Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/118/2024 1724203409 10. 12. 2024 JUDr. Michaela Krajčová ECLI:SK:KSBA:2024:1724203409.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Branislav Král, v právnej veci žalobcu: V. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Q. XXXX/X, B., právne zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, IČO: 53109538, so sídlom Štúrova č. 1419/43, Nitra, proti žalovanej: V. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Q. XXXX/X, B., o vrátenie daru, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. 9C/70/2024-36, zo dňa 07. októbra 2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 9C/70/2024-36 zo dňa 07.10.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Pezinok (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 9C/70/2024-36 zo dňa 07. októbra 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. Podaným návrhom sa žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanej (odporkyni, proti ktorej smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) nakladať s nehnuteľnosťou v podiele 1/1 k celku, a to bytom číslo XX, č. vchodu X, X. p., v bytovom dome súpisné číslo XXXX na pozemku registra C KN č. XXX/X, ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu súpisné číslo XXXX o veľkosti 7074/339552 a ktorý je zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX pre okres Senec, obec B., katastrálne územie Senec (ďalej len „byt“), a to tak, že túto nehnuteľnosť nemôže predať, darovať, iným spôsobom scudziť, prenajať, ani zaťažiť vecným či záväzkovým právom a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovanej daroval byt počas ich spoločného žitia. Strany sporu boli manželmi od 15.05.2015 do 30.10.2023, kedy bolo ich manželstvo rozvedené. Žalobca bol vlastníkom bytu, ktorý je predmetom tohto návrhu, ktorý on nadobudol do výlučného vlastníctva po vysporiadaní BSM s jeho prvou manželkou. Dlhé roky mal problém s alkoholom, v dôsledku čoho stratil prácu, pričom práve túto skutočnosť využila žalovaná, ktorá tvrdila, že nakoľko ona nemá kde bývať, on nebude mať žiadnu výplatu a zatiaľ ani dôchodok, musia ísť na úrad niečo kvôli tomu podpísať. Dňa 12.04.2021 bol podvedený, pretože ako osoba neznalá týchto úkonov šiel spoločne so žalovanou k notárke JUDr. Zuzane Fartelovej v Senci, pričom bola spísaná notárska zápisnica č. N 71/2021, NZ 8862/2021, NCR1s 9067/2021, a v nej bola obsiahnutá darovacia zmluva, ktorou sa predmetný byt previedol na žalovanú. Následne dňa 05.05.2021 bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu v prospech žalovanej. V júni roku 2021 ho žalovaná vyhodila z bytu, preto sa musel presťahovať do rodičovského domu. Kvôli pretrvávajúcim problémom s alkoholom utrpel dňa 25.08.2022 vážny úraz, pričom žalovaná o neho neprejavovala žiadny záujem. Po prepustení z nemocnice býval tri mesiace so svojou dcérou. V tomto období úplne prerušil styk so žalovanou a začal sa dozvedať skutočnosti, ktoré považuje za dôvody na vrátenie daru. Preukázateľne zistil, že žalovanej nešlo o ich
spoločný život a lásku, ale jej jediným cieľom od začiatku vzťahu bolo priživiť sa. Je tiež zrejmé, že pri darovaní bytu mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu podvodu, takže zvažuje aj podanie trestného oznámenia. Zo strany žalovanej boli podniknuté kroky smerujúce k scudzeniu bytu; dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia je osvedčená tou skutočnosťou, že žalovaná ešte pred podaním žaloby evidentne predala byt tretej osobe, aj z listu vlastníctva vyplývalo, že prebieha vkladové konanie - plomba vyznačená na základe M.-XXXX/XXXX. Je preukázané ohrozenie jeho vlastníckeho práva, pričom toto ohrozenie nadobudlo takú intenzitu, že je nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie súdnej ochrany jeho práv. Naliehavá potreba úpravy vzťahov je daná aj v záujme efektívneho zabezpečenia ochrany práv žalobcu, ktorej sa bude domáhať vo veci samej (vrátenie daru - bytu). Obmedzením nakladania s nehnuteľnosťou - bytom nedôjde k nepriaznivému zásahu do výkonu vlastníckych práv žalovanej, nakoľko tejto naďalej zostáva neobmedzená možnosť výkonu podstatnej časti obsahu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. 3. Súd prvej inštancie predmetný návrh žalobcu po právnej stránke posúdil podľa § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 327 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 4. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré boli k nemu pripojené, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné, vzhľadom na absenciu zákonných podmienok potrebných na jeho nariadenie. Nakoľko sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanej v čase, kedy už prebiehalo vkladové konanie, súd prvej inštancie sa zaoberal existenciou naliehavej potreby úpravy pomerov, ktorá je predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca túto naliehavú potrebu úpravy pomerov videl v tom, že žalovaná už t.č. previedla byt na inú osobu a žalobca chce zabrániť nakladaniu s nehnuteľnosťou do doby, kým súd nerozhodne právoplatne o veci samej. Súd prvej inštancie skonštatoval, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v mnohých aspektoch obsahuje rozporné tvrdenia, ako napríklad tvrdenie, že so žalovanou uzavrel manželstvo po krátkej známosti, čo je v rozpore s návrhom na rozvod, ktorý podala žalovaná a v ktorom uvádza, že manželstvo uzavreli po dvoch rokoch známosti alebo tvrdenie, že žalovaná zavinila jeho závislosť na alkohole tým, že mu alkohol opakovane nosila a vedela, že on neodolá a napije sa, naproti tomu však žalovaná uviedla v návrhu na rozvod, že opakovane prosila žalobcu, aby svoju dlhodobú závislosť na alkohole riešil, avšak on odmietal. Skutkové tvrdenia žalobcu sú preto zmätočné a nepresvedčivé, čo v konečnom dôsledku nedostatočne preukazuje dej tak, ako sa skutočne odohral. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že nevyhnutným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezprostrednej úpravy pomerov a ohrozenie práva, pričom skonštatoval, že žalobca sa domáha ochrany práva, ktorého existenciu neosvedčil. Za tejto skutkovej situácie opísanej žalobcom súd prvej inštancie uzavrel, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné, a preto ho zamietol. 5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a zmeny odvolacím súdom, nakoľko ho považuje za arbitrárne. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal dôvodmi, na základe ktorých sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. V bode 13. napadnutého uznesenia nemal podľa názoru žalobcu skúmať rozporné tvrdenia, nakoľko toto je povinnosťou súdu skúmať vo veci samej, a teda v samotnom merite veci, nie pri návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odôvodnenie súdu prvej inštancie sa javí, ako keby bolo v tomto konaní už rozhodnuté, nakoľko tento uvádza svoje závery tak, ako keby už skutkový stav považoval za uzatvorený a teda, že žalobu zamietne. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol postavený na skutočnostiach, že žalovaná v čase podania návrhu, podnikala kroky smerujúce k scudzeniu predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom daru na základe darovacej zmluvy. Práve touto skutočnosťou je osvedčená dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia, keďže aj z vtedajšieho výpisu z listu vlastníctva je zrejmé, že v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia prebiehalo vkladové konanie za účelom zapísania kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, čím je zrejmé, že žalovaná sa úmyselne chcela zbaviť majetku, ktorý jej žalobca daroval a ktorého vrátenia sa domáha. Súd prvej inštancie na základe jeho povinnosti nespravil ani dopyt, na koho bol prevedený predmetný byt, za akých podmienok a podobne. Okrem toho žalobca prostredníctvom svojho odvolania vzniesol voči zákonnej sudkyni námietku zaujatosti z dôvodu, že si zákonná sudkyňa spravila už na začiatku celej veci názor na osobu žalobcu, a preto ju považuje za zrejme zaujatú. 6. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 06.12.2024, v ktorom sa vyjadrila najmä k prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam,
pričom k tomuto prevodu malo dôjsť na základe slobodnej vôle žalobcu a zároveň došlo zo strany notárky, ktorá spisovala notársku zápisnicu, k poučeniu žalobcu o tom, o aký právny úkon sa jedná a aj o jeho následkoch. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že ho považuje za nedôvodný, nepreukázaný a premlčaný. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nedopustila žiadneho konania, ktoré by zakladalo právo na vrátenie daru, nemá ani dôvod prevádzať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam úmyselne, či špekulatívne tak, ako to tvrdí žalobca. Krajskému súdu v Bratislave navrhla, aby uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 9C/70/2024 potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Neodkladné opatrenie, ako už názov tohto procesného inštitútu aj citované zákonné ustanovenia napovedajú, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť okamžitú procesnú ochranu, ktorú by nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. Nariadenie neodkladného opatrenia má svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, aj keď súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie základných skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkou obtiažou. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia navrhovaného v rámci sporového konania je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. 15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej zakázal nakladať s nehnuteľnosťou - bytom číslo XX, č. vchodu 4, 3. p., v bytovom dome súpisné číslo XXXX na pozemku registra C KN č. XXX/X, ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu súpisné číslo XXXX o veľkosti XXXX/XXXXXX a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre okres Senec, obec B., katastrálne územie Senec, a to tak, že túto nehnuteľnosť nemôže predať, darovať, iným spôsobom scudziť, prenajať, ani zaťažiť vecným či záväzkovým právom a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca mal za to, že vydanie neodkladného opatrenia je dôvodné, nakoľko žalovaná sa preukázateľne snažila previesť byt na tretiu osobu. V odvolacom konaní bolo v prvom rade potrebné posúdiť odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa postupu súdu prvej inštancie, ktorý sa vôbec nezaoberal dôvodmi, na základe ktorých sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. 16. Opodstatnene tak žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie všeobecným, ničím nepodloženým rozhodnutím o zamietnutí jeho návrhu postupoval spôsobom, v rámci ktorého došlo k nedostatku poskytnutia súdnej ochrany, ktoré nezodpovedá jeho právu na ústavne konformný výklad a aplikáciu zákonných noriem a tiež na riadne odôvodnenie rozhodnutia v jeho právnej veci ako významnej súčasti práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, teda došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 17. Súd prvej inštancie totiž celkom rezignoval na povinnosť posúdiť na základe tvrdení žalobcu a ním predložených listín splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúcich z ust. § 324 a nasl. C.s.p. z hľadiska, či žalobca osvedčil (nie preukázal) danosť nároku, ktorému žiada navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť (dočasnú) ochranu do skončenia konania vo veci samej a či tu existuje potreba dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Predmetné uznesenie súdu prvej inštancie síce obsahuje v bodoch 11. a 12. základné právno-teoretické východiská, avšak následne v odôvodnení absentuje konkrétne odôvodnenie vzťahujúce sa na danú vec, nakoľko záverečná konštatácia v bodoch 16. a 17. je len všeobecná. Súd prvej inštancie úplne opomenul uviesť dôvody a myšlienkové pochody, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Napadnuté uznesenie neobsahuje žiadnu úvahu, z ktorej by bolo možné vyvodiť to, či vôbec skúmal otázku dôvodnosti a trvania nároku žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal výlučne len skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie vo veci samej. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 866/2014 <aspi://module='JUD'&link='JUD1722949SK'&ucin-kdni='30.12.9999'>, zo dňa 20.08.2015, vo vzťahu k odôvodneniu uznesenia, ktorým súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že i keď také rozhodnutie bude spravidla stručnejšie ako samotný rozsudok vo veci samej, napriek tomu treba trvať na tom, aby hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie malo príslušnú kvalitu, t.j. aby jeho odôvodnenie bolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných skutočností a úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať záver, či v danom prípade boli/neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza k realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia uznesenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť.
Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musia z neho vyplývať aj osobitosti odôvodnenia v intenciách aplikovaného právneho posúdenia, t.j. najmä ustanovení § 324, § 325 a § 326 CSP, teda aj vysporiadanie sa so všetkými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/21/2021, zo dňa 11.05.2021). 19. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že za stavu, keď súd prvej inštancie sa v skutočnosti odmietol zaoberať posúdením splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu žalobcu, ktorý v tomto smere uviedol skutkové tvrdenia a vysvetlil svoje argumenty a zároveň predložil listiny, ktoré podľa jeho názoru splnenie daných predpokladov osvedčujú, bolo porušené právo na spravodlivý proces žalobcu, a to až do tej miery, že to možno kvalifikovať ako faktické odopretie prístupu k súdnej ochrane, a preto bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom súd prvej inštancie bude musieť posúdiť, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti z hľadiska existencie nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana, ako aj naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, a to najmä z hľadiska žalobcom tvrdenej hrozby vzniku ujmy na jeho strane správaním žalovanej, ktorému sa má zabrániť nariadením neodkladného opatrenia, odôvodňujú nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. 20. Berúc do úvahy skutočnosť, že nadriadenému súdu bola zároveň predložená aj námietka zaujatosti zo strany žalobcu, Krajský súd v Bratislave považuje za potrebné ujasniť, že v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 CSP bola uplatnená oneskorene, keďže sám žalobca uvádza, že sa o dôvode, pre ktorý môže byť sudca vylúčený, dozvedel z napadnutého uznesenia, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23.10.2024, pričom na uplatnenie námietky zaujatosti zákon ukladá lehotu siedmych dní odkedy sa strana o dôvode dozvedela, t.j. posledný deň lehoty pripadal na deň 30.10.2024 a podanie žalobcu bolo súdu prvej inštancie odoslané až dňa 05.11.2024, čo vyplýva z obsahu spisu (č. l. 46). Na oneskorene uplatnenú námietku zaujatosti teda v zmysle § 53 ods. 1 veta druhá CSP súd neprihliada, pričom sa v tomto prípade vec nadriadenému súdu ani nepredkladá. 21. Odvolací súd zároveň považuje za dôležité upriamiť pozornosť súdu prvej inštancie aj na skutočnosť, že pri vyhotovení písomného uznesenia č.k. 9C/70/2024 zo dňa 7. októbra 2024 došlo zrejmej chybe v písaní, nakoľko v záhlaví tohto napadnutého uznesenia je nesprávne uvedený dátum narodenia žalobcu, preto bude úlohou súdu prvej inštancie okrem iného v ďalšom konaní a novom rozhodnutí opraviť túto chybu v písaní. 22. Vzhľadom na uvedené, o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).