Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/61/2024 1724201237 28. 08. 2024 JUDr. Jana Vlčková ECLI:SK:KSBA:2024:1724201237.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľov 1/: Šúrske lúky II, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO : 48 176 664 a 2/ Šúrske lúky III, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO : 51 187 141 proti odporcom : X/ N.. T. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. V. XXXX/XX, XXX XX S. R., X/ T.. T. V., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Y. XXXX/XX, XXX XX S. R., X/ N.. I. Y. V., O. X. U. T. XXXX/XXX, XXX XX S. R., X/ T.. T. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L. XX, XXX XX S. R., X/ O. W., T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. U. XXXX/XX, XXX XX S. R., X/ Ľ. L., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L. XX, XXX XX S. R., X/ N. L., J., B.. XX.XX.XXXX, O. X. I. XXXX/X, XXX XX S. R., X/ N.. H. L.Á., B.. XX.XX.XXXX, O. X. V. S. XXXX/XXD, XXX XX S. R., X/ T.. P. U., O. X. P. XX/XX, XXX XX S. R., XX/ T.. T.G. O., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L. XXX/X, XXX XX S. R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.03.2024, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 26. apríla 2024, č.k. 36C/23/2024-111, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Odporcovia 1/, 2/ a 6/ majú proti navrhovateľom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odporcom 3/, 4/, 5/, 7/, 8/, 9/ a 10/ náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.
odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov súdneho konania. Poukázal na to, že navrhovatelia žiadali, aby súd nariadil povinnosť odporcov v 1. až 10. rade nehlasovať za prijatie Zadania územného plánu obce Chorvátsky Grob alebo nového územného plánu obce Chorvátsky Grob po dobu, pokiaľ predmetné Zadanie územného plánu alebo nový návrh územného plánu nebudú relektovať (i) Zadanie Urbanistickej štúdie obce Chorvátsky Grob zo dňa 12/2021 a to čl. 6 osobitné požiadavky na urbanistickú kompozíciu obce, (platný územný plán a (iii) Súborné stanovisko k Urbanistickej štúdii obce Chorvátsky Grob a to str. 5 bod 4.4 trinásta odrážka). Svoj návrh odôvodnil tým, že obec Chorvátsky Grob obstaráva nový územný plán na základe uznesenia č. 13/2020 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Bola vypracovaná Urbanistická štúdia z decembra 2012 ako podklad nového územného plánu obce na základe návrhu urbanistickej štúdie z júna 2020. Navrhovateľ v 1. rade je vlastníkom pozemku registra "S." parc. č. XXXX/XX o výmere 72 597 m2, orná pôda v katastrálnom území Chorvátsky Grob a navrhovateľ v 2. rade je vlastníkom pozemku registra "S." parc. č. XXXX/X o výmere 203 299 m2, orná pôda v katastrálnom území Chorvátsky Grob. Navrhovatelia žiadajú zachovanie funkčného využitia a to funkčné plochy bývania a nie novonavrhnuté využitie poľnohospodárska pôda. Nie je rešpektovaný čl. 3 a 5 zadania - návrhu urbanistickej štúdie. Obec vypracovala súborné stanovisko k urbanistickej štúdii v ktorom uviedla zahrnutie funkčných plôch bývania (časť U39 podľa ZaD č. 1/2004 - Šúrske lúky) vrátane určenia adekvátnych plôch pre zariadenie OV s tým, že podľa výsledku súdneho sporu o vyslovenie nesúladu VZN č. 72/OZ-2004 bude materiál návrhu upravený, teda
lokalita U39 má byť zahrnutá do funkčných plôch bývania. Súdne konania sp. zn. 5S/85/2022 sa 5S/223/2022 Okresná prokuratúra Bratislava III c/a. obec Chorvátsky Grob o vyslovenie nesúladu VZN sa skončilo uznesením zamietajúcim žalobu, rozhodnutie sa stalo právoplatným. Dňa 07.03.2024 bola na enviroportáli zverejnená správa o hodnotení strategického dokumentu "Územný plán obce Chorvátsky Grob", ako ďalší krok k schváleniu územného plánu, správa však nereflektuje určenie pozemkov na zástavbu. Schvaľujúci orgán nemôže schváliť dokument bez posúdenia strategického dokumentu, na 12.04.2024 je zvolané zasadnutie obecného zastupiteľstva obce s jediným bodom programu a to schválenie zadania pre nový územný plán obce. Potreba neodkladnej úpravy pomerov z čl. 5 bod a Súborného stanoviska, v ktorom sa žiada obstarať ÚPN obce Chorvátsky Grob v zmysle §§ 20 a 21 ods. 8 Staveného zákona, schválením zadania ÚPN alebo nového územného plánu nereflektujúceho funkčné využitie pozemkov vo vlastníctve navrhovateľov vznikne navrhovateľom značná škoda. Rozsiahla škoda by spočívala nielen v poklese hodnoty predmetných pozemkov a vynaložených nákladov, ale aj v ušlom zisku v dôsledku zmarených investícií. Škoda by presiahla rozpočet obce, čím by došlo k nútenej správe obce. Uložením požadovanej povinnosti odporcom možno efektívne dosiahnuť ochranu vlastníckeho práva navrhovateľov. Naliehavosť vydania neodkladného opatrenia vyplýva z toho, že v júni 2023 bolo na stránke obce zverejnené finálne znenie zadania územného plánu obce, dňa 7.3.2024 bola zverejnená na enviroportáli správa a na deň 12.4.2024 je zvolané zasadnutie obecného zastupiteľstva k schváleniu územného plánu obce. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 325 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 4 ods. 3 písm. j/ z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Konštatoval, že navrhovatelia sa domáhajú zdržania sa určitého konania odporcov a to hlasovania na obecnom zastupiteľstve, avšak takéto hlasovanie je imanentným oprávnením poslancov obecného zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu, ktorým obyvatelia obce uskutočňujú samosprávu obce (čl. 67 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ z. č. 369/190 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len "ZoOZ"). Podľa § 11 ods. 4 písm. c/ ZoOZ obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené schvaľovať územný plán obce a územný plán zóny vrátane ich zmien a doplnkov, a to spolu s nariadením, ktorým sa vyhlasuje ich záväzná časť a schvaľovať koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce. Teda priamo zákonom je stanovená ako jedna z kompetencií obecného zastupiteľstva schvaľovať územný plán obce, súd túto kompetenciu obecnému zastupiteľstvu ako ani členom obecného zastupiteľstva podieľať sa na tvorbe rozhodnutia nemôže odňať, keď analogicky je použiteľné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 1998, sp. zn. 1 Obo 240/198 zverejnené pod č. 123/1999 v zošite č. 6, str. 52 Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Zákon nepozná akúsi preventívnu kontrolu zákonnosti spočívajúcu v oprávnení súdu zasiahnuť do kompetencií obecného zastupiteľstva alebo výkonu funkcie poslanca obecného zastupiteľstva pred prijatím rozhodnutia obecného zastupiteľstva, kontrola je až následná a to preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva (§ 348 a nasl. Súdneho správneho poriadku) a skúmanie súladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy § 357 a nasl. Súdneho správneho poriadku). Teda zhrnúc uvedené, súd nemôže odňať kompetenciu schvaľovať územný plán obce obecnému zastupiteľstvu a to ani jednotlivým členom obecného zastupiteľstva podieľať sa na tvorbe tohto rozhodnutia, súd potom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Dodal, že bude teda vecou odporcov ako poslancov obecného zastupiteľstva, aby pri tvorbe rozhodnutia obecného zastupiteľstva vo veci schvaľovania územného plánu zvážili prípadné zásahy do práv tretích osôb a pomohli naplniť základné úlohy pri výkone samosprávy a to starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov a to vrátane predchádzania zásahom do majetkových práv tretích osôb, ktoré potenciálne vytvoria majetkové nároky voči obci a v budúcnosti môžu oslabiť naplnenie základných úloh obce. O nároku na náhradu trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, aby bolo ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. Namietali, že uznesenie, na ktoré poukazuje okresný súd, je síce obdobného charakteru, ale je nutné ho aplikovať rozdielne. Poukazovali na to, že konanie odporcov je konštitutívnym konaním, respektíve konaním smerujúcim ku konštitutívnemu výsledku, keďže schválenie zadania nového územného plánu alebo samotného nového územného plánu má vplyv na ich práva, ak totiž dôjde k postupu odporcov v rozpore so zákonom, keď nebudú zohľadnené pripomienky k Urbanistickej štúdii obce Chorvátsky Grob - etapa Návrh riešenia a ani Súborné stanovisko z vyhodnotenia pripomienok a stanovísk k Urbanistickej štúdii, dôjde zo strany odporcov ku konaniu, ktoré im spôsobí škodu, dôjde k obmedzeniu výkonu vlastníckeho
práva vlastníkov dotknutých nehnuteľností. Poukázali na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1Ao 1/2009 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisovej značky PL. ÚS. 10/04 zo dňa 06.02.2008. Poukazovali na vznik rozsiahlej škody spočívajúcej nielen v poklese hodnoty pozemkov, ale aj v ušlom zisku v dôsledku zmarených investícií a taktiež v podobe skutočnej škody spočívajúcej vo vynaložení nákladov na projekt Šúrske lúky (výstavba domov), ktorý v predmetnej lokalite realizujú. 3. Odporca 6/ vo svojom vyjadrení uviedol, že sa vzdal mandátu poslanca obecného zastupiteľstva obce Chorvátsky Grob, jeho mandát zanikol dňa 03.04.2024 a keďže nie je poslancom obecného zastupiteľstva, nie je u neho daná pasívna vecná legitimácia. 4. Odporcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení uviedli, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia a odvolanie nesmeruje voči všetkým poslancom obecného zastupiteľstva. Uviedli, že Ľ. L. už nie je poslancom obecného zastupiteľstva a medzi poslancami uvedenými ako odporcovia chýba poslanec pán N.. R., pasívna vecná legitimácia nie je daná u odporcu 6, obec Chorvátsky Grob má 11 a nie 10 poslancov obecného zastupiteľstva. Mali za to, že navrhovatelia neosvedčili potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, v návrhu uvádzajú zavádzajúce tvrdenia a svojimi návrhmi usilujú o zásah súdnej moci do slobodného vykonávania poslaneckého mandátu a do normotvornej kompetencie obecného zastupiteľstva obce. Uviedli dôvody, pre ktoré považuje návrh navrhovateľov na vydanie neodkladného opatrenia smerujúci voči poslancom obecného zastupiteľstva aj po vecnej stránke za bezpredmetný a nedôvodný. K hroziacej ujme uviedli, že obec pri prijatí nového územného plánu nezodpovedá za škodu, nakoľko nevydala ani sa nechystá prijať nezákonné rozhodnutie ani sa nedopustila pri prijímaní nového územného plánu nesprávneho úradného postupu, ba práve naopak v zmysle zákona si plnia svoju zákonnú povinnosť. Údajnú potrebu na neodkladnú úpravu pomerov navrhovatelia nijako nepreukázali, neexistuje. Mali za to, že navrhovateľom sa nepodarilo preukázať ani existenciu nároku ani potrebu neodkladného opatrenia pomerov, z ich strany ide o obštrukciu k prijímaniu nového územného plánu, čoho sa navrhovatelia domáhajú nemá oporu v práve. Z uvedených dôvodov navrhli napadnuté uznesenie potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. 6. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 7. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 8. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že navrhovatelia na základe tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených listinných dokladov hodnoverne neosvedčili dôvodnosť nároku, zabezpečenia ochrany ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhajú. Súd prvej inštancie po dôkladnom zvážení posúdil splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s relevantnými ustanoveniami zákona a svoje rozhodnutie založil na konkrétnych skutočnostiach majúcich podklad v obsahu spisu. Navrhovatelia neuviedli a nepreukázali žiadne podstatné skutočnosti ani vo svojom odvolaní, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky. Možno preto prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že listinné doklady založené v spise neumožnili vysloviť záver o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania dôsledne vysporiadal
so všetkými skutočnosťami a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou, a preto mu nemožno vytknúť žiadne pochybenie. V danom prípade navrhovatelia neosvedčili také svoje právo, ktorého ohrozenie/porušenie je nevyhnutne potrebné chrániť neodkladným opatrením. 9. Súd prvej inštancie svoje závery, pre ktoré návrhu nevyhovel, aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené z predložených listinných dôkazov ako aj s poukazom na ním prijaté právne závery, uviedol presvedčivé a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia; spĺňajúcom všetky požiadavky vyplývajúce z § 220 ods. 2 C.s.p.; ktoré si v celom rozsahu aj osvojuje a na ktoré bližšie poukazuje. So zreteľom na uvedené uznesenie súdu prvej inštancie; ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia; ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. 10. Vzhľadom na to, že zo záverov ustálenej judikatúry (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/240/98 (R 123/1999), sp. zn. 7Cdo/59/2011); na ktorú poukázal i súd prvej inštancie; vyplýva, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci, vec prejednávajúci senát v predmetnej veci zastáva názor, že prednosť majú právne prostriedky ochrany v správnom konaní, resp. v súdnom konaní podľa Správneho súdneho poriadku. Nemožno totiž neodkladným opatrením odnímať účinky rozhodnutiam alebo iným aktom vydaným pri výkone verejnej moci, prípadne meniť ich obsah. 11. Obecné zastupiteľstvo ako orgán obce svoju legitimitu odvíja od obyvateľov obce, ktorí mu moc a z nej vyplývajúce vrchnostenské postavenie delegovali na základe všeobecných, rovných a priamych volieb. Spôsob voľby poslancov sa prejavuje v neexistencii imperatívneho záväzku (imperatívny mandát) vykonávať svoju funkciu vopred alebo dodatočne určenými pokynmi inej osoby, a preto sú pri výkone svojej funkcie nezávislí. Poslanci mestského zastupiteľstva vykonávajú svoj mandát podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a nie sú viazaní žiadnymi príkazmi, a to ani príkazmi politických strán, ktorí ich nominovali a ani príkazmi svojich voličov, čo potvrdzujú vyhlásením textu poslaneckého sľubu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2018, sp. zn. 1 Sžk 11/2017). Poslanec obecného zastupiteľstva skladá sľub, v ktorom sľubuje riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce, dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, a tieto pri výkone svojej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že obmedzením poslaneckého mandátu neodkladným opatrením by došlo k neprípustnému zásahu do jeho nezávislého výkonu. Poskytnutie súdnej ochrany nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia tak nespadá pod oblasť právnych vzťahov, ktorým je možné poskytnúť ochranu neodkladným opatrením, a nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia by predstavovalo neprípustný zásah do sféry verejnoprávnych vzťahov na úseku územnej samosprávy, v rámci ktorých obec rozhoduje samostatne, do normotvornej činnosti obce a do zákonom stanovenej kompetencie obecného zastupiteľstva. 12. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili v danom štádiu konania základné predpoklady opodstatňujúce nariadením neodkladného opatrenia obmedziť výkon práv odporcov vyplývajúcich im z poslaneckého mandátu, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, ako vecne správne, potvrdil (ust. § 387 ods. 1 C.s.p.). 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešným odporcom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, a preto priznal odporcom 1/, 2/ a 6/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa obsahu spisu odporcom 3/, 4/, 5/, 7/, 8/, 9/ a 10/ žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že im sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).