x väčšia (cca 300.000 Eur), čo je zjavný nepomer. Nehovoriac o tom, že aj keby hypoteticky došlo k predaju nehnuteľnosti, odporca by len transformoval svoj majetok na inú formu (nehnuteľnosť na peniaze) a navrhovateľka by v prípade, ak by svoj fiktívny nárok preukázala, mohla tento uspokojiť aj v rámci exekúcie, kedy by súdny exekútor mohol napr. zablokovať prostriedky žalovaného na bankovom účte, či speňažiť jeho hnuteľný majetok. Uviedol, že navrhovateľka nijako neosvedčila skutočnosť, že odporca nemý iný majetok, ale aj napriek tomu, z tohto tvrdenia súd prvej inštancie vychádzal. Súd uvedené neskúmal a ani sa takýmito úvahami nezaoberal, čo aj z tohto pohľadu viedlo podľa odporcu k jeho nesprávnemu rozhodnutiu pre nesprávne právne posúdenie veci a vyhodnoteniu dôkazov takým spôsobom, ktoré ho doviedlo k nesprávnym skutkovým záverom. 10. Skonštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže dostatočne neskúmal dôvodnosť nároku navrhovateľky ani skutočnosť, čo vlastne inzerát preukazuje a teda neskúmal ani existenciu obavy ohrozenia exekúcie. Rozhodol v rozpore s ustálenou súdnou praxou iných súdov, ktoré v podobných prípadoch rozhodli odlišne. Súd prvej inštancie
neposudzoval ani zásadu primeranosti, či opodstatnenosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nárok mal za osvedčený hoci z dôkazov, ktoré navrhovateľka predložila vôbec nevyplýva, že jej nárok je bez väčších pochybností daný. Z tvrdení a dôkazov predložených odporcom k odvolaniu vyplýva, že nárok navrhovateľky nie je daný a možno ho považovať dokonca až za fiktívny. Navrhovateľka neosvedčila ani svoju obavu z ohrozenia exekúcie, pretože samotný inzerát nie je dôkazom pohnútky predaja nehnuteľnosti a okrem toho odporca nehnuteľnosti už neinzeruje. Tiež neosvedčila, že odporca nemá iný majetok. Súd prvej inštancie však napriek tomu mal obavu z exekúcie za danú. Nezaoberal sa napr. tým, že hodnota zabezpečovanej údajnej pohľadávky je niekoľko násobne nižšia oproti hodnote nehnuteľností, čím nie je dodržaná ani zásada primeranosti. Tiež sa nevenoval otázke, že ak by aj odporca nehnuteľnosť predal, mohla by byť navrhovateľka eventuálne uspokojená v rámci exekúcie iným spôsobom exekúcie, čím by neexistoval dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť a odporcovi priznať nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %. 11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie z nasledovných dôvodov. 12. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie 13. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020).
14. Navrhovateľka sa v preskúmavanej veci domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech navrhovateľky (ako záložného veriteľa), na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu (ako záložného dlžníka), nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. O., okres S., obec K. O., evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu S., na liste vlastníctva číslo XXXX, ako byt č. X, vchod XXA, umiestnený na prízemí rodinného domu so súpisným číslom XXXX (popis stavby: Rodinný dom), ktorý sa nachádza na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 209 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a nachádzajúcej sa v katastrálnom území K. O., okres S., obec K. O., ktoré sú evidované katastrálnym odborom Okresného úradu S. na liste vlastníctva číslo XXXX, ako pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/X o výmere 221 m2, druh pozemku: ostatná plocha, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľky voči odporcovi vo výške 40.000 Eur s príslušenstvom, v súvislosti s ktorou sa vedie konanie na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8C/63/2023. Súd prvej inštancie považoval návrh navrhovateľky za dôvodný a návrhu vyhovel. 15. S poukazom na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym relevantným spôsobom neosvedčila existenciu jednej zo základných zákonných podmienok pre zriadenie sudcovského záložného práva zabezpečovacím opatrením a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, nakoľko túto navrhovateľka vo svojom návrhu odôvodnila len vágnymi a všeobecnými formuláciami bez uvedenia a osvedčenia akýchkoľvek konkrétnych skutočností, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako skutočnosti objektívne osvedčujúce dôvodnosť obavy navrhovateľky z ohrozenia exekúcie. Samotná existencia sporu medzi stranami vyplývajúceho z navrhovateľkou tvrdeného záväzkovo právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, keď navrhovateľka tvrdí, že v priebehu rokov 2018 až 2021 vykonala do nehnuteľnosti odporcu investície, spolu vo výške 40.000 Eur, sama osebe nezakladá dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľka žiadnym kvalifikovaným spôsobom neosvedčila ňou tvrdenú hrozbu, že odporca sa zbavuje majetku uvedomujúc si svoje dlhy, resp. hodnotu svojho majetku znižuje, a pristúpil ku krokom, ktoré ohrozia - znemožnia budúci nútený výkon súdneho rozhodnutia -exekúciu. Odvolací súd zdôrazňuje, že obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP a nemôže byť založená len na subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ale ide o kategóriu, ktorá musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade, vychádzajúc z obsahu tvrdení navrhovateľky v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listín, naplnené nebolo. 16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne, nakoľko navrhovateľka dostatočne neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a z toho dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh zamietol (§ 388 CSP). 17. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).