Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/114/2024 1724203271 18. 12. 2024 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2024:1724203271.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov 1, 2 : 1. K. Č., nar. XX. X. XXXX, bytom S.Á. R., Š. XX, 2. W. Č., nar. XX. X. XXXX, bytom P. Ú. Č.. XXXX/XXXA, žalobcovia 1, 2 zastúpení : Mgr. Eva Bognárová, advokátka, Bratislava, Krížna č. 17, proti žalovanému : V. U., nar. X. XX. XXXX, bytom S. R., S. Č.. XX, zastúpený : Advokátska a známková kancelária s.r.o., Piešťanská 3, Trnava, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 2. 10. 2024 č.k. 9C/67/2024 - 53, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a. Žalovaný m á voči žalobcom 1, 2 nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcov 1, 2 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, že (výrok I) zriadil záložné právo v prospech žalobcov : K. Č., rod. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. XX, XXX XX S. R. a W. Č., rod. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX P. Ú. XXXX/XXXA, na nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve V. U., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX S. R., vedených Okresným úradom Senec, odbor katastra nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese Senec, obci S. R., W.. Ú.. S. R., evidované na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra „C" evidované v katastrálnej mape, číslo parciel XXXX/XXX o rozlohe 305 m2, druh pozemku orná pôda, XXXX/XXX o rozlohe 336 m2, druh pozemku ostatná plocha, XXXX/XXX o rozlohe 345 m2, druh pozemku orná pôda, XXXX/XXX o rozlohe 296 m2, druh pozemku ostatná plocha a XXXX/XXX o rozlohe 178 m2, druh pozemku orná pôda vo vlastníctve jednej polovici na celku, na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra „C" evidované v katastrálnej mape číslo parciel XXXX/XX o rozlohe 671 m2, druh pozemku ostatná plocha, XXXX/XXX o rozlohe 98 m2, druh pozemku orná pôda, XXXX/XXX o rozlohe 50 m2, druh pozemku orná pôda, vo vlastníctve šesť šestnástin na celku a na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra „C" evidované v katastrálnej mape číslo parciel XXXX/XXX o rozlohe 522 m2, druh pozemku orná pôda, XXXX/XXX o rozlohe 315 m2, druh pozemku ostatná plocha, vo vlastníctve jednej polovici na celku. 2/ Ďalej (výrok II) súd prvej inštancie nariadil Okresnému úradu Senec, odboru katastra nehnuteľností zrealizovať zápis zriadeného záložného práva v prospech K. Č., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX S. R. a W.O. Č., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. Ú.Ľ. XXXX/XXXA, na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Senec, obci S. R., kat. úz. S. R., v častiach C : Ťarchy na listoch vlastníctva č. XXXX, registra „C" evidované v katastrálnej mape, číslo parciel XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX, na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra „C" evidované v katastrálnej mape číslo parciel XXXX/XX, XXXX/XXX a XXXX/XXX a na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra
„C" evidované v katastrálnej mape číslo parciel XXXX/XXX a XXXX/XXX na podiele spoluvlastníka V. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX S. R.. 3/ V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobcovia 1, 2 návrhom domáhali nariadenia zabezpečovacieho opatrenia proti žalovanému ako podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľností vedených Okresným úradom Senec, odborom katastra nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese U., obci S. R., kat.územie S. R., evidované na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra „C" evidované v katastrálnej mape, číslo parciel XXXX/XXX o rozlohe 305 m2, druh pozemku orná pôda, XXXX/XXX o rozlohe 336 m2, druh pozemku ostatná plocha, XXXX/XXX o rozlohe 345 m2, druh pozemku orná pôda, XXXX/XXX o rozlohe 296 m2, druh pozemku ostatná plocha a XXXX/XXX o rozlohe 178 m2, druh pozemku orná pôda vo vlastníctve jednej polovici na celku, na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra „C" evidované v katastrálnej mape číslo parciel XXXX/XX o rozlohe 671 m2, druh pozemku ostatná plocha, XXXX/XXX o rozlohe 98 m2, druh pozemku orná pôda, XXXX/XXX o rozlohe 50 m2, druh pozemku orná pôda, vo vlastníctve šesť šestnástin na celku a na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra „C" evidované v katastrálnej mape číslo parciel XXXX/XXX o rozlohe 522 m2, druh pozemku orná pôda, XXXX/XXX o rozlohe 315 m2, druh pozemku ostatná plocha, vo vlastníctve jednej polovici na celku. 4/ Žalobcovia 1, 2 uviedli, že ich právna predchodkyňa T. Č., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, uzavrela 28. 11. 2018 ako darca Darovaciu zmluvu s V. U. ako obdarovaným, ktorou previedla svoj podiel v jednej polovici na parcele č. XXXX/XX darom na žalovaného (ako obdarovaného). Obdarovaný v Darovacej zmluve vyhlásil, že je oboznámený s Dohodou podielových spoluvlastníčok, ktorú sa zaviazal po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v plnom rozsahu dodržať. T. Č. uzatvorila dňa 28. 11. 2018 s V. U. Dohodu, predmetom ktorej je záväzok V. U. po naplnení konečného cieľa podľa článku II. ods. 1. písm. c/ Dohody podielových spoluvlastníčok „.....predaja rozparcelovaných pozemkov na nehnuteľnosti záujemcom - tretím osobám, ...." zaplatiť T. Č. odplatu. Tú si účastníci dohodli vo výške skutočne inkasovanej kúpnej ceny V. U. od tretej osoby za predaj konkrétneho pozemku rozparcelovaného z nehnuteľnosti (podiel 1/2 na parcele XXXX/XX o rozlohe 3755 m2) mínus daň z príjmu z predaja, mínus 1/2 všetkých nákladov vynaložených na udržanie nehnuteľností a dosiahnutých cieľov. Odplata z Dohody účastníkov je splatná do 30 dní odo dňa zinkasovania kúpnej ceny V. U. od tretej osoby za predaj konkrétneho rozparcelovaného pozemku. V. U. sa zaviazal, že v prípade úmrtia T. Č. do dňa splatnosti odplaty, podľa ods. 1. a 3. článku II. Dohody, uhradí odplatu deťom T. Č. K. Č.Q. a W. Č., každému v jednej polovici odmeny, na ktorú by podľa tejto dohody vznikol nárok T. Č.. T. Č. mala zmluvnú povinnosť o obsahu DOHODY informovať svoje deti a uložiť im povinnosť informovať V. U. o ich aktuálnom trvalom pobyte pre účely výplaty odplaty. Žalovaný informoval dedičov o priebehu postupu prác, o napĺňaní Dohody podielových spoluvlastníkov. V čase poskytnutia informácií obdarovaný (žalovaný) upozorňoval na pretrvávajúce problémy pre stavebné konanie s kanalizáciou a prípojkou vody. Taktiež dedičov informoval o Znaleckom posudku, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu parcely č.: XXXX/XX na hodnotu 232.000 €, t.j. hodnota jednej polovice parcely, ornej pôdy bola v roku 2018 vyčíslená na hodnotu 116.000 €. Postupne sa však žalovaný odmlčal. 5/ Kontrolou evidencie katastra nehnuteľností žalobcovia 1, 2 zistili, že pôvodná parcela č. XXXX/XX v podielom spoluvlastníctve bola geometrickým plánom rozdelená a došlo k prevodom novovytvorených parciel na tretie osoby. Nehnuteľnosti evidované na LV XXXX zostali zapísané v podielovom vlastníctve Q. Š., nar. XX. XX. XXXX, pôvodnej spoluvlastníčke v jednej polovici a v jednej polovici V. U., nar. XX. XX. XXXX. V zmysle uzatvorenej Dohody medzi T. Č. a V. U. zo dňa 28. 11. 2018, čl. II. ods. 2, je odplata z predaja nehnuteľností splatná do 30 dní odo dňa zinkasovania kúpnej ceny dlžníkom. Žalobcovia 1, 2 nemajú k dispozícii informáciu o konkrétnom dátume o prijatí finančného plnenia, keďže však od prevodu vlastníckeho práva prešiel čas dlhší ako 30 dní od zápisu zmeny vlastníckeho práva, je zrejmé, že už dávno prišlo k úhrade kúpnej ceny. Zo strany žalovaného (obdarovaného) prišlo k porušeniu záväzku z Dohody uzatvorenej s T. Č., konkrétne článku II. ods. 1., 2., 3 a 4. Žalovaný v auguste 2024 ponúkol, ale do dnešného dňa nezrealizoval, úhradu každému zo žalobcov 1, 2 plnenie za predaný jeden zo štyroch pozemkov vo výške 10 tis. €, spolu 20 tis. €, čo pri predaji všetkých štyroch pozemkov by bola suma 80 tis. €, čo je o 36 tis. € menej, ako bola pôvodná hodnota pozemku bez akýchkoľvek investícii. Je nereálne, aby investíciou a odstupom času nehnuteľnosť v tak lukratívnej lokalite stratila od roku 2018 na svojej hodnote viac ako 31 %. Žalovaný žalobcom 1, 2 v komunikácii vôbec neoznámil, že svojej manželke predal jednu polovicu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX o celkovej rozlohe 837 m2 v septembri roku 2023, teda cca už 11 mesiacov mali mať žalobcovia uhradenú zmluvne
dohodnutú odplatu. V jeho podielovom spoluvlastníctve zostali nehnuteľnosti, z predaja (LV XXXX, XXXX) ktorých majú žalobcovia, tak ako z predaja už scudzených nehnuteľností (LV XXXX, XXXX) nárok na podiel, z dohodnutej a kupujúcimi plnenej finančnej úhrady kúpnej ceny nehnuteľností. V prípade, že súd nevyhovie žalobcom 1, 2 a nenariadi navrhované zabezpečovacie opatrenie, pre žalovaného vznikne priestor pre konanie, ktorým predá ešte stále nescudzený podiel na novovytvorených parcelách evidovaných na LV č. XXXX a XXXX, bez vysporiadania svojho záväzku z Dohody zo dňa 28. 11. 2018, jej článku II. Prevodom aj zvyšných novovytvorených nehnuteľností by vznikol nezvratný stav zmeny vlastníckeho práva, bez plnenia záväzku voči žalobcom 1, 2, ktorým by boli pozemky prevedené do vlastníctva tretích osôb. 6/ Podľa výpisu z LV č. XXXX, okres U., obec S. R., kat. úz. S. R., nadobudol žalovaný nehnuteľnosti : parc.č. XXXX/XXX o výmere 305 m2, parc.č. XXXX/XXX o výmere 336m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 345m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 296m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 178m2 zapísané do podielového spoluvlastníctva v podiele 1/2 k celku, na základe Darovacej zmluvy zo dňa 29.11.2018. Podľa LV č. XXXX, nadobudli pozemky v katastrálnom území S. R., kúpnou zmluvou zo dňa 02.08.2024 do podielového spoluvlastníctva Ľ. Z. a W. Y., každý v podiele 1/2 k celku. Podľa LV č. XXXX, nadobudla pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere 671 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 98 m2 a parc. č. XXXX/ XXX o výmere 50 m2 v kat. území S. R., kúpnou zmluvou zo dňa 12.09.2023 U. U. do podielového spoluvlastníctva v podiele 1/8 k celku. 7/ Podľa Znaleckého posudku č. XX/XXXX je všeobecná hodnota novo rozparcelovaných pozemkov 232.000 €. 8/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 343 ods. 1 CSP. Poukázal na to, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prichádza do úvahy pred začatím, v priebehu i po skončení súdneho konania. Zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť iba na návrh, pričom musia byť splnené i nasledujúce podmienky : spôsobilý predmet záložného práva, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a obavy zo zmarenia exekúcie. Všetky uvedené podmienky mal súd prvej inštancie v danom prípade za splnené. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese U., Obec S. R., kat.úz. S. R., zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č.XXXX. 9/ Peňažnou pohľadávkou je inkasovaná suma za predaj pozemkov, ktorú žalovaný obdržal, po odpočítaní dane a nevyhnutných nákladov spojených s predajom, tak, ako to vyplýva z Dohody uzatvorenej medzi žalovaným a poručiteľkou žalobcov. Z listinných dôkazov predložených žalobcami vyplýva, že žalovaný nadobudol do podielového vlastníctva darom pozemky, ktoré následne rozparceloval a previedol do vlastníctva tretích osôb. Podľa Dohody uzavretej s darkyňou, sa zaviazal sumu, ktorá mu bude zaplatená ako kúpna cena, previesť do 30 dní od jej zaplatenia (po odpočítaní dane a nákladov) na darkyňu, resp. v prípade úmrtia darkyne jej dedičom. Podľa vyjadrenia žalobcov, žalovaný túto Dohodu nedodržal. Podľa aktuálnych výpisov z LV došlo k prevodom vlastníckeho práva na tretie osoby na základe kúpnych zmlúv uzavretých so žalovaným a k povoleniu vkladu vlastníckeho práva dňa 02.08.2024 a 12.09.2023. Žalovaný však o zaplatení pohľadávky so žalobcami nekomunikuje. Z uvedeného konania žalovaného vyplýva obava žalobcov, že sa žalovaný bude vyhýbať zaplateniu splatných pohľadávok a že ich vymoženie, či prípadná exekúcia bude ohrozená. Zriadenie záložného práva v prospech žalobcov je možnosťou, na základe ktorej sa zvýšia šance žalobcov na vymoženie pohľadávky voči žalovanému. Súd prvej inštancie preto vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil v prospech žalobcov záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného. 10/ Žalobcovia 1, 2 boli v konaní úspešní a patrí im právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v súlade s § 255 ods. 1 CSP. 11/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh na zabezpečovacie opatrenie zamietne a zároveň mu prizná náhradu trov celého konania. Úvodom svojho odvolania poukazoval na viaceré chyby v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktoré majú za následok jeho nejasnosť, nepresnosť a tým nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť : v hlavičke uznesenia je chybne uvedená adresa bydliska žalovaného, zoznam nehnuteľností vo výrokoch I a II rozhodnutia spolu nekorešponduje, v úvode odôvodnenia súd prvej
inštancie neuvádza, čoho sa majú žalobcovia podaným návrhom domáhať (bod 1 odôvodnenia); v bode 2 odôvodnenia je štvrtá veta nezrozumiteľná; v bode 2 piatej vete je uvedené „pozemku rozpracovaného“, v bodoch 4, 5 je opakovane nevyplnený údaj, resp. uvedený znak „?“ na viacerých miestach, rovnako bod 5 odôvodnenia obsahuje nezrozumiteľnú poslednú vetu, v bode 8 odôvodnenia sú bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie uvedené všetky nehnuteľnosti z listov vlastníctva XXXX, XXXX, XXXX aj XXXX v kat. úz. S. R.. Žalovaný ďalej odôvodnil svoje odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (napr. údajný prevod vlastníckeho práva dlžníka na jeho manželku), ako aj tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia : spôsobilý predmet záložného práva, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a obavy zo zmarenia exekúcie. 12/ Nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie považoval za spôsobilý predmet záložného práva nehnuteľnosti v kat. úz. S. R., zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a na LV č. XXXX. Na LV č. XXXX sú evidované nehnuteľnosti iných vlastníkov ako je žalovaný, k čomu ale súd odôvodnenie nedáva. Rovnako na zvyšných LV boli okrem žalovaného evidovaní aj iní vlastníci. Vo výroku uznesenia (výrok I) sú potom odlišne od zdôvodnenia uvádzané už len spoluvlastnícke podiely žalovaného, evidované na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX pre kat. úz. S. R.. Zo spisu vyplýva, že súdu bola zo strany katastrálneho úradu doručená výzva na vykonanie opravy predmetného uznesenia. 13/ Žalovaný v odvolaní namietal, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá však musí byť konkrétna a špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že takýto peňažný nárok existuje, a je dôvodný. Bez osvedčenia existencie, dôvodnosti a trvania peňažného nároku žalobcov, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky, súd prvej inštancie má za to, že peňažnou pohľadávkou žalobcov voči žalovanému má byť inkasovaná suma za predaj pozemkov, ktorú žalovaný obdržal, po odpočítaní dane a nevyhnutných nákladov spojených s predajom pozemkov, ako vyplýva z Dohody. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na to, že v r. 2020 z dôvodu obštrukcií vtedajšej advokátky žalobkyne 2 Y.. G. (ktorá spochybňovala darovaciu zmluvu), došlo k vypršaniu platnosti Územného rozhodnutia. Uvedené znamenalo opakovanú potrebu podaní, aktualizáciu dokumentov a úkonov, ktoré už raz boli zrealizované, čo náklady zvýšilo o položky, ktoré pôvodne neboli predpokladané. V tom čase tiež prebiehali rokovania s právnymi zástupcami žalobcov, ktorých žalovaný vyzval na výber znalca a vyhotovenie znaleckého posudku na stanovenie hodnoty pozemku. Keďže odpoveď žalovaný neobdržal, dal znalecký posudok vyhotoviť rovnakému znalcovi, ktorý realizoval znalecký posudok č. XX/XXXX Ing. Encingerovi. Znalecký posudok zo dňa 10. 1. 2020 stanovil hodnotu pozemku sumou 232.000 €, čo bolo 56,88 € na m2. 14/ Žalovaný ďalej uviedol, že pôvodná parc. č. XXXX/XX o výmere 3.755 m2, kat. úz. S. R., bola a z väčšej časti stále je vedená ako „orná pôda“, bolo potrebné získanie 1. Územného povolenia a 2. Stavebného povolenia; procesy si vyžiadali viacero úkonov, s ktorými vopred nepočítal - napr. prípojka kanalizácie sa pôvodne musela dohadovať a zazmluvňovať s vlastníkom susedného areálu - správca MH Development. Zmena správcu na MH Invest viedla k neprimeraným podmienkam, takže bolo nutné hľadať nový bod pripojenia. Po zmene správcu obecnej kanalizácie (Agilita) došlo k vydaniu súhlasu na napojenie; problém bol ale s obcou, ktorá sa s Agilitou súdila, z ktorého dôvodu rokovania trvali dlhšie. Spojené tiež boli s rôznymi požiadavkami na naviac príplatky, napojenie bolo blokované zo stany obce pre spor s Agilitou (ukončené v r. 2022). V r. 2013 bolo nutné odkúpiť od MH Development pozemok parc. č. XXXX/XXXXX v kat. úz. S. R. (LV č. XXXX) bez ktorého by nebol možný vjazd z cesty III. triedy na vtedy ešte parcelu č. XXXX/XX. V r. 2020 došlo k vypršaniu platnosti územného rozhodnutia a bolo nutné začať celý proces odznovu - opakované zamerania, posudky a iné úkony. Stavebné povolenie bolo vydané až v r. 2023, následný proces spomalilo budovanie cyklochodníka financovaného z fondov EÚ, čo si vyžiadalo vyčkať so stavbou ich vjazdu až do úplnej dostavby cyklochodníka a jeho právoplatnú kolaudáciu. 15/ Zmluva s novými vlastníkmi, evidovanými aktuálne na LV č. XXXX kat. úz. S. R. bola uzavretá s dohodou o splatnosti kúpnej ceny formou notárskej úschovy; peňažné prostriedky z notárskej úschovy žalovaný obdržal dňa 12. 8. 2024. V tom čase žalovaný kontaktoval právnu zástupkyňu žalobcov, pričom z ich komunikácie vyplynulo, že právna zástupkyňa žalobcov pracuje s predstavou štyroch samostatných stavebných pozemkov s prístupovou cestou a pripravenými prípojkami všetkých inžinierských sietí pre každý zo stavebných pozemkov samostatne, čo však nie je pravda. Takéto prostriedky žalovaný nemal k dispozícii, aby ich mohol do pozemku vložiť a ani to nebolo pôvodnými vlastníkmi tak uvažované a dohodnuté. Pozemok, pôvodne ako „orná pôda“ resp. „ostatná plocha“ sa dostal do stavu, kedy bolo
k nemu vydané stavebné povolenie a povolenia na vybudovanie jednotlivých prípojok inžinierskych sietí. Vybudovanie samotných prípojok (ako hlavnej tak aj vnútroareálových), výstavba plota, navezenie zeminy z dôvodu zarovnania s okolitými pozemkami, vybudovanie drenážneho systému a následné budovanie cesty a ďalšej infraštruktúry podľa stavebného povolenia a všetky ďalšie práce a úkony sa už realizujú za prostriedky nových vlastníkov a pre týchto nových vlastníkov rozparcelovaných pozemkov. Koncom augusta žalovaný čerpal dovolenku, o čom vopred právnu zástupkyňu žalobkyne 2 informoval, v čase čerpania dovolenky sa pokúsil žalovaného kontaktovať telefonicky aj žalobca 1, žalovaný ale hovor nestihol prijať včas. Nebolo to však z dôvodu, že by sa žalovaný zatajoval. 16/ Žalovaný v odvolaní dodal, že peňažné prostriedky z úhrady kúpnej ceny zo zvyšných kúpnych zmlúv k rozparcelovaným nehnuteľnostiam doposiaľ neobdržal, a to vzhľadom na dohodnutú splatnosť (do konca roku 2014), a čiastočne aj z dôvodu omeškania kupujúcich s úhradou. Nepravdou je tvrdenie o odpredaji pozemku žalovaným jeho manželke; prevod vlastníckeho práva na p. U. zrealizovala jej matka, p. Š. (rod. W.), čo je zrejmé z príslušného listu vlastníctva. Súd tak nemohol mať žalobcami preukázanú aktuálnu existenciu, trvanie, výšku a ani dôvodnosť údajnej pohľadávky. Údajná pohľadávka z predaja v septembri 2023 neexistuje. Pokiaľ ide o prípadnú pohľadávku z predaja pozemkov Y.. W. a p. Z., táto bude vzhľadom na vynaložené náklady maximálne vo výške, akú už žalovaný žalobcom deklaroval (a žalobcovia ju uviedli vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia), a teda záložné právo na pozemky, ktoré by niekoľkokrát prevýšili takúto pohľadávku, nie je adekvátnou ochranou veriteľa. Žalovaný realizuje celý proces rozparcelovania, prípravy a predaja pozemkov podľa Dohody v dobrej viere a v prospech aj žalobcov, venujúc procesu bez náhrady (na ktorú by žalobcovia boli ochotní prispieť) svoj čas a energiu. Pokiaľ ide o obavu, že exekúcia bude ohrozená, je potrebné, aby žalobcovia uviedli také skutočnosti - konkrétne správanie a konanie žalovaného - ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujú jeho majetkové pomery do takej miery, že právo resp. nárok veriteľa môže byť ohrozený. Žalovaný považuje napadnuté uznesenie súdu za neopodstatnené. 17/ Na odvolanie žalovaného sa žalobcovia 1, 2 nevyjadrili. 18/ Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 19/ Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 20/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 21/ Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 22/ Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 23/ Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 24/ Súd prvej inštancie dospel k záveru, v danom prípade boli splnené zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, v zmysle ust. § 343 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa s týmto jeho záverom nestotožnil. 25/ Z cit. § 343 ods. 1 CSP vyplývajú základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia : a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh; b) musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a napokon d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 26/ Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá osvedčenie aspoň základných skutočností, potrebných na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčiť tieto skutočnosti je povinná strana podávajúca návrh a to v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a z priložených dôkazov podľa obsahu spisu. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Zabezpečovacie opatrenie (na rozdiel od neodkladného opatrenia) má svojimi účinkami chrániť peňažnú pohľadávku veriteľa zriadením
záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka pred konaním dlžníka, pričom podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že existuje obava, že exekúcia tejto pohľadávky bude ohrozená. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. V súlade s ustanovením § 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich možnej pravdepodobnosti vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba a obava, že exekúcia pohľadávky veriteľa bude ohrozená. Bolo už uvedené, že súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že zabezpečovacím opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením zabezpečovacieho opatrenia získa druhá strana. Obsahom zabezpečovacieho opatrenia sa nesmie neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd garantovaných právnym poriadkom. Pokiaľ navrhované zabezpečovacie opatrenie svojím dopadom neprimeraným spôsobom zasahuje do práv dotknutej strany, teda ak by protistrana bola obmedzená spôsobom neprimeraným k povahe veci, takémuto návrhu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 27/ Žalobcovia 1, 2 sa v súdenej právnej veci domáhajú nariadenia zabezpečovacieho opatrenia - a to zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, špecifikovaných v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov 1, 2, ktorú predstavuje nárok na výplatu inkasovanej kúpnej ceny za odpredané rozparcelované pozemky tretím osobám, s ohľadom na im prislúchajúci podiel (po poručiteľke), po odpočítaní dane z príjmu žalovaného z takéhoto predaja a po odpočítaní 1/2 všetkých nákladov vynaložených na udržanie nehnuteľnosti (napr. daň z nehnuteľnosti) a dosiahnutie cieľov podľa Dohody zo dňa 28. 11. 2018. Z obsahu spisového materiálu plynie, že žalobcovia 1, 2 podali výlučne návrh na zabezpečovacie opatrenie (t.j. nepodali súčasne aj žalobu vo veci); zo spisu tiež nevyplýva informácia, že by sa žalobcovia voči žalovanému v nejakom už prebiehajúcom konaní domáhali zaplatenia peňažného plnenia (peňažnej pohľadávky). Žalobcovia 1, 2 sa tak svojím návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhajú zabezpečenia pohľadávky, ktorá zatiaľ nebola súdom judikovaná, resp. doposiaľ nie je na súde ani uplatnená. 28/ V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcovia uvádzajú všeobecnú hodnotu parcely č. XXXX/XX (stanovenú znaleckým posudkom) vo výške 232.000 €, čo by znamenalo v prospech žalobcov 1, 2 hodnotu polovice tejto nehnuteľnosti v sume 116.000 €. Táto suma je však len orientačná; jednak vysporiadanie v zmysle Dohody predpokladá zistenie za (už zrealizovaný) odpredaj skutočne zinkasovanej kúpnej ceny - tú žalobcovia neuvádzajú, keďže táto im zjavne nie je známa a neuvádza ju ani žalovaný vo svojom odvolaní. Ďalej nie je známa výška žalovaným uhradenej dane z príjmu a ani výška polovice všetkých nákladov vynaložených žalovaným na udržanie nehnuteľnosti a dosiahnutých cieľov (v zmysle Dohody). Za danej situácie žalobcovia nijako nekonkretizovali výšku podľa ich názoru im patriacej pohľadávky voči žalovanému. K tomu je nutné doplniť, že nebolo vecou súdu, aby sa prejudiciálne sám z vlastnej iniciatívy zaoberal prípadnou výškou odplaty patriacej žalobcom 1, 2. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zisťuje súd len základné relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom, plnohodnotné dokazovanie súd nevykonáva. Bráni tomu krátkosť času na vykonávanie dokazovania v takomto konaní. Vzhľadom na povahu zabezpečovacieho opatrenia a zákonný účel tohto inštitútu je nevyhnutné, aby bolo o takomto návrhu rozhodnuté pomerne rýchlo - v zmysle § 328 ods. 2 v spojení s § 344 CSP v danom prípade v lehote 30 dní. Táto pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára podmienky pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. Preto súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spravidla rozhoduje len na základe osvedčenia podstatných skutočností. 29/ Na základe tých podkladov, ktoré súdu predložili žalobcovia 1, 2 ako navrhovatelia zabezpečovacieho opatrenia, na základe ktorých bolo potrebné o návrhu rozhodnúť, je odvolací súd názoru, že návrh žalobcov 1, 2 nie je dôvodný. V konaní nebola zisťovaná ani hodnota nehnuteľného majetku žalovaného, ktorý žalobcovia navrhovali zaťažiť zriadením záložného práva, ale ani výška ich pohľadávky, ktorá by mala byť zabezpečená zriadením navrhovaného záložného práva. To má za následok, že súd nemal k dispozícii dostatok podkladov pre vyvodenie záveru o tom, či je alebo nie je medzi hodnotou majetku žalovaného (nehnuteľností) a tvrdenou pohľadávkou žalobcov 1, 2 výrazný nepomer, resp. či ujma povinného (tu žalovaného) bude alebo nebude primeraná výhode, ktorú by nariadením zabezpečovacieho opatrenia získala druhá strana (žalobcovia 1, 2). Za týchto
okolností (kedy absentujú údaje jednak o výške žalobcami uplatňovanej peňažnej pohľadávky, ale aj o hodnote majetku žalovaného, ktorý by mal byť zaťažený navrhovaným zriadením záložného práva) by nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia predstavovalo podľa odvolacieho súdu neprimeraný zásah do práv žalovaného, čo bol dôvod, pre ktorý vyhodnotil návrh žalobcov 1, 2 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný. 30/ Odvolací súd považoval za nutné zamietnuť návrh žalobcov 1, 2 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu, t.j. podľa § 328 ods. 1 in fine CSP aj v časti návrhu žalobcov 1, 2, ktorým navrhovali nariadiť Okresnému úradu Senec, odboru katastra nehnuteľností, zrealizovať zápis zriadeného záložného práva v prospech žalobcov 1, 2 na označených nehnuteľnostiach. V zmysle zákona rozhodujú o zápisoch vecných práv do katastra nehnuteľností na základe osobitného rozhodovacieho procesu okresné úrady. V danom prípade je príslušný na rozhodnutie o prípadnom zápise záložného práva Okresný úrad Senec, katastrálny odbor. Ten rozhoduje ako orgán verejnej správy v nadradenom postavení o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb na úseku katastra nehnuteľností tak, že ich zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje. Z uvedeného preto možno vyvodiť, že rozhodovanie o vykonaní či nevykonaní zápisu vecného práva do katastra nehnuteľností nie je súkromnoprávnym vzťahom, čo potom znamená, že konajúci civilný súd nemá právomoc rozhodnúť o takomto procesnom nároku, ktorým sa - navyše - navrhuje uložiť povinnosť nie sporovej strane (žalovanému), ale celkom inému subjektu (štátnemu orgánu), ktorý sa predmetného civilného súdneho konania nijako nezúčastňuje. Rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít sa stabilne ustálila na právnom názore, že neodkladným (zabezpečovacím) opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obo 240/98, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. 123/1999, alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 59/2011). Pokiaľ by civilný súd nariadil vo vzťahu k okresnému úradu navrhované zabezpečovacie opatrenie, zasiahol by tým do právomoci iného orgánu verejnej správy - príslušného okresného úradu (v danom prípade Okresného úradu Senec, katastrálneho odboru), ktorý ako jediný má výlučnú právomoc rozhodovať vo veci zápisov vecných práv do katastra nehnuteľností, čo treba považovať za neprípustné. 31/ Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcov 1, 2 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celosti zamietol. Vzhľadom na záver odvolacieho súdu o nedôvodnosti uplatneného návrhu odvolací súd nepovažoval za hospodárne a efektívne osobitne riešiť otázku vytýkaných chýb v písaní a zrejmých nesprávností, ktoré obsahovalo písomné vyhotovenia napadnutého uznesenia opravným uznesením. 32/ O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešnému žalovanému priznal nárok náhradu trov konania v celom rozsahu (t.j. prvoinštančného aj odvolacieho konania). 33/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).