Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Co/121/2024 1724202200 06. 12. 2024 JUDr. Valéria Kleinová, st. ECLI:SK:KSBA:2024:1724202200.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľov: X/ V. Ď., O.. XX.X.XXXX, V. E. Č.. XXX, X/ E. G., O.. XX.X.XXXX, V. E. Č.. XXX, zast. KUČERKOVÁ ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o. so sídlom v Senci, Fučíkova 31, IČO: 53868030, proti odporcom: X/Monika E., O.. X.X.XXXX, V. E. Č.. XXX, X/ C.. U. F., O.. XX.X.XXXX, V. E. Č.. XXX, X/ U.. U. F., O.. XX.X.XXXX, V. E. Č.. XXX, X/ U.. C. U., O.. X.XX.XXXX, V. O. X/A, V., X/ E. U., O.. X.X.XXXX, V. Š. XX, V., odporcovia 1/, 4/ a 5/ zastúpení Mgr. Viktorom Beranom, advokátom v Bratislave, Jurská 21, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateliek 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 9C/47/2024-49 zo dňa 1. júla 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/47/2024-147 zo dňa 9. októbra 2024 takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/47/2024-147 zo dňa 9. októbra 2024 vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti trov konania mení tak, že odporcom 1/ až 5/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. II. Odporcom 1/, 4 a 5/ priznáva voči navrhovateľkám 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a odporcom 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/47/2024-147 zo dňa 9. októbra 2024 súd prvej inštancie návrh navrhovateliek 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok). Navrhovateľkám 1/ a 2/ náhradu (nárok na náhradu) trov konania nepriznal (II. výrok). 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľky 1/ a 2/ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcom 1/ až 5/ domáhali uloženia im povinnosti strpieť právo cesty v prospech navrhovateliek 1/ a 2/ k stavbe rodinného domu č. XXX a XXX, bližšie určených na LV č. XXX a XXXX, odbor pre okres F., obec E., kat. územie E., a to na tom skutkovom základe, že navrhovateľka 1/ je výlučnou vlastníčkou, spoluvlastnícky podiel 1/1 rodinného domu s garážou so súp. č. XXX, postaveného na pozemku N.-M. parc. č. XXX/X-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 144 m2, nehnuteľnosť sa nachádza v kat. úz. E., obec E., okres F. a je zapísaná na LV č. XXX. Navrhovateľka 2/ je výlučnou vlastníčkou spoluvlastnícky podiel 1/1 rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na pozemku N.-M., parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88 m2, nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. E., obec E., D. F., zapísaná na LV č. XXXX. Odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku N.-M. parc. č. XXX/X vo výmere 339 m2-zastavaná plocha a nádvorie v kat. úz. E., obec E., okres F., zapísanej na LV č. XXX a jedná sa o jedinú prístupovú cestu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateliek. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 15C/48/2018-171 zo dňa 30.3.2023 nahradil prejav vôle navrhovateľky 1/ ako predávajúcej uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorou predáva svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/28 k pozemku parcely registra „N.“ č. 128/5-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 339 m2, nachádzajúceho sa v kt. území E., obec E., okres F., zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom F., katastrálnym odborom, a to odporkyni 4/ vo veľkosti 7/728 k celku za kúpnu cenu 123,79 eur, ktorú bola odporkyňa 4/ ako kupujúca povinná zaplatiť navrhovateľke 1/ do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nahradil tiež prejav vôle navrhovateľky 2/ ako predávajúcej uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorou predáva svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/28 k pozemku parcely registra “N.“ č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 339 m2, nachádzajúceho sa v kat. území E., obec E., okres F., zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom, a to odporkyni 4/ vo veľkosti 7/728 k celku za kúpnu cenu 120,53 eur, ktorú bola povinná odporkyňa 4/ ako kupujúca zaplatiť navrhovateľke 2/ do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 5Co/80/2023-202 zo dňa 30.8.2023 ako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č. k. B3-15C/48/2018 zo dňa 8.4.2024 nahradil prejav vôle navrhovateľky1/ ako predávajúcej uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorou predáva svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/28 k pozemku parcely registra „N.“ č. XXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 339 m2, nachádzajúceho sa v kat. území E., obec E., okres F., zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom, a to odporkyni 1/ vo veľkosti 5/728 k celku za kúpnu cenu 86,10 eur, ktorú je odporkyňa 1/ povinná ako kupujúca zaplatiť navrhovateľke 1/ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, odporcom 2/ a 3/ do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo veľkosti 7/728 k celku za kúpnu cenu vo výške 123,79 eur, ktorú sú odporcovia 2/ a 3/ povinní ako kupujúci zaplatiť navrhovateľke 1/ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, odporcovi 5/ vo veľkosti 7/728 k celku za kúpnu cenu 120,53 eur, ktorú je tento povinný ako kupujúci zaplatiť navrhovateľke 1/ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Nahradil prejav vôle navrhovateľky 2/ ako predávajúcej uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorou predáva svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/28 k pozemku parcely registra „N.“ č. XXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 339 m2, nachádzajúcej sa v kat. území E., obec E., okres F., zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom, a to odporkyni 1/ vo veľkosti 5/728 k celku za kúpnu cenu 86,10 eur, ktorú je táto ako kupujúca povinná zaplatiť navrhovateľke 2/ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, odporcom 2/ a 3/ do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo veľkosti 7/728 k celku za kúpnu cenu 120,53 eur, ktorú sú títo povinní ako kupujúci zaplatiť navrhovateľke 2/ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a odporcovi 5/ vo veľkosti 7/728 k celku za kúpnu cenu 120,53 eur, ktorú je tento povinný ako kupujúci zaplatiť navrhovateľke 2/ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.6.2024 a vykonateľnosť dňa 27.6.2024. Navrhovateľky uviedli, že ako vlastníčky stavieb stratili postavenie podielového spoluvlastníka priľahlého pozemku a rozhodnutím súdu im bol zamedzený prístup k stavbám, nakoľko pozemok parcely registra „N.“ parc. č. XXX/X- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 339 m2, nachádzajúceho sa v kat. území E., obec E., okres F., zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom je jedinou prístupovou cestou k ich stavbám, čím nastala situácia, že vlastník stavby stratil postavenie spoluvlastníka priľahlého pozemku-prístupovej cesty a prístup navrhovateliek ako vlastníkov stavieb nemožno zabezpečiť inak. Vzhľadom k tomu, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 22Cdo 1897/2004 je základnou interpretačnou pomôckou čl.11 ods. 4 Listiny, možno vecné bremeno zriadiť len za náhradu tak, aby výška odplaty bola primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia vecného bremena utrpí s tým, že výška odplaty musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty tým utrpí, určí sa výška odplaty znaleckým dokazovaním alebo dohodou medzi stranami, na tento čas, keďže je nevyhnutné, aby bol žalobcom zabezpečený prístup k stavbám je nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie o zriadení vecného bremena práva cesty, nakoľko je ohrozený prístup navrhovateliek k svojmu domovu. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľky ako vlastníčky stavieb boli až do rozhodnutia súdov podielovými spoluvlastníčkami prístupovej cesty na základe tohto stavu získali stavebné povolenie a ich stavby boli skolaudované. Navrhovateľky v dobrej viere nadobudli spoluvlastnícky podiel k prístupovej ceste a odporcovia už krátko pred uplynutím premlčacej lehoty podali na súd návrh na nahradenie prejavu vôle navrhovateliek z dôvodu, že ich predkupné právo malo byť porušené, napriek tomu, že mali vedomosť, že sa jedná o jedinú prístupovú cestu k ich stavbám a napriek tomu, že vedeli, že práve navrhovateľky kúpia pozemky, na ktorých si postavia rodinné domy a boli s tým uzrozumení. Navrhovateľky ako vlastníčky stavieb nedobrovoľne súdnym rozhodnutím stratili možnosť prístupu k svojim stavbám, čím odôvodňovali právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko prístup k ich stavbám nie je možné zabezpečiť inak. Uložením navrhovanej povinnosti strpieť právo prejazdu nad mieru primeraným okolnostiam nezaťaží odporcov, nakoľko do právoplatnosti súdneho rozhodnutia navrhovateľky priľahlú cestu ako podielové spoluvlastníčky využívali a toto právo im musí byť zachované aj po dobu, kým dôjde k dohode o zriadení vecného bremena medzi stranami alebo ho zriadi meritórnym rozhodnutím súd, v prípade, že nedôjde k dohode.
Ako prílohy navrhovateľky doložili LV č. XXXX, podľa ktorého strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/X o výmere 339 m2 v obci E., k. ú. E., LV č. XXX, podľa ktorého sú navrhovateľka 1/ výlučnou vlastníčkou parc.č. XXX/X o výmere 576m2-zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 88 m2- zastavaná plocha a nádvorie, rodinného domu so súp. č. XXX, stojacom na parcele č. XXX/X v obci E., k. ú. E., s LV č. XXXX, podľa ktorého je navrhovateľka 2/ výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. XXX/X o výmere 576 m2-zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 88m2 -zastavaná plocha a nádvorie, domu so súp. č. XXX, stojacom na parc. č. XXX/X. Rozhodnutiami súdov vo veci nahradenia prejavu vôle navrhovateliek-uzavretia kúpnej zmluvy s odporcami, predmetom ktorej je parcela č. XXX/X v k. ú. E., kde rozsudok č. k. 15C 48/2018 nadobudol právoplatnosť dňa 11.6.2024. 3. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1,2 ,3, § 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1, 2, § 327 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami dospel k záveru, že navrhovateľky 1/ a 2/ dostatočným spôsobom nepreukázali, že definitívne stratili prístup k stavbám a pozemkom vo svojom vlastníctve, nakoľko z príloh doručených k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia to nie je zrejmé. Uviedol, že absentuje grafické zobrazenie usporiadania parciel jednotlivých vlastníkov s tým, že nie je vôbec preukázané, napr. zo snímky katastrálnej mapy, že navrhovateľky nemajú iný prístup k svojim nehnuteľnostiam, ako iba cez parcelu č. XXX/X. Táto skutočnosť podľa neho nevyplýva ani z rozsudku č. k. B3-15C/48/2018 zo dňa 8.4.2024, ktorým bol nahradený prejav vôle navrhovateliek. Vyslovil, že nie je ex offo povinný dohľadávať takéto chýbajúce dôkazy, nakoľko je úlohou navrhovateliek, aby svoje tvrdenia preukázali dostatočne, a tak zároveň preukázali nevyhnutnosť upraviť pomery neodkladným opatrením. 4. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 CSP a tým, že navrhovateľky neboli v konaní úspešné, a preto im nevznikol nárok na náhradu trov konania. 5. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľky 1/ a 2/, ktoré žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a priznať im náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedli, že už v konaní Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-15C/48/2018 domáhali zriadenia vecného bremena práva nevyhnutnej cesty k svojim pozemkom a na nich umiestneným stavbám, avšak súd tomuto ich návrhu nevyhovel, nakoľko takýto procesný nárok nebol riadne a písomným návrhom uplatnený ako vzájomná žaloba. 6. Podľa kópie katastrálnej mapy M.-XXXXX/XXXX zo dňa 11.7.2024 navrhovateľka 1/ stavby so súp. č. XXX druh stavby rodinný dom s garážou postaveného na pozemku N.-M. parc. č. XXX/X má k svojej nehnuteľnosti prístup z pozemku N.-M. parc. č. XXX/X-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 339 m2 v podielovom spoluvlastníctve odporcov v k. ú. E. zapísaných na LV č. XXXX a aj z pozemku N.-M. parc. č. XXX/X-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 103m2, k. ú. E. zapísanej na LV č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 1/, navrhovateľky 2/, odporkyne 1/, odporcu 2/, odporkyne 3/ a odporcu 5, ako však z katastrálnej mapy, ako aj z fotodokumentácie vyplýva, že na pozemok N.-M. parc. č. XXX/ X je možné sa dostať len z pozemku N.-M. parc. č. XXX/X a z pohľadu hlavnej cesty vyplýva, že k rodinnému domu s garážou so súp. č. XXX je možné sa dostať jedine cez cestu na pozemku N.-M. parc. č. XXX/X, preto mali za dôvodné od odporcov požadovať strpieť právo nevyhnutnej cesty v prospech navrhovateľky 1/ ako vlastníčky rodinného domu s garážou so súp. č. XXX, nakoľko z iných strán nie je možné sa dostať, keďže sa tam nenachádza žiadna cesta. 7. Podľa kópie katastrálnej mapy M.-XXXX/XXXX zo dňa 11.7.2024 navrhovateľka 2/ ako vlastníčka stavby so súp. č. XXX druh stavby rodinný dom postavený na pozemku N.-M. parc. č. XXX/X k svojej nehnuteľnosti má prístup z pozemku N.-M. parc. č. XXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 339 m2 v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 2/, odporkyne 1/, odporcu 2/, odporkyne 3/ a odporcu 5/ a aj z pozemku N.-M. parc. č. XXX/X -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2 v podielovom spoluvlastníctve navrhovateliek, ako z katastrálnej mapy, aj z fotodokumentácie vyplýva, že na pozemok N.-M. parc. č. XXX/X a na pozemok N.-M. parc. č. XXX/X je možné sa dostať len z pozemku parc.č. XXX/X a z pohľadu z hlavnej cesty vyplýva, že k rodinnému domu so súp. č. XXX je možné sa dostať jedine cez pozemok parc. č, XXX/X. Je preto odôvodnené požadovať od odporcov strpieť právo nevyhnutnej cesty v prospech navrhovateľky 2/ ako vlastníčky rodinného domu so súp. č. XX, nakoľko z iných strán nie je možné sa dostať, keďže sa tam nenachádza žiadna cesta.
Navrhovateľky 1/ a 2/ zotrvali na tvrdení, že ako vlastníčky stavieb stratili postavenie podielových spoluvlastníkov priľahlého pozemku a rozhodnutím súdu im bol zamedzený ich prístup k stavbám, nakoľko pozemok parc. č. XXX/X -zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 339 m2, nachádzajúci sa v kat. úz. E., obec E., okres F. zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom, je jedinou prístupovou cestou k ich stavbám, čím nastala situácia, že vlastník stavby stratil postavenie spoluvlastníka priľahlého pozemku -prístupovej cesty a ich prístup ako vlastníčok stavieb nemožno zabezpečiť inak. Vzhľadom k tomu, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1897/2004 je základnou interpretačnou pomôckou čl. 11 ods. 4 Listiny, možné vecné bremeno zriadiť len za náhradu tak, aby výška odplaty bola primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia vecného bremena utrpí s tým, že výška odplaty musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí, určí sa výška odplaty znaleckým dokazovaním alebo dohodou medzi stranami na tento čas, keďže je nevyhnutné, aby bol žalobcom zabezpečený prístup k stavbám, je nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie o zriadení vecného bremena práva cesty, nakoľko je ohrozený prístup navrhovateliek k svojmu domovu. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľky ako vlastníčky stavieb boli až do rozhodnutia súdov podielovými spoluvlastníkmi prístupovej cesty na základe tohto stavu získali stavebné povolenie a ich stavby boli skolaudované. Spoluvlastnícky podiel k prístupovej ceste nadobudli v dobrej viere a odporcovia až krátko pred uplynutím premlčacej lehoty podali na súd návrh na nahradenie prejavu vôle navrhovateliek z dôvodu, že ich predkupné právo malo byť porušené napriek tomu, že mali vedomosť, že sa jedná o jedinú prístupovú cestu k ich stavbám a napriek tomu, že vedeli, že práve navrhovateľky kúpia pozemky, na ktorých si postavia rodinné domy a boli s tým uzrozumení. Odporcovia do dňa podania návrhu neponúkli zriadenie vecného bremena. Navrhovateľky mali za to, že na zriadenie práva nevyhnutnej cesty sú splnené všetky podmienky, a to a/ vlastník stavby súp. č. XXX navrhovateľka 1/ a vlastník stavby súp. č. XXX navrhovateľka 2/ nie sú súčasne vlastníkmi priľahlého pozemku parc. č. XXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 339 m2, b/ prístup vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak a c/ neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Na nariadení neodkladného opatrenia majú oprávnený záujem, nakoľko prístup k ich stavbám nie je možné zabezpečiť inak. Uložením navrhovanej povinnosti strpieť právo prejazdu nad mieru primeraným okolnostiam nezaťažil odporcov, nakoľko do právoplatnosti súdneho rozhodnutia navrhovateľky priľahlú cestu ako podielové spoluvlastníčky využívali a toto právo im musí byť zachované aj po dobu, kým dôjde k dohode o zriadení vecného bremena medzi stranami alebo ho zriadi meritórnym rozhodnutím súd, v prípade, že nedôjde k dohode. K odvolaniu navrhovateľky doložili kópiu katastrálnej mapy M.-XXXX/XXXXX zo dňa 11.7.2024, Výpis z LV č. XXXX, LV č. XXXX, fotodokumentáciu. 8. Odporcovia 1/, 4/ a 5/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli odvolanie navrhovateliek v celom rozsahu zamietnuť, t. j. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať im aj náhradu trov konania. Návrh navrhovateliek spočívajúci v návrhu na zriadenie vecného bremena na pozemku - dvore odporcov označili za špekulatívny, ktorým chcú zasiahnuť do ich ústavného práva vlastniť majetok. Rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia by podľa odporcov mohla nastať situácia, že by boli obmedzení na svojich právach bez náhrady a na neobmedzenú dobu, pretože v prípade neodkladného opatrenia nie je žalobca povinný podať návrh na súd a k dohode o užívaní pozemku medzi navrhovateľkami a odporcami nemusí vôbec prísť. Mali za to, že navrhovateľky nepreukázali, že sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko žiadna exekúcia nebude nevydaním rozhodnutia ohrozená a navrhovateľky nepreukázali, že by pre nich existovalo riziko, ktoré by odôvodňovalo neodkladnú úpravu pomerov, a teda by bol dôvod bezodkladne upraviť pomery. Práve naopak, sú poškodzované ich práva, nakoľko navrhovateľky bezdôvodne užívajú cudzí pozemok- dvor, čím vzniká u navrhovateliek bezdôvodné obohatenie. S poukazom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka odporcovia uviedli, že navrhovateľky sú vlastníčkami stavby, a to navrhovateľka 1/ vlastníčkou stavby umiestnenej na pozemku parc. č. XXX/X, pričom je vlastníčkou aj tohto pozemku. Navrhovateľka 2/ je vlastníčkou stavby umiestnenej na pozemku parc. č. XXX/X, pričom je tiež vlastníčkou aj tohto pozemku. Priľahlým pozemkom k pozemku, na ktorom je stavba navrhovateľky 1/, je pozemok s parc. č. XXX/X, ktorý navrhovateľka 1/ tiež vlastní a priľahlým pozemkom k pozemku, na ktorom je stavba navrhovateľky 2/, je pozemok s parc. č. XXX/X, ktorý navrhovateľka 2/ tiež vlastní. Nie je teda podľa nich splnená podmienka § 151o ods. 3 Obč. zák., ktorá vyžaduje, aby vlastník stavby nebol vlastníkom priľahlého pozemku. Z dikcie zákona je zjavné, že zákonodarca považuje za priľahlý pozemok len jeden pozemok, ktorý susedí s pozemkom, na ktorom je umiestnená stavba alebo cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. Pozemok na parcele s parc. č. XXX/X nie je priľahlým pozemkom k stavbe a ani nie je možné sa z neho dostať ku komunikácii, nakoľko cesta sa nachádza až na pozemku parcely reg.
„N.“ parc. č. XXX/X. Ak by súd uvažoval o pozemku parc. č. XXX/X ako o priľahlom pozemku napriek tomu, že sa z neho nedá dostať na pozemok s cestou, mohol by potom uvažovať takto aj o pozemkoch parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/X, ktorých použitie predstavuje iné riešenie, ktoré však navrhovateľky úmyselne neuvádzajú. Dvor teda nie je priľahlým pozemkom k pozemku, na ktorom sú umiestnené stavby, a to ani jednej z navrhovateliek. Navyše existujú aj iné, menej invazívne možnosti, ako sa navrhovateľky zo svojich stavieb môžu dostať k verejnej komunikácii. V prípade navrhovateľky 1/ je možný prístup k jej pozemku cez pozemky parcely registra „W.“ s parc. č. XXXX,XXX,XXX a pozemok parcely registra „N.“ s parc. č. XXX/XX, na ktorých sa nachádza poľná cesta a túto cestu by mohla využívať aj navrhovateľka 2/ cez parcelu č. XXX/X patriacu navrhovateľke 1/, keďže je zjavné, že prístupovú cestu riešia spoločne. Ďalšou, najjednoduchšou alternatívou by mohol byť pre navrhovateľku1/ prístup cez pozemok parcely registra „W.“ parc. č. XXX, na ktorom sa nachádza obecná pošta. V prípade navrhovateľky 2/ jej pozemok parc. č. XXX/X priamo susedí s obecným pozemkom parc. č. XXX/X, kde popri budove Kultúrneho domu je možné zriadiť prístup. Ďalším spôsobom pre obe navrhovateľky je možnosť zriadiť vecné bremeno na pozemku parc. č. XXX/X na časť pozemku medzi prístupovou cestou -časť 1 a pozemkom parc. č. XXX/X, čím by získali rovnaký prístup ako majú odporcovia zo svojho dvora. Navrhovateľka 2/ má rovnako možnosť zabezpečiť prístup cez pozemok parc. č. XXX, na ktorom sa nachádza obecná cesta. Z uvedeného vyplýva, že prístup je možné zabezpečiť aj inak, ako cez dvor odporcov, a teda nie je splnená ani druhá časť podmienky podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. Navrhovateľky vo svojom návrhu neuviedli žiadne tvrdenie, ktoré by dokazovalo, že dvor je priľahlým pozemkom k pozemkom, na ktorom je umiestnená stavba a ani nepreukázali, že nie je možné zriadiť prístup iným spôsobom, ani že by sa pokúsili zriadiť prístup iným spôsobom. Zriadenie vecného bremena nemá za účel umožniť zriadiť len pohodlnejšiu cestu navrhovateľkám, a teda zákon nedáva možnosť súdu zriadiť vecné bremeno v prípade ak existuje možnosť zriadiť prístup iným spôsobom. Uviedli, že tvrdenie navrhovateliek, že na dvore sa nachádza cesta, je nesprávne. Ide o dvor, o využití ktorého majú právo rozhodovať jeho vlastníci a skutočnosť, že ho využívajú aj na prejazd k svojim domom, z neho nerobí cestu. Poukázali na to, že podľa katastra je pozemok- parc. č. XXX/X evidovaný ako druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku- dvor. Ak sa ako vlastníci tohto pozemku rozhodnú, že na tomto dvore budú skladovať stavebný materiál alebo si tento pozemok pričlenia k svojim existujúcim pozemkom, bude to ich rozhodnutie a budú tento pozemok týmto spôsobom užívať. Vecné bremeno by predstavovalo výrazný zásah do ich základného práva vlastniť majetok, užívať ho a nakladať s ním podľa svoje vôle. Rovnako tvrdenie navrhovateliek, že na ostatných pozemkoch sa nenachádza žiadna cesta, označili odporcovia za nepravdivé,. Na susediacich pozemkoch na pozemku parcely reg. „W.“ parc. č. XXX a pozemku parc. č. XXX/X sa nachádza cesta patriaca obci Reca a na pozemkoch parc. č. XXX,XXX, XXX a XXX/XX sa nachádza poľná cesta. Zákon však žiadnu povinnosť existencie cesty nevyžaduje a nevylučuje prípady, v ktorých si musí cestu vybudovať žalobca vlastným úsilím. Navrhovateľky sa chcú len najjednoduchším spôsobom dostať k užívaniu cudzieho pozemku, o ktorý by sa nemuseli starať, a tak sa priživiť na práci odporcov, ktorí udržiavajú svoj majetok vo vzornom stave, čo dokazujú aj fotografie, a pozemky navrhovateliek sú zarastené a neupravené. Odporcovia uviedli, že navrhovateľky aj napriek rozhodnutiu súdu naďalej užívajú dvor ako príjazdovú cestu pre svoje vozidlá. Navrhovateľky podľa nich úmyselne neuvádzajú skutočnosť, že sú vlastníčkami prístupovej cesty nachádzajúcej sa na pozemkoch parciel registra „N.“ parc. č. XXX/X a XXX/X. Pôvodne išlo o jeden pozemok, ktorý bol rozdelený, novovzniknuté časti predané a následne aj na týchto novovzniknutých parcelách si navrhovateľky postavili svoje domy. Dvor existoval ešte pred výstavbou rodinných domov navrhovateliek. Nie je vinou odporcov, že sa navrhovateľky dostali do takejto situácie a odporcovia mali za to, že túto teraz nie je možné riešiť na úkor odporcov. Navrhovateľkám umožnili vstup na vlastný pozemok z vlastnej dobrej vôle aj počas výstavby, ktorú navrhovateľky začali ešte pred vydaním právoplatného stavebného povolenia. Rovnako navrhovateľkám nebudú brániť prístupu zasahujúcim zložkám požiarneho alebo záchranného zboru. K vyjadreniu doložili letecké snímky priľahlých pozemkov a prístupových ciest, fotografie. 9. Navrhovateľky 1 a 2/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu odporcov uviedli, že odporcovia boli účastníkmi stavebného konania a v určenej lehote k predmetnej stavbe námietky ani pripomienky neuplatnili. Uviedli, že pozemok s parc. č. XXX/X vo výmere 69 m2 v kat. ú. E. na LV č. XXXX nemá, ako vyplýva z fotokópie katastrálnej mapy, napojenie na štátnu cestu E.. Pozemok s parc. č. XXX/X vo výmere 553 m2 v kat. úz. E. na LV č. XXXX vo vlastníctve manželov L. Š. a M. Š. v spoluvlastníckom podiele 1/1sa k parcele, ktorú odporcovia označujú ako „prístupovú cestu“ plynovou prípojkou a skriňou, preto nie je možné vybudovať prístupovú cestu spôsobom, ako navrhujú odporcovia, navyše vlastníci
pozemku parc. č. XXX/X, ani neboli účastníkmi stavebného konania, a preto podľa nich nemožno od nich spravodlivo žiadať prekládku plynovej skrine a sietí alebo úpravu oploteného a funkčne využitého pozemku tak, aby sa tam vybudovala cesta k domom navrhovateliek. Pozemok parc. č. XXX-orná pôda o výmere 1618 m2 nemá podľa kópie z katastrálne mapy žiadnu cestu patriacu obci E. a ani sa vo vlastníctve obce E. nenachádza, nakoľko sa nachádza vo vlastníctve neznámych vlastníkov a je pod správou Slovenského pozemkového fondu, pričom akékoľvek nakladanie s takýmto pozemkom je vzhľadom na uvedené vylúčené. Ako vyplýva z kópie katastrálnej mapy vybudovanie práva cesty cez pozemok vo vlastníctve obce E. parc. č. XXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1584m 2 nie je možné, nakoľko je tam postavená stavba na pozemku XXX/X kultúrny dom, a preto nie je možné právo cesty k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcov vybudovať. Poľná cesta, ktorú na parcele č. XXX/XX odporcovia spomínajú, nepokračuje až k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcov, ako nesprávne uvádzajú odporcovia a ostatné pozemky č. XXX,XXX, XXX sú ornými pôdami, na ktorých sa pestujú poľnohospodárske plodiny, a preto tieto nie je možné z hľadiska ich funkčného využitia použiť na prístupovú cestu. Nariadenie neodkladného opatrenia považovali navrhovateľky za nevyhnuté, nakoľko odporcovia sa pokúšajú rôznymi spôsobmi brániť im v práve cesty, a teda k prístupu k svojim domom. Uviedli, že podľa vyjadrenia obce E. k č. j. XXX/XXXX zo dňa 30.9.2024- Potvrdenie -odpoveď na žiadosť zo dňa 30.9.2024 je jedinou prístupovou cestou k pozemkom s parc. č. XXX/X a XXX/X v kat. území E., obec E. okres F. pozemok evidovaný na LV č. XXXX ako parcela č. XXX/X. Za primeraný považovali navrhovateľky aj princíp primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek 1/a 2/ nie je dôvodné. 11. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa odseku 2 neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c/ nenakladala s určitými vecami alebo právami, d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP s poukazom na citované ustanovenie § 344 CSP v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (neodkladného opatrenia) sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 16. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. S ohľadom na vyššie uvedené bolo povinnosťou navrhovateľa osvedčiť opodstatnenosť uplatneného nároku jednak tvrdením a jednak označením vykonať sa majúcich dôkazov, a tiež osvedčiť potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 17. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Pri tomto dôvode bezodkladnej úpravy pomerov ide
o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy, a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 18. Súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, prípadne hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. 19. Ustanovenie § 325 CSP obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi umožňuje, aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, no vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola navrhovateľom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. 20. Navrhovateľky 1/ a 2/ sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali uloženia povinnosti odporcom strpieť „právo cesty“ v ich prospech k stavbám- rodinným domom. Právo cesty znamená právo prechodu a ide o vecné bremeno, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností. Jeho podstata spočíva v tom, že medzi vlastníkom stavby a vlastníkom priľahlého pozemku vznikne vzťah oprávneného a povinného. Oprávnený vlastník stavby má právo v stanovenom rozsahu prechádzať cez priľahlý pozemok a naproti tomu, povinný vlastník priľahlého pozemku musí prechádzanie strpieť. Pre zriadenie takéhoto vecného bremena je však potrebné vykonanie riadneho dokazovania v konaní o žalobe o zriadenie vecného bremena, kde musia byť nad všetky pochybnosti preukázané zákonné predpoklady pre zriadenie vecného bremena. Je potrebné zvážiť všetky okolnosti prípadu riešenia prístupovej cesty k stavbám a k verejnej komunikácii, ako aj aké negatívne následky by prinieslo zriadenie vecného bremena pre zaťažený pozemok. Náhrada za zriadenie vecného bremena nevyhnutnej cesty zahŕňa aj náhradu za ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí, a to aj tým, že aj v dôsledku tzv. práva cesty svedčiaceho vlastníkovi stavby spravidla klesne cena zaťaženého pozemku, nielenže obmedzuje vlastníka zaťaženého pozemku tento pozemok riadne pre svoje potreby využívať, keďže bude obmedzený v užívaní pozemku, bude narušené jeho súkromie, apod. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že právo cesty sa zriaďuje bez časového obmedzenia a za náhradu. 21. Dočasnú úpravu pomerov účastníkov neodkladným opatrením možno pripustiť len vtedy, ak je nevyhnutná, ak je právo tvrdené návrhom dostatočne osvedčené, a ak ochranu práva nemožno zjednať inak. Zákonnými predpokladmi pre vydanie neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie tvrdenia, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu s tým, že v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav. Existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, prípadne ich osvedčenie, samé o sebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia a až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie musí byť pritom konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom konania naviac aspoň osvedčené. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe akejsi pomyselnej pravdepodobnosti. Mal by však vychádzať najmä zo vzájomného pomeriavania, a to tak, že na
pomyselnú misku váh postaví na jednu stranu záujem jednej strany sporu, ktorej sa má prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana, a na druhú stranu záujem druhej strany sporu, ktorej môže konkrétne predbežné opatrenie poškodiť. Navrhované neodkladné opatrenie, ktorým navrhovateľky žiadajú zriadenie vecného bremena na nehnuteľnosť tak, ako uvádzajú v petite svojho návrhu, by bolo v rozpore so zásadou primeranosti neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia by súd neprimerane zasiahol a obmedzil vlastnícke právo odporcov. Zriadením vecného bremena a jeho zápisom do katastra nehnuteľností by sa vytvoril trvácny vzťah a opakujúci, resp. trvajúci zásah do vlastníckeho práva povinného z vecného bremena. 22. Odvolací súd v prípade predmetného návrhu taktiež uvádza, že zriadenie vecného bremena je tak závažným zásahom do vlastníckeho práva povinného z vecného bremena, že bez náležitého dokazovania nie je možné rozhodnúť o tomto len neodkladným opatrením. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení sa v zásade osobitné dokazovanie nevykonáva a súd rozhoduje len na základe listín predložených navrhovateľkami, v tomto prípade vzhľadom na stav konania aj odporcami. Rozhodnutiu o zriadení vecného bremena k nehnuteľnosti by malo predchádzať riadne konanie a dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné vzťahy medzi stranami upraviť tak, aby bolo vlastnícke právo žalovaného čo v najmenšej možnej miere obmedzované a zároveň, aby sa vyhovelo požiadavkám navrhovateliek. 23. V danom prípade nebolo navrhovateľkami nad všetky pochybnosti preukázané, že majú zamedzený prístup k svojim nehnuteľnostiam, čím neosvedčili neodkladnú úpravu pomerov v nariadením neodkladného opatrenia , ako aj nad všetky pochybnosti nie je zrejmé, že k svojim nehnuteľnostiam nemajú iný prístup, ako cez pozemok žalovaných, aj keď cez tento majú doposiaľ prechádzať. Navyše svojim návrhom ani nekonkretizovali svoj nárok, t.j. či ide o prechod, prejazd, a pod., nakoľko právo cesty je len všeobecný pojem, a takýto petit návrhu by nebol dostatočne konkretizovaný a vykonateľný. Navrhovateľky sa domáhajú zriadenia práva vecného bremena k cudzej nehnuteľnosti, pričom však súčasťou návrhu nie je geometrický plán, ktorý by jasne vymedzoval rozsah vecného bremena. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, že celá parcela im má byť k dispozícii, a teda, že vecné bremeno je jasne a presne špecifikované. V danom prípade by došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv odporcov, ak by súd zriadil neodkladným opatrením vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu vo vzťahu k celej nehnuteľnosti, teda nielen vo vymedzenom rozsahu (v určitej časti vo vzťahu k nehnuteľnosti, napr. v šírke jedného metra), čím by došlo k porušeniu princípu proporcionality. Súd preto nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej musí byť vecné bremeno presne špecifikované prostredníctvom geometrického plánu tak, aby bolo súčasťou súdneho rozhodnutia (prílohou jeho výroku), a mohlo byť presne zakreslené do katastra nehnuteľnosti. Inak by súdne rozhodnutie nebolo vykonateľné. Uvedená prekážka - nedostatok návrhu (nie je možné odstrániť), bráni okrem vyššie uvedeného tomu, aby súd návrhu vyhovel. Nie súd, ale navrhovateľky musia osvedčiť existenciu takej situácie, ktorá bez pochybností odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zriadení vecného bremena súdom ide tiež o synalagmatický vzťah, kde je na jednej strane obmedzenie vlastníckeho práva a na strane druhej povinnosť osoby, ktorá získala právo z vecného bremena zaplatiť primeranú odplatu za toto obmedzenie vlastníckeho práva, t. j. bez vyjadrenia tohto synalagmatického záväzku nie je možné zriadiť vecné bremeno súdom. Inou okolnosťou je určovací výrok, že na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno v podobe prechodu a prejazdu (v prípade vydržania tohto vecného bremena), tu však na druhej strane neodkladným opatrením nemožno určiť takýto druh výroku. Takéto určenie je možné vydať len v rozhodnutí vo veci samej po riadnom prejednaní, či skutočne takéto právo existuje a či a v akom rozsahu viazne na dotknutej nehnuteľnosti. V súčasnosti neodkladným opatrením nemožno upraviť vzťahy aj trvalo a navrhovateľky sa domáhajú zriadenia vecného bremena bezodplatne. 24. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.1 CSP vo veci samej potvrdil. 25. V časti trov konania odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a odporcom 1/ až 5/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal, nakoľko hoci boli v prvoinštančnom konaní úspešní, a vznikol by im tak nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, trovy im v tomto konaní nevznikli.
Súd prvej inštancie nesprávnym výrokom „Navrhovateľkám 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal“ a nesprávne je aj jeho odôvodnenie, že keď v konaní neboli úspešné, preto im podľa § 255 ods. 1 CSP nevznikol nárok na náhradu trov konania. Pritom sa pri nároku o náhrade trov konania môže rozhodovať o priznaní alebo nepriznaní nároku, resp. práva na náhradu trov konania, len u tej sporovej strany, ktorá mala v konaní úspech, pretože len takej mohol vzniknúť nárok na náhradu trov konania a ak jej nevznikli trovy, tak sa strane sporu, ktorá mala v konaní úspech, čím jej vznikne nárok na náhradu trov konania, náhrada neprizná. Súd prvej inštancie si tak nesprávne vyložil ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a odporcom1/, 4/ a 5/, úspešným v odvolacom konaní, priznal voči navrhovateľkám 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odporcom 2/ a 3/, úspešným v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im v tomto konaní trovy nevznikli. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) v zmysle § 428 CSP.